Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. marec 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/8/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416209809
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Eren

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1416209809.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Eren a

členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: Základná
organizácia Odborového zväzu KOVO VOLKSWAGEN SLOVAKIA, IČO: 30 779 201, org. číslo:
03-2634-7102, ul. J. Jonáša č. 1, Bratislava, zastúpený: RASLEGAL, s. r. o., IČO: 36 855 561, Mostová
ul. č. 2, Bratislava - Staré Mesto, proti žalovanému: F. G., T.. XX. XX. XXXX, H. S. N. Č.. XXXX, H.
- S. T. D., zastúpený: Okenica Šula & Co. s. r. o., IČO: 36 866 512, Pražská ul. č. 11, Bratislava, o
vydanie vecí a dokumentácie súvisiacej s činnosťou odborovej organizácie, na odvolanie žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 26. mája 2020, č. k. 10C/169/2016 - 414 a proti

uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 07. augusta 2020, č. k. 10C/169/2016 - 456, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi do troch dní
od právoplatnosti rozsudku komplexnú účtovnú evidenciu vedenú podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o
účtovníctve v znení neskorších predpisov, vrátane všetkých účtovných dokladov, účtovných kníh,
interných smerníc, zásad hospodárenia a iných interných predpisov za účtovné obdobia rokov 2010
až 2016, všetky uznesenia výboru žalobcu, uznesenia konferencie a uznesenie revíznej komisie za
obdobiarokov2010až2016,štatútžalobcuvrátanejehozmienschválenýkjejčinnosti,volebnýporiadok
vrátane jeho zmien schválený k jej činnosti, dokumenty týkajúce sa volieb do orgánov žalobcu, ktoré

sa konali v dňoch 09. mája až 20. mája 2016, dohody uzavreté medzi zamestnávateľom a žalobcom
vrátane zmlúv s tretími osobami, komplexnú a originálnu evidenciu, ktorá sa týka členov OZ KOVO
evidovanýchprostredníctvomžalobcu(prihláškyčlenov,evidenciačlenovk11.októbru2016),registráciu
žalobcu ku všetkým daniam u miestne príslušného správcu dane, ako aj k inštitúciám sociálneho
poistenia a zdravotného poistenia, pečiatku základnej organizácie, zmluvy z obchodného styku, zmluvy
z pracovno-právneho vzťahu, zmluvy s dodávateľmi služieb, prípadne energií a zmluvy s inými veriteľmi
žalobcu ako aj dlžníkmi žalobcu, účtovnú dokumentáciu, ktorá je nevyhnutná k zostaveniu účtovnej

závierky ku dňu vstupu žalobcu do likvidácie t. j. k 11. októbru 2016 (inventarizačný súpis hnuteľného a
nehnuteľného majetku k 11. októbru 2016, inventarizačný súpis stavu pokladne a účtov v bankách k 11.
októbru 2016, inventarizačný súpis pohľadávok a záväzkov k 11. októbru 2016), všetky ďalšie doklady,
ktoré vznikli z činnosti žalobcu, a zároveň žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trovkonania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením
po právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 274, § 275 C. s. p. a vecne tým,
že vyhovel návrhu žalobcu rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, nakoľko sa žalovaný na pojednávanie

dňa 26. 05. 2020, ani jeho právny zástupca napriek riadne vykázanému doručeniu predvolania dňa
30. 04. 2020, nedostavil, keď svoju neúčasť na pojednávaní riadne a včas neospravedlnil, z dôvodu
ktorého pojednával v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu (§ 180 C. s. p.). Poukázal na
skutočnosť, že žalobca uviedol, že žaloba bola podaná dôvodne a žalovaný počas konania nepredniesol
žiadnu vecnú obranu, pričom aj to, že sa na pojednávaní nezúčastnil, považoval za potvrdenie absencie

argumentácie z jeho strany. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí ďalej poukázal na priebeh konania
s tým, že na pojednávaní dňa 30. 11. 2017 zamietol v prítomnosti strán sporu návrh žalobcu na
ustanovenie súdneho znalca z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo,
ako aj návrh žalovaného na zrušenie neodkladného opatrenia, ktoré bolo nariadené uznesením zo dňa
28. 11. 2016, č. k. 10C/169/2016 - 103 v spojení s opravným uznesením zo dňa 10. 01. 2017, č. k.
10C/169/2016 - 122 a opravným uznesením zo dňa 06. 02. 2017, č. k. 10C/169/2016 - 140, ktoré

Krajský súd v Bratislave unesením zo dňa 31. 05. 2017, č. k. 8Co/128/2017 - 166 potvrdil a nadobudlo
právoplatnosť dňa 13. 06. 2017, pričom dňa 08. 08. 2017 prijal do súdnej úschovy listinné doklady v
zmysle neodkladného opatrenia. Výrok, ktorým rozhodol o náhrade trov konania odôvodnil právne ust.
§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C. s. p. a vecne úspechom žalobcu v spore, ktorému priznal voči žalovaným
1/ a 2/ (žalovaným je iba jeden subjekt, pozn. odvolacieho súdu) nárok na náhradu trov konania v plnom

rozsahu.

2.

