Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. december 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/14/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4110210825
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4110210825.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátuMgr.IngridRadošickejVallovejaMgr.AndreySzombathovej-Polákovej,vsporežalobcov:1.T.A.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom Q.-J., O. XX, 2. J. E., bytom Q., T. XXX, 3. X. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q.,
J. XXX/XX, 4. F. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., U. XXX/XX, všetci zastúpení JUDr. Evou Matejovovou,
advokátkou, so sídlom Nitra, Hollého 12, proti žalovaným: 1. Rímskokatolícka cirkev, Sídelná kapitula
Nitra, so sídlom Nitra, Hradné námestie 7, zast. Advokátskou kanceláriou Petruška & partners s. r. o., so
sídlom Nitra, Kupecká 18, 2. Z.. R. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. D., J. X. XXX-XX/XX, 3. J. W., nar.
XX. XX. XXXX, bytom Q., U. XX, 4. Národná diaľničná spoločnosť a. s., so sídlom Bratislava, Mlynské

Nivy 45, IČO: 35 919 001, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Ladislav Barát, s. r. o., so sídlom Nitra,
Školská 3, 5. Slovenská republika, Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej
republiky, so sídlom Bratislava, Námestie slobody 6, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o
odvolaniach žalovaného v 1. rade a žalovaného v 5. rade proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa
12. júla 2021 č. k. 18C/115/2010-636 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcom v 1. až 4. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v 1.
rade a žalovanému v 5. rade v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (druhým v poradí) súd prvej inštancie určil, že do dedičstva po H. S.,
zomrelom XX. XX. XXXX, naposledy bytom Q., patria nehnuteľnosti označené v Geometrickom pláne
č. 149/2016 spoločnosti GEOTOM s. r. o. zo dňa 20. 06. 2016, ktorý autorizačne overila Ing. Radoslava
Pastieriková a úradne dňa 16. 11. 2016 overil Ing. Rudolf Szombath, ako parcela registra „C" parc. č.
1073/51 - orná pôda o výmere 3378 m2, parcela registra „C" parc. č. 1073/32 - zastavané plochy o
výmere 2 m2, parcela registra „C" parc. č. 1073/8- zastavané plochy o výmere 9 m2, parcela registra „C"

parc. č. 3301/31- zastavané plochy o výmere 1500 m2, parcela registra „C" parc. č. 3301/30 - ostatné
plochy o výmere 110 m2 v rozsahu 1 - iny. Geometrický plán č. 149/2016 spoločnosti GEOTOM s. r. o. zo
dňa20.06.2016tvoríneoddeliteľnúsúčasťrozsudku.Súdurčil,žedodedičstvapoP.S.,rod.J.,zomrelej
XX. XX. XXXX, naposledy bytom Q., patria nehnuteľnosti označené v Geometrickom pláne č. 149/2016
spoločnosti GEOTOM s. r. o. zo dňa 20. 06. 2016, ktorý autorizačne overila Ing. Radoslava Pastieriková
a úradne dňa 16. 11. 2016 overil Ing. Rudolf Szombath, ako parcela registra „C" parc. č. 1073/51 - orná
pôda o výmere 3378 m2, parcela registra „C" parc. č. 1073/32 - zastavané plochy o výmere 2 m2, parcela

registra „C" parc. č. 1073/8 - zastavané plochy o výmere 9 m2, parcela registra „C" parc. č. 3301/31-
zastavané plochy o výmere 1500 m2, parcela registra „C" parc. č. 3301/30 - ostatné plochy o výmere
110 m2 v rozsahu 1/2-iny. Geometrický plán č. 149/2016 spoločnosti GEOTOM s. r. o. zo dňa 20. 06.
2016 tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku. Súd priznal žalobcom v 1. až 4. rade nárok na náhradu trovkonania voči žalovanému v 1. rade, žalovanému v 2. rade, žalovanému v 3. rade, žalovanému v 4.
rade, žalovanému v 5. rade v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 123, § 124, § 126 ods. 1, § 129
ods. 1, § 130 ods. 1, § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, 3, § 2 ods. 2, § 4 ods. 2, § 6
ods. 1 zák. č. 142/1947 Sb. o revízii prvej pozemkovej reformy, § 9, § 26, § 31 zák. č. 329/1920 Sb.
o prevzatí a náhrade za zabraný majetok pozemkový (zákon náhradový) a vykonaným dokazovaním
zistil, že dňa 05. 05. 1958 po vykonanom prídelovom konaní podľa nar. č. 104/1945 Zb. n. SNR, zák. č.

142/1947 Zb. a zák. č. 46/1948 Zb. bola vydaná prídelová listina B. č. 67/1958 pre H. S. ml. a manželku
P. rodenú J., ktorá sa týkala nehnuteľností v kat. úz. J. parc. č. 1055/25 - roľa o výmere 30 000 m2
a parc. č. 1073/8 - roľa o výmere 5000 m2. Predmetná prídelová listina bola vydaná orgánom ONV
Nitra, je datovaná, opatrená otlačkom pečiatky a podpisom. Prídelová listina obsahuje mená a priezviská
vlastníkov, označenie osôb, v prospech v ktorých sa vydáva, presné označenie nehnuteľností, ktorých
sa týka. Dňa 25. 07. 1959 bola spísaná Zápisnica o prídele a odovzdaní pôdneho majetku v obci J. po

prídelcoch S. H. ml. a manželke P. č. d. XX a novým nadobúdateľom bol Štátny majetok, n. p. Nitra-
Chrenová. Obaja prídelcovia zomreli, H. S. ml. dňa XX. XX. XXXX, dedičstvo bolo prejednávané pod sp.
zn. D 1302/80, ako dedičia nastúpili W. A. nar. XX. XX. XXXX, H. S. nar. XX. XX. XXXX voči ustupujúcim
dedičom. Dedičské konanie po P. S., r. J., zomrelej XX. XX. XXXX bolo prejednané, z úmrtného listu P.
J. zo dňa 05. 02. 1981 vyplýva, že jej manželom bol H. S., v tom čase bol nebohý. Dedičia boli H. S.

nar. XX. XX. XXXX, W. A., nar. XX. XX. XXXX a H. S. nar. XX. XX. XXXX. Dňa XX. XX. XXXX zomrel
H. S., právni nástupcovia sú žalovaní v 2. a v 3. rade, H. S. zomrel XX. XX. XXXX, žalobcovia v 3. a
4. rade a J. S. t. č. neb. sú právni nástupcovia, W. A. zomrela XX. XX. XXXX, právni nástupcovia sú
žalobcovia v 1. a 2. rade. V priebehu konania zomrela žalobkyňa v 5. rade a to dňa 01. 11. 2014, pričom
konanie prebiehalo po nebohej žalobkyni v 5. rade pod sp. zn. 28D/633/2014 a ako právni nástupcovia

po nebohej nastúpila žalobkyňa v 3. rade X. Q. a žalobkyňa v 4. rade F. F.. Dňa 21. 06. 1948 bolo
vydané uznesenie Revíznej komisie pri Ministerstve zemědelství v Prahe, na základe ktorého následne
Ministerstvo zemědelství ČSR pod číslom 53.150/48-IX/R-12 vydalo rozhodnutie dňa 21. 06. 1948, na
základe ktorého bolo rozhodnuté, že všetky nehnuteľnosti Nitrianskej sídelnej kapituly nachádzajúce
sa v kat. úz. J., okres Q. boli zabrané a vyvlastnené v prospech štátu, pričom majetok bol určený pre

prídelové pokračovanie (preukázané Zápisnicou spísanou v úradnej miestnosti MRK v Mlynárciach zo
dňa 27. 10. 1948, č. l. 315). Súd uznesením č. k. 18C/115/2010-539 zo dňa 10. 02. 2020 pripustil zmenu
žaloby tak, že súd určuje, že do dedičstva po H. S., zomrelom XX. XX. XXXX, naposledy bytom Q.,
patria nehnuteľnosti označené v Geometrickom pláne č. 149/2016 spoločnosti GEOTOM s. r. o. zo dňa
20. 06. 2016, ktorý autorizačne overila Ing. Radoslava Pastieriková a úradne dňa 16. 11. 2016 overil

Ing. Rudolf Szombath, ako: parcela registra „C" parc. č. 1073/51 - orná pôda o výmere 3378 m2, parcela
registra „C" parc. č. 1073/32 - zastavané plochy o výmere 2 m2, parcela registra „C" parc. č. 1073/8 -
zastavané plochy o výmere 9 m2, parcela registra „C" parc. č. 3301/31 - zastavané plochy o výmere
1500 m2, parcela registra „C" parc. č. 3301/30 - ostatné plochy o výmere 110 m2 v rozsahu 1/2-iny.
Geometrický plán č. 149/2016 spoločnosti GEOTOM s. r. o. zo dňa 20. 06. 2016 tvorí neoddeliteľnú

súčasť rozsudku. Súd určuje, že do dedičstva po P. S., rod. J., zomrelej XX. XX. XXXX, naposledy
bytom Q., patria nehnuteľnosti označené v Geometrickom pláne č. 149/2016 spoločnosti GEOTOM s.
r. o. zo dňa 20. 06. 2016, ktorý autorizačne overila Ing. Radoslava Pastieriková a úradne dňa 16. 11.
2016 overil Ing. Rudolf Szombath, ako: parcela registra „C" parc. č. 1073/51- orná pôda o výmere 3378
m2, parcela registra „C" parc. č. 1073/32- zastavané plochy o výmere 2 m2, parcela registra „C" parc.

č. 1073/8 - zastavané plochy o výmere 9 m2, parcela registra „C" parc. č. 3301/31 - zastavané plochy o
výmere 1500 m2, parcela registra „C" parc. č. 3301/30 - ostatné plochy o výmere 110 m2 v rozsahu 1-
iny. Geometrický plán č. 149/2016 spoločnosti GEOTOM s. r. o. zo dňa 20. 06. 2016 tvorí neoddeliteľnú
súčasť rozsudku. Žalobcovia v 1. až 4. rade majú právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

1.2. S poukazom na vykonané dokazovanie mal preukázané, že zo zápisu poznámky pod B14 a
B15 v pozemkovoknižnej vložke č. 103, kat. úz. J. vyplýva, že nehnuteľnosti podliehajú revízii podľa
zák. č. 142/1947 Sb. Zároveň pod B15 je uvedené, že podľa návrhu a oznámenia Ministerstva
Pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave poznamenáva sa, že nehnuteľnosti na strane
A Povereníctvo pôdohospodárstva zamýšľa prevziať a že tieto sú predmetom revízie podľa zákona

č. 142/47 Zb. v znení z. č. 44/48 Sb. Zákon o revízii prvej pozemkovej reformy v § 17 odkazoval na
zák. č. 215/1919 Sb. záborového zákona, ktorý vydanie rozhodnutia k prechodu vlastníckeho práva na
štát nevyžadoval, stačilo teda priame konanie štátu. Teda, ak bola prevzatá nehnuteľnosť pridelená do
vlastníctva iných osôb, t.j. prídelcov, nebolo potrebné vykonať skôr, ako boli nehnuteľnosti pridelené,vklad vlastníckeho práva na štát a súdy prevádzali vlastnícke právo priamo na prídelcu. Po zápise
do pozemno-knižnej vložky, že nehnuteľnosti sú predmetom revízie prvej pozemkovej reformy podľa
zák. č. 142/1947 Sb., nebolo možné po 01. 01. 1951, po zániku účinku intabulácie, možné vlastníka

evidovanéhovpozemkovejknihezahodnoverného,keďžeužbolmožnýajprechodajprevodvlastníctva
mimo tohto zápisu. Z listiny vydanej príslušným orgánom - Ministerstvom zemědelství pod č. 53.150/48-
IX/R-12 zo dňa 21. 06. 1948 vyplýva, že nehnuteľnosti Veľkostatok Nitrianska zemědelství pod č.
53.150/48-IX/R-12 zo dňa 21. 06. 1948 podliehajúce revízii sa stali opätovne zabranými a predmetom
rozhodovania podľa zák. č. 142/1947 Sb. Ak by bolo aj potrebné rozhodnutie vydané Ministerstvom

zemědelství pod C. 53.150/48-lX/R-12 zo dňa 21. 06. 1948 zapísať do PKV č. 103 kat. úz. J., súd
mal za to, že išlo o vydanie rozhodnutia podľa § 4 ods. 3 zákona č. 142/1947 Sb. Súd konštatuje, že
poznámka premýšľaného prevzatia, pokiaľ sa týkala všetkého majetku, všetkých nehnuteľností v pkn. vl.
zapísaných v zmysle § 9 zákona č. 329/1920 Sb. je poznámkou vyvlastnenia, a pokiaľ zabraný majetok
nebol štátom podržaný pre účely všeobecne prospešné (§ 10 Záborového zákona), bol v zmysle § 8
ods. 1 zákona č. 142/1947 Sb. o revízii prvej pozemkovej reformy získaný pre účely prídelov. Teda

majetok zabraný podľa zákona revízii prvej pozemkovej reformy bol štátom prevzatý (podržaný pre
účely všeobecne prospešné alebo bol určený pre prídely). Nehnuteľnosti boli predmetom prídelu, preto
nebolo potrebné prevádzať vklad vlastníckeho práva pre štát. Zároveň súd poukázal na ust. § 31 zák.
č. 329/1920 Z. z. o prevzatí a náhrade za zabraný majetok, keď poznámka zamýšľaného prevzatia do
pozemno-knižnej vložky 103 bola zapísaná dňa 08. 08. 1948 a uplynutím 30 dní zanikla akákoľvek

možnosť pôvodného vlastníka domáhať sa vlastníckeho práva (súd sa stotožnil s vyjadrením právnej
zástupkyne žalobcov).

