Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. november 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/104/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418202137
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patricia Skotnická

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1418202137.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patricie Skotnickej a sudcov

JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore žalobcu: N. &. G. W. H. G., W.. U..,
N.: XX XXX XXX, Š. X, X., správca konkurznej podstaty úpadcu T.H. U..G..C.. P. W., N.: XX XXX XXX,
Š. XX, X., proti žalovanej: Z. Š., Ľ. Z. XX, X., Z. H. T.. Š.O. Š., W. XX, X., o zaplatenie 7.233,91 eura s
príslušenstvom,naodvolaniežalovanejprotirozsudkuOkresnéhosúduBratislavaIVzodňa08.04.2020,
č.k. 8C/32/2018-292, v spojení s uznesením zo dňa 15.07.2020, č.k. 8C/32/2018-333, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s uznesením zo dňa 15.07.2020, č.k.
8C/32/2018-333, v napadnutom výroku, ktorým zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 6.847,65 eura

spolu s príslušenstvom a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

Žalobcovi priznáva proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 08.04.2020, č.k. 8C/32/2018-292, v spojení s opravným
uznesením zo dňa 15.07.2020, č.k. 8C/32/2018-333, uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
6.847,65 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 12.01.2018 do zaplatenia, všetko do
troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II.) a žalobcovi
priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 89,32% (výrok III.).

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 10.05.2018 domáhal
voči žalovanej zaplatenia sumy 7.233,91 eura spolu s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 6.897,65
euraod12.01.2018dozaplateniaas9%úrokomzomeškaniaročnezosumy336,26euraod10.05.2018
do zaplatenia. Dôvodil, že dňa 24.05.2017 uzavrel ako zhotoviteľ so žalovanou ako objednávateľom
zmluvu o dielo (ďalej len "zmluva" alebo „zmluva o dielo“), predmetom ktorej bol jeho záväzok vykonať
rekonštrukciu bytu žalovanej podľa odsúhlaseného rozpočtu a korešpondujúci záväzok žalovanej za

vykonané dielo zaplatiť cenu podľa zmluvy; podľa priloženého rozpočtu mal žalobca svoju prácu a
činnosti vykonávať formou montáže dodaných materiálov. Žalovaná sa dostala do omeškania, keď
niektoré materiály, ktoré podľa vzájomnej dohody zabezpečovala, nedodala riadne a včas, čo bolo
i následným dôvodom navýšenia rozpočtu o tieto materiály. Vzhľadom na túto skutočnosť žalobca
dokončil dielo a odovzdal ho žalovanej dňa 19.12.2017, pričom žiadal o zaplatenie jeho ceny v sume
11.897,65 eura, po odpočítaní zálohy v sume 5.000 eur, t.j. celkom 6.897,65 eura. Zároveň si v zmysle
článku V., ods. 4 zmluvy o dielo uplatnil voči žalovanej i zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne zo sumy

5.748,04euraod12.01.2018(deňnasledujúciposplatnostifaktúry)dodňapodaniažaloby(09.05.2018),
v úhrnnej sume 336,26 eura.3. Žalovaná so žalobou žalobcu nesúhlasila, majúc za to, že žalobca mal podľa zmluvy o dielo dokončiť
rekonštrukciu jej bytu v lehote šesť týždňov od podpisu zmluvy, ktorý termín však nedodržal; preto si
voči žalobcovi uplatnila listom zo dňa 19.12.2017 pohľadávku v sume 8.350 eur titulom zmluvnej pokuty

v zmysle článku V., bod 6 zmluvy, a to za jeho omeškanie s odovzdaním diela v trvaní 167 dní (za jeden
deň á 50 eur). Túto pohľadávku si započítala voči pohľadávke žalobcu na úhradu ceny za dielo, čím
došlo k zániku vzájomne sa kryjúcich pohľadávok. Zároveň namietala, že žalobca nevykonal dielo v
celom rozsahu.

4. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie, pričom zistil, že žalobca ako zhotoviteľ uzatvoril so
žalovanou ako objednávateľom dňa 24.05.2017 zmluvu o dielo, na základe ktorej sa zaviazal vykonať
rekonštrukciu jej bytu podľa odsúhlaseného rozpočtu, tvoriaceho neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Medzi
činnosti a práce žalobcu pritom patrilo zabezpečenie riadenia a koordinácie prác, za pomoci p. I. T.
ako zodpovednej osoby a N.. T. X. ako riadiacej osoby priamo na objekte. Podľa zmluvy bol žalobca
povinný viesť na stavbe stavebný denník a uchovávať všetky doklady súvisiace s realizáciou predmetu

plnenia,pričompredzačatímrealizácieprácmalskontrolovaťvšetkyúdajeavýmerypodľapredloženého
realizačného projektu, ako aj ich súlad so skutočným stavom na stavbe. Zmluvné strany sa dohodli
na termíne ukončenia diela do šiestich týždňov od podpisu zmluvy o dielo, pričom sa dohodli i na
poskytnutí zálohy v sume 5.000 eur z dohodnutej ceny, ktorá sa mala použiť na materiálové krytie.
Pokiaľ išlo o cenu diela, tá bola stanovená dohodou a uvedená v prílohe, pričom v nej boli zahrnuté

všetky potrebné práce a dodávky na realizáciu predmetu plnenia podľa článku II. a III. zmluvy o dielo.
Podľa krycieho listu rozpočtu a rekapitulácie rozpočtu cena diela 8.756,94 eura pokrývala montáž, bez
dodávok materiálov. Podľa rozpočtu zo dňa 31.08.2016 rekonštrukcia bytu zahŕňala práce tam uvedené
a dodávky kanalizačných tvaroviek, PPR tvaroviek a fitingov, dodávku a montáž interiérov dverí v počte
2 ks, plastových okien a dverí, šachtových dverí a istenovej lišty; pokiaľ išlo o materiál, a to WC závesné,

umývadlo, sprchový kút, keramické dlaždice, veľkoformátové parkety a keramické obkladačky, tieto boli
v zmysle rozpočtu na výbere investora, a preto nebola ani ich cena zahrnutá do rozpočtu. Mailom zo
dňa 31.08.2016 žalobca zaslal p. P. Č. cenovú ponuku na rekonštrukciu bytu žalovanej, zdôrazňujúc,
že cena nezahŕňa dodávku dlažby, sanity a parkiet. Žalobkyňa uhradila žalobcovi dňa 25.05.2017 a
26.05.2017 zálohu v celkovej sume 5.000 eur.

5. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že žalovaná dňa 19.05.2017 zaslala žalobcovi grafický návrh kuchyne,
spolu s cenovou ponukou, ako aj vizualizáciou kúpeľne, pričom dňa 14.07.2017 (správne má byť
14.06.2017 - pozn. odvolacieho súdu) mu zaslala i nacenenie vchodových a interiérových dverí, ktorému
predchádzalo vypracovanie cenovej ponuky od spoločnosti T. Š., U..G..C.. dňa 13.06.2017 na 3 ks dverí

(1ksvchodovédvere,2ksinteriérovédvere)spoluspríslušenstvomamontážou.Predmetnáspoločnosť
následne dňa 21.06.2017 vytvorila objednávku pre žalobcu a vystavila mu zálohovú faktúru na sumu 230
eur, ktorú zaplatil dňa 12.07.2017, s doplatkom dňa 25.09.2017. Pokiaľ išlo o objednávku od spoločnosti
U. W. H..U.., žalovaná už pred podpisom zmluvy o dielo vykonala na predajni výber, na základe ktorého
jej uvedená spoločnosť vypracovala dňa 19.01.2017 cenovú ponuku, ktorú preklopila dňa 23.05.2017

do zákazky pre žalobcu; objednaný tovar spoločnosť nachystala a žalobcovi vydala dňa 20.09.2017.
Vo vzťahu k plastovým oknám a dverám súd prvej inštancie zistil, že dňa 05.06.2017 a následne dňa
20.07.2017 spoločnosť O. U..G..C.. vyhotovila žalobcovi preddavkovú faktúru, dňa 04.07.2017 dodala
aj s montážou a fakturovala jednokrídlové a dvojkrídlové okno, balkónové dvere, vnútorné parapetné
dosky, pričom dňa 31.08.2017 vykonala dodávku a montáž jednokrídlového okna. T. T. faktúrou zo

dňa 15.11.2017 vyúčtoval žalobcovi elektromontážne práce na byte žalovanej sumou 1.100 eur. Podľa
pokladničného bloku zo dňa 05.06.2017 súd prvej inštancie zistil nákup vinylovej podlahy a vinylovej
chémie v sume 404,47 eura v hotovosti, ktorú v zmysle emailovej komunikácie žalobca namontoval
spolu so sanitou v byte žalovanej dňa 08.11.2017. V rovnaký deň žalovaná žalobcovi oznámila, že ju
pri rekonštrukcii bytu bude zastupovať p. P. Č., ktorý sa obrátil emailom zo dňa 20.11.2017 na žalobcu,

aby ho urgentne kontaktoval. Žalovaná oznámila žalobcovi dňa 05.12.2017, že v dôsledku nedodržania
termínu rekonštrukcie bytu jej bráni v jeho užívaní a žiadala ho i o zaslanie aktuálneho súpisu prác.

6. Podľa krycieho listu čerpania za obdobie 01.06. do 31.10.2017 zo dňa 30.10.2017, rovnako ako
podľa krycieho listu čerpania za obdobie 01.06. do 22.12.2017 zo dňa 22.12.2017 predstavovali celkové

náklady na rekonštrukciu sumu 9.914,71 eura, z čoho dodávky tvorili spolu 1.407,25 eura bez DPH, a
montáž 8.507,47 eura bez DPH. Podľa elektronickej komunikácie medzi p. T., L.. X. H. L.. P. Č.G., títo
komunikovali ohľadne odsúhlasenia rozpočtu, pričom žalobcom revidovaný rozpočet v sume 9.914,705eura (bez DPH) obsahoval všetky vykonané práce; obsahom ich komunikácie bolo i odstránenie
nedorobkov na stavbe.

7. K odovzdaniu a prevzatiu diela došlo podľa zápisnice o odovzdaní a prevzatí diela dňa 19.12.2017, v
ktorej žalovaná uviedla, že žalobca nevykonal práce včas, dielo ukončil a odovzdal po termíne v zmluve
dohodnutom, čím sa dostal do omeškania. Žalobca v zápisnici uviedol, že vinyl na ukončenie stavby
dodala žalovaná na stavbu dňa 08.11.2017, a preto ho mohol montovať až po tomto termíne, čo malo za
následok posun termínu ukončenia stavby; vytknuté závady odstránil a kľúče odovzdal dňa 22.12.2017.

Žalobca vystavil žalovanej dňa 04.01.2018 faktúru č. XXXXXXX na sumu 6.897,65 eura, splatnú dňa
11.01.2018, za rekonštrukciu bytu, ktorú jej doručil prostredníctvom U. L., H..U.. do vlastných rúk dňa
10.01.2018. Žalovaná si listom zo dňa 19.12.2017 uplatnila a započítala voči žalobcovi pohľadávku z
tituluzmluvnejpokutyvcelkovejsume8.350eurza167dníomeškaniapoá50eurpodľačlánkuV.,bod6
zmluvy o dielo a žalobcu vyzvala na zaplatenie zostatku zmluvnej pokuty (ktorá prevyšovala pohľadávku
žalobcu voči žalovanej) v sume 1.452,35 eura; žalobca jej v reakcii listom zo dňa 12.01.2018 oznámil,

že jej nárok na zmluvnú pokutu neuznáva a vyzval ju opätovne na úhradu faktúry.

