Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. september 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoPr/10/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5920200611
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5920200611.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu - Miroslav Rechtorík -
RELIMO, miesto podnikania Rakové 106/12, Trnové, 010 01 Žilina, IČO: 40 281 272, v zastúpení právne
- JUDr. Alžbeta Boriková, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Predmestská 57, Žilina, IČO: 47 249
587, proti žalovanému - G. W., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX, o zaplatenie sumy 2.927,81 eur,
na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 3Cpr/9/2020-330
zo dňa 6.8.2021 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e v celom rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie.

P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Ružomberok ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako "okresný súd") odvolaním napadnutým
rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.927,81 eur do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku (výrok I.). Priznal žalobcovi aj nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu
100 %, zároveň dodal, že o výške náhrady bude rozhodované po právoplatnosti rozsudku rozhodnutím
vydaným súdnym úradníkom (výrok II.).

2. Súd za predmet sporu ustálil nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 2.927,81 eur

titulom zodpovednosti zamestnanca za škodu spôsobenú zamestnávateľovi za zavinené porušenie
povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi. Ozrejmil, že škodu spôsobil
žalovaný zamestnávateľovi/ žalobcovi v rámci štyroch škodových udalostí na motorovom vozidle v jeho
vlastníctve na súprave - ťahač a záves, ktorú používal pri výkone svojej pracovnej činnosti. Jednalo sa
o poistné udalosti viažuce sa k trom dopravným nehodám, ku ktorým došlo dňa 18.12.2018 (z uvedenej
udalosti v žalobe uplatnená škoda je vo výške 642,87 eur), dňa 9.1.2019 (z uvedenej udalosti v žalobe
uplatnená škoda je 330 eur na návese a vo výške 1.625,94 eur na ťahači), dňa 15.3.2019 (z uvedenej

udalosti uplatnená škoda v žalobe je vo výške 330 eur ), škodové prípady v rámci havarijného poistenia
a v rámci poistenia aj zodpovednosti zamestnanca za škodu sú evidenčne vedené ako 4 poistné
udalosti. Výška žalovanej istiny vo svojej podstate zodpovedá výške nevyplateného poistného plnenia z
havarijného poistenia vozidla žalobcu ( v súvislosti s likvidáciou poistných udalostí ) v dôsledku krátenia
plnenia poisťovňou o tzv. spoluúčasť", žalobca tvrdiac, že s bezprostredne súvisiacimi udalosťami
poškodené motorové vozidlo dal opraviť, za opravu uhradil autoservisu RELIMO s.r.o ( dňa 4.7.2021 )
aj tú sumu - ktorú poisťovňa v dôsledku krátenia o spoluúčasť mu nevyplatila. Za žalovaného titulom

poistenia jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú zamestnávateľovi neposkytla poistné plnenie ani
príslušná poisťovňa.3. Za nespornú skutočnosť súd označil : a. ) existenciu pracovnoprávneho vzťahu medzi žalobcom
ako zamestnávateľom a žalovaným ako zamestnancom uzavretím pracovnej zmluvy dňa 9.10.2018 na
dojednanú pracovnú pozíciu žalovaného ako vodiča motorového vozidla so súvisiacimi činnosťami b.)

ukončenie tohto pracovného pomeru medzi žalobcom a žalovaným dohodou uzavretou dňa 22.3.2019.

4. Z vykonaných dôkazov ďalej vyvodil, že žalovaný mal počas trvania pracovného pomeru
uzatvorené v Komunálnej poisťovni a.s. poistenie zodpovednosti zamestnanca pre prípad vzniku škody
spôsobenejzamestnávateľovi,poisteniebolouzatvorenépoistníkom-žalobcomvprospechpoisteného-

žalovaného, o čom žalovaný vedomosť mal. Trvanie poistného pomeru bolo dojednané na dobu neurčitú
avšak viazané na trvanie pracovného pomeru, podľa dojednania v zmluve skončením pracovného
pomeru poistenie zaniká. Z uvádzaného poistného vzťahu vyplývali zamestnancovi práva a povinnosti,
medziinými relevantnoupovinnosťouzamestnanca/žalovanéhobolooznámiťpoisťovateľovi,ženastala
škodová udalosť, z ktorej si zamestnávateľ voči nemu/ zamestnancovi uplatnil nárok na náhradu škody.
Komunálna poisťovňa a.s. v prípade všetkých ( v tomto spore uvádzaných ) poistných udalostí odmietla

za žalovaného ( svojho poistenca ) škodu žalobcovi uhradiť.

5. Okresný súd podrobnejšie rozviedol skutkové zistenia ním považované za podstatné v tejto sporovej
veci, že :

a/ pri škodovej udalosti zo dňa 18.12.2018 vznikla škoda na návese v sume 8.571,60 eur (bez DPH),
likvidovaná z havarijného poistenia uzatvoreného medzi žalobcom a Kooperativa poisťovňa a.s.,
keď podľa oznámenia o poistnom plnení zo dňa 4.3.2019, poistné plnenie bolo žalobcovi poisťovňou
poskytnuté v sume 5.785,83 eur, po odpočítaní spoluúčasti vo výške 642,87 eur. Túto nevyplatenú
sumu spoluúčasti uplatnil žalobca voči žalovanému - svojmu zamestnancovi ako škodu, obsah zápisu

preukazuje prejednanie škody so žalovaným dňa 18.12.2018, ktorý v ňom potvrdil skutkové okolnosti
vzniknutej škody, následne žalovaný voči žalobcovi uznal svoj záväzok čo do dôvodu aj do výšky v
uznaní záväzku/škody dňa 26.1.2019.

b/ pri škodovej udalosti zo dňa 9.1.2019 bol poškodený ťahač, podľa faktúry oprava predstavovala sumu

17.556,40 eur (bez DPH). Poistné plnenie z havarijného poistenia ťahača likvidovala Allianz Slovenská
poisťovňa a.s. a žalobcovi z uvedeného titulu vyplatila sumu vo výške 10.756,26 eur, po odpočítaní
spoluúčasti vo výške 1.625,94 eur, túto nevyplatenú sumu spoluúčasti uplatnil žalobca voči žalovanému
- svojmu zamestnancovi ako škodu, ktorá podľa zápisu bola so žalovaným prerokovaná dňa 9.1.2019,
v ňom žalovaný potvrdil skutkové okolnosti vzniknutej škody a napokon uznal svoj záväzok z tohto titulu

čo do dôvodu aj výšky v uznaní záväzku/škody dňa 26.1.2019.

c/ pri škodovej udalosti zo dňa 9.1.2019 bol poškodený náves, z vyfakturovanej výšky sumu za opravu
362,50 eur (bez DPH) Kooperatíva a.s. poisťovňa uznala v celom rozsahu, avšak z havarijného
poisteniaposkytlažalobcovipoistnéplnenieibavovýške32,50eur,poodpočítanídohodnutejminimálnej

sumy spoluúčasti v sume 330 eur, túto nevyplatenú sumu spoluúčasti uplatnil žalobca voči žalovanému
- svojmu zamestnancovi ako škodu, obsah zápisu preukazuje prerokovanie škody so žalovaným dňa
9.1.2019, ktorý v ňom potvrdil skutkové okolnosti vzniknutej škody a svoj záväzok čo do dôvodu aj výšky
aj uznal v uznaní záväzku/škody dňa 26.1.2019.

