Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. október 2021

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 18C/275/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213232395
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jakub Obert

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2021:1213232395.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II sudcom Mgr. Jakubom Obertom v právnej veci žalobcov: 1/ Z. P., X..

XX.XX.XXXX, V. L. L. XX, J., 2/ J. L., X.. XX.XX.XXXX, V. L. J. XX, R. E., 3/ J. L., X.. XX.XX.XXXX,
V. L. J. XX, R. E., žalobcovia 1/ až 3/ zastúpení: E.. H. J.Ý., X.. XX.XX.XXXX, V. L. E. X. X, L., proti
žalovaným: 1/ Energetic Systems, s.r.o., so sídlom Šamorínska 10, Bratislava, IČO: 46 780 751, 2/ Mgr.
Zuzana Ritter, súdna exekútorka, so sídlom exekútorského úradu Jilemnického 37, Dunajská Streda,
IČO: 37 844 474, 3/ FactoFin Plus, spol. s r.o., so sídlom Šamorínska 10, Bratislava, IČO: 46 335 021,
žalovaní 1/ a 3/ zastúpení: JUDr. Tomáš Balážik, advokát, so sídlom Šamorínska 10, Bratislava, IČO:
40 184 013, o vylúčenie výťažku z dražby z rozvrhu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcov 1/ až 3/ na prerušenie konania zamieta.

II. Súd žalobu zamieta.

III. Žalovaný 1/ má voči žalobcom 1/ až 3/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

IV. Žalovanej 2/ sa náhrada trov konania nepriznáva.

V. Žalovaný 3/ má voči žalobcom 1/ až 3/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 19.09.2013 a doplnenou dňa 16.03.2016, dňa 15.05.2019 a dňa
28.10.2019 sa žalobcovia domáhali proti žalovaným vydania rozsudku, ktorým by súd vylúčil výťažok
z dražby nehnuteľnosti zo dňa 25.02.2013, na ktorú bol udelený príklep rozhodnutím Okresného súdu
Pezinok č. k. 15Er/1679/2008-203 zo dňa 03.04.2013, z rozvrhu výťažku. Žalobu odôvodnili tým, že
žalobca 1/ podal žalobu o vylúčenie veci z exekúcie, ktorá sa vedie na Okresnom súde Pezinok pod sp.
zn. 10C/315/2012, pričom v čase podania žaloby bola táto vec vedená na Krajskom súde v Bratislave.

Vydraženou nehnuteľnosťou bola nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území X., ktorá nebola
evidovaná na liste vlastníctva, a to rodinný dom postavený na parcele č. XX, zastavané plochy a
nádvoria, o veľkosti XXX m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX. Okresný súd Pezinok uznesením
č. k. 15Er/1679/2008-190 zo dňa 28.12.2012 rozhodol o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie z
dôvodu, že speňažovaný predmet exekúcie (rodinný dom) nie je vo vlastníctve povinného. Súd zároveň
v odôvodnení uviedol, že v prípade, ak bude vec predaná skôr, ako sa rozhodne o vylučovacej žalobe,
je to právny titul na zmenu žaloby na domáhanie sa vylúčenia výťažku z dražby z rozvrhu. Žalobcovia

preto z opatrnosti podali žalobu v tomto súdnom konaní.
Uvedená exekúcia bola nariadená na základe rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č. k.
Z-2-34Cb/139/96-94 zo dňa 15.02.2001. Súd poveril exekútora E.. B. R. poverením č. XXXX XXXXXX
zo dňa 04.01.2002 vykonaním exekúcie voči žalobcovi 2/ o vymoženie sumy 43.247,63 eur spríslušenstvom. Exekúcia bola vedená pod sp. zn. 15Er/1679/2008, Ex 1644/2001, pričom predaj
rodinného domu bol vykonaný na základe znaleckého posudku vypracovaného znalcom A.. E. G. Č..
X/XX/XXXX. Okresný súd Pezinok uznesením zo dňa 03.01.2013 udelil súhlas na zníženie najnižšieho

podania na dražbu nehnuteľnosti na sumu 87.333,- eur napriek tomu, že cena nehnuteľnosti bola
ocenená na sumu 131.000,- eur. Exekúciu neskôr vykonával exekútorsky úrad exekútorky H.. F. R. so
sídlom X.. C.. Y. XXX, G. R..
Žalobcovia ďalej uviedli, že povinný (žalobca 2/) podal na Okresný súd Pezinok dňa 12.03.2013
návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým by žalovanému 1/ (oprávnenému v exekučnom

konaní) a žalovanej 2/ (súdnej exekútorke) bola uložená povinnosť zdržať sa výkonu rozhodnutia
prevodom vlastníctva akoukoľvek formou k predmetnej nehnuteľnosti (rodinnému domu), a to do
rozhodnutia veci o určenie vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti. Napriek tomu, že súd o tomto návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia doposiaľ nerozhodol, súdna exekútorka zrealizovala dražbu
nehnuteľnosti dňa 25.02.2013, na ktorú bol udelený príklep rozhodnutím Okresného súdu Pezinok č. k.
15Er/1679/2008-203zodňa03.04.2013,pričomtútonehnuteľnosťvydražilžalovaný3/zasumu91.500,-

eur. Žalobca 2/ podal dňa 08.03.2013 žalobu o určenie neplatnosti dražby predajom nehnuteľnosti
(konanie bolo vedené na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 5C/66/2013).
Žalobcovia poukázali tiež na to, že na Okresnom súde Pezinok prebiehalo konanie sp. zn. 9C/140/2014
o vypratanie z predmetnej nehnuteľnosti, pričom zo žaloby je zrejmé, že žalovaný 3/ sa napriek tomu, že
nebolo ukončené exekučné konanie, správa ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti, pričom má záujem

ju užívať napriek tomu, že nie sú splnené podmienky k užívaniu. Keďže vydražiteľ (žalovaný 3/) a takisto
aj súdna exekútorka (žalovaná 2/) sa správajú, ako keby vec exekúcie bola skončená, podľa žalobcov
nie je vylúčené, že výťažok z dražby sa použije inak, ako to upravuje zákon.
Žalobcovia ďalej poukázali na to, že na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 8C/1/2016 prebiehalo
konanie o obnove konania vedeného na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 10C/315/2012.