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že neboli splnené

podmienky na vydanie napádaného rozhodnutia podľa § 356 písm. b) C. s. p. a navrhol ho zrušiť a
vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázal na hypotézu ustanovenia § 273 C. s. p.
a výraz „súd môže“, má možnosť zvážiť, či kontumačný rozsudok v tejto fáze (bez návrhu žalobcu a
bez nariadenia pojednávania) vydá alebo bude v konaní pokračovať, pričom súd je v takomto prípade
povinný skúmať, či žalobcom tvrdený skutkový stav je nesporný a prihliadať na všetky skutočnosti, na

ktoré súd zo zákona prihliadať má a ak dospeje k názoru, že žalobcom tvrdený skutkový stav nie je
nesporný, napriek tomu, že by boli splnené všetky podmienky na vydanie kontumačného rozsudku,
súd takýto rozsudok nevydá (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,
Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s.). Namietol,
že súd prvej inštancie neustálil právny titul vymáhaného nároku a príslušenstva a napadnutý rozsudok

vydal bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom skúmal, či žalobcom tvrdený skutkový stav je nesporný,
pričom žiadnym spôsobom neposúdil efektivitu a spravodlivosť takéhoto postupu a žalobcovi priznal
žalovaný nárok bez akejkoľvek zmienky o tom, ako posúdil opodstatnenosť žalobcom uplatneného
nároku (rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. 4 Cmo 421/94), z ktorého vyplýva, že len
zmeškaniežalovanéhonemôževyústiťdojehoprocesnéhoneúspechuvkonanívovecisamej.Poukázal

na skutočnosť, že žalobca v konaní navrhol vykonanie dôkazu jeho výsluchom na preukázanie žalobcom
tvrdeného skutkového stavu a jeho nesporné ustálenie, pričom z objektívnych a ospravedlniteľných
dôvodov sa nemohol dostaviť na nariadené pojednávanie, keď dokonca sa o nariadenom pojednávaní,
resp. rýchlej zmene jeho termínu ani nemohol dozvedieť s tým, že v konaní tak nebol vykonaný kľúčový
dôkaz (v zmysle názoru a procesnej stratégie samotného žalobcu) na preukázanie žalobcom tvrdeného

skutkového stavu, z dôvodu ktorého neboli splnené podmienky na to, aby súd prvej inštancie mohol
rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Namietol nevykonateľnosť a neurčitosť výroku I.
rozsudku s tým, že objektívne nie je schopný splniť uložené povinnosti, nakoľko na základe výroku
uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, sp. zn. 10C/169/2016, dňa 08. 08. 2017 o 12:50
hod. zložil všetky dokumenty, ktoré je povinný vydať v zmysle výroku I. rozsudku, do úschovy súdu,

o čom bol spísaný vyššie uvedeného dňa i „Protokol“ pod sp. zn. 10C/169/2016, a preto pokiaľ
by sa žalobca domáhal splnenia povinnosti uloženej výrokom I. rozsudku, napr. núteným výkonom
rozhodnutia, objektívne nie je schopný túto povinnosť splniť, keďže týmito dokumentami nedisponuje.
Uviedol, že výrok I. rozsudku je príliš všeobecný a neurčitý, nekonkrétny a nepresvedčivý s tým, že z
aktuálnej formulácie výroku I. rozsudku sa žalobca môže domáhať vydania akéhokoľvek dokumentu,

i takého, ktorým nedisponuje a nikdy nedisponoval a dokonca i takého dokumentu, ktorý neexistuje a
nikdy neexistoval. Poukázal na skutočnosť, že bez ohľadu na skutočnosť, že už nedisponuje žiadnymi
dokladmi a dokumentami, týkajúcimi sa žalobcu a jeho predchádzajúcej činnosti, z výroku I. rozsudku
nie je zrejmé, aké dokumenty mal či má žalobcovi vydať, nakoľko slovné spojenia vo výroku I. napr. ada) „komplexnú účtovnú dokumentáciu ad b) „všetky uznesenia....“, ad d) „dokumenty týkajúce sa volieb
do orgánov žalobcu....“, ad f) „komplexnú a originálnu evidenciu.“, ad j) účtovnú dokumentáciu, ktorá
je nevyhnutná..“, ad k) „všetky ďalšie doklady..“, sú všeobecné, nekonkrétne a neurčité, keď k určitosti

výroku rozsudku chýba minimálne dovetok „ktorými žalovaný disponuje“, a preto je výrok I. rozsudku
nezrozumiteľný,nevykonateľnýatýmnesporneiarbitrárny.Uviedol,ževmesiacimarec2020odcestoval
do Kostariky, pričom z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej situácie od 15. 03. 2020 v Slovenskej republike,
ale i v mnohých krajinách sveta (vrátane Kostariky), sa nemohol a doposiaľ nemôže vrátiť na Slovensko
s tým, že stále pobýva v Kostarike, bez možnosti návratu na Slovensko, pričom jeho právny zástupca

nemal naňho žiadny priamy či nepriamy kontakt, teda ho nemohol o termíne pojednávania a zmene
termínu pojednávania nijako upovedomiť.

3.

Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť

a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Poukázal na skutočnosť, že
pozornosti žalovaného ušlo, že súd nerozhodoval podľa ust. § 273 C. s. p. (rozsudok pre zmeškanie bez
pojednávania vo veci), ale podľa ust. § 274 C. s. p. (rozsudok pre zmeškanie na pojednávaní, na ktoré
sa žalovaný nedostavil a neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlnil) s tým, že žalovaný
je vo veci od začiatku zastúpený advokátom ako profesionálom pri poskytovaní právnych služieb,

čo znamená, že nemohol uvedenú okolnosť prehliadnuť tak v znení C. s. p., ako ani v odôvodnení
rozsudku, a preto pokusy žalovaného o navodenie zmätočnosti ohľadom splnenia podmienok pre
vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa iného zákonného ustanovenia vníma ako snahu zmiasť konajúci
súd, nakoľko argumentácia a citácie žalovaného k úplne inej právnej norme, ktorá sa vo veci ani
okrajovo neuplatnila, preto nemôže obstáť. Poukázal na to, že kontumačný rozsudok už z podstaty

veci neobsahuje odôvodnenie (ust. § 275 C. s. p.), takže úvahy žalovaného o tom, ako mal byť
posudzovanýakýsiskutkovýstavanámietkyžalovanéhoprivydávanírozsudkuprezmeškanie,osobitne
vydaného podľa ust. § 274 C. s. p. je nesprávnym poňatím tohto inštitútu žalovaným. K údajnej
nevykonateľnosti a neurčitosti výroku I. rozsudku žalobca uviedol, že aj táto námietka obsahuje prvky
nepochopenia základných inštitútov procesného práva, prípadnej úmyselnej snahy o navodzovanie

zmätočnosti, nakoľko zložením určitej dokumentácie do súdnej úschovy nedošlo a ani nemohlo dôjsť k
skonzumovaniužalobnéhonároku,nakoľkoakbybolaargumentáciažalovanéhopripustená,znamenalo
by to, že po zložení dokumentácie do úschovy by mali zmeniť žalovaného na Okresný súd Bratislava
IV, čo je samé o sebe absurdné s tým, že zloženie dokumentácie do súdnej úschovy na základe
neodkladného opatrenia je dočasnou úpravou pomerov medzi sporovými stranami na zabezpečenie

výkonu budúceho rozhodnutia a nemá žiadny dopad na žalované nároky a pasívnu vecnú legitimáciu
žalovaného v konaní. Poukázal na skutočnosť, že odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie možno
podať výlučne z dôvodu, že neboli splnené podmienky na jeho vydanie (ust. § 356 písm. b/ C. s. p.),
pričom námietky žalovaného smerujúce k formulácii výroku však takýmito nie sú s tým, že v štádiu
odvolacieho konania voči rozsudku pre zmeškanie teda žalovaný nemôže úspešne rozporovať akési

tvrdené nedostatky žalobného petitu/výroku, a to aj keby tieto existovali, keď predmetom prieskumu
zo strany odvolacieho súdu by teda malo byť jedine a výlučne skúmanie podmienok pre vydanie
kontumačného rozsudku, keď prieskum iných odvolacích dôvodov, akým je aj tvrdená námietka údajnej
nevykonateľnosti petitu rozsudku by vybočoval zo zákonného rámca oprávnení odvolacieho súdu v
zmysle C. s. p. Poukázal na to, že rovnaký výrok, aký aktuálne žalovaný spochybňuje, obsahovalo

aj neodkladné opatrenie súdu a aj napriek tomu, že aktuálne považuje totožný výrok za „všeobecný,
neurčitý, nekonkrétny a nepresvedčivý“, ako aj „nezrozumiteľný, nevykonateľný a arbitrárny“, bol bez
akýchkoľvek problémov schopný do úschovy súdu dokumentáciu v roku 2017 zložiť s tým, že ak by teda
bola jeho obrana opodstatnená, v súdnej úschove by do súčasnosti neboli žiadne dokumenty, keďže by
rovnakou namietanou vadou trpel aj výrok neodkladného opatrenia, avšak na základe neho žalovaný do

súdnej úschovy dokumentáciu zložil bez námietok, teda nemal pochybnosti o tom, čo mu je rozhodnutím
súdu uložené (identický výrok), pričom táto okolnosť sama o sebe znamená dôkaz o neopodstatnenosti
námietok žalovaného. K údajnej faktickej nemožnosti žalovaného dostaviť sa na pojednávanie žalobca
uviedol,žežalovaný(resp.jehoprávnyzástupca)súdpriamoavedomezavádza,nakoľkoniejepravdivé
vyhlásenie, že by sa žalovaný nedozvedel a nemohol dozvedieť o nariadení pojednávania, či jeho

preročení, nakoľko súd všetky predvolania a oznámenia riadne doručil právnemu zástupcovi žalovaného
a to, či sa vie advokát reálne spojiť so svojim klientom a termín mu oznámiť, je internou záležitosťou
advokáta, ktorý ako odborne spôsobilá osoba mal buď oznámiť súdu, že sa nevie so svojim klientom
spojiť a/alebo vypovedať plnomocenstvo pre nemožnosť zodpovedajúceho poskytovania právnychslužieb, nakoľko ani jedno a ani druhé však právny zástupca neurobil, sa na pojednávanie podľa obsahu
jeho návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie plánoval dostaviť. Uviedol, že žalovaný nemal reálny
záujem sa pojednávania osobne zúčastniť a tento dôvod uvádza jeho právny zástupca v odvolaní

