Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. október 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6S/6/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8020200049
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8020200049.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek

senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Marianny Hirkovej v právnej veci žalobcu veci žalobcu
SPRAVBYTKOMFORT, a.s. Prešov, IČO: 31 718 523, Volgogradská 88, Prešov, právne zastúpeného
PETRÁN A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s.r.o., Puškinova 16, Prešov, proti žalovanému
Slovenskej obchodnej inšpekcii, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v
Bratislave, Bajkalská 21/A, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo
dňa 07.11.2019 č. A./XXXX-II. na základe správnej žaloby vo veciach správneho trestania takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutia žalovanej zo dňa 07.11.2019 číslo: A./XXXX-II. v spojení s rozhodnutím

Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorát SOI so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj zo dňa
26.07.2019 číslo: B./XX a vracia vec prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

P r i z n á v a žalobcovi nárok na úplnú náhradu trov konania voči žalovanej. O výške náhrady trov
konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

Napadnutým rozhodnutím žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu
Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj č. P/0546/07/2017 zo dňa
26.7.2019 (rozhodnutie SOI Prešov), ktorým bola žalobcovi (účastník konania) uložená pokuta vo
výške 15 000 Eur pre porušenie povinností vyplývajúcich z ustanovenia § 4 ods. 1 písm. h) zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa “). Inšpektormi

SOI bolo zistené vykonanou kontrolou zo dňa 11.08.2017 a dňa 14.12.2017 v sídle účastníka konania
porušenie povinnosti zabezpečiť poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne použitie.

Preskúmaním veci v odvolacom konaní nezistil dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého
rozhodnutia a pristúpil len k zosúladeniu odôvodnenia rozhodnutia so zistenými skutočnosťami,
nakoľko podľa vyjadrenia Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v Prešove zo dňa

16.08.2018 k rozhodnutiu č. p. : C./XXXX zo dňa 07.09.2016 podľa zisteného skutkového stavu vec ani
prevádzka nevyvolávali bezprostredné nebezpečenstvo vzniku požiaru. Odvolací správny orgán teda s
prihliadnutím na § 9 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej
aj „zákon č. 182/1993 Z z.“) a Zmluvy o výkone správy č. XXXXXXXX zo dňa 14.11.2011 vypúšťa zodôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vo veci prvý odsek na strane č. 9 rozhodnutia B./XX zo dňa
26.07.2019.

Konštatoval, že vykonanou kontrolou dňa 11.08.2017 a dňa 14.12.2017 dodržiavania zákona o ochrane
spotrebiteľa, zákona č. 182/1993 Z. z. a prešetrenia podnetu spotrebiteľa pod číslom B. XXX/XXXX
bolo zistené, že účastník konania v rozpore s § 8b ods. 2 písm. a) zákona č. 182/1993 Z. z., v zmysle
ktorého pri správe domu je správca povinný hospodáriť s majetkom vlastníkov bytov a nebytových

priestorov v dome s odbornou starostlivosťou v súlade s podmienkami zmluvy o výkone správy a
v rozpore s § 10 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z., podľa ktorého sa z fondu prevádzky, údržby a
opráv financujú výdavky spojené s nákladmi na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu,
spoločných zariadení domu. spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako
aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu, použil dňa 14.12.2016 finančné prostriedky
vlastníkov nehnuteľností z fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu D. X E. B. vo výške 1200

Eur na úhradu pokuty uloženej účastníkovi konania ako správcovi bytového domu D. X E. B. Okresným
riaditeľstvom hasičského a záchranného zboru v Prešove, ul. Požiarnická č. 1, Prešov za porušenie
povinnosti podľa § 5 písm. a) zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších
predpisov a § 12 ods. 1 písm. b) bod 2, 4 a 5 Vyhlášky MV SR č. 699/2004 Z. z. o zabezpečení stavieb
vodou na hasenie požiarov rozhodnutím č. p. : C./XXXX zo dňa 07.09.2016. Týmto konaním neposkytol

službu riadne, v súlade so zákonom č. 182/1993 Z. z., čím sa dopustil porušenia § 4 ods. 1 písm. h)
zákona o ochrane spotrebiteľa.

Žalovaný konštatoval podanie odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu SOI, pričom poukázal na

jednotlivé odvolacie dôvody.

Odvolací správny orgán k námietkam účastníka konania ohľadom konštatovania jeho povinnosti

odstrániť zistené poruchy alebo chyby technických zariadení aj bez súhlasu vlastníkov nehnuteľností
uviedol, že pristúpil k vypusteniu tejto časti odôvodnenia z dôvodov uvedených vyššie v rozhodnutí.

K ďalšiemu argumentu účastníka konania, podľa ktorého 4 roky upozorňoval vlastníkov nehnuteľností

o potrebe nákupu hydrantov odvolací správny orgán uviedol, že v tomto prípade bola posudzovaná
zodpovednosť účastníka konania za správny delikt podľa § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane
spotrebiteľa, keď dňa 14.12.016 použil prostriedky z fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu vo
výške 1200 Eur na úhradu pokuty uloženej účastníkovi konania ako správcovi bytového domu Okresným
riaditeľstvom hasičského a záchranného zboru v Prešove. Týmto konaním neposkytol službu riadne, v

súlade so zákonom č. 182/1993 Z. z., čím sa dopustil porušenia § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane
spotrebiteľa.

Ďalej uviedol príslušné časti rozhodnutia HaZZ v Prešove, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta 1 200

Eur.

