Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. november 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5S/19/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8020200180
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8020200180.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu Krajskej prokuratúry Prešov, Masarykova 16, 080 01
Prešov, proti žalovanému Mestu Prešov, Hlavná 73, 080 01 Prešov, zastúpenému JUDr. Martinom
Staroňom, advokátom so sídlom Hlavná 89, 080 01 Prešov, o vyslovenie nesúladu Všeobecne
záväzného nariadenia mesta Prešov č. 11/2019 na základe správnej žaloby, takto

r o z h o d o l :

Súd vyslovuje n e s ú l a d čl. 3 ods. 1 písm. a), čl. 4 ods. 2 písm. a) a c), čl. 5 ods. 1 písm. b) a c), čl.

6 ods. 1 písm. b), c), d) a e) a čl. 8 ods. 1 písm. b), c), d) a e) Všeobecne záväzného nariadenia mesta
Prešov č. 11/2019 o prideľovaní nájomných bytov vo vlastníctve mesta Prešov, prijatého uznesením
Mestského zastupiteľstva v Prešov č. 97/2019 dňa 19. júna 2019, s ustanovením § 22 ods. 3 zákona č.
443/2010 Z.z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žiaden u účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Správnou žalobou zo dňa 09.03.2020 sa žalobca domáhal vyslovenia nesúhlasu čl. 3 ods.1, čl. 4 ods.
2, čl.5, čl.6 a čl.8 Všeobecne záväzného nariadenia mesta Prešov č. 11/2019 o prideľovaní nájomných
bytov vo vlastníctve mesta Prešov, prijatého uznesením Mestského zastupiteľstva v Prešove č. 97/2019
z 19.6.2019 (ďalej aj ako VZN č. 11/2019), s ustanovením § 22 ods. 3 zákona č. 443/2010 Z.z. a §12
zákona č. 189/1992 Zb.

Predmetnú žalobu prokurátor odôvodnil tým, že Krajská prokuratúra Prešov podala proti ustanoveniam
článku 3 ods. 1, článku 4 ods. 2 a na nich nadväzujúcich ustanovení článku 5, článku 6 a článku 8
ods. 1 VZN č. 11/2019 dňa 19.12.2019 protest prokurátora č.k. Kd 190/19/7700-8, ktorým navrhovala,
aby VZN č. 11/2019 v napadnutom rozsahu bolo zrušené alebo zmenené tak, aby bolo v súlade s
platnými právnymi predpismi. Žalovaný protestu prokurátora uznesením MsZ v Prešove č. 272/2020

zo dňa 20.01.2020 nevyhovel. Žalobca poukázal na ustanovenie § 4 ods. 1, ods. 4, §6 ods. 1 a 2
zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, §1 ods. 1, § 21 ods. 1, §22 ods. 1, ods. 3 a ods. 6
zákona č. 443/2010 Z.z. a § 12 zákona č. 189/1992 Zb. Konštatoval, že jednou z oblastí, v ktorých
obec môže vydávať všeobecne záväzné nariadenie je úprava pravidiel pre prideľovanie nájomných
bytov v podľa zákona č. 189/1992 Zb. Ustanovenie § 12 predmetného zákona umožňuje obci stanoviť
vo všeobecne záväznom nariadení pravidlá, podľa ktorých sa zostaví poradie uchádzačov o byt. V

zmysle predmetného ustanovenia obec má zohľadniť naliehavosť bytovej potreby uchádzača o byt,
jeho sociálne pomery, potrebu uspokojenia bytových potrieb tých, ktorí vykonávajú práce alebo službynevyhnutné pre obec alebo ktorí sa zaviazali na svoje náklady vykonať v byte alebo v inom priestore
také zmeny, ktorými sa byt alebo iný priestor stane spôsobilým na bývanie. Žalobca konštatoval, že v
ustanovení§22ods.3zákonač.443/2010Z.z.jetaxatívnymspôsobomvymedzenýokruhosôb,ktoréza

splnenia ďalších podmienok, ktoré si tá, ktorá obec vymedzí vo VZN pri úprave poradia zohľadňovaného
pri uzatváraní nájomných zmlúv, môžu stať žiadateľmi, resp. uchádzačmi o uzatvorení nájomných zmlúv
s obcou. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že napádanými článkami VZN č. 11/2019 boli
vytvorené pravidlá pre prideľovanie nájomných bytov uvedených v čl. 5, 6 a 8 ods. 1 tak, že akékoľvek
iné oprávnené osoby v §22 ods. 3 zákona č. 443/2010 boli vylúčené čo i len z možnosti požiadať o

pridelenie týchto nájomných bytov podľa VZN.

II.

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 20.4.2020 uviedol, že napadnuté VZN č.11/2019 o prideľovaní nájomných
bytov vo vlastníctve mesta Prešov, ktoré bolo prijaté uznesením Mestského zastupiteľstva v Prešove č.
97/2019 z 19.6.2019, je v súlade so zákonom ako aj s ustanoveniami § 22 ods. 3 zákona č. 443/2010
Z.z. a § 12 zákona č. 89/1992 Zb. Žalovaný vyslovil, že VZN môže obec, resp. mesto bližšie špecifikovať
a dopĺňať podmienky pre prideľovanie nájomných bytov uvedené v zákona č. 443/2010 Z.z., pričom

podmienky stanovené vo VZN č. 11/2019 nie sú diskriminačné ani nesúladné s ustanovením § 22
ods. 3 zákona č. 443/2010 Z.z. Uviedol, že v čl. 3 VZN č. 11/2019 žalovaný definoval ako žiadateľa o
pridelenie nájomného bytu fyzickú osobu, ktorá dovŕši vek 18 rokov, je občanom SR a má trvalý pobyt na
území mesta Prešov a on ani člen jeho domácnosti nie je nájomca nájomného bytu, družstevného bytu,
služobného bytu alebo bytu osobitného určenia. Jedná sa o bežnú právnu úpravu, ktorú vo svojich VZN