8. Vykonaným dokazovaním mal konajúci súd za preukázané, že strany sporu uzatvorili zmluvu o dielo,
ktorou sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal pre žalovanú ako objednávateľa vykonať rekonštrukciu bytu na
ulici Ľ. Z. XX P. X. a žalovaná sa zaviazala za vykonanie diela zaplatiť žalobcovi dohodnutú cenu. Vzťah

založený predmetnou zmluvou vyhodnotil súd prvej inštancie ako vzťah spotrebiteľský, keďže žalobca
uzatváralzmluvuvpostavenídodávateľaažalovanávpostaveníspotrebiteľa.Zmluvnéstranysadohodli
na cene diela podľa rozpočtu zo dňa 31.08.2016, tvoriaceho prílohu zmluvy o dielo; z neho vyplynulo, že
žalobca mal vykonať rekonštrukčné práce s tým, že dodávky niektorých v zmluve uvedených materiálov
zabezpečí, resp. vyberie žalovaná ako investor; tieto materiály sa potom nestali súčasťou rozpočtu, a

teda ani ceny za dielo. Išlo o zariaďovacie predmety v kúpeľni (WC, umývadlo, sprchový kút), keramické
dlaždice, veľkoformátové parkety a keramické obkladačky, ktorých montáž mal zabezpečiť žalobca.
Z rovnakej prílohy vyplynulo, že žalobca zabezpečoval nielen montáž, ale aj dodávku interiérových
dverí, plastových okien a dverí, a šachtových dverí. Žalobca mal podľa zmluvy vykonať i demontáž
kuchynskej linky, avšak nie jej montáž, ani dodávku. Žalobca sa zaviazal dielo ukončiť šesť týždňov

od podpisu zmluvy o dielo. Vzhľadom na to, že dodržanie termínu vykonania diela bolo podmienené
riadnym a včasným spolupôsobením žalovanej ako objednávateľa, ktorá mala zabezpečiť predmety
v kúpeľni, obklady, dlažby a podlahu, kým úlohou žalobcu bolo tieto len namontovať, sústredil sa
konajúci súd na okolnosti ich zabezpečenia žalovanou. Považoval pritom za irelevantné, či žalovaná
splnenie svojej povinnosti dodať materiál, uskutočňovala prostredníctvom žalobcu, ako i to, či žalobca

niektorý z materiálov objednával deň pred uzatvorením zmluvy o dielo, keď rozhodujúcim bolo, že tento
materiál mala zabezpečiť a dodať žalovaná a žalobca ho mal len namontovať. Uvedenému zisteniu
zodpovedal nielen obsah prílohy zmluvy o dielo (rozpočet), v ktorom žalobca tento tovar ani neocenil,
ale i jeho email zo dňa 31.08.2016; v ňom žalobca potvrdil, že v rozpočte nebola zahrnutá dlažba,
sanita a parkety. Napokon, skutočnosť, že dodávku podlahy mala vykonať žalovaná, nebola v konaní

sporná, keď sporným bol len termín, kedy si túto povinnosť splnila. V tomto smere konajúci súd nemohol
vychádzať z pokladničného dokladu predloženého žalovanou o jeho nákupe dňa 05.06.2017, keďže z
neho nebolo zrejmé, že išlo o nákup práve v súvislosti s rekonštrukciou bytu, pričom tento napokon ani
nepreukazoval, kedy mal žalobca podlahu reálne k dispozícii. I keď sa v tomto smere k jeho dodávke
vyjadroval svedok P. Č., uvádzajúc, že podlahu do bytu dodal dňa 29.10.2017, o jeho výpovedi mal

konajúci súd dôvodné pochybnosti, nakoľko bol kamarátom žalovanej, so žalobcom mal zlú skúsenosť
a naviac, v jeho výpovedi sa vyskytli viaceré nezrovnalosti. Svedok, ktorému žalobca doručil email zo
dňa 31.08.2016, obsahujúci v tele správy informáciu, že v rozpočte nebola zahrnutá cena za materiál, a
to za sanitu, dlažbu a podlahy, v konaní totiž tvrdil, že zmluvné strany sa dohodli na dodávke všetkého
materiálu žalobcom. Súd prvej inštancie sa nemohol riadiť ani zápisom v stavebnom denníku, keďže

tento žalobca neviedol riadne, údaje v ňom uvedené vpisoval sám, bez ich potvrdenia žalovanou, a
tieto celkom nezodpovedali stavu vyplývajúcemu z ostatných dokumentov. V tejto súvislosti konajúci súd
osobitne poukázal na to, že 1/ podľa staveného denníka mala prebehnúť výmena balkónových dverí,
jednokrídlového a dvojkrídlového okna, vnútorných parapiet dňa 20.07.2017, pričom tieto podľa faktúry
dodala spoločnosť O. dňa 04.07.2017, 2/ žalobca urgoval žalovanú dňa 03.08.2017 z dôvodu dodávky

sanity, obkladov, dlažieb, vchodových a interiérových dverí, pričom práve dodávku sanity zabezpečovala
žalovaná prostredníctvom žalobcu, ktorý komunikoval i so spoločnosťou U. W., H..U.. za účelom
konkrétneho termínu dodania, 3/ interiérové dvere sa v zmysle zmluvy o dielo zaviazal zabezpečiť
samotný žalobca, a preto výzva žalovanej na ich dodanie znela nezmyselne; napokon žalobca mal podľastavebného denníka namontovať interiérové dvere dňa 04.12.2017, avšak podľa potvrdenia spoločnosti
T. Š., U..G..C.. tieto namontovala uvedená spoločnosť dňa 05.10.2017. Vzhľadom na nedostatky vo
vedenístavebnéhodenníkasúdprvejinštancienatentodôkazneprihliadal.Následkomuvedenéhobolo,

že rozhodujúci dátum dodania podlahy na byt žalovanej vyvodil z listinného dokladu, a to zo zápisnice o
odovzdaní a prevzatí diela, ktorú žalovaná nijakým spôsobom nerozporovala a na znak svojho súhlasu
ju spolu so žalobcom podpísala; v nej bol stanovený dátum dodania vinylovej podlahy 08.11.2017, spolu
s poznámkou o omeškaní s termínom rekonštrukcie.

