Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. november 2022

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/155/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2122012536
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Pollák
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2122012536.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedusenátuMgr.MichalaPollákaasudcov JUDr.Martina
Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci odsúdeného A. A., nar. XX.XX.XXXX, o návrhu
odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti
uzneseniuOkresnéhosúduTrnavazodňa03.08.2022,č.k.5PP/126/2022-29,naneverejnomzasadnutí
konanom dňa 01.12.2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. A., nar. XX.XX.XXXX, z a m
i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava rozhodol podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku, § 66
ods. 1 písm. b), ods. 2 Trestného zákona tak, že zamietol návrh odsúdeného A. A., nar. XX.XX.XXXX
v B., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Leopoldov, o podmienečné prepustenie z výkonu

trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Galanta, sp. zn. 2T/2/2020 zo
dňa 9.6.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 3To/63/2021 zo dňa 23.11.2021.

Proti uvedenému uzneseniu podal odsúdený priamo na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení,
sťažnosť. Prokurátor sa na verejnom zasadnutí vzdal práva podať sťažnosť.
Podanú sťažnosť odsúdený odôvodnil podaním zo dňa 26.09.2022, doručeným prvostupňovému súdu

dňa 29.09.2022, v ktorom uviedol nasledovné (skrátene):
Poukazuje na hodnotenie, v ktorom bol uvedený nedostatok v dodržiavaní ústavného poriadku – mal
spať prikrytý na neustlanom lôžku. Uvádza, že toto nebolo disciplinárne previnenie a takáto vec by sa
nemala objavovať v hodnotení, keďže sa takéto poznatky v karte odsúdeného zaznamenávajú len ako
poznatky a tiež len ako subjektívny názor príslušníka, ktorý môže byť zaujatý a môže si takúto vec
vymyslieť, pričom tieto poznatky sa nijako neoverujú, resp. ich pravdivosť nie je ničím podložená a keďže

súd smie rozhodovať len na základe dôkazov, tak nesmie prihliadať ani na žiadne tvrdenia, ktoré sú
neoveriteľné. Uvádza, že hodnotenie je tak z hľadiska podkladov na rozhodnutie súdu neobjektívne,
keďže má ešte mnoho takýchto poznatkov kladných, ktoré v hodnotení nie sú uvedené.
Ďalej poukazuje na to, že sa podľa hodnotenia obdobného konania dopustil aj počas ďalšieho
započítaného obdobia výkonu trestu. Uvádza, že to bolo ešte v minulom treste, z ktorého bol prepustený
po odpykaní celého trestu na slobodu. Do tohto trestu mu bola započítaná iba doba strávená vo výkone

trestu, avšak nie aj plnenie programu zaobchádzania. Novým uloženým trestom sa začínajú nové
programovécieleazačínasanovýprocesprevýchovy,pretovžiadnomprípadenemožnoprenášaťvzory
správania odsúdeného z minulých trestov, v ktorých proces prevýchovy evidentne zlyhal, do hodnotenia
nového trestu. Takého hodnotenie je neobjektívne.

Ďalej uvádza, že tvrdenie súdu, že bol 4 krát podmienečne prepustený a v jednom prípade mu bol

nariadený zvyšok trestu odňatia slobody vykonať nie je pravdivé. Preto je názoru, že druhá materiálna
podmienka nie je preskúmateľná, keď súd vychádza z nepravdivých informácií.Navrhuje, aby sťažnostný súd napadnuté uznesenia zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa.
Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a

b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 psím. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.
Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku,
preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba,

v zákonnej lehote a smeruje voči výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd
zistil nasledovné.
Napadnutýmuznesenímrozhodolprvostupňovýsúdonávrhuodsúdenéhonapodmienečnéprepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý si vykonáva na základe rozhodnutia citovaného v odôvodnení
prvostupňového uznesenia. Návrh odsúdeného zamietol z dôvodu, že hoci odsúdený spĺňa formálnu