1.3. Súd poukázal na obdobné konania, ktoré sa týkali vl. č. 103 a ktoré sa viedli na tunajšom súde
pod sp. zn. 12C/271/2009 a na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25 Co 43/2012 zo dňa 05.

12. 2012, ktorý konštatoval, že podľa zápisu v pozemno-knižnej vložke č. 103, pod p. č. 15 všetky
nehnuteľnosti zapísané na A strane pozemno-knižnej vložky sú predmetom revízie prvej pozemkovej
reformy so znením zamýšľaného prevzatia za použitia, okrem iného, aj zák. č. 329/1920 Sb. o prevzatí
a náhrade za zabraný majetok pozemkový (zákon náhradový). Podľa § 9 cit. zákona poznámka
zamýšľaného prevzatia pôsobí ako poznámka zamýšľaného odpísania nehnuteľnosti, pokiaľ nezahrňuje

všetky nehnuteľnosti vo vložke zapísané a spolu, ak sa týka všetkých nehnuteľností v pozemno-
knižnej vložke zapísaných ako poznámka vyvlastnenia. Ak nie sú predmetom zamýšľaného prevzatia
„všetky nehnuteľnosti zapísané v PK vložke", má sa za to, že tie, ktoré sú predmetom poznámky, sa
odpisujú z pozemno-knižnej vložky, a teda na pozemno-knižnej vložke zapísaný vlastník už nemá právo
k odpísaným nehnuteľnostiam. Ak sú teda predmetom zamýšľaného prevzatia „všetky nehnuteľnosti

zapísané v PK vložke", má sa za to, že tie sú vyvlastnené. Z uvedeného je zrejmé, že majetok zabraný
podľa zák. č. 142/1947 Sb. mohol byť buď prevzatý (podržaný) štátom pre účely všeobecne prospešné,
alebo bol určený pre prídely. Zároveň súd poukázal i na konanie vedenom na tunajšom súde pod sp.
zn. 9C/233/2008 a rozhodnutie Krajského súdu v Nitre 7Co/35/2016. Súd pri rozhodovaní prihliadol na
uznesenie Najvyššieho súdu SR 2Cdo/53/2019 zo dňa 26. 11. 2020 (bod 18.1), ktorý sa stotožnil s

odôvodnením rozhodnutia Krajského súdu v Nitre 7Co/35/2016 (bod 7, 8, 9, 10, 11), kde sa vyjadroval
Krajský súd v Nitre k poznámke záboru, ako aj legitímneho postupu podľa zák. č. 142/1947Sb.), ako i
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6Cdo/64/2018 zo dňa 31. 03. 2020.

1.4. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že Okresný národný výbor v Nitre vydal prídelovú listinu

pod B. č. 67/1958 v prospech prídelcov S. H. ml. a m. P. J., J. č. d. XX zo dňa 05. 05. 2018. Po
účinnostiObčianskehozákonníkak01.01.1951jedinoupodmienkounadobudnutiavlastníckehoprávak
pridelenýmnehnuteľnostiamzostalokonanieopridelenípodľa§10záborovéhozákona,atakvlastníctvo
prechádzalo vydaním prídelovej listiny. Žiadny iný právny úkon sa zo strany štátu nevyžadoval, a preto
predloženú prídelovú listinu Okresného národného výboru v Nitre B. č. 67/1958 v prospech prídelcov

S. H. ml. a m. P., r. J., J. č. d. XX zo dňa 05. 05. 1958 je potrebné považovať za listinu, ktorou
jednoznačne došlo k vzniku vlastníckeho práva prídelcov. Súd mal za to, že vydaná prídelová listina B.
č. 67/1958 je listinou, ktorá má charakter verejnej listiny, na základe ktorej bolo preukázané vlastnícke
právo označených prídelcov k pridelenému majetku. Za prídelcov boli označení H. S. ml. a manželka
P., pričom sa jedná o právnych predchodcov žalobcov v l. až v 4. rade. Prídelová listina bola vydaná v

súlade a v tom čase platnými a účinnými právnymi predpismi, bola vydaná subjektom oprávneným na
jej vydanie, spĺňa všetky zákonné náležitosti, označenie právneho predpisu, podľa ktorého bola vydaná,
akej veci sa týka, dátum a presné označenie nehnuteľnosti parcelným číslom a výmerou, podpis a
odtlačok pečiatky orgánu, ktorý ju vydal, preto je perfektná a má povahu verejnej listiny preukazujúcejvlastnícke právo prídelcov. Súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť právneho aktu, iba jeho
nulitnosť v prípade, ak by ho vydal absolútne vecne nepríslušný orgán, o čo však v danom prípade nejde.
Právomoc vydávať prídelové listiny bývalým ONV prešla na tieto úrady zákonom č. 142/1947 Sb. a č.

46/1948 Sb. Na predmetných nehnuteľnostiach prídelcovia určitú dobu riadne hospodárili, na základe
Zápisnice zo dňa 27. 10. 1949 im bol majetok odovzdaný do držby a úžitku prídelcov. Súd poukázal,
že po účinnosti predpisov o revízii prvej pozemkovej reformy a novelizácii náhradového zákona stačilo
k prechodu vlastníckeho práva u nehnuteľností, u ktorých bola vyznačená poznámka zamýšľaného
prevzatia faktické prevzatie, či už štátom alebo prídelcami, čo bolo preukázané. K prechodu nebolo

potrebné vykonať zápis do pozemkovej knihy, ani vyhotovenie vkladovej listiny. Vlastnícke právo
prídelcov bolo potvrdené aj ďalšími úkonmi alebo rozhodnutiami štátnych orgánov, ktoré dokladujú, že
prídelové konanie ohľadom zabraných nehnuteľností pokračovalo po vydaní uvedeného rozhodnutia
Ministerstva zemědelství, a to potvrdenie Štátnej sporiteľne v Bratislave, grafický plán s vyznačením
prideleného pozemku a zápisnica o prídele a odovzdaní pôvodného majetku v obci J. zo dňa 25. 07.
1959. Právni predchodcovia žalobcov vlastnícke právo nestratili ani v dôsledku spísania Zápisnice o

prídele o odovzdaní pôdneho majetku v obci J. zo dňa 25. 07. 1959 Štátnemu majetku, n. p. Nitra-
Chrenová, pretože zápisnica zo dňa 25. 07. 1959, spísaná na MNV Mlynárce, je bez právneho významu,
nakoľko odnímať pridelený majetok mohlo iba Povereníctvo SNR pre pôdohospodárstvo a pozemkovú
reformu v prípade, že prídelca nehospodáril so starostlivosťou riadneho hospodára na pridelených
pozemkoch (§ 23 ods. 2 Nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR). Vzdanie sa prídelu na MNV preto nemohlo

vyvolať žiadne právne účinky.

1.5. V spore nebolo preukázané, že žalovaný v 1. rade nadobudol predmetné nehnuteľnosti vydržaním,
tak ako to uviedol v podaní zo dňa 16. 04. 2012 (č. l. 107), je spochybnená dobromyseľnosť
právneho predchodcu žalovaného v 1. rade, ktorý nemohol nadobudnúť presvedčenie, že mu

nehnuteľnosti vlastnícky patria, pričom vlastnícke právo stratil v dôsledku revízie prvej pozemkovej
reformy. Dobromyseľnosť právneho predchodcu žalovaného v 1. rade spochybňuje aj skutočnosť
uvedená v návrhu na zápis vlastníctva, v ktorom uviedol, že vlastníctvo nehnuteľnosti neprešlo na
štát a zostalo zachované vlastníctvo rímskokatolíckej cirkvi. Žalovaný v 1. rade nepreukázal, že
právny predchodca nakladal s pozemkami ako s vlastnými, nebola preukázaná ani držba sporných

nehnuteľností právnym predchodcom žalovaného v 1. rade, teda faktické ovládanie veci, ako jedna z
podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Z týchto dôvodov nemohol žalovaný v l.
rade nehnuteľnosti previesť kúpnou zmluvou zo dňa 21. 06. 2011 (č. l. 261) na žalovaného v 4. rade,
ktorý sa nemohol stať vlastníkom predmetných nehnuteľností. S poukazom na vykonané dokazovanie
nebolo preukázané ani vlastnícke právo žalovaného v 5. rade, ktorý bol stranou sporu s poukazom na

zmeny vlastníckeho práva k nehnuteľnosti parcele č. 1073/32, nachádzajúcej sa v kat. úz. J., zapísaná
na LV č. XXXX. S poukazom na uvedené, súd považoval žalobu žalobcov za dôvodne podanú a žalobe
v plnom rozsahu vyhovel.

1.6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, a vzhľadom k úspechu žalobcov v konaní,

súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcom priznal náhradu trov konania
v rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

2. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v 5. rade v zákonnej lehote odvolanie, odôvodniac ho

ustanovením § 365 ods. 1 písm. h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP) s tým, že
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
Uviedol, že pôvodným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej v pozemkovoknižnej vložke č. 103 pre k. ú.
J. bol žalovaný v 1. rade (Rímskokatolícka cirkev). Predmetná skutočnosť bola osvedčená pod radovým
číslom 1 predmetnej pozemkovoknižnej vložky. Zápismi pod r. č. 14 následne 15 boli do predmetnej

pozemkovoknižnej vložky zapísané zápisy zamýšľaného prevzatia, pričom tieto zamýšľané prevzatia
jednoznačne nemali následky prechodu vlastníckeho práva. Toto potvrdzuje aj rozhodnutie Najvyššieho
správneho súdu ČSR s označením Boh9307/38, ktoré sa priamo týkalo poznámky zamýšľaného
prevzatia a jej výkladu v kontexte záborového zákona, pričom z predmetného rozhodnutia jednoznačne
vyplýva, že poznámka zamýšľaného prevzatia nemala za následok prechod vlastníckeho práva zo

