Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. november 2018

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 4T/196/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717010629
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kollár

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6717010629.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.11.2018 v konaní pred samosudcom

JUDr. Martinom Kollárom v trestnej veci obžalovaného U. Z. Q. U. U., stíhaného pre prečin
poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a), 2 písm. a), b) Tr. zákona, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný U. Z. Q. U. U., nar. XX.XX.XXXX B. W., A. U. Y., t.č. na neznámom mieste, ušlý

j e v i n n ý,
že
v presne nezistenom čase dňa 18.11.2008 v byte matky obžalovaného v Káhire, Egyptskej arabskej

republike pred plánovaným návratom do SR zobral svojej manželke S. U., K.. XX.XX.XXXX ich
spoločného maloletého syna U. U. Z. U., K.. XX.XX.XXXX pod zámienkou, že tohto ide ukázať rodine,
avšak za svojou manželkou sa opätovne vrátil až po 4 hodinách bez maloletého syna, pričom jej odmietol
oznámiť, kde sa maloletý nachádza a maloletého syna matke do starostlivosti doposiaľ nevrátil, ani
neoznámil miesto jeho súčasného pobytu, čím porušil S. U., K.. XX.XX.XXXX jej rodičovské práva ako
zákonného zástupcu - matky maloletého,

t e d a

inému spôsobil vážnu ujmu na právach tým, že uviedol niekoho do omylu a taký čin spáchal závažnejším
spôsobom konania - po dlhší čas a na chránenej osobe,
č í m s p á c h a l

prečin poškodzovania cudzích práv podľa § 375 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a), b) Tr. zákona s
poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/ Trestného zákona a s poukazom na ustanovenie § 139 ods.

1 písm. c/ Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 375 ods. 2 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 18 /osemnásť/ mesiacov, výkon ktorého

sa mu podľa § 49 ods. 1 písm.a a § 50 ods. 1 Tr. zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v
trvaní 24 /dvadsaťštyri/ mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor dňa 31.10.2017 podal na U. Z. Q. U. U. obžalobu pre prečin poškodzovania cudzích práv
podľa § 375 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a), b) Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b/Trestného zákona a s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona, pričom už v
čase prípravného konania a aj v čase podania obžaloby sa proti obžalovanému konalo ako proti ušlému,
pričom na základe opatrenia OS Zvolen č.k. XTp XXX/XXXX G. P. XX.XX.XXXX bol obžalovanému

ustanovený obhajca práve z dôvodu, že sa konalo proti ušlému. V rámci konania pred súdom sa proti
obžalovanému konalo ako proti ušlému na základe opatrenia OS Zvolen č.k. XT XXX/XXXX G. P.
XX.XX.XXXX.

Ani v rámci prípravného konania, ani v rámci konania pred súdom sa nepodarilo zabezpečiť účasť

obžalovaného, teda vo veci sa neuskutočnil žiadny výsluch obžalovaného.

VrámciprípravnéhokonaniabolivovecivypočutésvedkyneS.U.A.Q.,ktoréusvedčovaliobžalovaného
zo spáchania žalovaného prečinu a obidve boli vypočuté aj v konaní pred súdom.

Poškodená S. U. uviedla, že tak ako bola obžaloba prečítaná, sú tam nejaké nezrovnalosti. Skutok sa

nemal udiať na letisku v Káhire, ale mal sa udiať v byte jeho matky, kde boli na návšteve. Dňa 18.11.2008
jej obžalovaný povedal, že má prichystať batožinu, ide sa rozlúčiť s kamarátmi, zoberie syna a potom
odchádzajú na letisko. Lietadlo malo letieť 19.11.2008 o 02.00 hod.. Dieťa zobral obžalovaný 18.11.2008
niekedy okolo 20.00 - 21.00 hod.. Pokiaľ je uvedené v obžalobe, že mal obžalovaný uviesť ako zámienku
ukázať dieťa svojmu známemu, ktorého stretol na letisku, toto nie je pravdou, možno to tak do zápisnice

