Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. október 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/191/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1608204069
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Janics Bajánková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1608204069.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.JanyJanicsBajánkovejasudkýň

JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Zity Leimbergerovej v právnej veci žalobcu: K.. Y. T., F. R. Č.. XXX,
zastúpený advokátkou JUDr. Evou Kubaskou, Miletičova ul. č. 3/a, Bratislava proti žalovaným: X. T. Y., F.
F. G.. Č.. XXXX/XXX, XXX XX Y., zast. JUDr. Ľuboslavom Linderom, advokátom, so sídlom Záhorácka
11A, Malacky, 2. Y. F., W.. XX.XX.XXXX E. X. Ľ. F., W.. XX.X.XXXX, obaja bytom B. Němcovej 32,
Malacky, o určenie vlastníctva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky z 10.
apríla 2019, č. k. 4C/382/2008-756 a na odvolanie žalovaného 1 proti výroku II. tohto rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žalovaným 1 - 3 sa proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovaným 1-3 voči žalobcovi náhradu
trov konania nepriznal.

2. Žalobca sa pôvodnou žalobou podanou súdu dňa 5.5.2008 voči žalovaným 1 - 3 domáhal, aby súd
určil, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre kat. Ú. V., pozemok parc. č. 94 o výmere 1484
m2, zastavané plochy a nádvoria, na ktorom sa nachádza rodinný dom so súp. č. XX a pozemok parc.

č. 97 záhrada o výmere 107 m2 sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu a zároveň určil, že nehnuteľnosť
zapísaná na LV č. XXXX pre kat. územie Kostolište, pozemok parc. č. 98/4 o výmere 25 m2 orná pôda
je vo výlučnom vlastníctve žalovaného 1.

3. Na základe návrhu žalobcu zo dňa 14.10.2009 súd uznesením č. k. 4C/382/2008-73 zo dňa 10.2.2010
pripustil zmenu žaloby v tomto znení: „Súd určuje, že vlastníkom nehnuteľnosti o výmere 551 m2 určenej
zameraním podľa súdom nariadeného znaleckého posudku geometrického plánu nachádzajúcej sa v

katastrálnom území V., I. V., okres Y. zo súčasných pozemkov zapísaných na LV č. XXXX parc. č. 94/5
zastavané plochy a nádvoria o výmere 554 m2 a parc. č. 94/6 zastavané plochy a nádvoria o výmere
22 m2, je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa (výrok I. - pozn. súdu). Odporcovia v 2. a 3. rade sú
povinní odstrániť na svoje náklady betónové základy stavby z pozemku o výmere 551 m2 vo vlastníctve
navrhovateľa určenej zameraním podľa súdom nariadeného znaleckého posudku geometrického plánu
nachádzajúcej sa v katastrálnom území V., I. V., okres Y.y zo súčasných pozemkov zapísaných na LV č.
XXXX parc. č. 94/5 zastavané plochy a nádvoria o výmere 554 m2 a parc. č. 94/6 zastavané plochy a

nádvoria o výmere 22 m2, do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. (výrok II. - pozn. súdu). Odporcovia
v 2. a 3. rade sú povinní nahradiť trovy konania a právneho zastúpenia do 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia. (výrok III. - pozn. súdu)“.4. Uznesením č. k. 4C/382/2008-206 zo dňa 23.11.2010 súd prvej inštancie pripustil zmenu návrhu
tak, že tento znie: „Súd určuje, že výlučným vlastníkom nehnuteľností zo súčasných pozemkov
zapísaných na LV č. XXXX parc. č. 94/5 zastavané plochy a nádvoria o výmere 554 m2 a parc. č.

94/6 zastavané plochy a nádvoria o výmere 22 m2 nachádzajúcich sa v kat. území V., I. V., okrem
Y., odčlenených Geometrickým plánom na oddelenie pozemku, číslo plánu 80/2010, mapový list ZS
XXI-18-16, vypracovaným geodetkou Janou T., R. XX, dňa 13.9.2010 úradne overené Správou katastra
Y. novovytvorených parciel č. 94/6 zastavané plochy a nádvoria o výmere 22 m2 a 94/5 zastavané
plochy a nádvoria o výmere 529 m2 nachádzajúcich sa v katastrálnom území V., obec V., okres Y., je

navrhovateľ.“

5.Kpasívnejlegitimáciižalovaných2a3žalobcavovzťahukvýrokuII.aIII.petitužalobynapojednávaní
dňa 22.9.2010 uviedol, že návrh voči nim v časti, ktorou sa voči nim domáha odstránenia betónových
základov stavby berie späť a konanie v tejto časti žiada zastaviť, pričom v zmysle mimosúdnej dohody
uzavretej medzi ním a žalovanými 2 a 3 sa náhrady trov konania nedomáha. Vo vzťahu k aktuálne

znejúcemu petitu na pojednávaní dňa 21.3.2011 žalobca uviedol, že na návrhu trvá aj voči žalovaným 2
a 3 z dôvodu, že žalovaní 2 a 3 sú stále zapísaní v KN ako vlastníci napriek tomu, že od zmluvy odstúpili.

6.Súdprvéhostupňavykonanýmdokazovanímzistil,žedňa8.11.2003uzavrelžalovanýakopredávajúci
so žalobcom ako kupujúcim kúpnu zmluvu, vklad ktorej bol povolený Katastrálnym úradom v Bratislave,

Správou katastra v Y. pod č. V-3628/03 dňa 5.12.2003. Touto kúpnou zmluvou nadobudol žalobca do
svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosti v kat. úz. V., a to pozemok na parc. č. 94 vo výmere 1484 m2
- zastavané plochy a nádvoria, pozemok na parc. č. 97 vo výmere 106 m2 - záhrady a rodinný dom so
súp.č.64naparc.č.94.Čl.1.Kúpnejzmluvydeklarujevlastníctvožalovanéhoknehnuteľnostiamvčase
uzavretia zmluvy (formulácia textu „žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností“), pričom v článku 2

zmluvy účastníci dojednali predmet prevodu uvedením konkrétnych nehnuteľností a ich súčastí, ktoré
žalovaný prevádza do vlastníctva žalobcu, a to tak, že predávajúci predáva nehnuteľnosti uvedené v čl.
I., a to: rodinný dom č. súp. XX, parcela 94, hospodárska budova, stodola, oplotenie, vonkajšie úpravy,
trvalé porasty, pozemky, parc. č. 94 a 97. V dojednaní čl. 2 pri nehnuteľnostiach pozemky parc. č. 94
a 97 je v zátvorke uvedený údaj „/podľa GP 94/1, 94/2a, 94/3/“. Pokiaľ by malo ísť o skratku odkazu

na geometrický plán, k zmluve nie je pripojený žiadny geometrický plán ani iný obdobný dokument,
geometrický plán nie je v zmluve špecifikovaný údajom o čísle plánu, vyhotoviteľovi, dátume a účele
vyhotovenia, úradného overenia. Žalovaný predložil geometrický plán č. 46/2003, vyhotovenie datované
dňa 4.7.2003 Ing. Radovanom Kamenským na zameranie skutkového stavu a oddelenie nehnuteľností
na parc. č. 94/1,2,3. 97, 98/1,4, 599/1. Tento geometrický plán nie je autorizačne overený správou

katastra a v novom stave nepredpokladá existenciu pozemku s parc. č. 94/2a. Z čl. 3 predmetnej
kúpnej zmluvy vyplýva, že hodnota prevádzaných nehnuteľností podľa znaleckého posudku č. 205/2003
vypracovaného Ing. Vladimírom Kalužákom je 502.220 Sk. Z predloženého znaleckého posudku súd
prvého stupňa zistil, že tento bol vyhotovený na základe objednávky žalovaného podľa stavu ku dňu
31.10.2003 na účel: Prevod nehnuteľností. Podľa bodu 2.4 predmetom ocenenia sú nehnuteľnosti:

rodinný dom so súp. č. XX na parc. č. 94 a 97 (podľa GP 94/1, 94/2a 94/3) a súvisiace nehnuteľnosti
LV č. XXXX: pozemky parc. č. 94 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1484 m2, parc. č. 97 -
záhrady vo výmere 106 m2, parc. č. 98/1 - orná pôda vo výmere 970 m2, parc. č. 98/4 - orná pôda
vo výmere 25 m2, parc. č. 599/1 - orná pôda vo výmere 440 m2. V bode 2.6 posudku označenom
ako „Vymenovanie jednotlivých častí“ sú uvedené nehnuteľnosti tak, ako je uvedené v čl. 2 zmluvy.

Prílohouposudkujegeometrickýplánč.46/2003vyhotovenýdňa4.7.2003Ing.RadovanomKamenským
na zameranie skutkového stavu a oddelenie nehnuteľností na parc. č. XX/X,X,X, XX, XX/X,X, XXX/X.
Geometrický plán je autorizačne overený dňa 4.7.2003 vyhotoviteľom, z vyhotovenia nevyplýva, kedy
bol úradne overený a chýba pečiatka správy katastra. Z výpisu z LV č. XXXX T.re kat. úz. V.e z 5.12.2003
súd prvého stupňa zistil, že bol na základe kúpnej zmluvy č. V-3628/03 z 5.12.2003 zapísaný v časti

B listu vlastníctva žalobca ako výlučný vlastník nehnuteľností parc. č. 94 - zastavané plochy a nádvoria
vo výmere 1484 m2, parc. č. 97 - záhrady vo výmere 106 m2, parc. č. 98/1 - orná pôda vo výmere 970
m2, parc. č. 98/4 - orná pôda vo výmere 25 m2, parc. č. 599/1 - orná pôda vo výmere 440 m2, dom súp.
č. XX postavený na parc. č. 94. Z pripojeného spisu Správy katastra Y. č. X-13/2005/opr. súd prvého
stupňa zistil, že žalovaný dňa 6.12.2004 a dňa 10.1.2005 podal žiadosť o vykonanie zmeny údajov v

katastri nehnuteľností z dôvodu, že pri zápise kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností pracovníčka
správy katastra uviedla na LV č. XXXX aj nehnuteľnosti, ktoré neboli predmetom predaja, a to parc.
č. 98/1 - orná pôda vo výmere 970 m2, parc. č. 98/4 - orná pôda vo výmere 25 m2, parc. č. 599/1 -
orná pôda vo výmere 440 m2. K žiadosti žalovaný pripojil kúpnu zmluvu z 8.11.2003. Správa katastraMalacky rozhodnutím X-13/2005/opr. z 2.2.2005 žiadosti vyhovela a vykonala opravu zápisu tak, že k
nehnuteľnostiam parc. č. 98/1 - orná pôda vo výmere 970 m2, parc. č. 98/4 - orná pôda vo výmere 25 m2,
parc.č.599/1-ornápôdaovýmere440m2sanamiestovlastníkaK..Y.T.(žalobca)zapisujeakovlastník