používajú aj iné krajské a okresné mestá za platnosti a účinnosti § 22 zákona č. 443/2010 Z.z., pričom
v tejto súvislosti poukázal na VZN č. 194/2018 mesta Košice, VZN č. 500/2018 mesta Trnava, VZN č.
4/2017 mesta Žilina, VZN č. 4/2017 mesta Púchov a Vnútorný predpis č. 16/2019 mesta Senica. Uviedol,
že jednotky územnej samosprávy si samé v rámci výkonu územnej samosprávy upravujú detailnejšie
podmienky prideľovania nájomných bytov, a to buď všeobecne záväznými nariadeniami obce alebo

vnútornými predpismi (zásadami). Uvedený postup považoval žalovaný za zákonný, nakoľko na tomto
úseku vykonávajú obce pôsobnosť územnej samosprávy a preto sa na nich vzťahuje čl. 2 ods. 3 Ústavy
SR. Žalovaný má za to, že mohol konať všetko, čo nie je zákonom zakázané, pričom zákon č. 443/2010
Z.z. ani zákon č. 369/1990 Zb. mu nezakázali bližšie špecifikovať a doplniť podmienky prideľovania
nájomných bytov za predpokladu, že žalovaný dodrží zákonné minimum v podobe dodržania § 22

zákona č. 443/2010 Z.z. Za porušenie zákona č. 443/2010 Z.z. považoval taký postup žalovaného, kedy
by žalovaný nerešpektoval podmienky uvedené v § 22 zákona č. 443/2010 Z.z. a tieto by svojím VZN
vylúčil (negoval) a nastavil by podmienky prideľovania nájomných bytov tak, že by tieto nájomné byty
mohli byť pridelené aj iným osobám ako osobám uvedeným v § 22 ods. 3 zákona č. 443/2010 Z.z.
Vzhľadom na znenie napadnutého VZN môže byť žiadateľom o nájomný byt u žalovaného len fyzická

osoba, ktorá spĺňa podmienky podľa § 22 ods. 3 zákona č. 443/2010 Z.z., avšak spomedzi týchto osôb
iba taká osoba, ktorá má trvalý pobyt na území mesta Prešov a nemá vo vlastníctve alebo nájme iný byt.
Žalovaný konštatoval, že tieto podmienky uvedené vo VZN č. 11/2109 sú v prospech obyvateľov mesta,
nie sú diskriminačné a nesúladné so zákonom č. 443/2010 Z.z. Za nespravodlivé označil tú situáciu, ak
by sa nájomné byty prideľovali osobám, ktoré by ako uchádzači mali trvalý pobyt mimo územia mesta

Prešov, pričom obyvatelia mesta Prešov by nájomné byty nedostali pre nedostatok nájomných bytov.
V takom prípade by práve toto bolo diskriminačné pre obyvateľov mesta Prešov a išlo by o pozitívnu
diskrimináciu osôb nežijúcich v meste Prešov alebo nemajúcich trvalý pobyt v mesta Prešov. Rovnako
by bolo diskriminačným to, že o nájomný byt by mohla požiadať aj fyzická osoba, ktorá je vlastníkom
alebo nájomcom iného bytu. Opäť by podľa názoru žalovaného išlo o pozitívnu diskrimináciu.

III.

Z administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že dňa 16.5.2019 bol na úradnej a elektronickej
úradnej tabuli mesta Prešov zverejnený návrh Všeobecne záväzného nariadenia mesta Prešov
č. .../2019 o prideľovaní nájomných bytov vo vlastníctve mesta Prešov (ďalej aj ako VZN). Predmetný
návrh bol zverejnený do 27.5.2019. Vo vzťahu k predmetnému návrhu VZN boli podané 2 pripomienky,ktorým navrhovateľ nariadenia nevyhovel, pričom v rámci vyhodnotenia pripomienok uviedol ich obsah,
údaje o tom, kto pripomienku predložil a dôvody, pre ktoré týmto námietkam nevyhovel. K návrhu
VZN o prideľovaní nájomných bytov mesta Prešov bolo pripojené uznesenie Mestskej rady v Prešov

č.61/2019 zo dňa 15.5.2019, v ktorom Mestská rada v Prešove zobrala na vedomie návrh VZN mesta
Prešov č. .../2019 o prideľovaní nájomných bytov vo vlastníctve mesta Prešov a odporučila Mestskému
zastupiteľstvu mesta Prešov návrh predmetného VZN prijať. Dňa 19.6.2019 Mestské zastupiteľstvo
mesta Prešov schválilo VZN mesta Prešov č.11/2019 o prideľovaní nájomných bytov vo vlastníctve.
Krajská prokuratúra Prešov podala protest proti ustanoveniam čl. 3 ods. 1, čl. 4 ods.2 a proti na nich

nadväzujúcim ustanoveniam čl. 5, 6 a 8 ods.1 VZN mesta Prešov č. 11/2019 o prideľovaní nájomných
bytov vo vlastníctve mesta Prešov, nakoľko týmito ustanoveniami malo dôjsť k porušeniu ustanovenia §
22 ods.3 zákona č. 443/2010 Z.z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní a § 12 zákona č.
189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami v znení
neskorších predpisov. Mestská rada v Prešove odporučila protest prokurátora proti VZN č.11/2019 o
prideľovaní nájomných bytov vo vlastníctve mesta Prešov prerokovať a protestu prokurátora nevyhovieť.

Mestské zastupiteľstvo mesta Prešov dňa 20.1.2020 protest prokurátora prerokovalo a uznesením č.
272/2020 zo dňa 20.1.2020 protestu prokurátora proti VZN č. 11/2019 nevyhovelo.

Napadnuté VZN č. 11/2019 o prideľovaní nájomných bytov vo vlastníctve mesta Prešov, v čl. 3 ods. 1

ustanovuje: Žiadateľom o pridelenie nájomného bytu môže byť fyzická osoba, ktorá dovŕši 18 rokov, je
občanom SR a spĺňa podmienky:

a) má trvalý pobyt na území mesta Prešov,
b) žiadateľ ani člen domácnosti žiadateľa nie je nájomca nájomného bytu, družstevného bytu,

služobného bytu alebo bytu osobitného určenia.