Žalobcovia ďalej tvrdili, že žalobca 1/ je vlastníkom predmetného rodinného domu, čo vyplývalo i z
postúpenia vlastníctva k rodinnému domu na základe dohody zo dňa 01.06.1999. Poukázali na to, že
v roku 1985 bolo manželom L. (žalobcom 2/ a 3/) vydané stavebné povolenie na výstavbu rodinného
domu v katastrálnom území X. na parcele č. XX, zastavané plochy a nádvoria, o veľkosti XXX m2,
zapísanej na liste vlastníctva č. XXX. Keďže žalobcovia 2/ a 3/ nemali na výplatu žalobcovi 1/ sumy

25.000,- Sk plus práce, dohodli sa, že na čas do výplaty mu prevedú predmetný rodinný dom do jeho
vlastníctva, o čom spísali písomnú dohodu. Dohoda zo dňa 01.06.1999 bola uzavretá medzi žalobcami
2/ a 3/ na jednej strane a žalobcom 1/ na strane druhej, pričom jej predmetom boli práva vyplývajúce
k stavbe predmetného rodinného domu. Týmto dňom si žalobca 1/ staval rodinný dom len pre seba.
Touto formou sa účastníci dohody vysporiadali za materiál a práce vykonané na stavbe. Hodnota prác a

materiálu vložených do predmetného rodinného domu bola 51.000,- eur. Táto suma predstavuje sumu
cca17.000,-eurvloženýchdodomuzostranyžalobcu1/aúrok10%ročnezaobdobie20rokovvovýške
34.000,- eur. Túto dohodu nikto nikdy nenapadol, preto došlo prinajmenšom k vydržaniu nehnuteľnosti.
Dobromyseľnosť žalobcu 1/ vyplýva z ich dohody, pričom následná držba bola nerušená a nikdy nebola
žalobcami 2/ a 3/ napadnutá. To, že žalobcovia 2/ a 3/ v predmetnom rodinnom dome bývajú, je len v

spojení so súhlasom žalobcu 1/.
Pokiaľ ide o kolaudáciu, ktorá mala byť realizovaná podľa Mestského úradu v R. E. v roku 1988, podľa
vyjadreniažalobcov2/a3/imtotorozhodnutienebolonikdydoručené.Keďžeideopísomnérozhodnutie,
ktoré sa musí doručiť, toto nemá žiaden účinok. Rodinný dom nebol nikdy skolaudovaný, pretože nikdy
neboldokončenýpodľaprojektovejdokumentácie,apretosanedáskolaudovať(prevážnenedokončené

časti).Ouvedenomsvedčíprotokolzodňa14.10.1988,podľaktoréhoniejepostavenápráčovňa,špajza,
izba na 1. nadzemnom podlaží, namiesto izby je vytvorená kúpeľňa. Preto nemohol stavebný úrad dňa
17.11.1988 stavbu skolaudovať.
Žalobcovia takisto namietali, že v predmetnej exekúcii bol povinným len žalobca 2/, avšak stavebné
povolenie bolo vydané žalobcovi 2/ i žalobcovi 3/. Poukázal na to, že zodpovednosť manželov je len čo

do obvyklosti, preto súdny exekútor nemohol predávať i podiel žalobcu 3/.

2. Žalobu pôvodne podal iba žalobca 1/. Uznesením č. k. 18C/275/2013-126 zo dňa 02.08.2016 súd
pripustil, aby do konania na strane žalobcu pristúpili žalobcovia 2/ a 3/.

3. Žaloba pôvodne smerovala voči spoločnosti GOLD EDEN spol. s r.o., so sídlom Šamorínska 10,
IČO: 35 850 639, ako žalovanému 1/ a súdnej exekútorke H.. F. R. ako žalovanej 2/. Uznesením č.
k. 18C/275/2013-126 zo dňa 02.08.2016 súd pripustil, aby do konania na strane žalovaných pristúpil
žalovaný 3/. Uznesením č. k. 18C/275/2013-356 zo dňa 14.05.2021 súd rozhodol o tom, že v konanípokračuje s právnym nástupcom pôvodného žalovaného 1/ (t. j. so súčasným žalovaným 1/), a to z
dôvodu, že pôvodný žalovaný dňa 16.12.2017 zanikol zlúčením so súčasným žalovaným 1/ ako jeho
právnym nástupcom. Tým istým uznesením súd pripustil, aby z konania vystúpila súdna exekútorka H..

F. R. ako žalovaná 2/ a aby do konania vstúpila na jej miesto súdna exekútorka H.. B. K., a to z dôvodu,
že exekučné veci súdnej exekútorky H.. F. R. prešli na súdnu exekútorku H.. F.Í. K..