d/ pri škodovej udalosti zo dňa 15.3.2019 havarijný poisťovateľ Kooperativa poisťovňa a.s. v celom
rozsahu akceptovala faktúru za opravu návesu v sume 1.625,30 eur (bez DPH) a poistné plnenie
poskytla/ vyplatila žalobcovi v sume 1.295, 30 eur po odpočítaní spoluúčasti v minimálnej výške 330
eur, túto nevyplatenú sumu spoluúčasti uplatnil žalobca voči žalovanému - svojmu zamestnancovi ako
škodu, táto bola prerokovaná so žalovaným dňa 19.3.2019, ktorý svoj záväzok čo do dôvodu aj výšky

uznal v uznaní záväzku/škody zo dňa 19.3.2019.

6. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu okresný súd žalobou uplatnený nárok právne vyhodnotil
z pohľadu ust.§ 179 ods. 1, § 186 ods. 1, 2 veta prvá, § 191 ods. 1, 2 Zákonníka práce. Konštatoval
splnenie všetkých predpokladov zodpovednosti zamestnanca za škodu spôsobenú zamestnávateľovi

v zmysle § 179 ods. 1 Zákonníka práce u všetkých uvádzaných škodových udalostí. Uznal za
preukázané : a.) existenciu protiprávneho úkonu zamestnanca - spočívajúceho v porušení ním
povinností vodiča v zmysle zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, ako to vyplýva z popisu vzniku
jednotlivýchškodovýchudalostí,b.)vznikškody-úbytoknamajetkuzamestnávateľa(žalobcu) pretožebol nútený uhradiť faktúry za opravy poškodených motorových vozidiel autoservisu RELIMO, s.r.o. v
celej výške ( teda aj v sume kráteného poistného plnenia o spoluúčasť z havarijného poistenia c.)
príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom zamestnanca a vznikom škody u zamestnávateľa, súd

konštatujúc,že bezprotiprávnehoúkonužalovanéhoby kúbytkunamajetkužalobcu nedošlo,žalovaný
si svoje zavinenie s charakterom nedbanlivostného aj priznáva - uvádza nepozornosť aj v dokumentoch
pre Komunálnu poisťovňu a.s., " v oznámení o vzniku škody z poistenia zodpovednosti zamestnanca
za škodu a uplatnenie nároku na náhradu škody voči škodcovi", ktoré aj podpísal.

7. Tvrdenia žalovaného o tom, že : " nepodpísal relevantné dokumenty k jednotlivým škodovým
udalostiam (zápis z prejednania škody spôsobenej zamestnávateľovi zamestnancom, uznanie záväzku/
škody vo vzťahu k zamestnávateľovi ) Komunálnej poisťovni a.s., k podpisu písomnej dokumentácie
bol donútený, nebol oboznámený s obsahom písomných dokumentov, nemohol meniť ich obsah,
dokumenty neboli vyplnené alebo len čiastočne, k podpisu dokumentov došlo až s dlhším časovým
odstupom, čo malo spôsobiť zánik nároku na poistné plnenie pre žalovaného v rámci poistenia

zamestnanca za škodu pri výkone povolania, mal byť uvedený do omylu v tom smere, že nebude
musieť škodu platiť, ale táto bude hradená práve z poistenia zodpovednosti zamestnanca za škodu pri
výkone povolania, " - okresný súd vôbec neuznal. Hoc konštatoval vychádzajúc z výpovede C. A., V. A.
súčinnosť týchto svedkov pri vypisovaní predmetných dokumentov v súvislosti s jednotlivými škodovými
udalosťami, zdôraznil ale, že bez účasti žalovaného by nebolo možné dokumenty riadne vypísať,

predovšetkým tlačivá určené Komunálnej poisťovni a.s., ktoré požadovali vyplniť údaj o okolnostiach
týkajúcich sa vzniknutej škody ako miesto, čas, účastníci, popis vzniku škody, nákres, zavinenie,
spoluúčasť, ktoré skutočnosti boli známe výlučne žalovanému, účastníkovi dopravnej nehody. Súčinnosť
týchto osôb pri vypisovaní uvedených dokumentov sama o sebe nemôže podľa názoru súdu vyvolať
ich neplatnosť. Žalovaný ani netvrdil, že o túto súčinnosť, resp. pomoc nemal záujem, že ju výslovne

odmietol, resp. že by prezentoval niekedy zamestnávateľovi názor, že dokumenty vo vzťahu k poisťovni
si bude vypisovať sám. Na všetkých dokumentoch adresovaných poisťovni sa nachádza podpis
žalovaného. Donútenie, či nátlak zo strany zamestnávateľa na účely zadováženia podpisu žalovaného
preukázané nebolo. Pokiaľ žalovaný sa v rámci svojej obrany bránil tým, že mu bolo predložených na
podpis viac dokumentov zamestnávateľom s naliehaním na rýchlom podpise a s tvrdením, že všetko

za neho uhradí poisťovňa, - súd mal za to, že tieto dôvody nemôžu spochybniť platnosť urobených
úkonov žalovaným - prejavy jeho vôle vyplývajúce z ním podpísaných dokumentov. Žalovaný netvrdil
žiadne také skutočnosti, ktoré by mu odôvodnene bránili vyžiadať si od zamestnávateľa čas potrebný
na preštudovanie dokumentov mimo pracovného času, resp. pracovného zhonu a vo vyhovujúcom
prostredí. Súdzvýraznil ajprávnupodstatu poisteniazodpovednostizamestnancazaškoduspôsobenú

zamestnávateľovi, spočívajúcu práve v poistnom krytí týchto škôd za podmienok dojednaných v poistnej
zmluve, dôsledkom nesplnenia zmluvných podmienok je ale odmietnutie poistného plnenia. Nakoľko
práva a povinnosti z takejto poistnej zmluvy vyplývajú pre poisteného, nemožno uvažovať ani o
tom, že zo strany žalobcu došlo k uvedeniu žalovaného do omylu, či k zavádzaniu vo veci úhrady
škôd spôsobených zamestnávateľovi. Tvrdenie žalovaného o podpise prázdnych, resp. nevyplnených

dokumentov sú podľa hodnotenia súdu nepresvedčivé, žiadnym spôsobom totiž žalovaný v konaní
nevysvetlil, čo by ho viedlo k takémuto postupu.