žalovaného v 1. rade. Preto mohol žalovaný v 1. rade kúpnou zmluvou zo dňa 21. 06. 2011 previesť
vlastnícke právo na žalovaného v 4. rade (NDS, a. s.) a následne zmenami vlastníckeho práva
(vyvlastnenie) aj na žalovaného v 5. rade (SR-MDV SR) vo výmere 2 m2. Z predložených dôkazov
vyplýva, že predmetnú prídelovú listinu, o ktorú sa žalobcovia opierajú, nepodpísala oprávnená osoba.Taktiež nehnuteľnosti, ktoré sú uvedené v prídelovej listine, nikdy neexistovali a neboli ani v čase,
ku ktorému je predmetná listina datovaná, nikde zapísané. Túto skutočnosť podporuje aj dôkaz list
vlastníctva XXXX pre k. ú. J.. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, navrhol, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj žalovaný v 1. rade a žiadal,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne, alternatívne
navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie

odôvodnilustanovením§365ods.1písm.b),d),e),f)CSPauviedol,žesúdnerešpektovalanezohľadnil
uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 03. 10. 2019 sp. zn. 9Co/293/2018, v ktorom odvolací
súd jednoznačne vyslovil svoj právny názor na posudzovanie jednotlivých rozhodných skutočností
s precíznym a dôsledným vyhodnotením predložených a v konaní vykonaných dôkazov s citáciou
súvisiacich rozhodnutí Najvyššieho, ako aj Ústavného súdu SR. Napriek predmetným odvolacím súdom
precízne vysloveným právnym názorom, tento názor Okresný súd v Nitre nerešpektoval a vo veci

rozhodol v rozpore s § 391 ods. 2 CSP. Čo sa týka Rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2Cdo/53/2019 zo dňa 26. 11. 2020, ktorý doložila do konania právna zástupkyňa žalobcov, k tomu
je potrebné uviesť, že Najvyšší súd SR sa žiadnym spôsobom nezaoberal vecou samou, ale len
procesnými ustanoveniami, a preto jeho závery nemajú žiadny vplyv na hmotnoprávne posúdenie
veci vedenej pod sp. zn. 18C/115/2010. Žalovaný v 1. rade bol pôvodným vlastníkom týmto sporom

dotknutých nehnuteľností, a to na základe pôvodného zápisu zo dňa 30. 12. 1869 por. č. 15414.
Vychádzajúc z Uhorského obyčajového práva, podľa ktorého mal zápis v pozemno-knižnej vložke
konštitutívnu povahu, teda zápisom do pozemno-knižnej vložky práva vznikali, menili sa a taktiež
zanikali. Pozemková kniha je aj v súčasnosti verejným registrom, ktorý je dokladom o právach a
povinnostiach fyzických alebo právnických osôb k nehnuteľnostiam. Keďže žalovaný v l. rade je

subjektom zapísaným v časti B pozemno-knižnej vložky č. 103 pre kat. úz. J., konštatoval, že mu svedčí
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú zapísané v časti A predmetnej pozemno-knižnej vložky. Vo
svojom vlastníckom práve nebol žalovaný v l. rade nikým rušený a žiadna skutočnosť až do doručenia
predmetnej žaloby, do decembra 2010, nenasvedčovala skutočnosti, že by vlastnícke právo svedčiace
žalovanému v l. rade mohlo byť nejakým spôsobom spochybnené. Napriek skutočnosti, že žalovaný

v 1. rade bol vždy vlastníkom nehnuteľností tvoriacich predmet tohto sporu a vlastnícke právo mu
nebolo nikdy odňaté, počas obdobia komunistického režimu nemohol so svojim vlastníctvom slobodne
nakladať, pretože hoci bol výlučným vlastníkom, komunistický režim mu zabraňoval okrem iných vecí
aj v slobodnom nakladaní so svojim vlastníctvom. Okamžite po skončení doby neslobody sa žalovaný
v l. rade začal zaujímať okrem iných vecí aj o usporiadanie svojho vlastníctva, pričom pri PKV č. 103

pre kat. úz. J., nezistiac žiadne prekážky záznamu vlastníckeho práva, dal si svoje vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam uvedených v tejto PKV obnoviť na katastri nehnuteľnosti. Skutočnosť, ktorú súd prvej
inštancie v napadnutom rozsudku uviedol, že záznam svedčil pre dva rozdielne subjekty, tak k tomuto
treba uviesť citáciu z rozsudku Najvyššieho súdu SR z 30. 11. 2010 sp. zn. 2Cdo 208/2009 strana 10,
že vo svojej podstate sa jedná o cirkevný majetok, ktorým sa podľa predprevratovej judikatúry (viď nález

správneho súdu zo dňa 25. 06. 1925 č. 9720/26, atď.) rozumel súbor vecí a práv majúcich majetkovú
cenu, ktoré patrili cirkvi, trvale boli spojené s niektorým cirkevným ústavom a slúžili účelom cirkvi. S
poukazom na vyššie uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu nie je významné, na aký konkrétny cirkevný
subjekt je nehnuteľný majetok zapísaný, ale rozhodujúce je, že tento majetok patrí Rímskokatolíckej
cirkví. V tomto konkrétnom prípade je vzhľadom na dobromyseľnú držbu rozhodujúce, či nehnuteľnosti

tvoriace predmet sporu boli zapísané na Rímskokatolícku cirkev, bez ohľadu na konkrétny subjekt
vlastníckeho práva, čo s poukazom na PK vložku, ako aj príslušný list vlastníctva dodržané je.
Dôvodom zmeny zápisu zo subjektu Rímskokatolícky biskupský úrad na subjekt Sídelná kapitula Nitra
bolo zosúladenie skutkového a právneho stavu k dotknutým nehnuteľnostiam vnútro cirkevne, pričom
navonok voči tretím osobám, išlo stále o tú istú Rímskokatolícku cirkev vlastniacu nehnuteľnosti, ktorých

časť tvorila predmet sporu. Biskupský úrad v Nitre (Diecézna kúria) je súhrn inštitúcii a osôb, ktoré
pomáhajú biskupovi v riadení celej diecézy, v starostlivosti o správu diecézy, ako aj pri vykonávaní
súdnej moci (Kán. 469 a nasl. CIC, Základná medzi SR a Svätou Stolicou č. 326/2001 Z. z.).
Biskupský úrad v rámci Rímskokatolíckej cirkvi zabezpečuje pre Rímskokatolícku cirkev Sídelnú kapitulu
Nitra administratívnu činnosť a správu všetkých jej majetkov. V prípade nehnuteľností zapísaných

na PKV č. 103 pre kat. úz. J. nebolo potrebné ani možné získanie nehnuteľností prostredníctvom
reštitučného konania, ale do úvahy prichádzala jediná možnosť, a to obnova vlastníckeho práva
prostredníctvom záznamu v katastri nehnuteľností, keďže k odňatiu vlastníckeho práva žalovanému v l.
rade nikdy nedošlo. K záznamu vlastníckeho práva v prospech žalovaného v 2. rade došlo na základesprávneho konania zavŕšeného formou rozhodnutia vtedajšieho okresného úradu bežného pre tento typ
záznamu vlastníckeho práva, pričom žiadna osoba a ani štátny orgán toto rozhodnutie nerozporoval,
pričom ani do dnešného dňa predmetné rozhodnutie nebolo žiadnym spôsobom napadnuté. Na prvej

strane predmetnej pozemno-knižnej vložky je uvedená poznámka zamýšľaného prevzatia v znení
špecifikovanom pod radovým číslom 15 predmetnej PKV č. 103 „poznamenáva sa, že nehnuteľnosti
na strane A Povereníctvo pôdohospodárstva zamýšľa prevziať a že tieto sú predmetom revízie podľa
zák. 142/1947 Zb. v znení zák. č. 44/48 Zb." Podľa zákona č. 142/1947 Zb. vlastníctvo zabraných
nehnuteľností prechádzalo na štát prevzatím. To isté predpokladala už právna úprava pozemkovej

reformy uskutočnená podľa z. č. 215/1919 Zb. V celom rade prípadov totiž panuje názor, že dotknuté
nehnuteľnosti prešli na štát postupom podľa z. č. 142/1947 Zb. za situácie, kedy v pozemkových
knihách bola uskutočnená iba poznámka zamýšľaného prevzatia, rozhodnutie o prevzatí samotnom
naopak vydané nikdy nebolo. Zákon č. 142/1947 Zb. podrobil podľa § 1 ods. 1 úpravu pozemkového
vlastníctva uskutočnenú zákonom č. 215/1919 revízii. Predovšetkým ale preto, že zákon č. 142/1947
Zb. iba reviduje úpravu uskutočnenú z. č. 215/1919 Zb. a ďalšími predpismi o pozemkových reformách,

chýba mu podrobnejšia úprava vlastníckych postupov pri zabratí nehnuteľnosti podrobených revízii. V
tomto smere je nevyhnutné použiť práve ustanovenia právnych predpisov upravujúcich prvú pozemkovú
reformu, tento záver vyplýva napr. z ustanovenia § 6 ods. 1 z. č. 142/1974 Zb., podľa ktorého prevzatím
ministerstvom poľnohospodárstva prechádzajú nehnuteľnosti do vlastníctva štátu a pre toto prevzatie
platí primerane ustanovenie z. č. 329/1920 Zb. (tzv. Zákon náhradový), ďalej z ustanovenia § 17,

podľa ktorého pre konanie podľa z. č. 142/1947 Zb. platia primerane ustanovenia z. č. 215/1919 Zb.
záborový zákon. Podstatné je teda to, že tam, kde neustanoví z. č. 142/1947 Zb. iné, použijú sa
zákony upravujúce prvú pozemkovú reformu. Rozhodujúce preto je posúdiť právny význam poznámky
zamýšľaného prevzatia uskutočneného v pozemkových knihách. Tento inštitút nie je v z. č. 142/1947
Zb. zvlášť upravený, naopak, tento zákon v naznačenom smere priamo (§ 14 ods. 3) odkazuje na

náhradový zákon (§ 9 náhradového zákona). Oznámenie a poznámka zamýšľaného prevzatia sú
potom upravené práve náhradovým zákonom (§ 2 až 4 a § 8 až 10 tohto zákona). V tomto smere
vznikajú pochybnosti, či poznámka zamýšľaného prevzatia neznamenala už sama o sebe prechod
vlastníctva na štát. Z predpisov, na ktoré sa z. č. 142/1947 Zb. výslovne odvoláva, vyplýva, že samotným
vyslovením záboru ani rozhodnutím o zamýšľanom prevzatí sa právna situácia vlastníkov dotknutých

nehnuteľností nezmenila. Tak zmluvy o prevode zabraného majetku vyžadovali podľa § 7 záborového
zákona schválenie pozemkovým úradom. Pokiaľ zákon sám výslovne pripúšťa, aby doterajší vlastník s
vecoudisponoval,ajkeďnazákladeúradnéhopovolenia,znamenáto,žezákonuznávajehovlastníctvo.
V konaní predchádzajúcom napadnutému rozsudku bolo predložené rozhodnutie najvyššieho súdu
(6Cdo 84/2010), ktorý je v hierarchii súdom nadriadeným, pričom názor najvyššieho súdu okresný súd

nerešpektoval s odôvodnením, že išlo o rozdielnu vec. Predmetné konštatovanie neobstojí a nie je
pravdivé a nemá ani reálny základ z dôvodu, že uznesenie Najvyššieho súdu SR vo svojom uznesení
sp. zn. 6Cdo 84/2010 zo dňa 30. 11. 2011 v časti posudzovania poznámky „zamýšľaného prevzatia"
vyslovil svoj názor, a keďže ide o rozhodnutie najvyššieho súdu, stáva sa tento právny názor prameňom
práva, ktorý súdy v posudzovaní ďalších otázok podobného charakteru zaväzuje s ohľadom na zásadu

predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. S poukazom na vyššie uvedené, je rozhodnutie okresného súdu
v rozpore s judikaturou Najvyššieho súdu SR a takýmto arbitrárnym rozhodnutím dochádza k porušeniu
základných práv a slobôd subjektov, voči ktorým takéto rozhodnutie smeruje. Žalobcovia svoj návrh
opierajú o prídelovú listinu č. 67/1958, ktorou mali byt' právnym predchodcom žalobcov pridelené
nehnuteľnosti parc. č. 1055/25 roľa o výmere 30 000 m2 a parc. č. 1073/8 roľa o výmere 5 000 m2.

