Rozsudok ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. november 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/172/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4020200585
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4020200585.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu Mgr.

Mareka Janigloša a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: Poľnohospodárska Pôda s.r.o.,
Sibírska55,Bratislava,IČO:44138369,zastúpenéhoadvokátskoukanceláriouLawService,s.r.o.,Stráž
3/223, Zvolen, IČO: 36 861 723, proti žalovanému: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej
republiky, Chlumeckého 2, Bratislava, za účasti: F. G., nar. XX. XX. XXXX, C. Q. XX, U. - N., o správnej
žalobe zo dňa 16. 12. 2020 proti rozhodnutiu žalovaného č. VoÚ 33/2020/Fi zo dňa 30. 10. 2020, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému a pribratej účastníčke konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z administratívneho spisu zn. V 5166/2015, ktorý súdu predložil žalovaný, bolo zistené, že dňa
01. 07. 2015 bol Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru (ďalej aj správny orgán prvého
stupňa) doručený návrh zo dňa 24. 06. 2015 (podaný žalobcom ako kupujúcim, ktorý mal zastupovať
i predávajúcu F. G.) na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a povolenie vkladu na

základe kúpnej zmluvy č. 2015/6/C15 zo dňa 17. 06. 2015 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 17. 07. 2015
uzavretejmedzipredávajúcou-F.G.akupujúcim-žalobcom,predmetomktorejbolprevodnehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v katastrálnom území M. a zapísanej na LV č. XXXX ako parcela registra „C“ KN č.
XXXX orná pôda vo výmere 936 m2 (vo vlastníctve predávajúcej v podiele 1/1). Konanie sa viedlo pod
sp. zn. V 5166/2015.

2. Správny orgán prvého stupňa (Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor) vydal rozhodnutie pod č. V

5166/15-8 zo dňa 23. 07. 2015, ktorým povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k
vyššie označenej nehnuteľnosti v prospech žalobcu na základe vyššie označenej kúpnej zmluvy zo dňa
17. 06. 2015 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 17. 07. 2015 s tým, že právne účinky vkladu nastali dňa
23. 07. 2015.

3. Proti rozhodnutiu o povolení vkladu podala Okresná prokuratúra Nitra protest dňa 15. 10. 2015 pod č.
k. Pd 217/15/4403-2. Konanie o proteste prokurátora sa viedlo pred správnym orgánom prvého stupňa

pod sp. zn. UP 60/2015.4.Správnyorgánprvéhostupňavydalrozhodnutiepodč.UP60/2015-7dňa04.11.2015,ktorýmvyhovel
protestu Okresnej prokuratúry Nitra a rozhodnutie zo dňa 23. 07. 2015 o povolení vkladu vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností zrušil.

5. Následne v konaní pod sp. zn. V 5166/2015-11 vydal správny orgán prvého stupňa dňa 19. 02.
2016 rozhodnutie, ktorým prerušil konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností, pričom v
odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 08. 07. 2015 bol schválený návrh na vydanie osvedčenia
o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom „Vybudovanie strategického parku“ a uvedeným

dňom vzniklo zo zákona predkupné právo štátu s poukazom na ust. § 3 ods. 5 zák. č. 175/1999 Z. z. o
niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov. Táto právne významná skutočnosť má vplyv na katastrálne konanie, pričom
jepovinnosťoukatastrálnehoodboruvčaserozhodovaniaonávrhunavkladnaňprihliadaťavsúčinnosti
s účastníkmi konania preveriť, či štát svoje zákonné predkupné právo využil. Vyzval účastníkov konania,
aby doložili listinu preukazujúcu skutočnosť, že štát svoje predkupné právo nevyužil, a to v lehote 7 dní

od doručenia rozhodnutia. V prípade, ak v stanovenej lehote nebudú nedostatky odstránené, správny
orgán konanie zastaví podľa ust. § 31b katastrálneho zákona.

6. V podaní zo dňa 16. 03. 2016 adresovanom žalobcovi (ktoré bolo správnemu orgánu
prvého stupňa doručené dňa 17. 03. 2016) spoločnosť MH Invest, s.r.o. ako 100 % dcérska

spoločnosť Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky oznámila, že zabezpečuje majetkovoprávne
vysporiadanie pozemkov, ktoré sú súčasťou trvalého záberu stavby - strategický park o výmere
presahujúcej 250 ha, pričom medzi katastrálnymi územiami je uvedené i katastrálne územie M..
Vláda SR uznesením č. 401/2015 zo dňa 08. 07. 2015 rozhodla, že realizácia tejto stavby je vo
verejnom záujme, a to vo forme vydania osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby č.

20801/2015-1000-33509 v znení doplnenia osvedčenia pod č. 20801/2015-1000-35613 schváleného
uznesením vlády SR č. 413/2015 zo dňa 21. 07. 2015. Spoločnosť MH Invest, s.r.o. potvrdila,
že schválením osvedčení o významnej investícii vzniklo k pozemkom špecifikovaným v týchto
osvedčeniach predkupné právo štátu, pričom subjektom konajúcim v mene štátu pri dispozícii s
predkupným právom je Ministerstvo hospodárstva SR. V predloženom potvrdení je ďalej uvedené, že

spoločnosť MH Invest, s.r.o. má za to, že vydaním osvedčení Ministerstvo hospodárstva SR vyjadrilo
súhlas s prevodom pozemkov na túto spoločnosť, že žiadnej tretej osobe (okrem spoločnosti MH Invest,
s.r.o.) nedalo súhlas s nadobudnutím pozemkov, a preto štát spoločnosti Poľnohospodárska Pôda s.r.o.
nevydal listinu o využití predkupného práva k pozemkom a Ministerstvo hospodárstva SR nevydalo
žiadnu listinu o nevyužití/neuplatnení predkupného práva k pozemkom žiadnej tretej osobe, a preto štát

spoločnosti Poľnohospodárska Pôda s.r.o. nevydal listinu o nevyužití predkupného práva k predmetným
pozemkom.

7. Dňa 24. 03. 2016 vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie, ktorým zastavil konanie o návrhu
na vklad práva do katastra nehnuteľností podľa § 31b ods. 1, písm. f/ zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri

nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov.
Uvedené rozhodnutie odôvodnil správny orgán prvého stupňa tak, že účastníci konania nepreukázali,
že štát svoje predkupné právo nevyužil. V dôsledku toho správny orgán prvého stupňa konanie zastavil,
nakoľko účastníci konania v určenej lehote neodstránili nedostatky návrhu na vklad, prípadne jeho
príloh. Na základe odvolania žalobcu proti vyššie uvedenému rozhodnutiu správneho orgánu prvého

stupňa zo dňa 24. 03. 2016 vo veci rozhodoval i odvolací orgán, t.j. Okresný úrad Nitra odbor
opravných prostriedkov referát katastra nehnuteľností, ktorý rozhodnutím č. Vo 48/2016-2/Br OU-NR-
OOP5-2016/022865-2/Br k: V 5166/2015 zo dňa 05. 05. 2016 zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 24. 03. 2016 potvrdil ako vecne správne.

8. Správnou žalobou zo dňa 12. 07. 2016 žalobca žiadal, aby súd zrušil vyššie označené rozhodnutie
odvolacieho orgánu (Okresný úrad Nitra odbor opravných prostriedkov referát katastra nehnuteľností)
zo dňa 05. 05. 2016. Konanie sa viedlo na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/170/2016 a súd rozsudkom
č.k. 11S/170/2016-90 zo dňa 01. 08. 2018, rozhodnutie Okresného úradu Nitra odboru opravných
prostriedkov referátu katastra nehnuteľností č. Vo 48/2016-2/Br OU-NR-OOP5-2016/022865-2/Br k:

V 5166/2015 zo dňa 05. 05. 2016, ako i rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor č. V
5166/2015-18 zo dňa 24. 03. 2016 zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Proti tomuto rozsudku podal žalovaný kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkomv konaní pod sp. zn. 10Sžrk/23/2018 zo dňa 22. 10. 2019 tak, že kasačnú sťažnosť žalovaného zamietol.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 05. 12. 2019.

9. Súčasťou spisu sú i rozhodnutia vydané Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom a to
rozhodnutie č. V 5815/16 zo dňa 10. 06. 2016 správny orgán prvého stupňa povolil vklad vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnosti v katastrálnom území M. zapísanej na LV č. XXXX ako
parc C KN č. XXXX - ostatné plochy o výmere 936 m2 v prospech spoločnosti MH Invest, s.r.o. na
základe kúpnej zmluvy č. 30203/4969/2015/Lužianky/007/3410 uzavretej medzi predávajúcou F. G. a

kupujúcim MH Invest, s.r.o.

10. Súčasťou spisu je i rozhodnutie o odňatí poľnohospodárskej pôdy natrvalo, vydané Okresným
úradom Nitra, pozemkovým a lesným odborom zo dňa 24. 03. 2016, na základe ktorého sa odníma
výmera 27,3032 ha pre objekt stavby strategický park. Prílohou rozhodnutia je i geometrický plán č.
39/2016 na oddelenie a majetkoprávne vysporiadanie pozemkov parciel uvedených vo výkaze výmer a

na odňatie poľnohospodárskej pôdy, podľa ktorého pôvodná parcela č. XXXX orná pôda o výmere 936
m2 a vzniká parcela XXXX ostatná plocha o výmere 936 m2.

11. Ďalším rozhodnutím pod V 11357/2017 zo dňa 15. 02. 2018 správny orgán prvého stupňa
povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v katastrálnom území M., okrem iného i k

nehnuteľnosti v katastrálnom území M. zapísanej na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX ostatné plochy o
výmere 936 m2 v prospech spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. na základe kúpnej zmluvy č.
20/70079 zo dňa 12. 12. 2017 uzavretej medzi predávajúcim MH Invest, s.r.o a kupujúcim Jaguar Land
Rover Slovakia s.r.o. v znení dodatku č. 1 zo dňa 09. 02. 2018.

12. Správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie č. V 5166/2015-36 zo dňa 17. 01. 2020, ktorým
podľa ust. § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. zamietol návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností podľa kúpnej zmluvy č. 2015/6//C15 v znení dodatku č. 1 zo dňa 17. 07. 2015 uzavretej
medzi F. G. ako predávajúcou a žalobcom ako kupujúcim. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca
odvolanie zo dňa 03. 03. 2020, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č. VoÚ

33/2020/Fi zo dňa 30. 10. 2020 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa zo dňa 17. 01. 2020.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

13. V odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 30. 10. 2020 žalovaný opísal priebeh správneho
(katastrálneho) konania tak, ako je uvedený v 1. až 12. bode predchádzajúcej časti tohto rozsudku,
opísal odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a obsah podaného odvolania žalobcu

a uviedol, že odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 03. 03. 2020
nie je dôvodné.