8. Spochybniť platnosť právnych úkonov urobených žalovaným vo vzťahu k zamestnávateľovi, či vo
vzťahu ku Komunálnej poisťovni a.s. v súvislosti s jednotlivými škodovými udalosťami nemohli ani

výpovede svedkov K. L. a H. D.. Úvahy žalovaného o rodinnom prepojení žalobcu autoservisom
RELIMO s.r.o., ktorý vykonáva opravy motorových vozidiel prevádzkovaných žalobcom hodnotí okresný
súd za špekulatívne, žalovaným nepodložené, navyše aj nespôsobilé spochybniť uplatnený nárok
žalobcu na náhradu škody voči nemu v tomto spore.

9. Súd tiež vysvetlil, že odmietnutie plnenia Komunálnou poisťovňou a.s. z poistného
právneho vzťahu zodpovednosti zamestnanca za škodu spôsobenú zamestnávateľovi je nutné
odlíšiť od zodpovednostného právneho vzťahu zamestnanca za škodu spôsobenú zamestnávateľovi,
argumenty Komunálnej poisťovne a.s. sa nedotýkajú existencie zákonných predpokladov
zodpovednosti zamestnanca za škodu spôsobenú zamestnávateľovi. V prípade právneho vzťahu

poistenia zodpovednosti zamestnanca za škodu spôsobenú zamestnávateľovi nebolo povinnosťou
zamestnávateľa oboznamovať zamestnanca o jeho povinnostiach vyplývajúcich z poistnej zmluvy.
Takáto povinnosť nevyplýva zamestnávateľovi ani z ustanovenia § 41 ods. 1 ani z ust. § 47 ods. 1písm. a) Zákonníka práce. Povinnosti vyplývajúce z poistnej zmluvy sa nedotýkajú ani pracovných, ani
mzdových podmienok zamestnanca.

10. Výsledky dokazovania preukázali, že dôvody odmietnutia poistného plnenia za žalovaného z
poistenia zodpovednosti zamestnanca za škodu spôsobenú zamestnávateľovi spočívali v tom, že :
a.) pri škodovej udalosti zo dňa 15.3.2019 škoda nebola nahlásená počas trvania poistenia (poistná
doba) - poistenie zaniklo 24.3.2019 a škodová udalosť bola nahlásená až dňa 28.3.2019, t.j. po zániku
poistenia

b.) obdobne sa tak stalo aj v prípade škodovej udalosti zo dňa 9.1.2019 - poškodenie ťahača.
c.) v prípade škodovej udalosti 9.1.2019 - škoda na návese - poisťovňa vznik škody spochybnila z
dôvodu, že z policajnej správy - záznamu o dopravnej nehode takáto škoda nevyplýva a uplatnený nárok
nie je možné overiť. Súd síce súhlasil, že záznam o dopravnej nehode vyhotovený políciou nemusí
zahrnúť kompletný rozsah škody na vozidlách poškodených dopravnou nehodou a nie je povinnosťou
príslušníka PZ na mieste dopravnej nehody skúmať škodu detailne čo do jej rozsahu, ďalej ale zdôraznil,

že predmetný záznam nepredstavuje dôkaz, ktorý definitívnym spôsobom môže dať záver o tom, že ku
škode v takom rozsahu došlo či nedošlo o to viac v situácii, keď si žalovaný protirečí - škodu uplatňoval v
poisťovni a v tomto konaní existenciu tejto škody popiera. Súd osobitne dal do pozornosti, že povinnosť
privolať políciu bola daná napokon výlučne z dôvodu výšky škody na ťahači, keďže táto presahovala
zákonom stanovený limit a kvôli výške škody na návese, ktorá bola podstatne nižšia, by privolanie polície

nebolo potrebné,
d.) v prípade škodovej udalosti zo dňa 18.12.2018 poisťovňa konštatovala výluku z poistenia, teda
nárok na plnenie nevznikol, ku vzniku škody došlo v dôsledku hrubej nedbanlivosti zamestnanca,
ktorý vošiel so súpravou pod nízky most. Tento prípad výluky z poistenia podľa názoru okresného
súdu sa jednoznačne viaže k právnemu vzťahu medzi poisťovňou a poisteným, neovplyvňuje

prieskum zodpovednosti ( splnenia zákonných predpokladov ) zamestnanca za škodu spôsobenú
zamestnávateľovi.

11. Súd nad rámec podotkol, že pokiaľ žalovaný nesúhlasí so stanoviskom Komunálnej poisťovne a.s.
k predmetným poistným udalostiam, je oprávnený voči nej sa domáhať svojich nárokov na súde.

12. K námietke vznesenej žalovaným voči výške spoluúčasti dojednanej v poistnej zmluve o havarijnom
poistení motorového vozidla žalobcu súd zaujal názor, že je výlučne vecou žalobcu, ako si dojedná
podmienky svojej poistnej zmluvy - havarijné poistenie na svoj majetok a táto skutočnosť nie je
relevantná pri posudzovaní uplatneného nároku titulom zodpovednosti zamestnanca za škodu, ktorú

spôsobil zamestnávateľovi.

13. Súd neuznal za dôvodnú ani obranu žalovaného, že bol dohodnutý spôsob náhrady škody v uznaní
škody/záväzku odkazom na úhradu z poistenia zodpovednosti zamestnanca za vznik škody spôsobenej
zamestnávateľovi u jednotlivých škodových udalostí, - bol názoru, že iba prostý odkaz na plnenie

poisťovateľa,ktorýnerozhodolopriznanípoistnéhoplneniavovýškeuplatnenejžalovanýmnemážiadnu
právnu relevanciu, teda, žalovaného nezbavuje povinnosti uhradiť žalobcovi náhradu škody.

14. Návrh žalobcu na vykonanie dôkazu - žiadať poisťovňu Kooperativa a.s. o zaslanie obhliadkového
spisu PU9566765708 a fotodokumentácie okresný súd zamietol, dôvodil vychádzajúc zo zásady

sudcovskej koncentrácie konania ( § 153 CSP ), že tento prostriedok procesného útoku mal byť ním
uplatnený už skôr, navyše vzhľadom na v spore zistený skutkový a právny stav vykonanie tohto dôkazu
podľa súdu je aj nadbytočné.

15. Náhradu trov prvoinštančného konania súd riešil podľa zásady úspechu/neúspechu strán v spore a

úspešnému žalobcovi priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % voči žalovanému v spore v celom
rozsahu neúspešnému.