Podľa čl. 4 ods. 2 VZN č. 11/2019 o prideľovaní nájomných bytov vo vlastníctve mesta Prešov, mesto
Prešov zaradí do príslušného poradovníka žiadosť o pridelenie nájomného bytu na základe úplnej
žiadosti, ak žiadateľ:

a) je oprávneným uchádzačom, ktorý spĺňa podmienky stanovené týmto nariadením pre konkrétnu
lokalitu,
b) žiadateľ ani člen domácnosti žiadateľa nie je výlučným alebo väčšinovým vlastníkom nehnuteľnosti
určenej na bývanie,

c) žiadateľ ani člen domácnosti žiadateľa nemá žiadny dlh voči mestu Prešov,
d) žiadateľ a členovia domácnosti žiadateľa preukážu schopnosť platiť nájomné a služby spojené s
užívaním bytu dokladom o aktuálnom príjme minimálne za ostatné tri kalendárne mesiace.

V čl. 5 ods. 1 VZN č. 11/2019 o prideľovaní nájomných bytov vo vlastníctve mesta Prešov, nájomný byt

v lokalite K Starej tehelni mesto Prešov pridelí uchádzačovi podľa poradia v poradovníku zostaveného
pre lokalitu K Starej tehelni, ak uchádzač bude spĺňať:

a) podmienky stanovené osobitným predpisom,
b) podmienky uvedené v čl. 3 ods. 1 a v čl. 4 ods. 2,

c) preukáže plnenie povinnej školskej dochádzky svojich školopovinných detí písomným potvrdením
príslušnej školy, ktorú dieťa navštevuje.

V čl. 6 ods. 1 VZN č. 11/2019 o prideľovaní nájomných bytov vo vlastníctve mesta Prešov, nájomný byt v
lokalite A. a Majakovského mesto Prešov pridelí uchádzačovi podľa poradia v poradovníku zostaveného

pre lokalitu A. a B. ak uchádzač bude spĺňať podmienky:

a) stanovené osobitným predpisom,
b) uvedené v čl. 3 ods. 1 a v čl. 4 ods. 2,
c) preukáže plnenie povinnej školskej dochádzky svojich školopovinných detí písomným potvrdením

príslušnej školy, ktorú dieťa navštevuje,
d) uchádzač alebo manžel/manželka uchádzača minimálne jeden rok bez prerušenia pracuje na území
Slovenskej republiky alebo je poberateľom dávky dôchodkového poistenia, dávky nemocenského
poistenia alebo štátnej sociálnej dávky, príp. je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie,e) spodná hranica príjmu uchádzača a príjmu členov domácnosti uchádzača dosahuje za posudzované
obdobie výšku životného minima uchádzača a členov domácnosti uchádzača stanoveného osobitným
predpisom4) zvýšenú o sumu 200,- € mesačne.

V čl. 8 ods. 1 VZN č. 11/2019 o prideľovaní nájomných bytov vo vlastníctve mesta Prešov, nájomný byt
v lokalite C. D. mesto Prešov pridelí uchádzačovi podľa poradia v poradovníku zostaveného pre lokalitu
C. D., ak uchádzač bude spĺňať podmienky:

a) stanovené osobitným predpisom3)
b) uvedené v čl. 3 ods. 1 a v čl. 4 ods. 2,
c) preukáže plnenie povinnej školskej dochádzky svojich školopovinných detí písomným potvrdením
príslušnej školy, ktorú dieťa navštevuje,
d) uchádzač alebo manžel/manželka uchádzača minimálne jeden rok bez prerušenia pracuje na území
Slovenskej republiky alebo je poberateľom dávky dôchodkového poistenia, dávky nemocenského

poistenia alebo štátnej sociálnej dávky, príp. je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie,
e) spodná hranica príjmu uchádzača a príjmu členov domácnosti uchádzača dosahuje za posudzované
obdobie výšku životného minima uchádzača a členov domácnosti uchádzača stanoveného osobitným
predpisom4) zvýšenú o sumu 250,- € mesačne.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, obec samostatne rozhoduje a uskutočňuje
všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku, všetky záležitosti, ktoré ako jej samosprávnu
pôsobnosť upravuje osobitný zákon, ak takéto úkony podľa zákona nevykonáva štát alebo iná právnická
osoba alebo fyzická osoba.

Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ak zákon pri úprave pôsobnosti obce
neustanovuje, že ide o výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy, platí, že ide o výkon samosprávnej
pôsobnosti obce.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, obec môže vo veciach územnej
samosprávy vydávať nariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky,
ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada
Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.

Podľa § 1 zákona č.443/2010 Z.z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní (ďalej len zákon
č. 443/2010 Z.z. ), tento zákon upravuje

rozsah, podmienky a spôsob poskytovania finančných prostriedkov formou dotácií na rozvoj bývania
(ďalej len „dotácia“),
vymedzenie sociálneho bývania.

Podľa § 7 písm. a) zákona č.443/2010 Z.z žiadateľom o poskytnutie dotácie môže byť obec; v hlavnom
meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice aj mestská časť.

Podľa § 11 ods.1 zákona č.443/2010 Z.z. dotáciu na obstaranie nájomného bytu podľa § 4 ods. 1 možno

poskytnúť žiadateľovi uvedenému v § 7 písm. a), b) a f), ak

a) sa v zmluve o poskytnutí dotácie zaviaže, že
1. nájomný byt prenajme fyzickej osobe podľa § 22 ods. 3,
2. fyzickým osobám podľa § 22 ods. 3 písm. b) tretieho bodu prenajme maximálne 10 % z celkového

počtu obstarávaných nájomných bytov; ak sa obstaráva menej ako desať nájomných bytov, podmienka
sa považuje za dodržanú, ak sa prenajme najviac jeden nájomný byt,
3. pri uzatváraní zmluvy o nájme bytu dodrží podmienky ustanovené v tomto zákone,
4. zachová nájomný charakter bytov obstaraných podľa tohto zákona,5. zriadi záložné právo na zabezpečenie vrátenia poskytnutej dotácie a na zachovanie nájomného
charakteru bytov obstaraných podľa tohto zákona v prospech ministerstva.