4. Žalobcovia v priebehu konania predložili nasledovné listinné dôkazy: protokol zo dňa 14.10.1988,
kolaudačné rozhodnutie zo dňa 17.10.1988 spolu s doručenkami, čestné prehlásenie žalobcov 2/ a

3/ zo dňa 18.08.2014, odpoveď Okresného úradu L. zo dňa 12.04.2017, dohoda o postúpení práv,
povinností a nárokov zo dňa 01.06.1999, návrh na zastavenie exekúcie predajom nehnuteľnosti zo dňa
02.09.2011, výpis z listu vlastníctva č. XXX, uznesenie Okresného súdu Pezinok zo dňa 15.11.2017 č.
k. 5C/66/2013-16 a zápisnica o rekonštrukcii spisu, odvolanie proti rozhodnutiu Okresného národného
výboru Bratislava vidiek zo dňa 15.09.2016, uznesenie Okresného súdu Pezinok zo dňa 03.01.2013 č. k.
15Er/1679/2008-193, uznesenie Okresného súdu Pezinok zo dňa 28.12.2012 č. k. 15Er/1679/2008-190,

návrh na vylúčenie veci z exekúcie zo dňa 31.08.2012, uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa
27.02.2014 č. k. 6NcC/7/2014-14, určovacia žaloba zo dňa 01.02.2020 spolu s potvrdením o prijatí
návrhu zo dňa 04.02.2020.

5. Žalovaní 1/ a 3/ v rámci svojej procesnej obrany uviedli, že sa v celom rozsahu stotožňujú

so skutkovými a právnymi závermi rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 27.03.2013 č. k.
10C/315/2012-55, ktorým bola žaloba žalobcu 1/ o vylúčenie veci z exekúcie zamietnutá z dôvodu, že
žalobca 1/ neuniesol v konaní bremeno tvrdenia a naň nadväzujúce dôkazné bremeno. Namietli, že
žalobca 1/ nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby, keďže nie je vlastníkom predmetnej
nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom dražby. Podľa žalovaných 1/ a 3/ žalobcovia v podanej žalobe

neuvádzajú žiadne nové skutočnosti právneho či skutkového charakteru, ktoré by odôvodňovali začatie
konanie vo veci samej. Relevantnosť dohody uzavretej medzi žalobcami bola spochybnená, keďže táto
dohoda je pochybného vzhľadu a bez notárskeho osvedčenia podpisov. Avšak aj v prípade, ak by táto
dohoda bola medzi účastníkmi platne uzatvorená, k nadobudnutiu vlastníckeho práva žalobcom 1/ by
nedošlo, pretože v zmysle § 133 Občianskeho zákonníka v spojení s § 28 a nasl. katastrálneho zákona

by bol nevyhnutný vklad vlastníckeho práva do príslušného katastra nehnuteľností. Poukázali na to, že
predmetný rodinný dom bol skolaudovaný už v roku 1988, odkedy existoval ako vec v právnom slova
zmysle, a preto je vylúčené, aby sa následne v danej dohode prevádzali práva zo stavebného povolenia
k rodinnému domu. Žalobca 1/ v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 10C/315/2012
nepreukázal svoje vlastnícke právo, pričom jeho tvrdenie o vydržaní rodinného domu je v priamom

rozpore s jeho doterajšími tvrdeniami. Žalobca 1/ nemohol predmetný rodinný dom vydržať aj z toho
dôvodu, že ho po celý čas užívali žalobcovia 2/ a 3/. Ďalej poukázali na to, že rozvrhové konanie doposiaľ
neprebehlo, a to aj z dôvodu opakovaných účelových podaní zo strany žalobcov. Dôležitou skutočnosťou
je však to, že uznesením Okresného súdu Pezinok zo dňa 03.04.2013 č. k. 15Er/1679/2008-203 súd
schválil príklep udelený poverenou súdnou exekútorkou vydražiteľovi, keďže dražba prebehla v súlade

so zákonom.

6. Žalovaní 1/ a 3/ v konaní predložili nasledovné listinné dôkazy: záložná zmluva č. XXX/XX, ručiteľská
listina č. XX/XX, stavebné povolenie zo dňa 01.07.1985, rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa
15.02.2001 č. k. 34Cb/139/1996-94, vyhláška o dražbe nehnuteľnosti zo dňa 13.07.2011, zmluva o

postúpení pohľadávky zo dňa 30.04.2003, uznesenie Okresného súdu Pezinok zo dňa 03.04.2013 č.
k. 15Er/1679/2008-203, rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 15.03.2016 č. k. 9C/140/2014-62,
rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.11.2019 č. k. 14Co/137/2018-117, rozsudok Okresného
súdu Pezinok zo dňa 27.03.2013 č. k. 10C/315/2012-55, rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 30.09.2015 č. k. 4Co/477/2013-97, rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 14.03.2018 č.

k. 8C/1/2016-56, rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.08.2018 sp. zn. 7Co/180/2018,
rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 31.07.2018 č. k. 5C/66/2013-72, doložka právoplatnosti a
vykonateľnosti k rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 31.07.2018 sp. zn. 5C/66/2013, rozsudok
Okresného súdu Pezinok zo dňa 08.10.2020 č. k. 6C/5/2020-184.

7. Súdna exekútorka H.. F. R. (pôvodná žalovaná 2/) v rámci procesnej obrany uviedla, že vlastníctvo
inej osoby než povinného (žalobcu 2/) k predmetnému rodinnému domu nebolo v rámci exekučného
konania potvrdené listinami, ako ani rozhodnutím súdu. Táto stavba nebola zapísaná do katastra
nehnuteľností z dôvodu, že povinný si nesplnil svoju povinnosť a v zákonom stanovenej lehote aani dodatočne nepredložil príslušnej správe katastra doklady potrebné k zápisu stavby do katastra
nehnuteľností. Súdna exekútorka zisťovala, či rodinný dom je vo vlastníctve povinného, pričom zistila,
že v spise Mestského úradu R. E. sa nachádza nielen stavebné povolenie z roku 1985, ale aj