K predmetnej skutočnosti je nutné uviesť, že takéto nehnuteľnosti v čase, keď mala byť predmetná
prídelová listina spísaná, ani predtým a ani potom reálne neexistovali. Predmetné nehnuteľnosti s
takýmto označením nie sú zapísané v žiadnom registri ani inej relevantnej listine a taktiež neboli
zapísané ani v PKV č. 103 pre kat. úz. J., ktorá obsahuje len parc. č. 1055/1 a parc. č. 1073 bez
takého podlomenia, aké je uvádzané v predmetnej prídelovej listine. Z predmetnej skutočnosti teda

jednoznačne vyplýva, že predmetné parcely, tak ako sú uvedené v prídelovej listine B. č. 67/1958 v
čase, keď mali byť pridelené, neexistovali, a sú teda neexistujúcim predmetom prídelu, na základe
čoho je predmetná prídelová listina neplatným a ničotným úkonom. Z predmetného je jednoznačné, že
nehnuteľnosti zamerané GP č. 149/2016 zo dňa 20. 06. 2016, ktorý má tvoriť podklad k rozsudku, nie
je dostatočným podkladom k identifikácii predmetu prídelu, pretože žalobcovia žiadnym relevantným

spôsobom nepreukázali, že by parcely, ktorých sa domáhajú, niekedy existovali, a takisto nepreukázali
ich reálnu polohu. Predmetnými listinami nie je možné vyvrátiť prezumpciu hodnovernosti a záväznosti
údajov katastra podľa ustanovenia § 70 zák. č. 162/1995 Z. z. Žalobcami predložený GP je podľa
jeho názoru nesprávne vyhotovený. Je potrebné poznamenať, že ak by k odňatiu vlastníckeho práva knehnuteľnostiam, zapísaným v predmetnej PKV č. 103 pre kat. úz. J., došlo v prospech štátu, boli by
nehnuteľnostiodpísanézpredmetnejPKVavpísanédonovejPKV,prípadnevčastiBpredmetnejPKVč.
103 pre kat. úz. J. by sa nachádzala poznámka svedčiaca o nadobudnutí vlastníctva Československým

štátom. Titulom pre nadobudnutie vlastníctva Československým štátom by bola až poznámka (Vážny
civilná časť, č. 6613), nie zamýšľané prevzatie. To sa opiera o skutočnosť, že pokiaľ nebola dôvodom
vkladu vlastníckeho práva pre štát dohoda o prevzatí, je práve až poznámka prevzatia zákonným
podkladom pre nasledujúci vklad vlastníckeho práva pre štát (§ 26 až § 28 náhradového zákona). K tomu
je potrebné doplniť, že poznámky v pozemkovej knihe sa od zápisov a vkladov líšili práve tým, že nimi

nevznikali, ani sa neprevádzali práva, aj keď práve poznámka zamýšľaného prevzatia mala nepochybne
osobitný charakter. Nielen judikatúra, ale aj právna veda bola tohto názoru, že samotným záborom
sa „právny pomer vlastnícky nemení a doterajší vlastník zostáva vlastníkom zabraného majetku až do
prevzatia. Podmienkou nadobudnutia vlastníctva k zabraným nehnuteľnostiam štátom síce bola práve
poznámka zamýšľaného prevzatia, tá ale bola len poznámkou, vlastnícke právo sama osobe nemenila,
nakoľko vlastník uvedenou poznámkou svoje vlastnícke právo nestráca a taktiež môže až do prevzatia

štátom byť žalovaný ktoroukoľvek treťou osobou o uznanie vlastníckeho práva. Ak bolo v pozemkových
knihách poznamenané iba zamýšľané prevzatie, malo to podľa vtedajšej judikatúry iba evidenčný
význam. Pokiaľ podľa § 26 náhradového zákona, ktorý platil aj po účinnosti zákona č. 141/1950 Zb.
prevzatie znamenalo vklad vlastníckeho práva pre štát do pozemkovej knihy, a pokiaľ po účinnosti z. č.
141/1950 Zb. tomu tak už nebolo, predpokladom vzniku vlastníctva štátu k zabratým nehnuteľnostiam

sa stáva úradné rozhodnutie ministerstva poľnohospodárstva. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
správneho súdu ČSR in. Boh 9307/38, pričom rovnaký názor bol obsiahnutý aj v právnych záveroch
právnych teoretikov tej doby. S predmetným dobovým judikátom, ako ani s právnymi závermi teoretikov
tej doby sa súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevysporiadal. S poukazom na vyššie uvedené, ako
aj na celé doteraz vykonané dokazovanie v predmetnej právnej veci konštatoval, že neexistuje žiadne

správne rozhodnutie o prevzatí nehnuteľností do vlastníctva štátu, čiže dotknuté nehnuteľnosti nikdy do
vlastníctvaštátuneprešli.Vnadväznostinatietoskutočnostibolorozhodnutiesprávykatastraozázname
vlastníckeho práva správne a žalovaný v 2. rade bol, a to až do prevodu vlastníckeho práva, jediný a
výlučný vlastník k nehnuteľnostiam tvoriacich predmet tohto sporu. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal
ani s predloženými dôkazmi doloženými k vyjadreniu zo dňa 26. 11. 2013, a to so zápisnicou o prídele a

odovzdaním pôdohospodárskeho majetku B. č. 67/1958 a ani s rozhodnutím Správy poľnohospodárstva
a lesného hospodárstva rady KNV v Nitre zo dňa 11. 06. 1958 č. Pôd - 3137/1958, ktoré ako dobové
rozhodnutia nekorešpondujú s názorom súdu prvej inštancie v tom, že podľa predloženého dobového
rozhodnutia„RozhodnutieodboruPLHradyMsNVvNitreniejezmätočné,lebopôsobnosťrozhodovania
o prídeloch prešla podľa vl. nar. č. 122/51 Zb. na ONV - MsNV. Z predmetného je teda zrejmé, že o odňatí

prídelu žalobcu rozhodoval kompetentný orgán, hoci stále uvádza, že k odňatiu vlastníctva pôvodnému
vlastníkovi nedošlo a neoprávnenému prídelcovi štát zobral majetok, ktorý mu pridelil bez právneho
základu. Čo sa týka archívnej listiny nazvanej Rozhodnutie vydaného Ministerstvom zemědělství ČSR
pod Č.53.150/48-IX/R-12 zo dňa 21. 06. 1948, tak k nej treba uviesť, že predmetná archívna listina nemá
žiadnu právnu relevanciu z dôvodu, že každé rozhodnutie, ktoré má účinky voči tretím osobám musí byť

právoplatné a vykonateľné. Žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali, že by predmetné rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť, pričom na predmetnej listine na dôvažok absentuje aj podpis
zodpovedných osôb. Predmetná listina taktiež nebola zapísaná do príslušnej pozemno-knižnej vložky,
hoci na základe intabulačného princípu bolo potrebné každú listinu, z ktorej vyplývali práva alebo
povinnosti, do pozemkovej knihy zapísať. Poukázal na zápisnicu o prídele a odovzdaní pôdneho majetku

v obci J. zo dňa 25. 07. 1959 Štátnemu majetku, n. p. Nitra-Chrenová z dôvodu, že súd túto listinu
posúdil tak, že je bez právneho významu. Predmetnú listinu je podľa žalovaného v 1. rade potrebné
posúdiť ako prejav vôle právnych predchodcov žalobcov v tom, že išlo o vzdanie sa majetku, a to
s poukazom na § 132 ods. 1 zák. č. 141/1950 Zb. v znení ku dňu 25. 07. 1959, v zmysle ktorého
k strate vlastníctva dochádza aj tým, že sa ho vlastník vzdá. V neposlednom rade treba uviesť, že

súd prvej inštancie zamietol návrhy na doplnenie dokazovania žalovaných a vedľajšieho účastníka, čo
zakladá nedostatočne zistený skutkový stav a táto skutočnosť v spojení s jeho nepreskúmateľnosťou
zakladá porušenie základného práva odporcov na spravodlivé súdne konanie. Odvolaciemu súdu
navrhol, ak by sa stotožnil s uvedenými názormi súdu prvej inštancie, aby vo výroku svojho rozhodnutia
v takomto prípade pripustil dovolanie. S poukazom na uvedené je možné predmetné konanie súdu

charakterizovať ako konanie, ktorým došlo na základe postupu súdu k odňatiu možnosti účastníka
konať pred súdom. Uviedol, že má za to, že žaloba žalobcov je nedôvodná, pretože pôvodný vlastník
vlastnícke právo nikdy nestratil, a keď nie inak, získal vlastnícke právo k predmetu sporu vydržaním,
poznámka zamýšľaného prevzatia nemá za následok odňatie vlastníckeho práva, žalovaný v 1. rade jev súčasnosti jediným a oprávneným vlastníkom nehnuteľností tvoriacich predmet sporu, prídelová listina
B. č. 67/1958 je nulitným právnym aktom z dôvodu, že prideľuje nehnuteľnosti, ktoré nikdy neexistovali
a právni predchodcovia žalobcov sa nehnuteľností, ktoré im mali byť pridelené, osobne vzdali.

4. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniam žalovaného v 1. a 5. rade uviedli, že sa stotožňujú s názormi
uvedenými v napadnutom rozsudku a považujú ich za vecne správne, preto navrhujú, aby odvolací
súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. K námietke žalovaných,
že pôvodný vlastník vlastnícke právo nikdy nestratil, uviedli, že v PKV 103 kat. úz. J. je pod B14 a

B15 uvedená aj poznámka zamýšľaného prevzatia, pričom podľa § 9 náhradového zákona (329/1920
Zb.) poznámka zamýšľaného prevzatia pôsobí ako poznámka zamýšľaného odpísania nehnuteľnosti,
ak nezahŕňa všetky nehnuteľnosti vo vložke zapísané a spolu ako poznámka vyvlastnenia. Ak nie sú
predmetom zamýšľaného prevzatia všetky nehnuteľnosti zapísané v pozemno-knižnej vložke, má sa
za to, že tie, ktoré sú predmetom poznámky, sa odpisujú z vložky, a teda na pozemno-knižnej vložke
zapísaný vlastník už nemá právo k odpísaným nehnuteľnostiam. Ak však sú predmetom zamýšľaného

prevzatia všetky nehnuteľnosti, má sa za to, že sú vyvlastnené. Zároveň je potrebné poukázať na to,
že v prípade nadobúdania vlastníckeho práva vyvlastnením ide o nadobudnutie vlastníckeho práva
na základe rozhodnutia správneho orgánu štátu. Jedná sa o prechod vlastníckeho práva, a nie o
prevod. Rozhodnutie o vyvlastnení nehnuteľnosti v prospech štátu má konštitutívne účinky a ďalší zápis
tohto rozhodnutia do PKV vložky nebol potrebný k vzniku vlastníckeho práva štátu k tomuto pozemku.

Vyvlastnenie je možné uskutočniť len na základe zákona, čo v tomto prípade umožňoval práve vyššie
uvedený § 9 náhradového zákona. Z uvedeného dôvodu a zároveň aj s ohľadom na skutočnosť, že
po zániku intabulačného princípu si vlastník zapísaný na PKV nemohol byť istý správnosťou zápisu
vlastníckeho práva, nie je možné tvrdiť, že žalovaný v 1. rade k nehnuteľnostiam zapísaným na PKV
103 kat. úz. J. nikdy nestratil, prípadne že získal svoje vlastníctvo vydržaním. K vydržaniu vlastníckeho

práva žalovaným v 1. rade uviedli, že k vydržaniu vlastníckeho práva nedošlo, nakoľko návrh na záznam
vlastníckeho práva podával na Správu katastra rozdielny subjekt od subjektu zapísaného pôvodne
a zároveň s ohľadom na vyššie uvedenú poznámku pod B14 a B15 nemohol žalovaný v 1. rade
nadobudnúť presvedčenie, že mu nehnuteľnosti skutočne vlastnícky patria. K námietke žalovaných,
že poznámka zamýšľaného prevzatia nemá za následok odňatie vlastníckeho práva, a že prídelová

listina Bč. 67/1958 je nulitným právom, uviedli, že podľa § 9 náhradového zákona (329/1920 Zb.)
poznámka zamýšľaného prevzatia pôsobí ako poznámka zamýšľaného odpísania nehnuteľnosti, ak
nezahŕňa všetky nehnuteľnosti vo vložke zapísané a spolu ako poznámka vyvlastnenia. Podľa § 8
ods. 1 zák. č. 142/1947 Sb. zabraný majetok mohol byť buď prevzatý (podržaný štátom) pre účely
všeobecné, alebo určený pre prídely. Nehnuteľnosti zapísané v pozemno-knižnej vložke č. 103 boli