K námietke účastníka konania voči zdôvodneniu výšky udelenej pokuty na str. č. 13 odvolací orgán
poukázal na § 32 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého podkladom pre rozhodnutie sú najmä

podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti
všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Správny orgán v tomto
prípade ozrejmil svoje myšlienkové úvahy a vyvodené právne závery, vysvetlil akým spôsobom zohľadnil
postavenie účastníka konania na trhu, pri určovaní výšky pokuty. Taktiež je možné konštatovať, že
účastník konania zneužil svoje postavenie správcu bytového fondu, prístup k finančným prostriedkom

vlastníkovnehnuteľnostínadosiahnutieneoprávnenejvýhody.Správnyorgánprvéhostupňasavyrovnal
so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné,
čím bolo zabezpečené právo účastníka konania na riadne odôvodnenie a na súdnu ochranu podľa čl.
46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Rozhodnutie SOIPrešov je podľa názoru odvolacieho orgánu v súlade s ustanovením § 46 Správneho poriadku, podľa
ktorého rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať
orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané

náležitosti. Hodnotenie dôkazov správny orgán prvého stupňa vyjadril v odôvodnení rozhodnutia.
Odvolací orgán ďalej uviedol, že nemožno súhlasiť s tvrdením účastníka konania, podľa ktorého
finančné prostriedky neboli použité z fondu opráv s úmyslom ukrátiť vlastníkov alebo z dôvodu snahy o
obohatenie sa. Účastník konania sa neoprávneným použitím finančných prostriedkov z účtu vlastníkov
nehnuteľností zbavil svojho záväzku voči Okresnému riaditeľstvu hasičského a záchranného zboru v

Prešove vyplývajúceho z rozhodnutia č. p. : C. X- XXXXXX/XXXX zo dňa 07.09.2016.

Argumentoval, že zavinenie nie je pojmovým znakom správneho deliktu právnickej osoby a
predpokladom vzniku zodpovednosti za túto kategóriu správneho deliktu, kde sa preukazuje len
porušenie právnej povinnosti, nakoľko sa jedná o tzv. absolútnu objektívnu zodpovednosť účastníka

konania. Správny orgán nepreukazuje úmysel v konaní, zavinenie sa v tomto prípade neskúma.

Čo sa týka výšky uloženého postihu správny orgán prvého stupňa uložil výšku postihu v zákonom
stanovenej sadzbe do 66 400 Eur, pokuta vo výške 15 000 Eur plní preventívnu funkciu. V prípade

zisteného porušenia zákona je správny orgán povinný pristúpiť k uloženiu postihu vo forme peňažnej
sankcie. Sankcia má aj represívnu funkciu, musí byť citeľná v majetkovej sfére účastníka konania,
nakoľko má pôsobiť ako trest (represia) za spáchanie iného správneho deliktu. Ak by táto nebola citeľná,
nemožno rozumne očakávať ani naplnenie ďalšej z funkcií pokuty, ktorou je prevencia, a to jednak do
vnútra - vo vzťahu k zodpovednostnému subjektu (účastníkovi konania), ktorého primerane uložená

sankcia, ktorá zodpovedá zistenému nedostatku do budúcna odradí od porušenia daného právneho
predpisu, ale aj smerom navonok - vo vzťahu k ostatným podnikateľským subjektom, ktorých má
odstrašiťodporušovaniaobdobnejpovinnosti,akovprípadeúčastníkakonania.Odvolací orgántvrdenia
uvádzané účastníkom konania v odvolaní posúdil ako subjektívne a také, ktoré nemôžu mať podstatný
vplyv na výšku uloženej pokuty. Jeho konaním boli porušené ekonomické záujmy spotrebiteľov, konal

bez predchádzajúceho súhlasu vlastníkov nehnuteľností s takýmto postupom, nekonal v tomto prípade
v súlade so záujmami vlastníkov nehnuteľností.

V neprospech účastníka konania svedčí aj ďalšia skutočnosť, keď neprejavil snahu o nápravu

protiprávneho stavu, nevrátil neoprávnené použité finančné prostriedky vlastníkom nehnuteľností.
Argumentoval, že nemôže znížiť výšku uloženej pokuty z dôvodu, že účastník konania sa môže cítiť
ukrátený na svojich právach, ak nemôže preniesť zaplatenie sankcie na vlastníkov nehnuteľností,
ktorí zavinili porušenie povinnosti. Účastník konania mohol v tomto prípade využiť legálne metódy na
dosiahnutie svojho zámeru. Odvolací orgán taktiež nemôže znížiť výšku pokuty z dôvodu, že konaním

účastníka konania nedošlo k ohrozeniu života a zdravia. V tomto prípade nie je pre konštatovanie
zodpovednosti účastníka konania za vyššie uvedené správne delikty potrebné preukazovať škodlivý
následok spočívajúci v ohrození života a zdravia; účastník konania spôsobil ujmu na majetku
spotrebiteľov.

Čo sa týka námietky účastníka konania, podľa ktorej išlo o prvé porušenie právnych povinností odvolací
správny orgán argumentoval, že v prípade opakovaného porušenia zákona o ochrane spotrebiteľa,
zákon s takýmto porušením spája prísnejšie sankcie, preto skutočnosť, že účastník konania neporušil
opakovane svoje povinnosti odvolací správny orgán neprijíma, ako dôvod hodný zníženia výšky pokuty

uloženej správnym orgánom prvého stupňa.

