Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Malacky
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Kurnotová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zmenené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 30Pc/132/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1618203513
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurnotová
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2020:1618203513.7
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Janou Kurnotovou, v právnej veci navrhovateľky: A. R., nar.
XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, O., zast. JUDr. Darina Tomčová, advokátka so sídlom Záhradná 58,
900 81 Šenkvice, proti povinnej z výživného: N. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XXXA, Z., zast.
BG Partners, s.r.o. so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava, IČO 47 249 561, v konaní o zvýšenie
výživného pre plnoleté dieťa, takto
r o z h o d o l :
Matka N. R., nar. XX.XX.XXXX, je povinná prispievať na výživu oprávnenej A. R., nar. XX.XX.XXXX,
zvýšeným výživným zo sumy 80 Eur mesačne sumou 150 Eur mesačne počnúc dňom 18.12.2018 do
08.12.2019 a počnúc dňom 09.12.2019 sumou 80 Eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred
k rukám oprávnenej.
Zročné výživné za obdobie od 18.12.2018 do 30.09.2020 vo výške 819,67 Eur je matka N. R., nar.
XX.XX.XXXX, povinná zaplatiť k rukám oprávnenej v pravidelných mesačných splátkach vo výške
splátky 30 Eur spolu s bežným výživným počnúc vykonateľnosťou tohto rozsudku s tým, že v prípade
omeškania so zaplatením čo i len jednej splátky sa stane splatným celé plnenie.
Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.
Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Malacky č. k. 9P/20/2014-65 zo dňa 21.01.2015 v časti výroku
o výživnom na oprávnenú.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.12.2018 sa navrhovateľka domáhala zvýšenia
výživného naposledy určeného rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 9P/20/2014-65 zo dňa 21.01.2015
počnúc podaním návrhu zo sumy vo výške 80 Eur na sumu 200 Eur mesačne, splatnú vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnila
tým, že od poslednej úpravy výživného nastala podstatná zmena pomerov, keďže začala študovať na
strednej škole a je už v štvrtom ročníku Strednej odbornej školy kaderníctva a vizážistky, pričom, plánuje
ďalej študovať na Policajnej akadémii. Mala stužkovú slávnosť, ktorá ju stála asi 300 Eur, na ktorú jej
matka prispela sumou 100 Eur. S matkou sa niekoľko rokov nestretávala až do 5/2018, keď sa párkrát
stretli, k 18. narodeninám ju matka pozvala na večeru a nad rámec výživného dala navrhovateľke sumu
100 Eur. Navrhovateľkin zdravotný stav je dobrý, cvičí, zaujíma sa o prácu s PC, číta a rada chodí do
kina. Žije sama s otcom v rodinnom dome. Otec dosahuje príjem okolo 1000 Eur v čistom mesačne.
Matka platí navrhovateľke určené výživné pravidelne. Otec zabezpečuje všetky náklady navrhovateľky.
Jej matka pracuje a žije v spoločnej domácnosti so svojim partnerom. V dome v Z. má matka postavenýnový salón, kde bude vykonávať pedikúru, na ktorú si spravila kurz. Navrhovateľka počula, že príjem jej
matky je cca 1200 Eur, hoci oficiálne nie je zamestnaná. Jej matka každý deň pracuje, chodí často do
zahraničia s partnerom, vraj na služobné cesty. Sama navrhovateľke uviedla, že súd jej výživné nezvýši,
lebo má len minimálny príjem. Matku oslovila s cieľom uzatvoriť dohodu o zvýšení výživného, najprv
nesúhlasila, neskôr navrhla, že jej bude posielať maximálne 150 Eur, ak bude mať. V 8/2018 poslala
namiesto sumy 80 EUR sumu 110 Eur.
2. Povinná z výživného sa k návrhu písomne vyjadrila a navrhla, aby súd návrh na zvýšenie výživného
v celom rozsahu zamietol, keďže nie je v možnostiach a schopnostiach povinnej platiť výživné vo výške
200 Eur mesačne. Uviedla, že prispieva oprávnenej na výživu sumou 80 Eur mesačne. Pracuje ako
asistentka od roku 2015 a jej mesačný príjem je priemerne 352 Eur brutto. Do roku 2015 pracovala
povinná ako upratovačka. Jej zdravotný stav je dlhodobo nepriaznivý. Navrhovateľke prispela na
stužkovú sumou 100 Eur a zaplatila jej vlasy a nechty spolu v sume 75 Eur. Spolu teda prispela na
stužkovú slávnosť sumou 175 Eur. Príjem povinnej je veľmi nízky - minimálna mzda (tento nepostačuje
ani sa úhradu samotných bežných výdavkov povinnej), finančné prostriedky, ktoré povinná zaplatila
oprávnenej si požičala od svojho partnera - pána O. O., s ktorým sa dohodla, že mu tieto bude splácať
max. vo výške 10 Eur mesačne. Vzťah povinnej s oprávnenou sa narušil po rozvode manželstva
s otcom oprávnenej, kedy povinná mala po istú dobu oprávnenú zverenú do osobnej starostlivosti,
avšak neskôr prišlo k rodičovskej dohode medzi rodičmi a oprávnená bola zverená do starostlivosti
otca, aj vzhľadom na skutočnosť, že povinná si nevedela zabezpečiť vlastné bývanie (do dnešného
dňa nie je vysporiadané BSM a všetok majetok spadajúci do BSM užíva bývalý manžel). Povinná sa
snažila postupne kontaktovať s oprávnenou a obnoviť komunikáciu. V máji 2018, keď mala oprávnená
narodeniny, povinná s partnerom oprávnenej darovali 100 Eur spolu s darčekmi a oprávnenú pozvali na
obed. Všetko hradil partner povinnej. Z potvrdenia o výške príjmu otca vyplýva, že priemerná mesačná
mzda otca za obdobie 12/2017 - 11/2018 je 1.364,27 Eur. Otec rovnako ako povinná nemá ďalšiu
vyživovaciu povinnosť. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého
z rodičov, pretože platí, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Životnú
úroveň dieťaťa tak pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Pokiaľ je životná úroveň
rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť
ich takejto životnej úrovni. Povinná má výrazne nižšiu životnú úroveň ako otec, ale aj ako oprávnená.
