Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. november 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Cob/52/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8820202303
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8820202303.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov

senátu JUDr. Jany Jančíkovej a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD., v spore žalobcu: A. B. ml., s miestom
podnikania C. D. XX/XX, XXX XX E., IČO: XXXXXXXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária Juristi
s.r.o., so sídlom Krivá 3, 040 01 Košice – mestská časť Juh, IČO: 51 941 244, proti žalovanému: Metall
Mont s.r.o., so sídlom 094 34 Hermanovce nad Topľou 143, IČO: 47 387 629, právne zastúpený: JUDr.
Maroš Džuka, advokát, so sídlom Kalinčiakova 871/6, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 50 412 311, o
zaplatenie 3439,50 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov
nad Topľou, č. k. 7Cb/34/2020-115 zo dňa 20. októbra 2021, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcovi voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozsudku ako je uvedené vo výroku rozhodnutia súdu
prvej inštancie. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ
uzatvorili dňa 29.01.2020 zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo v zmysle čl. I. bod 1 uskutočnenie
potrubárskych prác, ktoré v zmysle čl. I. bod 5 a 6 boli uskutočňované v Spolkovej republike Nemecko

pre spoločnosť F. G. H.. Cena zmluvy o dielo bola stanovená dohodou zmluvných, a to vo výške
23,- eur/hod. skutočne odpracovaných hodín. Žalobca v priebehu mesiaca február 2020 na základe
predmetnej zmluvy o dielo odpracoval celkovo 208,5 hodín a následne žalovaný bankovým prevodom
zo dňa 03.03.2020 odoslal žalobcovi sumu 2.000,- eur s poznámkou záloha február. Žalobca na základe
počtu odpracovaných hodín za mesiac február 2020 vystavil a doručil v priebehu mesiaca marec 2020
žalovanému faktúru č. X/XXXX na sumu 4.795,50 eur, e. j. 208,5 hod. x 23,- eur/hod. Zároveň žalobca
e-mailom 07.04.2020 vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. V ten istý deň obdŕžal žalobca od

žalovaného e-mailovú odpoveď, že žalovaný nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu so žalobcom a teda
vyplatenie akýchkoľvek nárokov žalobcu voči žalovanému je nereálne.

Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3439,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9% ročne zo sumy 2795,50 eur od 01.05.2020 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9%
ročne zo sumy 644 eur od 01.07.2020 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto
náhrady súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa čl. II. bod 1, čl. III., čl. IV. bod 1, 2 a 3 zmluvy uzatvorenej
medzi sporovými stranami, § 149, § 150 ods. 1 a 2, § 151 ods. 1 a 2, § 153 ods. 1 a 2, § 187 ods. 1
a 2 Civilného sporového poriadku, § 324 ods. 1 a 2, § 340 ods. 1 a 2, § 536 ods. 1, § 536 ods. 2, §
536 ods. 3, § 537 ods. 1, § 537 ods. 2, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1, § 554 ods. 1, § 560 ods. 1, § 562, §
365 ods. 1, § 369 ods. 1, § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka a § 1 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej

republiky č. 21/2013 Z. z.

Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie skutkovo odôvodnil tým, že z účtu žalovaného vyplýva, že
tento uhradil pre osobu A. B. dňa 03.03.2020 sumu 2.000,- eur na číslo účtu I.. Z faktúry č. X/XXXX
vystavenej žalobcom pre žalovaného vyplýva, že bola vystavená za potrubárske práce vykonané za

mesiac február na sumu 4.795,50 eur s dátumom splatnosti 31.03.2020, s dátumom vystavenia faktúry
01.03.2020. Taktiež žalobca predložil súdu faktúru č. X/XXXX vystavenú žalovanému za fakturované
zváračské práce za mesiac marec v sume 644,- eur s dátumom splatnosti 30.04.220 s priloženou
šachovnicou odpracovaných hodín, z ktorej vyplýva to, ako je potvrdené spoločnosťou F. G., že
osoba A. B. odpracoval 28 hodín. Ďalej súdu predložil e-mail žalobca zo dňa 07.04.2020 adresovaný

žalovanému so žiadosťou o doplatenie faktúry za odpracované hodiny za mesiac február, kde žalovaný
mu 07.04.2020 odpovedal, že pokiaľ vie, žalovaný nie je v žiadnom zmluvnom vzťahu so žalobcom,
preto akékoľvek nároky sú voči žalovanému nereálne. Predžalobnou výzvou zo dňa 15.04.2020 žalobca
vyzval žalovaného na úhradu zostatku dlžnej sumy z faktúry č. X na sumu 4.795,50 eur. Oznámil mu,
že odpoveď e-mailu zo dňa 07.04.2020 považuje za nedôvodnú a ako dôkaz zmluvného vzťahu v tejto

predžalobnej výzve zaslal žalovanému zmluvu o dielo zo dňa 29.01.2020, faktúru č. X/XXXX, doklad
o úhrade zálohy v sume 2.000,- eur, šachovnicu za mesiac február, podpísanú firmou F. G.. Právny
zástupca žalovaného na predžalobnú výzvu dňa 21.04.2020 žalobcovi oznámil, že k vystavenej faktúre
nepredložilvšetkynevyhnutnésprievodnédokumentyvzmyslezmluvy,atomontážnydenníkamesačný
hodinový výkaz. Na uvedené odpovede reagoval právny zástupca žalobcu listom zo dňa 30.04.2020,

kde mu uviedol, že k argumentácii o nepredložení riadne vyplneného montážneho denníka pripomína
známu zaužívanú prax spočívajúcu v tom, že k vyhotovovaniu montážnych denníkov zhotoviteľmi nikdy
nedochádzalo a faktúry vystavované zhotoviteľmi za riadne vykonané práce boli riadne uhrádzané.
Žalobca práce preukázateľne riadne vykonal. Uvedené náš klient v prípadnom súdnom konaní v prípade
potreby preukáže prostredníctvom svedkov. Žalobca zdôrazňuje aj existenciu mesačného hodinového

