Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 1. máj 2022

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 16C/58/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4121212195
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Šiška, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2022:4121212195.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudcom JUDr. Borisom Šiškom, PhD., v spore žalobcu : S. C., nar. XX.XX.XXXX,

bytom H. XX, R., toho času bytom I. XX, R. zastúpený : BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., advokátska
kancelária so sídlom Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava, IČO: 36 833 533, proti žalovanej : C. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, R., zastúpená : Advokátska kancelária JUDr. René Hudzovič, s.r.o., so
sídlom Štefánikova trieda č. 49, Nitra, IČO: 36 860 697, v konaní zrušenie spoločného nájmu bytu, takto

r o z h o d o l :

I. Právo spoločného nájmu k bytu žalobcu a žalovanej sa k nájomnému bytu č. X nachádzajúcemu sa
na prízemí bytového domu F., na ulici H., vchod č. XX v R., blok: A X pozostávajúceho z 3 izieb, kuchyne
a príslušenstva zrušuje a to s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaná sa určuje za výlučného nájomcu a pokračujúceho člena bytového družstva bez
zabezpečenia bytovej náhrady žalobcovi.

III. Žalovanej sa proti žalobcovi priznáva n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške
náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou podanou na Okresný súd Nitra dňa 26.10.2021 požadoval, aby súd rozhodol, že

zrušuje právo spoločného nájmu bytu žalobcu a žalovanej k nájomnému bytu č. 2, nachádzajúceho sa v
bytovomdomeF.vovlastníctveOkresnéhostavebnéhobytovéhodružstvaNitra,prízemie,vchod:H.XX,
blok: O., pozostávajúceho z 3 izieb, kuchyne a príslušenstva a za výlučného nájomcu a pokračujúceho
člena družstva určuje žalobcu. Žalobu odôvodnil na tom skutkovom základe, že ako zamestnanec
štátneho podniku: HYDROMELIORÁCIE STAZ NITRA, stavebný závod nachádzajúci sa na N. ulici č.
2, XXX XX R. - H. J. bol na základe rozhodnutia zo dňa 09.08.1989, č. Pk/De/26352 prijatý za člena
Okresného stavebného bytového družstva Nitra (ďalej ako „OSBD Nitra“) s členským číslom XXXXX. V

zmysle rozhodnutia zo dňa 11.01.1990, č. XXXX mu OSBD Nitra pridelil do osobného užívania nájomný
byt č. 3, nachádzajúci sa v bytovom dome F. vo vlastníctve OSBD Nitra, 2. podlažie, vchod: H. XX,
blok A/X 3.vch., pozostávajúci z 3 izieb, kuchyne a príslušenstva (ďalej ako „Družstevný byt 1“). Na
základe dohody o výmene bytov zo dňa 23.02.1990 uzavretej medzi ním a K.E. došlo k vzájomnej
výmene Družstevného bytu 1 a bytu č. 2, nachádzajúceho sa v bytovom dome F. vo vlastníctve OSBD
Nitra, prízemie, vchod: H. XX, blok: O., pozostávajúceho z 3 izieb, kuchyne a príslušenstva (ďalej ako
„Družstevný byt 2“), ktorý mal pôvodne pridelený do osobného užívania K. F.. OSBD Nitra na základe

uznesenia zo dňa 29.03.1990, č. 14 schválilo vyššie uvedenú dohodu o výmene bytov a mojej osobe
bol pridelený Družstevný byt 2. Nakoľko v čase pridelenia Družstevného bytu 2 žil v manželstve so
žalovanouvznikloimprávospoločnéhoužívaniaDružstevnéhobytu2,azároveňtýmtovznikloŽalovanej
spoločné členstvo v OSBD Nitra. Následne po niekoľkých rokoch chcel odkúpiť Družstevný byt 2 odOSBD Nitra. Po jeho odkúpení by patril do bezdpodielového spoluvlastníctva jeho osoby a žalovanej.
Nakoľko žalovaná s kúpou Družstevného bytu 2 nesúhlasila, zabránila uskutočneniu tohto prevodu.
Žalovaná tým pádom svojou pasivitou znemožnila zamýšľaný proces odkúpenia Družstevného bytu 2,

a preto do dnešného dňa pokračovali v jeho užívaní v pozícii nájomcov. Doplnil, že jeho manželstvo so
žalovanoubolorozsudkomOkresnéhosúduNitrazodňa07.09.2021,č.k.36Pc/11/2021-107rozvedené,
pričom nemajú ani maloleté deti, a preto tunajší súd nebude pri rozhodovaní musieť prihliadnuť na ich
záujmy. Keďže medzi mnou a žalovanou k dnešnému dňu nedošlo k dohode o tom, kto z nás ostane
výlučným nájomcom družstevného bytu 2, rozhodol sa podať predmetnú žalobu za účelom zrušenia

práva spoločného nájmu k družstevného bytu 2. Zároveň považuje za vhodné doplniť, že o pridelenie
Družstevného bytu 2 sa zaslúžil výlučne on, nakoľko jeho pridelenie sa odvíjalo práve od môjho členstva
v OSBD Nitra. Rovnako podotýkam, že všetky náklady spojené s Družstevným bytom 2 som po celý
spoločného nájmu platil výlučne on.

2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že je pravdou, že v súlade s ust. § 175 ods. 1, ods. 2

Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 29.3.1990 vzniklo žalobcovi a jej právo spoločného
užívania bytu č. X nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu na ulici H., vchod č. XX v R. a s ním
i naše spoločné členstvo v OSBD Nitra. S návrhom žalobcu na zrušenie práva spoločného nájmu bytu
k vyššie uvedenému bytu vyjadrila súhlas, avšak nesúhlasila s jeho návrhom, aby za osobu, ktorá ako
výlučný nájomca a pokračujúci člen družstva bude predmetný byt užívať, bol určený žalobca. V zhode

s ustáleným výkladom podávaným súdnou praxou súd podľa okolností konkrétneho prípadu prihliada aj
na ďalšie hľadiská, napr. na širšie okolnosti rozvratu manželstva, sociálne aspekty, na možnosti nového
usporiadania bytových pomerov a zdravotné pomery rozvedených manželov, na spoločenský význam a
náročnosť ich práce i na to, ako sa kto z rozvedených manželov pričinil o nadobudnutie a udržanie nájmu
bytu, do úvahy súd berie i pracovné zaradenie, účelné využitie bytu; to, či i u osôb, ktoré zostanú v byte

bývať, sú predpoklady na pokojné a usporiadané spolužitie, záujem plnoletých detí, počet rodinných
príslušníkov, ktorí budú v byte bývať a pod. Tieto kritériá sa uplatnia ako ďalšie aj v prípade účastníkov,
ktorí maloleté deti nemajú. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že zmyslom ust. § 705 ods. 3 Obč. zák.
je umožniť bývalým manželom oddelené bývanie a zároveň určiť, kto bude doterajší byt ďalej užívať.
Podstatnou skutočnosťou, ktorú žalobca vo svojom návrhu zámerne neuviedol, je tá, že spoločne so

žalobcom vlastnia ako bezpodieloví spoluvlastníci rodinný dom s pozemkom na I. ulici v R., postavený
na parc. č. XX/XX, ktorý od roku 2009 až do 21.3.2021 so žalobcom spoločne obývali. Dňa 21.03.2021
musela v nočných hodinách aj so svojim mladším synom O. C. v dôsledku nepredvídateľného chovania
a zo strachu z fyzického napadnutia zo strany žalobcu ujsť zo spoločnej domácnosti na I. ul. Odišla
spoločne aj s mladším synom O. do ich nájomného bytu na ulici H. XX, R., kde od roku 2017 býva

ich starší syn S. C.. Žalobca zostal bývať vo vyššie uvedenom rodinnom dome. Jej žalobca prístup do
tohto domu neumožňuje, vymenil zámky, vstup do domu mi jej neumožnil ani potom, čo som privolala
políciu, keď sa dožadovala vydania svojich osobných vecí, tak niektoré z nich demonštratívne vyhodil
na ulicu, iné odmietol vydať. Žalobca neumožňuje vstup do spoločného domu ani ich synom. So svojimi
synmi bývam v byte na H. ulici č. XX od 21.03.2021 až doposiaľ, nakoľko a to najmä od 21.03.2021

neustále (teda i po právoplatnom rozvode nášho manželstva (1.10.2021) ju žalobca neprimeraným
spôsobom obťažuje prostredníctvom neustáleho kontaktovania formou SMS správ obsahujúcich rôzne
formy psychického nátlaku. Žalobca neustále zasahuje do jej práva na ochranu osobnosti, najmä
do práva na ochranu súkromia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, prejavov osobnej povahy a
pod. Žalobca ju ohovára, kontaktuje jej kolegyne, známych, jej rodinných príslušníkov a dokonca jej

zamestnávateľa, pred ktorými ju osočuje, znevažuje a rozširuje o nej nepravdivé tvrdenia spôsobilé
privodiť jej ujmu. Manipuluje s fotografiami jej osoby, upravuje ich tak, aby pôsobili znevažujúco, vytvára
videozáznamy v snahe navodiť dojem, že dej na nich zaznamenaný sa týka jej osoby, že je účastná
situácií (znevažujúcich a hanobiacich) na záznamoch zachytených a neoprávnene, teda protiprávne ich
zverejňuje. V SMS komunikácii sa vydáva za ňu a v jej mene komunikuje s mojimi známymi, ktorí ju

kontaktujú na moje staré telefónne číslo, ktoré dlhšiu dobu nepoužíva, ktorého SIM karta je vedená
na meno žalobcu, a preto ho nemôžem zrušiť. Toto telefónne číslo zámerne nezrušil a zneužíva ho
potom čo ho prestala používať. Jeho konanie je úmyselné, motivované snahou privodiť jej ujmu. Konanie
žalobcu zasiahlo i do jej zdravia, trpím psychickými poruchami, v dôsledku čoho bola nútená vyhľadať
pomoc u psychológa. Medzi širšie okolnosti rozvratu manželstva možno zahrnúť i vyššie v stručnosti

popísané konanie žalobcu a taktiež skutočnosť, že žalobca už v období pred rokom 2015 udržiaval
vzťahy s inými ženami, v dôsledku ktorej skutočnosti mali aj oddelené spálne, intímne spolu nežili a v
manželstve zotrvala len v záujme mal. detí. K rozvratu manželstva prispela i tá skutočnosť, že už i v
období predtým, ako sa stal žalobca nezamestnaným (18.11.2014), viedla spoločnú domácnosť a platilavšetky účty výlučne ona, žalobca neplatil nič. Vyššie uvedené skutočnosti odôvodňujú nevyhnutnosť
nového usporiadania bytových pomerov, za vyššie popísaného konania žalobcu nie je možné, aby spolu
obývali jednu nehnuteľnosť a počnúc od 21.3.2021 má žalobca otázku bývania vyriešenú v ich rodinnom