T. Y. (žalovaný 1). Toto rozhodnutie správy katastra nadobudlo právoplatnosť dňa 23.2.2005. Z výpisu
z LV č. XXXX pre kat. úz. V. z 25.5.2005 súd prvej inštancie zistil, že žalobca bol zapísaný ako výlučný
vlastník nehnuteľností v časti B listu vlastníctva, a to parc. č. 94 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere
1484 m2, parc. č. 97 - záhrady vo výmere 106 m2 a stavby domu súp. č. XX na parc. č. 94 na základe
kúpnej zmluvy č. V-3628/03 z 5.12.2003. Z výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz. V. z 11.3.2005 vyplýva, že

žalovanýbolzapísanýakovýlučnývlastníknehnuteľnostívčastiBLVparc.č.98/1-ornápôdavovýmere
970 m2, parc. č. 98/4 - orná pôda vo výmere 25 m2 a parc. č. 599/1 - orná pôda vo výmere 440 m2.
Správa katastra Malacky rozhodnutím č. V-3899/07 z 13.12.2007 zamietla návrh na vklad vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností doručený (žalovaným 1) dňa 28.9.2007, pretože bola predložená listina,
z ktorej vyplýva, že T. Y. (žalovaný) ako predávajúci je výlučným vlastníkom nehnuteľností na LV pre
kat. úz. V. Č.. XXXX, z LV č. XXXX vyplýva, že vlastníkom je K.. T. T. (žalobca), ktorý zároveň v

predloženej zmluve vystupuje ako kupujúci, preto T. Y. nemôže nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré sú vo
vlastníctve K.. T. T.. Z listiny nazvanej Kúpna zmluva, vklad ktorej bol povolený Katastrálnym úradom v
Bratislave, Správou katastra v Malackách dňa 3.1.2008 súd prvej inštancie zistil, že ako predávajúci je tu
uvedený žalobca, ako kupujúci je uvedený žalovaný, podpis predávajúceho bol osvedčený dňa 2.1.2008
na Obvodnom úrade Vojenského obvodu Záhorie. Podľa tejto listiny mal žalovaný kúpiť od žalobcu do

svojho výlučného vlastníctva diel 2 odčlenený Geometrickým plánom č. 37 441 701 6/2006 z parcely
č. 94 vo výmere 423 m2, ktorý sa pričlenil do novovytvorenej parcely č. 94/5 - zast. plochy vo výmere
554 m2, diel 3 odčlenený uvedeným geometrickým plánom z parcely č. 94 vo výmere 22 m2, ktorý sa
pričlenil do novovytvorenej parcely č. 94/6 - zast. plochy vo výmere 22 m2 a diel 5 odčlenený uvedeným
geometrickým plánom z parcely č. 97 vo výmere 106 m2, ktorý sa pričlenil do novovytvorenej parcely

č. 94/5 - zast. plochy vo výmere 554 m2. Predmetom prevodu malo byť aj príslušenstvo prislúchajúce k
novovytvorenej parc. č. 94/6 - hospodárska budova bez súpisného čísla. Súd prvého stupňa ďalej zistil,
že vyššie uvedený geometrický plán má správne č. 6/2006 a vyhotovil ho dňa 16.3.2006 Ing. Kamenský.
Dňa 6.7.2007 vyhotovil Ing. Radovan Kamenský geometrický plán č. 42/2007. Vklad vlastníckeho práva
na základe vyššie uvedenej listiny (Kúpna zmluva z 2.1.2008) bol povolený pod č. V-5/08 dňa 3.1.2008.

ZvýpisuzLVprekat.úz.V.č.204z23.4.2008vyplýva,žeakovlastnícinehnuteľnostívčastiBLVkparc.
č. 94/5 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 554 m2 a parc. č. 94/6 - zastavané plochy a nádvoria vo
výmere 22 m2 a stavby hospodárska budova bez súp. č. na parc. č. 94/6 boli na základe kúpnej zmluvy
č. V-123/08 z 15.1.2008 zapísaní Y. F. E. Ľ. F., pôvodne v konaní žalovaní 2 a 3, ktorí dňa 22.9.2008
doručili Správe katastra Y. podanie, v ktorom odstúpili od kúpnej zmluvy V-123/08, ktorej predmetom bol

prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam parc. č. 94/5 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 554
m2 a parc. č. 94/6 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 22 m2 a stavby hospodárska budova bez
súp. č. na parc. č. 94/6. Znalkyňa z odboru písmoznalectvo Mgr. Ľubica Benková vyhotovila v trestnom
konaní Č.:I.-XXX/X-I.-F.-XXXX znalecký posudok č. 3/2010, v ktorom skúmala podpisy na kúpnej zmluve
z 2.1.2008 a dospela k záveru, že sporné podpisy k zneniu mena a priezviska Y. T. nie sú pravými

podpismi Miroslava Pašku. Žalobca v konaní predložil Geometrický plán na oddelenie pozemku parc.
č. 94/12, č. plánu 80/2010, vypracovaný geodetkou Janou Pálkovou dňa 13.9.2010, úradne overený
Správou katastra Malacky dňa 17.9.2010 pod č. 1041/2010. Súd prvého stupňa z neho zistil, že bol
vytvorený nový stav tak, že zostal zachovaný pozemok na parc. č. 94/6 vo výmere 22 m2 - zast. plochy
a z parcely č. 94/5 bola odčlenená časť pozemku vo výmere 529 m2, ktorý má naďalej parc. č. 94/5 a

časť vo výmere 25 m2 vedená pod parc. č. 94/12. Týmto geometrickým plánom boli teda odčlenené tie
výmery pozemkov, ktoré boli bez vedomia žalobcu odčlenené z pozemkov, ktoré boli ako jeho výlučné
vlastníctvo vedené na pôvodných parc. č. 94 a 97.

7. Súd prvej inštancie s poukazom na vyslovený právny názor odvolacieho súdu vo vzťahu k platnosti

nadobúdacieho titulu dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Žalobca sa v konaní domáha
voči žalovanému 1 určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré nadobudol na základe Kúpnej
zmluvy so žalovaným 1 dňa 8.11.2003 a namieta platnosť Kúpnej zmluvy zo dňa 2.1.2008, ktorou by mal
previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam späť na žalovaného 1. Pre rozhodnutie v merite veci sa súd
preto ako prejudiciálnou otázkou vo vzťahu k určeniu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zaoberal

otázkou platnosti nadobúdacích titulov, Kúpnej zmluvy zo dňa 2.1.2008 uzatvorenej medzi žalobcom
ako predávajúcim a žalovaným 1 ako kupujúcim a otázkou platnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 8.11.2003
uzatvorenej medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovaným 1 ako predávajúcim. Súd po vykonanom
dokazovaní dospel k záveru, že tak Kúpna zmluva zo dňa 2.1.2008, ako aj Kúpna zmluva zo dňa8.11.2003súneplatnýmiprávnymiúkonmi,ktoréniesúspôsobilévyvolaťprávneúčinky.PlatnosťKúpnej
zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným 1 ako predávajúcim a žalovanými 2 a 3 ako kupujúcimi (V-123/08)
osobitne neposudzoval vzhľadom k tomu, že ku dňu rozhodovania súdu zmluvné strany od tejto zmluvy

odstúpili,podalinávrhnavkladvlastníckehoprávanapríslušnýkatastrálnyodbor,pričomkzápisuvkladu
neprišlo z dôvodov vydaného predbežného (neodkladného) opatrenia. Medzi stranami však nebolo
odstúpenie od zmluvy sporné, čím sa v súlade s § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluva zrušuje od
počiatku, preto v čase rozhodovania súdu posúdenie platnosti tohto nadobúdacieho titulu súd považoval
za nadbytočné. Čo sa týka platnosti druhej z Kúpnych zmlúv uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným

1 dňa 1.1.2008 (vklad ktorej bol povolený Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra v Y.
dňa 03.01.2008 a ktorou mal žalovaný 1/ nadobudnúť od žalobcu nehnuteľnosti - diel 2 odčlenený
Geometrickým plánom č. 6/2006, vyhotoveným dňa 16.03.2006 Ing. Kamenským z parcely č. 94 o
výmere 423 m2, diel 3 odčlenený uvedeným geometrickým plánom z parcely č. 94 o výmere 22 m2, a
diel 5 odčlenený uvedeným geometrickým plánom z parcely č. 97 o výmere 106 m2, ako aj príslušenstvo
prislúchajúce k novovytvorenej parc. č. 94/6 - hospodárska budova bez súpisného čísla) súd prvej

inštancie uviedol, že k jej uzatvoreniu neprišlo. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca túto
kúpnu zmluvu, kde je uvedený ako predávajúci a na ktorej je uvedené, že jeho podpis bol osvedčený dňa
2.1.2008 na Obvodnom úrade Vojenského obvodu Záhorie, nikdy nevidel a nepodpísal. Ani žalovaný
1, ako druhá zmluvná strana, sa v rámci svojho výsluchu nevedel vyjadriť k okolnostiam prípravy a
uzavretia uvedenej kúpnej zmluvy, nevedel uviesť kedy a kde túto zmluvu podpísal, uviedol, že nevie, či

túto zmluvu podpísal, zdá sa mu, že zmluvu nepodpísal. Rovnako skutočnosť, že túto zmluvu žalobca
nepodpísal, mal súd za nepochybnú najmä zo záveru znaleckého posudku č. 3/2010 vyhotoveného
znalcom Mgr. Ľubicou Benkovou, znalcom z odboru písmoznalectvo, vyhotoveného v trestnom konaní
Č.:I.-XXX/X-I.-F.-XXXX F.. Vzhľadom k skutočnosti, že k uzavretiu kúpnej zmluvy neprišlo, žalovaný
1 predmetné nehnuteľnosti nenadobudol, nemohol ich ako nevlastník ani previesť kúpnou zmluvou