záznamu o odpracovaných hodinách za mesiac február 2020, ktorý je potvrdený priamo spoločnosťou
F. G. H., a ktorý tak tvorí ďalší preukázateľný dôkaz o počte odpracovaných hodín na základe zmluvy
o dielo zo dňa 29.01.2020. Podľa IV. bod 5 zmluvy o dielo zo dňa 29.01.2020 platí, že „Objednávateľ
vykoná pred prevodom finančných prostriedkov vecnú a formálnu kontrolu každej faktúry. V prípade, že
faktúra nebude obsahovať náležitosti vyžadované právnymi predpismi a náležitosti deklarované v tejto

zmluve, objednávateľ vráti faktúru zhotoviteľovi na jej doplnenie, resp. opravu“. Zo strany žalovaného
k vráteniu faktúry č. X/XXXX nedošlo. Okrem toho došlo dňa 03.03.2020 k úhrade zálohy. Podľa ust.
§ 407 ods. 3 Obchodného zákonníka platí, že „Ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie
účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.“
Z dátumu úhrady uvedenej platby (t. j. dňa 03.03.2020, teda pred splatnosťou faktúry č. X/XXXX) z

jej označenia (záloha za mesiac február 2020) zrejmé, že sa jedná iba o čiastočnú úhradu odmeny
za mesiac február 2020, a to vo forme preddavku, aj na podklade čoho je teda možné jednoznačne
objektívne usudzovať existenciu neuhradeného zvyšku nároku. Z čestného prehlásenia vystaveného
J. K., nar. XX.XX.XXXXX, trvale bytom L. XXX/X, I., ktoré bolo vystavené dňa 28.07.2020, vyplýva,
že v tomto čestnom prehlásení J. K. prehlásil: čestne prehlasujem, že v mesiacoch február a marec

2020 som vykonával ako živnostník-zhotoviteľ na základe písomnej zmluvy o dielo montážne práce
pre objednávateľa - spoločnosť Metall Mont s.r.o., IČO: 47 387 629, Hermanovce nad Topľou 143, s
miestom výkonu práce v Nemecku pre nemeckú spoločnosť F. G. H., M. I. X, XXXXX N., C.. Tieto
práce som vykonával s ďalšími zhotoviteľmi, ktorí mali uzatvorené zmluvy o dielo so spoločnosťou Metall
Mont s.r.o., medzi ktorých patril aj zhotoviteľ A. B. ml., IČO: XX XXX XXX, C. XX/XX, E.. Napriek tomu,

že podľa mojej písomnej zmluvy o dielo bolo potrebné prikladať k faktúram vystavovaným spoločnosti
Metall Mont s.r.o. za výkon uvedených prác aj montážny denník, v skutočnosti k vedeniu montážneho
denníka nedochádzalo, a vyhotovovanie nejakého montážneho denníka nebolo zo strany spoločnosti
Metall Mont s.r.o. ani nikdy vyžadované. Výkon prác stačilo spoločnosti Metall Mont s.r.o. preukazovaťmesačnými hodinovými záznamami vystavovanými spoločnosťou F. G. H.. Faktúry, ktoré som za výkon
práce február a marec 2020 vystavil spoločnosti Metall Mont s r.o., mi boli zo strany tejto spoločnosti
celé riadne uhradené, a to bez toho, aby som k nim musel dokladať nejaký montážny denník. Čo

mám vedomosť, ani ostatní zhotovitelia, ktorí pracovali so mnou v Nemecku pre spoločnosť Metall
Mont s.r.o. taktiež nemuseli viesť montážne denníky a faktúry im boli spoločnosťou Metall Mont s.r.o.
riadne preplácané. Čo viem, faktúry neboli riadne uhradené iba pánovi A. B. N... Vyhlasujem, že vyššie
uvedené skutočnosti sú pravdivé, a že toto prehlásenie podávam dobrovoľne, slobodne, vážne a nie
pod nátlakom a za nevýhodných podmienok, čo nižšie potvrdzujem svojím vlastnoručným podpisom.

Zo živnostenského registra žalobcu vyplýva, že v rozhodnom období mal zapísaný predmet podnikania
vykonávanie zváracích prác od 03.02.2020. Z Obchodného registra žalovaného vyplýva, že tento má
sídlo spoločnosti na adrese Hermanovce nad Topľou 143 odo dňa 05.09.2013 s tým, že ten istý deň táto
spoločnosť aj bola zapísaná do Obchodného registra. V písomnom vyjadrení k žalobe právny zástupca
žalovaného uviedol, že žalovaný popiera, aby niekedy so žalobcom predloženú zmluvu platne uzavrel,
a to z toho dôvodu, že žalovaný nikdy nemal záujem o uzavretie takejto zmluvy so žalobcom. Skutočný

záujem o uzavretie zmluvy o dielo mal žalovaný s p. A. B. st., IČO: XX XXX XXX, C. XX/XX, XXX XX
E., s ktorým žalovaný spolupracoval aj v predchádzajúcom období na základe zmluvy o dielo zo dňa
20.02.2019. Na základe tejto skoršej spolupráce mal žalovaný záujem uzavrieť s p. A. B. st. opätovne
novú zmluvu o dielo, pričom návrh tejto zmluvy zaslal žalovaný p. A. B. st. e-mailom na mailovú adresu
A. dňa 28.01.2020. A. B. st. následne neformálne oznámil žalovanému, že zhotovením diela poverí A.