následne predmetom prídelu. V súvislosti s vyznačením poznámky zamýšľaného prevzatia upozornil na
ustanovenie § 31 zákona č. 329/1920 o prevzatí a náhrade za zabraný majetok pozemkový (náhradový
zákon). Poznámka zamýšľaného prevzatia bola do PKV 103 zapísaná 08. 08. 1948, uplynutím 30
dní odo dňa zápisu tejto poznámky vyplýva, že aj v prípade, že by nedošlo k vkladu vlastníckeho
práva, zanikla akákoľvek možnosť pôvodného vlastníka domáhať sa svojho vlastníckeho práva, či už

voči štátu alebo osobám, ktorým boli nehnuteľnosti pridelené. Opakovane odkázali na rozhodnutie
NS SR sp. zn. 4Cdo 123/2003, podľa ktorého sú výmery a prídelové listiny ako verejné listiny aj
v súčasnosti dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a sú vkladu schopnými
listinami, spôsobilými pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. V tomto konkrétnom
prípade bola vydaná prídelová listina Okresným národným výborom v Nitre pod č. B. č. 67/1958,

uvedená listina mohla byť orgánom štátnej správy vydaná jedine v prípade vykonaného prídelového
konania. Táto listina mohla byť vydaná Okresným národným výborom na základe ustanovenia § 8 ods.
6 zákona č. 142/1947 Sb. o revízii prvej pozemkov reformy a to v prípade, ak pozemkový majetok bol
získaný na účely prídelu a zároveň nebol podržaný štátom na všeobecne prospešné účely. Žalobcovia
nevidia žiadny oprávnený dôvod domnievať sa, že táto listina bola Okresným národným výborom vydaná

v rozpore s platnými právnymi predpismi, a že v danom období rozhodol ONV o prídele bez toho,
aby mal splnené podmienky na vydanie prídelovej listiny. Nestotožnili sa s názorom žalovaného v 1.
rade, podľa ktorého, ak neexistuje žiadne správne rozhodnutie o prevzatí nehnuteľností do vlastníctva
štátu, dotknuté nehnuteľnosti nikdy do vlastníctva štátu neprešli. Zákon však nestanovoval žiadnu
lehotu, v rámci ktorej má byť revízia prevedená. Je zrejmé, že v zmysle ustanovení zákonov 215/1919

a 329/1920 bolo potrebné postupovať až do 31. 12. 1950, dokedy platil tzv. intabulačný princíp. V
prípade, ak by postup ustanovený zákonmi do 01. 01. 1951 chceli uplatňovať aj po tomto dátume,
predstavovalo by to prenášanie inštitútov predošlého právneho režimu do režimu následne účinného,
v ktorom tieto inštitúty už nemajú žiadnu právnu oporu. Nakoľko po 01. 01. 1951 nebolo potrebné, abybol realizovaný vklad vlastníckeho práva do pozemkovej knihy, je zrejmé, že nebolo potrebné ani vydať
žiadny výrok správneho orgánu k následnému prerozdeleniu majetku prídelcom. Preto existencia alebo
neexistencia akéhokoľvek rozhodnutia o prevzatí nehnuteľnosti do vlastníctva štátu nemohla mať na

následné konanie po 01. 01. 1951 žiadny vplyv. K námietke žalovaných ohľadom posúdenia Zápisnice
o prídele a odovzdaní majetku v obci J. zo dňa 25. 07. 1959 Štátnemu majetku, n. p. Nitra-Chrenová
uviedol, že Zápisnicu o prídele a odovzdaní majetku zo dňa 25. 07. 1959 je potrebné považovať za
nulitný právny akt, nakoľko bol vydaný orgánom, ktorý na jeho vydanie nemal kompetenciu. Právomoc
rušiť prídelové listiny vydané ONV nikdy neprešla na miestne národné výbory. Nie je možné usudzovať

ani, že sa jednalo o akt vzdania sa prídelu, keďže daná listina nevyjadruje slobodnú a vážnu vôľu
prídelcov vzdať sa svojho vlastníctva, resp. opustiť pridelené nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie podľa
názoru žalobcov dostatočne právne zdôvodnil, prečo v danej veci rozhodol vyhovením podanej žalobe,
pričom tieto svoje tvrdenia ešte podporil aj existenciou viacerých predchádzajúcich právnych rozhodnutí
v obdobných veciach, taktiež sa týkajúcich spornej pozemkovoknižnej vložky č. 103 pre kat. úz. J.. Na
základe uvedeného majú žalobcovia za to, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne a navrhli, aby

bolo odvolacím súdom potvrdené a žalobcom bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku -
ďalej len CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenými stranami - žalovaným v 1. a v 5.

rade, v neprospech ktorých bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie,
proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonné
náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu (§ 379
CSP) a z dôvodov uvedených v odvolaniach (§ 380 ods. 1 CSP), viazaný skutkovým stavom, ako ho
zistil súd prvej inštancie, bez potreby jeho zopakovania alebo doplnenia (§ 383 CSP), postupom bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a po preskúmaní zákonnosti a
vecnej správnosti napadnutého rozsudku dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

6. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobcovia v 1. až 4. rade domáhajú určenia, že do dedičstva

po H. S., zomrelom XX. XX. XXXX, naposledy bytom Q., patria nehnuteľnosti označené v Geometrickom
pláne č. 149/2016 spoločnosti GEOTOM s. r. o. zo dňa 20. 06. 2016, ktorý autorizačne overila Ing.
Radoslava Pastieriková a úradne dňa 16. 11. 2016 overil Ing. Rudolf Szombath, ako parcela registra „C"
parc. č. 1073/51 - orná pôda o výmere 3 378 m2, parcela registra „C" parc. č. 1073/32 - zastavané plochy
o výmere 2 m2, parcela registra „C" parc. č. 1073/8 - zastavané plochy o výmere 9 m2, parcela registra

„C" parc. č. 3301/31 - zastavané plochy o výmere 1 500 m2, parcela registra „C" parc. č. 3301/30 -
ostatné plochy o výmere 110 m2 v rozsahu 1/2-iny. Geometrický plán č. 149/2016 spoločnosti GEOTOM
s. r. o. zo dňa 20. 06. 2016 tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku. Zároveň sa domáhajú určenia, že do
dedičstva po P. S., rod. J., zomrelej XX. XX. XXXX, naposledy bytom Q., patria nehnuteľnosti označené
v Geometrickom pláne č. 149/2016 spoločnosti GEOTOM s. r. o. zo dňa 20. 06. 2016, ktorý autorizačne

overila Ing. Radoslava Pastieriková a úradne dňa 16. 11. 2016 overil Ing. Rudolf Szombath, ako parcela
registra „C" parc. č. 1073/51 - orná pôda o výmere 3 378 m2, parcela registra „C" parc. č. 1073/32 -
zastavané plochy o výmere 2 m2, parcela registra „C" parc. č. 1073/8 - zastavané plochy o výmere 9
m2, parcela registra C" parc. č. 3301/31 - zastavané plochy o výmere 1 500 m2, parcela registra „C"
parc. č. 3301/30 - ostatné plochy o výmere 110 m2 v rozsahu 1/2-iny. Geometrický plán č. 149/2016

spoločnosti GEOTOM s. r. o. zo dňa 20. 06. 2016 tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku. Žalobu odôvodnili
tým, že dňa 05. 05. 1958 bývalý Okresný národný výbor v Nitre vydal prídelovú listinu, na základe
ktorej boli starým rodičom H. S. a manželke P. S., rodenej J. pridelené do vlastníctva nehnuteľnosti,
ktoré sa nachádzali v kat. úz. J. a tieto boli v tej dobe zapísané ako vlastníctvo Nitrianskej sídelnej
kapitule, a to parc. č. 1055/25 - roľa o výmere 30 000 m2 a parc. č. 1073/8 - roľa o výmere 5000 m2.

Na takto pridelených pozemkoch ich starí rodičia hospodárili do 25. 07. 1959, nakoľko v tento deň bola
na MNV Mlynárce spísaná Zápisnica o prídele odovzdaní poľnohospodárskeho majetku, ktorou boli
nehnuteľnosti odovzdané a pridelené novému nadobúdateľovi Štátnemu majetku, n. p. Nitra-Chrenová.
Po zrušení skoršieho rozhodnutia súdu prvej inštancie, súd prvej inštancie pripustil zmenu petitu tak,
že je v nej už vyjadrené, že geometrický plán č. 149/2016 spoločnosti GEOTOM s. r. o. zo dňa 20.

06. 2016 tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku. Na LV č. XXXX v kat. úz. J. bol v čase podania žaloby
zapísaný žalovaný v l. rade ako vlastník. Žalovaní v 2. a 3. rade sú právni nástupcovia po H. S. a P. S.,
rod. J. a voči žalovaným v 4. a 5. rade bola žaloba rozšírená v priebehu konania.7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z dôvodov uvedených žalovanými v 1. rade a v 5.

rade v odvolaniach dospel k záveru, že súd prvej inštancie, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného
vykonaným dokazovaním, vec správne právne posúdil, pričom v odôvodnení rozhodnutia dal odpovede
a riadne odôvodnil všetky pre posúdenie veci podstatné skutočnosti, preto odvolací súd rozsudok súdu
prvejinštanciepodľa§387ods.1CSPakovecnesprávnypotvrdil,akeďžesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia sa stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP odkazuje. Na potvrdenie správnosti
záverov súdu prvej inštancie a k námietkam uvedeným v odvolaní žalovaných, ktoré sú pre posúdenie

veci relevantné, odvolací súd uvádza nasledovné.

10. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že dňa 21. 06. 1948 bolo vydané
rozhodnutie Revíznej komisie pri Ministerstve zemědelství v Prahe, z ktorého vyplýva, že nehnuteľnosti
Sídelnej kapituly v Nitre sa stávajú zabratými a predmetom rozhodovania podľa zák. č. 142/1947

Sb. Následne bola dňa 27. októbra 1948 spísaná zápisnica, predmetom ktorej bolo odovzdanie do
držby a úžitku prídelcov novým nadobúdateľom z revízneho majetku Nitrianskej sídelnej kapituly,
ktorý sa nachádza v kat. území J., okres Q.. Išlo o poľnohospodársky majetok, ktorý bol revíznou
komisiou pri Ministerstve zemědelství v Prahe pod číslom 53.150/48-IX/R-12 zo dňa 21. júna
1948 určený pre prídelové pokračovanie. Predmetný majetok je zapísaný vo vlož. č. 103 a jeho

výmera celkom činí 243 ha 9 225 m2. Noví nadobúdatelia preberajú predmetné nehnuteľnosti do
držby a úžitku so spätnou platnosťou od 1. októbra 1948 tak, ako tieto rozdelila Miestna rol. komisia
v J. a D.. Jednotlivé parcely prídelcom boli v prírode ukázané a tiež i na grafickom pláne. Noví
nadobúdatelia vlastnoručnými podpismi potvrdili prevzatie im pridelených nehnuteľností do držby a
úžitku. V pozemkovej knihe v PK vložke č. 103 bolo dňa 8. augusta 1948 zapísané, že podľa návrhu

a oznámenia Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave sa poznamenáva, že
nehnuteľnosti sa povereníctvo pôdohospodárstva zamýšľa prevziať a tieto sú predmetom revízie podľa
zák. č. 142/1947 Sb. v znení zák. č. 44/48 Sb. Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy,
Pracovná skupina pre pozemkovú reformu v Nitre vypracovala dňa 16. marca 1953 Konečný prídelový
plán s rozvrhom prídelových cien a splátkovým plánom z revíznych pôdohospodárskych majetkov v kat.

