Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. január 2020

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/53/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118205367
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2020:4118205367.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v spore žalobcov: 1. E. P., nar. X.X.XXXX, bytom I. A. XXX, A., 2. T. P., nar.

XX.XX.XXXX, bytom I. A. XXX, A., obaja zastúpení : JUDr. Zuzana Gáliková, advokátka, so sídlom
Farská 33, Nitra, proti žalovanému : Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova
48, Bratislava, zastúpený: AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., so sídlom P. O. Hviezdoslava 10625/23B, Martin,
IČO: 36 865 036, o určenie neplatnosti právneho úkonu, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

I.Súd žalobu zamieta.

II.Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania v plnej výške, ktorú sú povinní zaplatiť žalobcovia

v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej
inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 4.5.2018 domáhali, aby súd určil, že Zmluva o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátna zmluva zo dňa 22.11.2010 uzavretá medzi žalobcami
a žalovaným je neplatná. Na pojednávaní dňa 13.1.2020na návrh žalobcov súd pripustil zmenu
žaloby v nasledovnom znení: „Súd určuje, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam
a mandátna zmluva zo dňa 22.11.2010 uzavretá medzi žalobcami v 1. a 2. rade a žalovaným na
zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0234883264 zo dňa 22.11.2010 viaznuce na

nehnuteľnostiach kat. úz. I. A., zapísané na LV č. XXXX ako parc. registra C, evidované na katastrálnej
mape ako parc. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 367 m2, parc. č. XXX/XX zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 138m2, parc. č. XXX/X ostatná plocha o výmere 269m2 a stavby rodinný
dom súp. č. XXX postavený na parc. č. XXX/XX je neplatná„. Žalobu odôvodnili tým, že M. P. uzatvoril
so žalovaným Zmluvu o splátkovom úvere, záväzok úverového dlžníka bol zabezpečený záložným
právom. Zmluva o splátkovom úvere obsahuje neprijateľné podmienky, došlo k značnej nerovnováhe
v právach a povinnostiach zmluvných strán, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru je

nekalá praktika a neprijateľná podmienka, zmluva o úvere je absolútne neplatná, a preto je neplatný
aj právny úkon slúžiaci na zabezpečenie hlavného záväzku, teda zmluva o zriadení záložného práva a
mandátnazmluva.Úverovýdlžníkneplnilpodmienkydohodnutévzmluveosplátkovomúvereažalovaný
pristúpil k výkonu záložného práva predajom nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe. Naliehavý právny
záujem odôvodnili s poukazom na ustanovenie § 137 písmeno c/ CSP, len určovacou žalobou sa môže
odstrániť stav neistoty, v ktorom sa nachádzajú žalobcovia a určovanie neplatnosti zmluvy sa odvíja aj
od posúdenia neprijateľnosti zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, na ktorom určení vyplýva

naliehavý právny záujem priamo zo zákona.

2.Právna zástupkyňa žalobcov na pojednávaní uviedla, že žalobcovia trvajú na podanej žalobe. Právny
zástupca žalovaného uviedol, že trvá na písomnom vyjadrení k veci. Súd vo veci vykonal dokazovanieoboznámením sa s obsahom spisu a to žalobou s prílohami, vyjadrením žalovaného s prílohami a zistil
tento skutkový a právny stav:

3.Dňa 22.11.2010 uzatvoril M. P. so žalovaným Zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej mu bol
poskytnutý úver vo výške 59.500 eur.
M. P. boli listom zo dňa 23.10.2017 oznámené Slovenskou sporiteľňou, a.s. vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti pohľadávky ku dňu 23.10.2017. jednalo sa o pohľadávku vo výške 52.557,23 eura.
Dňa 22.11.2010 uzatvorili žalobcovia so žalovaným Zmluvu o zriadení záložného práva k

nehnuteľnostiam a mandátnu zmluvu, ktorou bola zabezpečená pohľadávka záložného veriteľa a
mandátnou zmluvou bolo udelené poverenie záložnému veriteľovi na vykonanie úkonov s výkonom
záložného práva.
Záložné právo bolo zriadené k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov 1,2 v podiele 1/1 nachádzajúcim
sa v kat. úz. I. A., obec A., okres J. M. zapísané na LV č. XXXX ako parc. registra „C“, evidované na
katastrálnej mape ako parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 367 m2, parc. č. XXX/

XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 138m2, parc. č. XXX/X ostatné plochy o výmere 269m2 a
stavby rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc. č. XXX/XX. Záložné právo bolo vložené do katastra
nehnuteľností, v poznámke na liste vlastníctva č. XXXX bolo poznamenané začatie výkonu záložného
práva na dobrovoľnej dražbe.
Oznámenie o začatí výkonu záložného práva bolo žalobcom oznámené listom zo dňa 5.1.2018.

Žalobca podal námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby, ktorá bola stanovená na sumu 133.000 eur
znaleckým posudkom č. 46/2018 znalcom Ing. T. M..

