Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. december 2022

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/74/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4622010176
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Matyóová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4622010176.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu
Mgr. Adriany Némethovej a JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD., v trestnej vec obžalovaného P. W., pre prečin
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d/ Trestného zákona, o odvolaní
obžalovaného P. W. proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany z 08.09.2022, sp. zn. 2T/42/2022, na
verejnom zasadnutí konanom v Nitre 8. decembra 2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku s a odvolanie obžalovaného P. W. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Topoľčany, konajúci samosudkyňou (ďalej len „súd prvého stupňa“), rozsudkom z
08.09.2022 sp. zn. 2T/42/2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) uznal obžalovaného P. W. (ďalej len
„obžalovaný“) vinným zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348
odsek 1 písmeno d/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že:

dňa 14.07.2020 v čase o 15.42 hod. viedol motorové vozidlo továrenskej značky W. T., evidenčné
číslo X červenej tmavej metalízy v obci I. na ceste II/499, kde bol zastavený a kontrolovaný policajtom
OddeleniavýkonuslužbyOkresnéhodopravnéhoinšpektorátuOkresnéhoriaditeľstvaPolicajnéhozboru
v Topoľčanoch, kde bolo zistené, že vozidlo viedol v čase, keď mal takúto činnosť zakázanú rozsudkom
Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 1T/89/2018 zo dňa 02.06.2020, právoplatným a vykonateľným dňa
18.06.2020, na dobu 16 mesiacov.

Za tento prečin uložil súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom obžalovanému podľa § 348 odsek
1 Trestného zákona, za nezistenej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona, nezistenej
priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona,
s použitím § 56 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona a § 57 odsek 1 Trestného zákona, peňažný trest
v sume 180 (stoosemdesiat) eur. Podľa § 57 odsek 2 Trestného zákona vymožená suma peňažného

trestu pripadá štátu a podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol
byť úmyselne zmarený, súd prvého stupňa ustanovil obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo
výmere 2 (dva) mesiace. Zároveň podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona uložil obžalovanému
aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 2 (dva) roky.

Proti tomuto rozsudku, podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktorý v písomnom odôvodnení

uviedol, že ľutuje, čo spáchal a túto svoju ľútosť prejavuje počas celého konania, nespochybňuje
rozsudok vo veci uznania ho vinným. Uviedol, že to, čo sa stalo jeho priateľke pri vedení vozidla nežičí
nikomu, náhle zbledla, potila sa, triasla sa, nevedela rozprávať, tak jej ako spolujazdec prikázal vozidlo
ihneďzastaviť,pričommupovedala,žeakoosobachoránacukrovku,pravdepodobnedostaladiabetický
šok a potrebuje kľud, tekutinu a užiť liek. Vedel, že nemôže viesť vozidlo, napriek tomu si sadol za volant
a vozidlo odšoféroval do obce I. (cca 1,5 km), kde ho na bezpečnom mieste odstavil a začal priateľku

ošetrovať, policajti k nemu prišli, keď už vozidlo stálo a oznámili mu, že prekročil rýchlosť o cca 2 km,
následne urobili povinné úkony. Poukázal na inštitút krajnej núdze, i keď nie je právnik, ale situácia, ktorása stala a jej riešenie z jeho strany, ak nie je krajnou núdzou, tak je iste situácia blízka krajnej núdzi a
myslí, že by súd na túto okolnosť mohol a mal prihliadnuť.
Záverom uviedol, že sa odvoláva z vyššie uvedených dôvodov proti rozsudku v časti „zákaz činnosti“ a

žiada ho zrušiť, prípadne skrátiť na čo možno najnižšiu úroveň.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že na dôvodoch odvolania uvedených
v písomnom odvolaní v plnom rozsahu zotrváva, je tam napísané všetko. Podotkol, že vodičské
oprávnenie potrebuje zo zdravotných dôvodov, nakoľko sa mu prudko zhoršuje zdravotný stav a má

problémy s chôdzou. V konečnom návrhu uviedol, že má pocit, že peňažný trest, ktorý mu bol uložený
súdom je postačujúci.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu odvolanie obžalovaného
nepovažoval za dôvodné. Mal za to, že ukladanie trestu zákazu činnosti za nerešpektovanie uloženej
sankcie zákazu činnosti v podstate na samej dolnej hranici zákonnej dolnej sadzby nie je možné

považovať za neprimerane prísne, a preto navrhol odvolanie obžalovaného, ako nedôvodné podľa §
319 Trestného poriadku zamietnuť.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť

napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak
by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.

Odvolací súd, ktorému súd prvého stupňa predložil prejednávanú vec na rozhodnutie, plnením svojej,

z ustanovenia § 317 odsek 1 Trestného poriadku mu vyplývajúcej prieskumnej povinnosti preskúmal
výrok o treste zákazu činnosti, proti ktorému odvolanie obžalovaného smerovalo.

Plnením tejto svojej prieskumnej povinnosti odvolací súd predovšetkým zistil, že už orgánmi činnými
v trestnom konaní bol v prejednávanej veci zadovážený dostatok dôkazov, ktorými boli objasnené

všetky základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 119 odsek
1 písmeno a/ až písmeno d/ Trestného poriadku, a ktoré súd prvého stupňa potreboval pre svoje
rozhodnutie o vine obžalovaného a o uloženom mu treste.

Súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní postupoval v zmysle § 257 odsek 8 Trestného poriadku

a pri vykonávaní dôkazov súvisiacich s výrokom o trestoch, postupoval podľa príslušných ustanovení
Trestného poriadku, ako i ďalších ustanovení upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom
konaní, pričom sa nedopustil žiadnych podstatných chýb, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého
rozsudku v zmysle § 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku.