území J. bývalého vlastníka Nitrianska sídlená kapitula. V tomto pláne sa pod č. 67. ako prídelcovia
uvádzajú S. H. ml. a m. P., r. J., teda právni predchodcovia žalobcov a žalovaných v 2. a 3. rade. Dňa 05.
05.1958povykonanomprídelovomkonanípodľanar.č.104/1945Zb.n.SNRzák.č.142/1947Zb.azák.
č. 46/1948 Zb. bola vydaná prídelová listina B. č. 67/1958 pre H. S. ml. a manželku P., rodenú J., ktorá
sa týkala nehnuteľností v kat. úz. J. parc. č. 1055/25 - roľa o výmere 30 000 m2 a parc. č. 1073/8 - roľa o

výmere 5 000 m2. Predmetná prídelová listina bola vydaná orgánom ONV Nitra, je datovaná, opatrená
otlačkom pečiatky a podpisom, z ktorého vyplýva, že za predsedu ONV ju podľa podpisu podpísal p.
J.. Prídelová listina obsahuje mená a priezviská vlastníkov, označenie osôb, v prospech v ktorých sa
vydáva, presné označenie nehnuteľností, ktorých sa týka. Dňa 25. 07. 1959 bola spísaná Zápisnica o
prídele a odovzdaní pôdneho majetku v obci J. po prídelcoch S. H. ml. a manželke P. č. d. XX ohľadom

parc. č. 1055/25 a parc. č. 1073/8 a novým nadobúdateľom bol Štátny majetok, n. p. Nitra-Chrenová.
Rímskokatolícka cirkev si vysporiadala vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam záznamom v roku
1995, keď došlo k zápisu nehnuteľností na list vlastníctva. Návrh na záznam bol odôvodnený tým, že
vlastníctvo vyplývajúce z pozemno-knižnej vložky č. 103 neprešlo na štát a zostalo zachované pre cirkev.
Žalovaný v 4. rade nadobudol predmetné nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21. 06. 2011

od žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 5. rade sa stal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v roku 2013 na
základe zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva. Žalobcovia si teda svoje právo uplatňujú
od Prídelovej listiny, vydanej ONV v Nitre dňa 05. 05. 1958.

11. V súvislosti s prídelovou listinou odvolací súd uvádza, že prídelová listina je vo všeobecnosti vkladu

schopnou listinou spôsobilou pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ak bola vydaná
oprávneným subjektom a ak obsahuje všetky podstatné náležitosti. Takýto právny názor prezentoval
aj Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd vo viacerých rozhodnutiach (napr. sp. zn.
4Cdo/123/2003,4Cdo/48/2008,3Cdo/45/2008,1NCdo/8/2009).Vtejtovecibolavydanáprídeloválistinasubjektom oprávneným na jeho vydanie a spĺňa všetky zákonné náležitosti. Obsahuje údaj, kto ju vydal,
označenie právneho predpisu, podľa ktorého bola vydaná, akej veci sa týka, dátum a presné označenie
nehnuteľnosti parcelným číslom a výmerou, podpis a odtlačok pečiatky orgánu, ktorý ju vydal, preto

je perfektná a má povahu verejnej listiny preukazujúcej vlastnícke právo prídelcu. Súd pritom nie je
oprávnenýskúmaťvecnúsprávnosťprávnehoaktu,ibajehonulitnosťvprípade,akbyhovydalabsolútne
vecne nepríslušný orgán, o čo však v danom prípade nejde. Platne vydaná prídelová listina obsahujúca
všetky náležitosti je aj v súčasnosti dokladom o vlastníctve prídelcu k prideleným nehnuteľnostiam a
je vkladu schopnou listinou pre zápis nadobudnutého vlastníctva do katastra nehnuteľností. Právomoc

vydávať prídelové listiny bývalým ONV prešla na tieto úrady zákonom č. 142/1947 Sb. a č. 46/1948
Sb. Prídelové listiny vydané ONV mali a majú rovnaké právne účinky ako prídelové listiny, ktoré vydalo
Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy.

12. Pokiaľ v danej veci žalovaní namietali, že prídelovú listinu nepodpísala oprávnená osoba, k
tomu je potrebné uviesť, že mimo rámec správneho súdnictva všeobecný súd nie je oprávnený skúmať

vecnú správnosť správneho aktu. Môže ho preskúmavať len so zreteľom na to, či ide o akt nulitný.
Nulitným aktom je správny akt, vydaný tzv. absolútne vecne nepríslušným správnym orgánom, z ktorého
nevznikajú žiadne právne následky, na rozdiel od aktu neplatného, pri ktorom sa uplatní prezumpcia jeho
správnosti až do doby zrušenia jeho účinkov. Súd je viazaný rozhodnutím správneho orgánu o prídele
nehnuteľnostípotiaľ,žejepovinnývychádzaťzjehoúčinkov,ktorésaprejavujúvtom,žeprávnymtitulom

nadobudnutia vlastníckeho práva je rozhodnutie o ich prídele. K takémuto záveru dospel Najvyšší súd
Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 4Cdo 123/2003, ktorý bol uverejnený v časopise Zo súdnej
praxe pod číslo 44/2004. Ten istý záver zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky tiež v rozsudku sp.
zn. 5Cdo 110/ 2000, ktorý bol uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod číslom 40/ 2001, ako aj v
rozsudku z 27. novembra 2007 sp. zn. 2Cdo 337/2006, obdobne aj v uznesení sp. zn. 4 Sž 88/1995,

ktoré bolo uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 65/1995 a v
uznesenísp.zn.4Sž34/1997, ktorébolouverejnenévZbierkerozhodnutíastanovísksúdovSlovenskej
republiky pod č. 77/ 1998 a tiež v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 11. februára
2014 sp. zn. 5 Cdo 201/2012.

13. V danej veci nejde o prípad, kedy by prídelová listina nebola riadne podpísaná, teda v zmysle
uvedených rozhodnutí podľa názoru odvolacieho súdu nemožno túto listinu považovať za neúčinnú,
nevyvolávajúcu následky uvedené vyššie, pretože toto rozhodnutie súd v tomto konaní nemôže
preskúmavať. Odvolací súd ešte dodáva, že prídelovú listinu v danej veci podpísal za predsedu ONV
p. J., pričom z dokladov predložených žalovaným vyplýva, že p. J. bol to v tom čase tajomníkom

ONV. Podľa v tom čase platných právnych predpisov (zák. č. 13/1954 Sb. o národných výboroch) boli
výkonnými orgánmi národného výboru rada národného výboru, skladajúca sa z predsedu národného
výboru, jeho námestníkov, tajomníka a ostatných členov rady, pričom predseda národného výboru spolu
s tajomníkom podpisuje nariadenia a iné rozhodnutia národného výboru, teda aj tajomník bol osobou
oprávnenou takúto listinu podpísať.

14. Jednou z nosných otázok, ktoré bolo v danej veci potrebné posúdiť, bola otázka účinkov poznámky
zamýšľaného prevzatia pozemno-knižnej vložky č. 103 pod položkou č. B14 a B15. Odvolací súd sa
stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie ohľadom tejto otázky (bod 30. napadnutého rozsudku),
pričom má za to, že nehnuteľnosti v PK vložke č. 103 boli predmetom revízie prvej pozemkovej

reformy podľa zákona č. 142/1947 Sb. a pozemno-knižnému vlastníkovi, Nitrianskej sídelnej kapitule,
bolo vlastnícke právo odňaté a prešlo na štát. Všetky nehnuteľnosti pod por. č. 14 a 15 zapísané
na strane A boli predmetom revízie prvej pozemkovej reformy so znením zamýšľaného prevzatia za
použitia zákona č. 329/1920 Sb. o prevzatí a náhrade za zabraný majetok pozemkov (zákon náhradový).
Podľa § 9 cit. zákona poznámka premýšľaného prevzatia pôsobí ako poznámka zamýšľaného

odpísania nehnuteľnosti, ak nezahŕňa všetky nehnuteľnosti vo vložke zapísané a spolu ako poznámka
vyvlastnenia. Ak nie sú predmetom zamýšľaného prevzatia všetky nehnuteľnosti zapísané v pozemno-
knižnej vložke, má za to, že tie, ktoré sú predmetom poznámky, sa odpisujú z vložky, a teda na pozemno-
knižnej vložke zapísaný vlastník už nemá právo k odpísaným nehnuteľnostiam. Ak sú predmetom
zamýšľaného prevzatia všetky nehnuteľnosti, má sa za to, že sú vyvlastnené. Podľa § 8 ods. 1

zák. č. 142/1947 Sb. pozemkový majetok získaný pre účely prídelov je určený spolu s ostatným
zabraným majetkom, pokiaľ nebol alebo nebude podržaný štátom pre účely všeobecne prospešné (§
10 Záborového zákona) a ani doposiaľ nebol pridelený, pre prídel subjektom v citovanom ustanovení
špecifikovaným. Z toho je zrejmé, že majetok zabraný podľa zákona č. 142/1947 Sb. mohol byť buďprevzatý (podržaný štátom) pre účely všeobecné, alebo určený pre prídely. Nehnuteľnosti zapísané v
pozemno-knižnej vložke č. 103 boli predmetom prídelu a parc. č. 1055/20 a parc. č. 1073/8 boli pridelené
H. S. ml. a m. P., r. J.. Nehnuteľnosti boli predmetom prídelu, preto nebolo potrebné prevádzať vklad

vlastníckeho práva pre štát, keďže na návrh pozemkového úradu bolo vlastnícke právo k pozemkovým
úradom prevedené priamo na nadobúdateľa. Z ustanovenia § 28 zákona č. 329/1920 Sb. vyplýva, že
ak rozhodol pozemkový úrad už skôr o prídele do vlastníctva osôb iných, nie je potrebné previesť skôr
príslušný vklad vlastníckeho práva priamo na nadobúdateľa pozemkovým úradom. Zákon č. 142/1947
Sb.vustanovení§17odkazovalnaprocesnýpostupkonaniapodľazákonač.215/1919Sb.,Záborového

zákona, ktorý vydanie rozhodnutia k prechodu vlastníctva na štát nevyžadoval, stačilo teda priame
konanie štátu. Inak povedané, ak bola prevzatá nehnuteľnosť pridelená do vlastníctva iných osôb, t.j.
prídelcov, nebolo potrebné vykonať skôr, ako boli nehnuteľnosti pridelené, vklad vlastníckeho práva na
štát a súdy prevádzali vlastnícke právo priamo na prídelcu. Po zápise do pozemno-knižnej vložky o tom,
že nehnuteľnosti sú predmetom revízie prvej pozemkovej reformy podľa zákona č. 142/1947 Sb., nebolo
možné po 01. 01. 1951 - po zániku účinku intabulácie, považovať v pozemkovej knihe evidovaného

vlastníka za hodnoverného vlastníka, keďže už bol možný prevod a prechod vlastníctva mimo tohto
zápisu. Odvolací súd preto nepovažoval argumentáciu žalovaných v odvolaní ohľadom tejto otázky
za dôvodnú.

15. K takémuto právnemu záveru dospel odvolací súd po zohľadnení rozhodovacej činnosti NS SR

ohľadom tejto otázky, pričom bral do úvahy tak rozhodnutia, na ktoré poukazovali v odvolaniach
žalovaní, teda rozhodnutie Boh 9307/38, ako aj novšiu judikatúru NS SR ohľadom tejto otázky, a to tak
svedčiacu v prospech žalobcov, ako žalovaných, zohľadniac ju komplexne. Ustálená rozhodovacia prax
najvyššieho súdu je pritom vyjadrená predovšetkým v rozhodnutiach alebo stanoviskách najvyššieho
súdu, ktoré sú (ako judikáty „R") publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky. Do tohto pojmu však možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých
rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí,
pokiaľ neskôr vydané rozhodnutia najvyššieho súdu nespochybnili názory obsiahnuté v rozhodnutí
dosiaľ nepublikovanom, alebo dokonca tieto názory akceptovali, myšlienkovo na ne nadviazali a
rozviedli alebo z nich vychádzali.