Podľa § 11 ods. 4 zákona č.443/2010 Z.z. za nedodržanie podmienky zachovania nájomného charakteru
bytov podľa odseku 1 písm. a) štvrtého bodu je žiadateľ povinný vrátiť poskytnutú dotáciu a uloží
sa mu odvod vo výške 10 % z poskytnutej dotácie. Odvod a vrátenie poskytnutej dotácie ukladá a
vymáhaministerstvo.Priukladaníavymáhaníodvoduapovinnostivrátiťposkytnutúdotáciuministerstvo
postupuje podľa všeobecného predpisu o správnom konaní.

Podľa § 17 zákona č. 443/2010 Z.z. kontrolu dodržiavania zmluvných podmienok počas platnosti zmluvy
vykonáva ministerstvo a príslušný úrad. Kontrolná pôsobnosť iných kontrolných orgánov týmto nie je
dotknutá. Žiadateľ je povinný počas výkonu kontroly poskytnúť kontrolným orgánom súčinnosť potrebnú
na vykonanie kontroly.

Podľa § 22 ods.3 zákona č. 443/2010 Z.z. sociálne bývanie v byte je bývanie poskytované oprávnenej
fyzickej osobe v byte, ktorého podlahová plocha neprevyšuje 80 m2 pre byt bežného štandardu alebo
60 m2 pre byt nižšieho štandardu.

Podľa § 22 ods.3 zákona č. 443/2010 Z.z. oprávnenou fyzickou osobou podľa odseku 1 je

a) osoba, ktorej mesačný príjem spolu s mesačným príjmom ostatných osôb žijúcich v byte je najviac

vo výške trojnásobku životného minima,
b) osoba, ktorej mesačný príjem spolu s mesačným príjmom ostatných osôb žijúcich v byte je najviac
vo výške štvornásobku životného minima, ak
1. osoba žijúca v byte je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím,
2. ide o osamelého rodiča s nezaopatreným dieťaťom,

3. aspoň jedna z osôb žijúcich v byte zabezpečuje zdravotnú starostlivosť, sociálne a ďalšie služby vo
verejnom záujme, vzdelávanie, kultúru alebo ochranu obyvateľov obce,
c) osoba, ktorá žije v byte sama a ktorej mesačný príjem je najviac vo výške štvornásobku životného
minima,
d) osoba, ktorá nepresiahla vek 30 rokov a

1. ktorej sa skončilo poskytovanie starostlivosti v zariadení na základe rozhodnutia súdu o neodkladnom
opatrení, výchovnom opatrení alebo ústavnej starostlivosti,
2. ktorej zanikla náhradná osobná starostlivosť, pestúnska starostlivosť alebo osobná starostlivosť
poručníka podľa osobitného predpisu, alebo
3. ktorá bola zverená do starostlivosti inej fyzickej osoby ako rodiča na základe neodkladného opatrenia

a pred dovŕšením jej plnoletosti bol podaný návrh na zverenie tejto osoby do náhradnej osobnej
starostlivosti, pestúnskej starostlivosti alebo na ustanovenie poručníka tejto osobe podľa osobitného
predpisu,
e) osoba, ktorej sa poskytuje bytová náhrada za byt vydaný podľa osobitného predpisu,
f) osoba, ktorej sa poskytuje bývanie z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Podľa § 22 ods.7 zákona č. 443/2010 Z.z. žiadateľ podľa § 7 písm. a) a b) ustanoví vo svojom všeobecne
záväznom nariadení okruh oprávnených fyzických osôb podľa odseku 3 písm. f) vrátane dôvodov
hodných osobitného zreteľa. Fyzickým osobám podľa prvej vety môže žiadateľ prenajať najviac 20 %
z počtu podporených nájomných bytov vo svojom vlastníctve. Za podporený nájomný byt sa považuje

nájomný byt, na ktorého obstaranie bola poskytnutá dotácia podľa tohto zákona alebo podľa predpisov
účinných do 31. decembra 2010.

Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov

a s bytovými náhradami, obec, ktorá má viac ako 5 000 obyvateľov alebo je sídlom obvodného úradu,
môže ustanoviť všeobecne záväzným nariadením, že zmluvu o nájme bytu vo vlastníctve obce alebo vo
vlastníctve inej právnickej osoby s prevažnou majetkovou účasťou obce možno uzavrieť predovšetkým
s uchádzačom o byt podľa poradia určeného obcou.Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a

s bytovými náhradami, obec podľa odseku 1 ustanoví najmä pravidlá, podľa ktorých sa zostaví poradie
uchádzačov o byt. Pritom zohľadní naliehavosť bytovej potreby uchádzača o byt, jeho sociálne pomery,
potrebu uspokojenia bytových potrieb tých, ktorí vykonávajú práce alebo služby nevyhnutné pre obec
alebo ktorí sa zaviazali na svoje náklady vykonať v byte alebo v inom priestore také zmeny, ktorými sa
byt alebo iný priestor stane spôsobilým na bývanie.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 45 ods. 4 SSP prokurátor je oprávnený podať žalobu proti všeobecne záväznému nariadeniu,
proti ktorému podal protest, ktorému nebolo vyhovené.

Podľa § 357 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať vyslovenia nesúladu VZN obce, mesta,
mestskej časti, alebo samosprávneho kraja vydaného vo veciach:

a) územnej samosprávy so zákonom, alebo
b) plnenia úloh štátnej správy so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi

predpismi ministerstiev a ostatných územných orgánov štátnej správy.

Podľa § 357 ods. 2 SSP nesúlad podľa odseku 1 môže spočívať v obsahu všeobecne záväzného
nariadenia, jeho časti, niektorého jeho ustanovenia alebo v porušení postupu pri jeho prijímaní.

Podľa § 358 SSP účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ustanovenie § 46.

Podľa§359ods.1SSPžalobcomjeprokurátor,ktoréhoprotestuprotivšeobecnezáväznémunariadeniu

obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja nebolo vyhovené. Pod nevyhovením protestu
prokurátora sa rozumie nezrušenie všeobecne záväzného nariadenia alebo jeho napadnutej časti,
nevykonanie zmeny všeobecne záväzného nariadenia alebo jeho napadnutej časti v lehote podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 360 SSP žalovaným je obec, mesto, mestská časť, alebo samosprávny kraj, ktorého
zastupiteľstvo prijalo napadnuté všeobecne záväzné nariadenie.