B. ml., pričom však žalovaný mal za to, že zmluvný vzťah uzatvára s A. B. I. tak, ako je to uvedené v
priloženom navrhovanom znení zmluvy o dielo. Žalobca však neoprávnene upravil znenie textu zmluvy,
ktorú mal žalovaný záujem uzavrieť s p. A. B. st. a to tak, že zamenil časť textu úvodnej strany zmluvy,
kde žalobca zamenil IČO zhotoviteľa z XX XXX XXX, ktoré je identifikačným číslom p. A. B. st. na
svoje IČO XX XXX XXX. To, že túto zmluvu dodatočne upravil preukazuje aj skutočnosť, že žalobcovi

vzniklo oprávnenie na prevádzkovanie voľnej živnosti v rozsahu vykonávania zváracích prác, na základe
ktorého mal údajne vykonávať činnosť pre žalovaného, až dňa 03.02.2020, a teda v čase údajného
uzatvárania zmluvy so žalovaným žalobca nemal oprávnenie na vykonávanie zváracích prác. Navyše
v zmysle článku VI. bod 2. zmluvy zhotoviteľ vyhlasuje, že má oprávnenie vykonávať práce v rozsahu
článku I. tejto zmluvy, pričom podmienkou pre zahájenie prác je ním úspešné splnenie pracovných

skúšok, pričom žalobca v uvedenom čase týmto oprávnením v čase údajného uzatvorenia zmluvy zjavne
nedisponoval. Preto žalobca logicky nemohol mať záujem so žalovaným platne uzatvoriť zmluvu v
postavení zhotoviteľa s uvedeným identifikačným číslom už dňa 29.01.2020. Je potrebné skúmať, akú
zmluvu predložil žalobca príslušnému pracovisku Sociálnej poisťovne ako samostatne zárobkovo činná
osoba (ďalej len „SZČO“) vykonávajúca činnosť v členskom štáte Európskej únie v zmysle nariadenia

(ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho
zabezpečenia v znení neskorších predpisov pri žiadosti o vydanie formuláru PD A1 (tzv. prenosný
dokument) pre uplatnenie výnimky, aby sa na neho napriek práci vykonávanej v inom členskom štáte
Európskej únie vzťahovali v oblasti sociálneho poistenia slovenské predpisy. Uvedený formulár PD A1 sa
vystavuje na žiadosť SZČO Sociálnou poisťovňou, pričom ako príloha k žiadosti o vystavenie formuláru

PD A1 je v prípade SZČO fotokópia zmluvy SZČO uzatvorenej so zahraničným subjektom na dočasný
výkonsamostatnejzárobkovejčinnostivinomčlenskomštáteEurópskejúnie,resp.inýrelevantnýdoklad
dočasného výkonu samostatnej zárobkovej činnosti preukazujúci miesto vyslania. V prípade žalobcu to
mala byť práve zmluva o dielo zo dňa 29.01.2020, na základe ktorej odôvodňuje žalobca svoj nárok voči
žalovanému. Podmienkami pre vystavenie formuláru PD A1 pre SZČO je, aby SZČO bola oprávnená na

Slovensku vykonávať činnosť, ktorú bude dočasne vykonávať v zahraničí, pričom je podstatná skutočná
povaha činnosti a nie kvalifikácia tejto činnosti podľa legislatívy členského štátu, v ktorom bude SZČO
činnosť dočasne vykonávať; aby pred vyslaním obvykle vykonávala podstatné činnosti na Slovensku, a
to najmenej dva mesiace pred vyslaním (to sa preukazuje napríklad zmluvami o dielo, faktúrami), pričom
ak je toto obdobie kratšie, posudzuje sa podmienka vykonávania podstatných činností na Slovensku

s prihliadnutím na všetky ostatné okolnosti a aby spĺňala potrebné podmienky na výkon samostatnej
zárobkovej činnosti na Slovensku aj počas vyslania tak, aby jej umožnili v nej pokračovať aj po ukončení
vyslania. Keďže žalobca v čase údajného uzatvárania zmluvy nedisponoval živnostenským oprávnením
na vykonávanie činnosti, ktorú mal podľa jeho tvrdení dočasne vykonávať pre žalovaného, nemohol mu
tak byť vystavený formulár PD A1 pre SZČO, čo však žalovaný vždy striktne vyžaduje od zhotoviteľov pri

vykonávaní činnosti v zahraničí. Napokon to vyplýva aj z predloženej mailovej komunikácie s p. A. B. st.
zo dňa 28.1.2020. Pokiaľ by sa žalobca v zahraničí nepreukázal formulárom PD A1, neuplatňovala by sa
nanehovýnimka,začobymuhrozilazostranynemeckýchštátnychorgánovpokutaarovnakotakbymu
nebolo umožnené nemeckým partnerom vykonávať činnosť na mieste výkonu diela, keďže požiadavkapreukázania sa platným formulárom PD A1 je u nemeckých partnerov žalovaného jednou zo základných
požiadaviek, ktoré vyžadujú preukázať pri nástupe na dohodnuté miesto výkonu montážnych prác.
Žalovaný uhradil dňa 03.03.2020 sumu 2.000,- eur na bankový účet vedený v F. I. I., G., IBAN: I. XXXX

XXXX XXXX XXXX XXXX v domnienke, že ide o bankový účet p. A. B. st., keďže tento uvádzal p. A.
B. st. aj pri vystavovaných faktúrach pri spolupráci so žalovaným v skoršom období. Už dňa 05.02.2020
uhradil žalovaný na výzvu p. A. B., st. na uvedený bankový účet sumu 1.641,- eur ako doplatok k
platbe za mesiac január 2020 na základe faktúry č. X/XXXX vystavenej p. A. B. st., pri ktorej bola
započítaná skôr vyplatená záloha vo výške 1.000,- eur. Žalobca v podanej žalobe poukazuje na to, že