14. Uviedol, že preskúmal odvolanie žalobcu, ako i k veci vzťahujúci sa spisový materiál a dospel k
záveru, že Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor vydal správne rozhodnutie, ak zamietol návrh na vklad

podľa predloženej kúpnej zmluvy zo dňa 17. 06. 2015 v znení dodatku č. 1 zo dňa 20. 07. 2015, nakoľko
predávajúci nebol v čase rozhodovania o návrhu na vklad oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou. Takýto
právny úkon potom nemôže vyvolať účinky na vecné práva k nehnuteľnostiam a preto odvolanie nie je
dôvodné.

15. V ďalšej časti citoval ust. § 31 ods. 1, 3 katastrálneho zákona, ako i ust. § 3 ods. 1, 5 správneho
poriadku a uviedol, že predpokladom povolenia vkladu práva do katastra nehnuteľností je splnenie
zákonných podmienok, ustanovených v katastrálnom zákone a iných právnych predpisoch. Príslušný
okresnýúrad,katastrálnyodborpreskúmaplatnosťzmluvy,atonajmäčijeprevodcaoprávnenýnakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo

nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a
či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad, katastrálny odbor aj
na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Vkladové konanie
predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom príslušný okresný úrad, katastrálny odbor akosprávny orgán na základe predložených písomných podkladov posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli
mať vplyv na povolenie vkladu.

16. Uviedol, že predmetom kúpnej zmluvy bol pozemok - parcela registra C-KN č. XXXX - orná pôda
o výmere 936 m2, zapísaný na LV č. XXXX, katastrálne územie M., ktorý v podobe, ako je uvedený
v návrhu na vklad a v kúpnej zmluve v znení dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve už zanikol, resp. nie je
takýmto spôsobom evidovaný v katastri nehnuteľností. Dňa 01. 03. 2016 bola uzatvorená kúpna zmluva
č. 30203/4969/2015/Lužianky/007/3410 medzi predávajúcim: F. G. a kupujúcim: MH Invest, s.r.o., ktorej

predmetom bol prevod vlastníckeho práva k pozemku - parcele registra C-KN č. XXXX - ostatné plochy
o výmere 936 m2. Rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. V 5815/16 o povolení
vkladu vlastníckeho práva v prospech kupujúceho nadobudlo právoplatnosť dňa 10. 06. 2016.

17. Dňa 30. 03. 2016 bolo Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru doručené na zápis rozhodnutie
Okresného úradu Nitra, pozemkového a lesného odboru sp. zn. OU-NR-PLO 2016/014064 zo dňa

24. 03. 2016, ktorým bola natrvalo odňatá poľnohospodárska pôda v katastrálnom území M.. Medzi
odňatými bola aj parcela č. XXXX, dovtedy evidovaná na LV č. XXXX, katastrálne územie M.. Predmetné
rozhodnutie bolo do operátu katastra nehnuteľností zapísané v konaní č. Z 2438/16 pod číslom zmeny
381/16.

18. Dňa 13. 12. 2017 bol Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru doručený návrh na vklad
vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy č. 20/70079 zo dňa 12. 12. 2017 v znení dodatku č. 1
zo dňa 09. 02. 2018, kde spoločnosť MH Invest s.r.o. ako predávajúci predala spoločnosti Jaguar Land
Rover Slovakia s.r.o. ako kupujúcemu nehnuteľnosti, medzi ktorými bol aj pozemok - parcela registra C-
KN č. XXXX - ostatná plocha o výmere 936 m2. Rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva č.

V 11357/2017 nadobudlo právoplatnosť dňa 15. 02. 2018.

19. Dňa 27.06.2019 bola Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru doručená žiadosť spoločnosti
Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., o čiastočný zápis geometrického plánu a stavieb do katastra
nehnuteľností. Geometrickým plánom č. GDZV-120/2018, ktorý bol autorizačně overený Ing. Katarínou

Skalickou, GEODETICCA dňa 28. 01. 2019 a úradne overený Okresným úradom Nitra, katastrálnym
odborom dňa 11. 03. 2019 pod číslom 318/2019. Žiadateľ žiadal o zápis pozemkov a stavieb bez
súpisného čísla v katastrálnom území M., evidovaným na LV č. XXXX, medzi ktorými bola aj parcela,
pôvodne evidovaná ako parcela registra C-KN č. XXXX, toho času parcela registra C-KN č. XXXX/X a č.
XXXX/X. Geometrický plán bol do operátu katastra nehnuteľností zapísaný v konaní č. Z 4970/19

dňa 16. 08. 2019 pod číslom zmeny 442/19. Týmto geometrickým plánom na porealizačné zameranie
stavebných objektov a spevnených plôch za účelom vydania kolaudačného rozhodnutia na parcelách
uvedených vo výkaze výmer pre stavbu „Automotive Nitra Project“, bola pôvodná parcela registra C-KN
č. XXXX rozčlenená do novovytvorených parciel registra C-KN č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere
917 m2 a č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 19 m2. Parcela registra C-KN č. XXXX, katastrálne

územie M., ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 17. 06. 2015 v znení dodatku č. 1 zo dňa 20.
07. 2015 týmto zanikla.

20. Správny orgán je povinný skúmať splnenie podmienok na povolenie vkladu v čase vydania
rozhodnutia Pri skúmaní splnenia podmienok na povolenie vkladu v novom konaní správny orgán zistil,

že pozemok - parcela registra C-KN č. XXXX, katastrálne územie M. už v operáte katastra nehnuteľností
evidovaný nie je.

21. Pri posudzovaní oprávnenosti predávajúceho nakladať s pozemkom, ktorý už zanikol a jeho výmera
bola včlenená do pozemkov - parciel registra C- KN č. XXXX/X a č. XXXX/X, katastrálne územie M., je

už vo výlučnom vlastníctve spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o.

22. V ďalšej časti odôvodnenie rozhodnutia žalovaný poukázal na to, že na liste vlastníctva č. XXXX,
katastrálne územie M. sú zapísané poznámky o prebiehajúcom súdnom konaní, avšak po oboznámení
sa so zapísanými poznámkami na liste vlastníctva dospel k záver, že tieto poznámky na predmetných

listochvlastníctvanemajúvplyvnameritórnerozhodnutieonávrhunavkladkúpnejzmluvyzodňa24.06.
2015vznenídodatkuč.1zodňa20.07.2015.Žalobcavpodanomodvolaníuviedol,ženalistevlastníctva
(nie je uvedené číslo listu vlastníctva) je zapísaná poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní pod
sp. zn. 12C/122/2016. Po oboznámení sa so zapísanými poznámkami na liste vlastníctva č. XXXX,katastrálne územie M. žalovaný skonštatoval, že takáto poznámka na predmetnom liste vlastníctva
zapísaná nie je. Na LV č. XXXX, katastrálne územie M. je v časti C-Ťarchy, okrem iných, zapísaná aj
poznámka v znení:

„Poznamenáva sa návrh žalobcu D. G. (XX.XX.XXXX), Q. XXXX/X, R. o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti registra "C" pare. č. XXXX/X, XXXX/X, vedený na Okresnom súde v Bratislava L č.k.
18C43/2015, podľa P XXXX/XX - XXXX/XXXX, -, - XX/XX, XX/XX, UP X/XXXX - XX/XX, XX/XX, -XXX/
XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, -XXX/XX, - XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, V XXXX/XX - XXX/
XX, - XXX/XX, - XXX/XX, XXX/XX, - XXX/XX“,

„Poznamenáva sa návrh žalobcu Poľnohospodárska Pôda s.r.o. Bratislava, o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti registra "C" parc. č. XXXX/X, XXXX/X, vedený na Okresnom súde Bratislava V, č.k.
10C/27/2016, podľa P XXX/XX - XXX/XX, V XXXX/XX - XXX/XX, - XXX/XX, - XXX/XX, XXX/XX,-XXX/
XX“. Vyššie citované súdne konania riešia otázku, či je kupujúca D. G. a spoločnosť Poľnohospodárska
Pôda s.r.o. vlastníčkou parcely registra C-KN č. XXXX/X a č. XXXX/X (pôvodnej parcely registra C-
KN č. XXXX). V konaní o návrhu na vklad č. V 5166/2015 účastníci konania navrhli rozhodnúť o

vklade vlastníckeho práva k pozemku - parcele registra C-KN č. XXXX, katastrálne územie M. v
prospechkupujúceho-spoločnostiPoľnohospodárskaPôdas.r.o.,pričomžalovanýopätovneuviedol,že
nepovažuje výsledok prebiehajúcich súdnych konaní, týkajúcich sa pôvodne evidovanej parcely registra
C-KN č. XXXX za dôležitý z hľadiska rozhodovania o návrhu na vklad vlastníckeho práva v konaní
č. V 5166/2015, a preto tiež nepovažuje za opodstatnené, aby Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor

len procesné rozhodol a návrh na vklad by prerušil z dôvodu predbežnej otázky, t. j. do ukončenia
prebiehajúcich súdnych konaní, týkajúcich sa vyššie citovaných nehnuteľností.

23. Opakovane poukázal na geometrický plán č. GDZV-120/2018 na porealizačné zameranie
stavebných objektov a spevnených plôch, ktorým bola pôvodná parcela registra C-KN č. XXXX

rozčlenená do novovytvorených parciel registra C-KN č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 917 m2 a č.
XXXX/X-ostatnéplochyovýmere19m2.Vtomtoprípadejemožnéhovoriťotechnickomzánikuparcely,
avšak predmet prevodu ako časť zemského povrchu nezanikla, existuje, avšak je iným spôsobom
technicky zaznamenaná v katastrálnej mape, pričom v súčasnosti pozemok - parcela registra C-KN
č. XXXX nie je v katastrálnej mape zakreslený. Zistiť, kde sa daný pozemok nachádzal, je možné len

spätnou identifikáciou pozemku (parcely). Z uvedeného vyplýva, že pozemok ako predmet prevodu
nezanikol reálne, zanikol technicky a údaje, ktoré sú uvedené v kúpnej zmluve (parcelné číslo, výmera)
už nie sú aktuálne, resp. platné.