kolaudačné rozhodnutie z roku 1988. Z uvedeného spisového materiálu bolo zrejmé, že stavba je
užívaniaschopná a že žalobca 2/ si kolaudačné rozhodnutie prevzal dňa 26.10.1988 doporučenou
zásielkou. Na základe uvedeného je podľa súdnej exekútorky zrejmé, že stavebníkom, ako aj vlastníkom
predmetného rodinného domu sú žalobcovia 2/ a 3/, pričom tvrdenia žalobcu 2/, že stavba nebola
doposiaľ skolaudovaná a že on nie je jej vlastníkom, sú len jeho ďalším pokusom o marenie exekučného

konania. Z uvedených dôvodov bola súdna exekútorka toho názoru, že samotná exekúcia vykonaná
dražbou nehnuteľnosti prebehla v súlade s Exekučným poriadkom, vlastníctvo žalobcov 2/ a 3/ k
predmetnému rodinnému domu bolo preukázané príslušnými listinami, žalobca 1/ nie je vlastníkom tejto
nehnuteľnosti, a teda nie je dôvod na vylúčenie výťažku z dražby nehnuteľnosti z exekúcie.

8. Súdna exekútorka H.. F. R. v konaní predložila poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie

č. XXXX XXXXXX zo dňa 04.01.2002.

9. Súdna exekútorka H.. B. K. (súčasná žalovaná 2/) sa k podanej žalobe nevyjadrila a v konaní ostala
nečinná.

10. Súd si v konaní pripojil súdne spisy Okresného súdu Pezinok sp. zn. 15Er/1679/2008, sp. zn.
10C/315/2012 a sp. zn. 8C/1/2016.

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených
v súdnom spise a s obsahom exekučného spisu, pričom na základe vykonaného dokazovania a z

nesporných (zhodných) skutkových tvrdení sporových strán zistil nasledovný skutkový stav:

12. Medzi stranami nebolo sporné, že na Okresnom súde Pezinok je vedené exekučné konanie pod
sp. zn. 15Er/1679/2008, v ktorom žalobca 2/ vystupuje ako povinný (žalobca 3/ je manželom žalobcu
2/), žalovaný 1/ v ňom vystupuje ako oprávnený, žalovaná 2/ v ňom vystupuje ako súdna exekútorka

a žalovaný 3/ v ňom vystupuje ako vydražiteľ predmetnej nehnuteľnosti. Žalobca 1/ sa vo všetkých
súdnych konaniach prezentuje ako skutočný vlastník predmetnej nehnuteľnosti.

13. Uznesením zo dňa 28.12.2012 č. k. 15Er/1679/2008-190, právoplatným dňa 11.01.2013, exekučný
súd návrh povinného zo dňa 05.09.2012 na zastavenie exekúcie zamietol. Povinný svoj návrh na

zastavenie exekúcie odôvodnil tým, že vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti nie je on, ale žalobca
1/. Exekučný súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že povinný v exekučnom konaní
opakovane robil úkony smerujúce k mareniu priebehu exekúcie. Uviedol tiež, že povinný za desať rokov
vedeniaexekúcieaniraznespochybnilsvojevlastníctvorodinnéhodomu,urobiltakažtýmtonávrhomna
zastavenie exekúcie a na základe fotokópie dohody zo dňa 01.06.1999, ktorá nebola notársky overená.

Poukázal tiež na to, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nedochádza samotnou
zmluvou, ale až na základe vkladu do katastra nehnuteľností, ktorý má konštitutívne účinky. Ďalej
uviedol,žepovinnýsinesplnilsvojezákonnépovinnosti,keďnedalrodinnýdomposkolaudovanízapísať
do katastra nehnuteľností. Povinný takisto nepodal návrh na zápis prevodu vlastníckeho práva k domu
do katastra nehnuteľností, a teda predmetná dohoda nikdy nenadobudla účinnosť.

14. Nesporné bolo tiež to, že dňa 25.02.2013 súdna exekútorka vykonala dražbu predmetného
rodinného domu, na ktorej udelila príklep žalovanému 3/ v zmysle § 146 Exekučného poriadku, pričom
proti udeleniu príklepu neboli vznesené námietky. O priebehu dražby a o udelení príklepu súdna
exekútorkaspísalazápisnicu,ktorúpredložilaexekučnémusúduspolusnávrhomnaschváleniepríklepu

v zmysle § 148 Exekučného poriadku. Uznesením zo dňa 03.04.2013 č. k. 15Er/1679/2008-203,
právoplatným dňa 06.05.2013, súd schválil príklep udelený súdnou exekútorkou žalovanému 3/ ako
vydražiteľovi. Exekučný súd v tomto uznesení skonštatoval, že dražba prebehla v súlade s Exekučným
poriadkom. Skonštatoval tiež, že žalovaný 3/ ako vydražiteľ zaplatil najvyššie podanie. Zaplatením
najvyššieho podania a schválením udeleného príklepu sa žalovaný 3/ stal v zmysle § 150 ods. 2

Exekučného poriadku vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti ku dňu udelenia príklepu.

15. Rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 27.03.2013 č. k. 10C/315/2012-55 súd zamietol návrh
žalobcu 1/ na vylúčenie veci z exekúcie podľa § 55 ods. 1 Exekučného poriadku. Súd v rozsudkuskonštatoval, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno ohľadom rozhodujúcich
skutočností (najmä existencia nadobúdacieho vlastníckeho titulu), pretože v konaní vlastne ani sám
nevedel, aký má vlastnícky vzťah k veci postihnutej výkonom rozhodnutia. Súd naopak skonštatoval, že

predmetný rodinný dom bol skolaudovaný v roku 1988, čo priamo vylučuje, aby mohli byť v roku 1999
postúpenéprávazostavebnéhopovoleniazroku1985.Nehnuteľnosťakovecvprávnomzmyslemusela
existovať v čase kolaudácie, prevod vlastníckeho práva k rodinnému domu preto musel mať písomnú
formu a musel byť povolený vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Poukázal tiež na
to, že záložná zmluva z roku 1993 preukazuje, kto sa cítil byť vlastníkom veci pred uzavretím dohody

o postúpení práv z roku 1999. Na odvolanie žalobcu 1/ bol predmetný rozsudok potvrdený rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.09.2015 č. k. 4Co/477/2013-97.

16. Rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 14.03.2018 č. k. 8C/1/2016-56 bola žaloba žalobcu
1/ na obnovu konania vedeného na tomto súde pod sp. zn. 10C/315/2012 zamietnutá. Rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.08.2018 sp. zn. 7Co/180/2018 bol rozsudok súdu prvej inštancie

potvrdený.

17. Rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 31.07.2018 č. k. 5C/66/2013-72 bola žaloba žalobcu
2/ proti žalovanému 1/ a súdnej exekútorke (právnej predchodkyni žalovanej 2/) o určenie neplatnosti
dražby zamietnutá. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.11.2020 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.05.2020 č. k. 14Co/299/2018-100.

18. Rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 15.03.2016 č. k. 9C/140/2014-62 bolo na základe
žaloby žalobcu (v tomto konaní v postavení žalovaného 3/) proti žalovaným (v tomto konaní v postavení
žalobcov 2/ a 3/) o vypratanie predmetnej nehnuteľnosti rozhodnuté tak, že žalovaným bola uložená

povinnosť vypratať predmetnú nehnuteľnosť (rodinný dom) a odovzdať ju žalobcovi v lehote 30
dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.11.2019 č. k.
14Co/137/2018-117 bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený.

19. Rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 08.10.2020 č. k. 6C/5/2020-184 bola žaloba žalobcu

1/ proti žalovaným (v tomto konaní v postavení žalobcov 2/ a 3/) o určenie vlastníckeho práva k spornej
nehnuteľnosti zamietnutá. V uvedenom rozsudku súd uviedol, že na základe vykonaného dokazovania
mal za preukázané, že sporná nehnuteľnosť bola vo vlastníctve žalovaných, avšak schválením príklepu
udeleného dňa 25.02.2013 zo strany exekučného súdu sa vlastníkom stala spoločnosť FactoFin Plus,
spol. s r.o. (žalovaný 3/ v tomto súdnom konaní). Keďže vlastnícke právo svedčí tejto spoločnosti (v

tomto konaní v postavení intervenienta), žalovaní nemohli byť v spore pasívne vecne legitimovaní. Súd
poukázal tiež na to, že žalobca 1/ nemal v konaní naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho
práva, keďže rozhodnutím vo veci by sa neodstránila spornosť práva a neistota v právnom vzťahu
týkajúcom sa vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pretože vyhovenie žalobe by malo za následok ďalší
súdny spor medzi žalobcom 1/ a intervenientom, ktorý takisto deklaruje vlastnícke právo k nehnuteľnosti.

Tento rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť, keďže voči nemu bolo podané odvolanie, o ktorom
odvolací súd zatiaľ nerozhodol.

20. V rámci právneho posúdenia veci vychádzal súd z nasledovných ustanovení právnych predpisov:

21. Podľa § 243h ods. 1 prvej vety zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
"Exekučný poriadok"), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté
pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

22. Podľa § 55 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 právo na vec, ktoré
nepripúšťa exekúciu, môže tretia osoba uplatniť voči oprávnenému na súde návrhom na vylúčenie veci z
exekúcie podľa osobitného predpisu (Občiansky súdny poriadok, od 01.07.2016 do 31.03.2017 žalobou
na vylúčenie veci z exekúcie podľa Civilného sporového poriadku, pozn. súdu).

23. Podľa § 150 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak vydražiteľ zaplatil
najvyššie podanie a súd udelenie príklepu schválil, stáva sa vydražiteľ vlastníkom nehnuteľnosti ku dňu
udelenia príklepu.24. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "Občiansky zákonník")
písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov.

25. Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy,
nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný
zákon neustanovuje inak.

26. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

27. Podľa § 130 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.

28. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel súd k záveru,
že žalobou uplatnený nárok žalobcov je zjavne nedôvodný. Konanie o vylúčenie veci z exekúcie podľa
§ 55 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) sa začína na návrh tretej osoby,
ak súdny exekútor zahrnul do súpisu vec, o ktorej táto tretia osoba tvrdí, že je jej vlastníctvom. Aktívne

vecnelegitimovanýmnapodaniežalobynavylúčenievecizexekúciejelentvrdenývlastníkveci.Pasívne
vecne legitimovaným v tomto konaní je len oprávnený v exekučnom konaní. Povinný nie je stranou sporu
v konaní o vylúčenie veci z exekúcie, takisto ním nie je súdny exekútor, resp. vydražiteľ nehnuteľnosti.

29. Samotné podanie žaloby o vylúčenie veci z exekúcie nemá za následok prerušenie exekučného

konania a nemá za následok ani odklad exekúcie. Súdny exekútor môže aj po podaní žaloby o vylúčenie
veci z exekúcie v exekúcii pokračovať, vykonávať úkony exekučnej činnosti a realizovať predaj veci
na dražbe aj vtedy, ak konanie o vylúčenie veci z exekúcie nebolo právoplatne skončené. Opačný
výklad by mal za následok, že dražbe by mohla zabrániť akákoľvek treťou osobou podaná žaloba
(opakovanáaleboajzjavnenedôvodná)ovylúčenievecizexekúcie.Akpredzačatímdražbytretiaosoba