počet žalobcom odpracovaných hodín v uplatnenom rozsahu 208,5 hodín má byť potvrdené mesačným
hodinovým záznamom potvrdeným priamo spoločnosťou F. G. H., pričom však z tohto záznamu nie
je zrejmé, či sa jedná o osobu A. B. ml. alebo A. B. st., keďže sa pri počte hodín uvádza len A. I..
Vzhľadom k tomu mal žalovaný po doručení výzvy na úhradu vystavenej faktúry zo strany žalobcu tak
značné pochybnosti o žalobcom uplatnenom nároku, odmietol ním zaslanú a vystavenú faktúru uhradiť
a následne vyzval žalobcu prostredníctvom svojho právneho zástupcu v odpovedi na predžalobnú výzvu

na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 15.04.2020 listom zo dňa 21.04.2020, aby žalobca doplnil vystavenú
faktúru v zmysle ustanovení článku III. bod 1, článku IV. bod 1 a bod 2 zmluvy aj montážnym denníkom
tak, ako to predvídajú ustanovenia zmluvy. Z obsahu príslušných ustanovení zmluvy, na ktoré poukázal
žalovaný pri vyššie uvedenej odpovedi na predžalobnú výzvu žalobcu vyplýva, že tieto sú zamerané na
ochranu žalovaného ako objednávateľa pred neoprávnenými fakturáciami služieb zo strany zhotoviteľov

v prípade, že tu vzniknú pochybnosti o ich správnosti a hodnovernosti. Žalovaný je častokrát prítomný
prostredníctvom osoby konateľa p. A. O. priamo na mieste zhotovenia diela, preto žalovaný neaplikuje
striktne pri každej fakturácií u každého zhotoviteľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu aj požiadavku
predloženia montážneho denníka k vystaveným faktúram. Je však v zmysle článku I. bod 1 zmluvy o
dielo povinnosťou zhotoviteľa viesť montážny denník, v ktorom je uvedený presný rozsah týchto prác,

práve na účely potvrdenia a preukázania vykonaného a uplatneného rozsahu prác voči objednávateľovi.
Preto sa nejedná v žiadnom prípade o účelovú obranu žalovaného ako to tvrdí žalobca, keď v rámci
predžalobnejkomunikáciesožalobcomvyžadovalžalovanýodnehosplneniesijehopovinnostivzmysle
zmluvy, ktorej platnosti sa sám žalobca dovoláva. V tomto prípade sa naopak jedná skôr o účelové
domáhanie sa neoprávneného a nepreukázateľného údajného nároku žalobcom voči žalovanému. S

týmto vyjadrením žalovaný súdu predložil zmluvu uzatvorenú s osobou A. B., C. XX/XX E., IČO: XX
XXX XXX zo dňa 20.02.2019, ktorá je obsahovo totožná so zmluvou okrem označeniu zhotoviteľa
zmluvy, ktorú predložil žalobca k podanej žalobe, a k tejto zmluve predložil aj sprievodný list s obsahom
preposielam zmluvy, podpísanú stranu preskenuj a pošli mi ju naspäť, vybaviť A1, pričom išlo o e-mail od
žalovaného adresovaný osobe A. I. dňa 28.01.2020, kde táto zmluva bola vyhotovená dňa 29.01.2020

s podpisom objednávateľa, zhotoviteľ nepodpísaný. Z faktúry č. X/XXXX vyplýva, že je vystavená
osobou A. B., C. XX/XX E., IČO: XX XXX XXX pre žalovaného za zváračské a montážne práce v počte
odpracovaných hodín 139 na sumu 2.641,- eur s dátumom splatnosti 25.02.2020 s uvedeným číslom
účtu,naktoréjepotrebnéuhradiťsumuI..Zároveňbolpriloženýajdokladoúhradetejtosumyžalovaným
dňa 05.02.2020. V replike právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca popiera, aby bez vedomia

žalovaného neoprávnene upravil znenie textu zmluvy a zamenil IČO zhotoviteľa. To, že žalovaný uzavrel
na základe predmetnej zmluvy o dielo zmluvný vzťah so žalobcom a nie s jeho otcom, bolo žalovanému
od počiatku známe. Je pravdou, že v minulosti žalovaný spolupracoval na základe obdobnej zmluvy o
dielo s otcom žalobcu A. B. st. ako zhotoviteľom. V tom čase žalobca pôsobil ako zamestnanec svojho
otca, a práce na zákazkách realizoval spoločne so svojím otcom (otec z pozície zhotoviteľa, žalobca

z pozície zamestnanca svojho otca). Takto spoločne pracovali pre žalovaného až do konca roka 2019.
Po ukončení tejto zákazky koncom roka 2019 si otec žalobcu ako zhotoviteľ dojednal výkon prác u
iného objednávateľa, a to na zákazke v Ružomberku. Otec žalobcu teda počas roka 2020 práce pre
žalovaného sám fyzicky už nevykonával, a rovnako tak počas tohto roku nebol ani v Nemecku, nakoľko
fyzicky vykonával práce už na zákazke v Ružomberku. Žalovaný však mal záujem o to, aby aj počas

roka 2020 vykonával žalobca pre neho práce na zákazke v Nemecku, a to predovšetkým z dôvodu,
že žalobca ovláda nemecký jazyk a mohol tak okrem výkonu práce plniť aj úlohu komunikátora medzi
ostatnými zhotoviteľmi žalovaného a nemeckou spoločnosťou, pre ktorú sa zákazka uskutočňovala.
Nakoľko žalobca začiatkom roka stále nemal živnostenské oprávnenie na uskutočňovanie potrebných
prác, do Nemecka vycestoval ešte aj na mesiac január 2020 ako zamestnanec svojho otca. Zmluvný

vzťah so žalovaným na mesiac január 2020 mal teda uzavretý otec žalobcu, avšak práce na základe
tohto zmluvného vzťahu vykonával reálne v Nemecku žalobca z pozície zamestnanca svojho otca,
a otec žalobcu počas tohto obdobia fyzicky vykonával práce na zákazke v Ružomberku. V takejto
forme spolupráce chcel žalovaný pokračovať aj počas nasledovných mesiacov pri prácach na zákazkev Nemecku pre ďalšiu spoločnosť, ktorou mala byť spoločnosť F. G. H.. Nakoľko však takáto forma
spolupráce (kde zhotoviteľ je otec žalobcu, ktorý reálne práce v Nemecku uskutočňuje prostredníctvom
žalobcu ako svojho zamestnanca, a pritom sám fyzicky vykonáva práce na inej zákazke pre úplne