povedala jej mama, keď podávala trestné oznámenie. Je pravdou, že sa vrátil približne po 4 hodinách
bez syna. Povedal vtedy, že sa má vrátiť do Anglicka po ich veci, pretože oni tam predtým žili s tým, že
medzičasom vydá egyptský súd rozhodnutie, ktorým zakáže vycestovať dieťaťu bez písomného súhlasu
otca. Poškodená to odmietla, povedala, že do Anglicka nejde, že nemá problém zostať aj v Egypte,
veď tam aj pracovala. Povedala mu, aby dieťa doniesol, že to nemusí riešiť takýmto spôsobom. Je

možné, že takto reagoval vzhľadom na vtedajšiu kauzu v opačnom garde, kde otcovi nebolo umožnené
stretnúť sa s dieťaťom nemeckej štátnej občianky, to on počul od kamarátov a pravdepodobne týmto
bol aj ovplyvnený. V tom čase mu zomrela stará mama a pravdepodobne aj ostatní príbuzní chceli, aby
ostal v Egypte. Stále dieťa odmietal doniesť, asi 10 dní ho takto prosila. On bol stále s ňou a dieťa bolo
nevie kde. Na desiaty deň sa rozhodla ísť na ambasádu. Nahlásila to na veľvyslanectve a aj tam ostala.

Vec sa oznámila egyptskej polícii, ktorá brutálne zasiahla voči jemu aj jeho rodine a na to sa vyjadril, že
vzhľadom na tieto okolnosti jej už neverí, že chce zostať v Egypte. Toto jej oznamoval už len telefonicky.
Ambasáda jej zohnala právnika, získala rozhodnutie z egyptského súdu ohľadom starostlivosti o dieťa.
Približne o mesiac sa ozval telefonicky, že on o dieťa prísť nechce. Vie, že jej bude ambasáda pomáhať.
Poškodená vyskúšala všetky možné prostriedky, ale bezúspešne. Dieťa by malo byť registrované údajne

v nejakej káhirskej škole, ale nikdy tam nebolo. Pred skutkom nebol upravený styk s dieťaťom, mali
úplne normálny vzťah a preto sa ani nebála vycestovať do Egypta. Vtedy mala rodina obžalovaného prvý
krát vidieť dieťa. Je pravdou, že už predtým boli nejaké okamihy, kedy sa obžalovaný sám pohyboval
so synom. Nebol problém s tým, že by už predtým dieťa niekedy zobral. Dokonca ešte aj posledný
deň pobytu, išli spolu nakupovať darčeky a ona si na ňom nič nevšimla, že by niečo takéto plánoval. V

súčasnej dobe sa zdržiava na Slovensku, ale mieni sa vrátiť do Egypta a ďalej ho hľadať. Následne po
skutku s odstupom času okrem priebežnej starostlivosti o dieťa získala aj trvalú starostlivosť.

Svedkyňa A. Q.H., matka poškodenej a stará matka dieťaťa, na hlavnom pojednávaní odmietla
vypovedať, preto bola čítaná jej výpoveď z prípravného konania na čl. 103-104 a 708, kde svedkyňa

uviedla, že niekedy v roku 2005 sa jej dcéra zoznámila v Egypte s U., kde spolu žili v spoločnej
domácnosti približne 3 roky. Potom boli na Slovensku asi 2 roky, pričom počas ich vzťahu sa v januári
2007 na Slovensku zosobášili. Ešte pred ich samotným sobášom sa im narodil syn U. U. Z. U., K.
XX.XX.XXXX. Po narodení syna žili na Slovensku asi 2 a pol roka, pričom U. mal vybavený trvalý pobyt
na Slovensku na 5 rokov. Jej vnuk maloletý U..U..Z..U.. je Slovák, má slovenské občianstvo. Spolužitie