IV.

Správny súd preskúmal dôvodnosť žaloby, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu s tým, že v
zmysle § 107 ods. 2 a § 137 ods. 4 SSP termín verejného vyhlásenia rozsudku riadne oznámil na úradnej

tabuli krajského súdu aj na jeho webovej stránke a dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.

Všeobecne záväzné nariadenia ( ďalej len VZN ) môže obecné zastupiteľstvo vydávať v rámci výkonu
územnej samosprávy alebo pri prenesenom výkone štátnej správy. Vo veciach územnej samosprávy

môže vydávať VZN bez akéhokoľvek ďalšieho zmocnenia, len na základe § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990
Zb. o obecnom zriadení, avšak nemožno nimi upravovať ľubovoľné právne vzťahy ale len tie, pri ktorých
je realizovaná územná samospráva, ktorej rozsah je vymedzený v § 4 ods. 3 a 4 zákona č. 369/1990
Zb. o obecnom zriadení.Uvedená normotvorná právomoc orgánov územnej samosprávy vyplýva z čl. 68 Ústavy Slovenskej

republiky, v zmysle ktorého vo veciach územnej samosprávy a na zabezpečenie úloh vyplývajúcich
pre samosprávu zo zákona môže obec vydávať všeobecne záväzné nariadenia. Uvedené normatívne
právne akty riešia zásadné otázky, týkajúce sa obce ako celku alebo jej obyvateľov alebo upravujú
právne vzťahy vznikajúce a realizujúce sa na jej území.

Tieto však s poukazom na § 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení nesmú byť v rozpore
s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými
Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom
ustanoveným zákonom.

Podľa § 4 ods. 5 písm. b) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení ( ďalej len zákon č. 369/1990 Zb. ),
obec vo veciach územnej samosprávy môže ustanoviť nariadením iné podrobnosti ako sú vymedzené
v písmene a) predmetného ustanovenia.

V tejto súvislosti správny súd poukazuje na charakter predmetného konania, v ktorom správny súd
preskúmava na základe žaloby prokurátora, či žalobcom označené ustanovenia čl. 3 ods.1, čl. 4 ods. 2
ako aj čl. 5, čl. 6 a čl. 8 VZN č. 11/2019 o prideľovaní nájomných bytov vo vlastníctve mesta Prešov,
prijatého mestským zastupiteľstvom v Prešove dňa 19.6.2019, sú v rozpore s ustanovením § 22 ods. 3

zákona č. 443/2010 Z.z. a § 12 zákona č. 189/1992 Zb.

Správny súd vo vzťahu k predmetu konania považuje za potrebné najskôr uviesť, že v prípade, ak obec,
resp. mesto nakladá so svojim majetkom, jedná sa o výkon územnej samosprávy, v rámci ktorej má
obec oprávnenie samostatne rozhodovať a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou jej majetku,

teda je oprávnená aj určiť podmienky, ktoré musia spĺňať osoby, s ktorými uzatvorí nájomnú zmluvu.
Uvedené vyplýva z ustanovenia §12 ods. 1 a 2 zákona č. 189/1992 Zb., kde zákon výslovne zveruje obci
oprávnenie, aby stanovila podmienky, resp. pravidlá podľa ktorých zostaví poradie uchádzačov o byt.

Je však nevyhnutné si uvedomiť, že v preskúmavanom prípade sa jedná o VZN, ktoré bolo vydané podľa
zákona č. 443/2010 Z.z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní, čo vyplýva aj zo záhlavia
predmetného VZN č.11/2019, teda jedná sa o osobitný režim bytov vo vlastníctve obce, na ktorý sa
vzťahuje zákon č.443/2010 Z.z. a podmienky ním stanovené, ktoré obec, t.j. žiadateľ dotácie musí splniť,
aby mu bola dotácia poskytnutá, resp. aby pre porušeniu uvedeného zákona nemusel dotácie vracať.

Ako bolo vyššie naznačené, v preskúmavanom prípade sa jedná o odlišnú právnu situáciu ako je tá, keď
obec nakladá s vlastnými bytmi, na výstavbu alebo rekonštrukciu ktorých neboli ani čiastočne poskytnuté
finančné prostriedky štátu. V predmetnej veci sa jedná preskúmanie súladu VZN č. 11/2019 so zákonom

č. 443/2010 Z.z., nakoľko v tomto všeobecne záväznom nariadení žalovaný stanovil podmienky pre
žiadateľov o uzatvorenie nájomnej zmluvy na byty, na výstavbu alebo rekonštrukciu ktorých bola mestu
Prešov poskytnutá dotácia zo štátnych prostriedkov podľa zákona č. 443/2010 Z.z..

Samotný zákon č. 443/2010 Z.z. upravuje rozsah, podmienky a spôsob poskytovania finančných
prostriedkov formou dotácií na rozvoj bývania a vymedzenie sociálneho bývania, pričom výslovne v §
11 ods. 1 stanovuje, že obci je možné poskytnúť dotáciu na obstaranie nájomného bytu iba, ak sa v
zmluve o poskytnutí dotácie okrem iného zaviaže, že nájomný byt prenajme fyzickej osobe spĺňajúcej
podmienky vymienené v § 22 ods. 3 tohto zákona. Uvedenou podmienkou sa zabezpečuje naplnenie

samotného účelu zákona o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní, ktorým je ovplyvnenie
bytovej politiky vo forme financovania, rozšírenia a zveľaďovania bytového fondu pre sociálne slabšie
skupiny populácie, prostredníctvom čiastočnej finančnej pomoci štátu pri zabezpečení bývania pre tietovrstvy obyvateľstva, ktoré vzhľadom na charakter bytu nie sú schopné si samy obstarať primerané
bývanie.

S cieľom zabezpečenie tohto účelu zákonodarca výslovne vyžaduje, aby v prípade poskytnutia dotácie
obciam (mestám) na obstaranie nájomných bytov na účel sociálneho bývania podľa tohto zákona,
boli nájomné byty prenajímané fyzickým osobám, ktoré žijú v domácnosti s mesačným príjmom celej
domácnosti najviac vo výške trojnásobku životného minima, resp. žijú v domácnosti s mesačným

príjmom domácnosti najviac vo výške štvornásobku životného minima, ak členom tejto domácnosti je
osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, alebo ak ide o domácnosť osamelého rodiča s nezaopatreným
dieťaťom, alebo ak aspoň jeden z členov tejto domácnosti zabezpečuje zdravotnícku starostlivosť,
vzdelávanie, kultúru alebo ochranu pre obyvateľov obce.

