Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. október 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/87/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110010256
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Ševčovič

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7110010256.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Ševčoviča a sudcov

JUDr. Zuzany Homzovej a JUDr. Jaroslava Chleboviča, v trestnej veci proti obžalovanému 1/ A.U. L.
a spol., pre pokus obzvlášť závažného zločinu vydieračského únosu podľa § 14 ods. 1, § 186 ods. 1,
ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaných A. L. a A. I. proti rozsudku
Okresného súdu Košice I zo dňa 26.7.2021, sp. zn. 6T/19/2010, na verejnom zasadnutí konanom dňa
26. októbra 2022, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia
slobody a spôsobe jeho výkonu u obžalovaného A. L. a A. I..

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaným ukladá:

Obžalovanému A. L., nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom A., Q.. O..G. Č.. XXX/XX, podľa § 186 ods.
3 Tr. zák., za použitia ustanovenia § 38 ods. 2 a neprihliadnutia na priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37
písm. m) Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák., čl. 6 ods. 1 Dohovoru, trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov
nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. súd ukladá ochranný dohľad obžalovaného v trvaní jedného roka.

A. I., nar. XX.XX.XXXX v D., J. I. D. Č.. XXX, F. D. - F., podľa § 186 ods. 2 Tr. zák., za použitia ustanovenia
§ 38 ods. 3, § 36 písm. j) Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák., čl. 6 ods. 1 Dohovoru, trest odňatia slobody v

trvaní 3 (troch) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. ukladá ochranný dohľad obžalovaného v trvaní 1 (jedného) roka.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaných A. L. a A. I. vinnými, a to obžalovaného A. L.

z pokusu obzvlášť závažného zločinu vydieračského únosu podľa § 14 ods. 1, § 186 ods. 1, 2 písm. b),
ods. 3 písm. a) Tr. zák. za použitia ustanovenia § 138 písm. a), f) Tr. zák. a obžalovaného A. I. z pomoci
k obzvlášť závažnému zločinu vydieračského únosu podľa § 21 ods. 1 písm. d) Tr. zák. k § 186 ods. 1,
2 písm. b) Tr. zák. za použitia ustanovenia § 138 písm. f) Tr. zák. na tom skutkovom základe, žedňa 25.10.2009 v A. na ul. prof. G. pred potravinami U. obžalovaný A. I. na požiadanie obžalovaného
A. L. oslovil poškodenú X. S., doručil jej falošné predvolanie polície, nasadil jej putá a spútanú ju posadil

do vlastného osobného motorového vozidla K. M. K. EČ: D.-XXXCC, ktoré viedol obžalovaný A. L. a
spoločne ju pod zámienkou výsluchu na polícii odviezli na Obecný úrad v obci Z. v okrese S., kde
ju obžalovaný A. L. nútil k prevodu vlastníctva jej 3-izbového bytu na ul. O.. G. XXX/XX v hodnote
29.752,- eur na jeho bývalú manželku Y. L. tak, že sa jej vyhrážal usmrtením, ublížením na zdraví s
teleskopickým obuškom, ako aj fyzickým chytením jej hlavy. K podpisu akejkoľvek dohody však nedošlo,

pretože poškodenej X. S. sa z obecného úradu podarilo utiecť.

Za to okresný súd uložil obžalovanému A. L. podľa § 186 ods. 3 Tr. zák., za použitia ustanovenia § 38
ods. 2 a neprihliadnutia na priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 2
písm. a), ods. 3 písm. c) Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní sedem rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. uložil ochranný dohľad obžalovaného v trvaní jedného roka.

Obžalovanému A. I. uložil podľa § 186 ods. 2 Tr. zák. za použitia ustanovenia § 38 ods. 3, § 36 písm.
j) Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. c) Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní päť rokov
nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. uložil ochranný dohľad obžalovaného v trvaní 1 (jedného) roka.

Proti tomuto rozsudku, bezprostredne po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku
do zápisnice o hlavnom pojednávaní zahlásili odvolanie obžalovaní A. L. a A. I..

