Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. júl 2022

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 1C/21/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2721201298
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jarmila Bíliková

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2022:2721201298.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou Mgr. Jarmilou Bílikovou v právnej veci žalobcu: H. X., A.. XX.XX.XXXX,

W. P. XXXX/XX, XXX XX X. proti žalovanej: P.. B. A., vedúca oddelenia peňažných príspevkov na
kompenzáciu ŤZP a posudkových činností na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, pracovisko
Gorkého 2, 909 01 Skalica, v spore o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o ktorej
výške súd rozhodne po právoplatnom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 07.10.2021 a doplnenou podaním doručeným súdu dňa

19.11.2021 a dňa 20.12.2021 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 6638,79
eur titulom náhrady škody. Žalobca v skutkových tvrdeniach uviedol, že žalovaná dňa 09.10.2020
vydala rozhodnutie číslo: X.-X, ktorým mu zamietla príspevok na kompenzáciu ťažkého postihnutia a to
príspevok na kúpu osobného motorového vozidla, nakoľko nedodal potrebné údaje o vozidle a to vek
vozidla, technický preukaz vozidla. Nakoľko nie je majiteľom predmetného vozidla nemohol požadované
údaje o vozidle dodať a preto je táto podmienka šikanózna, nesplniteľná, naviac priamo v rozpore so
zákonom o poskytnutí príspevku na kúpu osobného automobilu. Uviedol, že je osobou oprávnenou

na poskytnutie kompenzačného peňažného príspevku na kúpu osobného automobilu, ktorého cena
vzhľadom k doloženej predfaktúre je vo výške 6.638,79 €. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a
nezákonnépožiadavkyžalovanejdošloknaplneniuskutočností,ktorýmihopriamopoškodilaavzniknutá
škoda je vo výške kompenzačného príspevku podľa zákona 447/2008, na ktorý má nárok. Žiada súd
aby rozhodol, že žalovaná z titulu svojej funkcie spôsobila škodu, tak ako je vyššie uvedené. Čo sa
týka predbežného prerokovania nároku na spôsobenú škodu príslušnou úradníčkou tak písomný zápis
o tomto neexistuje, nakoľko príslušné úradníčky daného úradu pri jeho námietkach svojím konaním

akýkoľvek zápis odmietali. Toto odmietnutie zápisu nároku škody, ktorá mu bola rozhodnutím spôsobená
sa zopakovalo aj po rozhodnutí nadriadeného úradu, na ktorý sa písomne obrátil a ktorý pravdepodobne
z falošnej kolegiality v závere potvrdil pôvodné nezákonné rozhodnutie nižšieho úradu, že prekážkou k
priznaniu daného kompenzačného príspevku je nedoručenie Technického preukazu vozidla. Vzhľadom
k tomu, že nepochybil úrad, ale konkrétna úradníčka, teda osoba, ktorá je aj žalovaná a ktorá vydala
nezákonné rozhodnutie, trvá na žalobe a škode, ktorú mu žalovaná osoba spôsobila.

2. Žalovaná v doručenom vyjadrení k žalobe so žalobou nesúhlasila a namietala svoju pasívnu vecnú
legitimáciu. Uviedla, že vo veci žalobcu nekonala ako súkromná osoba, ale vykonávala zákonnú
kompetenciu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, kde pôsobí ako vedúca peňažných
príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností. Účastníkom konania v postavení žalobcu bymal byť úrad (ak by sa preskúmala zákonnosť rozhodnutia a administratívneho postupu) alebo MPSVR
(ak by malo ísť o zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci). Zodpovednosť za škodu
podlieha režimu zákonnej úpravy zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci, ktorý stanovuje postup uplatnenia náhrady škody, ktorý nebol naplnený.

3. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 06.06.2022 uviedol, že nakoľko úrad nie je právnická ani fyzická osoba
a osoba, ktorá pochybila a osoba ktorá rozhodovala a vydala rozhodnutie v rozpore so zákonom je
známa a jednoznačne kvalifikovaná, tak sa domnieva, že žalovaná je správne v žalobe označená. Ako

zamestnankyňa rovnako ako každý iný zamestnanec je za svoje rozhodnutia plne zodpovedá najmä,
keď sú v rozpore so zákonom na čo bola vrátane ďalších jej kolegýň (podriadených) z jeho strany
upozornená.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 12.07.2022, na ktoré sa dostavili strany sporu. Žalovaná
bola na pojednávanie riadne a včas predvolaná. U žalobcu súd nemal vykázané doručenie predvolania

na pojednávanie, avšak žalobca sa pojednávania zúčastnil a uviedol, že predvolanie na pojednávanie
prevzal dňa 11.07.2022, teda deň pred pojednávaním. Žalobca netrval na zachovaní lehoty na prípravu
pojednávania a súhlasil, aby súd vec prejednal. Lehota podľa § 178 ods. 2 C.s.p. je poriadková, keď
uvádza, že predvolanie má byť strane sporu doručené „spravidla“ najmenej päť dní pred pojednávaním
a teda jej zachovanie nie je absolútne nevyhnutným predpokladom pojednávania. Ak sa strana