Ohľadom záveru účastníka konania o nerovnakom prístupe SOI pri rozhodovaní, možnom obmedzovaní
hospodárskej súťaže odvolací správny orgán poukázal, že tento prípad je v porovnaní s inými skutkovo

odlišný. V tomto prípade ide o prvý prípad SOI zistený počas celej doby výkonu kontrolnej činnosti
správcov bytového fondu, keď správca vo vzťahu k vlastníkom nehnuteľností zneužil svoje postavenie a
použilichfinančnéprostriedkynaúhradusvojhozáväzku.Správnyorgánneprijalaniargumentúčastníka
konania odkazujúci na ekonomické a sociálne pomery, stav zamestnanosti v regióne, v ktorom vykonávasvojupodnikateľskúčinnosť,nakoľkonatietofaktorynemámožnosťpriurčovanívýškypokutyprihliadať.
Účastník konania nepreukázal likvidačný vplyv pokuty. Výška uloženej pokuty zodpovedá charakteru a
rozsahu porušenia povinnosti, pričom je uložená na dolnej hranici zákonnej sadzby.

V závere citoval § 24 ods. 1, 5 zákona o ochrane spotrebiteľa a mal za to, že pokuta uložená v tejto
výške je vzhľadom na jej represívno - výchovnú funkciu ako aj s prihliadnutím na zákonom stanovené
medze pokutou primeranou.

II.
Argumenty žalobcu v podanej žalobe

Vžalobežalobcapoukázalnapriebehadministratívnehokonaniaspoukazompredovšetkýmnazrušenie
skoršieho rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, na obsah druhého rozhodnutia SOI a žalobou
napadnutého rozhodnutia žalovaného.

Zdôraznil, že napriek tomu, že zrušujúce rozhodnutie žalovaného vytklo SOI Prešov zásadné
nedostatky v odôvodnení skoršieho rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, druhé prvostupňové
rozhodnutie sa od neho zásadným spôsobom v ich dôvodoch nelíšilo. Obe prvostupňové rozhodnutia
sankcionujú žalobcu za to, že z peňažných prostriedkov uložených na účte vlastníkov bytov na ul. D.
X ako fond prevádzky, údržby a opráv, s ktorým disponoval žalobca ako správca ich bytového domu,

priamo uhradil pokutu vyrubenú žalobcovi od správneho orgánu – OR HaZZ Prešov vo výške 1.200 Eur.

Ďalej poukázal na konkrétne časti napadnutého rozhodnutia, ktorým bolo potvrdené druhé rozhodnutie
SOI. Išlo o časť, v ktorej žalovaný vysvetlil vypustenie časti prvostupňového rozhodnutia a týkala sa

zakúpenia protipožiarnej výbavy, otázku bezprostredného ohrozenia. Odkázal aj na časť v rozhodnutí
„odvolací správny orgán zároveň nepopiera existenciu nároku účastníka konania voči vlastníkom
nehnuteľností vyplývajúci z uhradenia pokuty uloženej rozhodnutím č. p. : C./XXXX zo dňa 07.09.2016.“

V samostatnej časti „žalobné dôvody“ najskôr uviedol, že prejednávaný prípad bol čo do skutkovej
stránky jednoduchý a v zásade nesporný.

K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci uviedol, že bola potrebná aplikácia nielen ustanovení ZoS

(zákon o ochrane spotrebiteľa), ZoBN (zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov; č.182/1993
Z.z.), ale prejudiciálne aj zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi. Napadnuté rozhodnutie
totiž sankcionuje žalobcu za neoprávnené použitie peňazí patriacich vlastníkom bytov na účel úhrady
vlastnýchzáväzkovzpokutynaúsekuochranypredpožiarmibeztoho,abysúčasnevyhodnotilskutočnú
príčinu tohto konania žalobcu. Napadnuté rozhodnutie, ako aj obe rozhodnutia SOI vychádzajú z

presvedčenia, že žalobca ako správca zneužil svoje postavenie, prístup k finančným prostriedkom
vlastníkov bytov, že sa obohatil, a uloženú pokutu treba považovať za primeranú najmä s ohľadom
na jej represívnu a výchovnú funkciu. Na rozdiel od prvostupňových rozhodnutí SOI však napadnuté
rozhodnutie uznáva existenciu nároku na náhradu škody žalobcu voči vlastníkom bytov. Ak teda nárok
žalobcu na náhradu škody voči vlastníkom bytov v dôsledku zanedbania ich povinností účastníci

pokladajú (žalobca aj žalovaný) za nesporný, nie je podľa názoru žalobcu možné nazerať na konanie
žalobcu ako na zneužívanie jeho postavenia s cieľom sa obohatiť na úkor vlastníkov bytov, ktoré
je zásadným spôsobom spoločensky nebezpečné, tak, ako to konštatovali vo svojich rozhodnutiach
správne orgány.

Citoval ustanovenie § 10 ods. 3 zák. č. 182/1993 Z. z. na podporu svojho názoru, že v tomto
prípade potom nárok na náhradu škody bolo možné uhradiť formou, ktorú žalobca zvolil, navyše išloo činnosť spĺňajúcu definíciu podľa § 6 ods. 2 písm. e) ZoBN, pretože išlo o zabezpečenie inej činnosti
bezprostredne súvisiacej s užívaním domu, za úhradu ktorej zodpovedajú vlastníci bytov.

V ďalšej časti argumenty smeroval proti výške uloženej pokuty.

Pokračoval, že už v odvolaní voči druhému rozhodnutiu SOI žalobca namietal, že výška pokuty

niekoľkonásobne presahuje najvyššie uložené pokuty udelené správcom v tomto regióne, čo žalovaný v
napadnutom rozhodnutí odôvodnil (str. 6 dole) tým, že ide o špecifickú situáciu, ktorá doposiaľ nenastala,
t.j. že správca použil jemu zverené prostriedky na úhradu svojho záväzku. Bez primeraných dôvodov
žalovaný zdôraznil potrebu uplatnenia represívnej a výchovnej funkcie uloženej sankcie, bez toho, aby
čo i len spomenul, že vznik tohto záväzku zavinili práve vlastníci týchto finančných prostriedkov, a teda
konanie žalobcu bolo legitímne.