Obžalovaný A. I. vo svojom písomnom zdôvodnení odvolania navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a
vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie, nakoľko má za to, že okresný súd
nedostatočne posúdil jeho konanie čo do otázky viny, ako aj trestu. V konaní nebolo preukázané, že
skutok, ktorý sa mu kladie za vinu spáchal a podľa zásady „in dubio pro reo“ mal byť oslobodený spod

obžaloby. Rozsudok súdu prvého stupňa považuje za nesprávny a založený na nesprávnom právnom
posúdení celej veci. Domnieva sa, že chýba objektívna stránka skutkovej podstaty obzvlášť závažného
zločinu vydieračského únosu, ako aj subjektívna stránka skutkovej podstaty žalovaného skutku. Zároveň
má za to, že okresný súd sa nesprávne právne vysporiadal a nesprávne zhodnotil vykonaný dôkaz
o cene nehnuteľnosti. Výška tejto ceny podľa vykonaného dôkazu a následného vykonania dôkazu

výsluchom svedka podľa jeho názoru by mala za následok použitie iného príslušného paragrafu a to §
186 ods. 1 a nie § 186 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a následne iné použitie trestnej sadzby, kde by mu súd
uložil nižší trest za použitia ustanovenia § 38 ods. 2, § 39 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. c) Tr. zák.,
a za použitia ustanovení Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Navrhol,
aby odvolací súd v zmysle § 321 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na

nové konanie a rozhodnutie.

Okresný prokurátor vo svojom vyjadrení k odvolaniu obžalovaného A. I. uviedol, že súd sa veľmi
podrobne a rozsiahlo vyjadril k vykonaným dôkazom a z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, akými
úvahami sa pritom riadil, a ako jednotlivé dôkazy vyhodnotil. V príkrom rozpore s precíznosťou

odôvodnenia rozsudku sú dôvody odvolania obžalovaného A. I., ktoré sú všeobecné, formálne heslovité
a absolútne nekonkrétne. Jediná zmienka o nespokojnosti hodnotenia dôkazu nemenovaného svedka
na hlavnom pojednávaní dňa 7.6.2021 (pravdepodobne Ing. Š. D.Ľ.) je nezdôvodnená. Dvoma
znaleckými posudkami k vyčísleniu hodnoty nehnuteľnosti bola hodnota sporného bytu na ulici G.
K. S. nespochybniteľne stanovená a od 28.3.2018 mali obžalovaní možnosť tieto posudky korigovať

inými odbornými argumentmi okrem vylákaného všeobecného informatívneho potvrdenia realitného
makléra o hypotetickej obchodnej cene podobných bytov v meste S.. Zároveň i uloženie trestu u
obžalovaného A. I. považuje za zákonné v zmysle všeobecných ustanovení o ukladaní trestov aj pozohľadnení individuálnych okolností a pomerov páchateľa. Navrhol preto odvolanie obžalovaného A. I.
ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. por.

Obžalovaný A. L. v dôvodoch odvolania podaných prostredníctvom obhajkyne JUDr. Ľ. X. uviedol,
že okresný súd pochybil, ak vec skutkovo a právne uzatvoril tak, že ho uznal vinným z trestného
činu vydieračského únosu podľa § 186 ods. 1 Tr. zák., pričom nevyhodnotil dokazovanie vykonané
na hlavnom pojednávaní starostlivo, uvážiac všetko, čo v konaní vyšlo najavo. Nie je mu jasné, na
základe ktorých konkrétnych dôkazov uznal vinu a subsekventne, keďže nie je jasné, ktoré dôkazy

súd do svojej úvahy vzal, a ako sa s nimi vysporiadal, nie je ani zistiteľné, aké skutkové okolnosti z
vykonaných dôkazov vyplynuli, z čoho celkovo možno konštatovať, že okresný súd nedospel k logickým
odôvodneným úplným skutkovým zisteniam a pri hodnotení dôkazov nepostupoval podľa § 2 ods. 6
Tr. por. V prejednávanej trestnej veci sa v rámci dokazovania vytvorili dve skupiny dôkazov. Na jednej
strane išlo o dôkazy, ktoré potvrdzovali výpovede obžalovaných, na strane druhej boli dôkazy, ktoré ich
usvedčovali zo spáchania trestnej činnosti. Medzi usvedčujúce dôkazy patrila len výpoveď poškodenej,