iba účelovo, nakoľko prejav nezáujmu zúčastniť sa pojednávania zo strany žalovaného potvrdzuje
skutočnosť, že sa na pojednávane nedostavil ani v čase, keď sa na Slovensku nachádzal a snaží sa
navodiť dojem, že je od 15. 03. 2020 v zahraničí (D. Y.) výlučne z dôvodov nemožnosti pricestovania
späť na Slovensko, kvôli situácii s pandémiou. Žalobca k svojmu vyjadreniu predložil žiadosť právneho
zástupcu žalovaného zo dňa 30. 10. 2019 o odročenie pojednávania nariadeného na 07. 11. 2019 z

iného súdneho konania, vedeného Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 12C/32/2018, kde je tento
žalovaným v 6. rade a v bode 6. uvádza jeho právny zástupca, že „žalobca v 6. rade bude od mesiaca
november 2019 dlhodobo pracovne v zahraničí a na území Slovenskej republiky sa bude najbližšie
vyskytovať až v čase 05. 03. 2020 do 13. 03. 2020“; odvolanie plnej moci na právne zastupovanie zo
dňa 18. 11. 2019 v konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 8C/72/2018; oznámenie o odvolaní
plnej moci na právne zastupovanie zo dňa 17. 12. 2019 v konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn.

8C/72/2018; plnomocenstvo udelené na zastupovanie v konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn.
8C/72/2018 novému právnemu zástupcovi zo strany žalovaného dňa 10. 01. 2020, z ktorých vyplýva, že
žalovaný má byť v zahraničí (v Kostarike) pracovne a dlhodobo už od začiatku novembra 2019, a preto
nie je možné, aby nebol zo strany právneho zástupcu dostihnuteľný a ak to tak je, nemôže ísť o okolnosť,
ktorá zaťažuje druhú sporovú stranu v konaní, osobitne ak o tom advokát súd neinformuje. Poukázal

na skutočnosť, že žalovaný už v inom konaní zneužil svoje odcestovanie mimo SR na vytváranie
obštrukcií a marenie pojednávaní (pojednávanie vo veci sp. zn. 12C/32/2018 nariadené na deň 07.
11. 2019 bolo odročené na žiadosť PZ žalovaného, tento sa však nezúčastnil /bez zdôvodnenia/ ani
následného pojednávania, ktoré sa konalo dňa 06. 02. 2020), pričom žalovaný odvolával a udeľoval
plnomocenstvá v konaní sp. zn. 8C/72/2018 svojim rôznym právnym zástupcom v novembri 2019, v

decembri 2019 a v januári 2020, keď bol evidentne už v zahraničí (D. Y.), a nemal problém uvedené
koordinovať a zabezpečovať zo zahraničia, avšak v apríli 2020 podľa právneho zástupcu už kontakt so
žalovanýmúdajnenebolmožný(presamotnévycestovaniedoY.,ktorépredtýmnetvoriložiadnyproblém
ani prekážku v komunikácii so žalovaným). Poukázal na to, že vo veci sp. zn. 8C/72/2018 sa konalo
dňa 23. 06. 2020 na tunajšom súde pojednávanie, na ktorom právny zástupca žalovaného nielenže

nežiadal pojednávanie odročiť pre neprítomnosť žalovaného, ale ani nenaznačil, že by mal problém sa
so žalovaným spojiť a pred pojednávaním poradiť/získať pokyny; z pojednávania súd nerobil zápisnicu,
avšak zvukový záznam z pojednávacej miestnosti č. 323 je uchovaný medzi ostatnými zvukovými
záznamami súdu, a preto tvrdenie právneho zástupcu o tom, že sa žalovaný ako jeho mandant údajne o
pojednávaní nariadenom v tejto veci nedozvedel, nezodpovedá skutočnosti a to aj keby táto skutočnosť

mala nejaký právny dopad na rozsudok. Žalobca vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že od októbra 2019
do súčasnosti, s výnimkou podaného odvolania v tomto konaní, ani jeden z troch rôznych právnych
zástupcov žalovaného neoznámil súdu, že by sa nevedel so žalovaným spojiť, prípadne že by existoval
akýkoľvek iný problém v komunikácii s ním s tým, že o situácii žalovaného (jeho pobyte D. Y.) ako aj
o pandémii právny zástupca žalovaného jednoznačne vedel už dňa 30. 04. 2020, kedy predvolanie na

pojednávanie ako aj upovedomenie o jeho preročení prevzal zo svojej elektronickej schránky, avšak aj
napriek tomu o odročenie pojednávania nežiadal a ani súdu neoznámil, že by sa so svojim mandantom
z dôvodu pandémie a jeho vycestovania do zahraničia nevedel spojiť, keď toto tvrdenie ani nepreukázal.

4.

Žalovaný, ktorému bolo vyjadrenie žalobcu k jeho odvolaniu doručené dňa 27. 10. 2020, sa k nemu
nevyjadril.

5.

Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre
zmeškania zo dňa 26. mája 2020, č. k. 10C/169/2016 - 414. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne
ust. § 274, § 277 ods. 2, 3 C. s. p. a vecne tým, že neboli splnené podmienky na zrušenie
predmetného rozsudku pre zmeškanie, nakoľko z tvrdení a dokladov, ktoré žalovaný zaslal spolu s

návrhom na zrušenie rozsudku pre zmeškanie vyplýva, že právny zástupca žalovaného - advokátska
kancelária Okenica Šula & Co. s. r. o., IČO: 36 866 512, so sídlom Pražská 11, 811 04 Bratislava
sa pojednávania nemohol zúčastniť z dôvodu, že ho dňa 26. 05. 2020 v ranných hodinách postihla
zdravotná indispozícia, pre ktorú nebol schopný nielenže čokoľvek konať, ale ani premýšľať, skutočnosťktorú však právny zástupca žalovaného doposiaľ nepreukázal žiadnym lekárskym potvrdením, nakoľko
iba uviedol, že po požití príslušných liekov a odznení zdravotnej indispozície obratom spísal a
súdu odoslal prostredníctvom elektronickej schránky žiadosť o ospravedlnenie jeho neúčasti na

nariadenom pojednávaní a vytýčenie nového termínu pojednávania. Uviedol, že má za to, že v
prípade, ak by sa skutočne objavila takáto náhla nemoc u ktoréhokoľvek z právnej kancelárie právneho
zástupcu žalovaného (doposiaľ právnym zástupcom nepreukázaná), túto skutočnosť mohol ktokoľvek
z advokátskej kancelárie oznámiť súdu telefonicky alebo emailom hneď ráno v deň pojednávania,
nakoľko o termíne pojednávania vedel v dostatočnom predstihu (30. 04. 2020) a v daný deň mal byť na

termín pojednávania pripravený, avšak súdu nebola predložená žiadna lekárska správa preukazujúca
tvrdenieprávnehozástupcužalovaného,atedanebolopreukázané,žebyadvokát,prípadneadvokátsky
koncipient, ktorý sa mal zúčastniť pojednávania musel byť hospitalizovaný, omdlel, prípadne bol
odkázaný na odvoz sanitkou a podobne, čo sa v danom prípade nestalo. Poukázal na skutočnosť, že
právny zástupca žalovaného o dôvodoch svojej neúčasti informoval až v návrhu na zrušenie rozsudku
pre zmeškania doručeným dňa 23. 07. 2020, pár dní po tom, čo mu bol predmetný rozsudok doručený

(dňa 09. 07. 2020). Poukázal na fakt, že nemôže prihliadnuť na tvrdenie, že nebolo možné, primerané
a spravodlivé požadovať, aby sa pojednávania zúčastnil iný advokát, či koncipient, nakoľko na webovej
stránke je uvedené, že Advokátska kancelária Okenica Šula & Co. s. r. o. vznikla v januári 2010 ako
prirodzený pokračovateľ Advokátskej kancelárie JUDr. Dominika Okenicu, ktorá pôsobila na Slovensku
od začiatku roku 2007, pričom dôvodom zásadnej štrukturálnej zmeny pôvodnej advokátskej kancelárie

bolo posilnenie odborného kolektívu kancelárie a poskytovanie väčšieho rozsahu kvalitnejších právnych
služieb klientom a jeho tím tvoria 4 advokáti a aktuálne zapísaní traja koncipienti, a preto ak mal skutočne
ktokoľvekzadvokátskejkancelárieproblémy,tietonebolitakéhocharakteru,žebytútoskutočnosť,aknie
súdu, oznámil aspoň svojej advokátskej kancelárii, ktorá mala následne jeho neúčasť buď ospravedlniť,
alebo poslať zástupcu, ktorý by osobne uviedol dôvody, prečo sa pôvodne určený advokát nemohol

pojednávania zúčastniť a nakoľko právnym zástupcom žalovaného nie je jednotlivec, ale advokátska
kancelária, táto je zodpovedná za to, aby na pojednávaní zabezpečila účasť svojho zástupcu, čo sa
v danom prípade nestalo. Uviedol, že dôvody uvedené v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie
preto nepovažuje za ospravedlniteľné a na ospravedlnenie neúčasti právneho zástupcu žalovaného na
pojednávaní dňa 26. 05. 2020 sa musí pozerať tak, že ospravedlnenie mohol ktokoľvek z advokátskej

kancelárie právneho zástupcu žalovaného a mal zaslať súdu ráno pred začatím pojednávania, či
následne aspoň hneď ako to bolo možné, a nie sa spoliehať na to, že ospravedlnenie stačí podať
v 15 dňovej lehote prislúchajúcej na podanie návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, keďže
ak by na takéto ospravedlnenia, ktoré nie sú riadne preukázané odôvodnenou lekárskou správou, či
tlačivom preukazujúcim PN prihliadal, mohlo by ľahko prísť k zneužívaniu inštitútu zrušenia rozsudku pre

zmeškanie sporovými stranami, či ich právnymi zástupcami, a preto takéto ospravedlnenie žalovaného
považuje za účelové. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Co/85/2018-117 zo
dňa 27. 04. 2018, kde odvolací súd v takmer totožnej veci potvrdil uznesenie okresného súdu, ktorým
prvostupňový súd zamietol návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie.
6.