24. V ďalšej časti svojho rozhodnutia citoval ust §§ 34, 37 ods. 1, 39, 123 a 132 ods. 1 a 133 ods.

2 Občianskeho zákonníka a stotožnil sa s postupom Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru,
ktorý po oboznámením sa so skutkovým a právnym stavom pri rozhodovaní o návrhu na vklad
už nepovažoval predávajúceho za vlastníka nehnuteľnosti, a z uvedeného dôvodu návrh na vklad
vlastníckeho práva zamietol. Nesúhlasil s vyjadreniami žalobcu, že Okresný úrad Nitra, katastrálny
odbor vychádzal z nesprávnych skutkových zistení, nesprávne právne posúdil zistené skutočnosti a

rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad dostatočne neodôvodnil. Žalobca v odvolaní sa vo veľkej
časti venoval problematike zákonného predkupného práva, avšak žalovaný nepovažoval za potrebné
sa k otázke skúmania splnenia podmienok predkupného práva štátu vyjadrovať, pričom poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžrk/23/2018 zo dňa 22. 10. 2019 a rozsudok Krajského súdu
v Nitre č. k. 11 S/l 70/2016-90 zo dňa 01. 08. 2018.

III. Zhrnutie argumentov žalobcu v podanej žalobe

25. V podanej žalobe zo dňa 16. 12. 2020 žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného č. VoÚ 33/2020/
Fi zo dňa 30. 10. 2020 ako i rozhodnutie Okresného úradu Nitra katastrálneho odboru č. V 5166/2015-36
zo dňa 17. 01. 2020 a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že rozhodnutie nepovažuje za správne a
zákonné.

26. V III. časti žaloby žalobca stručne uviedol dôvody rozhodnutia žalovaného (uvedené v II. časti tohto
rozsudku).

27. V IV. časti žaloby (žalobné body) žalobca namietal:- nesprávne právne posúdenie nových skutočností, nesprávne sa vysporiadal s existenciou konania o
určenie vlastníckeho práva a dospel k nesprávnemu záveru o subjektívnej záväznosti rozhodnutia, keď
práve ustanovenie § 228 ods. 2 rozširuje túto subjektívnu záväznosť na každého ďalšieho nadobúdateľa,

ak je na list vlastníctva zapísaná poznámka o súdnom konaní. Na LV bola zapísaná i poznámka o konaní
11S/170/2016. Žalovaný sa v nadväznosti na tieto skutočnosť nevysporiadal s otázkou neexistencie
dobrejvieryďalšíchnadobúdateľov,vdôsledkučohonemôženávrhzamietnuťzdôvodu,žepozastavení
vkladového konania došlo k ďalším prevodom pozemku. V posudzovanom prípade bola na LV zapísaná
poznámka o správnom konaní, ale i o konaní pred všeobecným súdom, z čoho je zrejmé, že k

nadobudnutiu pozemku v dobrej viere nemohlo dôjsť ani u jedného z nadobúdateľov. V tejto súvislosti
poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/71/2011. Podstatnou skutočnosťou je, že
všetky rozhodnutia okresného úradu, ktoré boli vydané po (zrušenom) rozhodnutí o zastavení tohto
vkladového konania, stratili svoje opodstatnenie. Pre nezákonnosť rozhodnutia o zastavení vkladového
konania došlo k jeho zrušeniu a táto skutočnosť musí byť zohľadnená aj čo sa týka nadväzujúcich
rozhodnutí. Podľa ust. § 282 ods. 2 CSP možno dospieť k záveru, že rozhodnutie správneho súdu o

zrušení rozhodnutie je záväzné aj pre osoby, ktorých sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva
k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o
súdnom konaní.
- je nezákonné, nakoľko vychádza z neprávneho právneho posúdenia, ktoré spočíva v nesprávnej
aplikácii relevantných právnych noriem. V tejto súvislosti poukázal na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, na

jeho výklad podaný Ústavným súdom SR v uznesení pod sp. zn.č. 49/1998 Z. z. zo dňa 05. 02.
1998 a konštatoval, že správny orgán ako orgán verejnej moci nemôže v rámci správneho konania v
neprimeranom rozsahu a v rozpore s právnymi predpismi chrániť záujem štátu, ktorý možno chrániť
rovnako ako záujem akejkoľvek inej osoby. Tiež poukázal na nález Ústavného súdu PL ÚS 36/95.
Zákonný postup správneho orgánu je premietnutím ústavného princípu legality do všeobecnej úpravy

správneho konania, a tak sa deklaruje, že správne orgány musia postupovať v súlade s právnymi
predpismi Slovenskej republiky a to tak, v kontexte hmotného , ako aj procesného práva.

28. Zákonom o niektorých opatreniach nedošlo k zmene zákonnej úpravy predkupného práva, ktorá sa
nachádza v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Ustanovenie §

853 Občianskeho zákonníka je zákonným príkazom k analógii, pokiaľ nie je určitý právny vzťah riešený
v právnej norme, je potrebné vychádzať z obdobnej právnej normy.
- nesprávne právne posúdenie (rozpor s § 3 a § 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach).
Návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom Vybudovanie
strategického parku bol schválený uznesením vlády SR č. 401/2015 zo dňa 08. 07. 2015 a v nadväznosti

potom Ministerstvo hospodárstva SR v zmysle ust. § 3 ods. 2 zákona o niektorých opatreniach vydalo
osvedčenie o významnej investícii dňa 13. 07. 2015, pričom súčasťou návrhu osvedčenia bol aj zoznam
pozemkov, na ktorých sa má realizovať schválená stavba.

29. Kúpna zmluva, ktorá je podkladom pre návrh zápisu vlastníckeho práva, bola uzavretá dňa 17. 06.

2015 a v tom čase ešte predkupné právo štátu nebolo zapísané v katastri. Rozhodnutie žalovaného je i
v tomto smere nezákonné a arbitrárne. V tejto časti sa žalobkyňa zaoberala otázkou pravej a nepravej
retroaktivity s tým, že i podľa názoru Ústavného súdu SR je nevyhnutné si všímať nadobudnuté práva,
ktoré by mali byť pre budúcnosť zlepšované a nie rušené, príp. zhoršované.

30. Správny orgán prvého stupňa pôvodne spojil porušenie predkupného práva s absolútnou
neplatnosťou. Žalovaný poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktoré hovorí o dodatočnej
nemožnosti plnenia. Odôvodnenie rozhodnutia je tak logicky rozporné, arbitrárne a jeho následkom je
porušenie páva na súdnu ochranu.
- nesprávne právne posúdenie (absolútna neplatnosť a dodatočná nemožnosť plnenia). V tejto súvislosti

sa žalobca zaoberal legálnou definíciou právneho úkonu a otázkou jeho platnosti, resp. absolútnej
neplatnosti, ktorá musí vyplývať priamo z právnej normy.

31. Zmluva, ktorou dochádza k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je platná po podpísaní
účastníkmi a jej účinnosť nastáva súčasne so vznikom platnej zmluvy. Od daného okamihu sú účastníci

viazaní prejavom vôle.

32. Žalobca mal za to, že predávajúci po uzavretí zmluvy už nemal povinnosť ponúknuť pozemok
štátu vzhľadom na viazanosť svojim obligačným prejavom, pričom túto povinnosť nemal ani v priebehuvkladového konania a opačný výklad by znamenal neprimeraný zásah do vlastníckeho práva tak, ako
je chránené v čl. 20 Ústavy SR.

33. Právna norma (ust. § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich
sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)
neobsahuje žiadne ustanovenie, z ktorého by vyplývala absolútna neplatnosť právneho úkonu, napr.
znením „inak je právny úkon neplatný“ a ani žiadne ustanovenie „zákazu“ nakladania s majetkom,
ktoré by mohlo zakladať napr. relatívnu neplatnosť. Uvedená právna norma teda neurčuje absolútnu

neplatnosť právneho úkonu.

34. Napriek tomu, že v čase vzniku právneho úkonu predkupné právo štátu nebolo zapísané v katastri,
žalobca považoval za potrebné uviesť, že príslušná právna úprava nespája porušenie predkupného
práva štátu s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu a bližšie neustanovuje ďalšie podmienky
výkonu a postupu pri uplatňovaní tohto predkupného práva, len toto predkupné právo všeobecne

konštatuje. Zákon č. 175/1999 Z. z. teda vymedzuje len okamih vzniku predkupného práva, ktoré je ako
občianskoprávny inštitút vymedzené komplexne v Občianskom zákonníku a môže mať vecno-právny
alebo záväzkovo-právny charakter.

35. Predkupné právo štátu je upravené i v ust. 23 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového

fondu v znení neskorších predpisov a tam, kde zákonodarca mal v úmysle odlišne upraviť postup
pri uplatňovaní predkupného práva, prijal osobitnú úpravu s tým, že inak sa bude postupovať
podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú zmluvné predkupné právo. Z
predkupného práva v zmysle zákona o niektorých opatreniach možno vyvodiť povinnosť pôvodného
kupujúceho ako i jeho nástupcov, ponúknuť vec na predaj oprávnenej osobe a v prípade porušenia

predkupného práva má oprávnený právo domáhať sa svojich práv voči nadobúdateľovi (tretej osobe),
ktorý vec kúpil. Na podporu svojej argumentácie žalobca dal do pozornosti správneho súdu i návod
Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky v rámci Katastrálneho bulletinu č. 2/2014
a odpoveď na otázku číslo 37.

36. Z ust. § 3 ods. 7 zákona o niektorých opatreniach vyplýva, že predkupné právo zaniká pokiaľ nedôjde
k splneniu zákonných podmienok - do dvoch rokov sa nevykoná alebo nezačne vyvlastňovacie konanie.
Z dikcie tohto ustanovenia vyplýva, že záväzok plniť podľa kúpnej zmluvy by bolo možné splniť aj po
dohodnutej dobe. Dodatočná (právna) nemožnosť nastáva v prípade splnenia zákonom stanovených
podmienok, teda na základe právneho predpisu, ktorý subjektu zakazuje také správanie, na ktoré by bol

v zmysle právneho úkonu povinný. Nemôže sa jednať o také správanie (resp. konanie), ktoré možno
odvrátiť inými spôsobilými prostriedkami. Dôležitou skutočnosťou je, že predkupné právo štátu zostáva
zachované aj voči nadobúdateľovi.