Taktiežpodmienkuoprávnenejosoby,sktoroujeobecoprávnenáuzatvoriťnájomnúzmluvunaprenájom
sociálneho bytu spĺňa osoba, ktorej zanikla ústavná starostlivosť, náhradná osobná starostlivosť,
pestúnska starostlivosť alebo osobitná starostlivosť poručníka a ak tieto osoby nepresiahli vek 30 rokov
alebo ak sa jedná o osobu žijúcu v domácnosti, ktorej sa poskytla bytová náhrada za byt vydaný podľa
zákona č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd alebo osobu, ktorej sa

poskytuje bývanie z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Z uvedeného vyplýva, že žalovaný nemôže uzatvoriť nájomné zmluvy na prenájom sociálnych bytov
s osobami inými ako sú osoby spĺňajúce podmienky stanovené v § 22 ods. 3 zákona č. 443/2010

Z.z. V tejto súvislosti je však nevyhnutné dať do pozornosti tú skutočnosť, že zákon oprávnené osoby
vymedzuje s poukazom na maximálnu výšku mesačného príjmu osôb žijúcich v spoločnej domácnosti,
prípadne splnením iných podmienok, ktoré môžu spôsobovať fyzickým osobám problémy pri obstaraní
si primeraného bývania.

Správny súd poukazujúc na oprávnenie obce rozhodovať o nakladaní s vlastným majetkom v
rámci výkonu samosprávnej činnosti považuje za legitímne, ak obec (mesto) príjme, resp. stanoví
prostredníctvom VZN podmienky, ktoré musia žiadatelia o uzatvorenie nájomnej zmluvy na prenájom
sociálnych bytov spĺňať, avšak vzhľadom na charakter takýchto bytov, musia byť podmienky vyžadované

za účelom zaradenia uchádzača do poradovníka, stanovené v súlade s účelom zákona č. 443/2100 Z.z.
a tomuto zákonu nemôžu odporovať.

Správny súd na základe uvedeného podrobil napadnuté články VZN súdnej kontrole ich súladu so

zákonom č. 443/2010 Z.z. a dospel k záveru, že požiadavky spočívajúce v:

- požiadavke, aby žiadateľ ani člen domácnosti žiadateľa nebol výlučným a väčšinovým vlastníkom
nehnuteľnosti určenej na bývanie (čl.4 bod 2 písm. b) VZN č.11/2019)
-požiadavke,abyžiadateľačlenoviadomácnostižiadateľapreukázalischopnosťplatiťnájomnéaslužby

spojené s užívaním bytu dokladom o aktuálnom príjme minimálne za ostatné tri kalendárne mesiace
(čl.4 bod 2 písm. d) VZN č.11/2019)
- splnení podmienok stanovených osobitným predpisom, t.j. §22 ods. 3 zákona č.443/2010 Z.z. (čl.5 bod
1 písm. a), čl. 6 ods. 1 písm. a) a čl. 8 ods. 1 písm. a) VZN č.11/2019),
sú v súlade so zákonom č. 443/2010 Z.z..

Uvedené podmienky podľa názoru správneho súdu napĺňajú účel zákona č. 443/2010 Z.z., ktorým je
zabezpečiť prístup fyzickým osobám slabších sociálnych pomerov k primeranému bývaniu, cenovo
dostupnému, so zabezpečením primeranej kvality tohto bývania. Vzhľadom na uvedené je odôvodnená
požiadavka, aby žiadateľom mohla byť iba fyzická osoba, ktorá nie je výlučným alebo väčšinovým

vlastníkom nehnuteľnosti určenej na bývanie a rovnako sa uvedená požiadavka vzťahuje aj na člena
domácnosti žiadateľa, nakoľko v prípade, ak by tieto osoby boli vlastníkmi takýchto nehnuteľností,
potrebu primeraného bývania by mohli uspokojovať vo vlastnej nehnuteľnosti určenej na bývanie.Vo vzťahu k požiadavke týkajúcej sa preukázania, že žiadateľ je schopný platiť nájomné a služby
spojené s užívaním bytu, uvedená požiadavka je taktiež legitímna, nakoľko nemožno požadovať od

obce (mesta), aby prenajímala byty osobám, ktoré nemajú žiaden príjem, resp. ktoré nie sú schopné
preukázať, že sú spôsobilé uhrádzať nájom určený v zmluve.

Správny súd vyhodnotil predmetnú podmienku za súladnú so zákonom, vychádzal z jej formulácie,

z ktorej vyplýva, že záujemca o prenájom sociálneho bytu je povinný preukázať svoj príjem, resp.
celkový príjem domácnosti, na základe ktorého žalovaný môže posúdiť jednak základnú podmienku
príjmu domácnosti podľa § 22 ods. 3 písm. a) zákona č. 433/2010 Z.z. ale taktiež si môže vytvoriť obraz
o majetkovej situácií žiadateľa.

Vyhodnotenie predmetnej podmienky ako súladnej so zákonom je však nevyhnutné chápať práve v
kontexte tej skutočnosti, že takto formulovaná podmienka neupravuje minimálny majetkový príjem, ktorý
musí posudzovaná domácnosť dosahovať, aby bola zaradená do poradovníka žiadateľov o prenájom
sociálneho bytu. Predmetná požiadavka na žiadateľov o sociálny byt spočíva iba v povinnosti žiadateľov
preukázať ich aktuálne príjmy, avšak nevylučuje žiadnu fyzickú osobu zo zoznamu žiadateľov len

napríklad z dôvodu, že ich príjmy nepochádzajú zo mzdy získanej na území Slovenskej republiky,
prípadne z dôvodu, že žiadateľov pracovný pomer trvá kratšiu dobu ako jeden rok, resp. že príjem
domácnosti neprekračuje životné minimum stanovené osobitným predpisom, navýšené o 200,- Eur.