preukáže, že podala žalobu o vylúčenie veci z exekúcie, súdnemu exekútorovi vzniká len povinnosť o
tejto skutočnosti informovať záujemcov (§ 140 ods. 2 Exekučného poriadku); dražbu, ak tomu nebráni
povolenieodkladuexekúcie,všakmožnovykonať.Návrhnaodkladexekúciemôžepodaťajosoba,ktorá
podala žalobu o vylúčenie veci z exekúcie z dôvodu, že možno očakávať, že exekúcia bude zastavená.
Ak tretia osoba návrh na odklad exekúcie nepodá, resp. jej návrhu na odklad exekúcie nebolo vyhovené,

a exekútor predá vec skôr, než bolo o žalobe na vylúčenie veci z exekúcie rozhodnuté, táto tretia
osoba sa môže v konaní o vylučovacej žalobe po pripustení zmeny žalobného petitu domáhať vylúčenia
výťažku z dražby z rozvrhu, prípadne vydania výťažku oprávneným v prípade, že rozvrhové konanie bolo
skončené a výťažok vydaný oprávnenému (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
13. októbra 2011 sp. zn. 3 MCdo 20/2010, zverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí

súdov Slovenskej republiky pod č. R 48/2012).

30. V konaní o vylúčenie výťažku z dražby z rozvrhu sú vecne legitimované tie isté osoby, ako v konaní
o vylúčenie veci z exekúcie (keďže obsahovo ide o ten istý typ žaloby, ktorý má svoj základ v § 55 ods. 1
Exekučného poriadku): aktívne vecne legitimovaná je tretia osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola vlastníkom

spornej veci, pasívne vecne legitimovaný je oprávnený v exekučnom konaní. Schválením udeleného
príklepu a zaplatením najvyššieho podania sa vydražiteľ draženej nehnuteľnosti stal jej vlastníkom, a
to bez ohľadu na to, či povinný v exekučnom konaní bol jej vlastníkom alebo nie. Ustanovenie § 150
ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 totiž tvorí výnimku zo zásady nemo plus
iuris, keď uprednostňuje ochranu dobromyseľného nadobúdateľa (porovnaj uznesenie veľkého senátu

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. apríla 2021 sp. zn. 1VObdo/2/2020). Tvrdenému
vlastníkovi preto neostáva nič iné, než domáhať sa žalobou vylúčenia výťažku z dražby z rozvrhu (resp.
po rozvrhovom pojednávaní vydania rozvrhnutého výťažku od oprávneného).

31. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobcovia 2/ a 3/ (ako povinní v exekučnom konaní) nemohli byť

v tomto spore za žiadnych okolností aktívne vecne legitimovaní na podanie žaloby. Rovnako platí, že
žalovaný 3/ ako vydražiteľ predmetnej nehnuteľnosti a žalovaná 2/ ako súdna exekútorka poverená
vykonaním exekúcie nemohli byť v tomto spore za žiadnych okolností pasívne vecne legitimovaní.
Navyše, žalovaná 2/ vystupuje v predmetnom exekučnom konaní ako súdna exekútorka poverenávykonaním exekúcie, a teda ako orgán verejnej moci, voči ktorému nie je prípustná žaloba v civilnom
sporovom konaní (pokiaľ zákon výslovne nestanovuje inak), keďže nejde o súkromnoprávny spor. Proti
postupu a rozhodnutiam súdneho exekútora v exekučnom konaní sú prípustné opravné prostriedky

podľa Exekučného poriadku, a nie žaloba podľa Civilného sporového poriadku. Ak súdny exekútor pri
výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu spôsobí škodu, za takto spôsobenú škodu
zodpovedá štát podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci. Medzi žalobcami a žalovanou 2/ neexistuje žiaden súkromnoprávny vzťah a ani žiaden
súkromnoprávny spor, preto je argumentácia žalobcu 1/, že súdnu exekútorku žaluje ako súkromnú

osobu, v celom rozsahu nedôvodná. Pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie súd žalobu žalobcov 2/
a 3/ voči žalovaným 1/ až 3/ zamietol. Pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie súd zamietol žalobu
žalobcu 1/ voči žalovaným 2/ a 3/.

32. Do úvahy teda prichádzala len žaloba žalobcu 1/ ako tvrdeného vlastníka spornej nehnuteľnosti proti
žalovanému 1/ ako oprávnenému v exekučnom konaní. Ako uviedol konajúci súd už vyššie, v zmysle

§ 55 ods. 1 Exekučného poriadku sa tvrdený vlastník veci môže domáhať proti oprávnenému civilnou
žalobou vylúčenia tejto veci z exekúcie. Ak súdny exekútor predá vec na dražbe skôr, než bolo o žalobe
na vylúčenie veci z exekúcie rozhodnuté, tvrdený vlastník veci sa môže v konaní o vylučovacej žalobe
po pripustení zmeny žalobného petitu domáhať vylúčenia výťažku z dražby z rozvrhu, resp. vydania
výťažku oprávneným v prípade, že rozvrhové konanie bolo skončené a výťažok vydaný oprávnenému.

Ak ale bola žaloba žalobcu (tretej osoby) o vylúčenie veci z exekúcie meritórne prejednaná a právoplatne
zamietnutá, ten istý žalobca sa už nemôže ďalšou žalobou (po vydražení veci) domáhať vylúčenia
výťažku z dražby z rozvrhu. Je tomu tak preto, že v konaní o vylúčenie veci z exekúcie bolo medzi
stranami sporu právoplatne rozhodnuté, či predmetná vec patrí do exekúcie, a teda či žalobca je alebo
nie je vlastníkom tejto veci. Právoplatný rozsudok súdu, ktorým bola žaloba žalobcu o vylúčenie veci

z exekúcie zamietnutá, je v zmysle § 228 ods. 1 Civilného sporového poriadku (resp. v zmysle § 159
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) záväzný pre strany sporu a pre tých, ktorí sa stali právnymi
nástupcami strán sporu po právoplatnosti rozsudku. Na opätovné podanie žaloby medzi tými istými
sporovými stranami (resp. ich právnymi nástupcami), tentokrát o vylúčenie výťažku z dražby veci z
rozvrhu výťažku, tak už neexistuje žiaden zákonný podklad.