(vklad ktorej bol do katastra nehnuteľností povolený dňa 15.1.2008, pod č. V -123/08) na žalovaných
2 a 3. Z uvedeného je zrejmé, že by zostalo zachované vlastnícke právo žalobcu k nehnuteľnostiam
tak, ako ich pôvodne nadobudol Kúpnou zmluvou uzavretou so žalovaným 1 dňa 8.11.2003. Žalovaný
1 však v konaní namieta neplatnosť tejto skoršej z kúpnych zmlúv pre jej nezrozumiteľnosť a rozpor
vôle žalovaného 1 v časti predmetu prevodu s jej prejavom, pričom pre rozhodnutie súdu o tvrdenom

vlastníctve žalobcu je otázka platnosti tohto nadobúdacieho titulu žalobcu zásadná. Súd prvej inštancie
skonštatoval, že pri právnom posúdení platnosti tejto kúpnej zmluvy zo dňa 8.11.2003 je viazaný
právnym názorom vysloveným Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Co/519/2015-583 zo dňa
28.10.2015 (§ 391 ods. 2 CSP), podľa ktorého aj Kúpna zmluva zo dňa 8.11.2003 uzatvorená medzi
žalobcom ako kupujúcim a žalovaným 1 ako predávajúcim je neplatným právnym úkonom ako celok,

a to pre neurčitosť prejavu vôle zmluvných strán, teda rozpor s § 37 Občianskeho zákonníka, a to v
prejave vôle strán týkajúcej sa vymedzenia predmetu prevodu vlastníctva, ako podstatnej náležitosti
kúpnej zmluvy medzi stranami v čl. 1, 2. Ako bolo uvedené aj odvolacím súdom, je zrejmé, že v čl. 1. a 2.
kúpnej zmluvy bol predmet prevodu vymedzený odlišne, keďže podľa čl. 2. predmetom prevodu boli iba
parcely č. 94 a 97 v celkovej výmere 1 590 m2 a rodinný dom, zatiaľ čo podľa čl. 1. predmetom kúpnej

zmluvy boli okrem parciel č. 94 a 97 aj parcely č. 98/1, 98/4 a 599/1 a rodinný dom. Túto nezrovnalosť
napadol žalovaný 1 návrhom na opravu chyby v katastrálnom operáte a správa katastra rozhodnutím
z 2.2.2005 č. X-13/2005/opr. opravila údaj katastra v katastrálnom operáte tak, že zapísala žalovaného
1 ako vlastníka parciel č. 99/1 - orná pôda vo výmere 970 m2, 98/4 - orná pôda vo výmere 25 m2
a 599/1 - orná pôda vo výmere 440 m2. V prípade parc. č. 99/1 - orná pôda vo výmere 970 m2 išlo

zrejme o omyl správy katastra, pretože v skutočnosti išlo o parc. č. 98/1. Toto rozhodnutie ani jeden
z účastníkov konania nenapadol odvolaním, takže nadobudlo právoplatnosť. Rozpor medzi čl. 1. a čl.
2. kúpnej zmluvy bol vyriešený rozhodnutím správy katastra, ktoré obaja účastníci konania a zároveň
účastníci predmetnej kúpnej zmluvy akceptovali. Z vykonaného dokazovania výsluchom strán sporu
rovnako vyplynulo, že vôľa strán týkajúca sa predmetu prevodu nie je zhodná, pričom tak v prípade

žalobcu, ako aj žalovaného 1 napokon nekorešponduje s prejavom vôle, ktorý vyplýva z textu listiny,
na ktorej je tento prejav vôle zaznamenaný (teda z čl. 1 a 2 a tiež 3 kúpnej zmluvy), keď napokon
napr. aj sám žalobca nakladal s nehnuteľnosťami, ktorá podľa vykonaného dokazovania nemala byť
predmetom prevodu, pôvodná parc. č. 599/1. V súhrne súd prvej inštancie skonštatoval, že predmet
kúpnej zmluvy nie je objektívne poznateľný každému, teda nie iba zmluvným stranám, kúpna zmluva

zo dňa 8.11.2003 uzatvorená medzi stranami sporu trpí neurčitosťou prejavu vôle, pričom táto vada
spôsobuje jej absolútnu neplatnosť s poukazom na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a rovnako
tento záver vyplýva aj z vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu, neplatnosťou trpí kúpna
zmluva ako celok, pretože vzhľadom na dojednanie kúpnej ceny za všetky nehnuteľnosti dohromadynemožno oddeliť časť kúpnej zmluvy postihnutú neplatnosťou (prevod pozemkov) od jej ostatného
obsahu (prevod domu). Žalobca sa v ďalšom konaní domáhal iného právneho posúdenia veci súdom
prvej inštancie s poukazom na jeho predchádzajúce rozhodnutie rozsudkom č. k. 4C/382/2008-558

zo dňa 24.6.2015 (zrušený Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Co/519/2015-583 zo dňa
28.10.2015). Navrhol, aby súd opätovne posúdil platnosť zmluvy z roku 2003, keď podľa názoru žalobcu
jeposúdeniecharakterizovanéprílišnýmformalizmom.Súdprvejinštanciedospelkzáveru,ževovzťahu
k riešeniu konkrétnej právnej otázky, v dôsledku ktorej došlo k zrušeniu pôvodného rozhodnutia (teda
otázke neplatnosti nadobúdacieho titulu žalobcu - kúpnej zmluvy zo dňa 8.11.2003 ako celku) viazanosť

súdu rozhodnutím odvolacieho súdu trvá. V ďalšom konaní po vrátení veci odvolacím súdom nevyšli
najavo žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali a umožnili odklon od vysloveného právneho
názoru, na danú otázku nebol zaujatý od vydania rozhodnutia č. k. 6Co/519/2015-583 iný právny názor
a neprišlo ani k zmene legislatívy vzťahujúcej sa na prejednávanú vec, ktoré dôvody by umožňovali
súdu prvej inštancie odklon od vysloveného právneho názoru súdu vyššieho stupňa v prejednávanej
veci. Odvolací súd v rozhodnutí č. k. 6Co/519/2015-583 jasne a zrozumiteľne vyslovil svoj právny názor

na predmet konania, resp. prejudiciálnu otázku a na zistený skutkový stav a od vydania rozhodnutia
neprišlo k žiadnej podstatnej zmene okolností, ktoré určovali obsah právneho názoru odvolacieho súdu.
Z vyššie uvedených dôvodov potom súd v merite veci rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol,
nakoľko žalobca nepreukázal, že sa stal vlastníkom nehnuteľností zo súčasných pozemkov zapísaných
na liste vlastníctva č. XXXX parc. č. 94/5 zastavané plochy a nádvoria o výmere 554 m2 a parc. č.

94/6 zastavané plochy a nádvoria o výmere 22 m2 nachádzajúcich sa v katastrálnom území V., I. V.,
okres Y., odčlenených Geometrickým plánom na oddelenie pozemku, číslo plánu 80/2010, mapový list
ZS XXI- 18-16, vypracovaným geodetkou Janou Pálkovou, Jakubov 35, dňa 13.9.2010 úradne overené
Správou katastra Y. - novovytvorených parciel č. 94/6 zastavané plochy a nádvoria o výmere 22 m2 a
94/5 zastavané plochy a nádvoria o výmere 529 m2 nachádzajúcich sa v katastrálnom území V., I. V.,

okres Y.. Pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia v merite veci súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v
podaní zo dňa 16.9.2016 zotrval na tom, že Kúpna zmluva zo dňa 8.11.2003 je platným právnym úkonom
a uviedol, že ku dňu rozhodovania súdu nehnuteľnosti v dobrej viere držal, teda dal do pozornosti
súdu otázku vydržania. Na otázku súdu, či toto podanie je zmenou žaloby v časti skutkových tvrdení
(§ 140 ods. 2 C.s.p.) žalobca na pojednávaní dňa 19.10.2016 uviedol, že nežiada o zmenu žaloby

v časti skutkových tvrdení. Nakoľko žalobca takéto nové skutkové tvrdenia, od ktorých odvodzoval
vlastnícke právo - tvrdenia o vydržaní nehnuteľností, neuviedol v žalobe a ani neskôr po nadobudnutí
účinnosti Civilného sporového poriadku, neprodukoval k nim žiadne dôkazy, nemenil teda žalobu v časti
skutkových tvrdení, súd prvej inštancie sa preto takýmito novými skutkovými tvrdeniami pri rozhodovaní
nezaoberal. V nadväznosti na iný právny názor na aplikáciu ust. § 140 ods. 2 CSP a procesné súvislosti

týkajúce sa zmeny žaloby v časti skutkových tvrdení, súd prvej inštancie poukázal na závery rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR č. k. 6Cdo/49/2018 zo dňa 21.6.2018, podľa ktorých aj keď žalobca napriek
výzve prvoinštančného súdu žalobu v časti skutkových tvrdení nezmenil, táto okolnosť nezbavila súdy
povinnosti posúdiť uplatnený nárok vo väzbe na zistený skutkový stav aj z právneho dôvodu, ktorého
sa žalobca začal dovolávať v priebehu konania. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn.