dome na I. ulici v R. a ona so svojimi synmi v byte na H. XX v R.. Týmto je naplnený i zmysel ust. §
705 ods. 3 Obč. zák. - umožniť bývalým manželom oddelené bývanie. V ďalšej časti svojho podania
zhrnula rozhodujúce hľadiská pre rozhodnutie o tom, kto bude ako pokračujúci člen družstva a výlučný
nájomca predmetný byt užívať. Poukázala na nevôľu žalobcu dohodnúť sa na vyporiadaní majetku
pochádzajúceho zo zaniknutého BSM aj odkazom na konkrétnu sm správu. Po uzavretí manželstva

dňa 10.09.1988 sme na ul. H. XX, R. dostali dňa 07.02.1990 pridelený byt č.3., ktorý následne vymenili
dňa 29.03.1990 za byt č.2 na ul. H. XX, R., v ktorom bývajú v súčasnej dobe. Nesúhlasí teda s tvrdením
v bode č.4 v „Žalobe o zrušenie spoločného nájmu bytu“, zo dňa 26.10.2021 a popiera, že až pridelením
bytu č.2 na ul. H. XX im vzniklo právo na spoločné užívanie bytu, nakoľko už v čase pridelenia bytu č.3
žili spolu ako manželia. Nesúhlasí ani s tvrdením a popiera tvrdenie, ktoré žalobca uvádza v bode č.5 v
„Žalobe o zrušenie spoločného nájmu bytu“, zo dňa 26.10.2021. Žalobca nikdy nechcel odkúpiť byt č.2

na ul. H. XX, R. do osobného vlastníctva aj napriek môjmu opakovanému naliehaniu na jeho odkúpenie.
Bola to ona, ktorá chcela byt odkúpiť počas manželstva, ale pasivita žalobcu ako spolunájomcu túto
moju iniciatívu opakovane znemožňovala s odôvodnením Byt spoločne užívali od roku 1990 do roku
2008. Od roku 2017 v ňom býval starší syn. Poprela tvrdenie, že o pridelenie bytu č.2 na ulici H. XX, R.
sa zaslúžil výlučne žalobca, nakoľko v čase pridelenia bytu boli členmi OSBD obaja manželia spoločne.

Tak isto nesúhlasila a poprela tvrdenie, že všetky náklady spojené s bytom č.2 na ulici H. XX, R. hradil
výlučne žalobca. Ako už uviedla, všetky náklady (OSBD - nájomné aj energie) spojené s týmto bytom
po celé jeho užívanie platila výlučne ona a tak je to aj súčasnosti. Žalobca neplatil nič, čo je posilnené aj
faktom, že žalobca je nezamestnaný a evidovaný na úrade práce od roku 2014. Navrhla, aby súd zrušil
právo spoločného nájmu bytu so žalobcom a za výlučného nájomcu a pokračujúceho člena družstva

určil žalovanú.

3. Žalobca v replike uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovanej, ktorá vo vyjadrení uviedla, že nie je
pravdou, že o pridelenie sporného bytu sa zaslúžil výlučne on, pretože v čase pridelenia sporného bytu
boli členmi OSBD on a žalovaná. Je síce pravdou, že v čase pridelenia sporného bytu boli so žalovanou

ako manželia členmi OSBD Nitra spoločne, avšak mám za to, že žalovaná zjavne účelovo nespomína
fakt, že členmi OSBD Nitra sa so žalovanou stali z dôvodu, že som bol v čase pridelenia sporného
bytu zamestnancom vtedajšieho štátneho podniku HYDROMELIORÁCIE STAZ Nitra, stavebný závod
so sídlom na Priemyselnej 2, 949 01 Nitra-Horné Krškany a sporný byt im bol pridelený práve z dôvodu
jeho vtedajšieho zamestnania. Keďže sa jednalo o veľmi ťažkú prácu, s potenciálom spôsobiť závažné

zdravotné následky, pridelenie služobného bytu zamestnancovi takéhoto podniku slúžilo ako motivácia
pre zamestnanca k podávaniu dobrých pracovných výkonov. Napokon aj v dôsledku následkov z tejto
ťažkej práce, som zo zdravotných dôvodov bol nútený prerušiť od roku 2014 živnosť a zrejme aj v
dôsledku zdravotných následkov zo zamestnania som v roku 2017 dostal srdcový kolabs. Situácia je
teda taká, že v prípade, že by v čase pridelenia sporného bytu nebol v manželstve so žalovanou, členom

OSBDNitrabysastalsamostatneatedaajbytbymubolpridelenýsamostatnenakoľkočlenstvovOSBD
Nitra a pridelenie bytu sa odvíjalo od toho, že bol zamestancom štátneho podniku HYDROMELIORÁCIE
STAZ 2/ 9 Nitra. Napriek tomu, že mu bol sporný pridelený počas manželstva so žalovanou, má za to,
že by bolo v rozpore s princípom spravodlivosti posudzovať jeho zásluhu o pridelenie sporného bytu
so zásluhou žalovanej ako rovnocennú a to predovšetkým preto, že byt bol pridelený pre neho ako

zamestnanca s ťažkou prácou, ako aj vzhľadom na to že, táto ťažká práca na ňom zanechala zdravotné
dôsledky vplyvom ktorých som musel v roku 2015 ukončiť živnosť. K príčinám rozvratu manželstva sa
hrubo ohradil k tvrdeniu, že dňa 21.03.2021 v nočných hodinách musela aj so svojim mladším synom
O. C. ujsť zo spoločnej domácnosti v dome na I. ulici a to v dôsledku môjho nepredvídateľného chovania
a zo strachu z fyzického násilia. Uviedol, že dňa 21.03.2021 vo večerných hodinách vstúpil do spálne

žalovanej, pričom ju pristihol ako sa cez internet sexuálne ukája s iným mužom. Následne ešte behom
toho istého večera v čase, keď som sa v dome nenachádzala, Žalovaná spolu so synom O.O. z domu
utiekla do sporného bytu, v ktorom v tom čase žil syn S. C.. To, že žalovanú pristihol pri internetovom
sexe s iným mužom spôsobilo hlboký rozvrat manželstva. Stratil k nej dôveru a z tohto dôvodu podal
návrh na rozvod manželstva. Následne poukazoval na prieťahy v konaní o rozvod. Poprel tvrdenia o

tom, žeby žalovanú osočoval, znevažoval, zasahoval jej do súkromia, manipuloval s fotografiami atď.
K tvrdeniu, že všetky náklady spojené so sporným bytom financovala žalovaná nie je pravdivé. Keďže
sama priznala, že od roku 2017 chod sporného bytu nefinancovala, sama tým neguje svoje tvrdenie
o tom, že náklady na chod sporného bytu hradila výlučne ona a to jej tvrdenie je teda pre konaniebezpredmetné. Ďalej poznamenal, že to že je evidovaný ako nezamestnaný na úrade práce nemá s
vecou nič spoločné, keďže jednak počas prevádzkovania živnosti nasporil početné úspory a jednak mu
značnú finančnú sumu bezodplatne poskytla moja blízka rodina a to stará mama a rodičia. Z úspor

a finančného daru od rodiny do dnešného dňa žijem a z týchto peňazí aj financoval chod sporného
bytu. Nezamestnaný nie je z dôvodu „neschopnosti sa zamestnať“ ako sa snaží naznačiť žalovaná,
ale práve z dôvodu zdravotných problémov (kolabs z roku 2017), ktoré mali samé príčinu v ťažkých
pracovných podmienkach u zamestnávateľa, ktorý jemu a sporný byt pridelil. Samotné dôkazy, ktoré
žalovaná predložila pritom nie sú dôkazom o tom, že by všetky náklady súvisiace s chodom sporného

bytu uhrádzala zo svojich príjmov, ale sú len dôkazom o tom, že žalovaná zadávala príkazy na prevod
peňazí zo svojho bankového účtu. V skutočnosti totiž prevažnú väčšinu nákladov s chodom sporného
bytu, ako nájomné a platby za energie ako aj opravy v byte hradil on zo svojho príjmu zo živnostenského
podnikaniaanáslednezosvojichúsporafinančnéhodaru.Tototvrdeniedokážejednoznačnepreukázať,
a to predovšetkým e-mailovou komunikáciou medzi mnou a žalovanou, v ktorej ho žalovaná vyzýva, aby
jej poskytol peniaze na nájomné v hotovosti, aby mohla žalovaná následne zadať

príkaz na prevod z jej účtu, pričom však reálne tieto peniaze žalovanej poskytol on. Išlo medzi ním a
žalovanou v tej dobe o bežnú prax, čo opäť vie podložiť listinným dôkazom - “lístočkom”, ktorý nechala
žalovanázavesenývbyte,vktorommavyzývaabyjejdalpeniazenanezaplatenénájomnéza3mesiace
od 15.08.2012. Opakovane uvieidk, že v prípade výskytu finančných povinnosti ohľadom sporného bytu
vždy odovzdal peniaze v hotovosti žalovanej, ktorá následne zo svojho účtu zadala príkaz na prevod

z účtu, pričom samotné peniaze som poskytol on. V ďalej časti repliky žalobca poukazoval na to, že
v spornom byte dal vymeniť plastové okná a balkónové dvere v súhrnnej výške 2580 eur. Akcentoval
na dohodu o splátkach a uznaní dlhu medzi ním a Západoslovenskou vodárenskou spoločnosťou.
Napokon poznamenal, že žalovaná vo vyjadrení účelovo opomenula ďalšiu dôležitú skutočnosť, ktorou
je, že v rokoch 2009 až 2011 sporný bytu prenajímali do podnájmu podnájomníkom za nájomné 400

eur mesačne. Z týchto 400 eur mesačne pritom žalovaná každý mesiac dostala 150 EUR, pričom ich
míňala na osobnú spotrebu, zatiaľ čo onzo zvyšných 250 EUR pravidelne prispieval na chod sporného
bytu. Ďalej sa zaoberal záujmom o odkúpenie bytu, pričom dospel k záveru, že žalovaná z vlastnej
iniciatívy zabránila odkúpeniu bytu do osobného vlastníctva. S poukazom na § 705 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, poukázal nato, že v prípade ich dvoch synov sa jedná o dvoch dospelých mužov po tridsiatke,

ktorí sú si plne sebestační. Keďže súdna prax pri rozhodovaní o rozdelení spoločného bytu ako hľadisko
neuvádza „záujem plnoletých detí“ má zato, že súd by mal s predmetnými tvrdeniami vysporiadať ako
s nesúvisiacimi s týmto konaním. K tvrdeniu, že žalovaná nemá bez sporného bytu vyriešenú bytovú
otázku vyjadril pochybnosť, či tam žalovaná skutočne býva, keďže sa ju snažil v byte zastihnúť v skorých
ranných hodinách, kedy sa tam nenachádzala. V byte žije samostatne pravdepodobne S. C..