33. Takáto situácia však presne nastala v prejednávanom prípade. Žalobca 1/ sa v konaní vedenom na
Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 10C/315/2012 domáhal voči právnemu predchodcovi žalovaného 1/
(spoločnosti GOLD EDEN spol. s r.o.) vylúčenia predmetnej nehnuteľnosti (rodinného domu) z exekúcie
vedenej na tom istom súde pod sp. zn. 15Er/1679/2008, Ex 1644/2001. Rozsudkom Okresného súdu

Pezinok zo dňa 27.03.2013 č. k. 10C/315/2012-55 bola žaloba žalobcu 1/ zamietnutá. Na odvolanie
žalobcu 1/ bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 30.09.2015 č. k. 4Co/477/2013-97. Súd prvej inštancie i odvolací súd sa pritom žalobou žalobcu
1/ meritórne zaoberali a vecne o nej rozhodli, pričom dospeli k záveru, že žaloba žalobcu 1/ nie
je dôvodná, pretože žalobca 1/ v konaní neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno ohľadom

rozhodujúcich skutočností, t. j. žalobca v konaní netvrdil také skutočnosti, na základe ktorých by
mohol byť vlastníkom predmetného rodinného domu, a svoje tvrdenia ani nepreukázal. Tým bol medzi
žalobcom 1/ a spoločnosťou GOLD EDEN spol. s r.o. (a teda aj žalovaným 1/ ako jej univerzálnym
právnym nástupcom) právoplatne vyriešený spor, ktorý tak už nie je možné opätovne prejednať a
rozhodnúť. Táto skutočnosť bola sama o sebe dostačujúcim dôvodom na zamietnutie žaloby žalobcu 1/

proti žalovanému 1/ (a takisto aj dôvodom na zamietnutie návrhu žalobcov na prerušenie konania).

34. Súd sa zaoberal aj otázkou, či v konaní nebola daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej v zmysle
§ 230 Civilného sporového poriadku, pričom dospel k záveru, že takáto prekážka v konaní daná nebola,
keďže žalobný návrh v tomto konaní bol odlišný od žalobného návrhu v konaní vedenom na Okresnom

súde Pezinok pod sp. zn. 10C/315/2012, a preto uprednostnil zamietnutie žaloby pred zastavením
konania.
35. Nad rámec vyššie uvedeného konajúci súd uvádza, že sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi
súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn.
10C/315/2012. Žalobca 1/ ani v tomto konaní neuviedol také skutkové tvrdenia, na základe ktorých by

aspoň v teoretickej rovine mohol nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti (či už na
základe dohody zo dňa 01.06.1999 alebo titulom vydržania). Naopak, z predložených listinných dôkazov
jednoznačne vyplýva, že vlastníkmi predmetného rodinného domu boli po celý čas žalobcovia 2/ a 3/,
ktorí sa v spolupráci so žalobcom 1/ všemožnými krokmi snažili mariť priebeh exekučného konaniavedeného proti nim so zrejmým cieľom, aby neprišli o "svoj" rodinný dom, v ktorom po celý čas aj bývali.
Za týmto účelom podali viacero účelových a zjavne bezúspešných (až šikanóznych) žalôb, a to vrátane
žaloby v tomto súdnom konaní. Takéto konanie žalobcov hraničí so zjavným zneužitím práva, ktoré v

zmysle čl. 5 Civilného sporového poriadku nemôže požívať právnu ochranu.

36. Zo stavebného povolenia zo dňa 01.07.1985 vyplýva, že stavebné povolenie na stavbu rodinného
domu bolo udelené stavebníkom - žalobcom 2/ a 3. Z kolaudačného rozhodnutia zo dňa 17.10.1988
vyplýva, že rodinný dom bol skolaudovaný, t. j. že stavba je užívania schopná a že uskutočnené zmeny

na nej boli schválené v rámci kolaudačného konania. Toto kolaudačné rozhodnutie bolo doručené
žalobcovi 2/ dňa 26.10.1988 a nadobudlo právoplatnosť dňa 17.11.1988. Kolaudačné rozhodnutie i
doručenka sú verejnými listinami v zmysle § 205 Civilného sporového poriadku, a teda potvrdzujú
pravosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, pokiaľ nie je dokázaný opak. Žalobcovia pritom
v konaní nepreukázali opak. Predmetný rodinný dom teda vznikol ako vec v právnom zmysle slova
najneskôr v roku 1988, a preto nemohli byť dohodou zo dňa 01.06.1999 platne postúpené práva zo

stavebného povolenia. Táto dohoda je preto absolútne neplatným právnym úkonom a už vôbec ňou
nemohlo byť prevedené vlastnícke právo k rodinnému domu (keďže to ani nie je jej obsahom). Rodinný
dom ako vec vznikol najneskôr v roku 1988, pričom žalobcovia 2/ a 3/ nesplnili svoje zákonné povinnosti,
keď nedali rodinný dom po skolaudovaní zapísať do katastra nehnuteľností. O tom, že sa žalobcovia 2/
a 3/ považovali za vlastníkov rodinného domu, svedčí aj skutočnosť, že v roku 1993 podpísali záložnú

zmluvu č. XXX/XX, v ktorej založili rodinný dom v prospech banky. Žalobcovia 2/ a 3/ v tomto rodinnom
dome aj po celý čas bývali, pričom svoje vlastnícke právo nespochybňovali ani v priebehu prvých
desiatich rokov exekučného konania. Žalobcovia 2/ a 3/ začali spochybňovať svoje vlastnícke právo
až v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 05.09.2012, kedy exekučnému súdu predložili aj dohodu
zo dňa 01.06.1999. Dovtedy urobili v exekučnom konaní viacero podaní, v ktorých nedostatok svojho

