Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. august 2022

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 30Ek/2279/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119459945
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 08. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bomborová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2022:6119459945.5

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s.,
Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava-Petržalka, IČO: 35 937 874, proti povinnému: L. H., nar: X.X.XXXX,
XX. augusta XXX/XX, XXX XX A. o vymoženie 339,64 EUR, vedenej súdnou exekútorkou, JUDr.
Stanislavou Kolesárovou, so sídlom exekútorského úradu Prof. Sáru 5, 97401 Banská Bystrica, pod sp.
zn. 84EX 780/19, o námietke oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu

trov exekútora, o sťažnosti súdnej exekútorky voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn.
30Ek/2279/2019 zo dňa 16.06.2022, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť súdnej exekútorky z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 16.02.2022, po zrušení jeho predchádzajúceho uznesenia zo dňa
31.01.2022 sudcom, (v poradí druhé) uznesenie, ktorým vyhovel námietkam oprávneného proti výzve

na úhradu trov súdneho exekútora a výzvu na úhradu trov súdneho exekútora vo výške 66,16 EUR
vrátil súdnej exekútorke na prepracovanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súdna exekútorka dňa
08.06.2021 vydala upovedomenie o zastavení exekúcie v zmysle § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného
poriadku z dôvodu, že voči povinnému bol vyhlásený konkurz a vyzvala oprávneného na úhradu trov
exekútora vo výške 66,16 EUR. Oprávnený podal námietky voči vyčíslenej náhrade výdavkov vo výške
66,16 EUR. Vyšší súdny úradník aplikujúc ustanovenia § 61n ods. 1 písm. g/, ods. 3, ods. 4, § 197

ods. 1, 2, § 198 ods. 2, § 199 a § 199c ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 68/2017 Z.z.
ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.
z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) (ďalej len „vyhláška“) opätovne
preskúmal tvrdenia oprávneného, ktoré uviedol v námietkach proti upovedomeniu a výzve na úhradu

trov exekútora a dospel k záveru, že námietky oprávneného sú dôvodné v časti spôsobu výpočtu výšky
trov uplatňovaných exekútorkou vo výške 66,16 EUR. Súdna exekútorka vVo vyúčtovaní konkretizovala,
koľko si ponechala v minulosti, ako pomernú časť z prijatého plnenia v súlade s § 60 ods. 2 Exekučného
poriadku a zároveň žiadala len zvyšok paušálu vo výške 66,16 EUR (vrátane DPH) a nie 72,00 EUR
(vrátane DPH). Na základe výzvy súdu súdna exekútorka dňa 13.06.2022 špecifikovala, že celkovo
vymohla 109,39 EUR, z ktorej oprávnenému poukázala 83,15 EUR. Z vymoženej sumy 109,39 EUR

boli uhradené trovy vo výške 26,24 EUR (109,39 - 83,15). Nedoplatok na trovách exekúcie je vo výške
66,16 EUR.

2/ Po preskúmaní výšky náhrady trov exekúcie uvedených vo výzve súdnej exekútorky, zistil vyšší súdny
úradník, že súdna exekútorka nepostupovala podľa § 198 ods. 2 a § 199 Exekučného poriadku, keďže
určila ako ďalšiu položku trov aj svoju odmenu v zmysle § 197 ods. 1 Exekučného poriadku. Uviedol, že

v prípade zastavenia exekúcie podľa § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, má súdny exekútor v
zmysle§198ods.2Exekučnéhoporiadkulennároknanáhradupaušálnychvýdavkovvzmysle§21ods.1 vo výške 60 EUR + DPH, na úhradu ktorých je zaviazaný podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku
oprávnený. Ak súdny exekútor v rámci prebiehajúcej exekúcie vymohol od povinného svoje trovy vo
výške 26,24 EUR vrátane DPH, tieto bolo potrebné odpočítať z náhrady výdavkov vo výške 72 EUR (s