4. Žalovaná v duplike zotrvala na svojich tvrdenia vo vyjadrení k žalobe, namietajúc účelovosť a
nepravdivosť skutočností uvedených v replike. K prideleniu bytu uviedla, že predmetný sporný byt im
bol pridelený z OSBD ako manželom, keď už obaja boli členmi OSBD. Nie je pravdou, že o pridelenie
sporného bytu sa zaslúžil žalobca ako bývalý manžel, pretože podnik, kde pracoval žalobca im ako

mladej rodine s dieťaťom pridelil byt, čo bolo v tej dobe štandardnou praxou. Relevantným v danej veci
je, že zo zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 07.02.1990 hoci je na nej razítko
„STABILIZÁCIA“ a ani z rozhodnutia o pridelení bytu zo dňa 11.01.1990 neplynuli pre žalobcu žiadne
povinnosti ani záväzky z titulu tej skutočnosti, že by sa jednalo o stabilizačný byt. Upriamila pozornosť
nato, že nie je pravdivé tvrdenie o prerušení živnosti v roku 2014 z dôvodu zdravotných problémov

žalobcu, keďže v uvedenom období mu neboli diagnostikované žiadne zdravotné problémy a na nič
sa neliečil. Ďalej poprela tvrdenia, žeby žalobca v roku 2017 dostal srdcový kolaps, ako aj tvrdenia, o
zdravotnom následku vykonávania pracovnej činnosti v štátnom podniku HYDROMELIORÁCIE STAZ
Nitra. V uvedenej súvislosti sa venovala lekárskej správe, ako aj skutočnostiam v nej uvedených, so
záverom, že hypercholesterolémia a nikotinizmus ne sú diagnózy majúce pôvod vo výkone pracovnej

činnosti. K príčinám rozvratu manželstva zdôraznila, že tieto boli popísané v procese rozvodu, kedy bolo
ich manželstvo dlhodobo rozvrátené a nefunkčné ešte pred dňom odchodu zo spoločnej domácnosti
dňa 21.03.2021. Poprela tvrdenia, žeby ju mal žalobca pristihnúť, ako sa cez internet ukájala s iným
mužom. Opätovne zotrvala na tom, že všetky náklady spojené s bytom na H. ul. XX R. financovala
výlučne ona a období od 07/2017 do 09/2021 syn S. C., čo bolo vydokladované vo vyjadrení zo dňa

29.11.2021. Žalobcove tvrdenia o financovaní bytu a podieľaní sa na financovaní spoločnej domácnosti
sú vymyslené a nepodložené, pričom všetky finančné záväzky a náklady spojené s chodom domácnosti
som znášala ona, nakoľko bol nezamestnaný a bez akéhokoľvek príjmu. Žiadne financie od žalobcu
neobdržala a už vôbec nie na vykonanie prevodu, nakoľko mala nastavený trvalý príkaz na automaticképlatby odchádzajúce z mojej mzdy. Poprela tvrdenia žalobcu uvedené v bode 16. jeho vyjadrenia v
tom smere, že počas prevádzkovania živnosti nasporil početné úspory a že značnú finančnú sumu mu
bezodplatne poskytla stará mama a rodičia a že z týchto finančných prostriedkov do dnešného dňa

žije a dokonca z nich údajne aj financoval chod sporného bytu. Žalobca z výkonu svojej podnikateľskej
činnosti nedosahoval buď žiadny príjem (zisk) alebo len minimálny. O tom, že by žalobca od jeho starej
matky a rodičov obdržal značnú finančnú sumu bezodplatne, nemá absolútne žiadnu vedomosť. V celom
rozsahu poprela tvrdenia žalobcu uvedené v bode 17. jeho vyjadrenia. Na jej účet, z ktorého okrem iného
financovala náklady spojené s predmetným bytom, boli pripisované len finančné prostriedky titulom jej

mzdy, ktorú mi na účet zasielal zamestnávateľ, žalobca na uvedený účet nevkladal žiadne sumy. Poprela
tvrdenia žalobcu uvedené v bode 21. jeho vyjadrenia, že by žalobca zaplatil sumu 2 580 eur, faktúra
č. 20170017 je nedôveryhodným a najmä vyfabulovaným dokladom už len preto, že údajný dodávateľ
súkromný podnikateľ s obchodným menom L. - D. D. ku dňu 21.12.2016 ukončil podnikateľskú činnosť
vo všetkých predmetoch podnikania, a preto nemohol dňa 22.5.2017 vystaviť uvedenú faktúru. Dôkazom
o tom je výpis zo živnostenského registra, ktorý v prílohe pripojila. Faktúra nie je dokladom o zaplatení

fakturovanejfinančnejčiastky,nepreukazujeteda,žekzaplateniufakturovanejčiastkyajskutočneprišlo.
Nie zanedbateľnou skutočnosťou je, že p. D. D. je dobrým priateľom žalobcu, ktorá skutočnosť taktiež
znižuje dôveryhodnosť nielen uvedeného listinného dôkazu. Ďalším nepravdivým tvrdením žalobcu,
ktoré popiera, je jeho tvrdenie uvedené v bode 21. jeho vyjadrenia, že: „Ďalej tiež prikladám dohodu o
splátkach a uznaní dlhu uzavretou medzi Západoslovenskou vodárenskou spoločnosťou, a.s. a mnou,

v ktorej som sa samostatne zaviazal splatiť dlh za dodávku vody do sporného bytu v sume 405,26
EUR. Z týchto skutočností opäť preukázateľne vyplýva, že v prípade potreby akejkoľvek investície do
sporného bytu, či povinnosti zaplatenia nedoplatku som to bol práve ja, kto takéto potreby pravidelne
financoval.“ Žalobca uvádzaný dlh za dodávku vody v sume 405,26 eura nezaplatil, tento dlh uhradila
ona, dôkazom o čom je listinný doklad z internetbankingu obsahujúci okrem iných i platby zrealizované

z jej účtu na úhradu vyššie uvedeného nedoplatku. Poprela tvrdenia žalobcu uvedené v bode 22. jeho
vyjadrenia, žalobca jej v období rokov 2009 až 2011 a ani v inom období neodovzdával mesačne sumu
150 eur a ani neprispieval sumou 250 eur na chod sporného bytu. Ako už uviedla, náklady spojené s
predmetným bytom som financovala ona. K záujmu o odkúpenie sporného bytu uviedla, že popiera,
žeby z vlastnej iniciatívy zabránila odkúpeniu bytu do osobného vlastníctva, keďže nevedela u uvedenej

žiadosti zo dňa 18.02.2002. Čo sa týka žiadosti o odkúpenie bytu zo dňa 16.04.2021 táto žiadosť jej
bola odkomunikovaná po odchode so spoločnej domácnosti, pod nátlakom, netransparentne a to iba na
základe mailu, že ak to nespravia, tak prídu o byt. Ako bolo spomínané v predchádzajúcom vyjadrení,
takýto postup v rámci vtedajšej rodinnej situácie bol v plnom rozsahu nemožný vykonať bez strachu
z prípadných špekulácií zo strany žalobcu. Pokiaľ žalobca uvádza, že má dôvodné pochybnosti, že

nebýva v spornom byte, tak opäť fabuluje a tvrdí nepravdu, s cieľom dlhodobo poškodzovať jej osobu,
čo trvá už od odchodu zo spoločnej domácnosti, keďže sa nevie vyrovnať s tým, že ho opustila. Býva
spolu so svojimi synmi S. a O. v spornom byte na H. ulici XX, R. a týmto majú v súčasnosti vyriešenú
otázku bývania, na tejto adrese máme takisto všetci traja trvalé bydlisko. Má za to, že žalobca by po
pridelení bytu jeho osobe konal špekulatívne a proti jej záujmom a záujmom synov viesť pokojný život

do vysporiadania BSM, ktoré po jej iniciatíve otvoriť túto tému žalobca už v minulosti zamietol.

5. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavili právny zástupcovia sporových
strán, ako aj žalobca. Súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalovanej, keďže jeho osobnú účasť
na pojednávaní nepovažoval za nevyhnutnú, vzhľadom na skutočnosť, že súd mohol rozhodnúť na

základe predložených listinných dôkazov strán, ako aj výsluchu žalobcu a svedka S. C.. Právny zástupca
žalobcu na pojednávaní v podstate stručne zhrnul skutočnosti už uvádzané v písomných podaniach
a na týchto zotrval. Nad rámec uvedeného uviedol, že žalovaná v roku 1989 bola členkou bytového
družstva a bol jej pridelený byt v ktorom žalobca a žalovaná býval, nebol to rodičovský byt, pričom
tento byt následne špekulatívne previedla na svoju mladšiu sestru. Skutočnosť je teda taká, že nebyť

toho, že žalobca bol v čase pridelenia bytu v manželstve so žalovanou bol by automaticky určený za
pokračujúceho nájomcu, nakoľko byt mu bol pridelený výlučne z dôvodu, že bol štátnym zamestnancom.
Rovnako právny zástupca žalovanej zotrval na skutočnostiach uvedených v písomných podaniach.
Napriek uvedenému poznamenal dve podstatné skutočnosti a to, že dohoda o prevode členských práv
a povinností, ktorú preložil dnes žalobca nie je dohodou o prevode členských práv ku konkrétnemu bytu,

čiže nie je pravdou alebo nepreukazuje tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaná previedla byt na svoju sestru
táto dohoda je len dôkazom o prevode členstva žalovanej v bytovom družstve na jej sestru. K údajným
dôkazom k platbám za byt, ktoré žalobca dnes predložil uviedol, že pokiaľ sa nemýli a pokiaľ sú na nich
viditeľnédátumy,takidevšetkooplatbyzdávnejminulostiminimálnezpredroku2000 avtejtosúvislostizdôraznil, že žalovaná neklamala a netvrdila nepravdu v súvislosti s tým, kto, ako realizoval platby
za byt nakoľko na strane 4 jej vyjadrenia z 29.11.2021 v 3 odseku v 3 odrážke uvádza ...keďže počas
obdobia mnohých rokov platím náklady spojené s predmetným bytom... čo určite nie je tvrdením, že by

žalovaná tvrdila, že od pridelenia bytu platila všetky úhrady za pridelený byt. Zásadnou skutočnosťou je
ten moment, že popiera tvrdenie žalobcu, že na platby bytu jej poskytoval žalovanej finančné prostriedky,
ktoré ona následne vkladala na účet a zo svojho účtu platila úhrady za byt, pretože tak ako vyplýva z
preložených bankových dokladov, platby za byt boli realizované výlučne z účtu žalovanej a bez toho,
že by na tento na ich realizáciu vkladala nejaké finančné prostriedky. Naviac žalobca svoje tvrdenie

žiadnym spôsobom nepreukázal a neoznačil naň ani žiadny dôkaz. K tvrdeniam žalobcu v tom smere,
že skutočnosti ako príčiny rozvratu manželstva záujem plnoletých detí nie sú rozhodnými skutočnosťami
pre rozhodnutie v uvedenej veci uviedol, že takéto tvrdenie neobstojí, ustálená judikatúra a tak ako i
odborná literatúra viď komentár JUDr. Feketeho, jednoznačne okrem iných považuje i tieto okolnosti za
také na ktoré súd pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu prihliada.