Žalobca zdôraznil, že musí existovať rozdiel medzi konštatovaním primeranosti pokuty v závratnej výške
15.000 Eur za situácie, keď žalobca fakticky uspokojoval pokutu zavinenú vlastníkmi bytov, od situácie,
že by žalobca platil pokutu, ktorej uloženie si zavinil sám.

Žalovaný pritom „vypustením“ časti odôvodnenia druhého prvostupňového rozhodnutia SOI potvrdil,
že jeho nazeranie na príčinu uloženia pokuty rozhodnutím HaZZ sa oproti názoru SOI Prešov zmenilo,
nakoľko žalobca skutočne nemal povinnosť zakúpiť protipožiarne zariadenia aj bez súhlasu vlastníkov
bytov. Ak sa zmenilo nazeranie žalovaného na príčinu uloženia pokuty rozhodnutím HaZZ, potom sa

musel zákonite zmeniť aj názor na primeranosť uloženia pokuty. Žalobca vníma túto vnútornú rozpornosť
dôvodov napadnutého rozhodnutia ako vážnu ujmu spravodlivému usporiadaniu pomerov.

Tým, že žalovaný na vyššie uvedené argumenty nachádzajúce sa aj v odvolaní neprihliadol, vec

nesprávne právne posúdil, a jeho rozhodnutie je preto nezákonné.

V ďalšej časti sa venoval princípu legitímnych očakávaní a v tejto veci videl jeho porušenie v tom,
že po zrušení prvého prvostupňového rozhodnutia sa SOI nezaoberala argumentami žalovaného vo

vzťahu k výške uloženej pokuty a získavaním dostatočných podkladov pre jej určenie vo vtedajšej výške
a prípadnému zníženiu pokuty.

Z uvedených dôvodov neexistuje žiadny logicky, jasne, zrozumiteľne, preskúmateľne a v súlade

s právnym poriadkom SR odôvodnený argument, prečo napadnuté rozhodnutie potvrdzuje vecnú
správnosť druhého prvostupňového rozhodnutia SOI, ak dôvody, pre ktoré bolo skoršie prvostupňové
rozhodnutie SOI zrušujúcim rozhodnutím zrušené (absencia dôkazov a nedostatok jednotlivých dôvodov
k vyrubeniu tak vysokej pokuty) neboli druhým rozhodnutím SOI odstránené. Potom žalovaný
potvrdením druhého rozhodnutia SOI rozhodol nezákonne, v rozpore s princípom právnej istoty a

legitímnych očakávaní. Napadnuté rozhodnutie žalovaného je preto nepreskúmateľné a svojvoľné.

Žalobca navrhol napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť, vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie
a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania alternatívne zmeniť uloženú sankciu 15 000 Eur a

uložiť žalobcovi pokutu vo výške 1 000 Eur zároveň mu priznať nárok na náhradu trov konania.

III.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe

Vo vyjadrení k žalobe žalovaný popísal podrobne priebeh administratívneho konania, ktoré vyústilo do
uloženia pokuty 15 000 Eur žalobcovi pre správny delikt a konštatoval obsah odvolania proti rozhodnutiu
SOI.V ďalšej časti sa vysporiadal s jednotlivými žalobnými argumentmi. Poukázal na skutok, pre ktorý bola
žalobcovi uložená pokuta, a to v nadväznosti na pokutu 1200 Eur uloženú iným rozhodnutím iného
orgánu – OR HaZZ Prešov, ktorý konštatoval porušenie povinností žalobcom. Žalovaný podotkol, že

nemá kompetencie vykonávať dohľad alebo dozor na úseku ochrany pred požiarmi. Oponoval názoru
žalobcu v žalobe, že priznal žalobcovi nárok na finančné prostriedky vlastníkov bytov vo výške 1 200
Eur. Poukázal na práva spotrebiteľa v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa a zdôraznil, že splnenie
povinností a zákazov podľa tohto zákona správne orgány v tejto veci posudzovali. Uviedol tiež, že
zavinenie nie je pojmovým znakom správneho deliktu, ide o tzv. absolútnu objektívnu zodpovednosť,

preto nebolo podstatné s akým zámerom žalobca konal, keď svojvoľne zasiahol do práv spotrebiteľov
– majetkových práv vlastníkov bytov, správny orgán totiž nepreukazuje úmysel v konaní. Konštatoval,
že žalobca nekonal v súlade so záujmami vlastníkov bytov, ktorí nemali postavenie účastníka konania,
vktoromdošlokuloženiupokutyžalobcovivovýške1200Eur,jedinýmpovinnýmsubjektombolžalobca,
ktorý sa však rozhodol jemu uloženú pokutu uhradiť z fondu prevádzky, údržby a opráv vlastníkov
bytov, navyše prostriedky nevrátil, neprejavil snahu o nápravu, jeho konanie nebol v súlade so zákonom

o ochrane spotrebiteľa.

K žalobným námietkam ohľadom porušenia princípu legitímnych očakávaní žalovaný uviedol, že
nemožno konštatovať, že napadnutým rozhodnutím došlo k nepredvídateľnému mocenskému zásahu

do žalobcovej právnej situácie. Správne orgány v tomto prípade aplikovali pri určení výšky pokuty § 24
zákona o ochrane spotrebiteľa.