Majetkové pomery otca, ktorý je vlastník nehnuteľnosti, kde s oprávnenou žije a jeho priemerný mesačný
príjem je vo výške 1.364,27 Eur sú v porovnaní s majetkovými pomermi povinnej výrazne vyššie,
keďže príjem povinnej je na úrovni minimálnej mzdy (netto okolo 319 Eur) a nie je vlastníkom žiadnej
nehnuteľnosti. Povinná má partnera nemeckej národnosti, avšak ten na Slovensku nepodniká, nežije
tu a ani tu nemá trvalý pobyt a povinná s ním nežije v spoločnej domácnosti. Povinná si spravila kurz
pedikúry a má v budúcnosti záujem vykonávať podnikateľskú činnosť aj vzhľadom na zabezpečenie
si vyššej životnej úrovne, avšak v súčasnosti (s poukazom na zdravotný stav povinnej) to nie je v jej
schopnostiach a možnostiach. Súčasné majetkové pomery povinnej jej zatiaľ neumožňujú otvorenie
vlastného kozmetického salónu. Povinná nevlastní žiaden majetok a po rozvode manželstva sa dostala
do ťažkej životnej situácie. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý
dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Povinná rozporovala časť nákladov oprávnenej a s ohľadom
na príjem povinnej náklady oprávnenej vo výške 506,78 Eur mesačne nepovažuje za nevyhnutne
vynaložené a odôvodnené, a to najmä čo sa týka nákladov na oblečenie, keďže u oprávnenej nie
je potrebná úplná sezónna obnova šatníka; nákladov na stravu, nákladov na knižky, kultúru a výlety;
nákladov na školské potreby/štúdium, nákladov za čistiace a pracie prostriedky a záujmy. Náklady v
požadovanej výške nie je v možnostiach a schopnostiach povinnej plniť. Povinná má výrazne nižšie
mesačné náklady, nižšiu životnú úroveň a z minimálnej mzdy si zabezpečuje len bežné potreby. Otec
dcére zabezpečuje výrazne vyššiu životnú úroveň ako má povinná. V schopnostiach a možnostiach
povinnej v súčasnosti nie je možné poskytovať oprávnenej takú životnú úroveň, akú jej poskytuje otec.
Návrh na zvýšenie výživného oprávnenej vo výške 200 Eur mesačne nie je primeraný a nie je ani v
schopnostiach a možnostiach povinnej, vzhľadom na výšku jej príjmu, majetkové pomery a zdravotný
stav. Príjem otca je výrazne vyšší v porovnaní s príjmom matky, a teda v otcových schopnostiach
a možnostiach je zabezpečovanie výrazne vyššej životnej úrovne oprávnenej, akú jej vie poskytnúť
povinná. Okrem toho oprávnená je schopná v určitej miere na úhradu vlastných nákladov brigádnickou
činnosťou.
3. V ďalších vyjadreniach povinná doplnila, že bývanie jej poskytuje jej partner v rodinnom dome, ktorého
je výlučným vlastníkom, kde má povinná zriadené vecné bremeno spočívajúc v práce doživotnéhoužívania a po dohode so svojim partnerom uhrádza len časť nákladov na bývanie. Na vybudovanie
kozmetického salónu si povinná zobrala spotrebiteľský úver vo výške 6000 Eur, ktorý bude splácať po
dobu 8 rokov so splátkou 90,04 Eur mesačne. Povinná pracuje ako asistentka 6 hodín denne s tým, že
zamestnávateľ berie ohľad na jej zdravotný stav. V lekárskej správe zo dňa 22.10.2019 všeobecný lekár
predbežne konštatoval mieru poklesu schopnosti povinnej vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 40 %
a povinnú odporučil na komplexnejšie vyšetrenie s tým, že povinná v krátkej dobe predloží súdu žiadosť
o invalidný dôchodok. Následne v konaní uviedla, že žiadosť o invalidný dôchodok podľa odporúčania
lekárov podá až po stabilizácii jej zdravotného stavu.
4. Súd sa oboznámil s návrhom, vyjadreniami účastníkov, s obsahom pripojeného spisu tunajšieho
súdu sp.zn. 9P/20/2014 a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a listinnými dôkazmi založenými
v spise, ktorými sú: potvrdenie o návšteve SOŠ, rodný list navrhovateľky, potvrdenie o príjme
otca navrhovateľky, rozpis nákladov navrhovateľky, odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni
navrhovateľky a povinnej, potvrdenia o príjme povinnej a mzdové listy, ročné zúčtovanie preddavkov na
daň povinnej za rok 2018, lekárske správy povinnej, potvrdenie o štúdiu navrhovateľky na vysokej škole
zdravotníctva a sociálnej práce v akademickom roku 2019/2020 a v akademickom roku 2020/2021,
doklad o úhrade školného, prepúšťacia správa zo dňa 08.02.2019 a 21.05.2018, potvrdenie o dočasnej
PN otca navrhovateľky zo dňa 09.09.2019, osvedčenie o evidencii motorového vozidla AUDI A6,
výpisy z účtu povinnej, list vlastníctva č. XXX pre k.ú. Z., doklady o nákladoch povinnej na bývanie,
čestné vyhlásenie partnera povinnej, zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, rozhodnutie Sociálnej
poisťovne o nároku na nemocenské zo dňa 09.01.2019, poštový poukaz na výplatu nemocenskej dávky,
fotografie stavby kozmetického salónu a motorových vozidiel povinnej, potvrdenie Sociálnej poisťovne
o práceneschopnosti, odpoveď Sociálnej poisťovne zo dňa 09.06.2020, potvrdenia Sociálnej poisťovne
o trvaní práceneschopnosti a o poberaní nemocenského a o nemocnených dávkach, preukaz o trvaní
dočasnej pracovnej neschopnosti, výučný list povinnej, potvrdenie o úhrade ISIC a školného, potvrdenie
o úhrade poplatku za komunálny odpad, návrh podaný na OS Malacky zo dňa 04.06.2014 sestrou
navrhovateľky, fotografia povinnej zo sociálnej siete.
5. Navrhovaný dôkaz výsluchom partnera povinnej súd nevykonal, keďže to nepovažoval za hospodárne
a potrebné pre náležité zistenie skutkového stavu. Z vykonaného dokazovania mal súd skutkový stav
dostatočne zistený a vykonanie toho dôkazu považoval za nadbytočné. Z rovnakého dôvodu súd
nepovažoval za potrebné doloženie zdravotnej dokumentácie otca, keď mal schopnosti možnosti a
majetkové pomery oboch rodičov dostatočne zistené.