9. Vychádzajúc z uvedeného, posudzujúc dodanie materiálu, na ktorého zabezpečenie sa zaviazala
žalovaná zmluvou o dielo, mal súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním za preukázané, že tovar
do kúpeľne od spoločnosti U. W., U..G..C.. predmetná spoločnosť pre žalobcu nachystala a vydala dňa
20.09.2017; ako poslednú žalovaná dodala vinylovú podlahu (dňa 08.11.2017). Bez ohľadu na dodacie
lehoty, resp. iné komplikácie na strane dodávateľov, bol žalobca až po zabezpečení všetkých materiálov
žalovanou povinný vykonať rekonštrukciu bytu v šesťtýždňovej lehote dohodnutej v zmluve. Vzhľadom

na jej počiatok, ktorý konajúci súd ustálil na 08.11.2017, konštatoval, že nasledujúcim dňom sa žalobca
dostal do omeškania, a to až do momentu odovzdania diela dňa 22.12.2017; do omeškania sa pritom
žalobcadostallenvdôsledkuoneskoreniažalovanejsdodávkouvinylovejpodlahy.Zohľadniacuvedené,
žalovanej vznikol nárok na zmluvnú pokutu v sume 50 eur (za jeden deň) v zmysle článku V. bod 6
zmluvy o dielo; potom bola povinná uhradiť žalobcovi cenu práce podľa schváleného súpisu výkonov

a prác, ktorých výšku nerozporovala, po odpočítaní zálohy v sume 5.000 eur, t.j. sumu 6.897,65 eura,
na ktorej zaplatenie súd prvej inštancie, za súčasnej aplikácie ustanovenia § 544 ods. 1 a ods. 2, §
545 ods. 3, § 580, § 581 ods. 1 a ods. 2, § 631, § 633 ods. 1 veta prvá, § 644 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) žalovanú zaviazal; v prevyšujúcej časti žalobu
žalobcu zamietol.

10. Konajúci súd neuznal za dôvodnú a preukázanú argumentáciu žalovanej, že sa nemohla dostať
do omeškania, nakoľko jej žalobca nedoručil faktúru zo dňa 04.01.2018, č. XXXXXXX spôsobom
dohodnutým v zmluve o dielo. V tomto smere totiž vychádzal z informácie od U. L., H..U.., ktorá potvrdila,
že žalovaná zásielku s faktúrou žalobcu prevzala osobne dňa 10.01.2018. Žalovaná síce spochybnila

pravosť svojho podpisu na doručenke, avšak v tomto smere nenavrhla vykonať žiadne dokazovanie,
a preto predmetnú zásielku považoval konajúci súd za riadne doručenú žalovanej dňom 10.01.2018.
Konajúci súd pritom podotkol, že žalobca vystavil žalovanej faktúru v súlade so zmluvou o dielo, a keďže
ju žalovaná v stanovenej lehote splatnosti neuhradila, bola povinná zaplatiť i úrok z omeškania vo výške
5%ročnezpriznanejsumypodľa§517ods.1aods.2Občianskehozákonníkavspojenís§3nariadenia

vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to
počnúc od 12.01.2018 do zaplatenia; v prevyšujúcej časti, t.j. úroku z omeškania uplatneného nad 5%
ročne z priznanej sumy, konajúci súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

11. Súd prvej inštancie vyhodnotil za nedôvodný i nárok žalobcu na zaplatenie sumy 336,26 eura,

ktorý si uplatnil titulom zmluvnej pokuty podľa článku V. bod 4 zmluvy o dielo. Dojednanie týkajúce sa
zmluvnej pokuty pritom posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 až ods. 3, § 53
ods. 4 písm. k) a ods. 5 Občianskeho zákonníka, nakoľko spôsobovalo nerovnováhu práv a povinností
strán v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa; uvedenou zmluvnou podmienkou totiž žalobca žiadal od
žalovanej neprimerane vysokú zmluvnú pokutu ako sankciu za to, že si nesplnila svoj záväzok.

12. Konajúci súd pri rozhodovaní neprihliadal na svedecké výpovede N.. I.J. T. a N.. T. X., primárne
z dôvodu, že tieto nekorešpondovali s dôkazmi predloženými v konaní; zároveň, mali obe svedkyne,
pre ich vzťah k žalobcovi (N.. I. T. X. U.Č. H. N.. T. X. zodpovedná pracovníčka žalobcu), záujem na
jeho úspechu v spore. Konajúci súd nebral zreteľ ani na fotografie a záznamy z osobného kalendára

žalovanej, keďže mal pochybnosti, či tieto zachytávali rekonštruovaný byt žalovanej a či časová stopa na
nich uvedená, spochybnená samotným žalobcom, zodpovedala skutočnému stavu. Tieto dôkazy pritom
ani nepreukazovali nič naviac v porovnaní s inými dôkazmi, z ktorých pri rozhodovaní o veci vychádzal.
Pokiaľ išlo o záznamy z mobilného zariadenia predložené žalovanou, ktoré rovnako spochybnil žalobca,
tieto neboli pre rozhodnutie o veci relevantné.

13. Súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení
s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorému ako v prevažnej časti úspešnej strane sporu, vznikolnárok na náhradu trov konania, priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 89,32%
(úspech žalobcu 94,66% - úspech žalovanej 5,34%).

14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná
namietajúc, že neboli splnené procesné podmienky (§ 365 ods. 1 písm. a) C.s.p.), konajúci súd dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.) a
jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.
h) C.s.p.). Žalovaná zdôraznila, že v danej veci išlo o spotrebiteľský spor, a keďže žalobca vymedzil

jeho predmet v zmysle ustanovení Obchodného, a nie Občianskeho zákonníka, a to aj pokiaľ išlo o jeho
výšku, resp. rozsah plnenia, ktorým bol konajúci súd, s „výnimkou“ možnosti vyslovenia neprijateľnosti
zmluvnej podmienky viazaný, žaloba trpela vadou. Konajúci súd pritom aplikoval „výnimku“ vo vzťahu
k nároku žalobcu na zmluvnú pokutu, ako i k nároku na úrok z omeškania, ktorý však nepredstavoval
zmluvnú podmienku; uvedené malo za následok, že žalobcovi prisúdil nárok, ktorého sa žalobou vôbec
nedomáhal, resp. sa ho domáhal podľa predpisov obchodného práva; v takom prípade mal konajúci súd

jeho žalobu zamietnuť. Žalovaná v tomto smere poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republikyvovecisp.zn.4Obdo51/2016,zdôrazňujúcviazanosťsúduvymedzenýmpredmetomkonania,
ktorý nemožno prekročiť.