6. Žalobca na pojednávaní v prvom rade poukázal na klamstvá, ktoré má potvrdené od súdu, od
policajtov, od advokátskej komory, protistrana vo svojich vyjadreniach klame a zavádza. Dôvodom pre
podanie žaloby je aj skutočnosť, že žalovaná je toho času vyšetrovaná pre podvody, konkrétne pre
krátenie dane a poistného, pričom dohlaď vykonáva Ministerstvo financií a SR a prezident policajného
zboru SR. Žalovaná sa nezúčastňuje pojednávania na súde, pričom v konaní o rozvod vynadala JUDr.

K. a obvinila ju, že porušuje zákony. Keďže má obavu o byt, súčasne podal na súd aj návrh na zapretie
otcovstva v dôsledku čoho JUDr. Z. hneď nariadila znalecké dokazovanie. Čo sa týka platenia úhrad
nájomného k predmetnému bytu uviedol, že od roku 2004 zarábal, aj na čierno, pretože realizoval
stavebné práce v dôsledku čoho nie je pravdou tvrdenie žalovanej, že sa mu nedarilo. Od roku 2004
(resp. 2014) vyjadrujúc sa ku skutočnosti, že sa mi nedarilo, im bolo v roku 2005 vydané stavebné

povolenie, 2006 bola započatá výstavba rodinného domu a v roku 2008 sa do rodinného domu
presťahovali. Doplnil, že v roku 2014 na dome vyhotovil bazén za 25 000 eur, má o tom aj faktúry, avšak
išlo to cez účet žalovanej, keďže boli manželia. Tieto peniaze dal žalovanej on, pretože v uvedenom
roku už nebolo možné realizovať finančné operácie nad 5000 eur hotovostne. V roku 2016 na uvedenom
dome dal vyhotoviť prístrešok za 4500 eur, čím chce opätovne poukázať na to, že disponoval finančnými

prostriedkami. Čo sa týka predmetného bytu má potvrdenia o tom, že v byte bola realizovaná výmena
okien,radiátorova parapiet.Vovzťahukfaktúre,ktorábolanímpredloženádokonania,ktorúnamietalaj
PZ žalovanej poznamenal, že túto následne subjekt, ktorý mu faktúru predložil aj opravil. Chce zdôrazniť,
že disponuje potvrdením o tom, že zabezpečoval starostlivosť aj o svokrin byt. Vo vzťahu k bytu uviedol,
že tento bol niekoľko rokov prenajatý, mali uzavreté zmluvy s realitnou kanceláriou. Bral zábezpeku za

byt a zároveň nájomné, pričom zábezpeku vždy po skončení nájmu musel vyplácať on, keďže manželka
všetky peniaze minula. Čo sa týka syna, ktorý je tu prítomný ako svedok k tomu chce uviesť, že tento
si platil nájomné za svoj jednoizbový byt, v dôsledku čoho ho prehovoril, že bude lepšie aby býval v
ich nájomnom byte a ušetril tak peňažné prostriedky. Do uvedeného bytu sa nasťahoval v roku 2017.
Postupne sa byt začal upravovať, tak že práce na byte realizoval on sám a materiál si platil syn, ktorého

viedol týmto spôsobom, aby bol samostatný. Našiel mu aj firmu v Dunajskej Strede, ktorá sa podieľala
na výmene vchodových dverí za 400 eur. Doma našiel ďalšie upomienky, ktoré k nim chodili, pričom tieto
majú dokazovať, že žalovaná neplatila včas nájomné za byt, avšak toto zaplatila až následne. Výpisy z
banky, ktoré žalovaná predložila ako dôkazy, nevie ako môžu súvisieť keď k nim chodili upomienky. K
zdravotnému stavu uviedol, že s lekármi sa dohodli, že na zákrok do BA zatiaľ nepôjde a to z dôvodu,

že podstúpi konzervatívnu liečbu s liekmi. Ohľadne prerušenia živnosti v roku 2014 konštatoval, že je
pravdou, že túto živnosť prerušil, osobitne zdôraznil, že od roku 2008 do roku 2014 bola hospodárka
kríza, v uvedenej dobe bol nedostatok práce v oblasti stavebníctva, čo ho viedlo aj k tomu aby som sa
zaevidoval na UPSVaR. V prípade, ak by vystavil faktúry živnosť by bola obnovená. K tvrdeniu žalovanej
o tom, že najskôr bývali u jej rodičov poznamenal, že táto skutočnosť nie je pravdou, pretože bývali v

jej byte o čom on nemal žiadnu vedomosť. Tento byt špekulatívne prepísala na mladšiu sestru, bolo
to v čase keď už mali 6 mesačného syna. Uvedená skutočnosť len preukazuje, že ho už podviedla v
roku 1989. Čo sa týka vyriešenia bytovej otázky, k tomuto uviedol, že podľa jeho názoru žalovaná má
kde bývať. Žalovaná zatajuje priateľa, ktorý ma viacero bytov. Ohľadne syna, ktorý tu nie je a ktorý mal
vystupovať v tomto konaní ako svedok nie je pravdou, že sa ho bojí. Do rodinného domu kde sme bývali

sa nechce vrátiť, pretože mu povedal, že tam chodí iba kvôli psovi. Súčasne poznamenal, že mu zakázal
vstupovať do rodinného domu, lebo domov chodil veľmi neskoro a to na posledný autobus. Vo vzťahu k
staršiemu synovi, ktorý je prítomný ako svedok uviedol, že tomuto pomáhal nie len ohľadne bytu, ale ajv ďalších veciach týkajúcich sa kúpy pozemku, kúpy auta, pretože boli priatelia až do poslednej chvíle.
Z vyjadrení žalovanej mu je do plaču.
Na doplňujúce otázky uviedol nasledovné skutočnosti. V rodinnom dome bývam sám. Je to dom ktorý

patrí do BSM, pričom tento je nedokončený a nie je skolaudovaný. Je pravdou, že na predmetnom dome
vymenil zámky, čomu predchádzala situácia, že manželke chcel niečo podať, čo však ona odmietla s
odôvodnením, že sa ho bojí a že sa trasie, preto sa aj on rozhodol vymeniť zámky na dome. Všetky
návštevy v jeho dome po porade s advokátmi boli realizované za prítomnosti OO PZ. Vo vzťahu k
podaniu oznámenia o priestupku zo dňa 21.11.2021 uviedol, že žalovaná na neho zavolala policajtov.

Uvedené oznámenie bola zámienka, v dôsledku čoho ho protistrana chodila aj sledovať. Podával veľké
množstvo trestných oznámení z dôvodu, že ho žalovaná obťažovala, že chcela svoje veci ku ktorým
sa aj domáhala. Všetky trestné oznámenia boli zamietnuté tým myslí, trestné oznámenia zo strany
žalovanej, nie jeho. K obdobiu prenájmu sa nevedel presne vyjadriť, všetko je v spise. Boli tam asi 3
rodiny ako aj študenti. Peniaze preberal on plus odovzdával odmenu realitnej kancelárii. Stalo sa aj to,
že študentov musel vyhodiť, pretože robili neporiadok, následkom čoho nájom ukončil. Jedenkrát bol

so ním aj starší syn, keď preberal peniaze, pričom peniaze dával ex manželke, aby bolo na platenie
nájmu. Manželka mala negatívny postoj k prenájmu bytu, pretože podľa jej názoru výška prenájmu 150
eur nebola rentabilná. Hoci išlo o minimálny zisk z uvedenej sumy sa hradila aj réžia domu.

7. Svedok S. C. na pojednávaní uviedol, že čo sa týka bývania v spoločnej domácnosti s rodičmi tak v

tejto býval od narodenia asi do roku 2015, kedy sa odsťahoval do podnájmu. Od roku 2017 býva na H.
ulici XX, R.. Čo sa týka začiatku bývania v tomto byte, chce uviesť, že byt bol prázdny, pretože predtým
tambolinájomníci,pričommamahoprehovorila,abytamšielbývať.Tentozáujemprejavil,pretožepodľa
jeho názoru je lepšie hradiť vlastné náklady, ako hradiť náklady cudzím ľudom. Do predmetného bytu
prišiel v 07/17, pričom byt bolo potrebné dať do obývania schopného stavu. Byt komplet dal do kopy,

teda na svoje náklady do izieb uložil podlahy, vymenil vchodové dvere, vymenili sa všetky interiérové
dvere a byt kompletne vymaľoval a zariadil nábytkom. Čo sa týka predmetnej situácie uviedol, že medzi
mamou a otcom nastal rozvrat manželstva, pričom títo najskôr bývali v rodinnom dome spolu s otcom
a to od roku 2009. Z tohto boli nútení brat a matka odísť, keďže sa báli o svoju bezpečnosť bolo to asi
v marci 2021 (cca 20-teho) tým pádom sa nasťahovali ku nemu, v súčasnej dobe zdieľajú spoločnú

domácnosť, každý obývajú jednu izbu. Náklady spojené s bývaním a užívaním bytu hradí od roku 2017
až do teraz on, pričom ide o elektriku, plyn a nájom. Podľa jeho názoru rozvrat manželstva bol spôsobený
absenciou spoločných záujmov, záľub ako aj v dôsledku arogantného správania sa otca. Pokiaľ matka
chcela, aby sa otec finančne podieľal na nákladoch spojených s užívaním bytu, otec reagoval arogantne
a agresívne. Odkedy bývajú spolu začala sa akási diskreditačná kampaň voči jeho matke, ako aj voči

jemu a bratovi. V tomto kontexte uviedol, že prebieha aj konanie o zapretie otcovstva, ktoré podal jeho
otec, pretože si myslí, že nie sú jeho synovia. Vo vzťahu ku správaniu otca uviedol, že tento zasielal
mame stovky sms správ, pričom vždy vedel, kde sa mama pohybuje, vedel povedať aké oblečenie mala
na sebe. Z sms vyplynulo, že sa otec matke vyhráža, že disponuje záznamami na základe ktorých je
vydieratelná, pričom zaslal aj nejaké listiny zamestnávateľovi, aby ju poškodil. Išlo o záznamy intímneho

charakteru. Raz otec zaslal mame sms, v ktorej napísal, aby zomreli. Všetky tieto konania otca sú
účelové s tým, aby sa znižovala kvalita ich života. Doplnil, že nikdy nebol v spore so svojím otcom, preto
v konaní otca absentuje akékoľvek rácio. Matka v dôsledku konania otca musela vyhľadať psychológa,
pretože konanie otca sa prejavilo na jej psychike, keďže často plače, nemôže spávať, nemôžu s ňou
hovoriť o záležitostiach týkajúcich sa hoci čoho, keďže matka toto nedáva. Podľa môjho názoru je matka

morálna autorita, kategoricky odmietol, že by bola neverná, nemá žiadnu vedomosť ani indície, že by
mala priateľa. Vo vzťahu k úhrade nákladov spojených s užívaním bytu uviedol, že tieto matka platila
sama, keďže otec nebol zamestnaný, vždy keď matka otca požiadala alebo načrtla túto tému, výsledkom
bolo agresívne správanie sa otca ktorý používal voči nej aj invektívy.
Na doplňujúce otázky uviedol nasledovné skutočnosti. Náklady spojené s užívaním bytu (ktorá je