6. Pri výsluchu navrhovateľka uviedla, že pre štúdium na súkromnej škole sa rozhodla z toho dôvodu,
že otec s tým súhlasil, pričom na budúci rok opäť vyskúša prijímací pohovor na policajnú akadémiu.
Nemá žiadne úspory, nevlastní nehnuteľnosť ani motorové vozidlo. Matku oslovila ohľadom zvýšenia
výživného. Najprv reagovala tak, že ona by od nej a jej sestry mohla žiadať výživné. Neskôr sa
navrhovateľke ozvala s tým, že bude ochotná posielať sumu do 150 eur. Od známych, s ktorými je
v kontakte a ktorí matku poznajú sa dozvedela, že matka sa chváli tým, aký má život, že chodí po
dovolenkách s priateľom a teda, že má vyšší príjem ako uvádza.
7. Pri výsluchu povinná uviedla, že to čo uviedla dcéra je klamstvo. Jej priateľ by bol ochotný prispieť
navrhovateľke, avšak zistili, že jej ide len o peniaze. Dcéra ju nechce navštevovať, udáva, že nemá čas.
Lenkeďchcelapeniazejuoslovilamama.Dcérupozvalanavečeru,prispelajejnavlasyanechty.Všetko
to však boli peniaze od priateľa. Keď bola dcéra v nemocnici tiež prispela 10 eur. Dcéra sa vyjadrila, že
ju aspoň dobre využije, keď má priateľa. Z uvedeného dôvodu priateľ nechce prispievať na jej výživu.
Povinná má oslabený imunitný systém, problémy s tlakom, podstupuje hormonálnu liečbu, má bolesti,
je malátna. Pracuje ako asistentka 6 hodín denne. Ide o jednoduché, ľahké veci. Zamestnávateľka berie
na ňu ohľad. Má stredoškolské vzdelanie bez maturity. Absolvovala kurz pedikúry. Chce si otvoriť vlastný
salón, avšak nemôže to uskutočniť kvôli svojmu zdravotnému stavu. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť. Na
tunajšom súde prebieha konanie o vyporiadaní BSM, kde sa vyporiadavajú investície do nehnuteľnosti.
JevlastníčkamotorovéhovozidlaAudiA6,15ročného.Nemážiadneväčšieúspory.BývavZ.vrodinnom
dome, kt. je vo výlučnom vlastníctve jej partnera, avšak nežijú v spoločnej domácnosti. On býva v
Nemecku a do Z. ju chodí navštevovať. V predmetnom rodinnom dome má zriadené vecné bremeno.
Náklady na domácnosť si hradí sama. Keď jej to nevychádza, tak jej priateľ vypomôže. Náklady na
jej zdravotnú starostlivosť uhrádza jej partner. Povinná uhrádza náklady na plyn a vodu, partner hradí
elektrinu. Invalidný dôchodok nepoberá, nechcela oň žiadať, pretože by sa v mladosti za to hanbila.Invalidný dôchodok poberať nechce Náklady za jej motorové vozidlo hradí jej priateľ. Jej priemerný
mesačný príjem je okolo 340 Eur. Kurz pedikúry stál 1000 Eur, ktorý platil priateľ. V tejto profesii sa
nezamestnala, pretože už je zamestnaná s tým, že keď sa jej zlepší zdravotný stav a začne vlastné
podnikanie, ukončí pracovný pomer. Priestor, kde plánuje podnikať patrí jej priateľovi. Ide o novostavbu,
ktorá je na pozemku pri rodinnom dome, v ktorom býva. Na ďalšom pojednávaní vypovedala, že
zmenilasvojerozhodnutieohľadominvalidnéhodôchodku,keďženevedela,žebudemaťtakézdravotné
problémy, pričom lekár jej potvrdil, že možno bude mať nárok aj na plný ID. Motorové vozidlo, ktoré je na
ňu napísané AUDI A6, patrí jej priateľovi, pričom ide o 12 - 13 ročné auto. Rozdiel súm zaslaných na účet
od zamestnávateľa oproti potvrdeniu o príjme (na ktorý upozornila PZ navrhovateľky) vysvetliť nevie,
keď bola v roku 2018 PN, zamestnávateľka jej chcela pomôcť, preto jej napriek tomu poslala mzdu.
8. Navrhovateľka na pojednávaniach prostredníctvom svojej právnej zástupkyne doplnila, že otec
navrhovateľky má príjem okolo 1300 Eur mesačne v čistom, avšak od 09.09.2019 je práceneschopný,
pričom zrejme pôjde o dlhodobú práceneschopnosť. Otec svoj príjem dosahoval zvýšenou pracovnou
aktivitou. V súčasnosti sú však možnosti a schopnosti otca znížené. Navrhovateľka sa najprv hlásila na
policajnú akadémiu. Kvôli zdravotným problémom nezvládla prijímacie skúšky a preto zvolila štúdium
psychológie. Navrhovateľka mala cez leto z brigády príjem 600 Eur za 2 mesiace. Počas školského roka
nebrigáduje. Z potvrdenia o príjme doloženého matkou vyplýva, že za r. 2018 - 2019 nebola ani jeden
deň PN, teda nepoberala dávky nemoc. poistenia. To vyvracia jej tvrdenie o zlom zdravotnom stave. Od
r. 2004, odkedy má podľa lekárskej správy zdravotné problémy, mohla požiadať o invalidný dôchodok.