15. V ďalšom žalovaná spochybnila zistenie konajúceho súdu ohľadne jej záväzku dodať zriaďovacie

predmety do kúpeľne, obklady, dlažbu a podlahu, ktorý materiál mal žalobca len namontovať. V tomto
smere poukázala na článok II., bod 1 a 2 zmluvy o dielo, podľa ktorých mal žalobca zrealizovať
predmet zmluvy na svoje náklady a nebezpečenstvo, za dohodnutých podmienok, v rozsahu ňou
požadovanom, vykonať všetky práce včas, kvalitne a prevádzkyschopne, vrátane dodávok materiálov.
Označené ustanovenia zmluvy o dielo podľa mienky žalovanej preukazovali, že žalobca zabezpečoval

nielen práce potrebné na celkovú rekonštrukciu jej bytu, ale i dodávku materiálov; v opačnom prípade
by sa totiž nezaviazal odovzdať dielo spolu so záručnými listami a atestami všetkých komponentov.
Napokon i z dokladov predložených samotným žalobcom bolo zrejmé, že materiál na rekonštrukciu
bytu zabezpečoval a objednával žalobca. Žalovaná v tejto súvislosti osobitne poukázala i na výpoveď
svedka P. Č., ktorý potvrdil, že už na prvom stretnutí v auguste 2016 sa žalobca s ňou dohodol na

kompletnej rekonštrukcii bytu, vrátane dodávok materiálov, pričom zaslal i krycí list rozpočtu zo dňa
31.08.2016, tvoriaci prílohu zmluvy o dielo. Pokiaľ tento obsahoval pri niektorých materiáloch poznámku
„výber investora“, táto znamenala len to, že si mala tovar vybrať u tých dodávateľov, ktorých jej žalobca
odporučil a zaslať žalobcovi k týmto materiálom podklady na vykonanie objednávky; žalovaná tak
urobila mailom zo dňa 19.05.2017. Krycí list rozpočtu zo dňa 31.08.2016 tak podľa názoru žalovanej

neobsahoval informáciu, že dodávky v zmluve o dielo označených materiálov má zabezpečiť ona
ako investor ako nesprávne konštatoval konajúci súd. Pokiaľ aj nejaký tovar označený v krycom liste
obstarala, urobila tak prácu naviac oproti tomu, na čo sa podľa zmluvných podmienok zaviazala.

16. Vo vzťahu k dodávke interiérových a exteriérových dverí žalovaná uviedla, že podklady na

objednávku zaslala žalobcovi a tento ich objednal v lehote šesť týždňov na ukončenie diela, následne
dňa 12.07.2017 uhradil zálohu a zostatok sumy dňa 25.09.2017. I napriek tomu, že sa predmetné dvere
nachádzali na sklade dodávateľa už v auguste 2017, dal ich žalobca doviesť až dňa 04.10.2017, a preto
sa vlastným konaním, resp. neskorým konaním dostal do omeškania. Rovnako tak v prípade materiálov
od spoločnosti U. W., H..U.., ktorých zoznamom disponoval ešte pred podpisom zmluvy o dielo a tento

objednal dňa 23.05.2017. Žalobca doviezol potrebný materiál od uvedenej spoločnosti na byt až dňa
25.09.2017 a začal s rekonštrukciou kúpeľne až v mesiacoch september a október 2017, teda v čase,
kedy malo byť dielo podľa zmluvy už vykonané; i tu sa vlastným konaním, resp. neskorým konaním
dostal žalobca do omeškania.

17. Pokiaľ išlo o vinylovú podlahu, ktorú sa ako jediný materiál zaviazala zabezpečiť, žalovaná
zopakovala, že túto zakúpila dňa 05.06.2017, spolu s chémiou potrebnou na jej nalepenie, čo
preukazoval ňou predložený pokladničný doklad. Namietajúc, že by išlo o bežný nákup bez konkrétneho
dôvodu, žalovaná uviedla, že celková pokládková plocha, ktorú mala podlaha pokryť, predstavovala 26
m2, z celkovej plochy bytu 30,21 m2; zakúpila preto 10 krabíc, keď jedna krabica mala zodpovedať

ploche 2,7 m2, po á 13,99 eura. Keďže pokladničný doklad s množstvom uvedeného materiálu
korešpondoval s pokládkovou plochou, bola žalovaná toho názoru, že ním objektivizovala zakúpenie
materiálu práve za účelom rekonštrukcie bytu. Vinylovú podlahu doviezla na byt po výzve žalobcu dňa
29.10.2017, čo potvrdil i svedok P. Č.G., keď pred jej položením bolo nevyhnutné vyliať pokládkovúplochu nivelačným poterom, a preto ani nebol priestor na jej uskladnenie v byte. Výpoveď svedka P. Č.
pritom nepovažovala za neobjektívnu len z dôvodu, že mal zlú skúsenosť so žalobcom; tú nadobudol
len z dôvodu, že žalobca neopravil vadne vykonané práce na jeho dome. Napokon svoje tvrdenia

žalovaná podložila i fotodokumentáciou preukazujúcou priebeh rekonštrukcie bytu. Pokiaľ žalobca túto
spochybnil argumentujúc, že ju mohla ex post upraviť, svoje tvrdenia nepreukázal žiadnym dôkazom.
Takým dôkazom pritom nemohol byť stavebný denník, ktorý žalobca viedol v rozpore s povinnosťou
uloženou zákonom, ako aj zmluvou o dielo.

