Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. október 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/16/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7821202155
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7821202155.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň
Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: Centrum pre deti a rodiny Mlynky - Biele
Vody so sídlom Biele Vody 263, IČO: 17 336 228, zastúpeného JUDr. Ladislavom Csákóm, advokátom
so sídlom v Rožňave, Hviezdoslavova 4 proti žalovanému B. Y., L.. XX. XX. XXXX, J. E. O.S., M. XX,
o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo

dňa 9. decembra 2021 sp. zn. 4C/45/2021

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Rožňava zo dňa 9. decembra 2021 č.k. 4C/45/2021-137
vo výroku II.

Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) uznesením zo dňa 9. decembra
2021 č.k. 4C/45/2021-137 konanie zastavil (výrok I.), priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania
proti žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením (výrok II.) a nárok žalovaného na priznanie finančného zadosťučinenia vo
výške 500,- eur vylúčil na samostatné konanie (výrok III.).

2. Rozhodol tak o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, ktorým žalobca
žiadal uložil žalovanému povinnosť zdržať sa kontaktovania chovancov žalobcu akoukoľvek formou,
najmäosobne,telefonickyaleboelektronickyapovinnosťnepriblížiťsaúmyselnekuchovancomžalobcu
na vzdialenosť menšiu ako 100 metrov.

3. Súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia najskôr uznesením zo dňa 16.08. 2021, č.k.

4C/45/2021 - 40 vyhovel, avšak Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 6Co 109/2021 - 102 zo
dňa 26.10. 2021 zrušil uvedené uznesenie a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

4. Podaním doručeným súdu 29.11. 2021 žalobca návrh zobral späť, kde uviedol, že od podania návrhu
došlo k podstatným zmenám v okolnostiach, ktoré ho viedli k jeho podaniu. Predovšetkým ide o to,

že žalovaný zmenil svoj postoj k jeho chovancom, prestal ich kontaktovať, ako aj sa približovať k nim,
čo je nepochybne kladný efekt ním podaného návrhu bez ohľadu na to, či bolo/bude o ňom kladne
rozhodnuté s konečnou platnosťou, teda právoplatne. Predpokladá, že nemožnosť kontaktovania jeho
chovancov malo za následok, že sa žalovaný aktuálne znovu zamestnal, pričom sa znovu rozhodol
pre prácu spojenú s neplnoletými osobami, ako asistent učiteľa materskej školy. Uvedená skutočnosť
sa však jeho chovancov netýka, tým sa netýka ani ich, ako organizácie a preto nemá dôvod i naďalej

zotrvať na podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia či podať žalobu vo veci samej. S
poukazom na uvedené týmto podaný návrh v celom rozsahu zobral späť, konanie navrhol zastaviť a otrovách konania navrhol rozhodnúť tak, že sa žiadnej zo strán neprizná právo na ich náhradu. Dôvod
hodný osobitného zreteľa, pre ktorý o trovách konania navrhuje rozhodnúť navrhovaným spôsobom
vidí v samotnom predmete konania, v okolnostiach prípadu (na ktoré podrobne poukázal vo svojich

písomných podaniach a na ktoré týmto len odkazuje majúc za to, že by bolo nadbytočné duplicitne znovu
uvádzať tie isté skutočnosti). Rovnako poukázal i na štatút a postavenie ich organizácie, na jej poslanie,
ale aj na motív, pre ktorý predmetný návrh podával (ochrana neplnoletých osôb im zverených), osobitne
dáva do pozornosti, že chrániť práva a záujmy jeho chovancov je jeho zákonnou povinnosťou.

5. Preskúmavaným uznesením súd aplikujúc ust. § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 CSP konanie zastavil a o
trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP majúc za to, že žalobca zavinil zastavenie konania,
a preto priznal náhradu trov konania žalovanému. Nevyhovel návrhu žalobcu na nepriznanie náhrady
trov konania stranám sporu z dôvodov hodných osobitného zreteľa tvrdených žalobcom. Naopak
stotožnil sa s dôvodmi tvrdenými žalovaným vo vyjadrení k späťvzatiu návrhu, ktorý uviedol, že nikdy
predtým sám nevyhľadával ani on sám nekontaktoval chovancov, čo už uvádzal aj vo svojom odvolaní.