ktorú mali obžalovaní kritického dňa proti jej vôli za použitia ľsti odviesť motorovým vozidlom na Obecný
úrad v Z., kde sa jej mal obžalovaný L. vyhrážať a nútiť ju, aby podpísala kúpne zmluvy, teda nútiť
ju k prevodu vlastníctva trojizbového bytu na ul. J. G. Č.. XX K. A.. Druhu skupinu tvoria výsluchy
obžalovaných, ktorí potvrdili, že sa s poškodenou v ten deň stretli, ale kategoricky popreli, aby došlo
k nejakému násiliu alebo vyhrážaniu sa z ich strany a výsluch svedka Z. J., ktorý o násilí smerom k

poškodenej nevypovedal, iba uviedol, že sa obžalovaná s poškodeným dlho hádali. S poukazom na
takúto dôkaznú situáciu je skôr dôvodné sa stotožniť na závere, že výsledky vykonaného dokazovania
jednoznačne nepreukázali konanie obžalovaného L. tak, ako mu to kládla obžaloba za vinu. Obžalovaný
má za to, že nebolo preukázané, že konal spôsobom uvedeným v ustanovení § 186 ods. 1 Tr. zák., a to
anizhľadiskaobjektívnej,aleanisubjektívnejstránky.PoukázalnavýpoveďsvedkaJ.,ktorýsícepotvrdil

hádku medzi ním a poškodenou, no žiadne verbálne ani fyzické útoky voči nej nepotvrdil. O vynucovanie
majetkového plnenia sa nemôže jednať v prípade, ak predmetom jednania medzi ním a poškodenou
S. bola kúpna zmluva, ktorej charakteristickým znakom je odplata za predmet kúpy. Skutková podstata
ustanovenia § 186 Tr. zák. spočíva v znížení majetku osoby, proti ktorej útok smeruje. V konaní nebolo
preukázané, že by od poškodenej žiadal dar alebo iný typ zmluvy s pojmovým znakom bezodplatnosti, v

dôsledku čoho by sa majetková sfére poškodenej znížila o hodnotu daru. Kúpna zmluva, ktorú žiadal s
poškodenou uzatvoriť bola formulovaná s odplatou, teda s finančným protiplnením, preto znak skutkovej
podstaty spočívajúci vo vynucovaní si poskytnutia plnenia majetkovej alebo nemajetkovej povahy vo
výške 29.752,- € nie je daný. Podľa ustálenej judikatúry všeobecných súdov pod prospechom treba
rozumieť čistý zisk, teda po odpočítaní nákladov vynaložených na získanie takejto veci. V tomto ohľade

vo vzťahu k pojmovému znaku získanie majetkového prospechu väčšieho rozsahu nebolo vykonané
dokazovanie v dostatočnom rozsahu. V prejednávanej veci má za to, že neboli produkované ani
priame ani nepriame dôkazy v rozsahu, v akom by sa dala skonštatovať jeho vina v zmysle skutkovej
vety. Navrhol odvolaciemu súdu, aby po preskúmaní odôvodnenosti, ako aj správnosti konania, ktoré
vyneseniu rozsudku predchádzalo, v spojení s ustanovením § 321 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. d),

písm. e) Tr. por. zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

Okresný prokurátor vo svojom vyjadrení k odvolaniu obžalovaného A. L. v plnom rozsahu poukázal
na obsah svojho záverečného návrhu pred vynesením rozsudku, ako aj na vyjadrenie k odvolaniu
obžalovaného A. I., a teda napadnutý rozsudok považuje za zákonný, spravodlivý a odôvodnený.

