Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. apríl 2016

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 6C/178/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6314207161
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Gál

ECLI: ECLI:SK:OSBR:2016:6314207161.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, samosudcom JUDr. Tiborom Gálom, v právnej veci navrhovateľov 1/ Y. H., nar.

XX.XX.XXXX, bytom L. č. X a 2/ U. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. 4, proti odporcom 1/ H. L., nar.
XX.XX.XXXX, bytom L. č. XX, 2/ I. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., J. cesta XXX/XX a 3/ V. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom L., O. F. 4, všetci zastúpení JUDr. Máriou Stahovcovou, advokátkou, AK so sídlom
Brezno, ČSA č. 18, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že do BSM žalobcov v 1/ a 2/ rade patria nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v k.ú.
Y., a to parcela č. C-KN XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 56 m2, vedená na LV č. XXXX
Okresným úradom Brezno, katastrálnym odborom a parcela č. C-KN XXXX/X, trvale trávne porasty o

výmere 277 m2, novovytvorená z pôvodnej parcely č. C-KN XXXX/X, trvalé trávne porasty o výmere 919
m2, geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XX geodetickej kancelárie R., B. 3, L. zo dňa 10.11.2015,
úradne overeným dňa 18.11.2015.

II. V zostávajúcej časti súd návrh z a m i e t a .

III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa vo veci domáhali toho, aby súd určil, že sú v režime BSM spoluvlastníkmi nehnuteľnosti

v k.ú. obce Y., zapísané v registri "C" katastra nehnuteľnosti č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o
výmere 56 m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX a parc. č. XXXX/X trvale trávne porasty o výmere
XXX m2, ktorá je zapísaný na LV č. XXXX. Svoj návrh zdôvodnili tým, že sa cítia byť vlastníkmi týchto
nehnuteľností titulom vydržania, keďže v roku XXXX, keď plánovali postaviť rodinný dom našli vhodný
pozemok na výstavbu, ktorý mali vtedy určený na výstavbu E. B. s manželkou J. s už vybaveným
územným rozhodnutím, a to od roku XXXX. S výstavbou však menovaní manželia nezačali, preto sa
s navrhovateľmi dohodli, že všetky pripravené doklady k výstavbe vrátane pozemku sa vyporiadajú v

prospech navrhovateľov, pričom B. predložili aj doklady, ktoré mali k výstavbe domu pripravené spolu
s potvrdením, že vlastnia aj svahovitý pozemok za stavebným pozemkom, parc. č. XXXX/X. Manželom
B. vyplatili navrhovatelia kúpnu cenu 10 000,- Kčs a požiadali o stavebné povolenie na výstavbu domu,
ktoré im bolo vydané. Následne sa realizovala výstavba domu, tento bol skolaudovaný v roku XXXX. J. č.
XXXX/XX bola prečíslovaná na C-KN XXXX/X a C-KN XXXX a parcela č. XXXX/X bola prečíslovaná na
C-KN XXXX a XXXX/X. Postavený rodinný dom navrhovateľov stojí čiastočne aj na parcele C-KN XXXX,
ktorá je predmetom tohto sporu. V rokoch 1999 a 2000 prebiehalo konanie o ROEP, kde sa navrhovatelia

dozvedeli, že vlastníctvo nie je usporiadané a že predmetné pozemky sú zapísané ako vlastníctvo p. L.,
rod. F., ktorá bola matkou vtedajšieho starostu obce L. p. H. L. st., ktorý nároky navrhovateľov k týmto
pozemkom akceptoval a uviedol, že pozemky budú vysporiadané v ich prospech. V roku 2003 však H.
L. zomrel a do jeho práv vstúpili odporcovia v 1/ - 3/ rade ako jeho deti. Následne došlo k tomu, žeodporcovia si dali osvedčiť formou notárskej zápisnice vydržanie predmetných parciel napriek tomu, že
najmenej od roku 1970 ich neužívali ani ich právni predchodcovia, ani odporcovia sami.

V priebehu konania navrhovatelia zmenili svoj žalobný návrh a žiadali, aby súd určil, že do
bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľov patria nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v katastrálnom
území Y., a to parc. registra "C" katastra nehnuteľností č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere
56 m2, ktorá je zapísaná n a LV č. XXXX a ďalej, aby určil, že navrhovatelia sú aj bezpodielovými
spoluvlastníkmi novovytvorených parciel v registri "C" katastra nehnuteľností pre k.ú. Y., geometrickým

plánom č. XXXXXXXX/XXX/XX vypracovaný D. kanceláriou R., so sídlom B. 3, L., a to parciel C-KN
XXXX/X trvale trávne porasty o výmere XXX m2, C-KN XXXX/X trvale trávne porasty o výmere XXX m2
a C-KN XXXX/X trvale trávne porasty o výmere 64 m2, ktoré boli vytvorené z pôvodnej parcely č. C-KN
XXXX/X, uvedenej vyššie. Na zdôvodnenie svojej zmeny návrhu uviedli, že v archívnych materiáloch
našli geometrický plán z roku 1984, na základe ktorého, resp. v súlade s ktorým bol navrhovateľom
pridelený do osobného užívania pozemok ako parcela č. XXXX/XX o výmere XXX mX a parcela č.