20% DPH), nakoľko táto suma sa započítava do paušálnej náhrady výdavkov podľa § 61n ods. 3 a § 198
ods. 2 Exekučného poriadku. Náhrada výdavkov preto v tomto prípade mala byť uplatňovaná v sume
rozdielu, t. j. vo výške 45,76 EUR s DPH. Pri čiastočnom uspokojení exekúcie totiž patria exekútorovi
trovy, ktoré si uplatnil v súlade s § 60 Exekučného poriadku. V prípade, ak je čiastočne vymožená
odmena vyššia ako paušálne výdavky, môže si súdny exekútor v súlade s § 198 ods. 2 Exekučného

poriadku ponechať. Ak je čiastočne vymožená odmena súdnym exekútorom nižšia ako určená náhrada
paušálnych výdavkov, má od oprávneného nárok iba na úhradu rozdielu medzi vymoženou odmenou
a vyhláškou určenou výškou náhrady paušálnych výdavkov. Z uvedeného vyplýva, že plnenia prijaté v
prospech trov súdneho exekútora sa uplatňujú prednostne na náhradu výdavkov a exekútor má nárok na
ich náhradu len v rozsahu, v ktorom neboli skôr uspokojené. Vzhľadom na vyššie uvedené vyšší súdny
úradník námietkam oprávneného proti výzve na úhradu trov s poukazom na § 61n ods. 4 Exekučného

poriadku vyhovel a vrátil výzvu na úhradu trov exekútora sp. zn. 84EX 780/19 zo dňa 08.06.2021 súdnej
exekútorke na prepracovanie, pretože správne mal vyzvať oprávneného na zaplatenie náhrady trov
exekúcie vo výške 45,76 EUR vrátane DPH (72 EUR - 26,24 EUR = 45,76 EUR). Na záver dodal, že po
vykonaní procesných úkonov je exekútorka povinná postupovať v zmysle § 61n ods. 4 veta posledná
Exekučného poriadku.

3/ Voči rozhodnutiu podala súdna exekútorka sťažnosť, v ktorej uviedla, že ak má exekútor podľa § 197
Exekučného poriadku v spojení s § 21 Vyhlášky nárok na odmenu vo výške 20% vymoženého plnenia,
je legálne, ak si ju z čiastočne vymoženej pohľadávky ponechal. Zároveň má exekútor podľa § 21 ods.
2 Vyhlášky nárok aj na náhradu hotových výdavkov, pretože ich reálne vynaložil. Terajšia právna úprava

neumožňuje vyčísliť skutočnú výšku hotových výdavkov, avšak uznáva, že hotové výdavky exekútor
skutočne vynaložil; v uvedenom ustanovení § 21 ods. 2 Vyhlášky konkretizuje na čo sa použijú a zároveň
ich ohraničuje paušálnou sumou. V priebehu exekúcie v súlade s § 60 ods. 2 zákona si ponechala 24
% prijatého plnenia. Z vymoženej sumy 83,185 EUR poukázanej oprávnenému si ponechala odmenu
20%, t.j. vo výške 17,00 EUR, prebytok zo sumy ponechanej podľa § 60 Exekučného poriadku vo výške

5,84 EUR započítala na paušálne výdavky. Podľa výkladu súdu by súdny exekútor nemal nárok na
odmenu, napriek tomu, že to zákon výslovne uvádza. Exekútor má vždy nárok na odmenu z vymoženej
časti pohľadávky a v zmysle § 196 Exekučného poriadku aj na hotové výdavky. Vymožené prostriedky
sa podľa jej názoru prednostne použijú na odmenu exekútora, pretože výlučne z tejto časti sa hradia
mzdy zamestnancov exekútorského úradu a túto časť trov znáša povinný. Až následne zo zvyšku

ponechanej sumy sa hradia hotové výdavky a v prípade ak bude exekúcia neúspešná, oprávnený nesie
procesnú zodpovednosť a hradí len zvyšok hotových výdavkov. Tento výklad je v súlade s ust. § 198
ods. 1 Exekučného poriadku, pretože časť trov exekúcie reálne znášal povinný, konkrétne pomernú časť
započítanú na odmenu a ak došlo k zastaveniu exekúcie a ide o dôvod, pre ktorý prináleží exekútorovi
vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený ( § 199c ods. 1