5Cdo 196/2009 občianske súdne konanie (civilné sporové konanie) je ovládané zásadou iura novit curia
(súd pozná právo), čo znamená, že strany nie sú povinné uplatnený nárok aj právne kvalifikovať, no súd
je povinný skúmať, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak,
aby z nej bolo možné vyvodiť povinnosť plnenia, prípadne určiť, či tu požadovaný právny vzťah alebo
právo je alebo nie je. Ide totiž o podstatnú okolnosť, ktorá môže mať rozhodujúci význam pre rozhodnutie

o uplatnenom nároku. V súdenej veci však žalobca na podporu právneho posúdenia vydržania žiadne
skutkové tvrdenia ani dôkazy na ich podporu neprodukoval, súd preto vychádzal zo skutkových tvrdení a
vykonaných dôkazov vo vzťahu k tvrdenému nadobudnutiu vlastníckeho práva na základe podľa názoru
žalobcu platnej Kúpnej zmluvy zo dňa 8.11.2003, avšak v prejednávanej veci by nemohli byť splnené
podmienky z dôvodu uplynutia zákonom stanoveného času dobromyseľnej držby, uplynutia vydržanej

doby 10 rokov (§ 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka), nakoľko ak nehnuteľnosti nadobudol zmluvou
zo dňa 8.11.2003, minimálne od podania žaloby dňa 5.5.2008, nemohol byť dobromyseľný a nemať
pochybnosti o tom, že mu vec patrí.

8. Súd prvej inštancie prejednávanú vec právne vymedzil ust. § 137 písm. c) C.s.p., § 34, § 37 ods. 1,

§ 35 ods. 1, § 46 ods. 1 a 2 a § 132 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. O náhrade trov konania rozhodol
zmysleust.§251,§262ods.1,§255ods.1a§257C.s.p.tak,žežalovaným1-3vočižalobcovináhradu
trov konania nepriznal s nasledujúcim odôvodnením, že nároky na náhradu trov konania posudzoval
samostatne vo vzťahu žalobca - žalovaný 1 a vo vzťahu žalobca - žalovaní 2 a 3 ako manželom, ktorítvoria nerozlučné procesné spoločenstvo. Napriek nepopierateľnému nároku žalovaného 1 na náhradu
trov konania podľa zásady úspechu, súd prvej inštancie zohľadnil pri rozhodovaní o nároku žalovaného
1 na náhradu trov konania okolnosti danej veci, keď k súdnemu sporu medzi stranami podľa názoru

súdu prišlo predovšetkým z dôvodov na strane žalovaného 1, a to tak v čase pred uzatvorením kúpnej
zmluvy, v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi stranami, a tiež následne. Ako vyplynulo z vykonaného
dokazovania výsluchom žalobcom navrhnutých svedkov, žalovaný 1 pred uzatvorením kúpnej zmluvy
pri ohliadke predmetu prevodu ukázal žalobcovi celý pozemok parc. č. 94, neoznačil žiadnu časť, ktorá
by nemala byť predmetom prevodu (výsluch svedkov označených žalobcom, ako je uvedené vyššie v

odôvodnení). Žalovaný 1 sám zabezpečil vypracovanie znenia kúpnej zmluvy a toto predložil žalobcovi,
po jej uzatvorení dňa 8.11.2003 a vklade vlastníckeho práva v prospech žalobcu inicioval reklamačné
katastrálne konanie, vo výsledku ktorého správa katastra Rozhodnutím X-13/2005/opr. zo dňa 2.2.2005
v súlade s § 59 ods. 1 katastrálneho zákona žiadosti vyhovela a vykonala opravu zápisu tak, že k
nehnuteľnostiam parc. č. 98/1 orná pôda o výmere 970 m2, parc. č. 98/4 orná pôda o výmere 25
m2, parc. č. 599/1 orná pôda o výmere 440 m2 sa namiesto vlastníka K.. Y. T. zapisuje vlastník T.

Y.. Iné chyby zápisu ani vady príloh žalovaný 1 nenamietal. Následne bez vedomia žalobcu a dohody
s ním sám inicioval konania na správe katastra konania na základe listín, ktorými sa zasahovalo do
vlastníckeho práva žalobcu (ktoré v dobre viere nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 08.11.2003), pričom
v konaní netvrdil a nepreukázal, že tieto úkony uskutočňoval po dohode so zapísaným vlastníkom a jeho
zmluvným partnerom, t. j. žalobcom (konanie V-3899/07, Kúpna zmluva zo dňa 3.1.2008, ktorú žalobca

nepodpísal a žalovaný 1 sa nevedel vyjadriť k okolnostiam prípravy a uzavretia uvedenej kúpnej zmluvy,
nevedel uviesť kedy a kde túto zmluvu podpísal, uviedol, že nevie, či túto zmluvu podpísal, zdá sa mu, že
zmluvu nepodpísal). Žalovaný 1 následne Kúpnou zmluvou č. vkladu V-123/08 previedol nehnuteľnosti
na žalovaných 2 a 3. S poukazom na § 3 ods. 2 Občianskeho zákonníka fyzické osoby dbajú o to,
aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné

rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou. Podľa § 493 Občianskeho zákonníka
záväzkovývzťahnemožnomeniťbezsúhlasujehostrán,pokiaľtentozákonneustanovujeinak.Žalovaný
1 v súlade s citovanými ustanoveniami nepostupoval. Súd s poukazom na citované ustanovenia, ako
aj zistený skutkový stav dospel k záveru, že žalovaný 1 dostal žalobcu do stavu právnej neistoty, ktorej
odstránenia sa bol žalobca nútený domáhať cestou súdu, a preto za existencie uvedených okolností

prejednávanej veci by podľa názoru súdu prvej inštancie nebolo spravodlivé požadovať od žalobcu, aby
znášal trovy konania žalovaného 1 a bol zaviazaný k ich náhrade. Preto o náhrade trov konania rozhodol
spoukazomna§257CSPtak,žežalovanému1náhradutrovkonaniavočižalobcovinepriznal.Rovnako
s ohľadom na výsledok sporu by patrilo právo na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi aj
žalovaným 2 a 3, ktorí však uviedli, že si náhradu trov konania neuplatňujú. Civilný sporový poriadok

výslovne nerieši situáciu, kedy strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu
trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky
použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).
SúdpretospoužitímZákladnýchprincípovčl.4ods.2CSPaplikovalnarozhodnutieonárokunanáhradu
trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaných rozhodol podľa

fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že
ak si strana náhradu trov konania neuplatní, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim
procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu podľa §

365 ods. 1 písm. h) C.s.p., t. j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Uviedol, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď dospel - viazaný názorom
odvolacieho súdu - k záveru, že Kúpna zmluva zo dňa 08.11.2003 je absolútne neplatná, a to napriek
tomu, že v tomto konaní bola jednoznačne preukázaná vôľa zmluvných strán kúpnej zmluvy v roku
2003, ktoré boli podporené výsluchmi svedkov ako i správaním zmluvných strán, keď ku kúpnej zmluve

nepriložili žiaden geometrický plán teda, že predmetom prevodu neboli odčlenené časti pozemku parc.
č. 94, ale pozemok parc. č. 94 ako celok. Kúpnu zmluvu predkladal žalobcovi žalovaný 1, ktorý ju
dal vypracovať svojmu právnikovi, avšak ku zmluve pri jeho podpise žalovaný 1 nepredložil žiaden
geometrický plán ani znalecký posudok, z ktorého by vyplynula taká skutočnosť, z ktorej by sa dalo
usudzovať, že predmetom prevodu by mali byť odčlenené časti pozemku a nie parcela č. 94 ako celok.

Súd prvej inštancie nezobral do úvahy žalovaným 1 prejavenú vôľu, ktorú prezentoval i v reklamačnom
konaní vedenom na katastrálnom úrade, keď predložil návrh na opravu chyby zápisu v katastri
nehnuteľností, pričom žiadal, aby kataster v zmysle Kúpnej zmluvy zo dňa 8.11.2003 opravil chybu
zápisu tak, že pozemok parc. č. 94 ako celok má byť zapísaná na žalobcu, pričom návrhu žalovaného 1katastrálny úrad v reklamačnom konaní vyhovel, vydal rozhodnutie, ktoré doručil žalovanému 1. Zároveň
súdprvejinštancienezobraldoúvahyanistanoviskožalovaného1uvedenévjehopísomnomvyjadreník
žalobe zo dňa 28.9.2019, kde uviedol, že v zmysle Kúpnej zmluvy zo dňa 8.11.2003 previedol na žalobcu

pozemok parcela č. 94 ako celok a tento stav je i riadne vedený v katastri nehnuteľnosti. Súd prvej
inštancie postupoval nesprávne, keď zamietol žalobu z dôvodu, že prejudiciálne riešil otázku Kúpnej
zmluvy zo dňa 8.11.2003 tak ako je uvedené v bodoch 66 - 71 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.
Súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru, že zmluva trpí neurčitosťou prejavu vôle, pričom táto
vada spôsobuje jej absolútnu neplatnosť a poukázal na to, že z vykonaného dokazovania výsluchom

strán sporu vyplynulo, že vôľa strán týkajúca sa predmetu prevodu nie je zhodná, pričom podľa jeho
názoru tak v prípade žalobcu ako aj žalovaného 1 napokon nekorešponduje s prejavom vôle, ktorý
vyplýva z textu listiny, na ktorej je tento prejav vôle zaznamenaný. Súd prvej inštancie poukazuje na
rozpor medzi článkom 1 a článkom 2 Kúpnej zmluvy. Z obsahu článku 1 Kúpnej zmluvy napriek jeho
názvu, je však jednoznačne zrejmé, že ide o výpočet nehnuteľností zapísaných na LV Č. XXXX, V.. Ú..
V., ktoré boli vedené vo vlastníctve žalovaného 1 v čase uzatvorenia zmluvy. V článku 2 je dojednaný

predmet prevodu s odkazom na článok 1 zmluvy a uvedením konkrétnych nehnuteľností a ich súčastí,
z čoho sa na rozdiel od stanoviska súdu prvej inštancie dá vyvodiť i záver, že predmetom prevodu z
nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného 1, ktoré sú špecifikované v článku 1 zmluvy, sa na žalobcu
prevádzajú tie nehnuteľnosti v celosti, ktoré sú bližšie špecifikované v článku 2 zmluvy. Súd prvej
inštancie ďalej odôvodňuje svoj záver o neplatnosti zmluvy tým, že medzi stranami naďalej pretrváva