predmetom sporu) financoval od roku 2017, keď sa do neho nasťahoval. Toho času neexistuje žiadna
možnosť vyriešiť si bytovú otázku a to bývaním v inom byte, resp. v dome, v ktorom býva žalobca, keďže
si to nevie ani predstaviť. Hociaká konštruktívna debata s človekom, ktorý vám napíše, že zomrite asi
neexistuje. Matka v dôsledku konania otca musí navštevovať psychológa. Asi dva dni po tom čo sa
nasťahovali do bytu v ktorom teraz býva, si chcela mama ísť zobrať osobné veci do rodinného domu

kde predtým bývala so žalobcom, avšak skončilo to privolaním hliadky policajného zboru, keďže otec
povedal, že si môže zobrať akurát tak nohavičky. Nepamätá si iniciatívu mamy, že by na mladšieho brata
S. chcela prepísať byt. Všetky veci ktoré dnes vypovedal hovorí objektívne, opakujúc s otcom nie je v
žiadnom spore. O agresívnom správaní otca voči matke svedčali agresívne prejavy otca, ktoré osobnezažil počas návštevy rodičov, išlo o vlastnú skúsenosť. Je pravdou, že s otcom riešili záležitosti ohľadne
kúpy auta. Je pravdou, že osobne videl sms, v ktorej si napísal (žalobca), že zomrite. Nemá vedomosť,
že by sa zle správal k bratovi O.. Býva na H. XX, R., kde má aj trvalé bydlisko. U priateľky nebýva,

táto skutočnosť nie je pravdou. Je pravdou, že asi 3 dni pred útekom matky z rodinného domu si ho
zavolal, keďže bol nejaký problém s matkou, čo bol asi tok informácii k jeho osobe, ktorých obsahom
boli skutočnosti, že matka je neverná, ktoré indície nikdy ani nemal, navyše keď teraz žijú v spoločnej
domácnosti. Je pravdou, že v byte boli výmenné okná, keď bol v robote, pričom si dohliadol žalobca na
ich výmenu. Výmenu digestora, výmenu záchoda zabezpečoval žalobca to je pravda, batérie si on kúpil.

Je pravdou, že žalobca zabezpečil havarijnú službu, keď bol pokazený radiátor v jednej z izieb.

8. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty žalobcu a žalovanej, vychádzal z
dôkazov, ktoré strany konania súdu predložili a vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami
predloženými stranami konania, výsluchom žalobcu a svedka S.O. a zistil tento skutkový a právny stav :

9. Zo spisu Okresného súdu Nitra, sp. zn. 36Pc/11/2021 (ako aj doloženého rozsudku), súd zistil, že
manželstvo strán konania, ktoré bolo uzavreté dňa 10.09.1988 v Nitre, bolo rozvedené rozsudkom, č. k.
36Pc/11/2021-107 zo dňa 07.09.2021, pričom strany konania sa vzdali práva na podanie odvolania na
pojednávaní dňa 07.09.2021. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 01.10.2021.
10. Zo zápisnice o pojednávaní v konaní vedenom pod sp. zn.36Pc/11/2021 vyplynulo, žalobca ako

navrhovateľ v uvedenom konaní pred súdom uviedol, že nie je pravda, to čo je uvedené vo vyjadrení
manželky, teda nebolo pravdou, žeby ju bil a psychicky týral. Právny zástupca žalovanej ako účastníčky
konania (druhý manžel) na pojednávaní poznamenal, že žalovaná súhlasila s rozvodom, avšak dôvody
rozvratu manželstva sú iné, ako boli popísané v návrhu na rozvod manželstva. Uviedol, že jeho
mandantka tvrdí, že nie je pravdou, že manželstvo bolo dobré do roku 2015, keďže žalobca ako

navrhovateľ udržiaval už pred rokom 2015 iné vzťahy s inými ženami, avšak v dôsledku tejto skutočnosti
mali oddelené spálne a v manželstve ostala kvôli mal. deťom. S poukazom na to, že žalobca bol od
18.11.2014 nezamestnaný a evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie tvrdil, že ona platila
všetky účty, pričom žalobca neplatil nič. Zo zápisnice ďalej rezultovalo, že nie je pravdou, žeby žalovaná
trávila svoj voľný čas na sociálnych sieťach, pretože doménou práve žalobcu boli sociálne siete, ako

aj popretie tvrdenia, žeby údajný vzťah udržiavala od roku 2015. Ostatné skutočnosti boli obsahovo
zhodné s tými, ktoré uviedla vrámci svojich písomných vyjadrení v tomto konaní.

11. Na základe rozhodnutia Okresného stavebného bytového družstva Nitra zo dňa 09.08.1989 bolo
žalobcovi oznámené, že predstavenstvo družstva na zasadnutí dňa 03.08.1989 ho prijalo na základe

jeho prihlášky za člena Okresného stavebného bytového družstva.

12. Zo zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu Okresného stavebného bytového družstva Nitra
zo dňa 07.02.1990 vyplynulo, že Okresného stavebné bytové družstvo Nitra ako vlastník domu na F.,
blok A/X 3. vchod, H. XX, odovzdáva dňom 07.02.1990 žalobcovi ako jeho členovi do osobného užívania

byt č. 3 na 2. podlaží, pričom byt pozostával z obytnej plochy 65,37 m2 (3 izby). Z článku 2 bod 1 je
zrejmé, že družstvo zobralo na vedomie, že žalobca žil v manželstvo so žalovanou. Z článku 2 bod 2
je zrejmé, že spoločné členstvo manželov vzniklo, ak len jednému z manželov za trvania manželstva
vzniklo právo na pridelenie bytu.

13. Dňa 23.02.1990 došlo k uzavretiu dohody o výmene bytov, pričom účastníkmi tejto dohody boli na
jednej strane strany tohto sporu (vtedy manželia C.) s K. F. a jeho manželkou K. F. na strane druhej.
Predmetom výmeny bytov, bol pôvodne pridelený byt popísaný v bode 12 (H. XX), ktorý vymenili strany
tohto sporu za 3 izbový družstevný byt na H. XX. Na základe zasadnutia predstavenstva Okresné
stavebné bytové družstvo schválilo dňa 29.03.1990 dohodu o výmene bytov.

14. Zo zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu Okresného stavebného bytového družstva Nitra,
A. ul., P. II. zo dňa XX.XX.XXXX vyplynulo, že Okresného stavebné bytové družstvo Nitra ako vlastník
domu na F., blok O. 3, v R., H. XX, odovzdáva dňom 01.04.1990 žalobcovi ako jeho členovi do osobného
užívania 3 izbový byt č. 2 - Z článku 2 bod 1 je zrejmé, že družstvo zobralo na vedomie, že žalobca

žil v manželstve so žalovanou. Z článku 2 bod 2 je zrejmé, že spoločné členstvo manželov vzniklo, ak
len jednému z manželov za trvania manželstva vzniklo právo na pridelenie bytu.15. Z výpisov z účtu žalovanej vedeného vo VÚB Banke vyplýva, že z jej účtu odchádzali úhrady za
nájomné za rok od 01/2009 do 06/2017 (s výnimkou niektorých mesiacov v príslušnom kalendárnom
roku pravidelne) a to v rôznych výškach.

XX. Z výpisov z účtu X.. S.O. vedeného vo VÚB Banke vyplýva, že z jeho účtu odchádzali úhrady za
nájomné v období od 07/2017 až do 11/2021 na pravidelnej mesačnej báze. Z potvrdení o zrealizovaní
transakcií z účtu S. C. vyplýva, že tento od 12/2017 až do 10/2021 realizoval úhrady spojené s užívaním
bytu - a to spoločnosti ZSE Energia, a.s.

17. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra rezultovalo, že žalobca je od 18.11.2014
evidovaný ako uchádzač o zamestnanie.

18. Na základe potvrdenia o pozastavení živnosti zo dňa 15.05.2015 došlo k potvrdeniu prijatia
oznámenia o zmene obdobia pozastavenia živnosti, s tým, že táto bola pozastavená u žalobcu od

18.11.2014 do 30.11.2015.

19. Na základe stavebného povolenia Mesta Nitra zo dňa 23.05.2006 prišlo k povoleniu stavby -
rodinného domu a to stranám sporu ako stavebníkom a to na parc č. XX/XX v rozsahu bližšie
špecifikovanom v tomto rozhodnutí. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.05.2006.

20. Z výpisu LV č. XXXX je zrejmé, že strany sporu sú vlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci
Nitra, k. ú. K. dvor a to parc. registra „C“ s parc. č. XX/XX - orná pôda o výmere 500 m2.

21. Z lekárskej správy žalobcu vyhotovenej FN Nitra zo dňa 08.03.2017 je zrejmé, že žalobca sa dostavil

v uvedený deň na oddelenie urgentnej medicíny (OUM) z dôvodu jeho kolapsového stavu, kde mu boli
podané lieky, pričom mu bolo odporučené, aby sa nasledujúci deň dostavil ošetrujúcemu lekárovi.

22. Z lekárskej správy zo dňa 23.06.2020 vyplýva realizovanie vyšetrenia na kardiologickej ambulancii,
zo záverov ktorej možno zistiť diagnostické závery, prekolapsový stav v.s. pri tetánií (EMG pozitívne),

nikotinizmus, hypercholesterolémia a únavový syndróm s konkrétnym odporučením medikácie. Z
lekárskej správy zo dňa 12.10.2021 vyplýva realizovanie vyšetrenia na kardiologickej ambulancii,
so závermi takmer rovnakými ako v lekárskej správe zo dňa 23.06.2020 s aktuálnou komorovou
extrasystóliou.

23. Zo správy klinického psychológa Mgr. K. N. zo dňa 25.04.2022 ohľadne zdravotného stavu žalovanej
vyplýva diagnostický záver F43 reakcia na stres. Z popisu zdravotného stavu (zo dňa 03.12.2021) je
zrejmé, že ku klinickému psychológovi bola odoslaná od obvodnej lekárky, vzhľadom na jej problémy
nespavosti a nechutenstva. Z uvedeného zdravotného záznamu je zrejmé, že žalovaná popisovala ako
príčinu jej problémov obvinenie zo strany žalobcu, že starší syn nie je ich, tvrdenia o tom, že má priateľa,

čo však poprela, krivé obvinenia zo strany žalobcu na ňu a na jej syna.

24. Z blokov predložených zo strany žalobcu vyplývajú úhrady nájomného za niektoré mesiace v rokoch
1989 a 1990.

25. Na základe dohody o prevode členských práva a povinností medzi žalovanou a K. Q. zo dňa
17.07.1989 došlo k prevodu členstva v družstva, s tým, že žalovaná ako prevodca na nadobúdateľa
previedol práva a povinnosti člena družstva vrátane základného členského vkladu.

26. Podľa § 703 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ak vznikne len

jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu,
vzniknesospoločnýmnájmombytumanželmiajspoločnéčlenstvomanželovvdružstve,ztohtočlenstva
sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.

27. Podľa § 705 ods. 1 OZ ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného

z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt
ďalej užívať ako nájomca.28. Podľa § 705 ods. 2 OZ, ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden
z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom;
právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím

manželstva.Vostatnýchprípadochspoločnéhonájmudružstevnéhobyturozhodnesúd,aksarozvedení
manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako
člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve.