pojednávania zúčastní a zároveň súhlasí, aby súd vec prejednal nie je dôvod, aby súd pojednávanie
odročoval a treba mať za to, že strana s vykonaním tohto procesného úkonu súhlasí. Trvať na zachovaní
lehoty na prípravu pojednávania za tejto situácie, by bolo zbytočné a nehospodárne. Zároveň má súd
za to, že príprava na pojednávanie v tejto veci nevyžaduje žiadne osobitne náročné činnosti zo strany
žalobcu, keď mu sú známe vyjadrenia žalovanej a neočakáva sa rozsiahle dokazovanie o zložitých

skutkových tvrdeniach. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd uzavrel, že je možné vykonať pojednávanie
a vec rozhodnúť.

5. Žalobca trval na žalobe. Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a listinnými dôkazmi: rozhodnutie Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, pracovisko Skalica ( ďalej len ,, úrad“) č. X.-X zo dňa
09.10.2020,rozhodnutieÚstrediapráce,sociálnychvecíarodinyBratislavač.UPS/US1/SSVOPPKPC2/
SOC/2021/1296/Chr ( ďalej len ,,ústredie“) zo dňa 22.02.2021, stanovisko Ústredia práce, sociálnych
vecí a rodiny Bratislava zo dňa 05.02.2021 a zistil tento skutkový stav veci:

7. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica č. X.-X zo dňa 09.10.2020 úrad
nevyhovel žiadosti, ktorú podal žalobca dňa 16.06.2020 a nepriznal žalobcovi peňažný príspevok na
kúpu osobného motorového vozidla z dôvodu, že žalobca nepreukázal druh a typ vozidla ani nepredložil
relevantný dôkaz (technický preukaz), z ktorého by vyplynul vek vozidla. Rozhodnutie vydala žalovaná

ako vedúca oddelenia peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností úradu.

8. Rozhodnutím Ústredia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava odbor peňažných príspevkov
na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2021/1296/Chr zo dňa
22.02.2021 ústredie ako príslušný orgán odvolanie žalobcu zamietlo a napadnuté rozhodnutie X.-X zo

dňa 09.10.2020 potvrdilo.

9. Podľa stanoviska Ústredia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 05.02.2021
ústredie preskúmalo predloženú spisovú dokumentáciu a posúdilo odkázanosť žalobcu na požadovanú
kompenzáciu. Žalobca splnil podmienku odkázanosti na individuálnu prepravu motorovým vozidlom

a tiež podmienku využívania osobného motorového vozidla najmenej dvakrát v týždni. Komplexný
posudok vydaný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, odbor sociálnych vecí a rodiny, pracovisko
Skalica č. SE3/APPnKŤZPaPČ/SOC/2020/36455 č.z. 2020/115440- 5 zo dňa zostáva v platnosti.

10. Žalobca pri výsluchu uviedol, že mu zo zákona patrí kompenzačný príspevok vzhľadom k jeho

zdravotnému stavu a splnil všetky podmienky uložené zákonom. K namietaniu vecne pasívnej legitimácii
uviedol, že keď rozhoduje konkrétna osoba, v tomto prípade žalovaná, žaloba smeruje správne proti
žalovanej, pretože táto podpísala rozhodnutie. Trvá preto, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu
žalovanú sumu. Nepodával správnu žalobu o preskúmanie správneho rozhodnutia odvolacieho orgánuna súde, pretože chybu urobila žalovaná ako úradník. Žalovaná je ako zamestnanec zodpovedná za
svoju prácu tak, ako všetci ostatní zamestnanci. Z tohto dôvodu sa domáha náhrady škody od žalovanej.

11. Žalovaná pri výsluchu uviedla, že pri rozhodovaní o nároku žalobcu nevystupovala ako súkromná
osoba, ale o nároku rozhodoval ÚPSVaR, ktorého je zamestnancom. Nárok žalobcu bol zamietnutý a
proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal odvolanie, o ktorom rozhodol nadriadený orgán a to ústredie
ÚPSVaR. Týmto rozhodnutím bolo napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdené. Žalobca mal
možnosť domáhať sa preskúmania odvolacieho rozhodnutia v správnom konaní a to preskúmaním

súdom.

12. V prejednávanej veci má súd za to, že na vec - nárok na zaplatenie sumy 6638,79 eur je potrebné
aplikovať ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci (ďalej aj ,, zákon č. 514/2003 Z.z.").
13. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z., tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu

spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

14. Podľa § 2 citovaného zákona č. 514/2003 Z. z,. na účely tohto zákona a) výkon verejnej moci
je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a
povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, b) orgán verejnej moci je 1. štátny orgán, 2.

orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

15. Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona č. 514/2003 Z. zm. štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci okrem tretej časti tohto zákona

pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným
pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe
alebo d) nesprávnym úradným postupom.

16. Podľa § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená

orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej
správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto
ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone
štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.

17. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 6638,79 eur titulom škody, ktorá mu mala vzniknúť
v dôsledku nezákonného rozhodnutia, ktoré vydala žalovaná tým, že žalovaná rozhodla o nepriznaní
kompenzačného príspevku na kúpu motorového vozidla. Podľa skutkového vymedzenia žaloby súd
vyhodnotil, že žalobca sa domáhal náhrady škody, ktorá mala byť spôsobená pri výkone verejnej

moci podľa zákona č. 514/2003 Z. z. Aj napriek tomu, že žalobca tvrdil, že žalovaná je zodpovedná
za svoje protiprávne konania ako každý občan resp. každý zamestnanec, teda podľa všeobecného
ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka súd touto právnou kvalifikáciou žalobcu nie je viazaný. Súd
je viazaný iba skutkovým vymedzením v žalobe. Občiansky zákonník ako lex generalis v § 420 upravuje
zodpovednosť všetkých účastníkov občianskoprávnych vzťahov, t.j. fyzických či právnických osôb, ale

neupravuje zodpovednosť za náhradu škody spôsobenú pri výkone verejnej moci. Zodpovednosť za
škodu spôsobenú pri výkone verejne moci upravuje zákon č. 514/2003 Z.z. ako lex specialis, ktorý sa
vzťahujetaknazodpovednosťštátuzaškoduspôsobenúorgánmiverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,
ako aj na zodpovednosť obce a vyššieho územného celku pri výkone samosprávy. Žalobca svoj nárok na
náhradu škody odvodzuje od nezákonného rozhodnutia úradu č. X.N.-X zo dňa 09.10.2020, ktorým mu

nebolpriznanýkompenzačnýpríspevokadomáhalsanárokunanáhraduškody,ktorápredstavujevýšku
nepriznaného príspevku. Vzhľadom na vyššie uvedené súd má za to, že daný skutkový stav nemôže byť
subsumovaný pod ustanovenie § 420 a nasl. OZ, ktoré upravuje všeobecne zodpovednosť za škodu,
ale jedine pod ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z. ako lex specialis.

18. Súd sa prioritne zaoberal otázkou pasívnej vecnej legitimácie žalovanej v tomto konaní, ktorú
žalovaná namietala a ktorú má súd povinnosť skúmať v každom štádiu konania z úradnej povinnosti.
Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci výlučne z hmotného práva, svedčiaci o tom, kto je
nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti, ktorá je predmetom konania. Nedostatok pasívnej vecnejlegitimácie znamená, že niekto, o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnej povinnosti, jej nositeľom nie je,
resp. žalobca nepreukáže súdu v konaní, že nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorá je predmetom
súdneho sporu, je označený žalovaný.

19. Bolo nesporné, že žalovaná vydala rozhodnutie X. - X zo dňa 09.10.2020 ako vedúca oddelenia
peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností úradu teda ako zamestnanec
úradu, pričom z právnej úpravy zák. č. 514/2003 Z. z. vyplýva, že subjektom zodpovedným za
škodu je výlučne štát, nie zamestnanec, ktorý rozhodnutie vydal. Inými slovami, z rozhodnutia, ktoré

považuje žalobca za nezákonné rozhodnutie, nie je možné vyvodiť súkromnoprávny vzťah a osobnú
zodpovednosť zamestnankyne za škodu, ktorú proti nej uplatnil žalobca. Žalovaná nekonala vo vlastnom
mene, ale realizovala právomoc, ktorá jej je zverená štátom. Pokiaľ sa účastník konania nestotožňuje
s postupom alebo rozhodnutím má možnosť využiť relevantné právne prostriedky, ktoré mu poskytuje
platný právny poriadok Slovenskej republiky.

20. Štát ako zodpovedný subjekt nezodpovedá za seba, ale za subjekt, ktorý škodu či nemajetkovú
ujmu zapríčinil. Tým je orgán štátu alebo orgán spoločenskej organizácie, na ktorú sa preniesli úlohy
štátneho orgánu, pretože štát zodpovedá za tieto orgány, ony sami nie sú subjektmi zodpovednostného
vzťahu. Ak žalobca podal žalobu proti inému subjektu než štátu, nemôže byť tento iný subjekt nositeľom
právnych povinností vyplývajúcich zo zodpovednosti za škodu vzniknutú z nezákonného rozhodnutia

alebo nesprávneho úradného postupu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., teda nemá pasívnu legitimáciu
v konaní. Nositeľom zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu alebo
jeho nesprávnym úradným postupom je vždy Slovenská republika, v ktorej mene priamo zo zákona
vystupuje, teda za ňu koná, ústredný orgán štátnej správy, ktorému patrí to odvetvie štátnej správy, v
ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané.

21. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná tak ako ju označil žalobca v tomto konaní nemá pasívnu vecnú
legitimáciu. Žalovaná nie je nositeľom právnych povinností vyplývajúcich zo zodpovednosti za škodu
vzniknutú z nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu podľa zákona č. 514/2003
Z.z. a z tohto dôvodu súd žalobu zamietol.

22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262 ods. 1
C.s.p. tak, že žalovanej ako úspešnej strane sporu priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným
uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z.
v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).