37. Výklad dodatočnej nemožnosti plnenia musí byť reštriktívny, aby nedošlo k spochybneniu zásady

pacta sunt servanda a tým i k podlomeniu princípu právnej istoty. Pojmovým znakom dodatočnej
nemožnosti plnenia je trvalá zmena okolností, ktorá je dotknutou stranou neovplyvniteľná. Nakoľko
z ust. § 3 ods.7 zákona o niektorých opatreniach vyplýva, že trvanie predkupného práva je časovo
ohraničené a predovšetkým preto, lebo nároky z porušenia predkupného práva rieši osobitná (kogentná)
právna úprava, nemôže sa jednať o dodatočnú nemožnosť plnenia. Dodatočná nemožnosť plnenia je

pri predkupnom práve pojmovo vylúčená.

38. V posudzovanom prípade štát nadobudol pozemok vyvlastnením potom, čo správny orgán vkladové
konaniezastavilzdôvodu,žeprávnyúkonposúdilakoúkonabsolútneneplatný.Akbydošlokuplatneniu
predkupného práva zákonným spôsobom, žalobcovi by uhradená kúpna cena bola vykompenzovaná

tým,žebymutútokúpnucenuzaplatiťštát.Kvôliarbitrárnymzáveromsprávnehoorgánudošloksituácii,
že predávajúci kúpnu cenu nevrátil a žalobca sa musí domáhať jej vrátenia v súdnom konaní.

39. Predkupné právo štátu má vecné účinky, ale neznamená obmedzenie zmluvnej voľnosti vlastníka.
Ten, v koho prospech bolo zapísané (v tomto prípade štát), sa môže domáhať, aby mu nehnuteľnosť

bola ponúknutá ku kúpe, pričom ak nadobúdateľ túto povinnosť nesplní, oprávnená osoba sa môže
domáhať, aby mu táto povinnosť bola uložená súdom. Po uzavretí kúpnej zmluvy medzi žalobcom a
T. R. (zrejme malo byť správne uvedené F. G.) však takáto povinnosť neexistovala, nakoľko účastnícizáväzkovo-právneho vzťahu sú prejavmi vôle viazaní a na tom nič nemení ani skutočnosť, že vlastníctvo
sa nadobúda vkladom, keďže sa jedná o vecno-právne následky.

IV. Zhrnutie vyjadrenia žalovaného

40.Žalovanývosvojomvyjadrenízodňa04.08.2021kpodanejžalobepoukázalnaodôvodneniesvojho

žalobou napadnutého rozhodnutia, ktoré považoval za vecne správne a zákonné.

41. Uviedol, že po oboznámení sa so žalobou (z ktorej aj podrobne citoval), opakovane popísal zistený
skutkový stav a uviedol, že sa pridržiava v plnom rozsahu argumentov uvedených v odôvodnení svojho
rozhodnutia a považoval za potrebné ich len zopakovať. Vzhľadom na to, že v ďalšej časti uviedol citácie
z odôvodnenia rozhodnutia, nepovažuje súd za potrebné ich opakovať, keďže podstata je uvedená v

časti II. tohto rozsudku.

42. Vo vzťahu k námietkam žalobcu ohľadne toho, že sa nevysporiadal s neexistenciou dobrej viery
ďalších nadobúdateľov uviedol, že ju považuje za nedôvodnú. Citoval opäť zo svojho rozhodnutia a
uviedol, že sa v skutočnosti v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal s predmetnou námietkou

žalobcu.

43. Ohľadom problematiky predkupného práva, ku ktorej sa žalobca podrobne vyjadruje opäť poukázal
na svoju argumentáciu v odôvodnení rozhodnutia, ktoré citoval. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu v
celom rozsahu zamietol.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

44. Uznesením č. k. 11S/172/2020-75 zo dňa 02. 09. 2021 súd pribral do konania účastníčku
administratívneho konania, a to F. G., ktorej následne zaslal výzvu, aby sa k podanej žalobe v určenej
lehote písomne vyjadrila s poučením, že ak tak neurobí, správny súd môže vo veci konať ďalej. Pribratá
účastníčka konania písomné vyjadrenie nepodala.

45. Správny súd si ďalej pripojil spis vedený na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/170/2016 (žalobca:
PoľnohospodárskaPôdas.r.o.c/ažalovaný:OkresnýúradNitraosprávnejžalobežalobcuzodňa12.07.
2016 proti rozhodnutiu žalovaného č. Vo 48/2016-2/Br: Ou-NR-OOP5-2016/022865-2/Br k: V 5166/2015
zo dňa 05. 05. 2016) a z neho si vyhotovil fotokópiu úradného záznamu, rozsudku tunajšieho súdu č. k.
11S/170/2016-90 zo dňa 01. 08. 2018 s vyznačenou právoplatnosťou, rozsudok Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 10Sžrk/23/2018 zo dňa 22. 10. 2019 s doložkou právoplatnosti.

46. Následne správny súd vo veci určil termín pojednávania, na ktorom sa vyjadrila právna zástupkyňa
žalobcu, ktorá poukázala na obsah žaloby a písomných podaní. Žalovaný a pribratý účastník konania
sa pojednávania nezúčastnili, pričom doručenie predvolania mali riadne a včas vykázané.

VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

47. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný
rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového
stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 30. 10. 2020 ako i konanie, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa

ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.

48. Podľa § 3 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení
neskorších predpisov, účinnom v čase rozhodovania žalovaného, správne orgány postupujú v konanív súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva
a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými

osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a
záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom
konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány
poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom

konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú
k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej
zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného
zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne
orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali

neodôvodnené rozdiely.

Podľa§32ods.1,2,3vyššiecitovanéhozákona,správnyorgánjepovinnýzistiťpresneaúplneskutočný
stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len
návrhmi účastníkov konania.

Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné
vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej
činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z
informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa
považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník

konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym
orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu
orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu
dokladovať.
Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické

osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.

49. Podľa § 11 ods. 1, 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania
žalovaného v predmetnej veci, ústredným orgánom štátnej správy na úseku katastra je úrad.

Miestnymi orgánmi štátnej správy na úseku katastra sú okresné úrady, ak osobitný zákon neustanovuje
inak. 5a)

Podľa § 12 ods. 1 písm. a/, f/ vyššie citovaného zákona, úrad
a) riadi, kontroluje a usmerňuje výkon štátnej správy na úseku katastra,

f) rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu o zamietnutí vkladu.

Podľa § 18 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, okresný úrad
a) rozhoduje v katastrálnom konaní.

Podľa § 22 ods. 1, 2, 5 vyššie citovaného zákona, v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k
nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov
katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu.
Na katastrálne konanie je príslušný okresný úrad, v ktorého územnom obvode sa nachádza
nehnuteľnosť.

V katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, 7) ak tento zákon
alebo iný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 31 ods. 1, 3, 7 vyššie citovaného zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať

s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.Ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne.
Okresný úrad doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania. Proti tomuto
rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na okresný úrad, ktorý rozhodnutie vydal,

do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Ak okresný úrad podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu,
predloží ho spolu so spisovým materiálom úradu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu bolo odvolanie
doručené; o odvolaní rozhodne úrad prostredníctvom zamestnanca s osobitnou odbornou spôsobilosťou
podľa § 33 do šiestich mesiacov odo dňa predloženia odvolania a spisového materiálu okresným
úradom.

Podľa § 79l ods. 1, 2 (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. októbra 2018), katastrálne
konania začaté a právoplatne neukončené do 30. septembra 2018 sa dokončia podľa právnych
predpisov účinných do 30. septembra 2018.
K zmluve, verejnej listine alebo k inej listine o právach k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli reálnym
rozdelením alebo zlúčením nehnuteľností, k zmluve, verejnej listine alebo k inej listine o vecnom

bremene k časti nehnuteľnosti alebo k zápisu údajov podľa § 46 ods. 2 až 4, 6 až 8 je potrebné pripojiť
aj geometrický plán, ak bol geometrický plán úradne overený do 30. septembra 2018.

50 Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 09.

2018, kataster nehnuteľností (ďalej len "kataster") je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností.
Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom
práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach
vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných
celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov

(ďalej len "právo k nehnuteľnosti").

Podľa § 4 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú
vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam
do katastra (ďalej len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len

"poznámka").
Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka.
Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo predbežné účinky podľa tohto
zákona.

Podľa § 5 ods. 1 vyššie citovaného zákona, vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa
alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 11 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, ústredným orgánom štátnej správy na úseku katastra je
Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (ďalej len "úrad").

Miestnymi orgánmi štátnej správy na úseku katastra sú okresné úrady, ak osobitný zákon neustanovuje
inak. 5a)

Podľa § 18 ods. 2 písm. a/ vyššie citovaného zákona, okresný úrad
a/ rozhoduje v katastrálnom konaní.

Podľa § 22 ods. 1, 5 vyššie citovaného zákona, v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k
nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov
katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu.
V katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, 7) ak tento zákon

alebo iný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, práva k nehnuteľnostiam 8) zo zmlúv uvedené v § 1
ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.
Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra,

ak tento zákon neustanovuje inak.
Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.Podľa § 31 ods. 1, 3, 7 vyššie citovaného zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo

nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
Ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne.
Okresný úrad doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu všetkým účastníkom konania. Proti tomuto

rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva na okresný úrad, ktorý rozhodnutie vydal,
do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Ak okresný úrad podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu,
predloží ho spolu so spisovým materiálom úradu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu bolo odvolanie
doručené; o odvolaní rozhodne úrad prostredníctvom zamestnanca s osobitnou odbornou spôsobilosťou
podľa § 33 do šiestich mesiacov odo dňa predloženia odvolania a spisového materiálu okresným
úradom.

Podľa § 34 ods. 1 vyššie citovaného zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli,
zmenilisaalebozaniklizozákona,rozhodnutímštátnehoorgánu,príklepomlicitátoranaverejnejdražbe,
vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k
nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných

skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku
sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje
i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom
na ich uspokojenie.
_________________

7) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
10b) Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách
v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej
republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene
a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, Civilný sporový poriadok, zákon č. 328/1991

Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.

51. Podľa § 1 ods. 1, 12 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy
významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom od 07. 07.
2015, tento zákon upravuje zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu

stavieb, ktoré sú významnou investíciou a postup orgánov štátnej správy pri vydávaní osvedčenia o
významnej investícii.
Prípravou územia sú činnosti nevyhnutné na zabezpečenie realizácie strategického parku, a to
a) usporiadanie vlastníckych vzťahov,
b) výstavba alebo pokračovanie výstavby pozemných komunikácií,

c) výstavba alebo pokračovanie výstavby dráhy alebo jej súčasti,
d) výstavba alebo pokračovanie výstavby súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení,
e) iné obdobné prípravné činnosti.