jej dcéry S. s obžalovaným vnímala spolu so svojim manželom ako bezproblémové. U. sa im zdal ako
dobrý človek, nefajčil, nepil, staral sa o rodinu a hlavne o svojho syna U.. Ani dcéra sa im so žiadnymi
problémami nesťažovala. Žili v spoločnej domácnosti usporiadane. Začiatkom novembra v roku 2008
išli všetci traja spoločne na dovolenku k U. rodičom do Egypta, ukázať malého U.. Maloletý U..U..Z..U..
sa narodil dcére S. počas návštevy u svojej sestry v Anglicku. Pôvodne mala ísť do Egypta s nimi aj

svedkyňa spolu s manželom, avšak nakoľko jej manžel ochorel, nakoniec s nimi neodcestovali. Počas
ich návštevy v Egypte im dcéra poškodená S. U. posielala SMS, že je všetko v poriadku, že chodia
na výlety a k moru. Následne sa mali všetci traja vrátiť späť na Slovensko 19.11.2008. Domov sa však
nevrátili, nakoľko U. syna uniesol a dcére nepovedal kde sa nachádza, chcel aby ostali žiť v Egypte.Dcéra následne celú udalosť išla nahlásiť na ambasádu. Od vtedy je dcéra stále v Egypte, kde hľadá
svojho syna. Jej vnuk maloletý U. je v Egypte vyhlásený za nezvestného, jeho pobyt nie je známy a ani
pobyt celej U. rodiny. Po vnukovi U. je vyhlásené pátranie aj cez Interpol. Taktiež uviedla, že rozsudkom

Okresného súdu Zvolen zo dňa XX.XX.XXXX, V. P. XX.XX. XXXX bol jej vnuk mal. U..U..Z..U.., K.
XX.XX.XXXX, zverený do osobnej starostlivosti dcére S. U., pričom obvinený U. bol zaviazaný prispievať
na jeho výživu vo výške 30% zo sumy životného minima. Myslí si, že obvinený U. maloletého U..U..Z..U..
ohrozuje na živote a zdraví, taktiež ho zanedbáva, nakoľko maloletý v Egypte nenastúpil do žiadnej školy
a nenavštevuje ani žiadneho lekára. Na hlavnom pojednávaní svedkyňa uviedla, že trvá na prečítaných

výpovediach a všetky informácie mala od dcéry.

V rámci konania pred súdom sa oboznamovali aj listinné dôkazy z prípravného konania postupom podľa
§ 269 Tr. poriadku :

- žiadosť o právnu pomoc z čl. 44-65

- odstúpenie výsledkov právnej pomoci z čl. 66-92
- príkaz na zatknutie z čl. 116-117
- medzinárodný zatýkací rozkaz z čl. 120-123
- európsky zatýkací rozkaz z čl. 126
- vyhlásenie pátrania z čl. 124-125, 127-130, 142

- novinové články z čl. 135-141, 159-162
- uznesenie OS Zvolen č.k. XP XXX/XXXX z čl. 164-165
- uznesenie KS Banská Bystrica č.k. XXCop XX/XXXX z čl. 171-173
- rozsudok OS Zvolen č.k. XP XXX/XXXX z čl. 174-179
- ostatné listinné podklady z čl. 188-196, fotokópia spisu OS Zvolen č.k. XP XXX/XXXX z čl. 197-340

- rozhodnutie Egyptského súdu z čl. 367-372.

Do spisového materiálu boli taktiež zadovážené mnohé listinné dôkazy - príkaz na zatknutie Okresného
súdu Zvolen pod číslom XTp XXX/XXXX, taktiež Medzinárodný zatýkací rozkaz. Ďalej pozvánka

všeobecného lekára pre deti a mládež MUDr. Martina Oleja na povinnú preventívnu prehliadku a
očkovanie, ako aj e-mail poškodenej adresovaný prezidentovi PZ SR, či fotokópie uverejnených článkov
o prípade maloletého U..U..Z..U..