Dôvody odvolania obžalovaného A.E. L. považuje za opakovanie jeho obrany od začiatku jeho trestného
stíhania, pričom v merite veci o vine si sám odporuje, keď v priebehu celého konania priznáva, že
sa dopustil trestného činu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 Tr. zák., keď pod zámienkou
výsluchu vydávajúc sa za príslušníka polície vylákali poškodenú do motorového vozidla a uniesli ju na
obecný úrad, kde malo dôjsť k vydieraniu v prepise bytu. Subjektívny výklad obžalovaného k svedeckej

výpovedi svedka Z. J. je len vytrhávaním časti výpovede z celkového kontextu svedeckej výpovede
menovaného svedka, ktorý keď pochopil, že pred ním dochádza k vydieraniu umožnil útek poškodenej
S.. Poukázal na celkové zdôvodnenie rozsudku i na obsiahlu a detailnú výpoveď poškodenej o použití
donucovacích prostriedkov, ktorý bol nájdený pri obhliadke vozidla obžalovaného, o čom poškodená
nemohla vedieť a pochopiteľne svedok Z.C.P. J. v rámci vlastnej spoluzodpovednosti o tejto okolnosti

nemohol vypovedať. Navrhol, aby odvolací súd túto trestnú vec uzavrel zamietnutím odvolania aj tohto
obžalovaného.Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré

im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že okresný súd vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom dňa
10.2.2011, pod sp. zn. 6T/19/2010, kedy obžalovaných A. L. a A. I. uznal za vinných a to obžalovaného

A. L. z pokusu obzvlášť závažného zločinu vydieračského únosu podľa § 14 ods. 1, § 186 ods. 1, ods.
2 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zák. a obžalovaného A. I. pre pomoc k obzvlášť závažnému zločinu
vydieračského únosu podľa § 21 ods. 1 písm. d) Tr. zák. k § 186 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. a uložil im
nepodmienečné tresty odňatia slobody a to obžalovanému A. L. trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov,
pre výkon ktorého ho zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia a zároveň
uložil aj ochranný dohľad v trvaní 1 roka a obžalovanému A. I. uložil trest odňatia slobody v trvaní 5

rokov, pre výkon ktorého ho zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a zároveň
uložil aj ochranný dohľad v trvaní jedného roka. Z dôvodu podania odvolania zo strany obžalovaných
odvolací súd uznesením zo dňa 15.6.2011, sp. zn. 4To/38/2011 podľa § 321 ods. 1 písm. b), c), ods. 2
Tr. por., s použitím § 326 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Tr. por.
vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Následne okresný súd druhýkrát rozhodol vo veci rozsudkom dňa 28.10.2014, pod sp. zn. 6T/19/2010,
kedy obžalovaných uznal za vinných a to obžalovaného A. L. zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr.
zák. a obžalovaného A. I. pre pomoc zločinu vydierania podľa § 21 ods. 1 písm. d) Tr. zák., § 189 ods.1
Tr. zák. a uložil im a to obžalovanému A.E. L. trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov nepodmienečne, pre

výkon ktorého ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a obžalovanému
A. I. trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov, výkon ktorého mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v
trvaní 5 rokov za súčasného uloženia probačného dohľadu a zároveň mu uložil aj povinnosť podrobiť sa
v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom, alebo iným odborníkom programu sociálneho alebo
iného programu. Z dôvodu podania odvolania prokurátorom odvolací súd uznesením zo dňa 23.9.2015,

sp.zn.4To/20/2015podľa§321ods.1písm.b),c)Tr.por.zrušilnapadnutýrozsudokapodľa§322ods.1
Tr.por.vecvrátilokresnémusúdu,abyjuvpotrebnomrozsahuznovuprejednalarozhodol.Vzrušujúcom
uznesení odvolací súd poukázal na to, že nie je zistiteľné ako sa prvostupňový súd vysporiadal so
skutkovou vetou podanej obžaloby. Zásadným rozporom uznania viny obžalovaných v napadnutom
rozhodnutí bola skutočnosť, že i napriek priznaniu sa páchateľov o použití ľsti, pri ktorej mali spútať

poškodenú proti jej vôli, a túto odviesť na obecný úrad a nútiť ju k podpisu zmluvy, celkom bezdôvodne
neuznal právnu kvalifikáciu ich konania v zmysle § 186 ods. 1, 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zák. v štádiu
pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. Záverom odvolací súd poukázal na skutočnosť, že okresný súd v
rozporesvykonanýmdokazovanímúplneprehliadolskutkovýdej,ktorýmbolozmocneniesapoškodenej
proti jej vôli, bránenie v užívaní jej osobnej slobody, čo je základným kvalifikačným momentom rozlišujúci