Podľa § 3 ods. 1, 2, 4, 5, 7 vyššie citovaného zákona, príslušné ministerstvo predloží vláde na schválenie

návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na základe žiadosti podniku, ktorá spĺňa podmienku
podľa § 1 ods. 2 písm. a), § 1 ods. 3 písm. a) alebo písm. b) do 60 dní od podania žiadosti, ktorá obsahuje
náležitosti podľa § 2b ods. 2.
Príslušné ministerstvo vydá osvedčenie o významnej investícii do 15 dní od schválenia návrhu na
vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Ak vláda návrh na vydanie osvedčenia o významnej

investícii neschváli, príslušné ministerstvo žiadosť zamietne.
Osvedčenie o významnej investícii je dokladom, ktorý podnik dokladá k návrhu na začatie územného
konania,1b)knávrhunazačatievyvlastňovaciehokonania2)aknávrhunazačatiestavebnéhokonania.
1c)
Na pozemok a stavby na ňom, na ktorom sa má realizovať významná investícia podľa § 1 ods. 3, vzniká

zo zákona predkupné právo štátu dňom schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii
vládou. Predkupné právo štátu sa zapíše do katastra nehnuteľností na návrh príslušného ministerstva.
Predkupné právo štátu nie je iným právom k pozemkom a stavbám.1d)Predkupné právo štátu podľa odseku 5 zanikne, ak sa do dvoch rokov odo dňa schválenia návrhu
na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou nevykoná alebo ak sa nezačne vyvlastňovacie
konanie.

Podľa § 6b ods. 2 vyššie citovaného zákona, konania začaté a právoplatne neskončené pred účinnosťou
tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

52. V zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky môže okresný úrad ako štátny orgán konať

iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ustanovenie
§ 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 162/1995 Z.
z. alebo katastrálny zákon) účinnom do 30. 09. 2018 (ktoré bolo potrebné použiť, nakoľko konanie
vedené na správnom orgáne prvého stupňa pod zn. V 5166/2015 nebolo právoplatne ukončené do
30. 09. 2018) obsahovalo výpočet hľadísk, z ktorých správny orgán posudzoval zmluvu o prevode

nehnuteľnosti. Z dikcie tohto ustanovenia zákona bolo zrejmé, že zmluvu bolo potrebné preskúmať
zo všetkých hľadísk majúcich za následok jej prípadnú neplatnosť. Prípadné porušenie zákona z
procesného hľadiska bolo poistené tým, že správny orgán bol povinný pri rozhodovaní o návrhu na vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností prihliadať i na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by
mohli mať vplyv na povolenie vkladu a ktoré mohli nastať po uzavretí zmluvy samotnej, ako aj po podaní

návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností až do vydania rozhodnutia správnym
orgánom. Skutočnosti preskúmavané správnym orgánom (katastrálnym orgánom) zároveň predstavujú
podmienky, ktorých splnenie je nevyhnutné pre to, aby bolo možné pristúpiť k vydaniu rozhodnutia o
povolení vkladu. Ak by katastrálny orgán povolil vklad vlastníckeho práva pri nesplnení čo i len jednej
zo zákonom ustanovených podmienok, postupoval by v rozpore s Ústavou SR, pričom by mohol vážne

zasiahnuť do práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 Ústavy SR.

53. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo posúdiť, či žalovaný ako odvolací správny orgán
postupoval v súlade so zákonom, keď rozhodnutím zo dňa 30. 10. 2020 zamietol odvolanie žalobcu
proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, t. j. Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru

zo dňa 17. 01. 2020 a toto rozhodnutie (ktorým správny orgán prvého stupňa zamietol návrh na vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy č. 2015/6/C15 zo dňa 17. 06.
2015 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 17. 07. 2015 uzavretej medzi predávajúcou - F. G. a kupujúcim -
žalobcom) potvrdil ako vecne správne.

54. Pri posudzovaní vyššie uvedeného a žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 30. 10.
2020 ako i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 17. 01. 2020 sa správny súd oboznámil
s celým priebehom administratívneho (katastrálneho) konania, pričom zistil nasledovné.
O návrhu zo dňa 24. 06. 2015 na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a povolenie vkladu
na základe kúpnej zmluvy č. 2015/6/C15 zo dňa 17. 06. 2015 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 17. 07.

2015 rozhodol správny orgán prvého stupňa prvýkrát dňa 23. 07. 2015 tak, že povolil vklad vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnosti v katastrálnom území M. zapísanej ako parc. registra C
KN č. XXXX v prospech žalobcu. Po podaní protestu prokurátora zo dňa 15. 10. 2015 rozhodol správny
orgán prvého stupňa rozhodnutím zo dňa 04. 11. 2015 tak, že protestu vyhovel a zrušil svoje protestom
napadnuté rozhodnutie zo dňa 23. 07. 2015.

Následne, po zrušení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 23. 07. 2015 bola F. G.
naďalej zapísaný ako vlastníčka parc. č. XXXX v katastrálnom území M., čo preukazuje LV č. XXXX
kat. územie M. zo dňa 19. 02. 2016. Dňa 24. 03. 2016 správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie,
ktorým konanie vo veci návrhu zo dňa 24. 06. 2015 na vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej

zmluvy č. č. 2015/6/C15 zo dňa 17. 06. 2015 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 17. 07. 2015 zastavil podľa
ust. § 31b ods. 1 písm. f/ zákona č. 162/1995 Z. z., teda z dôvodu, že účastník konania v určenej lehote
neodstránil nedostatky návrhu na vklad, prípadne jeho príloh. Na základe odvolania žalobcu zo dňa 07.
04. 2016 vo veci rozhodoval odvolací orgán, t. j. Okresný úrad Nitra odbor opravných prostriedkov referát
katastra nehnuteľností, ktorý rozhodnutím zo dňa 05. 05. 2016 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil

rozhodnutie zo dňa 24. 03. 2016. Žalobca podal na tunajšom súde žalobu (konanie sa viedlo pod sp.
zn. 11S/170/2016) proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu zo dňa 05. 05. 2016, o ktorej súd rozhodol
rozsudkom č. k. 11S/170/2016-90 zo dňa 01. 08. 2018 (ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06. 09. 2018)tak, že toto rozhodnutie, ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 24. 03. 2016 zrušil
a vec vrátil Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru na ďalšie konanie.

55. Správny orgán prvého stupňa, t.j. Okresný úrad Nitra katastrálny odbor rozhodol opätovne
(druhýkrát) vo veci návrhu zo dňa 17. 01. 2020 na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
na základe kúpnej zmluvy č. č. 2015/6/C15 zo dňa 17. 06. 2015 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa
17. 07. 2015 rozhodnutím pod č. V 5166/2015-36 dňa 17. 01. 2020 tak, že návrh na vklad práva do
katastra nehnuteľností zamietol podľa ust. § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. Pri svojom opätovnom

rozhodovaní musel prihliadať na nasledovné skutočnosti, ktoré sa týkali parc. č. XXXX v katastrálnom
území M. a ktoré nastali po podaní návrhu zo dňa 24. 06. 2015 na zápis vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností a povolenie vkladu, o ktorom sa viedlo konanie pod zn. V 5166/2015.

56. Jednou z najdôležitejších skutočností bolo zistenie, že pozemok registra C KB parc. č. XXXX orná
pôda o výmere 936 m2 v k.ú. M. už nebol v operáte katastra evidovaný. Parcela bola rozhodnutím

Okresného úradu Nitra, pozemkový a lesný odbor zo dňa 24. 03. 2016 odňatá poľnohospodárskemu
pôdnemu fondu natrvalo pre účely výstavby Prípravy strategického parku Nitra, II. etapa, o celkovej
výmere 27,3032 ha, pričom toto trvalé vyňatie z pôdneho fondu sa týkalo aj prevádzanej parcely.
Uvedená parcela bola následne predávajúcou F. G. prevedená kúpnou zmluvou prevedená na
spoločnosť MH Invest, s.r.o., vklad bol povolený dňa 10. 06. 2016 pod č. V 5815/16 a následne bol

pozemok prevedený na kupujúceho - spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., ktorej vklad do
katastra nehnuteľností bol povolený dňa 15. 02. 2018 pod V 11357/2017. Geometrickým plánom č.
GDZV-120/2018 zo dňa 23. 01. 2019 bola predmetná parcela č.XXXX zmenená na parc. č. XXXX/X
ostatná plocha o výmere 917m a 2916/2 ostatná plocha o výmere 19m.
57. Správnemu súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe (vyplýva to i z pripojeného rozsudku

tunajšieho súdu č. k. 11S/170/2016- - 90 zo dňa 01. 08. 2018), že od 07. 07. 2015 vzniklo dňom 08. 07.
2015 predkupné právo štátu k pozemkom, na ktorých sa má realizovať významná investícia a ktoré boli
identifikované v prílohe č. 1 k osvedčeniu zo dňa 13. 07. 2015, pričom je nesporné, že sa medzi nimi
nachádza i pozemok registra „C“ ako parc. č. XXXX v katastrálnom území M. a správny orgán prvého
stupňa (Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor) získal vedomosť o existencii tohto práva najneskôr dňa

22. 07. 2015. Napriek tejto nespornej skutočnosti vyplývajúcej zo spisu č. Z 5113/2015, správny orgán
prvého stupňa postupoval tak, že dňa 23. 07. 2015 vydal rozhodnutie, ktorým povolil vklad vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnosti v katastrálnom území M. zapísanej ako pozemok
registra „C“ parc. č. XXXX v prospech žalobcu bez toho, aby sa zaoberal existenciou predkupného práva
štátu, resp. z predloženého administratívneho spisu nevyplýva a nie je zdokumentované, či vôbec pri

svojom rozhodovaní posudzoval i túto skutočnosť.