16. K tomu odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že od vydania jeho skoršieho rozhodnutia,
uznesenia Krajského súdu v Nitre zo dňa 3. októbra 2019 č. k. 9Co/293/2018-498, na ktoré odvolatelia
v odvolaniach odkazujú, sa uvedenou problematikou zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky v
uznesení zo dňa 31. 03. 2020 sp. zn. 6 Cdo 64/2018 a v uznesení zo dňa 26. 11. 2020 sp. zn. 2 Cdo

53/2019. V oboch týchto rozhodnutiach išlo o obdobnú situáciu ako v tejto veci, v ktorých Najvyšší súd
SR rozhodoval o dovolaniach proti rozhodnutiam Krajského súdu v Nitre a predmetom posúdenia bola
aj otázka účinkov poznámky zamýšľaného prevzatia týkajúcej sa PK vl. č. 103 kat. úz. J.. V oboch týchto
veciach súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd, dospeli ohľadom tejto otázky k rovnakému záveru ako
urobil súd prvej inštancie v tejto veci, s čím sa odvolací súd stotožňuje. K rovnakému záveru ohľadom

tejto otázky dospel odvolací súd v rovnakom zložení aj vo veci sp. zn. 9Co 139/2020 z 12. 05. 2022.
Odvolací súd sa nestotožňuje s tým, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 53/2019
zo dňa 26. 11. 2020 nemá žiaden vplyv na hmotnoprávne posúdenie tejto veci, pretože Najvyšší súd
SR nevyslovil žiaden právny názor veci sa týkajúci a zaoberal sa len skúmaním dôvodov, či došlo k
porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. K tomu odvolací súd uvádza, že aj keď dovolacím dôvodom

bolo nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu a s tým súvisiace porušenie práva na
spravodlivý proces, dovolací súd v tejto veci dospel k záveru, že obsah spisu nedáva žiadny podklad
pre uplatnenie druhej vety stanoviska R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka
sa výlučne len ojedinelých prípadov. Dôvody uvedené v rozhodnutí odvolacieho súdu považoval za
jasne a zrozumiteľne vysvetľujúce svoj záver, pričom z rozhodnutia odvolacieho súdu podľa Najvyššieho

súdu SR nevyplýva nepresvedčivosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecných záväzných
právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Preto nemožno hovoriť
o tom, že Najvyšší súd SR sa v danej veci nezaoberal aj právnym posúdením tejto veci, a preto
odvolací súd vychádzal aj z tohto rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Čo sa týka odvolacej námietky,
že súd nerešpektoval rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo 84/2010, k tomu je potrebné uviesť, že týmto

rozhodnutím sa vo svojom rozhodnutí zaoberal Krajský súd v Nitre vo veci sp. zn. 7Co/35/2016-618 zo
dňa 24. augusta 2017, kde v bode 10. uviedol nasledovné:17. K stanovisku Najvyššieho súdu SR v uznesení zo dňa 30. 11. 2011 sp. zn. 6Cdo/84/2010, na ktoré
sa odvoláva žalovaný, odvolací súd konštatuje, že v uvedenom rozhodnutí Najvyšší súd konštatoval,
že „zápis z 08. 08. 1948, v ktorom sa uvádza, že podľa oznámenia Povereníctva pôdohospodárstva

a pozemkovej reformy v Bratislave podľa zák. č. 147/1947 Sb. v znení zák. č. 44/1948 Sb. sa
poznamenáva, že nehnuteľnosti na strane A Povereníctvo pôdohospodárstva zamýšľa prevziať a tieto
sú predmetom revízie podľa zák. č. 142/1947 Sb., nemal za následok prechod vlastníctva na štát
a ani, že by sa nehnuteľnosti zo záboru už predtým prepustené stali opäť zabranými, a mohli byť
predmetom rozhodovania podľa zák. č. 142/1947 Sb." V tomto rozhodnutí Najvyšší súd totiž posudzoval,

či pozemky zapísané v pozemno-knižnej vložke na základe prídelovej listiny spadali pod možný prídel
podľa zákona č. 142/1947 Sb., a to v súvislosti s tým, že v pozemno-knižnej vložke bola poznámka o
zamýšľanom prevzatí nehnuteľnosti podľa zákona č. 220/1922 Sb., pričom následne bola poznámka o
zábore a zamýšľanom prevzatí vymazaná, s tým, že v ostatných nehnuteľnostiach zostala v platnosti a
pri pozemkoch, ktoré neboli zo záboru rozhodnutím prepustené, sa v pozemno-knižnej vložke zápis o
ich prídele novému vlastníkovi a ani zápis vkladu vlastníckeho práva pre štát nenachádza. Podstatou

rozhodnutianeboloposudzovanieprávnychdôsledkovpoznámkyzamýšľanéhoprevzatianehnuteľnosti,
ale posúdenie zápisov v pozemno-knižnej vložke nasledujúcich po zápise tejto poznámky. Vzhľadom k
už uvedenému, teda, že rozhodnutie Krajského súdu v Nitre vo veci sp. zn. 7Co/35/2016-618 zo dňa
24. augusta 2017 bolo predmetom prieskumu dovolacieho súdu (2Cdo 53/2019), pričom z rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR nevyplýva to, že by aplikácia príslušných ustanovení všeobecných záväzných

právnych predpisov v danej veci, bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu, preto sa stotožnil s
výkladom tohto rozhodnutia NS SR v rozhodnutí Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7Co/35/2016. V takomto
postupe videl odvolací súd naplnenie jedného zo základných princípov Civilného sporového poriadku,
a to princípu právnej istoty.

18. K tomu je ešte potrebné dodať, že pokiaľ žalovaný v 1. rade namietal, že súd prvej inštancie
nerešpektoval názor odvolacieho súdu v uznesení Krajského súdu v Nitre zo dňa 3. októbra 2019 č. k.
9Co/293/2018-498, k tomu odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že za chybný procesný postup
sa v judikatúre súdov nepovažuje ani taká situácia, kedy odvolací súd svoj predchádzajúci, vo veci
vyslovený právny názor zmení a potvrdí také rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým tento jeho skorší

právny názor nerešpektoval (viď R 68/1971, III. ÚS 46/2013, 7Cdo 523/2015).

19. Žalovaný v 1. rade v odvolaní uvádzal, že bol pôvodným vlastníkom týmto sporom dotknutých
nehnuteľností, zapísaným v časti B pozemno-knižnej vložky č. 103 pre kat. úz. J.. Vo svojom vlastníckom
práve nebol žalovaný v l. rade nikým rušený a žiadna skutočnosť až do doručenia predmetnej žaloby,

do decembra 2010, nenasvedčovala skutočnosti, že by vlastnícke právo svedčiace žalovanému v l.
rade mohlo byť nejakým spôsobom spochybnené. Počas obdobia komunistického režimu nemohol so
svojim vlastníctvom slobodne nakladať, nemohol vykonávať svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam,
ktoré tvoria predmet tohto sporu a okamžite po skončení doby neslobody sa žalovaný v l. rade začal
zaujímať okrem iných vecí aj o usporiadanie svojho vlastníctva, pričom pri PKV č. 103 pre kat. úz. J.,

nezistiac žiadne prekážky záznamu vlastníckeho práva dal si svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
uvedených v tejto PKV obnoviť na katastri nehnuteľnosti. Následne v priebehu konania sa vlastníkom
časti týchto nehnuteľností stali žalovaný v 4. rade a žalovaný v 5. rade.

20. Odvolací súd zastáva stanovisko zhodné s doterajšou praxou súdov Slovenskej republiky,

vychádzajúcou zo starej zásady rímskeho práva, že nikto nemôže na iného previesť viac práv ako sám
má. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/223/2016 z 21. 01. 2017 vychádzal
z právnych názorov vyslovených v rozhodnutiach NS SR sp. zn. 3Cdo/144/2010 a 5MCdo/12/2011
o tom, že platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt, od ktorého
odvodzuje derivatívne svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto nikdy nenadobudol, a teda ho

nemohol ďalej platne ani previesť. V rozhodnutí sp. zn. 2MCdo/20/2011 dovolací súd uviedol, že ani
existencia platnej zmluvy medzi prevodcom a nadobúdateľom nemôže spôsobiť prevod vlastníckeho
práva na nadobúdateľa, ak prevodca sám nebol vlastníkom, alebo ak neexistuje výslovné zákonné
ustanovenie, ktoré by ustanovovalo opak (napríklad § 446 Obchodného zákonníka, § 486 Občianskeho
zákonníka). Najvyšší súd ďalej konštatoval, že na právnom náhľade možnosti nadobudnutia vlastníctva

nehnuteľnosti od toho, kto nie je alebo v čase prevodu nebol jej vlastníkom, zotrváva aj odborná právna
literatúra. Vo vzťahu k možnostiam nadobudnutia vlastníckeho práva na základe absolútne neplatnej
kúpnej zmluvy sa možno stotožniť s právnym názorom, podľa ktorého Občiansky zákonník de lega lata
možnosť dobromyseľného nadobudnutia vlastníctva od nevlastníka neupravuje ako pravidlo, ale lenako výnimku z pravidla (napríklad nadobudnutie vlastníckeho práva od nepravého dediča podľa § 486
Obč.zákonníka)adobromyseľnosťkupujúcehonemôženahradiťchýbajúcevecnéoprávnenieprávneho
predchodcu predávajúceho.

21. Tieto výnimky spravidla nemožno ľubovoľne rozširovať bez toho, aby takúto možnosť zákonodarca
pripustil. Preto je nutné zotrvať na dôslednom uplatnení zásady „memo pluris iuris ad alium transfere
potest quam ibse habet" aj v prípadoch, ktoré sa môžu javiť ako nespravodlivé. Aj z hľadiska
predvídavosti rozhodovania súdnej moci je preto potrebné odmietnuť možnosť nadobudnúť vlastnícke

právo od nevlastníka len na základe princípu ochrany dobrej viery aj v iných prípadoch ako tých, ktoré
Občiansky zákonník výslovne upravuje. Prijatie právneho názoru, že pri nadobudnutí vlastníckeho práva
prevádzanej nehnuteľnosti má právotvorný účinok sama dobrá viera (bez ohľadu na dĺžku doby, po
ktorú trvala) nadobúdateľa, by viedlo k obsolentnosti (nepoužiteľnosti, nepotrebnosti, zbytočnosti), tých
ustanovení právneho poriadku Slovenskej republiky o vydržaní, ktoré právnu relevanciu priznávajú (až)
dobrej viere pretrvávajúcej po stanovenú (vydržaciu) dobu. K rovnakému názoru dospel aj Ústavný súd

Slovenskej republiky v uznesení I. ÚS 239/2016-14 z 20. 04. 2016, v ktorom konštatoval, že ak nebol
preukázaný titul nadobudnutia pozemku právnou predchodkyňou žalovaných, nemohli ani ďalší právni
predchodcovia, od ktorých odvodzovala svoje vlastnícke právo k žalovanému 2, nadobudnúť platne
vlastnícke právo k prevádzanej nehnuteľnosti a nemohli nehnuteľnosti previesť na žalovaných i napriek
tomu,ževkladkúpnopredajnejzmluvybolSprávoukatastrapovolený,pretoženebolinositeľomžiadnych

práv k nehnuteľnosti, a teda nemali čo previesť a nemohli previesť viac práv ako sami mali. Dobrá viera
nie je takej intenzity, aby zabránila vlastníkovi nehnuteľnosti účinne uplatňovať svoje absolútne právo.

22. Vo veci vydržania odvolací súd podotýka, že o dobromyseľnosti možno hovoriť len tam, kde držiteľ
drží vec v omyle, že mu patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Právny omyl držiteľa, vychádzajúci

z jednoznačne formulovaného ustanovenia právneho predpisu nie je ospravedlniteľný, nie je možné
uvažovať o tom, že právny predchodca žalovaného v 1. rade pri svojom nesprávnom výklade zákona
č. 142/1947 Sb. mohol zostať v presvedčení, že mu vlastnícke právo nebolo odňaté a od toho odvíjať
dobromyseľnosť pri vstupe do držby. Odvolací súd z hľadiska právneho posúdenia dobromyseľnosti
žalovaného v 1. rade sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie (bod 33.) a má za to, že žalovaný

v 1. rade záznamom z r. 1996 v katastri nehnuteľností nemohol obnoviť svoje vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam, keďže toto mu zaniklo v dôsledku revízie v zmysle zák. č. 142/1947 Sb. tak, ako je
uvedené vyššie a ani prípadný právny omyl vychádzajúci z jednoznačne formulovaného ustanovenia
právneho predpisu nemohol založiť jeho dobromyseľnosť o počiatku oprávnenosti držby nehnuteľností.
Z uvedených dôvodov mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď prijal záver,

že prídelcovia H. S. a m. P., rod. J. nadobudli vlastnícke právo právnym titulom prídelu v dôsledku platne
vydanej orgánom na to povolaným a v súlade s v tom čase platnými a účinnými právnymi predpismi. Toto
vlastnícke právo nestratili ani v dôsledku spísania zápisnice o odovzdaní nehnuteľností, ani v dôsledku
zapísania záznamu vlastníckeho práva žalovaného v 1. rade v pozemkovej knihe a ani v dôsledku
následného predaja nehnuteľností žalovanému v 4. rade.