problém výkladu vôle v tom, že v prípade parcely č. 94 je v článku 2 Kúpnej zmluvy uvedené, že podľa
nešpecifikovanéhogeometrickéhoplánu(GP)bymaloísťoparc.č.94/1,94/2a,94/3avčl.3odkazujena
inúlistinu,ktoránebolaprílohouzmluvy,pričomzformuláciečlánku3vyplýva,žepredmetomoceneniaje
predmetprevodupodľaKúpnejzmluvy,pričomznalecoceňovalibaodčlenenépozemkyvovýmere1096
m2. Súd prvej inštancie nezohľadnil tú skutočnosť, že kúpna cena bola zmluvnými stranami dojednaná

v článku 4 ods. 1 zmluvy odlišne od hodnoty nehnuteľností stanovených v znaleckom posudku tak ako
je uvádzané v článku 3 a ani tú v konaní preukázanú skutočnosť, že žalobcovi nebol tento posudok
žalovaným 1 nikdy predložený, o jeho obsahu sa dozvedel až zo súdneho spisu, ako ani tú skutočnosť
vyjadrenú svedkom Kalužákom, že znalecký posudok si objednal strýko žalovaného 1 a sám znalec
sa rokovaní o predmetnej zmluve nezúčastnil. Napriek tomu, že zátvorka v čl. 2 zmluvy je zmätočná,

obe strany v roku 2003 pri uzatváraní zmluvy prejavili jednoznačne vôľu, čo malo byť predmetom
zmluvného vzťahu, žalovaný 1 pri osobnom stretnutí na predmetných nehnuteľnostiach prezentoval
predmet prevodu a kúpnu cenu, s čím žalobca v plnom rozsahu súhlasil, následne žalovaný 1 svoju vôľu
zhodnú so žalobcovou prezentoval v reklamačnom konaní na katastri nehnuteľnosti ako aj vo svojom
vyjadrení k žalobe zo dňa 28.9.2009. Až v roku 2010 podaním zo dňa 3.5.2010 žalovaný 1 zmenil názor

a prvýkrát napadol platnosť Kúpnej zmluvy zo dňa 8.11.2003, keď začal tvrdiť, že jeho vôľa je vyjadrená
v posudku č. 205/203 znalca Ing. Kalužáka a v geometrickom pláne č. 46/2003 Ing. Kamenského, keď
predmetom prevodu mali byť iba časti pozemku novovytvorené geometrickým plánom a nie pozemok
parc. č. 94 v celosti. Nesprávne právne posúdenie vidí žalobca v tom, že súd, napriek inému možnému
výkladu, dospel k záveru, že zmluva je neplatná, nebral do úvahy skutočnosť, že kúpnu zmluvu pripravil

na návrh žalovaného 1 ním poverený právny zástupca, pričom akékoľvek pochybnosti o predmete
prevodu tak ako je označený v článku 2 odstránil katastrálny úrad v reklamačnom konaní konanom
na návrh žalovaného 1. Žalovaný 1 v roku 2003 v prítomnosti tretích osôb, ktoré boli vypočuté ako
svedkovia, jednoznačne prejavil svoju vôľu na mieste samom, keď predviedol priamo na prevádzaných
pozemkoch v Kostolišti, čo je predmetom prevodu, stanovil kúpnu cenu za prevádzané nehnuteľnosti

bez toho, aby žalobcovi predložil akúkoľvek inú listinu ako samotnú kúpnu zmluvu vypracovanú na jeho
podnet jeho právnikom. Samotná Kúpna zmluva zo dňa 8.11.2003 uvádza v článku 2, že predávajúci
predáva nehnuteľnosti uvedené v článku 1 tejto zmluvy kupujúcemu do výlučného vlastníctva v celosti,
a to pozemky parc. č. 94 a 97. V zátvorke chybne uvedené podľa GP 94/1, 94/2a, 94/3 nie je spôsobilé
privodiť neplatnosť celej zmluvy, nakoľko ani ku Kúpnej zmluve ani k návrhu na vklad do katastra

nehnuteľností nebol priložený žiaden geometrický plán a vzhľadom na ostatné prejavy vôle zmluvných
strán, z ktorých je jednoznačné, že predmetom prevodu sú pozemky v celosti, považuje žalobca záver
súdu prvej inštancie, že Kúpna zmluva zo dňa 8.11.2003 je neplatná za nesprávne právne posúdenie
veci. Domnieva sa, že právny názor súdu prvej inštancie o neplatnosti Kúpnej zmluvy zo dňa 8.11.2003
trpí prílišným formalizmom a nie je v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych

autorít. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní sa odklonil od záverov Nálezu Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 28.4.2014, spis. zn. IV. ÚS 15/2014 - 77, ktorý konštatuje, že prílišný
formalizmusaprehnanénárokynaformuláciuzmluvynemožnozústavnoprávnehohľadiskaakceptovať,
lebo evidentne zasahuje do zmluvnej slobody vyplývajúcej z princípu zmluvnej voľnosti - autonómnejvôle. Ústavný súd SR zdôraznil, že jedným zo základných princípov výkladu zmlúv je priorita výkladu,
ktorý nevedie k neplatnosti zmluvy, pred takým výkladom, ktorý vedie k neplatnosti, ak do úvahy
prichádzajú obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha

súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy
má byť teda výnimkou, nie zásadou. Taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu
uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom nezakladajúcim jej neplatnosť,
preto nie je ústavne konformná a je v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcimi z článku 1
Ústavy. Ďalej poukázal na ďalšie rozhodnutia, od ktorých sa súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní

odklonil: Text zmluvy je len prvotným priblížením sa k významu zmluvy, ktorý si chceli jej účastníci svojím
konaním stanoviť. Doslovný výklad textu zmluvy môže, ale nemusí byť v súlade s vôľou konajúcich
strán. Ak vôľa zmluvných strán smeruje k inému významu a ak sa podarí vôľu účastníkov procesom
hodnotenia skutkových a právnych otázok ozrejmiť, má zhodná vôľa účastníkov zmluvy prednosť aj pred
doslovným významom textu nimi formulovanej zmluvy. Vôľa je vnútorným stavom konajúcej osoby, ktorý
nie je bezprostredne prístupný interpretovi právneho úkonu, a nie je interpretom tohto právneho úkonu

poznateľný. Z vonkajších okolností spojených s podpisom a realizáciou zmluvného vzťahu preto treba
hľadieť hlavne na vôľu, ako aj na okolnosti spojené s podpisom zmluvy a následné konanie účastníkov
po podpise zmluvy. Jedným zo základných princípov výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá
neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady.
Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s

ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou,
a nie zásadou. Nie je teda ústavne konformné a v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcim z
čl. 1 ústavy je taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad
vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom nezakladajúcim neplatnosť zmluvy. (nález Ústavného súdu
SR z 3. júla 2008, sp. zn. I. ÚS 242/07) - Formalizmus všeobecných súdov spočívajúci len vo výklade

zmluvného textu z neho samotného bez ohľadu na účel úkonu spočívajúci vo vôli účastníkov zmluvného
vzťahu uplatnený pri výklade právneho úkonu jednotlivca zo svojej vlastnej iniciatívy treba odmietnuť.
(nález Ústavného súdu SR z 3. júla 2008, sp. zn. I. ÚS 242/07) - Určitosť právneho úkonu je zákonnou
podmienkou jeho platnosti a je považovaná za náležitosť prejavu vôle. Právny úkon možno považovať
za určitý vtedy, ak jeho obsah nie je vnútorne rozporný a súčasne je jeho predmet jasne určený.

Vychádzajúc z princípu preferencie platnosti právneho úkonu pred jeho neplatnosťou súčasne platí, že aj
v prípade určitých pochybností o určitosti obsahu či predmetu právneho úkonu bude tento neplatným len
vtedy, ak tieto nedostatky nemožno preklenúť ani použitím interpretačných pravidiel ustanovených v § 35
ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 266 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka. Ak totiž tieto nedostatky
možno takýmto spôsobom preklenúť, je ústavnou povinnosťou všeobecného súdu uprednostniť výklad,

ktorý vedie k platnosti právneho úkonu, a nie naopak. Preferencia výkladu uchovávajúceho právny
úkon v platnosti kladie vysoké nároky aj na odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktorým sa
právny úkon vyhlasuje za neplatný. Z takého rozhodnutia musí byť najmä dostatočne zrejmé, z akého
právneho dôvodu má neplatnosť právneho úkonu vyplývať, či porušenie danej právnej normy skutočne
vedie k neplatnosti právneho úkonu a aké skutkové zistenia preukazujú naplnenie predpokladov právnej

normy, z ktorej vyplýva neplatnosť právneho úkonu. Prehnané formalistické požiadavky všeobecného
súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri
hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo
„vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v
poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má byť založená okrem

iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych
úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu. (Nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1. apríla 2015). Ďalej poukázal aj
na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. ÚS 3168/16, v ktorom ústavný súd konštatoval,
že súdy nesmú pri posudzovaní jednoduchého práva prílišným formalizmom zasahovať do možnosti

jednotlivca robiť všetko, čo mu zákon nezakazuje a nerobiť to, čo mu zákon neukladá. Formalizmus
pri výklade textu zákona bez ďalšieho skúmania a prihliadania na vôľu zmluvných strán predstavuje
zásah do základných práv jednotlivca a je protiústavný. Pri výklade zmlúv je potrebné prihliadať na
to, že zmluvné strany nie sú niekedy schopné zabezpečiť dostatočnú terminológiu, štruktúrovanosť, či
náležitosti zmluvy: „Ak vôľa zmluvných strán smeruje k inému významu a ak sa podarí vôľu účastníkov

procesom hodnotenia skutkových a právnych otázok ozrejmiť, má zhodná vôľa účastníkov zmluvy
prednosť pred doslovným významom textu nimi formulovanej zmluvy.“ K výkladu právneho úkonu
poukázal i na Rozsudok NS SR zo dňa 31. 07. 2012, č. k. 3Cdo 81/2011, ktorý podporuje jeho tvrdenie,
že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd v napadnutomrozhodnutí pri zisťovaní jednoznačného prejavu vôle zmluvných strán sa nevysporiadal s otázkou
konania žalovaného 1, ktorý v rozpore s dobrými mravmi, poukazuje na neplatnosť zmluvy, z ktorej
s obsahom dnes nesúhlasí, a ktorej obsah sám pripravoval, pričom žalobca sa spoľahol na jej obsah

tak, ako mu ho žalovaný 1 predložil. Zrejme bolo úmyslom žalovaného 1 uviesť žalobcu do omylu,
keď sa spoliehal na to, čo predávajúci ako vlastník pripravil, keď mu predložil znenie Kúpnej zmluvy
v roku 2003. Bol v dobrej viere, že sa sám stáva vlastníkom nehnuteľností, ktoré mu v prítomnosti
svedkov na mieste samom ukázal a označil v zmluve zo dňa 8.11.2003. Taktiež následné správanie
žalovaného 1, ktorý dnes napáda platnosť zmluvy z roku 2003, a to tým, že predložil Správe katastra

zmluvu zo dňa 2.1.2008, ktorú žalobca nikdy nevidel a neodpísal, a podľa ktorej žalovaný 1 získal do
svojho vlastníctva nehnuteľnosti odčlenením z pozemku parc. č. 94, ktoré následne predal žalovaným
2 a 3, sa javí ako úmyselným skresľovaním všetkých skutočností, a to i okolnosti uzatvorenia Kúpnej
zmluvy zo dňa 8.11.2003, ktorej platnosť dnes žalovaný 1 spochybňuje, a to za účelom získania majetku.
V roku 2005, po skončení reklamačného konania, však žiadne pochybnosti o predmete prevodu medzi
zmluvnými stranami neboli. Túto skutočnosť začal žalovaný 1 uvádzať až v roku 2010, a to v podaniach

adresovaných súdu.