XXXX/XX o výmere 400 m2. Rodinný dom teda postavili na svojich parcelách, ktoré im takto mali byť
pridelenédoosobnéhoužívania,pričomrodinnýdomnemoholbyťumiestnenýbližšiekštátnejceste,ako
to bolo u susediacich pozemkov, pretože cez pozemok viedlo vysokotlakové potrubie vody a diaľkových
telekomunikačných káblov. Ostatok pozemku aj so svahovitou časťou však získali od E. B. s manželkou
a cítili sa byť vlastníkmi aj stavebného pozemku aj zvyšnej časti pozemku, ktorá takto bola odkúpená.

Súčasťouzmenynávrhubolajgeometrickýpláncitovanývyššie,vzmyslektoréhobolizachovanéplochy
pozemkov s parc. č. XXXX a XXXX (na ktorých je postavený predmetný rodinný dom navrhovateľov)
od parcely C-KN XXXX/X bola oddelená plocha novovytvoreného pozemku XXXX/X o výmere 312 m2
a od parcely C-KN XXXX/X plocha novovytvorených pozemkov XXXX/X o výmere 277 m2 a XXXX/X
o výmere 63 m2. V poznámke výkazu výmer geometrického plánu je uvedené, že plocha parciel C-KN

č. XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX/X je totožná s plochou parciel K-NE č. XXXX/XX a XXXX/XX, podľa
geometrického plánu č. XXX-XXX-XXX-XX, B. č. 100. Zmena návrhu bola súdom pripustená.

Odporcovia žiadali žalobu v pôvodnom aj novom znení zamietnuť a uviedli, že u navrhovateľov neboli
dané podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. V časti pozemkov,

ktoré im mali byť pridelené do osobného užívania na výstavbu domu, navrhovatelia nepredložili dohodu
o zriadení práva osobného užívania k takej ploche, k akej sa domáhajú určenia vlastníckeho práva,
pričom z ostatných listín vyplýva, že k takýmto plochám nebolo založené osobné užívanie navrhovateľov
a ani ich následne vlastnícke právo, preto k sporným pozemkom boli naďalej vedení ako vlastníci právni
predchodcovia odporcov. Navrhovatelia nemajú žiaden titul pre vznik vlastníckeho práva ani k ostatnej

spornej ploche, keďže na zdôvodnenie nadobudnutia vlastníckeho práva uvádzajú údajnú uzavretú
kúpnu zmluvu, ku ktorej nemajú žiaden doklad o jej uzavretí. Podľa tvrdenia navrhovateľov malo ísť
o ústnu dohodu, avšak s nevlastníkom (p. B. s manželkou). Naviac v dobe, keď sa navrhovatelia ujali
držby spornej plochy, pre nadobudnutie vlastníckeho práva bola potrebná písomná scudzovacia zmluva
- to vyplývalo so znenia zákona, s ktorého obsahom sa mohli pri základnej opatrnosti oboznámiť a teda

ich omyl v tom, že uzavreli riadnu kúpnu zmluvu, nebol ospravedlniteľný. Na základe toho nemohli byť
dobromyseľní o tom, že im predmetné sporné plochy patria.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov a listinnými dôkazmi, z ktorých zistil nasledovný
skutkový stav:

Navrhovatelia v súčasnosti užívajú pozemky registra "C" katastra nehnuteľností, parc. č. XXXX/X,
záhrady o výmere XXX mX a č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, ktoré sú zapísané
na LV č. XXX pre k.ú. Y.. Spolu so stavbou - rodinným domom so súpisným číslom XXXX, zriadenou
na pozemku s parc. č. XXXX, sú tieto nehnuteľnosti vedené na uvedenom liste vlastníctva v prospech

navrhovateľov ako ich výlučné vlastníctvo v režime L.. Ďalej sú navrhovatelia užívateľmi parciel registra
"C" katastra nehnuteľností č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XX mX a č. XXXX/X, trvalé
trávne porasty o výmere XXX m2, ktoré sú vedené pre k.ú. Y. v prospech odporcov na LV č. XXXX a
XXXX, u každého z nich po X/X.