58. Z ust. § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2016
vyplývali pre okresný úrad katastrálny odbor ako správny orgán prvého stupňa rozsiahle povinnosti pri
rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a do jeho kompetencie

pri rozhodovaní o vklade patrilo okrem iného skúmať i to, či predávajúci bol oprávnený nakladať s
nehnuteľnosťou, resp., či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou neboli obmedzené,
či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza, či sa neprieči dobrým mravom a taktiež bolo jeho
povinnosťou prihliadať aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie
vkladu. Vyššie uvedené ustanovenie v znení účinnom do 30. 06. 2016 obsahovalo odkaz napr. na

zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov
v znení neskorších predpisov, zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, Občiansky
súdny poriadok, zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov. Jedná sa
teda o demonštratívny výpočet právnych predpisov, na ktoré odkazuje ust. § 31 ods. 1 katastrálneho

zákona.Predkupnéprávoštátuknehnuteľnostiparc.č.XXXXvkatastrálnomúzemíM.vzniklozozákona
dňa 08. 07. 2015, pričom kúpna zmluva s F. G. bola uzavretá dňa 17. 06. 2015, pričom správny orgán
prvého stupňa sa o jeho existencii dozvedel dňa 22. 07. 2015, napriek tomu však z týchto skutočností pri
svojom rozhodovaní dňa 23. 07. 2015 (keď povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v
prospechžalobcu)vyvodilzáverodôvodnostipovoleniavkladu.Pokiaľsasprávnyorgánprvéhostupňas

existenciou zákonného predkupného práva štátu k vyššie označenej nehnuteľnosti, ktoré vzniklo dňa 08.
07. 2015 priamo na základe vyššie citovaného zákona, žiadnym spôsobom nezaoberal a nevysporiadol,
resp. vysporiadanie sa s touto skutočnosťou z predloženého administratívneho spisu a ani z rozhodnutiao povolení vkladu vlastníckeho práva nevyplývalo, podľa názoru správneho súdu pochybil, čo znamená,
že protest prokurátora bol potom podaný dôvodne a v záujme odstránenia tohto pochybenia.

59. Otázkou predkupného práva štátu sa zaoberal i Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku v konaní pod
sp. zn. 1Sžr/103/2012 zo dňa 09. 04. 2013 (i keď sa jednalo o predkupné právo štátu podľa zákona
č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a
ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o
katastrinehnuteľností(katastrálnyzákon)vzneníneskoršíchpredpisov),zktoréhojednoznačnevyplýva,

že správny orgán pri rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je
povinný prihliadať i na existenciu predkupného práva štátu a toto právo posudzovať (v kontexte s iným
hľadiskami a kritériami, ktoré je povinný skúmať) ako skutkovú a právnu skutočnosť, ktorá by mohla mať
vplyv na povolenie vkladu.

60. Najvyšší súd SR sa otázkou predkupného práva zaoberal i v ďalších svojich rozsudkoch (napr. v

konaní pod sp. zn. 3Sžrk/5/2017 zo dňa 30. 05. 2018, sp. zn. 4Sžrk/3/2018 zo dňa 03. 07. 2018, sp. zn.
10Sžrk/6/2018 zo dňa 24. 10. 2018, sp. zn. 2Sžrk/18/2018 zo dňa 12. 12. 2018, sp. zn. 8Sžrk/8/2018
zo dňa 12. 12. 2018), v ktorých tento súd ako kasačný súd zaujal jednotný právny názor k problematike
predkupnéhoprávaštátu,pričomtietorozsudkyvychádzalizrozsudkuvkonanípodsp.zn.6Sžrk/3/2018
zo dňa 18. 05. 2018 publikovaného v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 6/2018 pod č. 54/2018,

z ktorého vyplýva, že „I. Zmluvná voľnosť vlastníkov pozemkov, ku ktorým sa viaže zákonné predkupné
právo štátu (§ 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy
významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), je obmedzená
priamo zo zákona, a teda vlastníci dotknutých pozemkov sú povinní v prípade ich zamýšľaného predaja
tieto prednostne ponúknuť na kúpu štátu. II. Neprihliadnutie katastrálneho úradu v konaní o povolenie

vkladu vlastníckeho práva z kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností na existenciu inštitútu zákonného
predkupného práva štátu, ktoré obmedzuje zmluvnú voľnosť povinného subjektu, je v rozpore s účelom
a cieľmi zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií
a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a porušením zákona č. 162/1995 Z. z.
o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v

znení neskorších predpisov, a to i vtedy, ak predkupné právo štátu vzniklo ex lege až po uzavretí kúpnej
zmluvy, ktorá je predmetom konania o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.“

61. V predmetnej veci správny orgán prvého stupňa (rovnako ako i žalovaný) vychádzali z právneho
názoru vyjadreného v rozsudku Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 10Sžrk/23/2018 zo dňa 22.

10. 2019, ktorý sa týkal práve nehnuteľnosti parc. č. XXXX v katastrálnom území M. a konania vedeného
na správnom orgáne prvého stupňa pod č. V 5166/2015 (vo veci návrhu zápis vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností a povolenie vkladu na základe kúpnej zmluvy č. 2015/6/C15 zo dňa 17. 06. 2015
v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 17. 07. 2015 medzi predávajúcou F. G. a kupujúcim Poľnohospodárskou
Pôdou, s.r.o.), v ktorom Najvyšší súd SR ako kasačný súd v bodoch 46, 47, 48 rozsudku okrem iného

konštatoval, že „46. Z administratívneho spisu má súd za preukázané, že po právoplatnosti rozhodnutia
o vyhovení protestu prokurátora bol prvostupňový správny orgán povinný opätovne skúmať podmienky
na vklad vlastníckeho práva v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona s prihliadnutím na § 3 ods. 5
zákona č. 175/1999 Z. z., ako na skutkovú a právnu skutočnosť, ktorá má vplyv na povolenie vkladu.
Prvostupňový správny orgán prerušil konanie a vyzval účastníkov katastrálneho konania na doloženie

listiny preukazujúcej, že štát svoje právo vyplývajúce z § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z. nevyužil.
Následne, s odôvodnením, že účastníci konania v určenej lehote neodstránili nedostatky návrhu na
vklad, správny orgán konanie podľa § 31b ods. 1 písm. f) katastrálneho zákona zastavil. Zároveň v
rozhodnutí uviedol, že z vyjadrenia spoločnosti MH Invest, s.r.o. je zrejmé, že štát využil svoje predkupné
právo a z toho dôvodu Ministerstvo hospodárstva SR nedalo žiadnej tretej osobe súhlas s nadobudnutím

pozemkov schválených na vybudovanie strategického parku. Takisto z toho dôvodu nebola žiadnej tretej
osobe vydaná listina o nevyužití/neuplatnení predkupného práva k týmto pozemkom.
47. V zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona je povinnosťou okresného úradu prihliadať na skutkové
a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu a ktoré mohli nastať po uzavretí
zmluvy samotnej, ako aj po podaní návrhu. Nakoľko v čase rozhodovania správny orgán zistil, že

predmetom prevodu podľa predloženej kúpnej zmluvy bol pozemok nachádzajúci sa v katastrálnom
území, na ktorom sa má realizovať významná investícia v zmysle uznesenia Vlády Slovenskej republiky
č. 401 zo dňa 08.07.2015, išlo o skutkovú a právnu skutočnosť, ktorá nastala po podaní návrhu a
ktorá má vplyv na povolenie vkladu. Povaha skúmanej okolnosti (existencia zákonného predkupnéhopráva štátu) svedčala o tom, že takúto skutočnosť mal okresný úrad ustáliť v súčinnosti s príslušným
orgánom štátu, a nie dopytom na účastníkov katastrálneho konania, ktorí nemohli takúto skutočnosť
relevantne osvedčiť. Základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe

ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci.
Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli
náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia).
48. Podľa názoru kasačného súdu v danom prípade nenastala absolútna neplatnosť právneho úkonu
- predmetnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti, pretože podmienky platnosti sa skúmajú vždy ku dňu

uzavretia zmluvy. V čase uzavretia zmluvy neexistovala právna úprava brániaca realizácii predmetu
zmluvy. Táto situácia nastala dodatočne, po uzavretí zmluvy, ale v čase pred rozhodnutím o vklade.
Správny orgán musí rešpektovať platný a účinný právny stav vyplývajúci i z právnych predpisov, ktoré
nadobudnú účinnosť k času jeho rozhodovania, a ktoré nepravou retroaktivitou zasahujú do právneho
vzťahu. Správny orgán musí rešpektovať právny stav vyplývajúci z verejnoprávnych predpisov. Kasačný
súd uvedenú situáciu hodnotí ako dodatočnú právnu nemožnosť plnenia, ktorá objektívne nastala pred

rozhodnutím o vklade. Zákonné predkupné právo na základe § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z.
spôsobuje s účinkom nepravej retroaktivity dodatočnú právnu nemožnosť plnenia zmluvy o prevode
nehnuteľnosti a na túto skutočnosť je správny orgán rozhodujúci o návrhu na vklad podľa § 31 ods.
1 katastrálneho zákona povinný prihliadať. Správny orgán bol povinný skúmať, či bol rešpektovaný §
3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z., teda či bola predmetná nehnuteľnosť prednostne ponúknutá štátu.

Relevantnú odpoveď má správnemu orgánu v tomto prípade poskytnúť príslušný štátny orgán konajúci
za Slovenskú republiku.“

62. Ďalej musel správny orgán prvého stupňa prihliadať i na tú skutočnosť, že po zrušení rozhodnutia
správneho orgánu prvého stupňa č. V 5166/15 zo dňa 23. 07. 2015 (o povolení vkladu vlastníckeho

práva do katastra nehnuteľností v prospech žalobcu) rozhodnutím č. UP 60/2015-7 zo dňa 04. 11. 2015
bola ako vlastníčka parc. č. XXXX v katastrálnom území M. opätovne zapísaná jej pôvodná vlastníčka
F. G., čo preukazuje i LV č. XXXX, kat. územie M. zo dňa 19. 02. 2016. F. G. ako predávajúca uzavrela
kúpnu zmluvu č. 30203/4969/2015/Lužianky/007/3410 so spoločnosťou MH Invest, s.r.o. ako kupujúcim,
predmetom ktorej bola parc. registra C KN č. XXXX vo výlučnom vlastníctve predávajúcej 1/1 a správny

orgán prvého stupňa, t .j. Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor rozhodnutím pod č. V 5815/16 zo dňa
10. 06. 2016 povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnosti v katastrálnom
území M. v prospech spoločnosti MH Invest, s.r.o. na základe vyššie uvedenej kúpnej zmluvy.