Súdprvéhostupňasvojerozhodnutieprimeraneodôvodniltak,akomutoukladajúpríslušnéustanovenia
Trestného poriadku, keď uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonávaných dôkazov,
stručne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy oprel skutkové zistenia. Z
odôvodnenia rozsudku je totiž zrejmé, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi
úvahami sa spravoval pri posudzovaní jeho konania o otázke viny a pri ukladaní trestov, s ktorým sa

krajský súd v plnom rozsahu stotožňuje, a na ktoré poukazuje.

Krajský súd, ako súd odvolací, rovnako ako súd prvého stupňa, mal za nepochybne preukázané,
že obžalovaný sa skutku popísaného vo výroku napadnutého rozsudku dopustil a medzi konaním
obžalovaného a vzniknutým následkom existuje príčinná súvislosť. Odvolací súd sa stotožňuje

so záverom súdu prvého stupňa o preukázaní zavinenia obžalovaného, poukazujúc na výpoveď
obžalovaného, ako i svedkov a taktiež i na listinné dôkazy.
Súd prvého stupňa nepochybil, keď konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako prečin marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d/ Trestného zákona a to z dôvodov
uvedených v právnej vete napadnutého rozsudku a v napadnutom rozsudku náležite odôvodnil tak

skutkové zistenia, ako i právnu kvalifikáciu konania obžalovaného a odvolací súd, ktorý dospel k
rovnakým vecným a právnym záverom, preto v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie napadnutého
rozsudku, ktoré si v plnom rozsahu osvojil.Námietky obžalovaného, že i keď nespochybňuje rozsudok vo veci uznania ho vinným, súd mal a
mohol na okolnosť, že vozidlo odšoféroval do obce I. (cca 1,5 km) prihliadnuť ako na konanie v
krajnej núdzi, keďže situácia bola iste blízka krajnej núdzi, odvolací súd považuje za irelevantné, keďže

ani odvolací súd, tak ako súd prvého stupňa, nezistil žiadne okolnosti prípadu, ktoré by vylučovali
protiprávnosť konania obžalovaného v zmysle § 24 Trestného zákona o krajnej núdzi. Nebezpečenstvo
(odstavenie vozidla v ľavotočivej zákrute s plnou čiarou) sa dalo odvrátiť aj iným spôsobom, najmä,
ak „zrazu“ zostalo zle družke obžalovaného (dovtedy vodičke motorového vozidla), bolo potrebné
použiť výstražnú svetelnú signalizáciu, ktorá sa má používať v mimoriadnych situáciách (napr. pri státí,

kedy hrozí nebezpečenstvo kolízie) a obžalovaný, ako spolujazdec, mal po dodržaní bezpečnostných
opatrení (nasadenie reflexnej vesty), na zabezpečenie plynulosti cestnej premávky, umiestniť výstražný
trojuholník za motorové vozidlo, a preto tvrdenie obžalovaného, že musel odšoférovať vozidlo na miesto
ktoré považoval za bezpečné (až 1,5 km) vzhľadom na to, že družka nebola schopná jazdiť, odvolací
súd považoval za účelové.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd prvého stupňa uznajúc napadnutým rozsudkom
obžalovaného vinným zo spáchania už z vyššie označeného trestného činu, vykonaným dôkazom
opodstatnene a aj zákonu zodpovedajúcim spôsobom, pri určení druhu trestu, jeho výmery a účelu,
uviedol všetky relevantné skutočnosti a úvahy, ktorými sa v tomto smere spravoval, u obžalovaného
prihliadol na všetky kritériá ustanovené v § 34 odsek 1, odsek 2, odsek 3, odsek 4 Trestného zákona

a správne mu uložil peňažný trest s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti a okolnosti uvedené
v § 34 odsek 4 Trestného zákona. Súd prvého stupňa tiež správne aplikoval ustanovenia § 38 odsek
2 Trestného zákona a trest, ktorý uložil obžalovanému je trestnom zákonným a primeraným v rámci
zákonnej trestnej sadzby uvedenej v § 348 odsek 1 Trestného zákona (až na dva roky), uložený na
samej spodnej hranici trestnej sadzby.

Keďže sa odvolací súd aj s týmito súdom prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade
s ustanovením § 168 odsek 1 Trestného poriadku stotožňuje, na ne predovšetkým poukazuje s tým,
že obžalovanému napadnutým rozsudkom uložený trest tak pokiaľ ide o jeho druh (peňažný trest), ako
aj jeho výmera - 180 eur s náhradným trestom odňatia slobody vo výmere 2 mesiace, ale hlavne i
nevyhnutné uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 2 roky,

možno podľa názoru odvolacieho súdu považovať za primeraný spôsobu spáchania činu, jeho následku,
zavineniu obžalovaného, nezisteným poľahčujúcim ani priťažujúcim okolnostiam, osobe obžalovaného,
jeho pomerom a možnostiam nápravy (§ 34 odsek 4 Trestného zákona) a následne tiež za spôsobilý
na dosiahnutie účelu trestu, a to tak v oblasti individuálnej, ako aj v oblasti generálnej prevencie (§ 34
odsek 1 Trestného zákona).

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Keďže odvolací súd nezistil žiadne také zákonné dôvody uvedené v ustanovení § 321 odsek 1 písmeno
a/ažpísmenoe/Trestnéhoporiadku,ktorébyodôvodňovaliakúkoľvekzmenuvýrokuotreste odvolaním

obžalovaného napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa v jeho prospech, odvolanie ním podané podľa
§ 319 Trestného poriadku zamietol, zistiac, že nie je dôvodné.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok (§ 185 odsek 2 veta druhá Trestného poriadku).