Správny orgán prvého stupňa, ktorý opätovne rozhodoval vo veci žalobcu na základe rozhodnutia

odvolacieho orgánu SK/0418/99/2018 zo dňa 14.05.2019, ktorým odvolací orgán prvostupňové
rozhodnutie vo veci P/0546/07/2017, zo dňa 10.07.2018 zrušil a vrátil vec na nové prejednanie a
rozhodnutie, odstránil odvolacím orgánom vytýkané nedostatky a vydal nové rozhodnutie vo veci č.
P/0546/07/2017, zo dňa 26.07.2019, v ktorom sa vysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi
okolnosťami prípadu, tak aby boli naplnené kritéria podľa § 46 Správneho poriadku, ale aj podľa čl. 46

ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Skutkový stav bol
spoľahlivo zistený, ostal zachovaný a predstavoval dostatočný podklad pre vydanie rozhodnutia vo veci.
Správny orgán prvého stupňa v tomto prípade ozrejmil svoje myšlienkové úvahy a vyvodené právne
závery, vysvetlil akým spôsobom zohľadnil postavenie žalobcu na trhu pri určovaní výšky pokuty.

Ak by správne orgány v tomto prípade neuložili sankciu, vznikol by nebezpečný precedens, ktorý by
mohol iné subjekty v postavení správcov inšpirovať k podobnému konaniu. V tomto prípade došlo k
neoprávnenému použitiu finančných prostriedkov vlastníkov bytov nie v zanedbateľnej výške. Žalovaný
je toho názoru, že neexistujú podmienky pre postup podľa § 198 Správneho súdneho poriadku, keďže
sankcia nie je neprimeraná povahe skutku a nemá pre žalobcu likvidačný charakter.

Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

IV.
Replika žalobcu

Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného konštatoval, že sa minulo podstate žalobných dôvodov.
Žalovaný nereflektoval na uznanie nároku žalobcu voči vlastníkom bytov a nevyhodnotil túto

skutočnosť. Žalobca zopakoval, že motívom jeho konania bolo jeho nárok voči vlastníkom bytov
uspokojiť okamžite, pretože ich ekonomické záujmy nemôžu byť nadradené právnemu poriadku
a ospravedlňovať poškodzovanie ekonomických záujmov žalobcu. Zopakoval, že žalovaný bol povinný
vykonať prejudiciálne posúdenie všetkých právnych otázok. Vo vyjadrení k žalobe chýbajú argumenty,
ktorými by žalovaný vyvrátil dôvodnosť žaloby.

V.
Posúdenie skutkových zistení a právne argumenty správneho súduDňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP).

Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené
alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov
verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach

správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník
administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej
správny ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom
prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny
opravný prostriedok žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy
alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak

a/ bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b/ ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c/ vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d/ je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,

e/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f/ skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g/ došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

Z administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že rozhodnutím č.p.: ORHZ-
PO1-991-005/2016 zo dňa 07.09.2016 Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru (OR
HaZZ) v Prešove uložilo žalobcovi pokutu 1 200 Eur za porušenie povinnosti podľa § 5 písm. a) zákona
č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov a § 12 ods. 1 písm. b) bod 2, 4

a 5 Vyhlášky MV SR č. 699/2004 Z. z. o zabezpečení stavieb vodou na hasenie požiarov. Pokutu podľa
rozhodnutia mal žalobca zaplatiť na príjmový účet MV SR, ktorý bol v rozhodnutí uvedený.Z výpisu z účtu č. XXXXXXXXXX v F. G. vyplýva, že na príjmový účet MV SR uvedený v rozhodnutí bola
poukázaná platba z tohto účtu, ktorý však je účtom vlastníkov bytov a nebytových priestorov D. X E. B..

V spise je vyjadrenie žalobcu prostredníctvom práv. zástupkyne H. B. zo dňa 21.03.2017, v ktorom
okrem iného uviedol, že podal proti rozhodnutiu OR HaZZ odvolanie, toto bolo odmietnuté, a tak v súlade
so zákonom pokutu uhradil. V spise je tiež listina, v ktorej zástupkyňa vlastníkov bytov H. G. vyzvala
na úhradu 1 200 Eur žalobcu, ktorý svojvoľne uhradil pokutu z prostriedkov fondu opráv. Z prehľadu

tvorby a čerpania fondu opráv objektu je zrejmé, že dňa 14.12.2016 bola z fondu realizovaná úhrada
pokuty OR HaZZ.

Z inšpekčného záznamu Inšpektorátu SOI zo dňa 11.08.2017 vyplýva, že u kontrolovanej osoby
SPRAVBYTKOMFORT a.s. (žalobca) bol preverovaný podnet spotrebiteľa o neinformovaní o obsahu

rozhodnutia OR HaZZ PO, nepodaní riadneho opravného prostriedku a o svojvoľnom uhradení sumy
1200 Eur z účtu vlastníkov bytov.

Z inšpekčného záznamu zo dňa 14.12.2017 vyplýva zistenie platby priamo z účtu vlastníkov na účet

štátnej pokladnice. Konštatované je preto porušenie § 8b ods. 2 písm. a) zákona č. 182/1993 Z. z., ďalej
porušenie čl. III bod 3.1 b), čl.. III bod 3.1 c), čl. III bod 3.1 d) a čl. IV bod 4.1.2 Zmluvy o výkone správy
zo dňa 14.11.2011, a tiež porušenie § 4 ods. 2 písm. b), § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa.
K inšpekčnému záznamu sa žalobca vyjadril.