podmienku, nespĺňa materiálne podmienky na podmienečné prepustenie.
V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že vychádzal z obsahu hodnotenia
riaditeľa ÚVTOS, ktoré konštatovalo, že správanie a vystupovanie odsúdeného nebolo vždy na
prijateľnej úrovni. Vyskytol sa u neho nedostatok v dodržiavaní ústavného poriadku a časového rozvrhu
dňa, spal prikrytý na neustlanom lôžku. Obdobného konania sa dopustil aj počas ďalšieho započítaného

obdobia výkonu trestu. Príkazy a pokyny personálu sa snaží plniť. Počas výkonu trestu nebol doposiaľ
disciplinárne odmenený ani disciplinárne potrestaný. Odsúdený je aktuálne pracovne zaradený na
pracovisku vnútornej prevádzky ústavu zameranom na prípravu stravy, jeho pracovná morálka je
nadriadenými hodnotená kladne. Resocializačná prognóza sa u odsúdeného z hľadiska hodnotenia
rizika recidívy trestnej činnosti javí ako menej priaznivá. Stanovené ciele programu plní čiastočne a

riaditeľ ústavu neodporučil odsúdeného podmienečne prepustiť.
Pri posúdení splnenia druhej materiálnej podmienky súd vychádzal z tej skutočnosti, že vzhľadom na
resocializačnú prognózu a obsah registra trestov, kde má odsúdený evidovaných doposiaľ 12 záznamov
je vysoká miera pravdepodobnosti ďalšej recidívy. Navyše, odsúdený sa opakovane dopúšťal páchania
trestného činu krádeže, z čoho vyplýva, že ide o špeciálneho recidivistu. Odsúdenému boli za trestné

činy ukladané prevažne nepodmienečné tresty odňatia slobody, pričom v štyroch prípadoch došlo k
podmienečnému prepusteniu, kde v jednom prípade mu bol nariadený zvyšok trestu odňatia slobody,
z čoho možno konštatovať, že odsúdený možnosť viesť riadny život nielen v skúšobnej dobe ale aj
po jej skončení nevyužil. Na tomto mieste je tiež nutné poukázať, že odsúdenému boli v prevažnej
miere ukladané viaceré nepodmienečné tresty odňatia slobody, avšak odsúdený sa z uložených trestov

nepoučil, svoje správanie nezlepšil a opakovane sa dopúšťal porušenia zákona.
Pokiaľ ide o správnosť napadnutého výroku, sťažnostný súd považuje napadnutý výrok za vecne
správny. Rovnako ako prvostupňový súd, aj sťažnostný súd je názoru, že všetky vyššie uvedené
skutočnosti neumožňujú v prípade odsúdeného vyhovieť jeho návrhu na podmienečné prepustenie.
Sťažnostný súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a na toto

odkazuje.
Sťažnostný súd dopĺňa, že pri rozhodovaní o splnení prvej materiálnej podmienky, ide o to rozlíšiť, kedy
správanie odsúdeného a plnenie jeho povinností vo výkone trestu odňatia slobody sú prejavom len
vonkajšej adaptácie odsúdeného na prostredie ústavu na výkon trestu a kedy ide o známky skutočných
zmien osobnosti odsúdeného odôvodňujúce nádej, že i v budúcnosti povedie riadny život.

Z hodnotenia odsúdeného nemožno urobiť jednoznačný záver o splnení prvej materiálnej podmienky.
Odsúdený nijako svojou aktivitou nevybočuje z radu, síce režimovo prispôsobených, avšak priemerných
väzňov, navyše počas výkonu trestu odňatia slobody sa u odsúdeného vyskytol nedostatok v správaní,
ciele programu zaobchádzania plní iba čiastočne, neabsolvoval žiadny rekvalifikačný kurz ani iné formy
vzdelávania,niejepoverenýžiadnoufunkciouzraduväzňovaaninezískalžiadnudisciplinárnuodmenu.