16. Odvolanie voči rozsudku uplatnil v zákonnej lehote žalovaný.

17. V prvotnej odvolacej argumentácii vytýkal, že súd nezohľadnil charakter sporu, z jeho pozície ako
zamestnanca ide o slabšiu sporovú stranu, avšak v celom konaní bolo na neho ako zamestnanca
hľadené ako na rovnocenného s (bývalým) zamestnávateľom t. j. žalobcom. Kauzálne príslušný súd,
ktorý mal zastávať práva zamestnanca, pristupoval k stranám sporu rovnocenne. Početné nezrovnalostina ktoré on ako zamestnanec poukazoval v spore vo vznesených námietkach súdom akceptované
neboli, súd ich nepovažoval za relevantné. Podľa odvolateľa súd v prípade nepreukázaných
tvrdení zamestnanca preberá na seba v pracovno-právnych sporoch aktívnu úlohu a sám prípadné

dôkazy, ktorými tvrdenia treba podložiť aj vykoná. Individuálne pracovnoprávne spory patria medzi
spory s ochranou slabšej sporovej strany s cieľom zákonodarcu zveriť súdu dostatok prostriedkov
na legitímnu možnosť rozhodnúť spravodlivo aj v tomto type sporu s nerovnovážnym postavením
žalobcu a žalovaného. Odvolateľ nesúhlasil s konštatovaným právnym názorom okresného súdu, že
v posudzovanom prípade tzv. všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu v pracovnoprávnych

vzťahoch upravenú § 179 ods. 1 a 2 Zákonníka práce malo dôjsť ku kumulatívnemu splneniu
zodpovednostných predpokladov. Súd pri vyčíslení čiastky, na ktorej sa má zamestnanec pri náhrade
škody podieľať sa musí prihliadať na okolnosti, ktoré bránili splneniu tejto povinnosti, na význam škody
pre zamestnávateľa a ak by súd prihliadal na okolnosti, ktoré boli sporné porovnaním jeho výpovede s
výpoveďami svedkov p. A., p. A., a výpoveďami bývalých zamestnancov, nepochybne by musel zistiť
početné okolnosti, ktoré bránili splneniu povinností zo strany zamestnanca.

18. Odvolateľ dodal, že rozsudok bol zo strany žalobcu rozoslaný bývalým zamestnancom ( ako sa
od nich dozvedel stalo sa tak sms správou, navyše v čase doručenia tejto správy on ako žalovaný
nebol oboznámený ešte ani s obsahom rozsudku ) ktorí v konaní vypovedali na pozícii svedkov, ako
"odstrašujúci prípad", uvedené konanie prešetrené na jeho podnet aj Úradom na ochranu osobných

údajov SR, avšak pre účely tohto sporu takýto čin žalobcu len preukazuje, že sa mu nejedná o
finančnú kompenzáciu zo strany zamestnanca, ale len o "odplatu" za to, že on/ žalovaný ďalej
nepokračoval v pracovnom pomere u zamestnávateľa a poukázal na nekalé praktiky spoločnosti. On sa
dôvodne domnieva, že ak by komunikácia medzi zamestnávateľom a jeho zamestnancami fungovala,
nedochádzalo by medzi žalobcom a ním ako aj medzi žalobcom a inými zamestnancami k riešeniu

konfliktov súdnou cestou. Zamestnávateľ však mylne očakáva, že zamestnanci sú upovedomení o
podmienkach poistenia, ktoré uzatvoril bez toho, aby ich s nimi oboznámil. Poistenie je možné uzatvoriť
aj bez súčinnosti poistenej osoby.

19. Spochybňuje aj aktívnu legitimáciu žalobcu v čase podania ním žaloby s poukazom na to, že sumy

zodpovedajúce súčtu 2.928,81 eur, zároveň aj výške žalovanej istiny boli vložené až 4.7.2021, hradené
V. A. na účet autoservisu RELIMO s.r.o.

20. Ako sporné namieta odvolateľ aj posúdenie existencie poistenia zodpovednosti zamestnanca za
škodu uzatvorené s KOMUNÁLNOU poisťovňou a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova

17, Bratislava, ktoré uzatvoril žalobca. Nesúhlasí s právnym posúdením prvoinštančným súdom
uvádzaným v bode 26 písomného odôvodnenia, v ktorom súd uviedol, že je "nutné rozlišovať, či
ide o právny vzťah z poistenia zodpovednosti zamestnanca za škodu spôsobenú zamestnávateľovi
od zodpovednostno-právneho vzťahu zamestnanca za škodu spôsobenú zamestnávateľovi". Tomuto
tvrdeniu odporuje samotné uznanie škody /záväzku/ ku každej jednej z poistných udalostí. V prípade, ak

si zamestnanec so zamestnávateľom zvolili spôsob náhrady formou finančnej kompenzácie z poistenia
vodiča PU/1941001695, číslo poistenia vodiča: 1159012500-KP, nie je možné oddeľovať a posudzovať
samostatne tieto dva nároky zamestnávateľa. I v samotných zápisoch z prejednania škody spôsobenej
zamestnancom zamestnávateľovi je uvedené: "Zamestnávateľ požaduje náhradu škody - spoluúčasť,
z poistenia vodiča v Komunálnej poisťovni číslo 1159012500-KP". Zamestnávateľ sa sám rozhodol

prerokovať škodu v tomto znení a žiadať škodu z poistenia vodiča. Takto zamestnávateľ postupoval
pravidelne, kde sám do svojich predtlačených tlačív iba dopisoval informácie ku konkrétnym vodičom.
Bezdôvodne sa ale súd priklonil ( v bode 34 ) na stranu zamestnávateľa, pomohol mu uniesť dôkazné
bremeno napriek tomu, že v podpísaných listinách sa vyslovene uvádza spôsob náhrady škody. Súd
svojim právnym názorom obmedzuje vôľu žalobcu, resp. žalovaného sa dohodnúť na podmienkach,

ktorými má byť škoda nahradená. Podľa názoru odvolateľa vyplýva z doložených listín, že zamestnanec
so zamestnávateľom sa na podmienkach náhrady školy dohodli, okresný súd ale svojvoľne modifikoval
vôľu žalobcu vyjadrenú v dohode.

21. Odvolateľ ozrejmil, že v Komunálnej poisťovni bol nárok aj uplatnený a žalobca v celom konaní

nerozporoval, že sa aktívne podieľal na uplatnení nárokov. On/žalovaný mal listiny len podpísať.
Nespochybňuje autenticitu svojich podpisov na listinách, avšak naďalej zotrváva na námietke za akých
okolností boli listiny podpísané - v zhone a nátlaku, pričom on/žalovaný ani len nevedel aké listiny
podpisuje, nakoľko neboli vyplnené. Komunálna poisťovňa zaujala negatívne stanovisko ku všetkýmuplatneným poistným nárokom. V prípade poistnej udalosti č. 8006211825 zo dňa 9.1.2019 došlo k
ohláseniu poistnej udalosti po ukončení poistenia, táto poistná udalosť bola nahlásená s časovým
odstupom až 6.5.2019. V prípade, ak žalobca počas celého konania upriamoval pozornosť na poistné

podmienky a sám do Komunálnej poisťovne listiny zasielal, bol to práve on, ktorý znemožnil Komunálnej
poisťovni plniť z poistného plnenia, nakoľko poistnú udalosť nahlásil až po ukončení poistenia. Žalobca si
musel byť vedomý, že poistenie bolo ukončené, nakoľko sám o jeho termináciu po ukončení pracovného
pomeru s ním/žalovaným požiadal, vrátane vrátenia preplatku a keďže poistenie bolo hradené ním/
žalovaným je dôvodné predpokladať, že žalobca sa na ňom/žalovanom bezdôvodne obohatil, o tejto