Predmetné pozemky (tj. tie, ktoré sú vedené v prospech navrhovateľov, aj tie, ktoré sú vedené v
prospech odporcov) boli v minulosti súčasťou väčšej plochy pozemnoknižnej parcely, vedenej pre k.ú.
Y. v pozemnoknižnej vložke č. XXXX ako Z. nad L., parc. č. XXXX/X o výmere XX XXX m2, keď v
časti B uvedenej pozemnoknižnej vložky sú ako prví spoluvlastníci uvedenej parcely od XX.XX.XXXXvedení E. F. v X/X a jeho manželka S., rod. F., taktiež v X/X - titulom zámeny z uvedeného dňa. Ďalším
údajom v pozemnoknižnej vložke je nový zápis týchto spoluvlastníckych podielov v prospech C. F. a J.
L., rod. F., na základe dedenia a deľby v zmysle uznesenia pod sp. zn. D XXX/XX. Posledným zápisom v

uvedenej pozemnoknižnej vložke je poznámka k J. L., rod. F., spisová značka D XXXX/XX. Zápis súvisí
s rozhodnutím Štátneho notárstva v L. L. v dedičskej veci po nebohej menovanej, zomr. XX.XX.XXXX,
rozhodnutie datované dňa XX.XX.XXXX. V zmysle uvedeného bola do dedičstva po nebohej J. L., rod.
F. poňatá aj uvedená pozemnoknižná parcela č. XXXX/X, lúka, v X/X, toto dedičstvo mal v zmysle
rozhodnutia prebrať dedič H. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, bez povinnosti úhrady dedičského

podielu A.. arch. G. L., nakoľko úhrada nebola žiadaná. H. H. L. st. bol otcom odporcov v X/-X/ rade.

Začiatkom 60-tych rokov minulého storočia bola na týchto súvisiacich pozemkoch plánovaná výstavba
rodinných domov, za účelom toho došlo k prvému deleniu pozemkov, čo vyplýva napr. z doloženého
výkazu plôch ku geometrickému plánu č. XXX/XX-XXX-XXX z XX.XX.XXXX, v zmysle tohto v
pozemkovej knihe vedená parcela č. XXXX/X, s číselným označením podľa pozemkovej mapy XXX/X,

mala byť rozdelená na menšie plochy , keď podľa nového stavu mali vzniknúť pozemky s parc. č. XXX/X,
lúka o výmere XXXX m2, ktorá mala prípadnúť doterajším vlastníkom (C. F. a J. L., rod. F.), obom po X/
X , rovnako novovytvorená parcela XXX/X lúka o výmere XXXX m2, avšak novovytvorená plocha XXX/X
lúka o výmere XXXX mX mala pripadnúť Z. G., bytom L. č. X a to v X/X , novovytvorená plocha parcely č.
XXX/X lúka o výmere XXXX mX mala po X/X pripadnúť C. O. s manželkou a B., rod. G., bytom L. č. XX.

I. J. L. a E. F. odpredať rozdelené plochy uvedenej pozemnoknižnej parcely budúcim stavebníkom
vyplýva z doložených listín, ktorými sú rukou písaná "J." z XX.XX.XXXX, ktorou J. L. potvrdila prevzatie
sumy 1 600,- Kčs prijatých dňa XX.XX.XXXX za pozemok pod stavu rodinného domu vo výmere 1
600 m2 s tým, že poistenka je platná do vybavenia kúpnopredajnej zmluvy a s prepisom pozemku

vzniklé trovy znáša kupujúci súdruh G. (v poistenke písaný ako B.). Výmera pozemku mala byť
odpredaná od cesty. Poistenka obsahuje aj podpis kupujúceho, ktorý je však nečitateľný. Druhou listinou
je poistenka, ktorou E. F. potvrdil dňa XX.XX.XXXX prevzatie sumy 3 000,- Kčs, ktorú prevzal za
stavebný pozemok v L. od p. M. F. za účasti svedkyne H. F., rod. F.. Z. obsahuje podpis E. F., aj
M. F.. Z ďalších listín, ktoré boli do súdneho spisu doložené, však vyplýva, že výstavba rodinných

domov sa uskutočňovala na základe delenia jednotlivých plôch stavebných pozemkov samotným
Československým štátom, v prípade plôch užívaných v súčasnosti navrhovateľmi bolo dňa XX.XX.XXXX
vydané územné rozhodnutie pod zn. Y..-XXXX/XX-Ho., ktorým bolo rozhodnuté o umiestnení stavby,
a to rodinného domu stavebníka E. B., na parcele č. XXXX/X v k.ú. Y.. X. na to dňa XX.XX.XXXX S.
národný výbor v L. L., odbor finančný, pod č. O./X-XXXX/XXXX-PRÁV. vydal rozhodnutie o pridelení

pozemku do osobného užívania E. B., nar. XX.XX.XXXX a manželke J., rod. J., na základe žiadosti
zo dňa XX.XX.XXXX, zapísaného v pozemnoknižnej vložke č. XXXX, pod parc. číslom XXXX/X, po
prevedení identifikácie a podľa vyhotoveného výkazu plôch ku geometrickému plánu č. XXX-XXXX-
X zo dňa XX.XX.XXXX k novoutvorenej parcele č. evidencie nehnuteľnosti XXXX/XX pre k.ú. Y. vo
výmere 800 m2, ktorý je vo vlastníctve Československého štátu, správe Miestneho národného výboru