10. Žalovaný 1 podal v zákonnej lehote odvolanie proti výroku č. II o nepriznaní náhrady trov konania,
ktoré odôvodnil tým, že súd prvej inštancie rozhodol, že žalovanému 1 náhradu trov nepriznáva,
a to napriek skutočnosti, že návrh žalobcu vo veci samej bol zamietnutý, čim žalovaný 1 mal 100

% úspech vo veci. Odvolávajúc sa na ustálenú judikatúru uviedol, že ak má súd v úmysle použiť
moderačné právo alebo ak ho niektorá zo strán navrhne, musí súd umožniť protistrane, aby sa k
tomu vyjadrila (k zámeru aj k dôkazom). Nie je možné, aby súd dospel k vnútornému presvedčeniu,
že je potrebné aplikovať ustanovenie § 257 a strane, ktorá by inak trovy získala, to neoznámil a
táto by sa to dozvedela až z rozhodnutia. Súd v prípade použitia ustanovenia § 257 CSP je povinný

vytvoriť procesný priestor umožňujúci stranám sporu vyjadriť svoje stanovisko k prípadnej aplikácii
tohto ustanovenia (nález Ústavného súdu SR z 18. 07. 2018, sp. zn. I. ÚS 153/2018). Strana má
teda právo byť explicitne vyzvaná, aby včas k prípadnej aplikácii § 257 vyjadrila svoje stanovisko.
Čiže rozhodnutie súdu podľa § 257 CSP, napriek tomu, že o tom rozhoduje ex offo, nemôže byť
prekvapivé. Súd žalovaného 1 k zamýšľanej aplikácii § 257 CSP explicitne nevyzval, a teda o zamietnutí

náhradytrovkonaniarozhodolspôsobom,ktorýjearbitrárny,atýmústavnenesúladný,pretoženevytvoril
procesný priestor umožňujúci žalovanému 1 (strane sporu) vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému
použitiu tohto ustanovenia (odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP). Za postup súdu
porušujúci právo odvolateľa na spravodlivý proces možno považovať predovšetkým právo na prístup
sudu, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo

navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na
riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia a iné. Porušenie ktoréhokoľvek
čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. Odvolateľ má za to,
že bol naplnený odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. b), pretože nesprávny procesný postup
súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahol takú intenzitu, ktorá odôvodňuje záver, že

celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Pri náhrade trov podľa ustanovenia § 257 CSP v súvislosti
s požiadavkou ochrany legitímnych očakávaní bol vyslovený právny názor, že právna istota spolu s
požiadavkou ochrany legitímnych očakávaní znamená, že dotknutá osoba má právo na vysvetlenie
dôvodov, pre ktoré sa konajúci orgán verejnej moci od stabilného, doteraz zastávaného právneho názoru
odchyľuje. Súd prvej inštancie v odôvodnení uvádza, že nárok žalovaného 1 je nepopierateľný čo do

výsledku konania, ktorým je plný úspech žalovaného vo veci, nakoľko žaloba žalobcu bola zamietnutá.
Žalovaný 1 sa však nestotožňuje s následnou argumentáciou súdu, podľa ktorej súd zohľadnil pri
rozhodovaní o nároku žalovaného 1 na náhradu trov konania len úvahu súdu, a to že k súdnemu
sporu medzi stranami prišlo predovšetkým z dôvodov na strane žalovaného 1, pričom úvaha súdu
smerovala k tomu, že jedným z rozhodujúcich hľadísk nepriznania náhrady trov konania je aj to, aby

sa takéto rozhodnutie neprejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a neodporovalo dobrým
mravom. Potreba odstraňovať tvrdosť dopadu rozhodnutia súdu ukladajúceho povinnosť nahradiť trovy
konania pri aplikácii ustanovenia § 257 CSP zo sociálnych dôvodov nemôže slúžiť ako nástroj sociálnej
politiky a jeho prostredníctvom sa súd nemôže snažiť zmierňovať alebo odstraňovať majetkové rozdiely
medzi stranami (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 2862/07). Napriek tomu je zrejmé, že v rámci

posudzovania dôvodov hodných osobitného zreteľa je súd povinný vždy prihliadnuť aj na majetkové,
sociálne, rodinné, osobné či iné pomery strán sporu. Taktiež zavinenie je potrebné posudzovať len
z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva z dôvodu, že v opačnom prípade by išlo o
posúdenie dôvodnosti nároku vo veci samej. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú danédôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci.
Súd sa nezaoberal okolnosťami hodnými osobitného zreteľa, ktoré spočívajú na strane účastníkov,
resp. neprihliadal na osobné, majetkové, zárobkové alebo iné pomery účastníkov konania. Aplikácia

ustanovenia § 257 CSP musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať
vždy výnimočný charakter (R34/1982). Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa je súd
povinný vždy prihliadnuť aj na majetkové, sociálne, rodinné, osobné či iné pomery strán sporu, s čím
sa prvoinštančný súd dostatočne nevyporiadal. Existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa musí
súd vo svojom rozhodnutí riadne a presvedčivo odôvodniť, pretože v opačnom prípade by mohlo ísť

o postup, ktorý by mohol mať znaky svojvôle. Súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení všeobecne
argumentoval tým, že v zmysle § 257 CSP existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu
trov celkom alebo sčasti neprizná. S uvedenou všeobecnou argumentáciou súdu prvej inštancie, ako
aj s výrokom o nepriznaní trov konania sa žalovaný 1 nestotožňuje a zastáva názor, že napadnuté
rozhodnutie nie je vo vzťahu k aplikácii § 257 CSP presvedčivo odôvodnené, a táto skutočnosť v
konečnom dôsledku zakladá nepreskúmateľnosť a ústavnú neudržateľnosť vydaného rozhodnutia. Z

odôvodneniarozhodnutiasúdu,ktorýmsúdnepriznávastranesporunároknanáhradutrovkonaniamusí
byť vždy možné jednoznačne zistiť, z akých dôkazných prostriedkov čerpal súd svoje zistenia, na ktorých
základe nakoniec ustálil záver, že daný posudzovaný prípad spĺňa podmienky na nepriznanie nároku
na náhradu trov konania. Nerešpektovanie týchto požiadaviek zakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia
súdu o nepriznaní trov súdneho konania. Súd v napadnutom rozsudku nezohľadnil citované východiská

ochrany základných práv a slobôd, preto jeho prístup pri rozhodovaní o trovách nemožno hodnotiť
inak ako prísne formalistický, odporujúci obsahu základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl.
46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne
konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Napriek
moderačnému právu súdu, či zmierni dopad princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania, je

potrebné ustanovenie § 257 CSP vykladať prísne reštriktívne. V uvedenom prípade máme za to, že aj
keby bol vytvorený procesný priestor umožňujúci stranám sporu vyjadriť svoje stanovisko k prípadnej
aplikácii tohto ustanovenia, v danom spore by sa nejednalo o prípad hodný osobitného zreteľa pri
posudzovaní nároku na náhradu trov konania. Žalovaný 1 tiež dôvodil, že v konaní vznikli žalovanému
1 výdavky v súvislosti s bránením jeho práva ako žalovaného. Tieto výdavky spĺňali atribúty výdavkov

v zmysle § 251 CSP a teda boli preukázateľné, odôvodnené a účelne vynaložené. Napriek skutočnosti,
že ustanovenie § 257 CSP dáva pri jeho interpretácii a aplikácii súdom pomerne voľnú ruku, je zrejmé,
že realizácia tohto práva súdu nie je neobmedzená a musí sa pohybovať v určitých hraniciach, ktoré súd
nemôže svojvoľne prekročiť. S prihliadnutím na uvedené dôvody navrhol, aby napadnuté rozhodnutie
(vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C. s. p.), zmenil vo

výroku č. II tak, že žalovanému 1 prizná voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej
inštancie a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

11. Žalovaný 1 využil právo vyjadriť sa k odvolaniu žalobcu a v podaní zo dňa 19.6.2019 uviedol, že
rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny a navrhol, aby ho odvolací súd vo výroku

I potvrdil a vo výroku II zrušil v zmysle jeho odvolania poukazujúc na to, že v priebehu tohto konania
bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, strany sporu sa vyjadrili ku všetkým skutkovým okolnostiam a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I je dostatočné, odôvodnené, pričom sa vychádzalo zo
správneho právneho posúdenia a taktiež súd prvej inštancie rešpektoval právne stanovisko odvolacieho
súdu, že kúpna zmluva zo dňa 8.11.2003 je neplatná z dôvodu neurčitosti. Pokiaľ má právny úkon plniť

svoju funkciu nesmie prejav vôle konajúce vzbudzovať pochybnosť o obsahu právneho úkonu. Vôľa
žalovaného 1 ako predávajúceho vyjadrená v kúpnej zmluve zo dňa 8.11.2003 nebola zrozumiteľne
vyjadrená písomným prejavom vyhotovovateľa kúpnej zmluvy tak, aby nevzbudzovala pochybnosti
o jej určitosti. Nie je namieste namietať prílišný formalizmus, nakoľko nejde o neplatnosť z dôvodu
nepripojenia geometrického plánu, ale o nezrozumiteľnosť obsahu a protichodnosť jednotlivých článkov

kúpnej zmluvy zo dňa 8.11.2003, ktorou mal žalobca nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti. S ďalšími
dôvodmi uvedenými v odvolaní žalobcu taktiež vyjadril nesúhlas s tým, že dôvody, pre ktoré považuje
žalobca rozsudok za nesprávny majú len všeobecný charakter, pričom napadnuté rozhodnutie nie je a
ani nemôže byť prekvapivé, nakoľko rovnako už rozhodol rozsudkom dňa 19.10.2016, ktorý bol taktiež
napadnutý odvolaním žalobcu. Súd sa podľa žalovaného 1 dostatočne a správne vyporiadal s otázkou

prejavu vôle zmluvných strán v kúpnej zmluve, resp. s jej neurčitosťou.