23. V súvislosti s riešením kolízie ochrany práva pôvodného vlastníka a dobrej viery nového
nadobúdateľa, je potrebné uviesť, že rozhodovacia prax NS SR uzatvorila, že ochranu skutočného
vlastníka, zaručenú zásadou „nikto nemôže previesť viac práv, než má sám" možno prelomiť ochranou
dobrej viery nadobúdateľa len celkom výnimočne, pokiaľ je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že

nadobúdateľ je dobromyseľný, že vec riadne podľa práva nadobudol, pričom poskytnutie ochrany
dobromyseľnému nadobúdateľovi sa s prihliadnutím na individuálne okolnosti posudzovanej veci musí
javiť ako spravodlivé. NS SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/64/2018 ustálil, že ani rozhodnutie
ÚS SR sp. zn. I. ÚS 549/2015, v podstate nerieši inak nastolenú právnu otázku, keď ústavný súd
v tejto veci len na základe individuálnych okolností konkrétneho prípadu zvýraznil v prospech „bona

fides" právny názor, že vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere. Aj pre
tento prípad platí, že otázka, či sa súdy v individuálnych okolnostiach daného prípadu neodklonili od
všeobecných právnych východísk pri interpretovaní sporu „nemo plus iuris" vs. „bona fides", súvisí s
ich skutkovými zisteniami, a teda zodpovedanie tejto otázky je vždy v každom konkrétnom prípade
jedinečné. S ohľadom i na vyššie prijaté právne závery je potrebné uviesť, že je dôvodné zotrvať na

dôslednomuplatňovanízásady„memoplusiurisadaliumtranferepotestquamibsehabet",keďokolnosti
prejednávanej veci neposkytujú žiadny podklad pre prijatie opačného záveru. Na doplnenie odvolací súd
udáva, že Najvyšší súd SR, vo Veľkom senáte obchodnoprávneho kolégia dňa 27. apríla 2021 vo veci
sp. zn. 1VObdo/2/2020 prijal právny záver, že na základe absolútne neplatného právneho úkonu nie jemožné nadobudnúť vlastnícke právo, a to ani v prípade, že na jeho podklade bol uskutočnený vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. S poukazom na právnu zásadu, podľa ktorej nikto nemôže
previesť na iného viac práv, ako sám má (nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet),

nemôže platne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na inú osobu ten, kto je na základe absolútne
neplatného právneho úkonu vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností. Dobrá viera
nadobúdateľa, že hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec nadobúda od vlastníka, má vplyv na nadobudnutie
vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne vymedzených prípadoch nadobudnutie vlastníckeho
práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa výslovne upravuje. V iných prípadoch právna úprava

de lege lata nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka s poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa
neumožňuje. Ustanoveniu § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), ktoré upravuje hodnovernosť údajov
katastra, nezodpovedá výklad, podľa ktorého už len sama evidencia vlastníctva nehnuteľnosti v katastri
nehnuteľnosti zakladá dobrú vieru evidovaného vlastníka v to, že je vlastník.

24. Vo vzťahu ku konštatovaniu súdu prvej inštancie, že záznam svedčil pre dva rozdielne subjekty,
žalovaný v 1. rade v odvolaní poukazoval na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/208/2009 a uvádzal,
že nie je podstatné, na aký konkrétny cirkevný subjekt boli nehnuteľnosti zapísané, rozhodujúce
je, že patria Rímskokatolíckej cirkvi. V tejto súvislosti má odvolací súd za to, že v uvedenom
rozhodnutí NS SR posudzoval nároky uplatňované podľa zákona č. 161/2005 Z. z., otázku aktívnej

legitimácie Rímskokatolíckej cirkvi, v súvislosti s čím poukázal na Modus vivendi zo 17. 12. 1927,
ktorý upravoval vzťahy medzi Československou republikou a Svätou stolicou, týkajúce sa ohraničenia
diecézSvätejstoliceaurčeniaobvodovdiecéznaúzemíČeskoslovenskejrepubliky.Zotrval naustálenej
judikatúre Najvyšších súdov z minulosti, že cirkevným majetkom Rímskokatolíckej cirkvi sa rozumel
súbor vecí a práv majúcich majetkovú cenu, ktorá patrí cirkvi, trvale boli spojené s niektorým cirkevným

ústavom a slúžili účelom cirkvi. I keď sa uznávalo, že sú právnym predmetom jednotlivých majetkových
podstát a majetkových podstát cirkevného majetku jednotlivé cirkevné zariadenia a ústavy (kostoly,
korporácie, benefírie a základiny a podobne), a že i platné právo priznávalo týmto ústavom právnu
subjektivitu, nebolo možné prehliadnuť, že tieto majetkové podstaty im patriace medzi sebou právne
súviseli a nestrácali svoj osobitný charakter a vlastnosť ako článok celého veľkého organizmu cirkvi a

zostávali preto tiež v majetkovo-právnom pomere vo svojej podstate organizmom cirkvi v náboženskej
podriadenosti. Odvolací súd aj po oboznámení sa s citovaným rozhodnutím NS SR z hľadiska právneho
posúdenia dobromyseľnosti žalovaného v 1. rade zotrváva na právnom názore, že žalovaný v 1. rade
záznamom Z 2563/95 v katastri nehnuteľností nemohol obnoviť svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti,
keďže toto mu zaniklo v dôsledku revízie v zmysle zák. č. 142/1947 Sb. a ani prípadný právny

omyl vychádzajúci z jednoznačne formulovaného ustanovenia právneho predpisu nemohol založiť jeho
dobromyseľnosť o počiatku oprávnenosti držby nehnuteľností. Z uvedených dôvodov ani túto odvolaciu
námietku odvolací súd nepovažoval za dôvodnú.

25. K odvolacej námietke, že zápisnicu o prídele a odovzdaní pôdneho majetku v obci J. zo dňa 25. 07.

1959 Štátnemu majetku n. p. Nitra-Chrenová je potrebné posúdiť ako prejav vôle právnych predchodcov
žalobcov vzdať sa majetku, a to s poukazom na § 132 ods. 1 zák. č. 141/1950 Zb. v znení ku dňu 25. 07.
1959,vzmyslektoréhokstratevlastníctvadochádzaajtým,žesahovlastníkvzdá,odvolacísúduvádza,
že z uvedenej listiny nebolo vzdanie sa prídelu právne relevantným spôsobom preukázané, keďže v
zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 v tom čase platného Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. platilo,

že vzdanie sa vlastníckeho práva k nehnuteľnosti ako jednostranný právny úkon muselo mať písomnú
formu, nehnuteľnosť musela byť v ňom presne identifikovaná a listina musela byť datovaná a podpísaná,
v prípade, že listina nespĺňa takéto náležitosti, bola absolútne neplatná podľa § 40 ods. 1 uvedeného
Občianskeho zákonníka (uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo/256/2015). Vychádzajúc z uvedeného, dospel
odvolací súd k záveru, že zápisnicu o prídele a odovzdaní pôdneho majetku v obci J. zo dňa 25. 07.

1959 nemožno považovať za takúto listinu, neobsahuje prejav vôle vzdania sa prídelu, preto nemožno
hovoriť o tom, že právni predchodcovia žalobcov sa nehnuteľností, ktoré nadobudli na základe prídelovej
listiny, vzdali. Z obsahu zápisnice len vyplýva pridelenie a odovzdanie nehnuteľnosti podľa predpisov o
pozemkových reformách dňom 25. 07. 1959 novému nadobúdateľovi ŠM. Pokiaľ žalovaný v 1. rade v
odvolaní tvrdí, že pôsobnosť rozhodnúť o prídeloch prešla podľa zák. č. 122/1951 Zb. na ONV, k tomu

je potrebné uviesť, že v danej listine sa neposudzuje otázka pridelenia majetku, ale jeho odňatia, pričom
odnímať pridelený majetok malo iba Povereníctvo SNR pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu
v prípade, že prídelca nehospodáril so starostlivosťou riadneho hospodára na pridelených pozemkoch,
ako vyplýva z § 23 ods. 2 nar. č. 104/1945 Sb. n. SNR.26. Žalovaný v 1. rade v odvolaní namietal tiež zamietnutie návrhov na doplnenie dokazovania
žalovaných a vedľajšieho účastníka, z čoho mal potom za to, že vo veci nebol dostatočne zistený

skutkový stav, čo zakladá nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. K tomu je potrebné uviesť, že v
danej veci vedľajší účastník nevystupoval, preto je táto jeho námietka zmätočná a nedôvodná. Odvolací
súd túto jeho námietku nepovažuje za dôvodnú tiež z dôvodu, že na pojednávaní dňa 10. júna 2021 sa
právni zástupcovia strán sporu vyjadrili, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania. Vo všeobecnosti
pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým znemožní realizáciu

tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú
za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. O naplnenie
tohto odvolacieho dôvodu pôjde vždy aj vtedy, ak hrubé vady v postupe prvoinštančného súdu spôsobili,
že strane sporu bola odňatá reálna a efektívna možnosť konať pred súdom, pričom takýto postup
súdu v danej veci nebol zistený. Bez právneho významu je aj poukazovanie na nevysporiadanie sa s
predloženým dôkazom, rozhodnutím Správy poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady KNV v

Nitre zo dňa 11. 06. 1958, pretože z pohľadu veci na uvedených záveroch nič nemení.

27. K ďalšej odvolacej námietke, a to tvrdeniu, že nehnuteľnosti v prídelovej listine neexistovali, neboli
nikde zapísané a geometrický plán č. 149/2016 zo dňa 20. 06. 2016 nie je dostatočným podkladom k
identifikácii predmetu prídelu, pretože žalobcovia žiadnym relevantným spôsobom nepreukázali, že by

parcely, ktorých sa domáhajú, niekedy existovali a nepreukázali ich reálnu polohu, k tomu odvolací súd
uvádza, že v čase rozdelenia majetku Nitrianskej kapituly v Mlynárciach bol k rozdeleniu nehnuteľností
vypracovaný grafický plán a Výkaz plôch ku geometrickému (polohopisnému) plánu č. 10/1949 zo
dňa 22. februára 1949, pričom dňa 27. októbra 1948 bola spísaná zápisnica, predmetom ktorej bolo
odovzdanie do držby a úžitku prídelov novým nadobúdateľom z revizného majetku Nitrianskej sídelnej

kapituly, ktorý sa nachádza v kat. úz. J., okres Q., pričom ohľadom majetku zapísaného vo vl. č. 103 bolo
skonštatované, že noví nadobúdatelia preberajú predmetné nehnuteľnosti do držby a úžitku. Jednotlivé
parcely prídelcom boli v prírode ukázané a tiež i na grafickom pláne, ktorý vyhotovila Poľná skupina
P-31. Podľa názoru odvolacieho súdu teda nešlo o parcely, ktoré by neboli existovali a nebola známa
ich reálna poloha. Následne bol v konaní po zmenách v súvislosti s pristúpením žalovaného v 4. rade

a v 5. rade vypracovaný spoločnosťou GEOTOM s. r. o. geometrický plán č. 149/2016 zo dňa 20. 06.
2016, ktorý bol overený Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom a je spôsobilý na zápis výroku
napadnutého rozsudku do katastra nehnuteľností. Odvolaciemu súdu neušlo pozornosti, že v odvolaní
žalovaný v 1. rade uviedol, že geometrický plán bol vyhotovený spoločnosťou ENVI-GEOS, s. r. o.,
pričom to tak nie je. Na záver ešte odvolací súd dodáva, že návrh žalovaného v 1. rade na pripustenie

dovolania ohľadom ním v odvolaní formulovaných otázok Civilný sporový poriadok nepripúšťa.

28. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

29. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a
žalobcom v 1. až 4. rade, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní, priznal voči žalovaným v 1. a 5. rade,
ktorí podali odvolanie, nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady
trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).