63. Ďalším rozhodnutím pod č. V 11357/17 zo dňa 15. 02. 2018 správny orgán prvého stupňa povolil

vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností i k nehnuteľnostiam v katastrálnom území M., medzi
ktorými bol i pozemok registra C KN parc. č. XXXX ostatná plocha v prospech spoločnosti Jaguar Land
Rover Slovakia s.r.o. na základe kúpnej zmluvy č. 20/70079 zo dňa 12. 12. 2017 v znení dodatku č. 1
zo dňa 19. 02. 2018 uzavretej medzi spoločnosťou MH Invest, s.r.o. ako predávajúcim a spoločnosťou
Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. ako kupujúcim.

64. Na všetky vyššie uvedené skutočnosti musel prihliadať a správne aj prihliadal správny orgán prvého
stupňa pri opätovnom rozhodovaní o návrhu zo dňa 24. 06. 2015 na vklad vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností (na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17. 06. 2015 v znení jej dodatku č. 1 zo
dňa 17. 07. 2015) k parc. č. XXXX v katastrálnom území M., výsledkom čoho bolo zistenie, že štát
uplatnil svoje predkupné právo k nehnuteľnosti parc. č. XXXX v katastrálnom území M., ktorá bola

uvedená v osvedčení Ministerstva hospodárstva SR a ktorá následne prešla viacerými zmenami v osobe
vlastníka ako i zmenami v údajoch katastra nehnuteľností ohľadne druhu pozemku a to z ornej pôdy na
ostatnéplochy).Vyjasnenieotázkypredkupnéhoprávaknehnuteľnostipodparc.č.XXXXvkatastrálnom
území M. konštatoval i Najvyšší súd SR ako kasačný súd vo svojom rozsudku v konaní pod sp. zn.
6Sžrk/21/2018 zo dňa 05. 12. 2019, keď rozhodoval o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku

tunajšieho súdu č. k. 11S/164/2016-101 zo dňa 04. 07. 2018.

65.Jepotrebnézdôrazniť,žeprevodvlastníckehoprávaknehnuteľnostimávpodstatedvefázy.Zmluva,
na základe ktorej má dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je platná po podpísaní jej
účastníkmi (ak nie sú iné dôvody jej absolútnej neplatnosti), ale k nadobudnutiu vlastníckeho práva

dochádza až vkladom do katastra nehnuteľností (rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp zn.
1Sžr/15/2012). Z uvedeného vyplýva, že ani žalobca uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 17. 06. 2015 v
znení jej dodatku č. 1 zo dňa 17. 07. 2015 nenadobudol vlastnícke právo k tam uvedenej nehnuteľnosti
a správny orgán, ktorý konal o návrhu na vklad vlastníckeho práva mal s poukazom na ust. § 31 ods. 1katastrálneho zákona okrem iného skúmať i to, či predávajúci bol dňa 17. 06. 2015 oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, resp., či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou neboli obmedzené,
či kúpna zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom a taktiež

mal prihliadať na všetky skutočnosti, ktoré existovali v čase jeho rozhodovania (t. j. prvýkrát dňa 23. 07.
2015) a mohli by mať vplyv na povolenie vkladu, čo znamená, že vzhľadom na existenciu podkladov,
ktoré mu boli doručené dňa 22. 07. 2015 mal taktiež preveriť, či sa významná investícia bude nachádzať
i na pozemku, ktorý bol predmetom prevodu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17. 06. 2015 v znení jej
dodatku č. 1 zo dňa 17. 07. 2015 a v kladnom prípade k tomuto pozemku vzniklo zo zákona predkupné

právo štátu a správny orgán prvého stupňa mal pri svojom rozhodovaní dňa 23. 07. 2015 túto skutočnosť
skúmať. Nakoľko tak neurobil, prokurátor podal proti jeho rozhodnutiu zo dňa 23. 07. 2015 protest zo
dňa 15. 10. 2015, o ktorom rozhodol správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. UP 60/2015-7 dňa 04.
11. 2015 tak, že vyhovel protestu Okresnej prokuratúry Nitra zo dňa 15. 10. 2015 a svoje rozhodnutie
zo dňa 23. 07. 2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zrušil. Rozhodnutie
zo dňa 04. 11. 2015 nadobudlo právoplatnosť podľa vyznačenia dňa 10. 02. 2016. Tieto skutočnosti

sú správnemu súdu známe z administratívneho spisu, ktorý bol predložený ku konaniu vedenému na
tunajšom súde pod sp. zn. 11S/170/2016, predmetom ktorého bola správna žaloba žalobcu, ktorou sa
domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov,
referátu katastra nehnuteľností č. Vo 48/2016-2/Br: OU-NR-OOP5-2016/022865-2/Br k : V 5166/2015
zo dňa 05. 05. 2016.

66. Správny orgán prvého stupňa o návrhu zo dňa 24. 06. 2015 na zápis vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností a povolenie vkladu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17. 06. 2015 v znení jej dodatku
č. 1 zo dňa 17. 07. 2015 opätovne (druhýkrát) rozhodol dňa 17. 01. 2020 tak, že návrh na vklad práva
do katastra nehnuteľností zamietol. Správne postupoval i žalovaný ako odvolací správny orgán, keď

rozhodnutím zo dňa 30. 10. 2020 zamietol odvolanie žalobcu zo dňa 03. 03. 2020 proti rozhodnutiu
správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 17. 01. 2020. Správny súd nevzhliadol nijaký zákonný dôvod,
pre ktorý by mal byť povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 17. 06. 2015 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 17. 07. 2015 a návrhu zo dňa 24. 06. 2015
na vklad práva do katastra nehnuteľností. Nepochybili preto ani správne orgány v konaní v predmetnej

veci, teda správny orgán prvého stupňa, ktorý rozhodnutím zo dňa 17. 01. 2020 zamietol návrh na vklad
práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17. 06. 2015 v znení jej dodatku č.
1 zo dňa 17. 07. 2015 a ani žalovaný, ktorý rozhodnutím zo dňa 30. 10. 2020 rozhodnutie správneho
orgánuprvéhostupňazodňa17.01.2020potvrdil.Správnyorgánprvéhostupňaprisvojomrozhodovaní
o návrhu na vklad vlastníckeho práva správne skúmal, či predávajúci mohol dňa 08. 07. 2015 (teda

v deň vzniku predkupného práva) nakladať s nehnuteľnosťou, či jeho zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou neboli už v uvedený deň obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon
neobchádza, či sa neprieči dobrým mravom a taktiež prihliadal i na skutkové a právne skutočnosti, ktoré
popísal v odôvodnení svojho rozhodnutia a dospel k záveru, že vklad práva na základe kúpnej zmluvy zo
dňa 17. 06. 2015 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 17. 07. 2015 nemožno povoliť, čo správne konštatoval

vo vojom žalobou napadnutom rozhodnutí zo dňa 30. 10. 2020 i žalovaný.

67. Nemohlo byť úlohou súdu v tomto súdnom konaní na základe žaloby podanej žalobkyňou riešiť
otázku zákonnosti pôvodného, protestom napadnutého rozhodnutia, resp. otázku platnosti alebo
neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy ani z hľadiska námietok žalobkyne v podanej žalobe.

68. K týmto námietkam správny súd uvádza, že ich nepovažuje za dôvodné. Správny orgán prvého
stupňa pri rozhodovaní o tomto návrhu bol povinný vychádzať zo stavu v čase svojho druhého
rozhodovania(t.j.17.01.2020),čoiurobilavodôvodnenísvojhorozhodnutiapopísalvšetkyskutočnosti
a právne úkony, ku ktorým musel prihliadať a ktoré mu bránili v tom, aby povolil vklad práva na základe

kúpnej zmluvy zo dňa 17. 06. 2015 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 17. 07. 2015. Rovnako postupoval
i žalovaný pri rozhodovaní o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo
dňa 17. 01. 2020. Správny súd sa nestotožnil s tvrdením žalobkyne o nesprávnej aplikácii relevantných
právnych noriem, naopak bol toho názoru, že správne orgány pri svojom rozhodovaní vychádzali zo
skutočného stavu, ktorý vyplýval z administratívneho spisu a na tento stav správne aplikovali i predpisy

procesného ako i hmotného práva. V súvislosti s touto námietkou správny súd dáva do pozornosti
žalobcu rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 2 Sžrk 8/2018 zo dňa 28. 05. 2020, v
ktorom okrem iného uviedol: „Vzhľadom na právnu podstatu predkupného práva vo všeobecnosti a
účel sledovaný zákonom č. 175/1999 Z.z., ktorým je zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahovpotrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou z hľadiska celého hospodárstva SR
(pozri § 1 ods. 1 zák. č. 175/1999 Z.z., dôvodová správa k zákonu č. 175/1999 Z.z., dôvodová správa
k zákonu č. 154/2015 Z.z.), dospel kasačný súd k záveru, že zmluvná voľnosť vlastníka pozemku, ku

ktorému sa viaže predkupné právo štátu podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z., je obmedzená
priamo zo zákona, a teda vlastníci dotknutých pozemkov sú povinní v prípade ich zamýšľaného predaja
prednostne ponúknuť tieto pozemky na kúpu štátu. Iba taký výklad § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z.
môže byť v súlade s účelom a cieľmi zákona č. 175/1999 Z.z. Neprihliadnutie okresného úradu v konaní
o povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na existenciu predkupného štátu podľa

§ 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z.z., obmedzujúceho zmluvnú voľnosť povinného z tohto predkupného
práva pri zamýšľanom prevode dotknutej nehnuteľnosti, ako na skutočnosť, ktorá má vplyv na povolenie
vkladu, je podľa kasačného súdu v rozpore s účelom a cieľmi zákona č. 175/1999 Z.z. a porušením § 31
ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. Uvedené platí aj vtedy, ak predkupné právo štátu vzniklo až po uzavretí
kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom konania o povolení vkladu, keď okresný úrad je povinný skúmať, či
po uzavretí zmluvy do rozhodnutia o povolení vkladu nenastali skutkové alebo právne zmeny, ktoré by

bránili vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

69. Nemožno súhlasiť s konštatovaním žalobcu o chránení záujmu štátu v neprimeranom rozsahu a v
rozpore s právnymi predpismi. Postup správneho orgánu, ktorý má oporu v predpisoch procesného a
hmotného práva nemožno označiť za nezákonný, chrániaci prednostne záujmy štátu. Naviac žalobca v

podanej žalobe neuviedol také skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné jeho námietku o porušení
zásady rovnosti v preskúmavanom správnom konaní a rozhodnutí považovať za odôvodnenú. K potrebe
postupovať vo vzťahu k účastníkovi konania predvídateľným spôsobom, správny súd poukazuje na
množstvo predchádzajúcich rozhodnutí správnych orgánov, ktoré sú mu známe z jeho rozhodovacej
činnosti a ktoré sa týkali priamo žalobcu a predkupného práva štátu, pričom správne orgány postupovali

i v tejto veci vo vzťahu k žalobcovi obdobným spôsobom a v intenciách svojich predchádzajúcich
rozhodnutí.

