Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Gabriela Brišková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/128/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2219202738
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2219202738.2
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek
senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX. júla XXXX,
trvalý pobyt C. C. XXXX/XX D. E., zastúpenej: JUDr. Peter Kubik, advokát, s. r. o., Poľná cesta 966/9,
Dunajská Streda, IČO 36 869 295, proti žalovanému: F. B., nar. XX. júla XXXX, trvalý pobyt C. C. XXXX/
X, D. E., zastúpenému advokátkou: JUDr. Albína Vágóová, Ružová 265, Dunajská Streda, o vypratanie
bytu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 1. júna 2022 č.
k. 12C/23/2019-185, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd odvolacie konanie z a s t a v u j e.
Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť vypratať byt č. XX
nachádzajúci sa na X. podlaží bytového domu, súpisné číslo XXXX, vo vchode č. 11, vedeného na LV
č. XXXX pre kat. územie D. E., do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (I.); žalovanému bytovú
náhrada nepriznal (II.); žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutie
odôvodnil ustanovením § 3 ods. 1, § 126 ods. 1, § 685 ods. 1, § 700 ods. 1, § 703 ods. 1, § 704 ods. 1,
§ 705 ods. 2, § 712 ods. 7, § 853 ods. 1 O. z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších
predpisov). Vecne zdôvodnil, že žalobkyňa ako členka družstva získala do nájmu sporný byt v roku
1992, v tom čase strany konania žili v spoločnej domácnosti, spoločný nájom k spornému bytu vznikol
však až uzavretím manželstva v roku 2002. Nevzniklo ale spoločné členstvo v družstve. Oprávneným
subjektom vyzvať družstvo na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva k bytu a uzavrieť túto zmluvu bola
tak výlučne žalobkyňa, ktorá sa stala v roku 2011 výlučnou vlastníčkou sporného bytu, ktorý sa tak na
základe osobitnej právnej úpravy nemohol stať súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Užívacie právo žalovaného zaniklo zánikom manželstva. Žalovaný v súčasnosti nedisponuje právnym
titulom oprávňujúcim ho užívať spornú nehnuteľnosť, užíva byt bez právneho dôvodu a tak neoprávnene
zasahuje do vlastníckeho práva žalobkyne. Preto súd prvej inštancie žalobe vyhovel a uložil povinnosť
žalovanému vypratať spornú nehnuteľnosť. Vo vzťahu k nároku žalovaného na poskytnutie bytovej
náhrady žalobkyňa poukázala na rozpor s dobrými mravmi, keďže žalovaný od rozvodu manželstva v
roku 2018 vôbec neprispieva na bývanie v spornom byte, časť úhrad vyplatil až v roku 2021, pričom
žalovaný v roku 2019 predal dom so záhradou, čím sa sám vzdal možnosti bývania. Voči žalobkyni a
deťom sa správa agresívne. V konaní bolo preukázané, že v čase zániku manželstva strán (september
2018), kedy žalovanému zaniklo užívacie právo vo vzťahu k bytu patriaceho žalobkyni a tým vznikla
povinnosť sa z neho vysťahovať, bol žalovaný spoluvlastníkom rodinného domu, a teda jeho bytová
potreba bola vyriešená inak. Pokiaľ dom „predal“ za 1 euro, sám sa vzdal svojich majetkových nárokov
a možnosti bývania. Priznanie bytovej náhrady by tak bolo v rozpore dobrými mravmi. Rozhodnutie
o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 a 262 ods. 1 a 2 CSP(Civilný sporový poriadok č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov), v zmysle ktorého žalobkyni,
ktorá bola v konaní v plnom rozsahu úspešná, vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%. O výške náhrady trov konania mal rozhodnúť súd prvej inštancie samostatným uznesením po
právoplatnosti rozsudku.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, navrhujúc jeho zmenu zamietnutím žaloby,
alternatívne uložením povinnosti žalobkyni zabezpečiť mu náhradný byt. Odvolanie odôvodnil
ustanovením § 365 ods. 1, písm. d/, f/ a h/ CSP. Uzavretím manželstva ex lege vznikol spoločný nájom
k spornému bytu, aj spoločné členstvo v bytovom družstve. Mal za to, že člensky vklad v bytovom
družstve zaplatil, stal sa preto aj on členom družstva a užívateľom sporného bytu, ktorý bol nadobudnutý
žalobkyňou, zmluvou zo dňa 15. augusta 2011 s bytovým družstvom, do výlučného vlastníctva, ktorého
hodnota patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Má preto nárok na finančné vyrovnanie
voči žalobkyni. Nezdieľal názor súdu prvej inštancie, že mal bytovú situáciu vyriešenú inak, ktorú. nemal
a ani v súčasnosti nemá vyriešenú.
Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
Žalovanému nikdy nevzniklo právo uzatvoriť zmluvu o prevode sporného bytu pričom a nič na tom
nemení skutočnosť, z akých prostriedkov bola kúpna cena bytu zaplatená. Týmto právnym názorom
odvolacieho súdu bol viazaný aj súd prvej inštancie. Prípadné finančné nároky žalovaného vynaložené
na zaobstaranie predmetného bytu nemajú vplyv na vlastníctvo bytu, môžu sa riešiť v konaní o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode alebo v samostatnom konaní,
pokiaľ boli vynaložené pred uzavretím manželstva. Vlastné bývanie žalovaný mal, avšak nehnuteľnosť
previedol na svojho syna. Žiaden právny predpis nevyžaduje, aby si žalovaný bol schopný zaobstarať
bývanie v nehnuteľnosti, ktorá je vo vlastníctve žalovaného. Aj keby bola žalobkyni uložená povinnosť
zabezpečiť bytovú náhradu, náklady by neboli na ťarchu žalobkyne, uhrádzať by ich mal žalovaný.
Žalovaný naďalej užíva byt žalobkyne, hoci podľa vlastných tvrdení má asi dva mesiace prenajatý iný
byt. Takéto konanie žalovaného je obzvlášť v rozpore s dobrými mravmi.
Žalovaný podaním zo dňa 29. septembra 2022, doručeným súdu prvej inštancie 29. septembra 2022,
vzal odvolanie späť v plnom rozsahu, pretože odpadol predmet sporu (bol napadnutý synom žalobkyne
a aktuálne býva na inej adrese).
Podľa§369ods.1až3CSP:(1)Dokiaľoodvolanínebolorozhodnuté,možnohovziaťspäť.Akodvolateľ
vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova; (2) Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť
od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o
zastavení odvolacieho konania. (3) Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací
súd odvolacie konanie zastaví.
Ak teda žalovaný (v procesnom postavení iniciátora odvolacieho konania) vzal späť odvolanie (návrh
na začatie odvolacieho konania) ešte pred pristúpením odvolacieho súdu k vecnému zaoberaniu sa
takýmto podaním, odvolaciemu súdu neostávalo iné, než po prejednaní veci bez pojednávania (podľa §
385 ods. 1 a contrario CSP) odvolacie konanie zastaviť, podľa § 369 ods. 1 a 3 CSP. Podľa § 369 ods.
2 CSP právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane ako keby k podaniu odvolania ani nedošlo.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP,
podľa ktorého ustanovenia ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane. Zastavenie odvolacieho konania zavinil žalovaný späťvzatím odvolania (z dôvodu,
že v súčasnosti odpadol predmet sporu). Preto odvolací súd rozhodol tak, že žalobkyňa má voči
žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí.Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.