iného objednávateľa v Ružomberku) bola pre otca žalobcu už ďalej neúnosná, žalobca si vybavil
potrebné živnostenské oprávnenie, aby výkon prác na zákazke v Nemecku pre spoločnosť F. G. H.
mohol vykonávať už pod svojou hlavičkou. To, že práce v Nemecku pre spoločnosť F. G. H. mal od
počiatku vykonávať žalobca samostatne pod svojou hlavičkou, kde si aj za týmto účelom vybavoval
potrebnú živnosť, bolo so žalovaným riadne prekonzultované prostredníctvom otca žalobcu, žalovaný

mal o tom riadnu vedomosť a s takýmto postupom súhlasil. O tom, že žalovaný veľmi dobre vedel,
že predmetný zmluvný vzťah uzatvára so žalobcom, svedčí napokon aj to, že k podpisu (uzavretiu)
predmetnej písomnej zmluvy o dielo zo dňa 29.01.2020 došlo medzi žalobcom a žalovaným osobne v
sídle žalovaného v P. C. Q.. Žalobca sa po ukončení prác za mesiac január 2020 v Nemecku, ktoré tam
uskutočňoval ešte ako zamestnanec svojho otca, vrátil na krátky čas naspäť domov, a pred opätovným
odchodom do Nemecka na výkon prác už pre spoločnosť F. G. H. sa ešte zastavil v sídle žalovaného v P.

C. Q., aby tam od konateľa žalovaného p. O. prevzal potrebné náčinie, a kde zároveň došlo aj k podpisu
(uzavretiu) predmetnej zmluvy o dielo. Tvrdenie žalovaného, že „mal za to, že zmluvný vzťah uzatvára
s A. B. st.“ preto neobstojí ani len z pohľadu elementárnej logiky, nakoľko žalovaný veľmi dobre videl a
vedel, s kým uzatvára predmetnú zmluvu o dielo. Rovnako tak z dôvodu, že žalovaný veľmi dobre videl
a vedel, s kým uzatvára predmetnú zmluvu o dielo, neobstojí z pohľadu elementárnej logiky ani ďalšie

tvrdenie žalovaného, že tento dňa 03.03.2020 uhradil sumu 2.000,- eur „v domnienke, že ide o bankový
účet p. A. B. st.“, keďže tento účet mal uvádzať otec žalobcu pri vystavovaných faktúrach aj v skoršom
období. Žalobca uvádza, že bankový účet č. IBAN: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX je jeho bankovým
účtom. To, že toto číslo účtu bolo uvedené aj na faktúre č. X/XXXX vystavenej otcom žalobcu za práce
v Nemecku za mesiac január 2020, je následkom vôle otca žalobcu a to v dôsledku práve toho, že

práce fakturované touto faktúrou fyzicky vykonal výhradne žalobca. Otec žalobcu má však iné číslo účtu,
ktoré je žalovanému známe, nakoľko ho otec žalobcu uvádzal na faktúrach predchádzajúcich faktúre
č. X/XXXX (kde tieto faktúry boli aj uhrádzané), a nie je teda pravdou navodenie dojmu žalovaným,
že otec žalobcu bežne uvádzal č. účtu IBAN: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na vystavovaných
faktúrach v skoršom období. Žalovaný sa snaží jeho tvrdenie o nedostatku jeho vôle uzavrieť zmluvný

vzťah so žalobcom aj poukázaním na to, že žalobcovi vzniklo oprávnenie vykonávať potrebnú živnosť
až dňom 03.02.2020, hoci zmluva o dielo bola uzavretá už dňa 29.01.2020. Ak aj existujú určité drobné
dátumové nezhody, tieto nemajú žiadny praktický význam a to z dôvodu, že ako vyplýva aj z priloženého
mesačného hodinového záznamu za február 2020, výkon prác sa začal až dňom 03.02.2020, a teda
celé obdobie skutočného výkonu prác žalobcu pre žalovaného na základe zmluvy o dielo je plne pokryté

existenciou potrebného živnostenského oprávnenia žalobcu. Žalovaný veľmi dobre vedel, že žalobca
si vybavuje potrebnú živnosť, aby mohol pre žalovaného vykonávať práce v Nemecku pre spoločnosť
F. G. H. už pod svojou hlavičkou, čo napokon aj nastalo a žalobca počas celej doby výkonu prác
potrebným živnostenským oprávnením disponoval. Zo strany žalovaného a ani zo strany nemeckej
spoločnosti F. G. H. nebol v súvislosti s uvedeným formulárom nijako sankcionovaný ani kontrolovaný a

bol mu riadne a bez problémov umožnený výkon práce, hoci ako žalovaný sám uvádza, tento formulár
vždy striktne vyžaduje od zhotoviteľov pracujúcich v zahraničí, požiadavka preukázania sa platným
takýmto formulárom je u nemeckých partnerov žalovaného jednou zo základných požiadaviek, ktoré
vyžadujú preukázať pri nástupe na dohodnuté miesto výkonu montážnych prác, a pokiaľ by sa žalobca v
zahraničí nepreukázal takýmto formulárom, nebolo by mu nemeckým partnerom umožnené vykonávať

činnosť na mieste výkonu diela. Uvedené iba svedčí o tom, že snaha žalovaného o navodenie dojmu,
že žalovaný nemal vedomosť (čoho dôvodom má byť údajná svojvoľná zmena údajov v zmluve zo
strany žalobcu) o pomeroch žalobcu relevantných pre uskutočňovanie prác žalobcom v Nemecku na
základe predmetnej zmluvy o dielo, je iba účelová. Žalovanému boli známe pomery žalobcu relevantné
pre uskutočňovanie prác žalobcom v Nemecku na základe predmetnej zmluvy o dielo, na základe