druhá časť prvej vety). Mala za to, že vyšší súdny úradník sa nezaoberal dôvodmi podľa § 199c ods. 1 a
nerozlíšil, ktorú časť trov exekúcie znáša povinný a ktorú časť oprávnený. Na okraj podotkla, že samotný
oprávnený v sťažnosti voči pôvodnému uzneseniu súdu výslovne uviedol, že ak exekútor vymohol počas
exekúcie pred jej zastavením určitú časť vymáhaného nároku, mal si stiahnuť z tejto časti plnenia 24%
ako odmenu. A trovy, ktoré má znášať oprávnený sa majú týkať len náhrady výdavkov. Exekútorka

rovnako tvrdí, že si ponechala z vymoženej sumy len odmenu a hotové výdavky má znášať oprávnený,
poníženéosumu„preplatku,“ktorábolazapočítanánahotovévýdavkypodľa§60Exekučnéhoporiadku.
Vzhľadom k uvedenému mala za to, že rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka bolo v rozpore so
zákonom a navrhla, aby konajúci sudca rozhodnutie zo dňa 16.06.2022 zrušil.

4/ Oprávnený sa k sťažnosti nevyjadril.

5/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.7/ Podľa § 35 ods. 1 posledná veta Exekučného poriadku, ak súd rozhoduje o trovách exekútora,
účastníkom konania je aj exekútor.

8/ Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada
výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor
predzastavenímexekúciesčastivymoholaleboprijalplnenienauspokojenievymáhanéhonároku,patria
mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov
podľa prvej vety.

9/ Podľa § 60 ods. 1 Exekučného poriadku plnenia prijaté alebo vymožené z majetku povinného sa na
úhradu vymáhanej povinnosti použijú v tomto poradí: a) trovy exekútora, a to vrátane prislúchajúcej dane
z pridanej hodnoty, b) istina vymáhanej pohľadávky, c) príslušenstvo vymáhanej pohľadávky priznané
exekučným titulom, d) trovy oprávneného.

10/ Podľa § 60 ods. 2 Exekučného poriadku z prijatého plnenia sa na nárok podľa odseku 1 písm. a)
použije vždy najviac 24% plnenia, zvyšok prijatého plnenia sa použije na nárok podľa odseku 1 písm. b);
na nárok podľa odseku 1 písm. c) a d) sa prijaté plnenia použijú až po zániku pohľadávky podľa odseku
1 písm. b). Ak niektorý z nárokov podľa odseku 1 už skôr zanikol, použije sa prijaté plnenie v pomere
podľa predchádzajúcej vety na nároky, ktoré v čase prijatia plnenia nie sú uspokojené. Ak nie je možné

uplatniť pomer podľa prvej vety z dôvodu, že ostatné nároky zanikli, použije sa celé prijaté plnenie na v
poradí posledný neuspokojený nárok, a to až do okamihu jeho zániku.

11/ Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm.
c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať

u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora.
Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora
predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak
súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu
trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné,

doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.

12/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd
preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249
CSP a zistil, že sťažnosť súdnej exekútorky nie je dôvodná.

13/ V zmysle ustanovenia § 198 ods. 2 Exekučného poriadku má exekútor pri zastavení exekúcie
v prípadoch, že pred jej zastavením došlo k čiastočnému vymoženiu nároku (prijatiu plnenia), nárok
aj na trovy, ktoré si ponechal v súlade s ustanovením § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú
náhradu výdavkov podľa prvej vety. Samotné ustanovenie § 60 Exekučného poriadku upravuje poradie

uspokojenia vymáhaných nárokov, podľa ktorého sa ako prvé z prijatého plnenia uspokojujú trovy
súdneho exekútora (§ 60 ods. 1), pričom v § 60 ods. 2 je ďalej upravený maximálny rozsah, ktorý
možnonatrovyexekútorapoužiť(maximálne24%plnenia).Zozneniauvedenéhoustanovenianemožno
vyvodiť podľa názoru sudcu iný záver ako ten, že súdny exekútor má nárok na (maximálne) 24%
percent prijatého (vymoženého) plnenia povinným (teda exekútor môže na svoje trovy započítať aj