Sama sa však na pojednávaní vyjadrila, že nemala o invalidný dôchodok záujem a svedčí to aj o tom,
že jej zdravotný stav nie je tak závažný. Z potvrdenia doloženého matkou vyplýva všeobecným lekárom
konštatované zníženie schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 40 %. Podstatné však pre posúdenie
zníženia pracovnej schopnosti je vyjadrenie posudkového lekára. Zároveň z potvrdenia nie je zrejmé, čo
znamená,žebolaposudzovanáinvaliditak30.03.2019.Akbudematkenavrhovateľkypriznanýinvalidný
dôchodok, jej príjem sa zvýši, a teda nárok navrhovateľky bude dôvodný. V prípade, že jej invalidný
dôchodok priznaný nebude, neobstojí tvrdenie povinnej, že jej zdravotný stav neumožňuje nájsť si lepšie
platené zamestnanie, a teda jej obrana bude nepreukázaná. Aj v tomto prípade je nárok navrhovateľky
dôvodný. Matka uviedla, že nežije so svojim partnerom. Časť nákladov na domácnosť uhrádza ona a
niečo jej partner. Ak sa však spočítajú všetky výdavky uvedené matkou, tieto sú spolu v sume 450 Eur,
čo je v rozpore s tvrdeným príjmom matky, kt. udáva vo výške 345 eur. V r. 2017 matka uzavrela zmluvu
o pôžičke a jej splátka činí 90 eur. Nebyť výzvy súdu na doloženie bankových výpisov, o tejto pôžičke
by sa súd nedozvedel. Teda matka má problém zvýšiť výživné, ale napriek tomu si zoberie pôžičku na
kozmetický salón a splátka pôžičky predstavuje viac ako výživné. Matka uviedla, že vlastní vozidlo AUDI
A6, podľa osvedčenia o evidencii motorového vozidla má toto motorové vozidlo iné evidenčné číslo, ako
to, ktoré matka reálne používa. Súd by mal zohľadniť, že aj vecné bremeno je majetkové právo, ktoré
má svoju hodnotu. Zároveň matka nedoložila list vlastníctva k nebytovému priestoru. Navrhovateľka
pokračuje v štúdiu na VŠ. V septembri nastúpila do 2. ročníka. Otec navrhovateľky, ktorý bol dlhodobo
PN od 19.09.2019 ku dňu 14.09.2020 nastúpil opäť do práce. Navrhovateľka v poslednej dobe matku
viac krát videla. Vyzerá veľmi dobre. Zúčastnila sa bicyklovej súťaže, o čom svedčí doložená fotografia
zo sociálnej siete. Matka nepôsobí ako osoba, ktorá má bolesti a leží. Operácia, ktorú podstúpila, je síce
závažná, ale ani odobratie obličky nie je dôvodom na invaliditu. Tiež je zarážajúce, že matka nebola
v roku 2018 - 2019 PN podľa dokladov o príjme a zrazu do ďalšieho pojednávania PN bola. Nazýva
sa onkologickou pacientkou, avšak jej onkologické problémy sa jej po operácii, keď mala asi 35 rokov
nevrátili. Tvrdenia povinnej, že je vážne chorá sú nepreukázané, rovnako nie je preukázané, že jej
zdravotné problémy sú takého charakteru, aby viedli k čiastočnej alebo plnej invalidite.
9. Povinná na pojednávaní prostredníctvom svojej právnej zástupkyne doplnila, že v súčasnosti je jej
zdravotný stav nestabilný a hrozí jej plná invalidita. Veľmi pravdepodobne ju čaká operácia a bude
jej odobratá oblička. Toto ochorenie už dlhodobejšie ovplyvňovalo jej zdravotný stav, avšak o ňom
nevedela. Povinná nezavádza súd, jej zdravotný stav je taký, ako prezentuje. Pôžičku si povinná
zobrala, keď nebol jej zdravotný stav nestabilný, a to na zriadenie kozmetického salónu. Chcela si
zabezpečiť vyššiu životnú úroveň. Kozmetický salón už je zariadený, avšak povinná nie je spôsobilá
vykonávať v ňom podnikateľskú činnosť. Povinná vlastní 15 ročné motorové vozidlo, avšak je pravdou,
že niekedy používa aj priateľove auto. Stavba kozmetického salónu nie je ešte skolaudovaná, preto
nie je zapísaná na LV. Vecné bremeno doživotného užívania nie je prevoditeľné aktívum, s ktorým by
mohla povinná disponovať. Čo sa týka PN v r. 2017 bola povinná 3 mesiace PN a v r. 2018 jeden
mesiac PN. Zamestnávateľ povinnej berie ohľad na zdravotný stav povinnej a poskytuje jej úľavy, ktoréby iný zamestnávateľ neposkytoval. Aktuálne poberá povinná nemocenskú dávku vo výške 209 Eur
mesačne. Od nástupu na PN 09.12.2019 to je jej jediný príjem. Už pred nástupom na PN bol zdravotný
stav povinnej zhoršený. Práca, ktorú vykonávala jej vyhovovala práve kvôli jej zdravotnému stavu, keď
v inom zamestnaní by jej neboli poskytnuté také podmienky. Z lekárskych práv, ktoré predložila vyplýva,
že má vážne zdravotné problémy, pričom v lekárskej správe je tiež uvedené, že má pokles pracovnej
schopnosti o 40 %.
10. K tvrdeniam uvedeným navrhovateľkou na pojednávaní sa povinná písomne vyjadrila, a to že
fotografia povinnej doložená navrhovateľkou je dôkazom bez výpovednej hodnoty, keďže z nej nemožno
vyvodiť, kde sa povinná v čase jej zverejnenia na sociálnej sieti nachádzala, nevyplýva z nej čas
a miesto jej vyhotovenia ani nepreukazuje, že sa povinná zúčastnila bicyklovej súťaže. Právna
zástupkyňa navrhovateľky nie je odborne spôsobilá vyjadrovať sa k zdravotnému stavu povinnej.
Povinná svoje tvrdenia preukázala predloženou zdravotnou dokumentáciou - lekárskymi správami a
potvrdením o dočasnej práceneschopnosti. Ani pred nástupom povinnej na PN nebolo v jej možnostiach
a schopnostiach zabezpečiť si vyšší príjem a nájsť si lepšie platenú prácu, a to z dôvodu dlhodobých
zdravotných problémov, pričom jej zamestnávateľ bral na jej zdravotný stav ohľad. Poskytol jej také
podmienky, aké by jej iný zamestnávateľ neposkytol. Tvrdenie povinnej o dlhodobo nepriaznivom
zdravotnom stave potvrdzuje skutočnosť, že tieto vyústili do zlyhania obličky a jej dobratia. Povinná
svoje tvrdenia o dlhodobých zdravotných problémoch podložila množstvom lekárskych správ. Súd by
mal prihliadnuť aj na vzdelanie povinnej, povinná má obchodné učilište bez maturity a pred nástupom na
pozíciu asistentky pracovala ako upratovačka. Čo sa týka motorových vozidiel, ktoré síce vlastní povinná
- 12 a 15 ročné vozidlo značky AUDI, prostriedky na ne vynaložil výlučne jej partner. Súd by mal tiež
prihliadnuť na to, že navrhovateľka je plnoletá, je študentkou 2. ročníka VŠ a popri štúdiu je v určitej
miere schopná prispievať na úhradu svojich nákladov výkonom brigádnickej práce študenta.