4.Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

5.Žalobcovia sa podanou žalobou domáhajú určenia neplatnosti Zmluvy o zriadení záložného práva a
Mandátnej zmluvy. V ustanovení §137 písmeno c/ CSP je zakotvené, že žalobou sa možno domáhať
určenia, či tu právo je alebo nie, ak je na tom naliehavý právny záujem. Žalobcovia sa nedomáhali
určenia, či tu záložné právo je alebo nie je. Žiadali určiť neplatnosť právneho úkonu a takáto žaloba

spadá pod ustanovenie § 137 písmeno d/ CSP, v zmysle ktorého žalobou možno požadovať, aby súd
rozhodol o určení právnej skutočnosti (medzi právne skutočnosti patrí podľa § 2 ods. 1 občianskeho
zákonníka aj právny úkon, jeho platnosť alebo neplatnosť), avšak len za predpokladu, že to vyplýva
z osobitného predpisu. Z osobitného predpisu musí teda vyplývať oprávnenie subjektu podať žalobu
o určenie neplatnosti právneho úkonu. Žalobcovia ani netvrdili, ktorá právna norma umožňuje určenie

neplatnosti predmetného právneho úkonu a ani nemohli, keďže ku dňu vyhlásenia rozsudku neexistoval
takýto právny predpis, ktorý by výslovne pripúšťal žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení
záložného práva. Súd teda dospel k názoru, že na určení neplatnosti Zmluvy o zriadení záložného práva
a Mandátnej zmluvy uzavretej dňa 22.11.2010 nie je daný naliehavý právny záujem. Podľa ustálenej
judikatúry v zásade je potrebné vychádzať z toho, že určovacia žaloba má povahu preventívnu a jej

účelom je poskytnutie ochrany právnemu postaveniu žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho
vzťahu alebo práva, teda vtedy, keď sa nemôže domáhať ochrany žalobou na plnenie. Medzi stranami
sporu musí existovať aktuálny stav objektívnej neistoty, ktorý je ohrozením právneho postavenia žalobcu
a ktorý nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom. Z uvedeného vyplýva, že naliehavý právny
záujem na určení je daný vtedy, ak je aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom

a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý možno týmto právnym
prostriedkom odstrániť. Pokiaľ na základe záložnej zmluvy bolo záložné právo vložené do katastra
nehnuteľností, právna otázka, či záložná zmluva je alebo nie je platným právnym úkonom predstavuje
iba vyriešenie predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či na nehnuteľnostiach žalobcu (ako záložcu)
viazne v prospech záložného veriteľa záložné právo. Z uvedených argumentov vyplýva, že na určení

neplatnostizáložnejzmluvyniejedanýnaliehavýprávnyzáujem,nakoľkostavohrozeniaprávažalobcov
alebo neistotu v ich právnom postavení možno odstrániť len určením, či tu je alebo nie je záložné právo.
Žalobcovia, preto nemali naliehavý právny záujem na požadovanom určení. CSP v ustanovení § 137
písm. c/ pripúšťa žalobu na určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, aležalobcovia sa nedomáhali určenia, či tu záložné právo je alebo nie je, žiadali určiť neplatnosť záložnej
zmluvy a takáto žaloba spadá pod ustanovenie § 137 písmeno d/ CSP, v zmysle ktorého žalobou
možno požadovať, aby súd rozhodol o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Pokiaľ to nevyplýva z osobitného predpisu, nie je možné domáhať sa určenia právnej skutočnosti.
Vychádzajúc z toho, že k vzniku právneho vzťahu je potrebné, aby nastala určitá skutočnosť a z toho,
že za právnu skutočnosť možno považovať také okolnosti a skutočnosti, ktoré spôsobujúc vznik, zmenu
alebo zánik právnych vzťahov, teda okrem iného aj právne úkony ako prejavy vôle smerujúce najmä k
vzniku, zmene alebo zániku práv, alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú, je

potrebné konštatovať, že v súčasnosti platný procesný predpis nepripúšťa podanie žaloby o neplatnosť
právneho úkonu, ak to nepripúšťa osobitný predpis. Ak takého predpisu niet, žalobcovia nemôžu žalovať
neplatnosť právneho úkonu, ale musia formulovať petit na určenie, či tu záložné právo je, alebo nie je.
Preto súd žalobu o určenie neplatnosti Zmluvy o zriadení záložného práva a Mandátnej zmluvy ako
procesne neprípustnú zamietol.
Súd tu poukazuje príkladmo na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR - sp. zn. 4Cdo/89/2007,

3Cdo/24/2017, 3Cdo/108/2017, rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn.30Cdo/1705/2002. Pokiaľ
žalobcovia argumentujú tým, že žalovaný za účelom uspokojenia svojich nárokov pristúpil k výkonu
záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby, súd k tomu uvádza, že nespochybňuje, že účelom
dobrovoľnejdražbyjeprechodvlastníckehoprávazozáložnéhodlžníkanatretísubjekt,čímnaozajdôjde
k zániku vlastníckeho a tým aj užívacieho práva záložného dlžníka, v tomto prípade však základným

právnym prostriedkom na odstránenie akejkoľvek neistoty v právnom postavení žalobcov ako záložcov
a teda vlastníkov nehnuteľnosti je žaloba o neplatnosť dražby, v ktorej sa môžu domáhať ochrany svojich
práv.

6.Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému súd náhradu
trov konania priznal v plnej výške, pretože vo veci mal plný úspech, v sporových konaniach sa uplatňuje
zásada úspechu, teda strana, ktorá mala v konaní plný úspech, čo je v tomto prípade žalovaný,
keďže žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, právo na náhradu trov konania proti neúspešnej
strane, teda žalobcom, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa s poukazom na ustanovenie § 257 súd

nevzhliadol a z obsahu spisu nevyplývajú. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník / § 262 ods. 2 CSP/.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre

prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona
č. 233/1995 Z.z. v platnom znení) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento
zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).