Svojím posledným podaním (späťvzatím návrhu) žalobca len potvrdil neodôvodnenosť svojho návrhu
na neodkladné opatrenie, pretože v čase podania návrhu na neodkladné opatreniu už žalovaný nebol v
pracovnom pomere u žalobcu, tak ako teraz v čase späťvzatia návrhu, a keď teraz nevidí žalobca dôvod
na nariadenie neodkladného opatrenia, nemohol byť založený ani v čase podania návrhu. O trovách
konania žalovaný navrhol rozhodnúť tak, že súd prizná žalovanému právo na náhradu trov konania, a

to jednak z dôvodu späťvzatia návrhu žalobcu a jednak z dôvodu zrušenia rozhodnutia súdom druhej
inštancie. Dôvodil, že zavinenie zastavenia sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, t.j. podľa
procesného výsledku. Zavinením zastavenia konania je späťvzatie návrhu na začatie konania.

6. Proti uvedenému uzneseniu, a to proti výroku II. o trovách konania, podal žalobca v zákonom

stanovenej lehote odvolanie a navrhol napadnutý výrok postupom podľa § 388 CSP zmeniť tak, že sa
žiadnej zo strán neprizná právo na náhradu trov prvoinštančného konania a zároveň žiadal o trovách
odvolacieho konania rozhodnúť tak, že náhrada týchto bude priznaná žalobcovi voči žalovanému.

7. Žalobca mal za to, že v danom prípade existujú dôvody na aplikáciu ust. § 257 CSP, a teda na

nepriznanie náhrady trov konania procesne úspešnému účastníkovi (strane sporu, ktorej inak vznikol
nárok na náhradu trov konania). Podľa žalobcu sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce
vo výnimočných okolnostiach prípadu. Za tieto okolnosti považuje už samotný predmet konania, keďže
podľa neho bol preukázaný kontakt žalovaného s ich chovancami, odovzdávanie rôznych darčekov z
jeho strany chovancom a zároveň nevhodné vyjadrovanie pred nimi zo strany žalovaného. Opakovane

poukázal na skutočnosti uvádzané v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, pričom má za to,
že nepovšimnuté by nemalo ostať postavenie organizácie žalobcu, jej poslanie, motív, pre ktorý podal
žalobca návrh (ochrana neplnoletých osôb zverených žalobcovi) zdôrazniac, že chrániť práva a záujmy
chovancov je zákonnou povinnosťou žalobcu. Ďalej žalobca dôvodil, že je organizáciou so samostatnou
právnou subjektivitou, ktorej zriaďovateľom je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a zároveň

upriamil pozornosť na poslanie a ciele Centra pre deti a rodiny - Mlynky - Biele Vody. Pokiaľ by bol
zaťažený povinnosťou nahradiť trovy konania žalovanému, o tieto peniaze by boli ukrátení chovanci.

8. Žalovaný sa k podanému odvolaniu vyjadril písomne tak, že toto považuje sa neopodstatnené a
bezdôvodné, keďže rozhodnutie súdu o priznaní trov konania považuje za správne. Podľa žalovaného

nemožno postupovať v zmysle ust. 257 CSP, keďže žalobca nebol procesne úspešný a nie sú
dané dôvody hodné osobitného zreteľa. Za takýto osobitný zreteľ nemožno vnímať to, že žalobca je
organizáciou so samostatnou právnou subjektivitou, taktiež nie je možné prihliadať na okolnosti prípade,
nakoľko žalovaný vo svojej obrane vyvracal tvrdenia žalobcu uvádzané v návrhu a pre späťvzatie návrhu
nebolo možné v konaní pokračovať. Naopak má za to, že samotným späťvzatím žalobca nepriamo

potvrdil neopodstatnenosť a nedôvodnosť návrhu. Žalobca už pri podaní návrhu mal zvážiť úspešnosť
alebo neúspešnosť svojho podania.

9. Odvolaním neboli napadnuté výroky I. o zastavení konania a III. o vylúčení nároku na priznanie
finančného zadosťučinenia na samostatné konanie, ktoré nadobudli právoplatnosť a neboli predmetom

odvolacieho prieskumu.

10. Predmetom odvolacieho prieskumu bol iba výrok II. o trovách konania.11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenouosobouprotirozhodnutiu,protiktorémujeodvolanieprípustné,beznariadeniapojednávania
v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadiska

uplatneného odvolacieho dôvodu (podľa obsahu odvolania odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1
písm. h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

12. Uznesenie je v napadnutom výroku II. o priznaní náhrady trov konania žalovanému v plnom rozsahu
vecne správne, preto ho odvolací súd v tomto výroku podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

13. Na zdôraznenie správnosti napadnutého výroku o priznaní nároku na náhradu trov konania
žalovanému proti žalobcovi v plnom rozsahu a k odvolacím námietkam žalobcu, odvolací súd uvádza
nasledovné:

14. Súd rozhodol o náhrade trov konania v zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého ak strana

procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

15. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia,
ktoré je aplikačne bezproblémovou zásadou.

16. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu
pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch
procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovanej.

17. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie sa žalovanej strany, spočívajúce napríklad v

úhrade žalovanej sumy po začatí konania, potom je potrebné konštatovať, že žalovaná strana procesne
zavinila zastavenie konania.

18. Ak žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu, alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie
žalovanej strany, a teda nemožno vyčítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy konania

žalovaného žalobca.

19. V prejednávanej veci k späťvzatiu žaloby došlo písomným podaním žalobcu z dôvodu, že podľa
tvrdenia žalobcu došlo k zmene v okolnostiach, ktoré ho viedli k jeho podaniu, keďže žalovaný zmenil
svoj postoj k jeho chovancom a prestal ich kontaktovať, približovať sa k nim.

20. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca ničím neosvedčil, že došlo k tvrdenej zmene okolností.
Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pre ustálenie záveru o tom, že k späťvzatiu došlo v dôsledku
správania sa žalovaného, t.j. že došlo k zmene okolností, by musel žalobca najprv dostatočným
spôsobom osvedčiť, že žalovaný sa správal tak, ako to tvrdí v návrhu a následne by musel žalobca

osvedčiť, že po podaní návrhu žalovaný svoje správanie zmenil.

21. Žalobca však v danom prípade neosvedčil zmenu okolností, pretože dostatočne neosvedčil, že
žalovaný konal spôsobom uvedeným v návrhu a po podaní návrhu od takého konania upustil.

22. Keďže v prejednávanej veci procesne zavinil zastavenie konania žalobca tým, že zobrala žalobu
späť bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, vznikol nárok na náhradu trov konania
žalovanému.

23. Žalobca sa v odvolaní domáha aplikácie ust. § 257 CSP, a teda nepriznania náhrady trov konania

žalovanému vzhľadom na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, za ktoré považuje výnimočné
okolnosti prípadu. Odvolací súd má za to, že dôvodov hodných osobitného zreteľa nie sú dané.

24. Podľa ust. § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

25. Vyššie citované zákonné ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok
(§ 255) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP).26. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne
splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti.

27.Dôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,anivýnimočnéokolnostizákonbližšienešpecifikuje.Výkladtýchto
podmienok ponecháva na súdnu prax. V zmysle už ustálenej judikatúry nemožno § 257 CSP považovať
za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie,
podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné
osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne

prihliadnuť.

28. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej
procesnej situácii, tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie.
Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy
nie sú dané dôvody.

29. K aplikácii ust. § 257 CSP dochádza aj z aspektov sociálnych a okolnosti hodné osobitného zreteľa
sa v takýchto prípadoch môžu vyskytnúť v akomkoľvek sporovom konaní. Pri posudzovaní dôvodov
hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery
všetkých strán sporu a všíma si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj

v konaní.

30. Z uvedeného vyplýva, že dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú buď v dôvodoch na strane
sporu alebo v okolnostiach prejednávaného sporu.

31. Aplikácia vyššie citovaného zákonného ustanovenia prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch
a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti.

32. Pokiaľ žalobca dôvody hodné osobitného zreteľa vidí v charaktere jeho organizácie (jeho úlohách a
cieľoch) odvolací súd má za to, že takýto charakter organizácie žalobcu nemožno považovať za dôvod

hodný osobitného zreteľa a sám o sebe nemôže privodiť aplikáciu ust. § 257 CSP.

33. Odvolací súd nevzhliadol výnimočné okolnosti ani v okolnostiach prípadu, keď v konaní nebola
osvedčená potreba chrániť chovancov žalobcu podaním návrhu na súd . Žalovaný bol v dôsledku
podania návrhu nútený brániť svoje práva proti žalobcovi prostredníctvom zvoleného advokáta, vznikli

mu trovy konania zavinené žalobcom, na náhradu ktorých má právo tak, ako o tom vecne správne
rozhodol súd prvej inštancie.

34. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o
priznaní náhrady trov konania žalovanému v plnom rozsahu proti žalobcovi ako vecne správne podľa

ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný, preto nemá nárok na náhradu
trov odvolacieho konania a vznikla mu povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania úspešnému

žalovanému. Odvolací súd preto rozhodol tak ako je to uvedené v enunciáte tohto uznesenia s tým, že
o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia.

36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).