12. K odvolaniu žalovaného 1 smerujúceho proti výroku č. II napadnutého rozsudku sa žalobca vyjadril
tak, že v tejto časti nejde podľa jeho názoru o prekvapivé rozhodnutie, nakoľko obdobne už súd prvejinštancie rozhodol i vo svojom rozhodnutí zo dňa 19.10.2016, pričom uvedený postup navrhol i žalobca
na pojednávaní dňa 13.2.2019 ako aj dňa 10.4.2019, čím mal žalovaný 1 dostatočný procesný priestor
na vyjadrenie svojho stanoviska. Žalovaný 1 sa k uvedenému aj vyjadroval, okrem iného v tejto súvislosti

navrhol doplniť dokazovanie výsluchom svedka F. F.. Súd prvej inštancie v bodoch 80 až 84 odôvodnenia
rozsudku svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnil, keď poukázal na dôvody hodné osobitného
zreteľa a uviedol, na základe ktorých skutočností a dôkazov rozhodol.

13. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378

ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o
prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolania žalobcu a žalovaného 1 nie
sú podané dôvodne.

14. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v

postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.),
pričom v napadnutom rozhodnutí dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri
rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam a v rozhodnutí sa vysporiadal i s podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie (§ 387 ods. 2, 3 C.s.p.). Na
základe prieskumu uvedeného rozhodnutia súdu prvej inštancie, i konania ktoré mu predchádzalo, aj

na základe výsledkov zopakovaného a doplneného dokazovania v ďalšom konaní dospel odvolací súd
k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody neodôvodňujú zrušenie, či zmenu napadnutého rozhodnutia
prvoinštančného súdu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby i vo výroku o
náhrade trov konania je vecne správne.

15. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s
ostatnými odvolacími námietkami odvolací súd (po zotrvaní na záveroch uvedených v predchádzajúcich
rozhodnutiach) udáva nasledovné.

16. Ako už súd uzavrel v predošlom priebehu konania, predmet prevodu bol v kúpnej zmluve z 8.11.2003

včl.1.avčl.2,avšakbolvymedzenýodlišne,keďžepodľačl.2.predmetomprevoduboliibaparcelyč.94
a 97 v celkovej výmere 1590 m2 a rodinný dom, zatiaľ čo podľa čl. 1. predmetom kúpy boli okrem parciel
č. 94 a 97 aj parcely č. 98/1, 98/4 a 599/1 a rodinný dom. Túto nezrovnalosť napadol žalovaný 1 návrhom
na opravu chyby v katastrálnom operáte a správa katastra rozhodnutím z 2.2.2005 č. X-13/2005/opr.
údaj katastra opravila v katastrálnom operáte tak, že zapísala žalovaného 1 ako vlastníka parciel č. 99/1

- orná pôda vo výmere 970 m2, 98/4 - orná pôda vo výmere 25 m2 a 599/1 - orná pôda vo výmere 440
m2. V prípade parc. č. 99/1 - orná pôda vo výmere 970 m2 išlo zrejme o omyl správy katastra, pretože v
skutočnosti išlo o parc. č. 98/1. Preto je odvolací súd toho názoru, že aj vzhľadom na zásadu, že treba v
záujme právnej istoty uprednostniť platnosť právneho úkonu pred jeho neplatnosťou, rozpor medzi čl. 1
a čl. 2 kúpnej zmluvy sám osebe nespôsobuje jej neplatnosť z dôvodu neurčitosti. Inými slovami, nebolo

sporné, že predmetom prevodu boli parcely č. 94 a 97, sporným bolo, či predmetom prevodu boli parcely
č. 94/1, 94/2 a 94/3 (tak ako je uvedené v zmysle čl. 2 kúpnej zmluvy v nadväznosti na geometrický
plán č. 46/2003). V čl. 3 kúpnej zmluvy sa uvádza, že hodnota prevádzaných nehnuteľností je podľa
znaleckého posudku znalca Ing. Vladimíra Kalužáka č. 205/2003 502.220,- Sk. V tomto posudku (č. l.
115) spomenutý znalec uviedol, že predmetom ocenenia je „rodinný dom súp. č. XX postavený na parc.

č. 94 a 97 (podľa GP 94/1, 94/2 a 94/3) a súvisiace nehnuteľnosti.“ Z posudku ďalej vyplýva, že znalec
ocenil z pozemkov iba parc. č. 94/1 až 3 vo výmere spolu 1096 m2, (812 + 224 + 60 = 1096 m2). Pritom
znalec v posudku poukázal na geometrický plán R. Kamenského č. 754/2003 z 8.7.2003 a doslova
uviedol:„Geometrickýplánnazameranieskutkovéhostavuaoddelenienehnuteľnostinaparceleč.94/1,
2, 3, 97, 98, 98/1, 4 a 599/1, vypracoval Ing. R. Kamenský, overený 8.7.2003 pod č. 754/2003 (originál).“

Ide o geometrický plán vyhotoviteľa Ing. Radovana Kamenského zo 4.7.2003 č. 46/2003 (č. l. 150).

17. Právny úkon je neurčitý, ak je vyjadrený prejav vôle síce po jazykovej stránke zrozumiteľný, ale
jednoznačný a určitý nie je jeho vecný obsah a súčasne neurčitosť obsahu nemožno preklenúť ani za
použitia výkladových pravidiel podľa § 35 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, ak ide o právny úkon, pre

ktorý je stanovená pod sankciou neplatnosti písomná forma, musí určitosť obsahu prejavu vôle vyplývať
z textu listiny, na ktorej je tento prejav vôle zaznamenaný; nie je postačujúce, že zmluvným stranám je
jasné, čo je predmetom zmluvy. Požiadavke určitosti vymedzenia predmetu písomného právneho úkonu
vyhovuje aj písomný odkaz na inú listinu, z ktorej je predmet právneho úkonu objektívne (teda každémua nie iba zmluvným stranám) poznateľný, samozrejme za predpokladu, že je v tejto listine označený
úplne nezameniteľným spôsobom. Odvolací súd je naďalej zastáva názor, že kúpna zmluva z 8.11.2003
trpí neurčitosťou pokiaľ ide o vymedzenie predmetu prevodu. Nevyplýva z nej totiž jednoznačne a určite,

aké pozemky boli predmetom prevodu, teda či predmetom prevodu bola parcela č. 94 vo výmere 1484
m2, alebo parcely č. 94/1, 94/2a, 94/3 v celkovej výmere 1096 m2. Ak by sa aj vychádzalo z toho, že z čl.
2 kúpnej zmluvy možno vyvodiť, že predmetom prevodu boli parcely č. 94/1, 94/2a, 94/3, nie je možné
z kúpnej zmluvy objektívne zistiť ich výmeru. Predmet prevodu nie je objektívne zistiteľný zo samotnej
kúpnej zmluvy, keďže v nej nie je konkretizovaný geometrický plán, na základe ktorého boli z parcely č.

94 odčlenené parcely č. 94/1, 2 a 3. Inými slovami, predmet kúpnej zmluvy nie je objektívne poznateľný
každému, teda nie iba zmluvným stranám - účastníkom konania. Táto vada predmetnej kúpnej zmluvy
spôsobuje jej absolútnu neplatnosť v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Neplatnosťou pritom
trpí kúpna zmluva ako celok, pretože vzhľadom na dojednanie kúpnej ceny za všetky nehnuteľnosti
dohromady nemožno oddeliť časť kúpnej zmluvy postihnutú neplatnosťou (prevod pozemkov) od jej
ostatného obsahu (prevod domu).

18. Na uvedenom závere odvolacieho súdu nič nemení ani skutočnosť, že kúpnu zmluvu zo dňa
8.11.2003 pripravoval žalovaným 1 poverený právny zástupca, resp. skutočnosť, či žalovaný 1 konal v
rozpore s dobrými mravmi, keď mal žalobcu údajne uviesť do omylu pri uzatváraní zmluvy v r. 2003,
resp. keď predložil Správe katastra zmluvu zo dňa 2.1.2008, ktorú však žalobca preukázateľne nikdy

nevidel a nepodpísal. Na tomto mieste odvolací súd dáva do pozornosti žalobcu zásadu, ktorá platila už
v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“t. j. „práva patria len bdelým“ (pozorným,
ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv
a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V
slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o

ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.
(citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Sžf 65/2011). Žalobca nebol pri dodržaní tejto
zásady dôsledný nielen v čase uzatvorenia zmluvy v r. 2003, ale najmä v čase vkladového konania v r.
2005. Z rozhodnutia č. X-13/2005-opr. zo dňa 2.2.2005 totiž vyplýva, že na základe návrhu žalovaného
1 zo dňa 6.12.2004 o opravu chybného zápisu vlastníckeho práva na LV č. XXXX katastrálny úrad

na základe zistenia skutkového stavu veci a odstránenie rozporov medzi účastníkmi konania, začal
tento správny orgán ústne pojednávanie, na ktoré sa dostavili obaja účastníci, ale k zmiereniu strán a
uznania právnych dôvodov nedošlo. Napriek tomu správny orgán uzavrel, že keďže údaje o účastníkoch
vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam parc. č. 99/1, 98/4, 599/1 nie sú v súlade s preverovanými
údajmi verejných listín, bude predmetom zápisu do katastra nehnuteľností vlastník Y. T. (žalovaný 1).