obzvlášť závažný zločin vydieračského únosu podľa § 186 Tr. zák. od zločinu vydierania podľa § 189
Tr. zák. S poukazom na tieto skutočnosti odvolací súd konštatoval nepreskúmateľnosť prvostupňového
rozhodnutia, pričom táto procesná prekážka bránila odvolaciemu súdu v splnení si svojej prieskumnej
povinnosti uloženej v ustanovení § 317 ods. 1 Tr. por. Úlohou prvostupňového súdu po vrátení veci bolo v
intenciách tohto rozhodnutia posúdiť konanie oboch obžalovaných, jednotlivé dôkazy vo veci zákonným

spôsobom nielen vykonať, ale aj vyhodnotiť a vo veci rozhodnúť.

Následne okresný súd rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 13.2.2027, sp. zn. 6T/19/2010 tak, že uznal
obžalovaných A. L. a A. I. za vinných a to obžalovaného A. L. pre pokus obzvlášť závažného zločinu
vydieračskeho únosu podľa § 14 ods. 1, § 186 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zák. a

obžalovaného A. I. pre pomoc k obzvlášť závažnému zločinu vydieračského únosu podľa § 21 ods. 1
písm. d) Tr. zák. k § 186 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. a uložil im, a to obžalovanému A. L. trest odňatia
slobody v trvaní 8 rokov, pre výkon ktorého ho zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia a podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. ochranný dohľad v trvaní 1 roka. Obžalovanému A. I. uložil trest
odňatia slobody v trvaní 5 rokov nepodmienečne a pre výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu

s minimálnym stupňom stráženia a podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. uložil ochranný dohľad obžalovaného
v trvaní 1 roka. Z dôvodu podania odvolania zo strany obžalovaných krajský súd uznesením zo dňa
28.3.2018, sp. zn. 4To/54/2017 podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa
§ 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.Úlohou okresného súdu po zrušení veci bolo vysporiadať sa s dôkazom predloženým obžalovaným A.
L. - stanoviskom A. S..X..F.. K. ohľadom hodnoty 3 - izbového bytu v pôvodnom, nezrekonštruovanom
stave v A. - K. za účelom ustálenia kvalifikačného znaku - výšky spôsobenej škody.

Okresný súd následne po vykonanom dokazovaní v zmysle intencií ostatného zrušujúceho uznesenia
odvolacieho súdu uznal obžalovaného A. L. za vinného z pokusu obzvlášť závažného zločinu
vydieračského únosu podľa § 14 ods. 1, § 186 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zák. za použitia
ustanovenia § 138 písm. a), f) Tr. zák. a A. I. za pomoc k obzvlášť závažnému zločinu vydieračského

únosu podľa § 21 ods. 1 písm. d) Tr. zák. k § 186 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. za použitia ustanovenia
§ 138 písm. f) Tr. zák.

Svoj záver o vine obžalovaných oprel predovšetkým o výpoveď poškodenej X. S., ktorá detailne popísala
spáchanie skutku. Skutočnosti uvádzané poškodenou X. S. v časových intenciách potvrdzuje aj výpoveď
svedkyne D. M., ktorá v prípravnom konaní uviedla, že poškodená X. S. jej do telefónu s plačom

oznámila, že ju uniesol obžalovaný L., a že jej nechcel pomôcť ani starosta Z., pričom sa v uvedenom
čase nachádzala v nejakom dome pri obecnom úrade. Vnímanie celej udalosti, reprodukcie poškodenej
X. S. a prejav okolitých udalostí svedkyňa potvrdila aj vnímaním vlastnými zmyslami, a to od doby
príchodu do obce Z., kde sa dostavila na základe žiadosti o pomoc poškodenej X. S.. Po stotožnení
uvedeného domu svedka O. K., u ktorého poškodená zotrvala až do príchodu polície, jej nebolo

umožnené osobné stretnutie s poškodenou, nakoľko táto bola ochotná opustiť obydlie svedka až po
príchode polície z dôvodu obavy o jej život.

Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný A. L. spáchal skutok za
pomoci - s použitím teleskopického obušku, ktorého funkcia sa prejavuje pri prudkom odovzdaní

kynetickej energie rukou v dôsledku čoho dôjde „k otvoreniu teleskopického obušku“, teda k vysunutiu
jednotlivých častí teleskopického obušku. Samotná výpoveď poškodenej X. S., z ktorej vyplynulo, že
táto nevedela pomenovať uvedený predmet, a teda v rámci svojich vyjadrovacích schopností (nakoľko
táto je pôvodom z Ukrajiny) označila tento predmet za vyskakovaciu palicu. Uvedený záver vyplýva aj z
vykonanej prehliadky príslušníkmi polície, ktorá bola o uvedenom spáchaní skutku vyrozumená cestou

oznamovateľa, kde následne pri prehliadke osobného motorového vozidla boli zaistené predmety,
pričom jedným z predmetov bol označený vyskakovací teleskopický obušok.

Skutočnosti uvádzané poškodenou úzko korešpondujú s výpoveďou svedkyne D. M., ktorú, aj odvolací
súd hodnotí ak pravdivú a hodnovernú. Skutočnosti, ktoré svedkyňa uviedla sú priamymi skutočnosťami,

ktoré vnímala poškodená, a ktoré boli bezprostredne oznámené ihneď ako to bolo možné svedkyni.
Uvádzané skutočnosti svedkyňou D. M. boli priamo overené a následne aj potvrdené zasahujúcimi
policajtmi, ktorí sa dostavili na Obecný úrad Z., kde poškodená už bola mimo dosahu obžalovaných v
rodinnom dome svedka O. K., u ktorého poškodená zotrvala až do príchodu polície.

Samotný priebeh skutkového deja zhodne opísal aj svedok O. K., ktorý bol prvou osobou, ktorý prišiel
do osobného styku s poškodenou po úteku z Obecného úradu Z., pričom táto bola zjavne vystrašená,
plakala a bála sa o svoj život.

Zo záverov znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou PhDr. B. G. z odboru psychológia, odvetvie

klinická psychológia vyplynulo, že poškodená X. S. je schopná správne vnímať, zapamätať si a
následne správne reprodukovať prežité udalosti v ich príčinných súvislostiach, dostatočne konzistentne,
podrobne v chronologických nadväznostiach. U poškodenej nebola zistená intelektová a pamäťová
nedostatočnosť, ani negatívne vlastnosti osobnosti, ktoré by spochybňovali všeobecnú a špecifickú
schopnosť poškodenej vierohodne reprodukovať predmetnú udalosť tak ako ju prežila. V nadväznosti

na vyššie uvedené u poškodenej nebol zistený sklon k neúprimnosti, k lživosti, alebo konfabulačnému
skresľovaniu skutočnosti. Aj s odstupom času je schopná reprodukovať predmetnú udalosť v príčinných
a chronologických náväznostiach.
Odvolací súd zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného
činu je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku,

a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu
veci. Skutkové zistenia prvostupňového súdu, tak ako sú vyjadrené v napadnutom rozsudku, sú
správne a úplné, lebo zodpovedajú výsledkom dokazovania vykonávaného na hlavnom pojednávaní.
Vzhľadom na to odvolací súd v otázke skutkových zistení odkazuje na veľmi podrobne rozvedenédôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu aj stotožnil. Súd prvého stupňa
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne
skutkové zistenia. Skutočnosť, že odvolatelia sa nestotožňujú so skutkovými a právnymi názormi súdu

prvého stupňa v napadnutom rozsudku (čo možno usúdiť z podaných odvolaní), nemôže sama o sebe
viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom
prvého stupňa. Súd prvého stupňa veľmi podrobne rozviedol dôkazy, ktoré usvedčujú obžalovaných zo
spáchania žalovaného skutku, precíznym a erudovaným spôsobom vyhodnotil i prípravné konanie, ktoré
predchádzalopodaniuobžaloby,ajehosprávneprávnezáverymajúdostatočnýskutkovýzákladvriadne

vykonanom dokazovaní. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na
každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na
to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a
preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery

súdu prvého stupňa. Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie namietaného rozsudku predstavuje
dostatočný základ pre jeho výrok, lebo súd prvého stupňa v potrebnej miere vysvetlil, na základe akých
právnych úvah rozhodol a jasne odôvodnil svoje skutkové zistenia a závery. Ak súd prvého stupňa
postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., t.j. že ich hodnotil na základe
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj

v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam, odvolací súd podľa § 321 ods. 1
písm. b) Tr. por. nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám na základe svojho presvedčenia
hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takom prípade totiž nie je možné
napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu vadu v zmysle uvedeného ustanovenia (R 53/1992).