skutočnosti totiž jeho/žalovaného neinformoval. V prípade odmietnutia plnenia zo strany Komunálnej
poisťovne z dôvodu oneskoreného uplatnenia poistného nároku, dochádza podľa názoru žalovaného
k nesplneniu si všeobecnej prevenčnej povinnosti zo strany zamestnávateľa, keďže podľa § 415
Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na
majetku, na prírode a životnom prostredí. Zamestnávateľ napriek tomu, že listiny o uznaní záväzku
datoval na skorší termín, kedy bol zamestnanec u žalobcu ešte zamestnaný, uplatnil nároky vyplývajúce

zpoisteniavodičaažpoukončenípoistenia.Týmtokonanímdochádzanielenknesplneniusivšeobecnej
prevenčnej povinnosti v zmysle § 415 OZ zo strany zamestnávateľa ale aj k nemožnosti plnenia zo
strany zamestnanca. V prípade, ak zamestnávateľ deklaruje žalovanému, že všetko za neho vybaví,
čo je dôvod prečo aj podklady na poisťovňu vypĺňali osoby blízke zamestnávateľovi, je v rozpore s
dobrými mravmi sa domáhať náhrady škody zo strany zamestnanca. Navyše zamestnávateľ sa môže aj

rozhodnúť, že si škodu vymáhať od zamestnanca nebude. Je nutné upozorniť aj na skutočnosť, kedy si
zamestnanec môže nárok v poisťovni uplatniť až v prípade, ak si ju bude zamestnávateľ od zamestnanca
vymáhať. Zamestnávateľ tak neurobil, aj keď vedel, že v zmysle poistnej zmluvy, ktorú sám uzatvoril v
prospech zamestnanca si mal túto škodu uplatniť v 1-mesačnej lehote, aby mohol zamestnanec uplatniť
škodu v poisťovni.

22. Prvoinštančný súd v bode 27. uvádza, že zamestnancovi má byť zrejmé, že treba poistné udalosti
nahlasovať bezodkladne, obzvlášť ak vie, že pracovný pomer čoskoro končí. Aj podľa dokazovania jeho
pracovný pomer u žalovaného skončil bez výpovedných lehôt či dlhšieho dojednania dňa 24.3.2019,
možno konštatovať, že pracovný pomer skončil z večera na ráno, zamestnávateľ napriek všetkému

dáva za vinu jemu/žalovanému, že ho neoboznámil s poistnými podmienkami.

23. K identickému postupu došlo aj pri poistnej udalosti č. 8006174454 zo dňa 15.3.2019 obdobne
Komunálnou poisťovňou poistné plnenie odmietnuté z dôvodu nahlásenia po ukončení poistného
obdobia.

24. V prípade poistnej udalosti č. 8006122689 zo dňa 18.12.2018 prerokovanie so zamestnancom malo
nastať po určenej 1-mesačnej zákonnej lehote, nestotožňuje sa preto s argumentáciou súdu uvádzanou
v bode 33 rozsudku. Je názoru, že v spore majú byť chránené záujmy zamestnanca, v súdenom
prípade ale dochádza k výkladu práva na úkor zamestnanca a opomínajú sa povinnosti zamestnávateľa

prerokovať škodu so zamestnancom v riadnom termíne. Zamestnávateľ o poistnej udalosti vedel a
napriek tomu si svoju povinnosť nesplnil. Nesplnenie povinností zamestnávateľa nemôže byť na ťarchu
jeho/zamestnanca.

25. I v prípade poistnej udalosti č. 8006122531 zo dňa 9.1.2019 došlo k nesprávnemu právnemu

posúdeniu veci. Nahlásené bolo poškodenie ťahača a návesu, avšak k poškodeniu návesu nedošlo.
Na podporu svojich tvrdení odkázal na obsah v samotnej policajnej správe tvoriacu súčasť súdneho
spisu, v ňom uvedené, že žiadne poškodenie návesu sa nenachádza - súd vyhodnotil tento dôkaz (v
bode 29 rozsudku) ako nedostatočný, konštatujúc, že nie je povinnosťou polície do policajnej správy
zaznamenať celé poškodenie. Hoc on/žalovaný do súdneho spisu pripojil fotografie bezprostredne z

miestahavárie,znichjezrejmé,žekpoškodeniunávesunedošlo,nakoľkobytoboloajfyzickynemožné.
Žalobcanenamietal,žebysajednalooinévozidlo,čiinúškodovúudalosť.Dôkaznébremenozaťažovalo
žalobcu, ktorý ho v tomto rozsahu dôkazné bremeno neuniesol a vyčíslená škoda tým nie je dôvodná
a preukázaná.

26. Vo všetkých vyššie menovaných poistných udalostiach sa jedná o sumu tvorenú výškou spoluúčasti.
Pri uzatváraní poistenia a ani počas jeho využívania tvrdí odvolateľ, že nebol ani raz upovedomený o
výške spoluúčasti, ktorá v prípade havarijného poistenia môže byť aj nulová. On sa dôvodne domnieval,
že takúto spoluúčasť má žalobca s poisťovňou dohodnutú a o opaku žalobca ho nikdy neinformoval. Súdv bode 32 rozsudku podotýka, že je vecou žalobcu aké si stanoví poistné podmienky, v danej súvislosti
ale odvolateľ oponuje, že ak je následne povinný plniť zamestnanec výšku dohodnutej spoluúčasti, musí
si byť vedomý následkov o spôsobenej škode a výške spoluúčasti, ktoré sa nemá inak dozvedieť, len

od zamestnávateľa. V prípade ak by nedošlo k oboznámeniu zamestnanca s podmienkami poistenia
zamestnávateľa, nie je možné od neho/žalovaného žiadať plnenie z tohto titulu v požadovanej výške.

27. Vo vzťahu k samotným poistným udalostiam naďalej ako v konaní pred súdom prvej inštancie
rozporuje okolnosti za ktoré boli podpísané listiny "Uznanie škody/záväzku", "Uplatnenie nároku na

náhradu škody voči škodcovi-poistenému", "Zápis z prejednania škody spôsobené zamestnancom
zamestnávateľovi" - odvolateľ tvrdiac, že k podpisu týchto listín vždy došlo za okolností, kedy bol on/
žalovaný v časovej tiesni a ani nevedel kedy a čo podpisuje.

28. Na základe súhrnu všetkých odvolacích tvrdení sa domáha žalovaný zmeny rozsudku, v rámci nej
navrhujezamietnutiežalobyvcelomrozsahuauplatňujesinároknanáhradutrovkonaniavočižalobcovi.

29. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu sa ohradil voči odvolacím tvrdeniam žalovaného. Podľa
jeho názoru skutočnosť, že ide o pracovno-právny spor ešte automaticky neznamená, že súd pri svojom
rozhodovaní bude zastávať stranu zamestnanca, v tomto prípade žalovaného. V type sporov s ochranou
slabšej strany ide predovšetkým o manudukačnú / poučovaciu povinnosť súdu v zmysle § 318 Civilného

sporového poriadku (CSP) zvýšenú voči zamestnancovi. Ani v prípade žalovaným dožadovaného
priklonenia sa súdu vyšetrovaciemu princípu sa nejedná o povinnosť súdu ale iba o možnosť jeho
postupu. Podľa ustanovenia § 319 CSP "súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré zamestnanec nenavrhol,
ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci". Je na úvahe súdu, či považuje za potrebné vykonať aj
iné dôkazy, ktoré zamestnanec nenavrhol; pokiaľ súd považuje skutkový stav za dostatočne preukázaný

resp. zaobstaranie takéhoto nenavrhnutého dôkazu za neúčelné resp. neprínosné, nie je povinný
taký dôkaz vykonať. Požiadavka žalovaného v odvolaním uvádzanom smere sa javí ako účelová.
Pracovný pomer s ním bol ukončený dohodou oboch strán, nešlo o skončenie pracovného pomeru
výpoveďou, kedy by bolo možné uvažovať v smere naznačenom žalovaným. Práve žalovaný by si
mal uvedomiť, že svojou hrubou nedbanlivosťou v priebehu 4 mesiacoch spôsobil škodu na majetku

jeho/žalobcu takmer vo výške 24 000 eur. On/žalobca zaslaním rozhodnutia bývalým zamestnancom
chcel poukázať na to, že súd aj napriek ich nepravdivým výpovediam rozhodol spravodlivo, a to na
základe ostatných objektívnych dôkazov. Žalovaným predložené sms správy nemajú žiadnu výpovednú
hodnotu vo vzťahu k predmetu tohto konania. K argumentácii žalovaného, že on/ žalobca údajne riadne
neoboznamuje svojich zamestnancov o uzavretých poistných zmluvách a pokiaľ by komunikácia medzi

zamestnávateľom a jeho zamestnancami bola riadna, k súdnym sporom by nedochádzalo,- zdôrazňuje,
že nie je jeho povinnosťou, aby mal uzatvorené havarijné poistenie, je len jeho vecou aké poistenie
bude mať na svoj majetok a viackrát už bolo v konaní vysvetlené, ak by on/žalobca nemal uzatvorené
havarijné poistenie na náves a ťahač, na ktorých vznikla škoda, celá škoda by musela byť hradená zo
strany žalovaného (v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce). Práve vďaka havarijnému poisteniu,

ktoré mal dojednané žalovaný nemusí hradiť celú škodu, ktorú spôsobil, ale len odpočítanú spoluúčasť.
Ako zamestnávateľ mal záujem pomôcť svojim zamestnancom, aby nemuseli hradiť ani spoluúčasť
aj tak, že za týmto účelom mal/má každý jeho zamestnanec uzatvorené poistenie zodpovednosti
za spôsobenie škody zamestnávateľovi. Ako bolo uvedené aj na pojednávaní dňa 10.6.2021, pri
uzatváraní pracovného pomeru zamestnávateľ pred zamestnancom vypisoval návrh na uzatvorenie

poistnej zmluvy, to znamená samotnú poistnú zmluvu, ktorá bola následne schválená poisťovňou a
podpísaná, čo znamená zamestnanec vedel, že má uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu pri
výkone svojho povolania, dokonca zamestnávateľ zaplatil poistné za zamestnanca, túto poistnú zmluvu
mu odovzdal spolu s poistnými podmienkami a tieto poistné zmluvy všetci vodiči mávajú uložené vo
vozidle, ktoré im je zverené, spolu s ostatnými dokladmi.

30. Odvolaciu námietku žalovaného o úhrade spoluúčasti vo výške žalovanej istiny na účet spoločnosti
RELIMO s.r.o. až dňa 4.7.2021 hodnotí žalobca za neakceptovateľnú, dodáva, že v spore bola viackrát
ozrejmená a vysvetlená skutočnosť, že škoda mu bola spôsobená už momentom jej vzniku a úhrada
žalovanej istiny na účet autoservisu RELIMO s.r.o. až 4.7.2021 je irelevantná. Navyše považuje za

potrebné uviesť, že v zmysle § 217 ods. 1 CSP je pre súd rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku .

31. Žalobca tvrdí, že všeobecnú prevenčnú povinnosť porušil zásadne žalovaný, pretože bolo
jeho výlučnou povinnosťou/právom, aby škodu nahlásil poisťovni, v ktorej mal uzatvorené poisteniezodpovednosti zamestnanca za škodu spôsobenú zamestnávateľovi. V uvedenom poistnom vzťahu totiž
on/žalobca nie je zmluvnou stranou a nahlásenie škody ním bolo len na jeho dobrej vôli, pretože chcel
žalovanému pomôcť, Nie je ani jeho povinnosťou, aby takéto poistenie v prospech žalovaného uzatvoril,

popiera aj, že si škodu mal uplatniť u poisťovne on/zamestnávateľ, práve naopak bolo povinnosťou
žalovaného ako poisteného, aby si uplatnil u poisťovne poistné plnenie.

32. Podľa žalobcu žalovaný nedostatočne pochopil podstatu sporu, následne aj ozrejmuje rozdielnosť
poistných vzťahov. V danej súvislosti zdôrazňuje, že on má na náves a ťahač uzatvorené okrem

povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu (PZP) aj havarijné poistenie pre prípad, že
škoda bude spôsobená ním/ žalobcom resp. vodičom teda žalovaným. Dodáva, že mať uzatvorené
havarijné poistenie nie je jeho povinnosťou. Spoluúčasť pri havarijnom poistení bola dojednaná na
10%, najmenej 330 eur. Žalovaný mal uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
zamestnávateľovi. poistná zmluva bola vypísaná ním/ žalobcom, ale podpísaná žalovaným ako
poisteným, poistné bolo zaplatené ním/ zamestnávateľom z jeho "dobrej vôle". Škodu spôsobenú

žalovaným na zverenom motorovom vozidle uplatnil z havarijného poistenia, havarijný poisťovateľ mu
poskytol poistné plnenie, avšak vo výške po odpočítaní spoluúčasti, táto mala byť hradená z poistenia,
ktoré mal uzatvorené žalovaný - poistenie zodpovednosti za škodu vzniknutú zamestnávateľovi.
Žalovanýalevznikškody nenahlásilpoisťovniriadneavčasresp.,nesplnilpodmienkynavýplatuplnenia
apretokposkytnutiunáhradyzanehozjehopoisteniazodpovednostízamestnancazaškoduspôsobenú

zamestnávateľovi nedošlo. Preukázateľne došlo k prerokovaniu a uznaniu záväzku, ktorý mal byť
hradený z poistenia žalovaného. Ak by si žalovaný splnil svoje povinnosti, riadne a včas si uplatnil
nárok na náhradu škody z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú zamestnávateľovi, bola by
škoda hradená tak ako bolo uvedené v uznaní záväzku. Žalovaný si ale svoje povinnosti nesplnil, škodu
nenahlásil a preto bolo toto poisťovňou zamietnuté.

33. K námietkam žalovaného v okolnostiach podpisovania jednotlivých dokumentov sa už niekoľkokrát
vyjadril,nasvojomzotrvávaasúvisiaceúvahyajokresnýsúdrozviedolpodrobnevbode23odôvodnenia
- na jeho obsah so súhlasom odkazuje.