menej). Súdny exekútor má v zásade vždy nárok na náhradu paušálnych výdavkov pri zastavení
exekúcie, tieto ale majú byť, tak ako uviedol už vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení,
pokryté najprv z prípadne čiastočne vymoženej odmeny. V prípade ak je čiastočne vymožená odmena
súdnym exekútorom nižšia ako určená náhrada paušálnych výdavkov, má od oprávneného nárok iba
na úhradu rozdielu medzi vymoženou odmenou a Vyhláškou určenou výškou náhrady paušálnych

výdavkov. Obdobný právny názor už bol vyjadrený i vo viacerých rozhodnutiach tunajšieho súdu
(napr. 73Ek/930/2021 z 14.07.2022, 79Ek/1567/2019 z 19.03.2020, 76Ek/44/2017 z 06.04.2020).
Bezvýznamné pre rozhodnutie súdu bolo tvrdenie súdnej exekútorky, že z odmeny hradí mzdy
zamestnancov, pretože tieto (pracovnoprávne) skutočnosti nemôžu mať vplyv na posúdenie správnosti
výzvy na úhradu trov vyčíslených v upovedomení o zastavení exekúcie.

14/ Ani poukaz súdnej exekútorky, že vyšší súdny úradník nerozlíšil, ktorú časť trov exekúcie znáša
povinný a ktorú časť oprávnený, nemohol v uvedenej veci obstáť. Zo žiadneho ustanovenia nemožno
vyvodiť, že by súdny exekútor mal nárok ponechať si pri zastavení exekúcie čiastočne vymoženúodmenu (od povinného) a popri nej aj nárok na Vyhláškou určenou náhradu paušálnych výdavkov (od
oprávneného). Podľa ustanovenia § 198 ods. 2 Exekučného poriadku je nepochybné, že v prípade
čiastočnéhovymoženiaodmenysúdnymexekútorompočasvedeniaexekúciemábyťtátoprináslednom

zastavení exekúcie použitá na úhradu „náhrady výdavkov, ktoré znáša účastník konania“, a teda na
úhradu „náhrady paušálnych výdavkov“ podľa § 22 Vyhlášky. Platí teda, že v prípade, ak súdny exekútor
zastaví exekúciu, pričom v rámci exekúcie došlo k vymoženiu časti nároku, má súdny exekútor nárok
na trovy exekúcie len v rozsahu 60 EUR + DPH (§ 198 ods. 2 Exekučného poriadku), do ktorých sa
započítava aj vymožená odmena. V danom prípade si súdna exekútorka pred zastavením exekúcie

v súlade s § 60 Exekučného poriadku ponechala z vymoženého plnenia vo výške 109,39 EUR na
svoje trovy sumu 26,24 EUR (t.j. 24%). Pri zastavení exekúcie je podľa § 198 ods. 2 Exekučného
poriadku potrebné z celkového nároku na trovy exekúcie (t.j. 72 EUR) odpočítať sumu, ktorú si už súdna
exekútorka pred zastavením exekúcie ponechala podľa § 60 Exekučného poriadku (t.j. 26,24 EUR).
Keďže v danom prípade ponechaná suma neprevyšuje celkový nárok exekútora na sumu paušálnych
hotových výdavkov, zostáva oprávnenému povinnosť v zmysle ustanovenia § 61n ods. 3 v spojení s §

198 ods. 2 Exekučného poriadku zaplatiť zvyšnú časť trov súdnej exekútorky, na ktoré má nárok, t.j.
45,76 EUR (72 EUR - 26,24 EUR).

15/ Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a právne dôvody bolo rozhodnutie vyššieho súdneho
úradníka, ktorým vyhovel námietkam oprávneného proti výzve na úhradu trov a vrátil ju súdnej

exekútorke na prepracovanie správne. Sťažnosť súdnej exekútorky tak bola nedôvodná, preto ju sudca
podľa § 250 ods. 1 CSP zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§

202 ods. 4 Exekučného poriadku).