V prejednávanej veci odvolací súd ani sám na základe svojho presvedčenia nehodnotil tie isté dôkazy
s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom, ako tieto dôkazy hodnotil súd prvého stupňa. Hodnotenie
dôkazov súdom prvého stupňa si odvolací súd v plnom rozsahu osvojil a v podrobnostiach naň
poukazuje.Doprávanaspravodlivýprocesnepatríprávostranyvkonaní,abysavšeobecnýsúdstotožnil
s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani

právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v
súlade s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní,
ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov, a ak sa neriadi jej výkladom
všeobecne záväzných právnych predpisov.

Odvolací súd sa však nestotožnil s rozhodnutím okresného súdu vo vzťahu k výroku o uloženom treste u
obžalovaných. Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný A. L. bol doposiaľ 5 - krát súdne trestaný,
pričom slovenským súdom bol naposledy odsúdený v roku 2009 a to rozsudkom Okresného súdu
Michalovce sp. zn. 19T/559/01, v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27.5.2010
pod sp. zn. 7To/36/10, pričom sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Obžalovaný A. I. doposiaľ súdne

trestaný nebol.

Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR: „Každý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v primeranej
lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom v jeho prítomnosti tak, aby sa mohol vyjadriť ku
všetkým vykonávaným dôkazom, ak tento zákon neustanovuje inak.“

Pokiaľ ide o primeranosť lehoty, v ktorej má byť vec obvineného prerokovaná, je pojem primeraná
lehota relatívny. Neexistuje žiadna absolútne stanovená doba, ktorej prekročenie by bolo automaticky
kvalifikované ako doba neprimeraná. Primeranosť doby konania sa posudzuje podľa konkrétnych
okolností prípadu. Čas na konanie bez zbytočných prieťahov spravidla nemožno vyjadriť numericky.

Obvykle neexistuje časová hranica, uplynutím ktorej postup súdu môže mať povahu prieťahov v konaní.

Právo na prejednanie trestnej veci v primeranej lehote teda patrí medzi základné práva a slobody
garantované Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami. Účelom práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, proti ktorej je vedené trestné stíhanie.

Neodôvodnené prieťahy a neprimeraná dĺžka trestného konania odporujú účelu trestného konania a sú
v rozpore so základnými zásadami trestného práva.Odvolací súd v súlade so súdom prvého stupňa konštatuje, že od spáchania skutkov uplynulo viac
ako 12 rokov s tým, že trestné stíhanie bolo začaté dňa 25.10.2009 a samotná dĺžka konania s
prihliadnutím na obťažnosť veci, postoj obžalovaných a procesný postup orgánov činných v trestnom

konaní výrazne a neprimerane presahuje dĺžku konania v porovnateľných veciach, a teda dĺžka konania
je takou významnou okolnosťou prípadu, ktorá odôvodňuje pri ukladaní trestu použitie mimoriadneho
zmierňovacieho ustanovenia podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. a uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú
hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd považuje kompenzáciu porušenia práva obžalovaných na
primeranú dĺžku konania zmiernením ich trestov za nevyhnutnú, a preto aplikujúc článok 6 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj s prihliadnutím na všetky ďalšie citované okolnosti
uložil obžalovaným diferencovane v závislosti od právnej kvalifikácie a závažnosti ich konania tresty
odňatia slobody a to obžalovanému A. L. trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov nepodmienečne, pre
výkon ktorého ho zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a obžalovanému A. I.

nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov, pre výkon ktorého ho zaradil do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia a obom obžalovaným rovnako uložil ochranný dohľad v trvaní
1 roka s tým, že takéto tresty sú nielen v súlade so zmierňovacím ustanovením, ale korešpondujú aj s
ustálenou súdnou praxou ÚS SR, ESĽP a majú odraz v postupe vyjadrenom podľa článku 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.