vlastníckeho práva nikdy nenamietali, ale práve naopak, z týchto ich podaní vyplývalo, že sa cítia byť
vlastníkmi predmetných nehnuteľností (pozemku a rodinného domu): námietky proti exekúcii zo dňa
27.04.2001, návrh na odklad exekúcie zo dňa 28.01.2003, vyjadrenie k znaleckému posudku zo dňa
25.05.2010, návrh na odklad exekúcie zo dňa 06.07.2010, návrh na zastavenie exekúcie predajom
nehnuteľností zo dňa 02.09.2011, návrh na odklad exekúcie zo dňa 05.09.2011, oznámenie zo dňa

05.06.2012. V žiadnom z týchto podaní žalobcovia 2/ a 3/ nespochybnili svoje vlastnícke právo k
predmetnému rodinnému domu. Aj z tohto dôvodu je zrejmé, že zo strany žalobcov ide len o účelové
tvrdenia.

37. Keďže predmetný rodinný dom bol skolaudovaný už v roku 1988 (a teda vznikol ako vec v právnom

zmysle slova), na prevod vlastníckeho práva k nemu bola potrebná písomná zmluva (s predpísanými
formálnymi a obsahovými náležitosťami) a vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (§ 46
ods. 1 v spojení s § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ani jedna z týchto podmienok splnená nebola,
žalobca 1/ sa teda nemal ako stať vlastníkov rodinného domu. Dohoda o postúpení práv, povinností a
nárokov zo dňa 01.06.1999 svojím obsahom nie je (písomnou) zmluvou o prevode vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti, pričom ani neobsahuje povinné formálne a obsahové náležitosti zmluvy o prevode
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v zmysle § 31 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a
o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (napr. podpisy žalobcov 2/ a 3/ neboli úradne
overené, dohoda neobsahuje vôľu vlastníkov nehnuteľnosti previesť vlastnícke právo k nej).

38. Žalobca 1/ nemohol predmetný rodinný dom ani vydržať, keďže nesplnil ani jednu z podmienok
stanovených v § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca 1/ v prvom rade žiadnym spôsobom
nepreukázal, že mal túto nehnuteľnosť nepretržite v držbe po dobu najmenej 10 rokov. Práve naopak,
v konaní bolo preukázané, že v rodinnom dome po celý čas bývali žalobcovia 2/ a 3/. Žalobca 1/
takisto nepreukázal svoju dobromyseľnosť, t. j. dobrú vieru o tom, že je so zreteľom na všetky okolnosti

vlastníkom rodinného domu. Vydržanie hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V
prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti
vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších
podmienok ju vydrží (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 01. marca 2011 sp. zn. 5 Cdo

30/2010). Ako však uviedol konajúci súd už vyššie, žalobca 1/ nedisponuje žiadnym takým nadobúdacím
titulom (zmluvou), ktorý by v ňom mohol vyvolať úprimné presvedčenie, že je vlastníkom predmetného
rodinného domu. Takýmto nadobúdacím titulom za žiadnych okolností nemohla byť dohoda o postúpení
práv, povinností a nárokov zo dňa 01.06.1999, pretože každý priemerný človek by pri zachovaní obvyklejopatrnosti dospel k záveru, že táto dohoda nie je spôsobilým nadobúdacím titulom (navyše za súčasnej
absencie návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ako aj rozhodnutia o vklade
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností).

39. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobcov o vylúčenie výťažku z dražby
nehnuteľnosti z rozvrhu výťažku zamietol.

40. Podľa § 164 Civilného sporového poriadku, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie

prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam
pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

41. Zástupca žalobcov na pojednávaní konanom dňa 14.10.2021 navrhol, aby súd konanie prerušil
do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 6C/5/2020.
Ako však súd uviedol už vyššie, predmet sporu bol medzi sporovými stranami (medzi žalobcom 1/

a žalovaným 1/) už právoplatne rozhodnutý, a preto ani nebol dôvod na prerušenie tohto konania
do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 6C/5/2020.
Okrem toho bol súd toho názoru, že predmetné konanie je len ďalším bezúspešným uplatňovaním
práva zo strany žalobcov v rade, už vopred odsúdeným na neúspech. Vlastníkom rodinného domu je
totiž žalovaný 3/ (pozri bod 29. odôvodnenia tohto rozsudku), a preto by prípadná žaloba o určenie

vlastníckeho práva mala smerovať proti nemu. Keďže žaloba žalobcu 1/ smerovala proti žalobcom 2/ a 3/
ako bývalým vlastníkom rodinného domu, títo jednak neboli v spore pasívne vecne legitimovaní, jednak
žalobca nemohol mať naliehavý právny záujem na takomto určení (keďže by neodstránilo existujúcu
"spornosť" vlastníckeho práva). Konajúci súd sa preto v celom rozsahu stotožnil so závermi rozsudku
Okresného súdu Pezinok zo dňa 08.10.2020 č. k. 6C/5/2020-184 o (zjavnej) nedôvodnosti určovacej

žaloby. Keďže na prerušenie konania nebol žiaden dôvod, súd návrh žalobcov na prerušenie konania
zamietol.
42. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že v konaní plne úspešným žalovaným 1/
a 3/ priznal voči žalobcom 1/ až 3/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovaná 2/ bola

v konaní takisto v celom rozsahu úspešná, keďže jej však žiadne trovy konania nevznikli (zo spisu jej
žiadne nevyplývajú), súd jej ich náhradu nepriznal. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade
s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava II.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.