11. Z potvrdení o príjme povinnej súd zistil, že v období 1/2019 až 9/2019 bol jej čistý mesačný príjem
priemerne 344,67 Eur, v roku 2018 v priemere 329,32 Eur, v roku 2017 v priemere 259,61 Eur a v roku
2016 v priemere 292,99 EUR.
12. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 23.09.2020 bola povinnej od decembra 2019 vyplácaná
nemocenská dávka, a to za december 2019 vo výške 88 Eur a v roku 2020 od januára do augusta 2020
priemerne vo výške 206,50 Eur mesačne.
13. Z potvrdení o príjme otca navrhovateľky súd zistil, že jeho príjem v období 12/2017 do 11/2018 bol
vo výške priemerne 1364,25 Eur mesačne a v období od 12/2018 do 8/2019 bol jeho čistý mesačný
príjem priemerne vo výške 1431,34 Eur. Z potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti súd zistil, že otec
navrhovateľkybolod09.09.2019práceneschopný,pričompodľapotvrdeniaSociálnejpoisťovnemubolo
priznané nemocenské vo výške 33,67 Eur za deň (t.j. cca 1010 až 1040 Eur mesačne).
14. Podľa výpisu zo zdravotnej dokumentácie povinnej vystavenej všeobecným lekárom dňa 22.10.2019
bola dňa 30.03.2019 posudzovaná invalidita povinnej, pričom bolo skonštatovaná miera poklesu jej
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40 %. Z doložených lekárskych správ vyplýva, že povinná
prekonala onkologické ochorenie krčka maternice (2004), podstúpila operáciu štítnej žľazy (2004),
odstránenie vaječníkov (2017/2018), je sledovaná pre kolísavý krvný tlak a v roku 2020 jej bola
odstránená jedna oblička, je fajčiarka (4 až 5 cigariet denne), v októbri a novembri 2019 udávala,
že neužíva žiadne lieky. Podľa odpovede Sociálnej poisťovne zo dňa 09.06.2020 neevidujú žiadnu
výplatu dôchodku ani žiadosť o dôchodkovú dávku povinnej. Podľa potvrdenia o dočasnej pracovnej
neschopnosti je povinná od 09.12.2019 pracovne neschopná. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne o
poberaní nemocenského za obdobie od 09.12.2019 do 30.09.2020 sú zistil, že povinnej je od 19.12.2019
vyplácaná nemocenská dávka, pričom jej vyplácanie ku dňu 23.09.2020 nebolo ukončené.
15. Z potvrdení o návšteve školy súd zistil, že v školskom roku 2018/2019 bola navrhovateľka žiačkou
4. ročníka SOŠ kaderníctva a vizážistky a v ak. roku 2019/2020 bola študentkou 1. ročníka a v ak.
roku 2020/2021 študentkou 2. ročníka dennej formy bakalárskeho štúdia odboru psychológia na Vysokej
škole zdravotníctva a sociálnej práce Sv. Alžbety, n.o.
16. Navrhovateľka vyčíslila svoje mesačné náklady na sumu 506,78 Eur, a to ako náklady na stravu 146
Eur, hygienu 20 Eur, oblečenie 60 Eur, knihy, kultúru a výlety 25 Eur, lieky a vitamíny 10 Eur, cestovnédo školy 20 Eur, réžiu domu - polovica nákladov 86,18 Eur, školské potreby 450 Eur ročne t.j. 37,50 Eur
mesačne, poplatky v škole 2,10 Eur, čistiace a pracie potreby 10 Eur, školské obedy 25 Eur, plávanie
15 Eur, vreckové 30 Eur, mobil 20 Eur. Na pojednávaní doplnila, že s nástupom na vysokú školu sa jej
zmenili náklady v súvislosti so štúdiom, keďže platí školné vo výške 585 Eur, stravuje sa už samostatne
a uhrádza okolo 5 Eur za obed denne.
17. Povinná vyčíslila svoje mesačné náklady na sumu 279,85 Eur mesačne, a to ako náklady spojené s
bývaním vo výške 104,85 Eur - plyn 46 Eur, voda 17 Eur, RTVS 4,64, TV + internet 33,88 Eur, poplatok
za smeti 3,33 Eur, strava 100 Eur, lekárska starostlivosť 30 Eur, náklady na hygienické potreby 25
Eur, náklady na ošatenie 20 Eur mesačne. Neskôr v konaní uviedla, že došlo k zmene jej mesačných
nákladov spojených s bývaním, ktoré predstavujú spolu sumu vo výške 98,85 Eur.