29. Podľa § 712 ods. 1 OZ bytovými náhradami sú náhradný byt, náhradné ubytovanie a prístrešie.

Podľa ods. 2 náhradným bytom je byt, ktorý svojou veľkosťou a vybavením zabezpečuje ľudský dôstojné
bývanie nájomcu a členov jeho domácnosti.

30. Podľa §712a ods.8 OZ, ak ide o prípady podľa § 705 ods. 1 a 2 druhej vety môže súd, ak sú
na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné
ubytovanie alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo po rozvode

manželstvavočidruhémumanželovialebovočiblízkejosobe,ktorásnímbývaspoločnevbyte,dopúšťal
alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada mu nepatrí.

31. Podľa § 712c ods.1, 2 a3 OZ, ak tento zákon neustanovuje inak, nájomca nie je povinný vysťahovať
sa z bytu a byt vypratať, kým nie je pre neho zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada. Spoloční

nájomcovia majú právo len na jednu bytovú náhradu. Ustanovenia osobitného zákona o zabezpečení
bytovejnáhradyaprístrešiaplatiaprimerane.Nájomca,ktorýmábytvypratať,jepovinnýuzavrieťzmluvu
o bytovej náhrade do 30 dní od doručenia písomného vyhlásenia o zabezpečení bytovej náhrady; ak
nájomnú zmluvu bezdôvodne neuzavrie, jeho nárok na bytovú náhradu zanikne.

32. V prvom rade súd poznamenáva, že nájom družstevného bytu po rozvode manželov, ktorí boli
jeho spoločnými nájomcami, je riešený v ustanovení § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súdy
podľa tohto ustanovenia rozhodujú o nájme družstevných bytov, kde právo na ich pridelenie vzniklo
až za trvania manželstva za predpokladu, že medzi rozvedenými manželmi už nedošlo k dohode o
byte. Ak sa manželia nedohodnú, rozhodne na návrh niektorých z nich súd o zrušení spoločného

nájmu k družstevnému bytu. Spravidla takéto rozhodnutie podľa § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka
predchádza konaniu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Po rozhodnutí súdu
o zrušení práva spoločného nájmu bytu sa právoplatnosťou takéhoto rozhodnutia stáva výlučným
nájomcom bytu ten z bývalých manželov, ktorého určí súd. V zmysle citovaného ustanovenia teda súd
pri rozhodovaní o osobe ďalšieho nájomcu prihliada na celý komplex rozhodujúcich okolností. Okrem

záujmu maloletých detí a stanoviska prenajímateľa zohľadní sociálnu, zdravotnú, finančnú situáciu
účastníkov, príčiny, ktoré viedli k rozvratu ich manželstva, mieru, ktorou sa bývalí manželia pričinili o
nadobudnutie bytu, aké sú oprávnené bytové potreby účastníkov, z akých dôvodov opustil niektorý z
nich byt, ako si plnili povinnosti nájomcu, atď. Súd prvého stupňa sa v danej veci pri rozhodovaní o
návrhu navrhovateľky týmito zásadami riadil, vyhodnotil ich a vo svojom rozhodnutí i ich aj odôvodnil,

preto odvolací súd považuje toto rozhodnutie za vecne správne.

33. Pri rozhodovaní o určení, ktorý z rozvedených manželov, ktorí nemajú maloleté deti, bude ďalej
byt užívať ako nájomca, prihliadne súd - vychádzajúc z okolností konkrétneho prípadu - napr. na širšie
okolnosti rozvratu manželstva, na sociálne pomery (menovite vzhľadom na možnosti bytových pomerov)

a zdravotné pomery rozvedených manželov, na spoločenský význam a náročnosť ich práce, na to, ako
sa kto z rozvedených manželov pričinil o to, že nadobudli právo nájmu bytu, komu z nich a z akých
dôvodov bol byt pôvodne pridelený a prihliadne na stanovisko prenajímateľa (R 78/1970). Súdna prax
je jednotná v názore, že nie je vylúčené, aby tieto ďalšie hľadiská pre rozhodovanie podľa § 705 ods. 3
OZ prevážili nad hľadiskami, ktoré zákon v citovanom ustanovení výslovne uvádza. Hodnotenie týchto

ďalších hľadísk, pokiaľ ide o ich dôležitosť pre rozhodovanie o určení výlučného nájomcu v situácii, keď
majú účastníci maloleté deti, je však potrebné urobiť v kontexte s hľadiskami výslovne uvedenými v
zákone, najmä s hľadiskom na záujmy maloletých detí, ktoré určuje zákon vzhľadom na jeho povahu
ako prvoradé.

34. Ustanovenie § 705 ods. 3 OZ patrí k právnym normám s relatívne neurčitou hypotézou, t. j. k právnym
normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a ktoré tak prenechávajú súdu,
aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy zo
širokého, vopred neobmedzeného okruhu okolností. Pri rozhodovaní o určení, ktorý z rozvedenýchmanželov, ktorí nemajú maloleté deti, bude ďalej užívať byt, prihliadne súd, vychádzajúc z okolností
konkrétneho prípadu, napríklad na širšie okolnosti rozvratu manželstva, sociálne aspekty, na možnosti
nového usporiadania bytových pomerov a zdravotné pomery rozvedených manželov, na spoločenský

význam a náročnosť ich práce i na to, ako sa kto z rozvedených manželov pričinil o to, že nadobudli
nájom bytu, komu z nich a z akých dôvodov bol byt pôvodne pridelený a pod. Do úvahy treba vziať aj
ich pracovné zaradenie, účelné využitie bytu; to, či u osôb, ktoré zostanú v byte bývať, sú predpoklady
na pokojné a usporiadané spolužitie, záujem detí plnoletých, počet rodinných príslušníkov, ktorí budú
v byte bývať, kvalitu bytu a pod. Tieto kritériá sa uplatnia ako ďalšie aj v prípadoch účastníkov, ktorí

maloleté deti majú.

35. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba na zrušenie práva spoločného
nájmu družstevného bytu je podaná dôvodne, pretože sporové strany ako spoloční nájomcovia (čo
v konaní nebolo sporné, keďže predmetný byt č. 2 patrí podľa LV XXXX pre kú Nitra Okresnému
stavebnému bytovému družstvu) družstevného bytu a zároveň členovia družstva sa po rozvode

manželstva nedohodli o nájme bytu a preto súd na návrh jedného z nich musí rozhodnúť o zrušení
práva spoločného nájmu bytu ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu a
pokračujúci člen bytového družstva, pričom týmto rozhodnutím zaniká aj spoločné členstvo rozvedených
manželov v družstve. Je nesporné, že žalobcovi za trvania manželstva vzniklo právo na uzavretie zmluvy
o nájme družstevného bytu, čoho dôkazom je zápisnica o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo

dňa 07.02.1990 (ktorý byt bol vymenený za byt, ktorý je aj predmetom tohto sporu) z tohto dôvodu
podľa § 703 ods. 2 OZ vznikol sporovým stranám spoločný nájom bytu manželmi už
k prvému im pridelenému bytu (ktorý neskôr vymenili za druhý byt, vo vzťahu ktorému sa domáhajú
zrušenia spoločného nájmu bytu), ako aj spoločné členstvo manželov v družstve, z ktorého sú obaja
manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne. Keďže po rozvode manželstva sa sporové strany

nedohodli o ďalšom nájme bytu, tak súd na základe žaloby žalobcu zrušil sporovým stranám právo
spoločného nájmu predmetného družstevného bytu a určil, že žalovaná ako členka družstva bude ďalej
nájomcom bytu a to s prihliadnutím na skutočnosť, že byt užíva výlučne žalovaná so svojimi synmi a to
od 21.03.2021 (syn S.O. už od roku 2017), pričom od roku 2017 platí všetky úhrady spojené s užívaním
bytu výlučne starší syn strán sporu S. C.. Podľa názoru súdu sa žalovaná podieľala na úhrade nákladov

spojených s užívaním bytu vo väčšej miere ako samotný žalobca, keďže jeho skutkové tvrdenie o jeho
nadštandardnej bonite z dôvodu daru finančných prostriedkov od jeho rodičov a jeho predchádzajúcich
príjmov z podnikania opätovne ostali nepreukázané, keďže strana má nielen povinnosť tvrdiť, ale tieto
svoje tvrdenia aj relevantným spôsobom preukázať. Takúto povinnosť si žalobca nesplnil, absolútne
ani jediným dôkazom nepreukázal, žeby mal finančné prostriedky z podnikania, ani z daru od svojich

rodinných príslušníkov, z ktorých žije až doposiaľ. Takéto tvrdenie potom ostalo len v rovine ničím
nepotvrdenej hypotézy, a to za účelom dosiahnutia priaznivejšieho rozhodnutia v jeho prospech. Nad
rámec uvedeného je potrebné dať do pozornosti strán sporu, že ani jeden z nich sa nezaslúžil o to, aby
bol byt vo vhodnom stave na bývanie, čo realizoval najmä a predovšetkým v konaní vypočutý svedok
S. C., ktorý do bytu investoval práve jeho vlastné finančné prostriedky, hoci mu tento byt, rovnako ani

stranám sporu nepatrí.

36. Žalovaná z bytu doslova utiekla dňa 21.03.2021, čo však ani v konaní nebolo sporné, avšak žalobca
popieral akékoľvek jeho agresívne konanie, respektíve, žeby v dôsledku v priamej príčinnej súvislosti
s jeho konaním malo prísť k odchodu žalovanej z domu, ktorý obývali spolu s mladším synom. V tomto

kontexte podľa názoru súdu žalobca len strohým tvrdením, že takéto jej tvrdenia nie sú pravdivé, ani
nemohol účinne poprieť skutkové tvrdenia o odchode žalovanej zo spoločnej domácnosti do sporného
bytu, pretože svedok S. C. na pojednávaní potvrdil verziu samotnej žalovanej. Okrem toho, žiadne
iné relevantné a predovšetkým racionálne založené skutkové tvrdenie ohľadne odchodu žalovanej zo
spoločnej domácnosti ani nebolo predmetom konania, v dôsledku čoho možno považovať tvrdenie

žalovanej ohľadne jej odchodu zo spoločnej domácnosti vedenej so žalobcom za pomerne dramatických
okolností za nespochybnené. Nie je zrejmé, prečo by žalovaná opúšťala domácnosť v prípade absencie
nevhodného správania sa žalobcu, pri neexistencii iných okolností podmieňujúcich jej náhly odchod.