Žalovaný podal proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote odvolanie a navrhol ho zmeniť a jeho návrhu
na zrušenie rozsudku pre zmeškanie vyhovieť. Uviedol, že nikto z advokátskej kancelárie nemohol
súdu prvej inštancie oznámiť zdravotné problémy jeho právneho zástupcu skôr, ako sa tak stalo (t.
j. žiadosťou o ospravedlnenie neúčasti na pojednávanie dňa 26. 05. 2020 o 16:27 hod.), pretože

nikto okrem advokáta nemal o tomto zdravotnom stave vedomosť a samotný advokát nebol zdravotne
spôsobilý oznámiť túto skutočnosť svojim advokátskym koncipientom, keď náhla črevná viróza nie
je spravidla zdravotný stav, ktorý by vyžadoval hospitalizáciu, odvoz sanitkou, zásah lekára alebo
vystavenie potvrdenia o práceneschopnosti, avšak môže byť dostatočne intenzívna na to, aby človek
nebolschopnýkonaťčokoľvekiné,nežčomuprikazujejehoprimárnyinštinkt.Uviedol,ženiejepravdou,

že by jeho právny zástupca informoval súd o dôvodoch svojej neúčasti až v návrhu na zrušenie rozsudku
pre zmeškanie, nakoľko tak konal neodkladne po tom, čo bol takejto činnosti schopný, a to Žiadosťou
o ospravedlnenie neúčasti na pojednávanie odoslanou z elektronickej schránky advokátskej kancelárie
dňa 26. 05. 2020 o 16:27 hod. a doručenej konajúcemu súdu dňa 26. 05. 2020 o 20:29 hod. K údajom,
uvedeným na webovej stránke advokátskej kancelárie Okenica Šula & Co. s. r. o. uviedol, že nebola

dlhšiu dobu aktualizovaná a teda údaje o počte advokátov a advokátskych koncipientov už nie sú na
nej aktuálne. Žalovaný opätovne namietol nevykonateľnosť a neurčitosť výroku I. rozsudku a zopakoval
svoje argumenty uvedené v odvolaní proti rozsudku pre zmeškanie, z dôvodu ktorého ich odvolací súd
považuje za zbytočné znovu uvádzať.7.

Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného proti uzneseniu súdu prvej inštancie uviedol, že
je založené viac menej na tých istých dôvodoch, na ktorých žalovaný založil už svoje odvolanie voči
samotnému rozsudku zo dňa 26. 05. 2020, č. k. 10C/169/2016-414 a identických dôvodoch, ktorými
žalovaný odôvodňoval svoj návrh na zrušenie kontumačného rozsudku, keď jediným rozdielom je
expresívnejší spôsob vyjadrovania žalovaného, ktorý vníma ako snahu o dodanie vážnosti dôvodom,

pre ktoré žalovaný zmeškal pojednávanie, prípadne výsledok frustrácie žalovaného z neúspešného
sporu. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný v odvolaní dokonca ani nereflektoval na upozornenie z
jeho vyjadrenia k jeho odvolaniu voči rozsudku, podľa ktorého žalovaný na prípad vydania rozsudku
aplikuje nesprávne ustanovenie procesného predpisu, podľa ktorého súd pri vydávaní rozsudku ani
nepostupoval,čoutvrdzujevtom,žejedinýmúčelomodvolaniažalovanéhojepredlžovaťsúdnekonanie.

8.

Žalovaný, ktorému bolo vyjadrenie žalobcu k jeho odvolaniu doručené dňa 11. 12. 2020, sa k nemu
nevyjadril.

9.

Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 380 ods. l C. s. p.
(zák. č. 160/2015 Z. z. účinný od 01. 07. 2016, Civilný sporový poriadok), túto prejednal bez nariadenia
odvolacieho pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 29. marca 2021 podľa § 378 ods. 1 v spojení

s § 219 ods. 3 C. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené
zákonným spôsobom.

10.

Predmetom odvolacieho konania je právne posúdenie splnenia podmienok súdom prvej inštancie
na vydanie kontumačného rozsudku, ktorým žalobe žalobcu vyhovel a posúdenie vecnej a právnej
správnosti uznesenia, ktorým návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol.

11.

Rozsudok pre zmeškanie je osobitným typom súdneho rozhodnutia, ktorý predstavuje následok
procesnej pasivity strán v sporovom konaní, nakoľko v kontradiktórnom procese majú byť nositeľom
procesnej iniciatívy subjekty konania, či už na strane žalobcu, ktorý iniciuje konanie a má záujem na
jeho efektívnom vedení alebo na strane žalovaného, ktorý, ak má v spore procesne obstáť, musí vyvíjať

aktivitu vo forme svojej procesnej obrany.

12.

Podľa Čl. 6 ods. 1 C. s. p., strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere

možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak
povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene
nerovnovážne postavenie strán sporu.

13.

Podľa Čl. 12 C. s. p., na prejednanie veci sa nariaďuje ústne pojednávanie, ak zákon neustanovuje inak.

14.

Podľa Čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.15.

Podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby
jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným
súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch, alebo o
oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

16.

Civilný sporový poriadok upravujúci postup súdu a strán v civilnom procese ústavou zaručené právo
osobnej prítomnosti na súdnom konaní zabezpečuje tak, že ukladá súdu, ak zákon nestanovuje inak,
aby nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktoré predvolá sporové strany a všetkých, ktorých

prítomnosť je potrebná, pričom predvolanie musí byť subjektom konania doručené tak, aby mali dostatok
času na prípravu (§ 178 ods. 2 C. s. p.) a je potom na strane, či svoje právo využije, alebo nie.

17.

Odvolací súd považuje za nutné uviesť, že proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania
podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, odvolanie prípustné
nie je, avšak Civilný sporový poriadok pripúšťa zrušenie rozsudku pre zmeškanie, ktoré je však viazané
napodanienávrhunazrušenierozsudkuprezmeškanie,ktorýmusížalovanýpodaťdo15dní,odkedysa
o rozsudku pre zmeškanie dozvedel s tým, že tento návrh môže podať iba vtedy, ak z ospravedlniteľného

dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie a v tomto
návrhu musí uviesť dôvod zmeškania.

18.

Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie nariadil na deň 05. 05. 2020 pojednávanie, na ktoré
predvolalprávnychzástupcovsporovýchstránazároveňimdoručilvšeobecnéprocesnépoučenia,ktoré
bolo právnemu zástupcovi žalovaného doručené dňa 15. 04. 2020.

19.

Upovedomením zo dňa 29. 04. 2020, doručeným elektronicky obom právnym zástupcom (RASLEGAL,
s. r. o. a Okenica Šula & Co. S. r. o.) dňa 30. 04. 2020 (právnemu zástupcovi žalovaného o 10:45
hod.) oznámil súd prvej inštancie odročenie termínu pojednávania vytýčeného na 05. 05. 2020 v
súvislosti s celospoločenskými preventívnymi opatreniami v záujme šíreniu vírusu COVID - 19, ako aj

opatreniami Ústredného krízového štábu SR a zároveň im bol oznámený nový termín pojednávania
nariadený na deň 26. 05. 2020 o 9:00 hod., na ktoré sa právny zástupca žalovaného nedostavil a
svoju neprítomnosť neospravedlnil, a podaním zo dňa 26. 05. 2020 o 16:26 hod., ktoré bolo súdu prvej
inštancieelektronickydoručenédňa26.05.2020o20:29hod.oospravedlnenieneúčastinapojednávaní
požiadal dôvodiac jeho neočakávanými zdravotnými obtiažami a zároveň požiadal o vytýčenie nového

termínu pojednávania.

20.

Ako už odvolací súd uviedol vyššie, odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie nie je prípustné okrem

prípadov odvolania, ako je to v prejednávanej veci, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto
rozhodnutia z čoho vyplýva, že odvolací prieskum je podľa § 356 písm. b) C. s. p. obmedzený výlučne
na skúmanie splnenia podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie, nakoľko ospravedlniteľnosť
dôvodu zmeškania pojednávania vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, je možné
posudzovať iba v prípade, ak žalobca podal návrh na zrušenie kontumačného rozsudku (§ 281 ods. 1,

2 C. s. p.).

21.V posudzovanej veci je nesporné, že žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní dňa 26. 05. 2020,
predvolanie, na ktoré obsahujúce aj poučenie o možnosti rozhodnúť spor rozsudkom pre zmeškanie,
bolodoručenédovlastnýchrúkdňa15.04.2020jehoprávnemuzástupcovineospravedlnilriadneavčas,

t. j. do začiatku pojednávania, ktoré bolo nariadené na 9:00 hod., a preto súd prvej inštancie postupoval
správne, keď na návrh žalobcu spor rozhodol kontumačným rozsudkom, nakoľko boli splnené všetky
zákonné podmienky na vydanie napadnutého rozsudku ako procesnej sankcie za pasivitu žalovaného,
a preto odvolací súd tento rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p.

22.

Ustanovenie § 277 ods. 2 C. s. p. zakotvuje osobitný spôsob ochrany žalovaného proti rozsudku pre
zmeškanie vo forme návrhu na jeho zrušenie, pričom ak ide o rozsudok pre zmeškanie žalovaného
vydaný na pojednávaní (ako je to v posudzovanej veci), môže žalovaný podať návrh na jeho zrušenie
iba vtedy, ak z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený

rozsudok pre zmeškanie. Môže ísť napríklad o neočakávané prekážky zdravotného charakteru, pre
ktoréjenespravodlivésankcionovaťžalovanéhozaporušeniepovinnosti,keďžetotoporušeniežalovaný
nezapríčinil, nakoľko nie je možné vylúčiť, že na jeho strane pred pojednávaním dôjde k nepredvídanej
udalosti, ktorej vznik ovplyvniť nemôže. Účelom tejto zákonnej úpravy je teda zabezpečiť žalovanému
súdnu ochranu aj v prípade, ak sa z ospravedlniteľného dôvodu neustanoví na pojednávanie, na ktorom

súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie.