70. K námietke týkajúcej sa rozporu s § 3 a § 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach)
správny súd uvádza, že žalobca žiadnym spôsobom nešpecifikuje, v čom by ním tvrdený rozpor

mal spočívať, resp. čo by malo byť v rozpore s uvádzanými ustanoveniami zákona. Predkupné právo
štátu k predmetnej nehnuteľnosti parc. č. XXXX v katastrálnom území M. vzniklo na základe ust. § 3
ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z., pričom tento zákon automaticky nespája jeho porušenie s absolútnou
neplatnosťou právneho úkonu a vymedzuje len okamih vzniku predkupného práva. Žalobca v žalobe
tvrdil, že správny orgán prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia spája porušenie predkupného

práva s absolútnou neplatnosťou a žalovaný poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktoré
hovorí o dodatočnej nemožnosti plnenia, pričom z toho dôvodu je potom podľa jeho názoru odôvodnenie
logicky rozporné a arbitrárne, dôsledkom čoho je porušenie práva na súdnu ochranu. Ani túto námietku
žalobcu nemožno považovať za dôvodnú a tvrdenie žalobcu nezodpovedá skutočnosti. Správny orgán
prvého stupňa rovnako ako i žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia v súvislosti s predkupným

právomštátupoukázalinarozsudokNajvyššiehosúduSRvkonanípodsp.zn.10Sžrk/23/2018,vktorom
sa tento súd ako kasačný súd vyjadril k otázke predkupného práva štátu k predmetnej nehnuteľnosti a z
tohto právneho názoru správne orgány ako i správny súd pri rozhodovaní v predmetnej veci vychádzali.
V zmysle ust. § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov je povinnosťou
správneho orgánu preskúmať zmluvu zo všetkých hľadísk uvádzaných v tomto zákonnom ustanovení,

pričom správny orgán je zároveň povinný prihliadať aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli
mať vplyv na povolenie vkladu. Medzi tieto skutočnosti podľa názoru súdu patria i zmeny, ku ktorým
došlo po začatí katastrálneho konania vedeného pod zn. V 5166/2015 a ktoré sa týkali parc. č. XXXX
v katastrálnom území M. (opakovaná zmena vlastníka pozemku, zmena druhu parcely) a ktoré správne
orgány v odôvodnení svojich rozhodnutí podrobne opísali. Na tieto zmeny musel správny orgán prvého

stupňa prihliadať a nepochybne boli dôvodom, pre ktorý nebolo možné vyhovieť návrhu zo dňa 24. 06.
2015 na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

71. Za nedôvodné správny súd považoval i námietky žalobkyne spočívajúce v nesprávnom právnom
posúdení veci (absolútna neplatnosť právneho úkonu a dodatočná nemožnosť plnenia). V súvislosti s

týmito námietkami správny súd opätovne poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp.
zn. 10Sžrk/23/2018 zo dňa 22. 10. 2019 a jeho dôvody, ktorý sa týkali práve nehnuteľnosti parc. č. XXXX
v katastrálnom území M.. Z tohto rozsudku jednoznačne vyplýva, že v čase uzavretia zmluvy zo dňa 17.
06. 2015 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 17. 07. 2015 neexistovala právna úprava brániaca realizáciipredmetu zmluvy. Táto situácia nastala dodatočne, po uzavretí zmluvy, ale v čase pred rozhodnutím o
vklade. Správny orgán musí rešpektovať platný a účinný právny stav vyplývajúci i z právnych predpisov,
ktoré nadobudnú účinnosť k času jeho rozhodovania, a ktoré nepravou retroaktivitou zasahujú do

právnehovzťahu.Správnyorgánmusírešpektovaťprávnystavvyplývajúcizverejnoprávnychpredpisov.
Kasačný súd uvedenú situáciu hodnotil ako dodatočnú právnu nemožnosť plnenia, ktorá objektívne
nastala pred rozhodnutím o vklade.

72. K námietke týkajúcej sa nesprávneho posúdenia nových skutočností správny súd uvádza, že

súdnemu konaniu v predmetnej veci predchádzali iné súdne konania, čo vyplýva z administratívneho
spisu. V konaní vedenom pod sp. zn. 11S/170/2016 tunajší súd zistil, že žalobca sa žalobou
domáhal zrušenia rozhodnutia - žalovaného č. Vo 48/2016-2/Br: OU-NR-OOP5-2016/022865-2/Br k:
V 5166/2015 zo dňa 05. 05. 2016, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 24. 03. 2016 o zastavení konania. Tunajší súd rozsudkom
č.k. 11S/170/2016-90 zo dňa 01. 08. 2018 (ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06. 09. 2018) zrušil

rozhodnutie žalovaného zo dňa 05. 05. 2016, ako i rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho
oboru č. V 5166/2015-18 zo dňa 24. 03. 2016 a vec vrátil Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru
na ďalšie konanie. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší
súd SR rozsudkom v konaní pod sp. zn. 10/Sžrk/23/2018 zo dňa 22. 10. 2019 tak, že kasačnú sťažnosť
žalovaného zamietol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 05. 12. 2019.

73. Z vyššie uvedeného vyplýva, že potom, ako krajský súd vyššie uvedeným rozsudkom zrušil
rozhodnutie žalovaného zo dňa 05. 05. 2016 a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa
24. 03. 2016, bolo povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa opätovne rozhodnúť o návrhu zo dňa
24. 06. 2015 na vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17. 06. 2015 v znení jej

dodatku č. 1 zo dňa 17. 07. 2015, pričom sa tak stalo práve rozhodnutím správneho orgánu prvého
stupňa zo dňa 17. 01. 2020, proti ktorému podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol žalobou
napadnutým rozhodnutím zo dňa 30. 10. 2020 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie zo dňa
17. 01. 2020 potvrdil.

74. S poukazom na uvedené zistenia vyplývajúce z predloženého administratívneho spisu a vyššie
uvádzané rozsudky Najvyššieho súdu SR v skutkovo a právne obdobných veciach súd nemal
pochybnosti o tom, že postup správnych orgánov pri rozhodovaní v predmetnej veci bol správny a
súladný so zákonom. Žalovaný (ako i správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí zo dňa 17.
01. 2020) sa v dôvodoch svojho žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa 30. 10. 2020 vysporiadal s

existenciou predkupného práva štátu ako i s ďalšími skutočnosťami, na ktoré bolo potrebné prihliadať
v katastrálnom konaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 17. 06. 2015 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 17. 07. 2015. Namietanie
zachovania predkupného práva k nehnuteľnosti i voči jej nadobúdateľom a neexistencie dobrej viery
týchto nadobúdateľov (v nadväznosti na zápis poznámok o prebiehajúcom súdnom konaní) je, vzhľadom

na zistené skutočnosti a právny názor vyjadrený v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR týkajúcich sa
predkupného práva štátu a jeho účelu, celkom irelevantné.

75. Po oboznámení sa s námietkami žalobcu, administratívnym spisom, ktorý súdu predložil žalovaný,
ako i s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 17. 01. 2020 a rozhodnutím žalovaného

zo 30. 10. 2020 dospel správny súd k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne a nebolo možné jej
vyhovieť. Za potrebné tiež považuje uviesť, že úlohou správneho súdu nie je zaisťovať účastníkom
vždy po všetkých stránkach bezvadné správne rozhodnutia, ale ochrániť ich pred hmotnoprávnymi
pochybeniami správnych orgánov a pred takými vadami správneho konania, ktoré by vo svojich
dôsledkoch mohli mať vplyv na hmotnoprávne postavenie účastníkov. Správny súd zdôrazňuje, že

administratívny orgán nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov prípadu uvádzaných účastníkmi
konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu, ktoré stručne, ale jasne a dostatočne
určito objasní skutkový a právny základ rozhodnutia a z ktorého je zrejmé, ako sa správny orgán

vysporiadal s právne relevantnými námietkami účastníka konania, stačí na záver o tom, že z tohto
aspektujeplnerealizovanéprávoúčastníkanariadneodôvodnenieadministratívnehorozhodnutia,ktoré
je predpokladom aj formulácie žalobných námietok a je daný aj atribút preskúmateľnosti správneho
rozhodnutia, ako predpoklad ďalšieho prieskumu administratívneho rozhodnutia v správnom súdnomkonaní. Z tohto pohľadu považuje správny súd rozhodnutie žalovaného za preskúmateľné, nakoľko v
ňomžalovanývyhodnotilskutočnosti,ktorébolinepochybnezistenéaustálilichprávnyvýznam.Uviedol,
z akých dôkazov vychádzal, ako ich zhodnotil, ako sa vyrovnal s námietkami žalobcu vo vzťahu k

skutkovým okolnostiam i právnemu posúdeniu veci.

76. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 30. 10. 2020 správny súd
nezistil dôvody na jeho zrušenie podľa ust. § 191 SSP, ale dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná,
a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.

77. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd
žalobu zamietol), nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo
súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.
Žalovaný správny orgán v zásade nemá právo na náhradu trov konania a táto mu môže byť priznaná
len vo výnimočných prípadoch, pričom takúto situáciu súd v predmetnej veci nevzhliadol.

78. Taktiež súd nepriznal náhradu trov konania ani ďalšej (pribratej) účastníčke konania F. G. a to
s poukazom na ust. § 169 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady
trov pre ďalšiu účastníčku. Správny súd uznesením č. k. 11S/172/2020-75 zo dňa 02. 09. 2021 pribral
do súdneho konania túto účastníčku administratívneho konania, ale neuložil jej žiadnu povinnosť, v

súvislosti s plnením ktorej by jej vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu
súdu zaslanú pribratej účastníčke konania, aby sa k podanej žalobe vyjadrila s poučením, že ak tak
neurobí, správny súd môže vo veci konať ďalej (ust. § 105 ods. 2 SSP).

79. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004

Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnúsťažnosťmôžepodaťúčastníkkonania,akbolorozhodnutévjehoneprospechvlehotejedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je

ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.