37. Ako bolo vyššie uvedené ustanovenie § 705 ods. 3 OZ patrí k právnym normám s relatívne neurčitou

hypotézou, t. j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom
a ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil
sám hypotézu právnej normy. Súd v tomto kontexte podľa svojho uváženia v rámci svojej „diskrečnej“
právomoci vymedziť hypotézu právnej normy, bral do úvahy pri rozhodovaní, nielen bytovú otázkužalovanej, zabezpečenie práva na pokojné bývanie, ale predovšetkým určité dôkazy smerujúce k tomu,
že správanie žalobcu voči žalovanej nemožno označiť za slušné a bežné, keďže dôkazy vykonané v
konaní nasvedčujú tomu, že žalobca sa nevie vyrovnať s rozvodom manželstva, ktorého následkom

sú určité konania, ktoré zatiaľ pravdepodobne nepresahujú rámec protiprávneho konania (takýto dôkaz
súdu predložený nebol), hoci strany samé prezentovali ich vzájomné animozity, antipatie, ktoré však
majú svoj základ v emočne narušených väzbách medzi stranami sporu. Čo sa týka bytovej otázky
žalovanej, tá podľa názoru súdu nemá inú možnosť ako bývať v byte, vo vzťahu ktorému sa strany
domáhajú zrušenia spoločného nájmu bytu, keďže je absolútne logické, že v prípade, ak by disponovala

iným bytom, nenasťahovala by sa do bytu dospelému synovi, ktorý je v produktívnom veku. Inak
povedané, u žalovanej absentuje akákoľvek iná možnosť zabezpečiť si inú možnosť riešenia bytovej
otázky, než tú, ktorú toho času realizuje bývaním u syna S. C.. V tomto kontexte, opätovne možno
považovať skutkové tvrdenia žalobcu o novej známosti žalovanej, ktorý by mal disponovať bytmi za
nepreukázané a čisto teoretické. Podľa názoru súdu, aj zo samotného správania sa žalobcu možno
vyvodiť určité skryté, navonok nie úplne priamočiaro prezentované tendencie uškodiť žalovanej, ktorého

dôsledkom je rozvod manželstva, ktorý však ťažko znášajú obe strany konania.

38. Pokiaľ mal súd podľa ustálenej súdnej praxe v rámci rozhodovania o zrušení spoločného nájmu
prihliadať na širšie okolnosti rozvratu manželstva, tieto nemožno ani riadne zistiť, keďže manželstvo bolo
rozvedené na prvom pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, kde sa právni zástupcovia strán

sporu a žalobca vzdali svojho práva podať odvolanie. V takom prípade ostali tvrdené rôzne okolnosti
rozvratu manželstva, bez možnosti, aby súd objektívne ustálil, ktorá konkrétna príčina viedla k trvalému
a hlbokému rozvratu manželstva bez možnosti jeho obnovenia. Vzhľadom na uvedené, súd teda nemal
možnosť priamo ustáliť, či išlo o príčinu rozvratu manželstva na strane žalobcu alebo žalovanej, hoci
v tejto súvislosti určité skutočnosti zistené výsluchom S. C. skôr svedčia skôr o zavinení rozvratu

manželstva na strane žalobcu.

39. Ďalšie kritérium, ktoré súd podľa svojho uváženia zohľadnil je aj účelné využitie bytu, počet
rodinných príslušníkov, ktorí v byte bývajú, ako aj záujem plnoletých detí a kvalitu bytu na bývanie.
V tomto kontexte je podľa názoru súdu spravodlivé, aby výlučným nájomcom a pokračujúcim členom

bytového družstva ostala práve žalovaná, keďže existuje určité riziko, žeby žalobca v prípade určenia
za výlučného nájomcu uskutočňoval úkony smerujúce k tomu, aby vysťahoval nielen svoju exmanželku
- žalovanú, ale aj svoje deti, voči ktorým sa podľa výsluchu svedka S. C. začala určitá „diskreditačná“
kampaň. Takéto tvrdenie však má svoje racionálne opodstatnenie, keďže žalobca inicioval konanie o
zapretie otcovstva voči synom, respektíve staršiemu synovi S. C. a to viac až po 30 rokoch života. Z

celkového obsahového kontextu vo veci vykonaných dôkazov a výsluchu svedka S. C., dospel súd k
jednoznačnému a nepochybnému záveru, že byt bude účelne využitý, keďže v predmetnom trojizbovom
byte býva žalovaná spolu so svojimi dvomi synmi, každý z nich obýva jednu izbu, v dôsledku čoho
má každý zabezpečenú aj určité súkromie na svoj osobný život. Nie je zrejmé, prečo by žalobca, ktorý
býva sám v dome a ktorý má vyriešenú bytovú otázku, potreboval byt pre seba, keďže nemôže bývať v

dvoch nehnuteľnostiach súčasne, ak by tak aj učinil, takéto počínanie by postrádalo akúkoľvek logiku.
Žalobca má tak zabezpečené právo na pokojné bývanie, má vyriešenú bytovú otázku, pričom súčasné
bytové pomery podľa názoru súdu zakladajú a odôvodňujú také usporiadanie vzťahov strán sporu,
ktoré sleduje aj súdna prax. Okrem toho, žalobca sám potvrdil, že vymenil zámky na dome, ktorý patrí
do zaniknutého, avšak ešte nevyporiadaného BSM, v dôsledku čoho bráni realizovať vlastnícke právo

žalovanej. Aj kvalita bytu vzhľadom na jeho veľkosť (3 izbový byt), ktorý je po úpravách zo strany svedka
S. C. v stave vhodnom na bývanie, predurčuje, aby v byte bývali viaceré osoby a nie len jedna osoba
žalobcu, ktorý má kde bývať. Nepochybne, určením žalobcu za výlučného nájomcu a pokračujúceho
člena bytového družstva by mohlo prísť k ujme žalovanej, ale aj jej synov, pokiaľ by žalobca nesúhlasil,
aby tieto osoby obývali byt. Aj z hľadiska spravodlivosti, nie je súdu vôbec zrejmé, prečo by svedok S.

C., ktorý si vytvoril (tým aj bratovi a svojej matke) vhodné podmienky na pokojné bývanie a investoval do
bytu finančné prostriedky, mal utrpieť ujmu za nezvládnutý rozchod a následný rozvod svojich rodičov.
Súd tak musel zohľadniť, aj prípadný negatívny dopad súdneho rozhodnutia na právach a právom
chránených záujmoch nielen žalovanej ale aj jej synov, a to v prípade určenia žalobcu za výlučného
nájomcu. Tieto osoby by sa mohli v dôsledku judikovaného rozhodnutia ocitnúť bez obydlia, čo je zjavne

nežiaduci stav, ktorý by mohol nezvratne zasiahnuť do súkromia týchto osôb. Súd tak vyhodnocoval aj
kritérium zachovania práva na obydlie a jeho nedotknuteľnosť v prípade žalovanej a jej synov. Keďže
ide o Ústavou Slovenskej republiky chránené právo, súd vzal do úvahy aj túto skutočnosť, vzhľadom naneurčitosť hypotézy právnej normy obsiahnutej v § 705 ods. 3 OZ, ktorú týmto spôsobom
aj prípustne dotvoril ako orgán ochrany a aplikácie práva.

40. V poradí ďalším dôležitým kritériom, ktoré súd vzal pri rozhodovaní do úvahy je aj momentálny
nepriaznivý psychický stav žalovanej (reakcia na stres) spôsobený intenzívnym a negatívnym emočným
prežívaním vzniknutej situácie aj v dôsledku správania sa žalobcu. Podľa názoru súdu zjavne nestabilný
emočný stav žalovanej podmienil aj sám žalobca podaním návrhu na rozvod, osobitne však podaním
návrhu na zapretie otcovstva a už spomenutá diskreditačná kampaň voči žalovanej, ale aj voči synom

žalobcu. Podľa názoru súdu, ponechanie súčasného stavu ohľadne vyriešenia bytových otázok žalobcu
a žalovanej môže prispieť k zlepšeniu zdravotného stavu žalovanej, predísť možnej konfrontácie strán
z dôvodu ich značne vyostrených vzťahov, ale rovnako môže priniesť stabilizáciu zdravotného stavu
žalobcu, z čoho môžu benefitovať súčasne obe strany konania.

41. V predmetnej veci bola exponovaná námietka žalobcu a to ohľadne jeho zásluhy o pridelenie

sporného bytu. V tomto kontexte súd upriamuje pozornosť na zápisnicu o dohode a odovzdaní a
prevzatí bytu zo dňa 07.02.1990 (ktorý bol vymenený za byt, ktorý je predmetom sporu) z ktorej vôbec
nevyplýva, žeby išlo o byt družstevno-stabilizačný, ktorý bol pridelený žalobcovi jeho zamestnávateľom,
resp. na návrh jeho zamestnávateľa, takýto dôkaz v konaní predložený ani nebol. Z uvedenej zápisnice
ani nevyplývajú žiadne povinnosti žalobcu (napríklad odpracovať u neho istú dobu) v dôsledku čoho

nemožno dospieť k záveru, že o byt sa zaslúžil výhradne sám žalobca. Podľa názoru súdu, odtlačok
pečiatky sám o sebe nemôže značiť, že išlo o byt pridelený zo strany jeho zamestnávateľa, ak by aj bol
žalobca v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepredložil žiadne dôkazy, ktorý by preukazoval
opak. Okrem toho, ak by aj súd pripustil, žeby sa o jeho pridelenie zaslúžil výhradne žalobca, stále by
takáto okolnosť nebola rozhodujúca, pretože všetky ďalšie kritéria determinujúce zákonné a spravodlivé

rozhodnutie súdu bezvýhradne podľa názoru súdu svedčia v prospech žalovanej. Ako nesúvisiace s
predmetom sporu možno hodnotiť žalobcove zdravotné problémy, ktorý odvodzoval svoje problémy so
srdcom od lekárskej správny z roku 2017 ako priamy následok ťažkej práce vykonávanej pre štátny
podnik Hydromeliorácie staz Nitra. V tejto časti si žalobca priamo protirečil, keďže na pojednávaní sám
poznamenal, že hospodárska kríza v rokoch 2008 až 2014 ho viedli k tomu, aby sa zaevidoval na

úrad práce sociálnych vecí a rodiny. Jeho zdravotné problémy nemajú svoj podklad v náplni práce,
ktorú vykonával pre vyššie menovaný podnik, čo nevyplynulo zo žiadneho dôkazu, ktorý bol v konaní
vykonaný, ani z predložených lekárskych práv. V tejto časti, súd musí opätovne konštatovať neunesenie
dôkazného bremena žalobcom a rýdzo hypotetický charakter skutkových tvrdení ohľadne zhoršenia
zdravotného stavu ako priamy následok vykonávanej práce na jeho zdravie.