Dôležitou súčasťou listinných dôkazov je aj písomná genéza prípadu maloletého U. vypracovaná

Ministerstvom zahraničných vecí SR, ktorá je vedená na Interpole Bratislava. Súčasťou na vec sa
vzťahujúceho spisového materiálu sú ďalej rozsudok Okresného súdu Zvolen č.l. XP XXX/XXXX-XXX
G. P.Ň. XX.XX.XXXX, V. P. XX.XX.XXXX o zverení maloletého U..U..Z..U.., K.. XX.XX.XXXX do osobnej
starostlivosti matke S. U., K.. XX.XX.XXXX, potvrdenie Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Káhire o
tom, že poškodená sa dlhodobo zdržiava v Egyptskej arabskej republike z dôvodu únosu jej maloletého

syna U..U..Z..U.. zo dňa 31.03.2011, zápis o určení otcovstva súhlasným prehlásením rodičov a dohoda
o priezvisku dieťaťa, taktiež potvrdenie o trvalom pobyte obvineného, čestné prehlásenie poškodenej,
sobášny list, mailová komunikácia poškodenej s vyšetrovateľkou. Do spisu bola zároveň zadovážená
fotokópia spisu vedeného na Okresnom súde Zvolen č.k. XP XXX/XXXX vo veci maloletého U. U. Z. U.,
K.. XX.XX.XXXX a návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností..

Na základe takto zisteného skutkového stavu konanie obžalovaného U. Z. Q. U. U. po právnej stránke
napĺňa všetky zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu prečinu poškodzovania cudzích práv
podľa § 375 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a), b) Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm.
b/ Trestného zákona a s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona, keďže

inému spôsobil vážnu ujmu na právach tým, že uviedol niekoho do omylu a taký čin spáchal závažnejším
spôsobom konania - po dlhší čas a na chránenej osobe. V rámci rozhodovania súdu na základe
výpovede poškodenej ohľadom času, miesta a spôsobu vykonania skutku, bola upravená skutková
veta rozsudku, čo však nezmenilo nič na použitej právnej kvalifikácii skutku. Aj keď v čase spáchania
skutku neboli upravené práva a povinnosti rodičov k dieťaťu a styk s ním, nemení to nič na fakte

kvalifikovania skutku ako žalovaného prečinu. V zmysle § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a
povinnosti majú obaja rodičia, pričom sa myslí najmä to, že tieto práva sú budované na základe zásadne
rovnoprávneho postavenia otca aj matky dieťaťa pri ich výkone. Z toho potom vyplýva, že tieto práva si
nemôže jeden rodič dieťaťa uplatňovať bezbreho voči druhému rodičovi dieťaťa a to aj prípadne protijeho vôli, už aj vzhľadom na to, že v zmysle § 35 Zákona o rodine, ak by sa obaja rodičia nedohodli o
podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností ( a tým rozhodne je spôsob
a miesto výchovy dieťaťa ), môže o týchto záležitostiach rozhodnúť jedine súd.

Obžalovaný U. Z. Q. U. U. nemá záznam v registri trestov SR. V mieste bydliska sa nezdržiava a od
17.08.2012 je na neho vydaný príkaz na zatknutie.

Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu riadil sa ustanoveniami § 34 Tr. zákona. Spoločenská
nebezpečnosť konania obžalovaného spočíva v tom, že tento narušil právom chránený záujem štátu a
spoločnosti na ochrane nemajetkových práv jednotlivca, napríklad v oblasti rodinných vzťahov.Súd pri
uznaní viny a neexistencii poľahčujúcich a priťažujúcich okolností ukladal trest v trvaní 18 mesiacov so
skúšobnou dobou 24 mesiacov s prihliadnutím na okolnosť, že protiprávny stav trvá už 10 rokov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa jeho oznámenia, cestou
tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku je aj jeho vyhlásenie v
prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. poriadku).