34. V súhrne uvádzaných dôvodov žalobca žiada odvolací súd o potvrdenie rozsudku okresného súdu
a uplatňuje si voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

35. V následnej písomnej reakcii žalovaný zotrval na dôvodoch svojho odvolania, vo svojej podstate
uvádza obsahovo obdobné vecné argumenty ako v odvolaní, naďalej namietal nárok žalobcu na

náhradu škody, určujúce závery súdu prvej inštancie z ktorých žalobcov nárok uznal, odvolací súd obe
strany sporu v podrobnostiach odkazuje na obsah označeného podania žalovaného.

36. V nasledujúcom písomnom podaní žalobca reagoval obdobnými vecnými argumentmi ako
v písomnom vyjadrení k odvolaniu, zdôraznil vecnú správnosť rozhodovania okresného súdu

a neopodstatnenosť námietok žalovaného, odvolací súd i v tomto prípade obe strany sporu v
podrobnostiach odkazuje na obsah označeného podania žalobcu.

37. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej iba "CSP"), po
zistení že odvolanie v zákonom stanovenej lehote podal na to oprávnený účastník/strana sporu, proti

rozhodnutiu voči ktorému je odvolanie prípustné, odvolanie preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania,
bez nariadenia odvolacieho pojednávania, riadiac sa procesným postupom podľa § 378 ods. 1 CSP v
spojení s § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

38. Podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne ( 1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie jeho správnosti ďalšie dôvody ( 2 ).

39. Odvolací súd hoc by sa mohol obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, považoval ale za svoju povinnosť vyjadriť sa k nosným/zásadným odvolacím
argumentáciám ktorými odvolateľ oponoval. V úvode dáva do pozornosti, že v ustálenej rozhodovacej
praxi vyšších súdnych autorít už bolo konštatované, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí
súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,navrhovaním a hodnotením dôkazov ( viď rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 252/04) a
rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi ( viď rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.

zn. I ÚS 50/04 ).

40. Primárne, - nebolo odvolacím prieskumom zistené žiadne pochybenie v procesnom postupe
okresného súdu, ktoré predchádzalo vydaniu rozsudku a ktoré by malo charakter odňatia práva
účastníkom na spravodlivé súdne konanie. Nemožno súhlasiť s odvolateľom, že súd nezohľadnil

charakter " sporu s tzv. slabšou sporovou stranou " - jeho pracovno-právny status - zamestnanca
v riešenom právnom vzťahu a z tohto vzťahu vyplývajúce konzekvencie. Odvolací súd zistil, že na
základerozsiahlovykonanéhodokazovania súdprvejinštancierozoberalahodnotilrozmanité súvislosti
skutkového a právneho charakteru, ktoré aj náležite vo svojom rozhodnutí ozrejmil, vysvetlil, uviedol
rozhodujúci skutkový stav pre spor a zacitoval aj súvisiace hmotno-právne ustanovenia pod ktorý
zistený skutkový stav spadá. Iba charakter sporu " so slabšou sporovou stranou " ešte neznamená

odignorovanie práv druhej sporovej strany v konaní a rozhodovanie vo veci podľa predstáv a želaní
tzv. slabšej sporovej strany. V súdenom prípade aj strane žalovanej ( v riešenom právnom vzťahu v
postavení zamestnanca ) vytvoril okresný súd široký procesno-právny rámec na obranu jeho práv, na
to, aby mohol označiť, predkladať súdu dôkazy, argumentačne sa vyjadrovať - čo aj žalovaný v procese
vedenia konania pred súdom využil, nepreukázal ale to podstatné pre vec - že by neboli naplnené

všetky zákonné podmienky jeho zodpovednosti ako zamestnanca za škodu spôsobenú na majetku ním
zamestnávateľovivbezprostrednejpríčinnejsúvislosti snedbanlivostnýmzavinenýmkonanímpriplnení
pracovných úloh.

41. Osobitne je nutné zvýrazniť, že žalobou uplatnený nárok spadá pod právny režim Zákonníka práce

- upravujúci zodpovednosť zamestnanca za náhradu škody voči zamestnávateľovi, v rovine právnej
vymedzenév§179ods.1prvávetaZákonníkaprácetak,žezamestnaneczodpovedázamestnávateľovi
za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej
súvislosti s ním. Pre vznik zodpovednosti zamestnanca musia byť splnené všetky zodpovednostné
predpoklady medzi ktoré patria : protiprávny úkon, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym

úkonom a vznikom škody, zavinenie zamestnanca, existencia pracovného pomeru, ku škode musí dôjsť
pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením tak, ako to vymedzuje Zákonník
práce. Všetky tieto zodpovednostné prvky riešeného zodpovednostného vzťahu, z ktorého si uplatňuje
žalobca svoj nárok voči žalovanému boli v súdenom prípade naplnené. Škoda vznikla žalobcovi na
jeho majetku - spôsobená bola žalovaným - zamestnancom v pracovnej pozícii vodiča - počas trvania

jeho pracovného pomeru a v bezprostrednej príčinnej súvislosti s jeho konaním, keď v konkrétne
vymedzených dňoch vznikla škoda na zverenom motorovom vozidle. Dátumy jednotlivých škodových
udalostí sú jednoznačne preukázané, vznik škody na zverenom majetku tiež, obdobne je preukázané,
že škodu spôsobil žalovaný a ku škode na zverenom majetku došlo v bezprostrednej príčinnej súvislosti
s porušením povinností žalovaným ako vodiča. Žalovaný v odvolaní osobitne poukazuje na zanedbanie

prevenčnej povinnosti zo strany zamestnávateľa z pohľadu ust. § 415 Občianskeho zákonníka -
nemožno ale s ním súhlasiť, pretože práve to bol on aby v rámci plnenia prevenčnej povinnosti uloženej
mu v ust. § 179 ods. l prvá veta Zákonníka práce sa správal tak, aby k vzniku škody na majetku žalobcu
nedošlo. Nebyť vzniku škody na majetku žalobcu, niet ani sporu o náhradu škody uplatnenej žalobcom
voči nemu. Vo svojej podstate skutočnou škodou je, že z havarijného poistenia vozidla ( zverené počas

výkonu práce žalovanému ) príslušná poisťovňa neposkytla žalobcovi poistné plnenie vo výške ktorá
by mu patrila, keďže poistné plnenie krátila o tzv. v poistnej zmluve ( uzavretej medzi žalobcom a
poisťovňou ) dojednanú spoluúčasť - jednotlivé dielčie sumy nevyplateného poistného plnenia v ich
súhrne uplatňuje žalobca voči žalovanému ako škodu spočívajúcu v skutočnom zmenšení majetku
poškodeného, za čo zamestnanec zodpovedá a je povinná ju v zmysle § 186 ods. 1 Zákonníka práce