23.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v konaní o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie sa

súd nezaoberá tým, či boli splnené zákonné predpoklady pre vydanie rozsudku pre zmeškanie (zákonná
úprava vychádza z prezumpcie správnosti rozsudku), ale je oprávnený posúdiť len to, či okolnosti
uvádzané a preukázané žalovaným (zistené súdom), (ne)možno považovať za ospravedlniteľný dôvod
neprítomnosti žalovaného na pojednávaní.

24.

Z účelu a povahy tohto procesného inštitútu teda možno vyvodiť, že ospravedlniteľným dôvodom v
zmysle§277ods.2C.s.p.súlentakéokolnosti,ktorénastranežalovanéhonastalineočakávane(neboli
mu vopred známe), boli príčinou, že sa nemohol na pojednávanie dostaviť, prípadne svoju neúčasť

vopred riadne ospravedlniť a ktoré za danej situácie možno považovať za dôvod ospravedlňujúci
zmeškanie konania, keď za ospravedlniteľný dôvod nie je možné považovať okolnosť, ktorá žalovanému
bola vopred známa, hoci mu objektívne znemožňovala účasť na pojednávaní, ak žiadne objektívne
okolnosti nebránili tomu, aby svoju neúčasť na pojednávaní včas ospravedlnil.

25.

Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného v podanom odvolaní, že napadnuté uznesenie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko povinnosťou súdu prvej inštancie nebolo
primárne skúmať a hodnotiť možnosť žalovaného (právneho zástupcu) ospravedlniť svoju neúčasť na

pojednávaní včas, ale posúdiť ospravedlniteľnosť uvádzaného dôvodu, pre ktorý žalovaný pojednávanie
zmeškal, keď je nevyhnutné uviesť, že dôvody uvedené žalovaným, resp. jeho právnym zástupcom,
že náhla črevná príhoda, ktorá ho mala postihnúť v deň nariadeného pojednávania (26. 05. 2020) bola
natoľko akútna, že mu neumožnila kontaktovať prvoinštančný skôr, ako o 16:27 hod., keď žiadosť o
ospravedlnenie spolu s návrhom na odročenie pojednávania bola súdu prvej inštancie doručená až o

20:29 hod., ale najmä ako správne uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia,
žalovaný svoje tvrdenie o indispozícii trvajúcej niekoľko hodín, nepredložil jediný listinný dôkaz.

26.

K tvrdeniu žalovaného, že jeho právny zástupca sa ocitol v takej zdravotnej indispozícii, ktorá mu
neumožnila informovať o svojej neúčasti na pojednávaní skôr ako v popoludňajších hodinách, odvolací
súd uvádza, že ani s touto argumentáciou sa stotožniť možné nebolo, nakoľko žalovaný, resp. jehoprávny zástupca nepreukázal, že jeho ochorenie bolo také vážne, že nemohol kontaktovať súd ani napr.
prostredníctvom mailu alebo telefonicky.

27.

Ktvrdeniužalovanéhovpodanomodvolaní,žeotejtonepredvídateľnejsituáciinemalniktozadvokátskej
kancelárie vedomosť, nakoľko právny zástupca túto skutočnosť nebol spôsobilý oznámiť, odvolací súd
uvádza, že pokiaľ bol jeho zdravotný stav natoľko akútny, že nemohol ani zdvihnúť telefón a zavolať

nielen na súd, ale ani svojim kolegom, tak argument, že črevná viróza nie je spravidla zdravotný
stav, ktorý by vyžadoval hospitalizáciu, odvoz sanitkou, zásah lekára alebo vystavenie potvrdenia o
práceneschopnosti, najmä v situácii, ak hrozí strata sporu jeho klienta, sa javí viac ako účelový, nakoľko
pokiaľ je človek v takom bezmocnom stave, prirodzený inštinkt mu naopak velí pomoc zavolať.

28.

Vzhľadom na skutočnosť, že z dikcie ust. § 277 C. s. p. jednoznačne vyplýva, že v prípade, ak žalovaný
alebo žalobca podá návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, je v ňom povinný nielen uviesť dôvody,
pre ktoré zmeškal pojednávanie vo veci, ale ich aj preukázať, a preto bolo povinnosťou žalovaného už
pri podaní odvolania, resp. návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, predložiť súdu prvej inštancie

všetky dôkazy, ktorými ospravedlniteľnosť svojich dôvodov zmeškania konania preukazoval, avšak ako
už odvolací súd uviedol vyššie, právny zástupca žalovaného ospravedlniteľnosť dôvodu zmeškania
pojednávania dňa 26. 05. 2020 právne relevantným, resp. žiadnym dôkazom nepreukázal.

29.

Odvolací súd zo všetkých uvedených dôvodov preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol
napadnutým uznesením, ktorým návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol
vecne správne, nakoľko žalovaný právne relevantným spôsobom nepreukázal žiadne neočakávané
okolnosti, ktoré by jemu alebo jeho právnemu zástupcovi bezprostredne bránili sa osobne pojednávania

zúčastniť, resp. riadne a včas svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlniť tak, aby predstavovali
ospravedlniteľný dôvod zmeškania pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, a
preto podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. napadnuté uznesenie potvrdil.

30.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 2
C. s. p. tak, že žalobcovi úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnej
výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).