čoho bol žalobcovi ako zo strany žalovaného, tak aj zo strany nemeckej spoločnosti F. G. H. riadne
a bez problémov umožnený výkon práce. Účelové je tvrdenie žalovaného, že z obsahu mesačného
hodinového záznamu nie je zrejmé, či práce vykonal A. B. st. alebo žalobca, nakoľko pri počte hodín sa
uvádza len A. I.. Žalovaný si je veľmi dobre vedomý, že v predmetnom období, na ktoré sa vzťahuje aj
predmetný mesačný hodinový záznam, pre neho na uvedenej zákazke (a dokonca aj celkovo) vykonával

prácu iba jeden A. B., a to žalobca (žalovaný dokonca sám vo vyjadrení k žalobe uviedol, že vedel,
že predmetné práce vykoná osobne žalobca). V duplikáte právny zástupca žalovaného uviedol, že
žalobca o tvrdenom pracovnoprávnom vzťahu medzi žalobcom a p. A. B. st. žiaden listinný dôkaz, ako
napríklad pracovnú zmluvu medzi žalobcom ako zamestnancom a p. A. B. st. ako zamestnávateľom,nepredložil. V zmluvných vzťahoch medzi žalovaným a p. A. B. st. konal p. A. B. st. vo vlastnom mene
a na vlastnú zodpovednosť tak, ako je to predvídané v článku VI. bod 1. zmluvy o dielo. Je preto pre
účely súdneho konania nepodstatné, akým spôsobom konal žalobca v postavení zamestnanca p. B.

st.. Navyše tvrdenia žalobcu o predchádzajúcej spolupráci s otcom žalobcu zjavne svedčia o tom, že
žalovaný, keďže už predtým spolupracoval s p. B. I., mal záujem o uzavretie zmluvy o dielo s p. B. st.
a nie so žalobcom. Žalovaný popiera, aby k uzavretiu zmluvy došlo tak, ako to popisuje žalobca. Na
adrese, kde je evidované sídlo žalovaného, sa v danom čase kompletne rekonštruovala nehnuteľnosť,
preto sa na uvedenej adrese v P. C. Q. konateľ žalovaného, p. O., osobne nezdržiaval. V mesiaci

január 2020 sa p. O. zdržiaval v nájme vo Vranove nad Topľou, pokiaľ nebol pracovne odcestovaný v
zahraničí. Z toho dôvodu bol návrh zmluvy o dielo predložený zhotoviteľom cestou e-mailu a k osobnému
stretnutiu medzi konateľom žalovaného a žalobcom nedošlo. Pre dané obdobie navyše viezol p. O.
náčinie pre výkon činnosti v Nemecku pre iných zhotoviteľov do Košíc, a to osobe menom J. M., ktorý
pre žalovaného vykonáva dlhodobo činnosť, a preto nemohol žiadne takéto náčinie odovzdať žalobcovi
na adrese sídla pri údajnom podpise zmluvy. Žalovaný neskúmal za akých okolností došlo k zmene čísla

účtu na faktúre vystavenej p. A. B. st. vo faktúre č. X/XXXX. Je to práve žalobca, ktorý sa snaží navodiť
dojem, že žalovaný mal byť o všetkých skutočnostiach dostatočne informovaný. Uvedené však žalovaný
popiera, keďže o týchto skutočnostiach ho žalobca ani p. B. st. nijako neinformoval. Právny zástupca
žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobca uzatváral so žalovaným zmluvu na osobnom stretnutí, kde
došlo k fyzickému podpísaniu zmluvy o dielo. Obranu žalovaného považuje za účelovú. Žalobca nikdy

nemal vyhotovený formulár A1. Takýto doklad od neho nepožadoval ani žalovaný a voči žalobcovi z
tohto dôvodu neboli ani vykonané žiadne právne kroky. Žalovaný to vedel od počiatku a umožnil mu
výkonprácevNemecku.Právnyzástupcažalovanéhosúduuviedol,žežalovanýnemalzáujemuzatvoriť
zmluvu o dielo so žalobcom, ale s A. B. starším. Žalobca však v rozpore s vôľou žalovaného zasiahol do
znenia zaslaného návrhu textu zmluvy o dielo, a preto podľa neho nie je aktívne legitimovaný na podanie

takejto žaloby. Žalovaný nemal vystavené potvrdenie A1, a preto nemohol ani uhrádzať na území
Slovenskej republiky poistné. Žalobca na pojednávaní súdu uviedol, že popiera tvrdenie žalovaného, že
by nevedel s kým uzatvára zmluvu, pretože otec žalobcu vykonával na prácach v Nemecku zváračské
práce a on vykonával práce vedúceho skupiny, keďže on ovládal nemecký jazyk. Vykonával potrubárske
a zámočnícke práce. Zmluvu podpísal u konateľa žalovaného v Hermanovciach, kde vtedy zobral od

neho aj zváračku a odišiel do práce. Poukázal na to, že žalovaný mu uhradil zálohu 2.000,- eur a potreba
vyhotovovať montážne denníky nebola nutná, pretože pre žalovaného s otcom pracovali aj v roku 2019,
pričom v tom čase pracoval ako zamestnanec pre svojho otca A. B. staršieho. Za obdobie február - apríl
2020 taktiež uhrádzal sociálne poistenie pre Sociálnu poisťovňu na Slovensku. Počas vykonávania prác
na stavbe žalovaný na stavbe nebol, avšak dennodenne bol s ním v telefonickom kontakte. Nemôže

