Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. december 2022

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 7Er/238/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515201985
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2022:8515201985.1

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so
sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105 proti povinnému: A. B., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom C. XXX, XXX XX C., o vymoženie 61,43 eur s príslušenstvom, o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a m i e t a žiadosť súdneho exekútora JUDr. Michala Brožinu, Exekútorský úrad so sídlom

Stropkovská 633/3, 089 01 Svidník, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 15.4.2015.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 27.4.2015 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, a to na podklade návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 15.3.2015 a
exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave (ďalej len „rozhodcovský súd“), sp.

zn. II/2014-5833 zo dňa 4.11.2014 (ďalej len ,,rozhodcovský rozsudok“). Exekučný titul nadobudol
právoplatnosť dňa 19.12.2014 a vykonateľnosť dňa 22.12.2014. Oprávnený sa návrhom na vykonanie
exekúcie domáha proti povinnému vymoženia istiny vo výške 61,43 eur spolu s príslušenstvom a trovami
exekúcie.

Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov
(ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.
aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

Súd preskúmaním žiadosti o udelenie poverenia, návrhu oprávneného, exekučného
titulu,aVŠEOBECNÝCHOBCHODNÝCHPODMIENOKVÚB,a.s.,NADEPOZITNÉPRODUKTY(ďalej
len „VOP“), zmluvy o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb Startkonta zo dňa 13.4.2007
zistil, že právny predchodca oprávneného (Všeobecná úverová banka, a.s.), uzavrel s povinným dňa
13.4.2007 zmluvu o bežnom účte, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru formou prečerpania na
bežnom účte, teda povolenia debetného zostatku na bežnom účte a to po dobu trvania zmluvy o bežnom

účte, ku ktorému sa povolené prečerpanie zriaďuje. Povinný sa zaviazal po vzniku debetného zostatku
zložiť na účet peňažné prostriedky na úhradu úrokov a platiť úroky z povoleného prečerpania a aspoň
jedenkrát ročne. Vzhľadom nato, že zostatok na účte povinného začal vykazovať debetné hodnoty,
resp. sa čerpaním dostal pod limit povoleného prečerpania – kontokorentného úveru, na účte povinného
vzniklo nepovolené prečerpanie. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že právomoc
stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie je daná na základe rozhodcovskej zmluvy

v podobe rozhodcovskej doložky obsiahnutej v záverečných ustanoveniach úverovej zmluvy v spojení
so záverečnými ustanoveniami OP. Podľa uvedenej rozhodcovskej doložky sa postupca a žalovanýdohodli, že prípadné spory vzniknuté z tohto obchodu boli rozhodnuté prednostne v rozhodcovskom
konaní Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie v zmysle zákona č. 510/2002 Z.z.
o platobnom styku.

Podľa § 243d ods. 1 EP, exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v
rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,
vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na

základenávrhunavykonanieexekúciepodanéhopotejtolehotenemožnoudeliťpoverenienavykonanie
exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

Podľa § 243d ods. 2 EP, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade
rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci

podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy
účinné do 31. decembra 2014.

Podľa § 44 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.3.2017, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto
lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v
konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti
sospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténaneprijateľnézmluvnépodmienky,obmedzeniealebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti

je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 3 EP v znení účinnom do 31.3.2017, súd pred vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma

okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie
exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi
predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý
bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského

rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie
spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je
splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 OZ účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
stránvneprospechspotrebiteľa(ďalejlenneprijateľnápodmienka).Ustanovenieodseku1sanevzťahuje

na predmet plnenia alebo cenu plnenia.Ustanovenie § 53 ods. 3 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere príkladmo vymenúva, ktoré
ustanovenia uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú za neprijateľné podmienky.

Podľa § 53 ods. 4 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na
nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ
má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu
posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo

poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné previesť
také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide
o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa
vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.

Podľa vnútroštátneho práva, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa v zmysle
§ 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od
ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa
§ 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 3
Občianskeho zákonníka obsahuje príkladný, teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu dopĺňaný a precizovaný. V tomto
výpočte je s účinnosťou od 1.1.2008 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovanie od
spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v

rozhodcovskom konaní. Len zo samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladnom
výpočte v čase uzatvorenia zmluvy nenachádzala, nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní, nie je neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve. Súd vychádzal z
príslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel. Vnútroštátna úprava

neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách nadväzuje na európsku úpravu spotrebiteľského
práva v smernici Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993, ktorá podáva vzorový okruh nekalých klauzúl,
ktoré sa majú transponovať do vnútroštátneho práva, pričom v prílohe sa dotýka aj rozhodcovskej
doložky v štandardných zmluvách za stavu, že proces pred rozhodcom nie je právne regulovaný. Zákon
len indikatívne vypočítava okruh neprijateľných zmluvných podmienok (slovo „najmä“ v § 53 ods. 3

Občianskeho zákonníka) a súd môže označiť za neprijateľnú aj inú zmluvnú podmienku. Súdu nebráni,
aby judikoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj na vzťahy, ktoré predchádzali zaradeniu zmluvnej
podmienky medzi neprijateľné podmienky priamo do zákona.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, sa zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva ,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia súd podľa citovaných ustanovení § 44
ods. 2 a 3 EP obligatórne preskúmava žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh navykonanie exekúcie a exekučný titul čo do ich súladu so zákonom. V tejto fáze posudzovania splnenia
zákonných predpokladov pre vydanie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie sa súd,
okrem iného, zaoberá i tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený

doložkou vykonateľnosti, či rozhodnutie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či
rozhodnutie je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné tak po stránke
formálnej,akoajmateriálnej.Vychádzasapritomztvrdeníoprávnenéhovnávrhunavykonanieexekúcie
a z exekučného titulu.