Polepšenie odsúdeného nemožno konštatovať len na základe skutočnosti, že je jeho aktuálne správanie
na požadovanej úrovni, čo možno označiť iba za prispôsobenie sa režimu výkonu trestu a nie prejavom
jeho vyššej aktivity plnenia si svojich povinností a polepšenia sa.
Nakoľko nemá sťažnostný súd dôvod spochybňovať hodnotenie a pravdivosť tvrdení v ňom uvedených,
považuje námietky odsúdeného týkajúce sa obsahu hodnotenia za nedôvodné.

Vzhľadom na to, že je resocializačná prognóza odsúdeného menej priaznivá a výkon trestu na
odsúdeného nepôsobí dostatočným výchovným vplyvom, nie je možné konštatovať ani splnenie druhej
materiálnej podmienky – očakávanie, že v budúcnosti povedie riadny život. Sťažnostný súd, rovnako
ako prvostupňový súd poukazuje v tejto súvislosti na trestnú minulosť odsúdeného, ktorý bol už 12krát súdne trestaný, najmä pre majetkovú trestnú činnosť. Očividne predchádzajúce odsúdenia nemali
na odsúdeného dostatočný výchovný účinok, ktorý si doposiaľ z odsúdení nevzal žiadané ponaučenie,
ktoré by ho primälo k tomu, aby viedol riadny život. Niet prečo sa potom domnievať, že doterajší

výkon trestu splnil u odsúdeného zákonom sledovaný účel, keď tomu tak nebolo pri predchádzajúcich
mnohopočetných odsúdeniach a výkonoch nepodmienečných trestov odňatia slobody.
Trestná minulosť odsúdeného svedčí o jeho výrazných sklonoch k páchaniu trestnej činnosti a preto súd
odsúdenému nedôveruje do takej miery, aby skonštatoval, že v prípade podmienečného prepustenia
bude viesť na slobode riadny život. V prípade odsúdeného prevažuje legitímna potreba ochrany

spoločnosti pred ním ako páchateľom trestnej činnosti. Sťažnostný súd pripomína, že podmienečné
prepustenie je na mieste len vtedy, keď všetky okolnosti prípadu odôvodňujú predpoklad, že pre
spoločnosť nie je reálne riziko recidívy odsúdeného, ak bude žiť na slobode. Inštitút podmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody je v zásade výnimkou z pravidla, že odsúdená osoba má
vykonať trest odňatia slobody, ktorý jej bol súdom uložený a preto zmysel podmienečného prepustenia z
výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone

trestu, bol odsúdený automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby na slobodu, bez zreteľa na
to, aká je prognóza jeho ďalšieho správania.
Záver z celkového zhodnotenia osoby odsúdeného a jeho doterajšieho života teda ani podľa názoru
sťažnostného súdu neumožňuje prijať pozitívnu prognózu jeho budúceho správania t. j. že bude žiť
v súlade s právnymi, etickými a morálnymi normami spoločnosti.

Odsúdený v súvislosti s posúdením druhej materiálnej podmienky namieta, že súd vychádzal pri jej
skúmaní z nepravdivých informácií (bod 3.3.). Sťažnostný súd po preskúmaní spisového materiálu
konštatuje, že pri vyhotovovaní odôvodnenia napadnutého uznesenia došlo zrejme k pisárskej chybe,
keď namiesto podmienečného odsúdenia bolo uvedené podmienečné prepustenie. Z odpisu registra
trestov vyplýva, že odsúdenému bol 4 krát uložený podmienečný trest odňatia slobody (v konaní

vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 2T/64/99, 1T/7/02, 2T/27/2006 a v konaní vedenom na
Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 3T/4/08), pričom v jedom prípade mu bol tento trest premenený
na nepodmienečný a musel ho vykonať (v konaní na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 1T/7/02).
Z uvedeného vyplýva, že muselo ísť iba o pisársku chybu, ktorá nemá za následok nesprávne posúdenie
druhej materiálnej podmienky.

Pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, toto bolo vykonané v súlade
s ustanoveniami Trestného poriadku a odsúdenému bola daná plná možnosť realizovať práva, ktoré mu
garantuje zákon.
S poukazom na vyššie uvedené, sťažnostný súd zamietol sťažnosť odsúdeného, nakoľko táto nebola
dôvodná.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.