predložiť originál zmluvy, pretože z dôvodu sťahovania sa táto stratila. Svedok A. B. starší, otec žalobcu,
na pojednávaní súdu uviedol, že v roku 2019 pracoval pre žalovaného, ako aj začiatkom roka 2020,
avšak v roku 2020 dostal ponuku na Slovensku, a preto už do Nemecka nevycestoval. So žalovaným už
nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu od januára 2020. Žalovaný ho prosil, aby do Nemecka odcestoval za
prácou aspoň jeho syn. Tak sa aj stalo. Keďže však on pracoval na Slovensku a žalobcu zamestnával

akozamestnanca,oznámilžalobcovi,žetaktofungovaťďalejnemôže,apretosižalobcavystavilživnosť
a odišiel za prácou do Nemecka ako zvárač spolu s ďalšou osobou. K prácam, ktoré sú predmetom
konania, prebehla so žalovaným komunikácia, kedy mu žalovaný zaslal aj zmluvu, pretože ešte aj v
mesiaci január žalobca pracoval u neho ako zamestnanec pre žalovaného, avšak následne žalovanému
oznámil, že takto ďalej spolupracovať už nebude a k podpisu zmluvy nedošlo. Toto komunikoval so

žalovaným, a preto žalovaný vedel, s kým uzatvára zmluvný vzťah. Vedel to aj z dôvodu, že na prácach v
Nemeckubolo20ľudíajedinejehosyn,žalobca,rozprávalponemeckya beznehobynemohlifungovať.
Vedel, že žalobca nebude mať formulár A1, pretože pre jeho vydanie by musel pracovať žalobca na SR
ako živnostník 3 mesiace. Pamätá si to, pretože ohľadom tohto formulára A1 mu žalovaný vyvolával.
Žalovaný od neho nevyžadoval žiadne montážne denníky. Podnikateľský účet nemá, má iba osobný

účet. Za odpracované práce v mesiaci január, kedy v Nemecku pracoval jeho syn ako jeho zamestnanec,
keďže sám žalobca vykonával tieto práce, vo faktúre uviedol číslo účtu žalobcu, kde mu boli zaslané
peniaze. Keď pracoval so žalovaným v roku 2019, uvádzal tam iné číslo účtu. Po tom, ako si žalobca
vytvoril živnosť, ďalej ho už ako zamestnanca nezamestnával. Počas spolupráce mal vyhotovený aj
formulár A1, a taktiež aj žalobca ako jeho zamestnanec, avšak išlo o iný typ formuláru. Pre rok 2020 si

už formulár PDA1 vyhotovovať nežiadal. V roku 2019 uzatváral so žalovaným zmluvu tak, že tento mu
zaslal e-mail, ktorý on podpísal, naskenoval a následne preposlal žalovanému. Žalovaný na pojednávaní
uviedol, že žalobca nikdy pre žalovaného nepracoval ako živnostník, ale stále iba na základe pracovnej
zmluvy s A. B. starším. So žalobcom nemal žiaden zmluvný vzťah. Stále aj komunikoval len s A. B.starším, preto nevie, ako sa žalobcovi dostala zmluva o dielo. Tak to bolo aj v januári 2020, kedy mu
A. B. starší povedal, že nemôže vycestovať do zahraničia pre prácu v Slovensku, avšak že žalobca do
zahraničia vycestovať môže. Dňa 28.01.2020 zaslal A. B. staršiemu novú zmluvu o dielo na práce v

Nemecku. Taktiež aj faktúru za mesiac január 2020 dostal od A. B. staršieho. Faktúra za mesiac január
2020 bola A. B. staršiemu vyplatená a dohodli sa, že na ďalší mesiac na práce v Nemecku nastúpi
žalobca ako zamestnanec A. B. staršieho. Zálohu za mesiac január 2020 uhradil pre žalobcu, pretože
nevedel, že A. B. starší, ako aj žalobca majú spoločný účet. Išlo o číslo účtu, ktoré bolo uvedené na
faktúre z januára 2020. Vylúčil, že by so žalobcom podpísal zmluvu v Hermanovciach, kde by sa mal

s ním stretnúť a odovzdať mu nejakú zváračku, pretože so žalobcom sa nikdy nestretol. Uviedol, že
zmluvy so svojimi obchodnými partnermi podpisuje tak, že im ich zasiela mailom, a títo mu ich zasielajú
naspäť. Naviac dodal, že do mája 2020 býval v podnájme vo E. C. Q.. Pred podpisom zmluvy mu
zhotovitelia zašlú živnostenské listy, z ktorých opíše údaje, zmluvu naskenuje s podpisom a pečiatkou,
a tieto posiela budúcim obchodným partnerom. Pri podpise zmluvy vyžaduje potvrdenie A1 z dôvodu
kontroly Colného úradu Nemeckej republiky. Montážne denníky sa vyhotovovali z dôvodu, že on okrem

prácevkanceláriiajpracujeaakpracuje,vediesiajmontážno-stavebnédenníkyavýkaz,kdesizapisuje
pracovníkov, ktorí sú s ním na stavbe. Ak na stavbe nie je a dochádza k nejakým nezrovnalostiam,
vyžaduje k doloženiu faktúry doložiť aj montážny denník a hodinový výkaz. Vylúčil, že by osobne dňa
29.01.2020 uzatváral zmluvu, pretože v tom čase nebol na území Slovenskej republiky. Podľa neho to
má potvrdiť mesačný hodinový výkaz za obdobie mesiaca január 2020, ktorý mu potvrdila spoločnosť