Pri skúmaní, či predložený rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskom spore bol vydaný orgánom
na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej zmluvy
(resp. doložky), ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto
rozhodcovskej zmluvy (resp. doložky), čo vyplýva jednak z cit. § 44 ods. 3 EP, ako aj z viacerých
rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012,

sp. zn. 3Cdo 122/2011 konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za
exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť
otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v
uznesení zo dňa 5. decembra 2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského
súdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle §

44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to,
či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto
zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale
aj to, či bola uzavretá platne. Ďalej v uznesení Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.3.2012, sp. zn. 6 Cdo
1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť

spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom
konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku
so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

Podobne Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť
súdu aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany
extenzívnymspôsobom,atonapr.ajvrozsudkuzodňa6.10.2009voveciAsturcomTelecomunicaciones
SL, kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol

vydaný exekučný titul, keď uviedol, že Smernica 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v

rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu
vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Z listín predložených oprávneným k návrhu na vykonanie exekúcie a v priebehu exekučného konania
(zmluva o bežnom účte, VOP) vyplýva, že právny predchodca oprávneného s povinným uzavreli zmluvu
o bežnom účte. Uvedený typ zmluvy je upravený v Obchodnom zákonníku a patrí medzi tzv. absolútne
obchody. Na druhej strane je tiež nepochybné, že povinný v danom prípade vystupoval ako fyzická

osoba, ktorá uzatvorením zmluvy zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ, kým právny
predchodca oprávneného pri poskytovaní bankových služieb vystupoval v rámci svojej podnikateľskej
činnosti, teda ako dodávateľ. Vzhľadom na túto skutočnosť a vzhľadom na povahu zmluvných strán
mala táto zmluva spotrebiteľský charakter. Uzavretá zmluva, podobne ako aj rozhodcovská doložka,
sú formulárové listiny, ktorých obsah druhá strana nemá možnosť meniť a ktorú právny predchodca

oprávneného v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania dohôd rovnakého
druhu a neurčitého počtu. Súdu je pritom z úradnej činnosti známe, že mnohí dodávatelia si práve cez
rozhodcovské súdy zabezpečujú exekučné tituly, v ktorých sú priznané aj nároky, ktoré všeobecnými
súdmi priznávané nie sú, resp. sú rozhodcovskými súdmi priznávané nároky zo zmluvných podmienok,ktoré všeobecné súdy vyhlásili za neprijateľné. Slovenská republika má v zmysle práva EÚ záväzok
zabezpečiť, aby nekalé podmienky nezaväzovali spotrebiteľov v záujme zvýšenia kvality života. Značná
časť zabezpečenia tohto záväzku spočíva práve na súdoch a ich rozhodovacej činnosti, bez ktorej by sa

tento záväzok nemohol dosiahnuť. Súd sa preto zameral na kontrolu exekučného titulu a rozhodcovskej
doložky, ktorá bola podkladom pre konanie rozhodcovského súdu berúc do úvahy kritéria, na ktorých je
založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda či rozhodcovská doložka nespôsobuje hrubý
nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l OZ).

Hlavným cieľom rozhodcovskej zmluvy resp. doložky je zmluvné prenesenie a zároveň obmedzenie
právomoci občianskoprávneho súdu na nesúdny orgán - rozhodcu ako na súkromnú osobu, ktorý
koná a rozhoduje v súlade s pravidlami rozhodcovského konania. Ide o dohodu medzi zmluvnými
stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom
zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská

zmluva môže mať formu samostatne dojednanej zmluvy alebo formu doložky k zmluve. Rozhodcovská
zmluva sa musí obligatórne uzavrieť v písomnej forme, v opačnom prípade je neplatná. Častokrát sa
takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými
podmienkami uvedenými v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je
predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v sporových situáciách arbiter rozhodne

o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej
zmluvy. Ak v zmluvnom vzťahu nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, v súlade s
právnym poriadkom, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nebol oprávnený
o spore rozhodnúť.

Podľa predloženej rozhodcovskej doložky upravenej v čl. 11 Prechodné a záverečné ustanovenia bod
11.5 VOP, V akomkoľvek spore, o akomkoľvek nároku alebo rozpore zo Zmluvy alebo v súvislosti
s ňou ( vrátane všetkých otázok týkajúcich sa existencie, platnosti alebo ukončenia) bude rozhodovať
Rozhodcovský súd pri asociácii bánk Slovenskej republiky podľa rozhodcovských pravidiel, ktoré na

základe tohto odkazu stávajú sa súčasťou Zmluvy. Sídlom rozhodcovského konania bude Bratislava.
Jazykom rozhodcovského konania bude slovenský jazyk.