vo Y.. Osobné užívanie malo byť zriadené za účelom výstavby rodinného domu, pričom podľa tohto
rozhodnutia pozemok musí byť zastavený najneskoršie do 2 rokov a v zmysle podmienok uvedených
v územnom rozhodnutí z XX.XX.XXXX. Dňa 10.02.1971 bola následne uzavretá dohoda o zriadení
práva osobného užívania pozemku v prospech menovaného E. B. a jeho manželky k pozemnoknižnej
parcele XXXX/X, totožnej s parcelou evidencie nehnuteľností XXXX/XX o výmere 800 m2, k výstavbe

rodinného domu. Toto právo bolo zriadené za úhradu 4 800,- Kčs. Ďalej bolo stanovené, že právo
osobného užívania pozemku vznikne registráciou tejto dohody na štátnom notárstve, notársky poplatok
za registráciu dohody hradí nadobúdateľ pozemku. K súvisiacej ploche takto prideleného pozemku je v
súdnom spise doložené písomné potvrdenie C. O. a manželky B., rod. G., bytom v L., o tom, že od E.
B. a manželky J., rod. J. prevzali kúpnu cenu X XXX,- Kčs za zadnú časť parcely č. XXXX/X vo výmere

XXX mX (svah). Týmto sa zároveň zriekli vlastníckeho práva v prospech kupujúcich E. B. a manželky.
Listina je spísaná v L. dňa 23.04.1970 a podpísaná je predávajúcim C. O. a manželkou B., rod. G., za
kupujúcich manželmi B..

Ako vyplynulo z výpovedi účastníkov, aj z obsahu ďalších listín, na predmetnom pridelenom pozemku

od Československého štátu E. B. s manželkou výstavbu rodinného domu nerealizovali, právo osobného
užívania prideleného pozemku bolo za súhlasu štátnych orgánov prevedené na navrhovateľov. Z výpisu
z evidencie nehnuteľností zo dňa 19.10.1983 vyplýva dohoda o zrušení osobného užívania pozemku zo
dňa 27.07.1983, ktorá sa mala týkať parcely evidencie nehnuteľností vo vlastníctve Československéhoštátu v H. Y. č. XXXX/XX ako záhrada o výmere XXX mX a zastavané plochy o výmere XXX m2,
zároveň z listiny Miestneho národného výboru vo Y. z XX.XX.XXXX vyplýva pridelenie pozemku na
výstavbu rodinného domu Y. H., teda navrhovateľovi v 1/ rade pod jednacím č. XXX/XXXX s tým,

že na základe uznesenia rady miestneho národného výboru mu bol pridelený stavebný pozemok v
k.ú. Y., parc. č. XXXX/XX, vo výmere XXX mX,v lokalite L. po E. B.. Stavebný pozemok je v zmysle
tohto oznámenia ako tzv. preluka. Takto bola nazývaná časť pozemku, zatiaľ nezastavaná a relatívne
neužívaná, nachádzajúca sa medzi dvoma už užívanými, resp. zastavanými plochami, keď z výpovede
účastníkov vyplynulo, že z východnej strany bol pozemok zastavaný a oplotený rodinou G. a zo západnej

strany rodinou H.. Užívanie vedľajšieho pozemku rodinou G. vyplýva takisto z vyššie citovaného výkazu
plôch ku geometrickému plánu z roku 1963, keď rodine G. mal byť pridelený oddelený pozemok
pod číselným označením XXX/X, bezprostredne susediaci s parc. č. XXXX/X, ktorá mala byť ďalej v
neskoršomobdobídelenánamenšiečasti.Dňa15.08.1983bolavyhotovenákópiazpozemkovejmapys
vyznačenýmpozemkomXXXX/XXevidencienehnuteľností,zvýpisuztejtoevidencievyplývarozdelenie
tohtopozemkunazáhraduovýmereXXXm2azastavanúplochuovýmere150m2,stým,žeužívateľom

mal byť E. B. s manželkou J.. G. XX.XX.XXXX vydal Miestny národný výbor vo Y. potvrdenie o tom, že
uznesením rady H. vo Y. č. XX/XXXX-R-MVN zo dňa XX.XX.XXXX bol pridelený stavebný pozemok,
preluka, parc. č. XXXX/XX vo výmere XXX mX v lokalite L., pre Y. H., bytom X.. Pozemok na výstavbu
rodinného domu sa nachádza v zastavanej časti osady L., ktorá patrí do obce H. pod H.. J. bolo vydané
k žiadosti o súhlas k zriadeniu osobného užívania pozemku k výstavbe rodinného domu. Podľa tohto

potvrdenia stavebný pozemok je v zozname prelúk na rok 1984.