Ako bolo vyššie uvedené, správny súd rozumie požiadavke žalovaného, ktorý požaduje, aby žiadatelia
o sociálne bývanie mali stály príjem, v určitej žalovaným stanovenej výške, čo predstavuje akýsi
predpoklad toho, že títo žiadatelia následne budú schopní plniť povinnosti z nájomnej zmluvy, teda budú
riadne platiť nájomné dohodnuté v zmluve o nájme, avšak plnenie uvedenej povinnosti samotný zákon č.
443/2010 Z.z. umožňuje zabezpečiť inštitútom upraveným v ustanovení § 12 ods. 7, t.j. dohodou medzi

prenajímateľom a nájomcom o finančnej zábezpeke v zákonnom stanovenej výške.

Podľa názoru správneho súdu žalovaný nemôže stanovením spodnej hranice príjmu domácnosti vylúčiť
akožiadateľovosoby,ktorépreukážu,ženapriekdeklarovanejvýškeichpríjmusúspôsobiléplniťsisvoje

záväzky z nájomnej zmluvy, resp. ak žalovanému zložia zábezpeku vo výške stanovenej zákonom. Čo
sa týka poslednej uvedenej podmienky, tak tá výslovne odkazuje na zákon č. 443/2010 Z.z. a podmienky
upravené v §22 ods. 3, preto je logické, že táto podmienka je súladná so zákonom.

Vo vzťahu k ostatným žalobcom napadnutým článkom VZN č. 11/2019, po ich preskúmaní správny súd
konštatuje, že podmienky stanovené v týchto ustanoveniach odporujú účelu zákona č. 443/2010 Z.z.
Nezákonnými podmienkami podľa názoru správneho súdu sú požiadavky spočívajúce v:

- trvalom pobyte žiadateľa o pridelenie nájomného bytu na území mesta Prešov (čl.3 bod 1 písm. a)

VZN č.11/2019)
- chápaní oprávneného uchádzača ako uchádzača, ktorý spĺňa podmienky stanovené týmto nariadením
pre konkrétnu lokalitu (čl.4 bod 2 písm. a) VZN č.11/2019)
- neexistencii dlhu žiadateľa ani člena jeho domácnosti voči mestu Prešov (čl.4 bod 2 písm. c) VZN
č.11/2019)

- splnení podmienok uvedených v čl. 3 ods. 1 a čl. 4 ods. 2 (čl.5 bod 1 písm. b), čl.6 ods. 1 písm. b),
čl. 8 ods. 1 písm. b) VZN č.11/2019)
- preukázaním plnenia povinnej školskej dochádzky svojich školopovinných detí písomným potvrdením
príslušnej školy, ktorú dieťa navštevuje (čl.5 bod 1 písm. c), čl.6 ods. 1 písm. c), čl. 8 ods. 1 písm. c)
VZN č.11/2019)

- požiadavke, že uchádzač alebo manžel/manželka minimálne jeden rok bez prerušenia pracuje na
území SR alebo je poberateľom dávky dôchodkového poistenia, dávky nemocenského poistenia alebo
štátnej sociálnej dávky, príp. je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie (čl.6 ods. 1 písm. d), čl.
8 ods. 1 písm. d) VZN č.11/2019)- stanovení spodnej hranici príjmu uchádzača a príjmov členov domácnosti uchádzača, ktorá musí
dosahovať za posudzované obdobie výšku životného minima uchádzača a členov domácnosti
stanoveného zákonom č.601/2003 Z.z. o životnom minime, zvýšenú o sumu 200,- Eur pre byty v lokalite

Sabinovská a Majakovského (čl.6 bod 1 písm. e) VZN č.11/2019), o sumu 250,- Eur pre byty v lokalite
C. D. (čl.8 bod 1 písm. e) VZN č.11/2019).

Vo vzťahu k požiadavke trvalého pobytu žiadateľa na území mesta Prešov správny súd konštatuje, že
uvedená požiadavka môže byť do značnej miery diskriminačná, nakoľko záujem o sociálne bývanie

môžu mať aj osoby, ktoré majú trvalý pobyt na území iných obcí napr. v Prešovskom kraji, ktorí majú
záujem o nájomný byt v meste Prešov, nakoľko v tomto meste pracujú a spĺňajú ostatné podmienky
pre zaradenie do poradovníka žiadateľov o pridelenie nájomného bytu alebo dokonca v tomto meste
bývajú v prenajatom byte, avšak prenajímateľ im neudelil súhlas s tým, aby uvedenú adresu, na ktorej
bývajú nahlásili ako adresu trvalého pobytu (§3 ods. 8 písm. d) zákona č. 253/1998 Z.z.), preto nie sú
spôsobilé splniť uvedenú podmienku. Uvedená podmienka by mohla byť legitímna v prípade, ak by sa

jednalo o nájomné byty mesta, ktoré boli postavené iba z rozpočtu mesta Prešov pre svojich obyvateľov,
avšak v predmetnom prípade sa jedná o spolufinancovanie výstavby štátom. Poukazujúc na ingerenciu
štátu do výstavby sociálnych bytov, nemožno v tomto prípade konštatovať obmedzenie spočívajúce v
evidencii trvalého pobytu v meste Prešov za súladné s účelom samotného zákona, ktorým je poskytnúť
primerané bývanie osobám, ktorých majetkové možnosti uvedené neumožňujú. Správny súd nevylučuje

napríklad oprávnenosť požiadavky, v zmysle ktorej by osoby, s ktorými bola uzatvorená nájomná zmluva
na prenájom sociálnych bytov mali povinnosť, v určitej lehote od uzatvorenia zmluvy, prihlásiť sa na
trvalý pobyt na adrese miesta sociálneho bytu, avšak v prípade, ak požiadavka trvalého pobytu žiadateľa
predchádza samotnému uzatvoreniu nájomnej zmluvy, v takom prípade ju správny súd považuje za
odporujúcu zákonu č. 443/2010 Z.z..