V danom prípade nebola v zmluve o bežnom účte ani jedna veta o „dohode“ o riešení sporov

v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka bola uvedená len vo VOP. S týmito podľa zmluvy bol
povinný oboznámený, avšak z obsahu zmluvy nevyplýva, že by VOP mali byť súčasťou zmluvy, teda
vyvstáva veľká pochybnosť o tom, či si mohol povinný tieto prečítať, resp. či ich mal k dispozícii aspoň
po uzavretí zmluvy (obchodné podmienky bánk sú zväčša upravené v mnohostranových listinách, teda
v praxi je nereálne a zo skúseností súdu je známe, že sa to ani nedeje, aby klient mal časový priestor

na čítanie celých VOP, resp. aby ho pracovník banky oboznámil s celým ich znením). Podobne mal
byť povinný oboznámený aj s obsahom rozhodcovskej doložky a následkami jej uzatvorenia, ale ani zo
zmluvy, ani z VOP nie je zrejmé, o čom mal byť povinný poučený. Povinný ako spotrebiteľ si túto doložku
osobitnenevyjednalanemalnavýbervzhľadomnajejsplynutiesostatnýmištandardnýmipodmienkami,
čiže mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam upravených v

zmluve a VOP. Znenie tejto doložky pritom v prípade podania žaloby oprávneným núti spotrebiteľa
podrobiťsarozhodcovskémukonaniu.Zákonsícenevylučujemožnosťriešeniasporovvrozhodcovskom
konaní aj v spotrebiteľských veciach, súd je však toho názoru, že ak má byť rozhodcovská zmluva,
resp. doložka, uzavretá so spotrebiteľom právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, a teda
ako individuálne dojednaná, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná

vôľa vyžaduje predovšetkým informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie
o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Z predloženej rozhodcovskej doložky nevyplýva, že
povinnému sa poskytli jasné a zrozumiteľné informácie, predovšetkým čo znamená riešenie sporov
v rozhodcovskom konaní a aké sú jeho dôsledky. Absentujú v nej akékoľvek informácie o skutočne
podstatných skutočnostiach a následkoch rozhodcovského konania, ktoré sú potrebné pre naozaj

slobodné rozhodnutie spotrebiteľa so znalosťou veci, ako napr. o tom, že touto dohodou sa riešenie
sporov prenáša na súkromnú osobu, ako ani poučenie aspoň o základnom procesnom postupe
rozhodcovského súdu a o právach a povinnostiach povinného v prípadnom rozhodcovskom konaní.
Je len ťažko si predstaviť rokovanie spotrebiteľa o rozhodcovskej doložke, ak spotrebiteľ nepoznájej obsah, resp. nepozná procesné pravidlá konania pred rozhodcovským súdom. Z úradnej činnosti
súdu sa javí, že predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá
arbitráže a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o

individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov. Takéto postupy je podľa názoru súdu možné označiť za
nekalé obchodné praktiky, pričom na tomto nič nemení technika predkladania rozhodcovských zmlúv,
resp. doložiek – t.j. či inkorporovanie doložky do všeobecných zmluvných podmienok alebo vyhotovenie
štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste (hárku) papiera. Miesto konania ani zďaleka
nespĺňa požiadavku predvídateľnosti a dostupnosti (rozhodcovský súd na druhom konci republiky,

porovnaj rozsudok Océano Grupo Editorial spojené prípady C – 240/98 až C – 244/98).

Súd chce záverom podotknúť, že na to, aby rozhodcovská doložka pri spotrebiteľskej zmluve spĺňala
znak individuálneho dojednania, spôsob jej individuálneho dojednania nesmie vzbudzovať pochybnosti
o zrozumiteľnom a určitom prejave vôle, z ktorého bude jasné, že spotrebiteľovi boli poskytnuté

všetky potrebné informácie čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní a spotrebiteľ
bude mať možnosť ovplyvniť obsah rozhodcovskej doložky, čo musí byť na ťarchu dodávateľa
aj náležite preukázané. Súd v záujme vyššej kvality života nemôže rezignovať z pozície strážcu
vyváženosti ustanovení spotrebiteľských zmlúv, a to ani pri nezodpovednom spotrebiteľovi. Existuje
totiž nezanedbateľné nebezpečenstvo, že ak sa nevylúčia zo života spotrebiteľov nečestné zmluvné

podmienky, môžu na nich doplatiť aj spotrebitelia konajúci dobromyseľne, keďže ide o formulárové
rozhodcovské zmluvy dojednávané vo viacerých prípadoch.

Ak v určitej veci nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy resp. doložky, nemohol spor

prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. V
prípade ak by exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná
právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného contra legem -
nevykonateľného, majúceho účinky tzv. paaktu. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci
sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má za následok materiálnu nevykonateľnosť

(nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenie na vykonanie exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať na tunajší súd odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).