Protitomutorozhodnutiužalobcanepodalodvolanieadefactostoutozmenousúhlasil.Jetedanamieste
zopakovať, že rozpor medzi čl. 1 a čl. 2 kúpnej zmluvy bol vyriešený rozhodnutím správy katastra, ktoré
obaja účastníci konania a zároveň účastníci predmetnej kúpnej zmluvy akceptovali. K následnej zmene
vlastníckych práv ohľadne parcely č. 94 došlo na základe vkladu kúpnej zmluvy zo dňa 2.1.2008 pod
č. V 5/08, právoplatným zápisom zo dňa 3.1.2008. V dôsledku tejto zmeny došlo k súčasnému stavu

vlastníckych vzťahov, kedy podľa výpisu z LV č. XXXX je žalobca vlastníkom parc. č. 94/4 o výmere
1039 m2 (zastavaná plocha a nádvoria, vrátane rodinného domu so súp. č. XX) a zvyšok parcely č. 94
o celkovej pôvodnej výmere 1484 m2 bol vyčlenený ako parc. č. 94/5 o výmere 554 m2 a 94/6 o výmere
22 m2 (zastavaná plocha a nádvorie) na LV č. XXXX (ktoré sú v súčasnosti evidované vo vlastníctve
žalovaných 2 a 3).

19. Pre úplnosť je potrebné dodať, že súd v prejednávanej veci uzavrel, že neplatnými sú aj všetky
neskoršiezmluvy,t.j.nielentá,ktorámalabyťzanejasnýchokolnostíuzavretámedzistranamisporudňa
2.1.2008 a na základe ktorej bol povolený vklad pod č. V 5/08 právoplatný dňa 3.1.2008, ale následne
aj zmluva uzavretá medzi žalovaným 1 a žalovanými 2 a 3, ktorej vklad bol povolený dňa 15.1.2008 pod

č. V 123/08, od ktorej však už žalovaní 2 a 3 odstúpili (čo však ešte nebolo predmetom zápisu v KN) a
v zmysle ktorých je ustálený právny stav vlastníckych vzťahov sporových strán.

20. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p.
ako vecne a právne správny potvrdil, a to aj vo vzťahu k výroku č. II. napadnutého rozhodnutia, ktorým

súd prvej inštancie žalovanému 1 voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznal z dôvodu existencie
dôvodov hodných osobitného zreteľa.21. Súd prvej inštancie videl dôvody hodné osobitného zreteľa v okolnostiach danej veci, keď k súdnemu
sporu došlo predovšetkým na strane žalovaného 1, a to tak v čase pred uzatvorením kúpnej zmluvy, v
čase uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi stranami a tiež následne. Súd prvej inštancie poukázal najmä

na priebeh kontraktačnej fázy (neurčité označenie predávaných nehnuteľností pri ohliadke, príprava
zmluvy, reklamačné konanie), či na následné iniciovanie katastrálneho konania žalovaným 1 za účelom
zmeny vlastníckych vzťahov, kedy dospel k záveru, že žalovaný 1 dostal žalobcu do stavu právnej
neistoty, ktorej odstránenia sa bol žalobca nútený domáhať cestou súdu a preto by podľa názoru súdu
prvej inštancie nebolo spravodlivé požadovať od žalobcu, aby znášal trovy konania žalovaného 1 a bol

zaviazaný k ich náhrade. S odôvodnením nadbytočnosti vykonania dôkazu výsluchom svedka F. (vo
vzťahu k zavineniu na vzniku trov konania žalobcu, ktoré žalovaný 1 pričíta nešpecifikovaným tretím
osobám) uzavrel, že stav právnej neistoty žalobcu bol podľa jeho názoru spôsobený výlučne žalovaným
1 už v r. 2003, nakoľko práve žalovaný 1 nadobudol vlastnícke právo na základe neplatného právneho
úkonu a musel vedieť, že o prevode vlastníckeho práva nikdy so žalobcom nerokoval.

22. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255) a od
zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak
sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu
na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby
tieto trovy nahradila protistrane. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (pozri k tomu napr. uznesenia

NajvyššiehosúduSR,sp.zn.2MCdo17/2009,sp.zn.5Cdo67/2010čisp.zn.3MCdo46/2012)nemožno
§ 257 považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale
ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne
okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania
výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek

a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech,
nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru
hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov. K dôvodom hodným osobitného zreteľa
môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často
vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. K

aplikácii ustanovenia § 257 dochádza aj z aspektov sociálnych. Okolnosti hodné osobitného zreteľa sa v
takýchto prípadoch môžu vyskytnúť v akomkoľvek sporovom konaní. Pri posudzovaní dôvodov hodných
osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán
sporu (teda nielen tej strany, ktorú by podľa všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť
trovy konania, ale aj tej strany, ktorej majetková sféra by bola výnimočným nepriznaním náhrady trov

dotknutá) a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní
(R 24/1964). Keďže je akcentované nazeranie na použitie § 257 z pohľadu úspešnej strany, slúži toto
ustanovenie na riešenie situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené
alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy dostal náhradu trov, ktoré pri tejto činnosti účelne
vynaložil. Ustanovenie § 257 neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi

stranami (pozri nález Ústavného súdu ČR, I. ÚS 2862/07). Použitie § 257 neodôvodňuje ani fakt, že
strana nie solventná, alebo že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia
ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda, inými
slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho
výsledok. Dôvody hodné osobitného zreteľa možno zhrnúť nasledovne:

a) neprimeraná tvrdosť,
b) podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu,
c) povaha a okolnosti sporu,
d) zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky,

e) zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy,
f) osobné pomery strany sporu,
g) nízky príjem.

23. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je namieste žalovanému 1 nepriznať ako úspešnejšej strane sporu

voči žalobcovi ako neúspešnej strane sporu náhradu trov konania. V zmysle skutočností uvedených
v predchádzajúcom bode tohto odôvodnenia súd prvej inštancie dostatočným spôsobom odôvodnil v
čom vzhliada dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti prípadu. Žalovaný 1 namieta, že
ide o nepreskúmateľné rozhodnutie, keďže sa zaoberal len dôvodmi na strane žalovaného 1, pričomnezohľadnil osobné, majetkové, zárobkové alebo iné pomery účastníkov konania. Podľa jeho názoru sa
súd obmedzil len na všeobecnú argumentáciu a napadnuté rozhodnutie nie je presvedčivo odôvodnené.
Odvolací súd zastáva rovnaký názor ako súd prvej inštancie a považuje za spravodlivé, aby si každý

z účastníkov konania znášal náhradu trov konania sám bez povinnosti náhrady voči protistrane, a to
najmä z dôvodov zapríčinených žalovaným 1. Z vykonaného dokazovania bez pochybností vyplynulo, že
právna neistota žalobcu pretrváva nielen od r. 2008 kedy žalobca zistil, že na jeho domnelom pozemku
neznáma osoba vykonáva stavebné práce a kedy sa začal domáhať nápravy cestou zmeny zápisu
v katastri nehnuteľností, ale už od r. 2005, kedy žalovaný 1 inicioval reklamačné konanie a ktoré len

z dôvodu na strane žalobcu (ktorý proti rozhodnutiu nepodal odvolanie) nebolo zmarené. Následné
správanie žalovaného 1 zostáva v rovine nejasností a domnienok, keď ani sám žalovaný 1 doposiaľ
presvedčivo neozrejmil okolnosti podpisu zmluvy z r. 2008, resp. okolnosti podania návrhu na vklad
vlastníckehopráva,právenazákladektoréhodošlokďalšejzmenevlastníckychvzťahov.Zobsahuspisu
zároveň vyplýva, že zmien vlastníckych práv k sporným nehnuteľnostiam sa žalovaný 1 bez vedomia
žalobcu domáhal na správnom orgáne opakovane (aj v r. 2006 a v r. 2007). Súd v neposlednom rade

prihliadol aj na neprimeranú tvrdosť, resp. na jej odstránenie, ktorým sa sčasti dosiahne spravodlivosť
pre neúspešnú stranu sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok. Žalovaný 1 sa
mylne domnieva, že súd musí vždy prihliadať (príp. skúmať) osobné pomery účastníkov konania. K
aplikácii ustanovenia § 257 dochádza aj z aspektov sociálnych, avšak nie z dôvodu zmiernenia alebo
odstránenia majetkových rozdielov medzi stranami, ale za účelom zmiernenia neprimeranej tvrdosti

keď neúspešnejšia strana sporu bola nútená odstrániť právnu neistotu zapríčinenú protistranou. Pre
úplnosť je potrebné dodať, že ak má súd zohľadniť osobné a majetkové pomery účastníkov, ani
žalovaný 1 neodôvodňuje zmenu napadnutého výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie tým, že takýmto
rozhodnutím bude neprimerane tvrdo zasiahnuté do jeho majetkových práv. V neposlednom rade súd
považuje aj ostatnú z odvolacích námietok žalovaného 1 za neopodstatnenú, keďže žalovaný 1 si bol

vedomý možnosti/povinnosti, že súd bude v rámci rozhodovania o nároku na náhradu trov konania
skúmať dôvody hodné osobitného zreteľa, keďže aplikácie ust. § 257 C.s.p. sa dôvodne domáhal
žalobca a žalovaný 1 mal dostatočnú možnosť sa k tomuto návrhu vyjadriť a v snahe pripísať zavinenie
na vzniku trov konania žalobcu aj navrhol vykonať dokazovanie výsluchom svedka tak, ako odôvodňuje
súd prvej inštancie v bode 84 svojho rozhodnutia.

24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262
ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnej strane žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
nepriznal, pričom v zhode so súdom prvej inštancie aplikoval ust. 257 C.s.p. tak s odôvodnením v bode

23. tohto rozhodnutia.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval

ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdomrozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods.
2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen

a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou

na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).