Dňa 10.07.2018 vydal prvostupňový orgán rozhodnutie číslo: P/0546/07/17, ktorým bola žalobcovi
uložená pokuta 15 000 Eur za vyššie uvedené porušenie právnych predpisov.

Na základe odvolania podaného žalobcom žalovaný svojim rozhodnutím číslo: SK/0418/99/2018 zo dňa
14.05.2019 toto prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na
nové konanie. Odôvodnil to tým, že prvostupňový správny orgán nedostatočne podložil svoj záver,
že ide o zaužívanú prax porušovania právnych predpisov, nedostatočne odôvodnil záver o tom, že
žalobca je jedným z najväčších správcov bytového fondu v Prešove, napriek tomu tieto skutočnosti

použil pri ukladaní pokuty. Uložil prvostupňovému správnemu orgánu odôvodnenie výšky pokuty
podložiť dostatočným spôsobom s dôrazom na to, že výška uloženej sankcie musí byť primeraná
a zodpovedať zisteným skutočnostiam a zákonným kritériám a v prípade, ak nebude prvostupňový
správny orgán disponovať dostatočnými podkladmi odôvodňujúcimi uloženú výšku pokuty, odporučil mu
pokutu primerane znížiť.

Dňa 26.07.2019 správny orgán prvého stupňa vydal druhé rozhodnutie vo veci číslo: P/0546/07/17
a výrok zodpovedá skoršiemu rozhodnutiu vrátane výšky uloženej pokuty. Výšku uloženej pokuty
odôvodnil obšírne. V intenciách zrušujúceho rozhodnutia žalovaného však len zopakoval, že žalobca

patrí medzi najväčších správcov bytového fondu, čo je všeobecne známou skutočnosťou, že patrí
k prosperujúcim subjektom, a tak pokuta nemôže byť pre neho likvidačná, ale bude plniť represívnu
i preventívnu funkciu. Okrem iného tiež uviedol, že niet rozumného dôvodu od účastníka konania
(žalobcu) očakávať v budúcnosti zmenu jeho postoja v obdobných prípadoch, keďže škodlivé účinky
pretrvávajú od doby, kedy účastník uhradil pokutu z účtu vlastníkov domov.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým
rozhodnutím.

Podľa § 8 ods. 2 písm. a) zák. č. 182/1993 Z. z. účinného ku dňu skutku 16.12.2016 (len zákon
č.182/1993 Z.z.), pri správe domu je správca povinný hospodáriť s majetkom vlastníkov bytov anebytových priestorov v dome s odbornou starostlivosťou v súlade s podmienkami zmluvy o výkone
správy.

Podľa § 10 ods. 3 zákona č.182/1993 Z.z., z fondu prevádzky, údržby a opráv sa financujú výdavky
spojené s nákladmi na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu,
spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu,
modernizáciu a rekonštrukciu domu. Z fondu prevádzky, údržby a opráv sa financujú aj opravy balkónov

a lodžií. Prostriedky fondu prevádzky, údržby a opráv možno prechodne použiť na úhradu za plnenia
spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome v prípade ich dočasného nedostatku. Po
preklenutí nedostatku prostriedkov na úhradu tohto plnenia, sa uvedené prostriedky vrátia do fondu
prevádzky, údržby a opráv.

Podľa § 4 ods. 1 písm. h) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (zákon o ochrane spotrebiteľa)
predávajúci je povinný zabezpečiť predaj výrobkov a poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje
ich riadne a bezpečné použitie.

Podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, za porušenie povinností ustanovených týmto
zákonomaleboprávnezáväznýmiaktmiEurópskejúnievoblastiochranyspotrebiteľauložíorgándozoru
výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe podľa § 9a alebo § 26 pokutu do 66
400 eur; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 166 000 eur.

Na pojednávaní konanom dňa 13.10.2022 pred správnym súdom žalobca zotrval na správnej žalobe, na
nesprávnom právnom posúdení veci správnymi orgánmi, na porušení princípu legitímnych očakávaní,
na druhej strane zistenie skutkového stavu považoval za dostačujúce. Zotrval aj na žalobnom petite.

Žalovaný potvrdil svoj názor o nedôvodnosti žaloby, navrhol zamietnuť žalobu; pre alternatívny krok
v podobe sankčnej moderácie neboli podľa jeho názoru splnené podmienky.

Ku skutkovým okolnostiam týkajúcim sa konania, pre ktoré bola žalobcovi uložená pokuta, správny súd
konštatuje, ( aj v súlade s tvrdením žalobcu), že v tomto smere je vec nesporná. Zaplatenie sumy 1 200
Eur realizoval žalobca z prostriedkov vlastníkov bytov a nebytových priestorov, po tom, čo mu bola
táto suma ako pokuta uložená rozhodnutím Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru
v Prešove č. p. C./XXXX zo dňa 07.09.2016, a to pre porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 5 písm. a)

zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi a § 12 ods. 1 písm. b) body 2., 4., 5. vyhlášky MV SR
č. 699/2004 Z. z. o zabezpečení stavieb vodou na hasenie požiarov. Žalobcovi bola týmto rozhodnutím
uložená povinnosť pokutu 1 200 Eur zaplatiť do 15 dní po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia na
uvedený príjmový účet MV SR.

Žalobca tak konal bez súhlasu vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

K otázkam ohľadom správnosti záveru o zodpovednosti žalobcu za vyššie uvedené konanie správny

súd poukazuje, že žalobca na viacerých miestach oponoval takémuto záveru. Podporil to však len tým,
že fakticky interpretoval právoplatné rozhodnutie o uložení pokuty 1200 Eur inak, a snažil sa predostrieť
správnemu súdu záver, že uloženie pokuty nezavinil žalobca, ale vlastníci bytov, a že z tohto potom mali
vyplynúť aj základné premisy pre rozhodovanie žalovaného.