Pre účely výstavby rodinného domu navrhovateľmi na takto pridelenej ploche, ku ktorej mala byť
uzavretá dohoda o zriadení práva osobného užívania, bolo ešte potrebné vykonať zmeny, súvisiace s
umiestnením inžinierskych sietí, ktoré viedli cez túto plochu a pre potrebu dodržania ochranného pásma

existujúceho vysokotlakového vodovodného potvrdia a telekomunikačných sietí, pričom dňa 31.05.1984
bol vyhotovený nový geometrický plán, ktorý pôvodnú parcelu označovanú ako pozemnoknižná parcela
č. XXXX/X rozdelil novým spôsobom, keď bližšie od cesty bola vydelená plocha novovytvoreného
pozemku s parc. č. XXXX/XX ako lúka o výmere XXX m2, ďalej na severnej strane pôvodnej
pozemnoknižnej parcely bola ponechaná oddelené plocha aj naďalej vedená pod č. XXXX/X ako lúka

o výmere XXX m2, aj s ponechanou pozdĺžnou časťou, vedúcou od severnej po južnú stranu pozemku
popri hranici s pozemkom rodiny G., pričom tieto dve oddelené plochy mali zostať vo vlastníctve O. štátu.
Pre účely pridelenia do osobného užívania pre Y. H. v zmysle tohto geometrického plánu boli oddelené
plochynovovytvorenýchparcielXXXX/XXakolúkaovýmereXXm2,ďalejparcelač.XXXX/XXvčastiach
XXX mX zastavané plochy a XXX mX záhrady, ako aj parcela č. XXXX/XX ako záhrady o výmere XXX

m2. Do súdneho spisu bola doložená dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku Miestneho
národného výboru vo Y. v prospech Y. H. a U. H., teda navrhovateľov, zo dňa XX.XX.XXXX, a to k
pozemku s pozemnoknižným parcelným číslom XXXX/XX, ktoré má byť totožné s katastrálnou parcelou
evidencie nehnuteľností XXXX/XX vo výmere XXX m2, k výstavbe rodinného domu. Právo bolo zriadené
zaúhradu2400,-Kčs.ZaČeskoslovenskýštát,resp.MNVY.dohodupodpísaltajomníkMNVapredseda

MNV, za nadobúdateľov podpísali dohodu obidvaja navrhovatelia. Miestny národný výbor v H. pod H.
zaslal D., n.p., pracovná skupina Brezno, žiadosť o zápis parciel a výpis z evidencie nehnuteľností.
Žiadosť je datovaná 17.07.1984, pod č. XXX/XX, a uvádza sa v nej, že rada MNV v H. pod H. týmto
žiada o zápis parciel XXXX/XX a XXXX/XX do evidencie nehnuteľností podľa geometrického plánu č.
XXX-XXX-XXX-XX. Miestny národný výbor zároveň žiadal o vyhotovenie výpisu z listu vlastníctva.

Stavebnépovoleniebolonavrhovateľomvydané26.10.1984,knovostavberodinnéhodomunapozemku
parc. č. evidencie nehnuteľnosti XXXX/XX, s celkovou obytnou plochou XX,X mX plus hospodárske
budovy,sostanovenýmivzdialenosťamiodsusednýchstaviebstým,žeodpravejhranicepozemkumala
byť táto vzdialenosť X,X m, od ľavej hranice pozemku zbytok a od osy cesty 37,8 m, dľa situácie v mieste

1:500. Vytýčenie stavby mal vykonať stavebný dozor A.. Y. R., P. XX, X.. V rozhodnutí sa ďalej konštatuje
odňatie poľnohospodárskej pôdy z pôdneho fondu na trvalo v celkovej výmere XXX m2, z toho XXX m2
na zastavanú plochu. Rozhodnutie vydal Okresný národný výbor v Banskej Bystrici dňa XX.XX.XXXX,
upovedomení mali byť okrem iných aj F. H., L. č. 3, H. pod H. a Z. G., L. č. 1, H. pod H.. R. bola
skolaudovanározhodnutímzodňa27.12.1991nazákladenávrhustavebníkaz03.10.1990astavebného

povolenia z 26.10.1984. Miestne šetrenie sa konalo 13.09.1990 a týmto rozhodnutím bolo povolené
užívanie stavby rodinného domu, pozostávajúceho z jednej kuchyne, piatich izieb a príslušenstva, ktoré
spĺňajú podmienky pre jednu bytovú jednotku. V odôvodnení sa uvádza, že miestny národný výbor
vykonal ohliadku novostavby rodinného domu, stavebníka Y. H., bytom L. č. 4, pričom zistil, že stavba jerealizovaná v zmysle platnej projektovej dokumentácie a vyhovuje podmienkam uvedeným v stavebnom
povolení.