18. Vzhľadom na to, že si zmluvné strany v zmluve dohodli pevný termín dokončenia diela, pričom
tento žiadnym dodatkom k zmluve nepredĺžili, považovala žalovaná za preukázané, že žalobca sa dostal
vlastným konaním s plnením svojich zmluvných povinností do omeškania, nakoľko dielo neukončil v
dohodnutom termíne dňa 05.07.2017. Z uvedeného dôvodu bol žalobca povinný zaplatiť jej zmluvnú
pokutu, ktorú si u neho uplatnila listom zo dňa 19.12.2017, doručeným mu dňa 27.12.2017. Žalovaná si
ním formou jednostranného právneho úkonu započítala vzájomné pohľadávky, a to v rozsahu, v akom sa

tieto kryli, čím došlo k ich zániku. Na uvedenom základe navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil a žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

19. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej zotrval na svojich písomných podaniach a ostatných
vyjadreniach uskutočnených v rámci konania pred súdom prvej inštancie. Odvolanie žalovanej

považoval za nedôvodné, keď v ňom neuviedla také skutočnosti, ktoré by mali mať za následok zmenu
prvoinštančného rozsudku. Žalobca zdôraznil, že konajúci súd mu nepriznal iný nárok než ten, ktorý si
uplatnil žalobou, a to i pokiaľ išlo o úrok z omeškania; vychádzajúc z textu žaloby totiž žiadal zaviazať
žalovanú na zaplatenie istiny (tvorenej i zmluvnou pokutou) spolu s úrokom z omeškania. Pokiaľ súd
prvej inštancie zamietol jeho žalobu v časti zaplatenia zmluvnej pokuty, pričom znížil i výšku priznaného

úroku z omeškania z priznanej sumy, nekonal v rozpore so zásadou „ne ultra petitum“, ale v súlade so
zásadou „iura novit curia“ a „da mihi factum, dabo tibi ius“; v súlade s týmito zásadami nebol konajúci
súd viazaný právnou kvalifikáciou, ale len rozhodujúcimi skutočnosťami, z ktorých žalobca vyvodzoval
uplatnený nárok.

20. V ďalšom bol žalobca toho názoru, že preukázal skutočnosti, z ktorých vyplynulo, že k omeškaniu s
prácami a následným odovzdaním diela došlo z dôvodov na strane žalovanej, keď táto nezabezpečila
včas tie ťažiskové predmety uvedené pod položkami 39, 42, 45, 47, 62, 65 a 70 rozpočtu, tvoriaceho
súčasť zmluvy o dielo. Žalovaná, napriek ubezpečeniu, že tovar uvedený v rozpočte má pripravený
v byte, tento v skutočnosti nezabezpečila, čo potvrdzovali nielen listinné dôkazy ale i výpovede

svedkov; pritom len samotná skutočnosť, že sa nad rámec zmluvy podujal zabezpečiť tento tovar na
náklady a riziko žalovanej ešte neznamenala, že by mal niesť zodpovednosť za prípadné oneskorenie
dodávok týchto materiálov. Dodržanie termínu odovzdania diela bolo podmienené riadnym a včasným
spolupôsobením žalovanej, v opačnom prípade sa termín jeho zhotovenia predĺžil. Vo vzťahu k podlahe
žalobca podotkol, že žalovaná zmenila materiál, keď nedodala pôvodne dohodnuté parkety, ale vinyl, a

to dňa 08.11.2017 podľa zápisnice o odovzdaní a prevzatí diela, ktorá okolnosť bola jedným z dôvodov
posunu termínu ukončenia diela. Žalovaná zápisnicu o odovzdaní a prevzatí diela, vrátane časti o
odstránení nedorobkov, na znak súhlasu podpísala a žiadnym spôsobom v konaní nesporovala. Žalobca
uzavrel, že sa dostal do omeškania s odovzdaním diela výlučne z dôvodu nepripravenosti materiálu,
resp. jeho neskorého zabezpečenia žalovanou, a preto rozsudok súdu prvej inštancie považoval za

správny.

21. Žalovaná v reakcii v podaní zo dňa 10.07.2020 zopakovala, že pokiaľ si žalobca uplatnil žalobou
nárok v zmysle obchodného práva, tento bol v rozpore s hmotným právom, a preto mal konajúci súd
jeho žalobu, vrátane uplatneného úroku z omeškania, zamietnuť. Ďalej uviedla, že žalobca vykonaným

dokazovanímneuniesolbremenotvrdeniaojejzavinenínaomeškanísvykonanímdiela.Spoukazomna
ustanovenia zmluvy o dielo zotrvala na tom, že žalobca sa zaviazal realizovať predmet zmluvy na svoje
vlastné náklady a nebezpečenstvo, za podmienok v nej uvedených, čo zahŕňalo nielen včasné a kvalitné
vykonanie prác, ale i dodávku materiálov, všetko v termíne do šesť týždňov od podpisu zmluvy. Žalobca
disponoval pritom všetkými podkladmi na zhotovenie diela, a to ešte pred samotným podpisom zmluvy

o dielo; jediným materiálom, ktorý mala zabezpečiť, bola vinylová podlaha, ktorú podľa pokladničného
dokladu zabezpečila dňa 05.06.2017. Pokiaľ v priebehu zmluvného vzťahu obstarala i iný tovar, robila
tak naviac, oproti svojmu záväzku vyplývajúcemu zo zmluvy. Od samotného začiatku pritom žalobcoviposkytlavšetkupotrebnúsúčinnosťaneporušilasvojezmluvnépovinnosti.Vostatnomžalovanázotrvala
na skutočnostiach uvedených v odvolaní.

22. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal rozsudok
súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením v napadnutom vyhovujúcom výroku, prejednal
odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a viazaný
skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie
žalovanej dôvodné nie je. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 29.11.2022 (§ 378 ods. 1 C.s.p.

v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.).

23. Preskúmaním súdneho spisu sa odvolací súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie, v ktorom sa tento zaoberal posúdením dôvodnosti žaloby žalobcu, pričom konštatuje
správnosť dôvodov vedúcich súd prvej inštancie k vyhoveniu žalobe (§ 387 ods. 1 a ods. 2 C.s.p.).

24. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalovanej, že žaloba, resp. žalobný návrh trpel od počiatku
vadou, z dôvodu ktorého mal konajúci súd žalobu zamietnuť. Žalobca poskytol v žalobe rozhodujúce
skutkové tvrdenia o vzniku záväzkového vzťahu strán sporu, založeného zmluvou o dielo, z ktorého
pre obe strany vyplývali určité práva a povinnosti, osobitne sa zameriavajúc na konkrétny záväzok
žalovanej spočívajúci v úhrade dohodnutej ceny diela. Samotná skutočnosť, že sa žalobca v rámci

právnej argumentácie odvolával na právnu úpravu nachádzajúcu sa v Obchodnom, a nie v Občianskom
zákonníku, nemohla založiť vadu žaloby, ktorá by viedla k jej následnému zamietnutiu ako nesprávne
argumentovala žalovaná. Otázka právneho posúdenia skutkových tvrdení uvedených v žalobe, resp.
zistení skutkového stavu, a tým i dôvodnosti samotnej žaloby, totiž patrí súdu v zmysle zásady iura
novit curia. Súdna judikatúra je konštantná v tom, že strany sporu nie sú dokonca ani povinné uplatnený

nárok alebo procesnú obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia je vždy vecou
súdu. Strany sú povinné uviesť len rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok
alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť
pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť
plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo

potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak strana uvedie rozhodujúce
skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ňou tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami
spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom strany a je povinný posúdiť
vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom ustálený skutkový stav dopadajú (k tomu
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.09.2010, sp. zn. 5 Cdo 196/2009).

25.Vzmysleuvedeného,ktoréjeplneaplikovateľnéajvspotrebiteľskýchsporoch,pretokonajúcisúdbol
oprávnený posúdiť nárok žalobcu po právnej stránke a tento vyhodnotil správne, aplikujúc na záväzkový
vzťah strán sporu a nároky z neho vyplývajúce príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka; uvedené
pritomzahŕňalovyhodnoteniedôvodnostižalobytakvčastiistiny,akoivčastiuplatnenéhopríslušenstva,

a to nielen z hľadiska základu nároku, ale i jeho výšky. Tým, že súd prvej inštancie žalovanú zaviazal
zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5% ročne z priznanej istiny 6.847,65 eura, hoci žalobca
požadoval úrok z omeškania vo výške 9% ročne z istiny 6.897,65 eura, ako aj z istiny 336,26 eura (a
v prevyšujúcej časti žalobu zamietol), neznamená, že rozhodol o takom nároku, ktorého by sa žalobca
v konaní nedomáhal; žalobným návrhom bol konajúci súd totiž viazaný, a tento nijako neprekročil.

Nedôvodný bol potom poukaz žalovanej na nesprávny postup konajúceho súdu vo väzbe na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 4Obdo 51/2016.

26. Odvolací súd sa nestotožnil ani s ďalšou argumentáciou žalovanej, v ktorej s poukazom na článok II.
body 1 a 2 zmluvy o dielo prezentovala jej vlastný výklad; podľa neho sa žalobca zaviazal dodať všetok

materiál potrebný na realizáciu predmetu zmluvy. Odvolací súd je toho názoru, že žalovanou označené
zmluvné dojednania nemožno vykladať izolovane, bez spojitosti s prílohou č. 1 zmluvy o dielo (nakoľko
z nej vyplývalo, dodávku ktorého materiálu mala zabezpečiť žalovaná), rovnako ako i bez väzby na
následné úkony zmluvných strán. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti správne konštatoval, že žalovaná
mala zabezpečiť položky č. 39 (wc závesné), č. 42 (umývadlo), č. 45 (sprchový kút), č. 47 (sprchový

žľab), č. 62 (keramické dlaždice), č. 65 (veľkoformátové parkety), č. 70 (keramické obkladačky), keďže
pri týchto položkách žalobca uviedol poznámku „výber investora“ a následne vo vzťahu k nim neúčtoval
žiadnu cenu; s týmto skutkovým zistením konajúceho súdu sa odvolací súd stotožnil, pričom podporne
poukazuje i na emailovú správu zo dňa 31.08.2016, v ktorej tele žalobca jednoznačne stanovil, žecenová ponuka na rekonštrukciu bytu nezahŕňala cenu za dlažbu, za sanitu a parkety. Pokiaľ žalovaná
v súvislosti s dodávkou materiálu tvrdila opak, a teda, že všetok materiál mal podľa zmluvy o dielo
zabezpečiť žalobca, keď poznámka „výber investora“ mala zdôrazniť len voľbu konkrétneho materiálu,

ktorý následne žalobca objednal, hodno uviesť, že žalovaná v priebehu konania nevedela vysvetliť (a ani
doposiaľ nevysvetlila), na základe čoho napokon sama obstarala položku - vinylová podlaha (pôvodne
položka č. 65 označená ako veľkoformátové parkety), hoci i pri tejto položke, (rovnako ako pri ostatnom,
ňou zabezpečovanom tovare, sa nachádzala identická poznámka (výber investora) a žalobca za jej
dodanie žalovanej neúčtoval žiadnu cenu. Možno potom prisvedčiť konajúcemu súdu, ktorý neuveril

procesnej obrane žalovanej, založenej na tom, že v zmluve o dielo sa žalobca zaviazal dodať všetok
materiál potrebný na vykonanie rekonštrukcie bytu. Žalovaná sa v tejto súvislosti nedôvodne odvolávala
na svedeckú výpoveď P. Č., keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, že svedok mal vedomosť o
cenovej ponuke žalobcu podľa rozpočtu, vrátane toho, že táto nepokrývala sanitu, dlažbu a parkety;
túto skutočnosť preukazovala emailová správa zo dňa 31.08.2016, ktorú žalobca adresoval svedkovi.
Odvolací súd je tiež toho názoru, že pokiaľ sa žalobca v článku II., bod 1 a 2 zmluvy o dielo zaviazal na

dodávku materiálov, vrátane záručných listov a atestov komponentov, urobil tak len vo vzťahu k tomu
materiálu, ktorého dodávku zabezpečoval v súvislosti s jeho prácou a montážou (napríklad kanalizačné
tvarovky, PPR tvarovky a fitingy a podobne).