Podľa § 40 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok
o tom, či a kto spáchal trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt, alebo o osobnom stave fyzickej
osoby, alebo o existencii právnickej osoby, ak patrí o tom rozhodovať súdu.Správny súd však zdôrazňuje, že je vylúčené, aby v súdnom konaní ( administratívnom konaní) mohol

spochybňovať právoplatné rozhodnutie orgánu verejnej správy príslušného na konanie a rozhodnutie
vo veci správneho deliktu o uložení pokuty. Z podstaty a povahy rozhodnutia v oblasti správneho
trestania, akým je aj rozhodnutie OR HaZZv Prešove, vyplývajú niektoré nevyvrátiteľné závery, a medzi
nimi aj totožnosť, identifikácia zodpovedného subjektu. Takémuto subjektu bola sankcia právoplatne
uložená, a je ním žalobca. Preto z uvedených dôvodov sú akékoľvek úvahy o zavinení, spolu zavinení

a pod. iného subjektu, ako toho, ktorý je označený v právoplatnom rozhodnutí orgánu verejnej moci,
vylúčené. Citované právne normy dávajú nespochybniteľný základ pre takýto záver. Takéto úvahy sú
prirodzene neprípustné aj v rámci skúmania zodpovednosti za konanie, ktorého podstatu tvorí spôsob,
akým povinný - sankciou postihnutý subjekt - realizuje platenie právoplatne uloženej peňažnej sankcie.

Správny súd ďalej dodáva, že akékoľvek úvahy žalovaného týkajúce sa existencie nároku žalobcu
na náhradu škody voči vlastníkom bytov a nebytových priestorov (o ktoré sa svoje názory snažil
oprieť žalobca) nemajú opodstatnenie už aj vzhľadom na to, že riešenie otázok súkromného práva,
posudzovanie občianskoprávnych vzťahov, problematiky nárokov na náhradu škody medzi právnickými
a fyzickými osobami, nie je v kompetencii žalovaného. Takáto zmienka v napadnutom rozhodnutí

žalovaného je irelevantná.

V tejto veci bolo nepochybne (ani žalobca to nijako nespochybňuje) preukázané, že peňažná sankcia
bola uložená žalobcovi a bola ním zaplatená z cudzích finančných prostriedkov. Vzhľadom na tieto

nesporné skutočnosti bol záver o naplnení skutkovej podstaty správneho deliktu žalobcom správny
a vyššie uvedené názory žalobcu k otázke subjektu majúceho zaviniť uloženie mu pokuty 1200 Eur zo
strany HaZZ sú nepoužiteľné.

Pokiaľ ide o výšku uloženej pokuty, správny súd sa však musel stotožniť s názorom žalobcu, že výška
15 000 Eur uložená pre vyššie uvedené konanie žalobcu, nie je náležitým spôsobom správnymi
orgánmi odôvodnená.

Podľa § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na charakter
protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti.

Podľa § 27 zákona o ochrane spotrebiteľa, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný

predpis o správnom konaní (Správny poriadok) okrem § 20 ods. 3 písm. e) až h) a § 21 a § 26a, ak
osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 47 ods. 1, 3 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie

o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v
plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom
na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri
použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami
účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Odôvodnenie musí poskytnúť skutkovú aj právnu oporu výroku rozhodnutia a musí byť formulované tak,
aby rozhodnutie bolo zrozumiteľné komukoľvek. Nezrozumiteľnosťou sa rozumie nielen jazyková, ale aj
logická nezrozumiteľnosť. Patria sem aj prípady, keď z rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké dôkazy boli

vykonanéaďalejprípady,keďdôkazysúvzjavnomrozporemedzivýrokomaodôvodnenímrozhodnutia.
Nepreskúmateľnosť z nedostatku dôvodov neznamená len absolútny nedostatok odôvodnenia, ale
zahŕňa aj prípady, keď pre dané rozhodnutie nebol dostatok dôvodov.Odôvodnenie má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho
rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov: na

skutkové okolnosti a právne posúdenie veci. Za skutkové okolnosti treba považovať najmä skutočnosti,
ktorébolinepochybnezistenéaichprávnyvýznam.Ďalejtrebauviesť,akédôkazybolivykonané,akoich
hodnotí správny orgán, prečo neboli vykonané niektoré navrhované dôkazy a napokon ako sa správny
orgán vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov. Právne posúdenie veci znamená, že správny orgán
subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu. Medzi právnym

posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Nestačí len citácia príslušného ustanovenia,
ale je žiaduce, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým
zistením a právnym posúdením. Osobitnú pozornosť treba v odôvodnení venovať tým skutočnostiam,
ku ktorým správny orgán dospel na základe inštitútu voľnej úvahy.

Otázkami odôvodnení rozhodnutí správnych orgánov sa aj Najvyšší súd SR (teraz NSS SR) mnohokrát
zaoberal.