Listina, ktorá by osvetľovala dôvody, resp. právne skutočnosti, na základe ktorých došlo k novému
zakresleniu, príp. zameraniu sporných plôch, tak ako tieto jestvujú v súčasnosti, doložené účastníkmi
neboli, bol však predložený geometrický plán zo dňa 14.12.1990, ktorým bol zameraný rodinný dom
navrhovateľov a z ktorého je zrejmé, že časť rodinného domu v rozsahu zaznamenanom na parcele
evidencie nehnuteľnosti č. XXXX o výmere 56 m2 sa nachádza mimo plochy vyznačenej a zameranej

parcely evidencie nehnuteľnosti č. XXXX, záhrady o výmere XXX mX (dnes parcela C-KN XXXX/X).

Pre posúdenie dôvodnosti návrhu bolo nevyhnutné skúmať splnenie podmienok vydržania na strane
navrhovateľov, a to vo vzťahu k tej časti nimi užívaných plôch, ktoré boli ako vydelené časti pozemkov
evidencie nehnuteľností pridelené do osobného užívania za účelom výstavby rodinného domu a
následne aj k tým plochám, ktoré sú nimi užívané na základe nimi deklarovanej kúpy od manželov E.

B. a jeho manželky J., rod. J.. S účinnosťou od 01.04.1983 Občiansky zákonník stanovoval ako jeden
z možných spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva vydržanie, pričom podmienkou bola nepretržitá
držba v prípade nehnuteľnej veci po dobu desiatich rokov (§ 135a Občianskeho zákonníka v znení
po 01.04.1983). Zároveň zákon stanovoval, že ak ide o pozemok alebo jeho časť, ktorý má občan
nepretržite v držbe 10 rokov a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania, nadobúda

vlastníctvo k pozemku alebo k jeho časti štát, občan nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o
osobnom užívaní pozemku v rozsahu uvedenom v § 200. Právo osobného užívania sa mohlo zriadiť
len k pozemkom, ktoré sú v socialistickom spoločenskom vlastníctve a ktoré sú podľa územných plánov
alebo územných rozhodnutí určené na výstavbu rodinných domčekov, rekreačných chát alebo garáží
alebo na zriaďovanie záhradiek. Pôda určená na iné účely, najmä poľnohospodárska pôda sa nesmela

na zriadenie práva osobného užívania použiť.

Z uvedeného je zrejmé, že až do účinnosti novely Občianskeho zákonníka (zákona č. 509/1991 Zb.)
nebolo možno vydržať vlastnícke právo k takému pozemku, ktorý bol určený na výstavbu rodinného
domu, ako tomu bolo u navrhovateľov, zákon okrem toho stanovoval aj obmedzenia vo vzťahu k

poľnohospodárskej pôde, ktorú nebolo možné vydržať vôbec. S účinnosťou od 01.01.1992 však bolo
možné započítať si čas, po ktorý právny predchodca oprávnenej osoby, resp. osoba samotná mala
pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou zákona č. 509/1991 Zb. a k vydržaniu tak mohlo dôjsť v
zmysle § 134 Občianskeho zákonníka v znení po 01.01.1992, už bez uvedených obmedzení na základe
charakteru pozemku. Podmienkou pre vydržanie bola oprávnená držba, to znamená dobromyseľnosť

osoby o tom, že jej vec patrí, s ohľadom na všetky okolnosti.

Vo vzťahu k tej spornej ploche, ktorú navrhovatelia užívali z titulu výstavby rodinného domu na základe
dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku, mohol byť začiatok vydržacej doby stanovený na
18.09.1984, teda v deň podpísania dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku s Miestnym

národným výborom Y., táto doba by uplynula dňa 18.09.1994. Otázkou zostala dobromyseľnosť, ako
aj rozsah plochy, o ktorej mohli byť navrhovatelia oprávnene presvedčení, že im patrí. Odporcovia
namietali, že vo väčšom rozsahu než k ploche 400 m2 pridelenej parcely evidencie nehnuteľnosti XXXX/
XX v zmysle uvedenej dohody, nemohli byť navrhovatelia dobromyseľní. Pre užívanie väčšej plochy tu
nebol žiaden právny dôvod. Z uvedenej listiny si podľa odporcov museli byť navrhovatelia vedomí toho,

k akej veľkej ploche im toto právo prináleží. Tejto argumentácii súd nedal za pravdu z toho dôvodu, že
na strane navrhovateľov tu bolo viacero okolností, ktoré svedčili o tom, že sú oprávnení užívať väčšiu
plochu než len 400 m2, ktoré vyplývali z uzavretej dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku
zo septembra 1984. V prvom rade tu bola skutočnosť, že právo osobného užívania a jeho rozsah bol
u nich odvodený od pôvodne prideľovanej plochy v prospech manželov B., keď ešte v roku 1971 bola