27. Pokiaľ žalovaná, v snahe preukázať zavinené omeškanie žalobcu s vykonaním diela, poukazovala

na to, že podklady na objednávku interiérových, ako aj exteriérových dverí (ktoré jediné mala podľa
zistení konajúceho súdu zabezpečiť sama) zaslala žalobcovi, tento ich objednal v lehote šesť týždňov
na ukončenie diela, uhradil zálohu dňa 12.07.2017, kým zostatok sumy dňa 25.09.2017, a hoci sa
predmetné dvere nachádzali na sklade dodávateľa už v auguste 2017, dal ich dodať až dňa 04.10.2017,
odvolací súd udáva, že samotná skutočnosť, že žalovaná zaslala žalobcovi špecifikáciu dverí v lehote na

vykonanie diela ešte automaticky neznamená aj ich dodanie v totožnej lehote. Žalovaná totiž evidentne
prehliadla vyjadrenie spoločnosti T. Š., U..G..C.. (č.l. 214) ohľadne dodacej lehoty dverí v trvaní tri až
šesť týždňov od prijatia zálohy, čo nepochybne ovplyvnilo termín ich dodania; exteriérové dvere napokon
predmetná spoločnosť dodala dňa 10.08.2017, kým dvere interiérové až dňa 04.10.2017. Žalovaná
v konaní netvrdila, že dvere (či už exteriérové, ktoré mala obstarať, alebo interiérové) mal žalobca k

dispozíciiužskôr,suvedenímkonkrétnehodátumu,resp.užvčaseurčenomnavykonaniedielavzmysle
článku III. bod 4 zmluvy o dielo. Také okolnosti napokon žalovaná neuviedla ani vo vzťahu k tovaru
od spoločnosti U. W., H..U.., ktorý v rámci rekonštrukcie zabezpečovala. Je síce pravdou, že žalobca
zaslal objednávku tovaru ešte pred uzatvorením zmluvy o dielo, avšak vykonaným dokazovaním nebolo
preukázané, že tento objednaný materiál dodávateľ aj zabezpečil v termíne na vykonanie diela. Podľa

vyjadrenia spoločnosti U. W., H..U.., objednaný tovar bol k dispozícii pre žalobcu až dňa 20.09.2017,
ktorú okolnosť potvrdila i žalovaná; netvrdila pritom, že uvedený materiál sa nachádzal u dodávateľa
už skôr (s uvedením konkrétneho dátumu) a žalobca sa dostal do omeškania, pokiaľ tento
prevzal až dňa 20.09.2017.

28. Pokiaľ išlo o dodávku vinylovej podlahy, pri ktorej konajúci súd ustálil ako dátum jej dodania
08.11.2017, podľa zápisnice o odovzdaní a prevzatí diela, nepripisujúc význam pokladničnému dokladu
zo dňa 05.06.2017 spochybneného žalobcom, odvolací súd udáva, že nemohol prihliadať na tvrdenia
žalovanej, ktorými objektivizovala údaje pokladničného dokladu (rozloha bytu, pokládková plocha, počet
zakúpených krabíc a ich výsledná cena), nakoľko tieto uviedla až v odvolaní, a preto išlo o neprípustné

novoty v zmysle § 366 C.s.p. Považoval pritom za rozhodujúce, že konajúci súd založil záver o omeškaní
žalovanej s dodávkou predmetnej podlahy na tom, že žalovaná nespochybnila obsah zápisnice o
odovzdaní a prevzatí diela, v ktorej sama potvrdila, že predmetný materiál dodala až dňa 08.11.2017. Z
tohto údaja ako jediného žalovanou nesporovaného (aj v rámci odvolania) správne súd prvej inštancie
vychádzal, konštatujúc, že až nasledujúcim dňom začala žalobcovi plynúť šesťtýždňová lehota na

vykonania diela, ktorej koniec pripadol na deň 21.12.2017; omeškanie žalobcu s vykonaním diela trvalo
potom jeden deň, s ktorým záverom sa odvolací súd, s ohľadom i na žalovanou nesporovanú skutočnosť
(termín dodávky vinylovej podlahy), stotožnil. Vzhľadom na to, že žalovaná nepreukázala svoje tvrdenia
o omeškaní žalobcu v trvaní 167 dní, na podklade ktorých si voči žalobcovi uplatnila na započítanie
pohľadávku z titulu zmluvnej pokuty, keď tieto nebola spôsobila spochybniť ani žalobcom namietaná

fotodokumentácia rekonštrukcie bytu, pričom nerozporovala cenu diela fakturovanú žalobcom, súd
prvej inštancie potom nepochybil, pokiaľ žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 6.847,55 eura s
príslušenstvom (zohľadniac uhradenú zálohu v sume 5.000 eur).29. Odvolací súd k vyššie uvedený skutočnostiam dopĺňa, že obsahom odvolania žalovanej bola
v prevažnej miere rekapitulácia zistení konajúceho súdu ohľadne termínov dodávok jednotlivých
materiálov, ktoré buď mala zabezpečiť žalovaná alebo boli v kompetencii žalobcu; žalovaná pritom

neuviedla rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa prípadného skoršieho termínu, v ktorom mohol
žalobca tento tovar zabezpečiť. Zároveň žalovaná nepopierala, že v čase podpisu zmluvy o dielo sa
tento materiál, resp. minimálne ten, ktorý mala obstarať, nenachádzal v jej byte tak, aby žalobca mohol
splniť svoj záväzok a vykonať dielo do šiestich týždňov od podpisu zmluvy. Nemožno pritom prehliadnuť,
že žalovaná sa v zmluve o dielo zaviazala nielen k poskytnutiu súčinnosti, ale i k odovzdaniu staveniska,

čo zo širšieho hľadiska možno vzťahovať i na odovzdanie materiálu potrebného na realizáciu diela.

30. S poukazom na vyššie uvedené, vzhľadom na to, že žalovaná v odvolaní neuviedla žiadne
relevantné skutočnosti, ktorými by preukázala nesprávnosť rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutom
zaväzujúcom výroku a ktoré by boli spôsobilé privodiť jeho zmenu, odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v spojení s uznesením zo dňa 15.07.2020, č.k. 8C/32/2018-333, v napadnutom výroku, ktorým

zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 6.847,65 eura spolu s príslušenstvom a vo výroku o náhrade
trov konania v zmysle § 387 ods. 1 potvrdil ako vecne správny.

31. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní

úspech, priznal proti žalovanej, ktorá úspech nemala, plný nárok na ich náhradu.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).