Napríklad v rozhodnutí sp. zn. 6Asan/7/2020 okrem iného uviedol, že : „ Najvyšší súd považuje za

potrebné pripomenúť, že ukladanie pokút za správne delikty, a teda i rozhodovanie o ich výške sa
realizuje vo sfére voľného správneho uváženia (diskrečné právo správneho orgánu). Správna úvaha,
resp. voľná úvaha správneho orgánu vyjadruje určitý stupeň voľnosti rozhodovania správneho orgánu,
ktoré mu umožňuje v medziach zákona prijať také rozhodnutie, aké uzná za najvhodnejšie, a to s
prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci. Ide teda o právomoc (na účely odporúčania R (80) 2 Výboru

ministrov o vykonávaní právomoci voľnej úvahy správnymi orgánmi prijatého Výborom ministrov dňa
11. marca 1980 na 316. zasadaní zástupcov ministrov, možno hovoriť aj o právomoci voľnej úvahy -
discretionary power), na základe ktorej má správny orgán istý stupeň slobody pri prijímaní rozhodnutia,
pričom si môže vybrať z viacerých právne prijateľných rozhodnutí jedno, ktoré pokladá za najvhodnejšie.

Podrobiť správne uváženie súdnemu prieskumu je možné iba vtedy, ak správny orgán buď prekročil
zákonom stanovené medze tohto uváženia, alebo voľné uváženie zneužil. Riadne zdôvodnenie
ukladanej sankcie v prípade správneho trestania je základným predpokladom pre preskúmateľnosť
úvahy, ktorou bol správny orgán pri svojom rozhodovaní vedený. Zohľadnenie všetkých hľadísk, ktoré je
možné v konkrétnej veci považovať za relevantné, potom určuje mieru zákonnosti stanoveného postihu.

Správny orgán je povinný pri ukladaní sankcie presne, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodniť,
k akým skutočnostiam pri stanovení výšky sankcie prihliadol. Výška uloženej pokuty teda musí byť v
každom rozhodnutí.“

V nadväznosti na citované právny názor správny súd argumentuje, že hoci napadnuté rozhodnutie

žalovaného i rozhodnutie SOI ako správneho orgánu prvého stupňa obsahujú odôvodnenie uloženej
výšky sankcie, no toto odôvodnenie nedosiahlo takú mieru presvedčivosti a konkrétnosti, aby mohlo byť
považované za preskúmateľné na základe dostatku dôvodov.

Napadnuté rozhodnutie obsahuje mnohé zákonné citácie v tejto súvislosti, poukaz na zákonom

vyžadované okolnosti, ktoré je potrebné zohľadňovať pri zvažovaní výšky uloženej sankcie, avšak podľa
názoru správneho súdu tieto zostali len vo všeobecnej rovine.

Správny súd nenašiel v napadnutom rozhodnutí reakciu na správnym orgánom prvého stupňa vykonanú

zmenu odôvodnenia výšky uloženej sankcie, a či k nej vôbec došlo v súlade a v intenciách skoršieho
zrušujúceho rozhodnutia samotného žalovaného. Na prvý pohľad je evidentné, že v rovine podkladov
pre svoje závery správny orgán prvého stupňa nezískal nič ďalšie konkrétne; v jeho rozhodnutí nie
je o tom zmienka, navyše ani žalovaný na toto nereflektoval a rovnakú výšku pokuty odôvodnenú
rovnako, v žalobou napadnutom rozhodnutí akceptoval ako vecne súladnú so zákonom, a aj ako náležite

odôvodnenú. Aj keď doplnil aj ďalšie vlastné úvahy, avšak bez vzťahu k jeho vlastným odporúčaniam
vyjadreným v jeho vlastnom skoršom zrušujúcom rozhodnutí.K veci správny súd považuje za potrebné poukázať, že okolnosti spočívajúce v motivácii, pohnútke
konania žalobcu, pre ktoré bol sankcionovaný pokutou 1 200 Eur, je možné vyvodiť zo získaných
podkladov v spise, resp. overiť si tvrdenie žalobcu o tom, že konal z tvrdeného motívu. Správny súd

sa však stotožnil so žalobcom len v tom, že tieto okolnosti môžu mať vplyv na rozhodovanie o výške
ukladanej sankcie, nie však k zodpovednosti žalobcu za správny delikt.

V dôsledku týchto skutočností žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného i rozhodnutie správneho

orgánu prvého stupňa sú podľa názoru správneho súdu ohľadom výšky uloženej sankcie nedostatočne
odôvodnené v zmysle logického správneho uváženia správnymi orgánmi.

Správna úvaha je pritom typickým manévrovacím prostriedkom orgánu verejnej správy pri realizácii
exekutívnej moci v štáte. Je totiž výlučným oprávnením orgánov výkonnej moci, medzi ktoré patria

aj orgány verejnej správy, aby v rámci normatívne určených mantinelov pri svojej verejno- správnej
pôsobnosti rozhodli alebo upravili určitú vec.

Úlohou súdu pri preskúmavaní rozhodnutí správnych orgánom nie je nahrádzať ich činnosť pri zisťovaní

skutkového stavu ani dopĺňať, resp. nahrádzať odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov, prípadne
poskytovať výklad ich rozhodnutí, preto správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. d/, a ods.3 SSP správnou
žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného aj správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec vrátil podľa
§ 191 ods.4 SSP správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Správny orgán prvého stupňa
je povinný výšku uloženej pokuty odôvodniť logickou správnou úvahou v súlade s príslušnými na vec

sa vzťahujúcimi právnymi predpismi.

Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku je orgán
verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 167 ods. 1 SSP a priznal žalobcovi voči žalovanému
právo na úplnú náhradu trov konania s poukazom na § 175 ods. 2 SSP. O výške náhrad trov konania
rozhodnesprávnysúdpoprávoplatnostirozhodnutia,ktorýmsakonaniekončísamostatnýmuznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia
krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods.
2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné
body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorýzanehonakasačnomsúdekonáalebohozastupuje,vysokoškolsképrávnickévzdelanieII.stupňa;
ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP; ak je žalovaným Centrum právnej
pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).