medzi Miestnym národným výborom vo Y. a týmito manželmi uzatvorená dohoda o pridelení plochy
800 m2 parcely evidencie nehnuteľností s rovnakým číslom ako tomu bolo u navrhovateľov. Ďalej tu
bola okolnosť vypracovaného nového zamerania prideľovaných pozemkov geometrickým plánom z roku
1983 ako je citované vyššie, z ktorého bolo zrejmé, že pre navrhovateľov má byť vydelená plocha
800 m2, skladajúca sa z oddelenej plochy novovytvorenej parcely XXXX/XX a XXXX/XX. K tomu bola

pridaná dokonca ešte plocha novovytvorenej parcely XXXX/XX o výmere 64 m2, o ktorej sa len možno
dohadovať, že bola takto vydelená a zakreslená z dôvodu prístupu k budúcemu stavebnému pozemku
od miestnej komunikácie. Navrhovateľ bol osobne prítomný pri zameriavaní pozemku geodetom a teda
aj v prírode mal vedomosť o tom, čo má byť v jeho prospech oddelené/zakreslené. Ďalšou skutočnosťou,svedčiacou v prospech navrhovateľov je postup štátnych úradov - Miestny národný výbor v H. pod H.
žiadal D., n.p., o zapísanie novovytvorených parciel XXXX/XX a XXXX/XX do evidencie nehnuteľností
podľa uvedeného geometrického plánu, to znamená s údajmi vo výkaze výmer ako sú uvedené vyššie,

tj. obidve parcely majú byť vo vlastníctve Československého štátu, Správe MNV Mýto pod H., avšak so
zriadenímprávaosobnéhoužívaniapreY.H.,dohromadyvrozsahu800m2.Tomunezodpovedalpostup
Miestneho národného výboru vo Y., ktorý s navrhovateľmi uzavrel hore citovanú dohodu o pridelení
pozemku o výmere 400 m2. Každopádne v evidencii nehnuteľností a následne v katastri nehnuteľností
boli v prospech navrhovateľov vedené plochy týchto parciel o výmere väčšej než 800 m2, ako je tomu aj

v súčasnosti. Napokon je treba vziať do úvahy aj výsledok kolaudačného konania, ktorého výsledkom
bolo v r. 1991 konštatovanie, že úrad vykonal ohliadku novostavby rodinného domu, pričom zistil, že
stavba je realizovaná v zmysle platnej projektovej dokumentácie a vyhovuje podmienkam uvedeným v
stavebnom povolení. V stavebnom povolení bolo určené, na akom pozemku má stavebník stavať a v
kolaudácii tak bolo potvrdené, že, povedané ľudovo, stavba stojí tam, kde stáť má.

K argumentácii odporcov ohľadne listiny, kde bolo jasným spôsobom vymedzených 400 m2, ktoré
mali navrhovatelia pridelené, súd uvádza, že ani takýto údaj nemusel nevyhnutne založiť vedomosť
navrhovateľov o zriadení práv len k ploche 400 m2, ak išlo o pridelenie plochy za účelom výstavby
rodinného domu a s takouto listinou súvisela predtým vyhotovená listina (geometrický plán), z ktorého
vyplývalo vydelenie ďalšej plochy v ich prospech s označením "záhrada" - z laického pohľadu je

pochopiteľný omyl v tom, že uvedených 400 m2 je len označenie tej plochy, na ktorej sa má stavba
realizovať, nie však všetkej plochy, ktorú budú môcť stavebníci užívať.

V postupe štátnych orgánov v tom čase celkom zjavne došlo k zmätočným úkonom, keď na jednej
strane došlo na mieste samom k zameriavaniu plochy pozemku, na ktorom bude navrhovateľ s

manželkou oprávnený postaviť rodinný dom, táto plocha bola určitým spôsobom vymedzená jednak
v prírode, na druhej strane bola takáto plocha vydeľovaná aj graficky novým geometrickým plánom,
parcely sa prekresľovali z dôvodu inžinierskych sietí v blízkosti miestnej komunikácie, kde z tohto
dôvodu nebolo možné realizovať stavbu rodinného domu. Novému výkazu výmer však nezodpovedala
uzavretá dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku a tejto dohode zase nezodpovedali

komunikácia medzi Miestnym národným výborom v H. pod H. a medzi D. národným podnikom, ani
zápisy, ktoré zotrvali až dodnes najprv v evidencii nehnuteľnosti a neskôr v katastri nehnuteľnosti.
Súd uznal argumentáciu navrhovateľov v tom, že zmätočnosť úradného postupu nemôže byť na
ťarchu navrhovateľov. Bolo tak možné uveriť tvrdeniu navrhovateľov, že boli presvedčení o vlastníctve
pozemkov v rozsahu väčšom než je len 400 m2 vo svoj prospech, pričom na ich strane vznikol

omyl o relevantných právnych skutočnostiach, tento omyl však zo strany súdu bol posúdený ako
ospravedlniteľný a na strane navrhovateľov uznal dobromyseľnosť ich držby predmetného pozemku
v rozsahu, aký zodpovedal vydelenej ploche parciel evidencie nehnuteľností XXXX/XX a XXXX/XX,
boli teda splnené podmienky vydržania týchto plôch, ktoré sú v súčasnosti zakreslené geometrickým
plánom, ktorý je prílohou žalobného návrhu a zároveň sa stáva súčasťou tohto súdneho rozhodnutia.