Čo sa týka splnenia žalovaným stanovenej podmienky a to neexistencie dlhu žiadateľa ani člena jeho
domácnosti voči mestu Prešov a preukázanie plnenia povinnej školskej dochádzky školopovinných detí
žiadateľa písomným potvrdením príslušnej školy, ktorú dieťa navštevuje, správny súd konštatuje, že

tieto podmienky absolútne nesúvisia s potrebou zabezpečovania primeraného bývania osobám, ktorých
majetkové pomery neumožňujú si zabezpečiť primerané a ľudsky dôstojné bývanie. Mesto na kontrolu
a zabezpečenie plnenia týchto povinností má iné zákonné možnosti a oprávnenia, preto nemožno
poskytnutie sociálnych bytov viazať na splnenie týchto žalovaným vyžadovaných podmienok, preto ich
správny súd posúdil ako odporujúce účelu zákona č.443/2010 Z.z.

Požiadavky mesta na žiadateľov o sociálne bývanie, spočívajúce v preukázaní, že títo žiadatelia, resp.
ichmanželia/manželkyminimálnejedenrokbezprerušeniapracujúnaúzemíSlovenskejrepubliky,alebo
sú poberateľmi dávky dôchodkového poistenia, dávky nemocenského poistenia alebo štátnej sociálnej

dávky, príp. sú vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie a taktiež požiadavky na dosahovanie
aspoň spodnej hranice žalovaným stanoveného príjmu domácnosti uchádzača, správny súd vyhodnotil
ako prísnejšie oproti podmienkám vyplývajúcim zo zákona č. 443/2010 Z.z., a zároveň ako podmienky,
ktoré svojim obsahom odporujú samotnému účelu predmetného zákona, ktorý umožňuje poskytnúť
dotácie pre obce a mestá na výstavbu alebo rekonštrukciu nájomných bytov tak, aby tieto boli následne

poskytnuté osobám za účelom zabezpečenia sociálneho bývania, t.j. okrem iných osôb aj fyzickým
osobám, ktorých majetkové pomery neumožňujú si zabezpečiť dôstojné bývanie. V tejto súvislosti
správny súd poukazuje na ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 443/2010 Z.z., ktoré výslovne stanovuje,
že sociálnym bývaním je bývanie obstarané s použitím verejných prostriedkov určené na primerané a
ľudsky dôstojné bývanie fyzických osôb, ktoré si nemôžu obstarať bývanie vlastným pričinením a spĺňajú

podmienky podľa tohto zákona.

Vzhľadom na uvedené nemožno ako podmienku na pridelenie nájomného bytu vyžadovať od žiadateľov,
aby títo spĺňali podmienku minimálneho príjmu, resp. aby členovia domácnosti pracovali na území

Slovenskej republiky. Žalovaný je oprávnený zisťovať majetkové pomery žiadateľov, avšak nemôže
vylúčiť fyzickú osobu ako žiadateľa, ak napríklad jeho manžel pracuje v zahraničí, pričom celkový príjem
domácnosti nepresahuje príjem stanovený zákonom č. 443/2010 Z.z. Taktiež bez zákonnej opory sa
správnemu súdu javí aj požiadavka, aby príjem domácnosti, v prípade ak pochádza zo mzdy žiadateľa,resp. jeho manžela/manželky musel pochádzať z pracovného pomeru, ktorý nebol prerušený počas
minimálne jedného roka. Ako správny súd už vyššie uviedol, žalovaný, ak má obavy z neuhradenia
nájomného žiadateľmi o sociálne bývanie, má zákonnú možnosť zabezpečiť úhradu nájomného formou

finančnej zábezpeky podľa § 12 ods.7 zákona č. 443/2010 Z.z.. Požiadavka žalovaného, spočívajúca
v stanovení minimálneho príjmu domácnosti žiadateľa, je spôsobilá vylúčiť z poradovníka žiadateľov
o sociálne bývanie napr. osoby, ktoré prídu o príjem v čase, keď sú zaradené do poradovníka a to aj
napriek tomu, že sa následne opätovne zamestnajú. Vzhľadom na len príkladmo načrtnutú situáciu,
správny súd uvádza, že žalovaným formulované požiadavky sú bez zákonnej opory a nad zákonnom

stanovený rámec, čím odporujú zákonu č. 443/2010 Z.z.

Záveromsprávnysúdpoznamenáva,ženakoľkoposúdilčl.3bod1písm.a)(požiadavkatrvaléhopobytu
žiadateľavmestePrešov)čl.4bod2písm.c)(požiadavkaneexistenciadlhužiadateľavočižalovanému),
čl. 5 bod 1 písm. c), čl. 6 ods. 1 písm. c), čl. 8 ods. 1 písm. c) (požiadavka preukázania plnenia povinnej

školskej dochádzky), čl. 6 ods. 1 písm. d), čl. 8 ods. 1 písm. d) (požiadavka spočívajúca vo vymedzení
možných príjmov domácnosti), čl. 6 bod 1 písm. e) a čl.8 bod 1 písm. e) (stanovenie minimálneho príjmu
domácnosti) ako odporujúce zákonu, ani čl. 5 bod 1 písm. b), čl. 6 ods. 1 písm. b), čl. 8 ods. 1 písm.
b) VZN č. 11/2019 vyžadujúce splnenie podmienok uvedených v čl. 3 ods. 1 a čl. 4 ods. 2, ktoré boli
čiastočne vyhlásené za odporujúce zákonu, nemôžu byť v súlade so zákonom. Rovnako tak ani čl. 4 bod

2 písm. a) VZN č. 11/2019 nemôže byť súladný so zákonom, nakoľko jednotlivé podmienky stanovené
VZN č. 11/2019 pre konkrétne lokality boli posúdené ako odporujúce zákonu, teda ani samotné chápanie
oprávneného uchádzača ako uchádzača, ktorý spĺňa tieto podmienky, nemôže obstáť pri posudzovaní
zákonnosti a je nevyhnutné uvedené ustanovenia zrušiť.

Z vyššie uvedených dôvodov správny súd podľa § 367 ods. 1 SSP rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku predmetného uznesenia.

O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. c) SSP tak, že žiaden z účastníkov
konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora.

Senát správneho súdu vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 ( § 139 ods. 4 SSP ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove
(§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 S.s.p.).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej
pomoci (§ 449 ods. 1,2 S.s.p.).