18. V záverečnej reči navrhovateľka prostredníctvom právnej zástupkyne uviedla, že v konaní bola
jednoznačne preukázaná zmena pomerov na strane plnoletej dcéry, pričom zmena pomerov nastala aj
na strane matky - zabezpečila si bývanie v rodinnom dome, zariadila kozmetický salón a nadobudla
2. motorové vozidlá. Zmena pomerov nastala aj na strane otca, ktorému klesol príjem z 1400 Eur
na 1000 Eur z dôvodu dlhodobej PN od 19.09.2019 do 13.09.2019. Matka namieta voči zvýšeniu
vyživovacej povinnosti zdravotným stavom, od podania návrhu na súd však relevantným spôsobom
závažnosť nepriaznivého zdravotného stavu nepreukázala. Údajný nestabilný zdravotný stav jej po dlhé
rokynedovoľujeriadnesazamestnaťamaťprimeranýpríjem,pretojepoberateľkoulenminimálnejmzdy
za 6 - hodinový úväzok. Na pojednávaní uviedla, že o invalidný dôchodok nežiadala a ani ho nechce,
na ďalšom pojednávaní zmenila taktiku a už uvádza, že o invalidný dôchodok má záujem. Doklad o
priznaní invalidného dôchodku a ani len o jeho žiadosť však nepredložila, preto jej tvrdenia o závažnom
zdravotnom stave sú nepreukázané. V roku 2018 a 2019 nemá podľa dokladov o príjme žiadnu
práceneschopnosť a po poukázaní na túto skutočnosť je obratom od. 09.12.2019 práceneschopná. Z
doložených lekárskych správ zároveň vyplýva, že povinná je fajčiarkou a neberie žiadne lieky (lekárska
správa z 19.11.2019 a 22.10.2019). Povinná argumentovala nízkym príjmom (340 Eur mesačne) avšak
jej náklady mesačne sú 450 Eur, býva v rodinnom dome, kde má zriadené vecné bremeno, pri ktorom
má v novostavbe zariadený kozmetický salón, vlastní dve motorové vozidlá, má spotrebiteľský úver so
splátkou 90 Eur mesačne a žije v spoločnej domácnosti s partnerom nemeckej národnosti. Život matky
je preto v rovine nadštandardu. Matka je v súčasnosti dlhodobo PN, napriek tomu ju navrhovateľka často
vidí ako sa pohybuje v Malackách a v Stupave, jazdí na spomínaných motorových vozidlách ako aj na
kabrioleteznačkyBMW,sedávavreštaurácii,fajčí,zúčastňujesašportovýchpodujatí.Akmatkažijelenz
nemocenských dávok, mala by zvážiť možnosť predaja svojich motorových vozidiel a prevedenie úveru,
ktorý spláca, na vlastníka nehnuteľnosti, do ktorej investovala. Čestné prehlásenie partnera matky, že
mu prispieva na bývanie a že mu odovzdala sumu 5770 Eur na vybudovanie kozmetického salónu je
v slovenskom jazyku, ktorému partner matky nerozumie, ak by aj obsah vyhlásenia bol pravdivý, išlo
by o investíciu do cudzej veci. Matka od začiatku nemala záujem ani o minimálne zvýšenie výživného.
Obdobná situácia nastala aj v prípade výživného na staršiu dcéru, ktorá sa tiež súdila a matkou, lebo
jej na výživu vôbec neprispievala. Poukázala na ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj na to, aby súd
nebral do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (pôžička matky) a že na
životnej úrovni matky sa má posielať aj dieťa. Navrhla, aby súd zvýšil výživné v zmysle návrhu zo sumy
na sumu 200 Eur mesačne do 08.12.2019 a od 09.12.2019 na sumu 170 Eur mesačne.
19. V záverečnej reči povinná prostredníctvom právnej zástupkyne uviedla, že navrhovateľka
nepreukázala nárok na zvýšenie výživného, keď nepredložila žiadne dôkazy - účtenky, šeky, výpisy z
účtu. Opätovne poukázala na svoj príjem a zdravotný stav. V súčasnosti je jediný príjem povinnej jej
nemocenská dávka, ktorej výška (209 Eur) nepostačuje ani na úhradu základných potrieb. Povinná
by pre zmenu pomerov mohla podať návrh na zníženie výživného. Poukázala na to, že pri uplatní
princípu potencionality príjmu by mal súd prihliadnuť na vzdelanie povinnej (učňovský list), pričom
aj v prípade neexistencie zdravotných problémov by si nevedela zabezpečiť zamestnanie s vyšším
príjmom s ohľadom na jej schopnosti a možnosti. Ani majetkové pomery povinnej nedovoľujú platenie
vyššieho výživného (nevlastní nehnuteľnosť, nemá úspory). Dary a pomoc od partnera matky nie sú
nárokovateľné a finančná pomoc od jej partnera je nepravidelná, pričom nežijú v spoločnej domácnosti.
Navrhla, aby súd návrh žalobkyne v celom rozsahu zamietol.
20. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú samé sa živiť.21. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
22. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.
23.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.
24. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
25. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
26. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného
posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
27. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za
odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení
výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu
poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého
dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
28. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
29. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
30. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.
31. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
32. Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné
len na návrh.
33. Podľa § 217 ods. 1 prvej vety Civilného sporového poriadku, pre rozsudok je rozhodujúci stav v
čase jeho vyhlásenia.34. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku, lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnosti. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
35. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine súdne rozhodnutia o výživnom
možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Zmena rozhodnutia súdu na základe zmeny pomerov je v
podstate výnimkou zo zásady nezmeniteľnosti právoplatných súdnych rozhodnutí, a preto zmena
pomerov by mala byť závažnejšieho charakteru. Reparácia právoplatných rozhodnutí pre nepodstatnú
zmenu v pomeroch je neprípustná. Zmenu pomerov možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií
v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu. Súd pri
posudzovaní návrhu preto v prvom rade skúmal, či nastala zmena pomerov od posledného súdneho
rozhodnutia.
36. Naposledy bolo rozhodnuté o úprave výživného na navrhovateľku rozsudkom Okresného súdu
Malacky č.k. 9P/20/2014-65 zo dňa 21.01.2015, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu a matka bola
zaviazaná prispievať na výživu navrhovateľky sumou 80 Eur mesačne. V čase vyhlásenia predmetného
rozhodnutia súdu bola navrhovateľka žiačkou 9. ročníka ZŠ. Otec navrhovateľky bol zamestnaný s
čistým mesačným príjmom vo výške cca 1077 Eur. Povinná bola zamestnaná na dohodou s čistým
mesačným príjmom okolo 320 Eur. Obaja rodičia mali dve vyživovacie povinnosti.
37. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že na strane navrhovateľky od poslednej
úpravyvýživnéhonastalazásadnázmenapomerov,ktoráodôvodňujezvýšenievýživného.Odposlednej
úpravy výživného uplynulo viac ako 5 rokov, rokov, navrhovateľka je už plnoletá a je študentkou 2.
ročníka VŠ. Obaja rodičia sú zamestnaný, otec pred nástupom na PN s príjmom priemerne okolo 1430
Eur mesačne a matka pred nástupom na PN s príjmom okolo 340 Eur mesačne. Obom rodičom, odbudla
jedna vyživovacia povinnosť. Od poslednej úpravy výživného teda došlo k podstatnej zmene pomerov
na strane navrhovateľa, ako aj na strane oboch rodičov.
38. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti súd zohľadnil odôvodnené potreby oprávnenej
navrhovateľky ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinnej ako aj otca navrhovateľky.
Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí
prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Miera
životnej úrovne rodiča je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi. Môže ju preukazovať napríklad výška
mesačných nákladov rodiča, a to v súhrne, ale aj v jednotlivých položkách. Smerodajnou môže byť
výška tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné. Cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine
je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až
následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Každý rodič má
povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce
finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o
nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo potreby iné.
39. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je tiež
vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa. Medzi tie základné patrí bývanie,
stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace
s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť. Iba základné bežné
potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti
rodičov slabé, alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac.
40. Vzhľadom na vek oprávnenej a jej odôvodnené potreby s prihliadnutím na možnosti, schopnosti
a majetkové pomery oboch rodičov, má súd za to, že zvýšenie výživného zo sumy 80 Eur mesačne
na sumu 150 Eur mesačne v období od podania návrhu do 08.12.2019 je primerané. Od 09.12.2019
ponechal súd výšku výživného tak, ako bola stanovená doposiaľ, a to s ohľadom k tomu, že od
09.12.2019 doposiaľ je povinná práceneschopná a poberá len nemocenskú dávku vo výške priemerne
206,50 Eur mesačne a z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti nie je v nej možnostiach a schopnostiach
hradiť vyššie výživné.
41. Čo sa týka zvýšenia výživného za obdobie od podania návrhu do 08.12.2019 súd vychádzal zo
zásady potencionality príjmu. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné
oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ale vychádza z jehopotenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj
vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové
znalosti, dopyt na trhu práce.
42. Matka už dlhodobo (od roku 2015) pracuje za minimálnu mzdu, čo odôvodňovala najmä svojimi
zdravotnými problémami. Súd je toho názoru, že ak matka skutočne nebola zo zdravotných dôvodov
schopná dosahovať vyšší príjem, mala urobiť potrebné kroky k tomu, aby jej táto skutočnosť bola
zodpovedajúcim spôsobom kompenzovaná, a to invalidným dôchodkom. Sama však uviedla, že o
invalidný dôchodok žiadať nechcela (hanbila sa). Toto zdôvodnenie považuje súd za nepresvedčivé a
zároveň je tento prístup matky potrebné hodnotiť ako nezodpovedný, a to najmä so zreteľom na to, že
je matkou dieťaťa, ktoré je doposiaľ výživou odkázané na svojich rodičov. Matka sa dlhodobo (niekoľko
rokov) uspokojila s tým, že dosahuje veľmi nízky príjem a napriek existencii vyživovacej povinnosti
svoju situáciu adekvátne neriešila, dlhodobo nevynakladala dostatočné úsilie, aby si svoj príjem zvýšila,
a to aj požiadaním o invalidný dôchodok, ak skutočne niekoľko rokov nemohla získať lepšie platenú
prácu práve zo zdravotných dôvodov. Súd je toho názoru, že navrhovateľka mala už dávno urobiť kroky
k poberaniu invalidného dôchodku, čo však z pre súd nezrozumiteľných dôvodov neurobila. Príjem
navrhovateľky, ktorý dosahovala v zamestnaní by sa tak navýšil aj o invalidný dôchodok, na ktorý by
navrhovateľka mala bezpochyby nárok, ak skutočne bola jej pracovná schopnosť z dôvodu zdravotného
stavu dlhodobo znížená, ako celý čas argumentovala. V zásade možno konštatovať, že matka nemala
potrebu zabezpečiť si vyšší príjem (vyživovacia povinnosť ju k tomu evidentne nemotivovala) a jej
životnú úroveň jej pomáhal zvyšovať jej partner, ktorý jej poskytuje bývanie, motorové vozidlo aj
financie. Teda sama sa nechala živiť svojim partnerom a svoju vyživovaciu povinnosť voči svojej
dcére v prevažnej miere prenášala na otca navrhovateľky. Navrhovateľka predložila súdu množstvo
lekárskych správ, ktoré potvrdzujú určité zdravotné problémy, avšak okrem iného z nich vyplýva aj to, že
navrhovateľka je fajčiarka, na čo nevyhnutne vynakladá mesačne nezanedbateľnú sumu peňazí, čo vo
svojich nákladoch ani neuviedla, ako aj že neužíva žiadne lieky (10/2019, 11/2019). Súd tiež podotýka,
že celková životná úroveň matky nezodpovedá jej príjmom, čo navrhovateľka zdôvodňovala tým, že ju
podporujejejpartner.Partnermatkysamozrejmenemávyživovaciupovinnosťvočinavrhovateľke,avšak
zároveň platí, že navrhovateľka má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Matka síce
nevlastní nehnuteľnosť, ale má právo doživotne nehnuteľnosť bezplatne užívať (nemusí platiť nájom ani
hypotéku), taktiež vlastní dve motorové vozidlá, a zariadila si kozmetický salón. Životná úroveň matky
sa preto súdu v žiadnom prípade nejaví tak nízka ako sa snaží prezentovať navrhovateľka.
43. Čo sa týka nákladov vyčíslených navrhovateľkou tie súd považoval za štandardné a primerané
veku navrhovateľky. Navrhovateľka je dospelá mladá žena, študuje na vysokej škole s čím sú spojené
nepochybne vyššie náklady ako počas štúdia na základnej škole, ktorú navrhovateľka navštevovala
v čase posledného rozhodnutia súdu. Matka by si mala uvedomiť, že je jej prvoradou povinnosťou
vyživovať svoje dieťa a to až do momentu, keď nie je schopné samé sa živiť. Pri sume výživného 150 Eur
určite nemožno hovoriť o tom, že by povinná z takto stanoveného výživného uhrádzala navrhovateľke
akýkoľvek nadštandard. Vzhľadom na vyšší príjem otca je však namieste, aby hradil väčšiu časť
nákladov navrhovateľky, čo súd zohľadnil. Súd pri stanovení výšky výživného prihliadol aj na vzdelanie
matky, avšak aj k tomu, že v Bratislavskom kraji je v rámci Slovenska najviac pracovných príležitostí ako
aj dosahovaná vyššia priemerná mzda ako v iných regiónoch Slovenska.