Ako vyplýva z uvedeného geometrického plánu, zakreslenie predmetných plôch vychádza z pôvodného
vypracovaného geometrického plánu č. XXX-XXX-XXX-XX z XX.XX.XXXX. Okrem plôch pozemkov,
ktoré sú v súčasnosti zapísané na liste vlastníctva v prospech navrhovateľov, tak uvedeným plochám
parciel evidencie nehnuteľností zodpovedajú novovytvorená parcela uvedenú geometrickým plánom č.
XXXX/X trvale trávne porasty o výmere 277 m2 a novovytvorená parcela C-KN XXXX/X trvale trávne

porasty o výmere 919 m2. Podmienkam vydržania samozrejme zodpovedala aj doteraz vedená parcela
C-KN č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 56 m2 v prospech odporcov, ktorá je však
zastavanou plochou rodinným domom navrhovateľov a o tejto ploche súd takisto nemal pochybnosti z
hľadiska splnenia podmienok vydržania, s ohľadom na vyššie uvedené okolnosti, ktoré platili aj pre túto
časť pozemku. Návrhu nebolo naopak možné vyhovieť v časti novovytvorenej parcely K-NC 2354/6,

ktorá nezodpovedala uvedeným kritériám v dobromyseľnosti na strane navrhovateľov, keďže nejde o
plochu, ktorá by predstavovala vydelené parcely evidencie nehnuteľností geometrickým plánom z roku
XXXX (č. parciel XXXX/XX, resp. XXXX/XX).

Rovnakonebolomožnévyhovieťnávrhuvčastiostatnejplochy,ktoráanipodľavedomostinavrhovateľov

nebola prideľovaná štátom na výstavbu rodinného domu, ale túto mali navrhovatelia nadobúdať kúpou
od manželov B. v roku 1983. V tomto prípade súd musel uznať argumenty odporcov v tom smere,
že aj pri najmenšej opatrnosti aj v prípade nevedomosti o znení právnych predpisov o podmienkach
prevodu nehnuteľností do vlastníctva inej osoby, si navrhovatelia museli byť vedomí, že pre to, abykúpou nadobudli vlastnícke právo do svojho vlastníctva, bolo potrebné vyhotoviť písomnú zmluvu,
ktorá následne musela byť registrovaná štátnym notárstvom. Išlo o jednoznačné zákonné ustanovenie,
ktoré nemohlo vyvolávať pochybnosti o jeho výklade a zmysle ani u občanov bez právnického

vzdelania, pričom vedomosť o potrebe písomnej zmluvy a registrácii na štátnom notárstve bola relatívne
všeobecne známou skutočnosťou. Navrhovatelia tak pozemok s parcelným č. XXXX/X nenadobudli
v dôsledku absencie takejto zmluvy, či jej registrácie ani titulom kúpy, ani titulom vydržania, pretože
za daného právneho stavu a objektívneho stavu vedomostí o podmienkach prevodu nehnuteľností
navrhovatelia nemohli byť dobromyseľní o tom, že im táto plocha patrí. Nemohlo sa tak stať ani

za tých okolností, že manželia B. predložili navrhovateľom svoje potvrdenie o tom, ako nadobudli
predmetný pozemok od manželov O., ani skutočnosť, že tu išlo o preluku medzi dvoma už zastavanými
a ohradenými pozemkami, kde žiadne iné osoby túto plochu neužívali a nemohli tomu svedčiť ani
ostatné okolnosti predaja okolitých súvisiacich pozemkov zo strany právnych predchodcov odporcov za
účelom výstavby rodinných domov inými osobami. Z toho dôvodu, hľadiac aj na zásadu hospodárnosti
konania,súdnepovažovalzapotrebnévykonaťďalšiedokazovanievýsluchomosôb,ktorébyvypovedali

o okolnostiach predaja týchto plôch právnymi predchodcami odporcov. Z rovnakého dôvodu súd
nevykonával ani ohliadku sporných plôch, keďže relevantné skutočnosti pre rozhodnutie v tejto veci
vyplývalizhorecitovanýchlistín.Nazákladevykonanéhodokazovaniaauvedenejprávnejargumentácie
súd v prevyšujúcej časti žalobný návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keď bol konštatovaný len pomerný úspech
na oboch stranách sporu, preto žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej
možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má

inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

Ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.