42.VneposlednomradesúdvyhodnocovalajvierohodnosťvypočutéhosvedkaS.C..Ajvzmyslezásady
bezprostrednosti a ústnosti, súd nezistil žiadne tendencie tohto svedka zjavne nepravdivo vypovedať
pred súdom, jeho výpoveď bola konzistentná, logická, potvrdzujúca niektoré skutočnosti žalovanej, a
aj niektoré skutočnosti žalobcu. Pokiaľ sám svedok vypovedal pomerne rozsiahlo, bez ohľadu nato,

aby niektoré skutočnosti zisťoval na základe nasledovných otázok v ďalšom priebehu súd, alebo právni
zástupcovia strán sporu, takúto skutočnosť nemožno brať paradoxne v jeho neprospech, práve naopak,
vnímanie životných situácií a ich racionálne zdôvodnenie z jeho strany skôr svedčia o jeho nezávislom
názore na spolužitie jeho rodičov, zrelý názor na životné situácie. Pokiaľ právny zástupca žalobcu
namietal, že svedok sa pozrel pri diktovaní zápisnice na právneho zástupcu žalovanej, aby si odsúhlasili

rok,odkedyplatilsvedokúhradyspojenésužívanímbytu,takátookolnosťjepredsapodporenálistinnými
dôkazmi a súčasne, svedok na takú skutočnosť už predtým odpovedal, v dôsledku čoho je právne
irevalevantné, aká bola gestikulácia (resp. mimika) svedka počas protokolácie do zápisnice súdom po
jeho výpovedi. Nad rámec uvedeného, súd poznamenáva, že pokiaľ majú svedok a žalobca zlý vzťah,
takéto nastavenie však potom inicioval sám žalobca, keď proti nemu podal návrh na zapretie otcovstva.

Okrem toho, kvalitu vzťahu rodiča a dieťaťa predovšetkým predurčuje v drvivej väčšine vždy rodič, v
dôsledku čoho žalobca sám vyhrocuje situáciu (celkom určite podaním návrhu na zapretie otcovstva
po viac ako 30 rokoch) a to podľa názoru súdu v dôsledku absencie jeho frustračnej tolerancie zniesť
ťažší rozchod manželov.

43. S poukazom na vyššie prezentované právne úvahy súdu, súd rozhodol zrušení práva spoločného
nájmu k bytu žalobcu a žalovanej, ktorý je konkretizovaný vo výroku I. tohto rozsudku, súčasne určujúc
za výlučného nájomcu a pokračujúceho člena bytového družstva osobu žalovanej. Aj napriek tomu,
že strany sporu neuviedli, odkedy požadujú zrušiť spoločný nájom bytu, súd vzhľadom konštitutívnupovahu tohto rozsudku precizoval, že k zrušeniu spoločného nájmu bytu strán sporu príde až počnúc
právoplatnosťou tohto rozsudku, a to vzhľadom na charakter konania, kde prichádza vzniku nového
občianskoprávneho vzťahu najskôr na základe právoplatného rozhodnutia súdu.

44. Podľa judikatúry a ustálenej súdnej praxe súd v tomto type konania rozhoduje jedným rozsudkom
o zrušení spoločného nájmu bytu manželmi, určuje osobu jediného nájomcu bytu do budúcna,
druhému manželovi ukladá povinnosť byt vypratať, pričom splnenie tejto povinnosti môže viazať na
zabezpečenie bytovej náhrady. Ak súd rozhodne na návrh rozvedeného manžela o zrušení práva

spoločného nájmu bytu, potom sa právoplatnosťou takéhoto rozhodnutia stáva výlučným nájomcom
ten z bývalých manželov, ktorého určil súd. Hoci jedným rozsudkom mal súd rozhodovať o všetkých
vyššie uvedených právnych otázkach, vzhľadom na okolnosti prípadu, nerozhodol osobitne o vyprataní
bytu, ergo neukladal osobitnú povinnosť žalobcovi, aby vypratal byt, keďže v súčasnej dobe býva v
dome, ktorý je v BSM manželov a to od roku 2009, v dôsledku čoho by sa výrok (hoci nedeliteľný)
stal priamo rozhodnutím súdu nevykonateľný, keďže v byte žalobca nebýva približne 13 rokov. Určenie

nevykonateľnej povinnosť vypratať byt žalobcom zo strany súdu by v dôsledku takého rozhodnutia bolo
nadbytočné a takéto rozhodnutie by stratilo svoje opodstatnenie momentom právoplatnosti. Takýmto
rozhodnutím by súd založil nevykonateľnosť rozsudku v tej časti, v ktorej by rozhodoval o vyprataní bytu
žalobcom. Rozhodnutie o vyprataní bytu by bolo namieste len v prípade, ak by strany sporu bývali v
spornom byte, čo však z dokazovania nevyplynulo.

45. Zároveň súd sledujúc aplikáciu § 712a ods. 8 OZ rozhodoval o poskytnutí bytovej náhrady žalobcovi.
Pokiaľ ide o druh bytovej náhrady podľa § 712a ods. 8 prvej vety OZ, zákon síce hovorí, že rozvedený
manžel má právo „len“ na náhradné ubytovanie alebo prístrešie. To sa však zrejme viaže na dôvody
hodné osobitného zreteľa. Inak citované ustanovenie je potrebné v nadväznosti na § 712a ods. 7

OZ vykladať tak, že rozvedený manžel má vždy právo na náhradný byt a iba v prípadoch hodných
osobitného zreteľa môže súd rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo „len“ na náhradné ubytovanie
alebo prístrešie. Pri rozhodovaní o druhu bytovej náhrady bude súd prihliadať na majetkové pomery
rozvedených manželov a na to, z akého dôvodu došlo k rozvodu manželstva, ako sa manželia pričinili
o získanie spoločného bytu, kto v prípade družstevného bytu splatil členský podiel, ako sa ten-ktorý z

manželov staral o byt, ktorý z manželov po rozvode platil nájomné a úhrady spojené s užívaním bytu
a najmä na to, ktorému z manželov bola po rozvode zverená starostlivosť o maloleté deti (pozri § 705
ods. 3 OZ). S prihliadnutím na § 712a ods. 8 druhú vetu OZ súd zváži, či druhému manželovi vôbec
prislúcha bytová náhrada.

46. Dôvody hodné osobitného zreteľa môžu vyplývať zo správania sa bývalého nájomcu bytu za
trvania nájmu pri plnení povinností z nájmu bytu, môže ním byť opustenie spoločnej domácnosti
v družstevnom byte v spojení s trvalým zabezpečením bytových potrieb v inom byte, ku ktorému
svedčí právo vypratávanému manželovi a pod. Frekventovaným dôvodom je práve existencia práva
vypratávaného manžela k inému bytu či domu. Musí však ísť o právo objektívne spôsobilé zabezpečiť

bytovú potrebu, musí ísť o právny vzťah k inému bytu či domu, nie iba o stav faktický alebo krátkodobý.
Zákon však výslovne nevylučuje možnosť viazať vypratanie na zabezpečenie bytovej náhradného
bytu rozvedenému manželovi len preto, že má právo k inému bytu. Ak však napríklad má možnosť
užívať ako spoločný nájomca bez vážnejších prekážok byt nového manžela, nebolo by zabezpečovanie
náhradného bytu tomuto rozvedenému manželovi v súlade s dobrými mravmi. Treba však poukázať

na to, že ani v prípade zabezpečenej bytovej potreby bývalého nájomcu bytu zákon nepočíta výslovne
s tým, aby mu ako forma bytovej náhrady nebolo poskytnuté prístrešie, pretože zákon neupravuje
situáciu, v ktorej by z tohto dôvodu nepatrila takémuto manželovi žiadna forma bytovej náhrady. Ako
okolnosť hodnú osobitného zreteľa možno vziať do úvahy i to, že sa rozvedený manžel, ktorý nebol
uznaný nájomcom bytu v priebehu konania o zrušenie spoločného nájmu bytu, bez vážneho dôvodu

zbavil možnosti bývať v dome, ktorého je spoluvlastníkom. Takýmto dôvodom môže byť aj okolnosť,
že rozvedený manžel, ktorému sa ukladá povinnosť byt vypratať, neprispieval na nájomné a na úhradu
za plnenia spojené s užívaním bytu. Právo rozvedeného manžela na náhradný byt pri rozhodovaní
o zrušení práva spoločného nájmu bytu nemožno odoprieť iba preto, že rozvedený manžel užíva byt
patriaci vlastnícky inej osobe, avšak iba na základe jej súhlasu bez toho, aby rozvedenému manželovi

k nemu vzniklo právo nájmu.

47. Súd v predmetnej veci dospel k záveru, že žalobcovi nie je potrebné poskytnúť bytovú náhradu,
pretože tento býva sám v dome, ktorý je súčasťou zaniknutého BSM, avšak ešte stále nevyporiadaného.Žalobca tak má vytvorené predpoklady na realizáciu práva na pokojné a nerušené bývanie, čiže má
vyriešenú bytovú otázku, čo sa však nedá konštatovať v prípade žalovanej. Okrem toho, bolo by zjavne
v rozpore s dobrými mravmi, aby súd poskytol žalobcovi bytovú náhradu, a to vzhľadom na dôvody, pre

ktoré súd rozhodol o zrušení spoločného nájmu bytu, určujúc osobu žalovanej za výlučného vlastníka
a pokračujúce člena bytového družstva, ako aj žalobcove správanie sa voči žalovanej, ktoré môžu
mať charakter fyzického a psychického násilia (čo však nemožno s istotou úplne tvrdiť), nemožnosť
dosiahnutia zo strany žalovanej disponovať svojím majetkom - domom patriacim do BSM, keď toto jej
žalobca nedôvodne neumožňuje. S poukazom na všetky tieto dôvody súd rozhodol, že žalobca nemá

právo na poskytnutie bytovej náhrady, túto ani nežiadal, súčasne nebola splnená existencia dôvodov
hodných osobitného zreteľa na poskytnutie náhradného ubytovania alebo prístrešia.

48. Súd sa nezaoberal z dôvodu hospodárnosti skutkovými tvrdeniami, ktoré neboli podstatné pre toto
konanie, pretože vyselektoval len tie skutkové tvrdenia, ktoré mali pre konanie výpovednú hodnotu,
ostatnými sa súd ani nezaoberal, pretože ich predmetom boli nevyriešené vzťahy strán sporu. Súd

sa nezaoberal ani žiadosťami o odkúpenie sporného bytu, pretože takéto dôkazy neboli pre konanie
dôležité, rovnako ani rozsiahla výsostne súkromná komunikácia prostredníctvom sociálnych sietí,
ktorá prebehla medzi stranami sporu. Zároveň zamietol návrh na vykonanie dokazovania, konkrétne
oboznámenie sa s obsahom správy „zomrite“ ako neúčelný a nehospodárny. Podľa názoru súdu,
takýto dôkaz nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť zistený skutkový stav, preto jeho vykonanie nebolo

potrebné, pričom ani vykonanie takého dôkazu by nezmenilo zistený skutkový a právny stav vo veci.
Návrh na vykonanie dokazovania smeroval len ku konkretizácií celkového kontextu správy a výberu
použitých slovných prostriedkov. Okrem toho, návrh na vykonanie takého dôkazu podnietil skôr svedok
S.arišský, ktorý vypovedal o správaní sa svojho otca k jeho matke. Súd na základe uvedeného dospel
k záveru o nadbytočnosti a neúčelnosti vykonania takého dôkazu.

49. Keďže sa týmto rozhodnutím konanie končí, súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania
podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Pretože žalovaná bola v konaní úplne úspešná,
súd jej priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania, pričom o výške náhrady trov konania
rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Súčasne súd nezistil žiadne okolnosti

hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu § 257 CSP, ktorý by odôvodňoval iné rozhodnutie o nároku na
náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.