nahradiť. V rámci poistného krytia z havarijného poistenia do výšky tzv. spoluúčasti nebolo plnené
to, čo v skutočnosti vynaložil žalobca na uvedenie poškodenej veci do pôvodného stavu jej opravou.
Zmluvná podmienka dojednania tzv. spoluúčasti ( jej výšky ) v zmluvnom vzťahu havarijného poistenia
je podľa názoru odvolacieho súdu dojednaním iba medzi žalobcom a poisťovňou ako strán zmluvy, bez
oprávnenia vstupu žalovaného do tohto poistného vzťahu. Opodstatnene poukazuje na to žalobca, že

ak by havarijné poistenie vozidla uzatvorené nebolo - rozsah náhrady škody by bol na jeho majetku
podstatne vyšší než v prípade hoc kráteného ale plnenia z havarijného poistenia, následne tak by bol
aj predpoklad uplatnenia škody v podstatne vyššej výške aj voči žalovanému. Uzatvorenie havarijného
poistenia a z tohto dôvodu plnenie vzniknutej škody žalobcovi - poistné plnenie v prevažnej výške titulomškody z tohto poistného produktu bolo aj v záujme žalovaného ( čo hodnotí odvolací súd za skutočnosť
vovzťahuknemuzapodstatnú )ažalobcovinieježalovaný oprávnenývrozoberanejotázke čovyčítať.

42. Žalobca uplatňuje voči žalovanému nárok na náhradu škody, ktorá vznikla v dôsledku škodových
udalostí zavineným konaním žalovaného v dňoch 18.12.2018, 9.1.2019, 15.3.2019, už v uvedených
dňoch žalovaný mal konkrétnu vedomosť o tom, že spôsobil škodu na zverenom majetku ako aj o tom,
že žalobca ako zamestnávateľ uplatnil svoje právo podľa § 191 Zákonníka práce - požadoval od neho
náhradu škody, čo s ním aj prerokoval - o čom svedčia písomné zápisy - predložené ako listinný dôkaz

v spore - v nich žalovaný potvrdil skutkové okolnosti vzniknutej škody, svoj záväzok čo do dôvodu aj
výšky v uznaní záväzku / škody aj uznal čo do spôsobeného rozsahu s dojednaním spôsobu náhrady
( viď podľa ust. § 191 ods. 3 Zákonníka práce ).

43. Ďalšou nepochybnou skutočnosťou je, že žalovaný počas trvania pracovného pomeru bol poistený
preprípadzodpovednostizaškoduspôsobenúzamestnávateľovi,čospočívanaprávnychzákladochtzv.

poistného plnenia za žalovaného ( ako poisteného ) v prípade ním spôsobenej škody zamestnávateľovi
počas výkonu povolania. Žalobca sa uvádzaného poistného vzťahu zúčastnil v zmluvnej pozícii
poistníka, ktorý poistil pre takýto prípad svojho zamestnanca a za neho zaplatil poisťovni aj poistné. Z
uvedeného vzťahu vyplývajú podľa poistných zmluvných podmienok práva a povinnosti nielen poisťovni
ale najmä v prípade ak nastane poistná udalosť - práva a povinnosti žalovanému ako poistenému.

Všetky odvolacie námietky, ktorými sa usiluje žalovaný spochybniť právnu relevantnosť platného vzniku
tejto poistnej zmluvy a z nej vyplývajúce pre neho zmluvných povinností, odvolací súd vníma ako
veľkú snahu žalovaného ako sa vyvinúť zo svojej zásadnej zodpovednosti - že neplnil svoju zmluvnú
povinnosť ku ktorej sa ako poistený voči poisťovni zaviazal - oznámiť ešte počas trvania poistného
vzťahu ( viazaného na trvanie pracovného pomeru žalovaného u žalobcu ) poisťovni : a.) vznik

škody, b.) uplatnenie náhrady škody zamestnancom voči nemu a tak sa uchádzať u poisťovni o
poskytnutie poistného plnenia za neho voči zamestnávateľovi. Preukázané totiž bolo, že žalovaný už
podľa dátumu vyhotovenia jednotlivých zápisov o prerokovaní škody s ním a v dobe uznania záväzku
titulom jednotlivých škodových udalostí mal o tom vedomosť, že žalobca/zamestnávateľ od neho
požaduje náhradu škody - napriek uvedenému žalovaný počas trvania poistného vzťahu neoznámil

ako poistený tieto udalosti, teda neplnil tie povinnosti ku ktorým sa v poistnej zmluve ( aj vlastnoručne
podpísanej ) zaviazal. Akékoľvek jeho námietky, že oznamovaciu povinnosť voči poisťovni z uvádzaného
poistného vzťahu mal za neho plniť žalobca - a túto splnil až potom, keď jeho pracovný pomer už
bol ukončený ( zároveň odvolateľ tak zvýrazňujúc nesplnenie tzv. prevenčnej povinnosti žalobcu ) sú
bez právnej relevancie, ich odvolací súd poníma ako snahu žalovaného presvedčiť odvolací súd o

existencii akoby objektívnych okolností pre ktoré z jeho strany plnenie možné nebolo, takéto okolnosti
objektívnej povahy ale v súdenom prípade nebolo možné z výsledku vykonaného dokazovania vyvodiť.
Dôvodom odmietnutia plnenia za žalovaného poisťovňou titulom poistenia jeho zodpovednosti za
škodu spôsobenú zamestnávateľovi pri výkone povolania bolo - neoznámenie poistnej udalosti počas
trvania poistného vzťahu poisteným a tým bol jednoznačne žalovaný. Odvolací súd vzhliada v konaní

žalovaného ľahostajný, benevolentný prístup k riešeniu svojej záležitosti, inak povedané, žalovaný si
neustrážil tie práva, ktoré bol povinný si ustrážiť sám, čo nemožno pripísať na vrub žalobcu.

44. V súdenom prípade okresný súd vecne správne vyhodnotil opodstatnenosť žaloby voči žalovanému
čo do právneho základu aj do výšky žalovanej istiny, ku dňu rozhodovania okresného súdu bolo

preukázané, že finančné prostriedky za opravu poškodeného motorového vozidla žalobca zaplatil aj
do výšky krátenej sumy plnenia z havarijného poistenia. Žalovanú istinu žalovaný žalobcovi neuhradil
vôbec, hoc takúto povinnosť mal.

45. Aj v bezprostredne súvisiacom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania rozhodovanie

okresného súdu podľa zásady úspechu /neúspechu strán v spore má oporu v ust. § 255 ods. 1 CSP.

46. V súhrne všetkých uvádzaných úvah a súvislosti odvolací súd nemohol odvolaniu žalovaného
vyhovieť.

47. Podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP posúdil náhradu trov odvolacieho konania
a žalobcovi úspešnému priznal tento procesný nárok v celom rozsahu voči neúspešnému žalovanému.
Dodáva, že aj o výške náhrady týchto trov rozhodne postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej
inštancie.48. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z
uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde
(§ 427 ods. 2 CSP).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených
v § 429 ods. 2 CSP.