44. Od 09.12.2019 je povinná práceneschopná a poberá len nemocenskú dávku vo výške 209 EUR
mesačne. Túto skutočnosť súd zohľadnil a od vzniku práceneschopnosti matky, ktorá doposiaľ trvá,
výživné ponechal v pôvodne stanovenej výške, t.j. vo výške 80 Eur mesačne. Výživné v prípade
plnoletých detí nemôže byť určené v rozpore s dobrými mravmi. Súd je toho názoru, že ak by zvýšil
výživné aj za čas odkedy je povinná práceneschopná, bolo by zvýšenie výživného v rozpore s dobrými
mravmi, keď výška výživného 80 Eur predstavuje skoro 40 % z nemocenskej dávky poberanej povinnou ,
ktorá je jej jediným príjmom. Príjem matky od vzniku práceneschopnosti nedosahuje ani výšku životného
minima na plnoletú osobu stanovenú opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č.
174/2020 Z. z. na sumu 214,83 Eur. Zároveň platí, že od momentu, keď sa stala povinná preukázateľne
práceneschopná, nie je objektívne v jej možnostiach dosahovať vyšší príjem.
45. Navrhovateľka argumentovala aj použitím ust. § 63 Zákona o rodine, k tomu súd uvádza, že nebol
zákonný dôvod určiť výživné z takto stanoveného príjmu (20 násobku životného minima), keď matkanie je osobou, ktorá má príjem z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, teda nepodniká
a je v pracovnom pomere.
46. Súd na základe vykonaného dokazovania s poukazom na vyššie uvedené zvýšil výživné od podania
návrhu zo sumy 80 Eur mesačne na sumu 150 Eur mesačne, t.j. o 70 Eur mesačne, a to do 08.12.2019 a
od 09.12.2019 (vznik práceneschopnosti povinnej) ponechal sumu výživného vo výške 80 Eur mesačne
a vo zvyšnej časti žiadaného výživného súd návrh na zvýšenie výživného zamietol.
47. Súd musel rozhodnúť aj o zročnom výživnom ku dňu vyhlásenia rozhodnutia súdu, t.j. za obdobie od
podanianávrhu18.12.2018do30.09.2020.Zročnévýživnésúdurčilakorozdielmedzisumouzvýšeného
výživného a doposiaľ určeného výživného. Zročné výživné za uvedené obdobie predstavuje sumu vo
výške 819,67 Eur a pozostáva z alikvotnej časti výživného za mesiac december 2018 (70/31 x 14 = 31,61
Eur), výživného za obdobie mesiacov január 2019 až november 2019 (11 x 70 = 770 Eur) a alikvotnej
časti výživného za mesiac december 2019 (70/31 x 8 = 18,06 Eur). V období od 09.12.2019 už zročné
výživné nevznikalo, keďže výživné súd stanovil na pôvodnú výšku 80 Eur mesačne.
48. Podľa ust. § 232 ods 1. Civilného sporového poriadku, lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Zročné výživné súd
umožnil splácať povinnej v pravidelných mesačných splátkach vo výške splátky 30 Eur spolu s bežným
pod stratou výhody splátok, a to vzhľadom na skutočnosť, že matka je už dlhodobo práceneschopná a
s ohľadom na výšku nemocenskej dávky, ktorú poberá.
49. Navrhovateľka žiadala, aby jej súd priznal náhradu trov konania, s poukazom na to, že vzhľadom
na okolnosti prípadu to považuje za spravodlivé, keďže pojednávania boli napriek kvalifikovanému
právnemu zastúpeniu viackrát odročené za účelom doplnenia dokazovania výlučne povinnou a prístup
matky v konaní hodnotila ako nekorektný, keď viackrát neuviedla pravdivé informácie.
50. K navrhovateľkou požadovanému nároku na náhradu trov konania sa povinná vyjadrila tak, že
navrhovateľka nárok na náhradu trov konania nepreukázala existenciou takých okolností, pre ktoré by
priznanie tohto nároku bolo možné považovať za spravodlivé, napr. sociálne pomery navrhovateľky,
hmotná núdza a pod. Pričom je nutné, aby uplatnenie tohto nároku bolo zo strany navrhovateľky riadne
odôvodnené a preukázané. Čo sa týka odročovania pojednávaní za účelom doplnenia dokazovania
povinná nedoložila žiadosť o priznanie invalidného dôchodku a rozhodnutie o jeho priznaní z dôvodu, že
skolabovala, absolvovala vážny operačný zákrok, súd však o zhoršení zdravotného stavu informovala,
povinnej hrozí plná invalidita, pričom podanie žiadosti o invalidný dôchodok nie je ani v súčasnosti
možné, pretože jej zdravotný stav nie je stabilizovaný a hrozí jej ďalší operačný zákrok. Povinná naďalej
absolvuje lekárske vyšetrenia a žiadosť o invalidný dôchodok podá v súlade s odporúčaním lekárov,
t.j. po stabilizácii zdravotného stavu pre aktuálnu nemožnosť určenia rozsahu invalidity. S prihliadnutím
na okolnosti prípadu by priznanie nároku na náhradu trov konania navrhovateľke bolo nespravodlivé a
úhrada trov konania by bola z finančných zdrojov povinnej nemožná a pre povinnú likvidačná. Vzhľadom
na vyššie uvedené ako aj s ohľadom na charakter konania - návrh plnoletého dieťaťa na zvýšenie
výživného, považuje povinná za spravodlivé, aby si každý z účastníkov znášal trovy konania sám.
51. Súd napriek návrhu oprávnenej, aby jej súd priznal náhradu trov konania, rozhodol o trovách konania
v súlade s generálnou klauzulou formulovanou v ust. § 52 C.m.p. Súd je toho názoru, že neboli splnené
podmienky na aplikáciu ust. § 55 C.m.p. Predmetné ustanovenie predstavuje tzv. materiálny kolektív
a výnimku zo všeobecného pravidla a jeho aplikácia musí byť náležite odôvodnená. Súd nezistil také
výnimočné okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali použitie ust. § 55 C.m.p., teda že by s ohľadom
na okolnosti prípadu považoval za spravodlivé priznať navrhovateľke nárok na náhradu trov konania.
Samotná skutočnosť, že súd viackrát odročil pojednávanie nie je dôvodom na aplikáciu ust. § 55 C.m.p.
Mimosporové konanie je ovládané vyšetrovacím princípom a súd je povinný zisťovať skutočný stav veci.
Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže súd nezistil skutočnosti odôvodňujúce aplikáciu ust. § 55 C.m.p., a
prelomenie všeobecnej zásady zakotvenej v ust. § 52 C.m.p. o trovách konania rozhodol tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Malacky, písomne v 2 vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 44 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v platnom znení).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.