R. H.. Po tom, ako odoslal podľa neho A. B. staršiemu zmluvu na podpis, ďalšiu komunikáciu ani od
žalobcu, ani od A. B. staršieho nemal, pretože podľa neho v januári, kedy nastúpil do práce žalobca, mal
iba ústnu dohodu s A. B. starším, keďže išlo iba o krátky projekt na mesiac január 2020. Keďže ďalší
projekt bol už dlhšia práca, zasielal návrh zmluvy, A. B. staršiemu e-mailom. Podľa neho nikdy mu ani
nemala byť doručená zmluva medzi žalobcom a žalovaným. Bol presvedčený, že zmluvu má uzatvorenú

s A. B. starším, pretože iba s ním komunikoval a jemu posielal maily. V čase odoslania návrhu zmluvy
pre A. B. staršieho mal zdravotné problémy, preto neriešil podpísanie zmluvy A. B. starším. V mesiaci
marec 2020 v Nemecku pracoval žalobca, avšak tento po 3 dňoch opustil pracovisko s ďalším pánom S.
a ďalšími, a vtedy zistil, že nemá uzatvorený zmluvný písomný vzťah. Zdravotné problémy mal v období
08. až 10. februára. Týmto okolnostiam neprikladal žiadnu váhu, pretože s A. B. starším mal korektný

vzťah a očakával, že A. B. starší mu dodatočne dopošle zmluvu. Pri zasielaní návrhu zmluvy ho požiadal
aj o zabezpečenie formulárov A1, pričom on osobne túto kontrolu týchto formulárov nevykonával. Od
zamestnancov sa vyžaduje až pri prípadnej kontrole. Montážny denník od žalobcu požadoval z dôvodu,
že zistil, že s A. B. nemá uzatvorenú zmluvu a A. B. svojvoľne opustil stavbu. Ďalej dodal, že od J. K.
nepožadoval montážny denník, pretože on svojvoľne neopustil stavbu, ako to urobil žalobca. Zo správy

Sociálnej poisťovne Trebišov vyplýva, že A. B., IČO: 40 955 362 s dátumom narodenia XX.XX.XXXX
ako aj žalobca v období od 29.01.2020 do 03.02.2020 nemali v Sociálnej poisťovni Trebišov vystavené
potvrdenie PDA1. Podľa dohody o vykonaní práci uzavretej medzi zamestnávateľom B. A., C. XX/XX
E., IČO: XX XXX XXX so zamestnancom A. B., D. C., XX/XX E., dátum narodenia XX.XX.XXXX zo dňa
01.03.2019 zamestnanec vykonával činnosť zámočník do 30.04.2019. Podľa pracovnej zmluva zo dňa

28.03.2019 medzi zamestnávateľom A. B., C. XX/XX E., IČO: XX XXX XXX so zamestnancom A. B., D.
C., XX/XX E., dátum narodenia XX.XX.XXXX zamestnanec nastúpil do práce 01.05.2019.

Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania teda bolo

sporné, či žalobca pre žalovaného vykonal práce na základe zmluvy uzatvorenej so žalovaným, alebo
či žalobca tieto práce vykonal pre žalovaného na základe zmluvného vzťahu, ktorý mal uzatvoriť
žalovaný s A. B. starším. Strana, ktorá sa opiera o existenciu nároku, musí preukázať skutočnosti
tento nárok zakladajúce a naopak protistrana musí preukázať existenciu skutočností, ktoré daný nárok
popierajú. Strana, ktorá nesplní bremeno tvrdenia, musí zniesť nepriaznivé následky. Pokiaľ nebudú

skutočnosti vyplývajúce z bremena tvrdenia preukázané, musí byť návrh zamietnutý. Znamená to, že
v prípade, ak toto bremeno poruší žalobca, návrh bude zamietnutý. Naproti tomu, ak toto bremeno
poruší žalovaný, návrhu bude vyhovené. Bremeno tvrdenia sa týka skutku, a preto súd požaduje po
stranách konania skutkové tvrdenia. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán
sporu. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia (§ 150 CSP). Schopnosť strany sporu uniesť bremeno

tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Posúdenie otázky, ktorá
strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenie má uviesť,
sa odvíja od hmotného práva. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe
hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech, pričom tvrdené skutočnosti musí strana aj preukázaťprávne relevantným spôsobom. Každý ma tvrdiť (v zásade) tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú
vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinností. Skutkové tvrdenia žalobcu (na čom mieni postaviť
svoj nárok) sú prostriedkami procesného útoku. Skutkové tvrdenia žalovaného (na čom mieni poprieť

nárok protistrany)sú prostriedkami procesnej obrany. Sporové konanie je konaním kontradiktórnym,
čo znamená, že tá strana sporu, ktorá z určitej skutočnosti vyvodzuje právne následky, musí tvrdiť
skutočnosti a k tvrdeným skutočnostiam predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešnou
byť nemôže. Je nepochybné, že povinnosť strany sporu tvrdiť má kľúčový význam a predstavuje jeden
zo základných princípov civilného procesu v zmysle čl. 8 CSP (primerane sa poukazuje na uznesenie

Ústavného súdu SR z 11. júna 2019 sp. zn. I.ÚS 246/2019). Na odstránenie spornosti tejto skutočnosti
súd vykonal navrhované dokazovanie. Súd má za to, že z vykonaného dokazovania je preukázané,
že žalobca so žalovaným mal uzatvorenú zmluvu o dielo. V konaní žalobca predložil zmluvu zo dňa
29.01.2020, kde sú ako účastníci označení žalobca a žalovaný a obsahujú aj podpisy týchto strán.
Žalobca síce nepredložil originál tejto zmluvy, avšak toto nebolo dôvodom, že by uvedená zmluva bola
vyhodnotená ako neplatná. Súd mal za to, že žalobca pri podanej žalobe predložil zmluvu, podpísanú

žalobcom a žalovaným, s ich identifikáciou v záhlaví, a preto súd mal za to, že došlo k uzatvoreniu tejto
zmluvy. Pre posúdenie platnosti uzatvorenia tejto zmluvy nebolo podstatné, či k uzatvoreniu došlo buď
e-mailovou formou, ako to opisoval žalovaný, že zmluvu podpisoval takýmto spôsobom, že po zadaní
údajov zhotoviteľa zasielal tieto zmluvy zhotoviteľovi, a tento naskenované ich zaslal objednávateľovi,
alebo k podpísaniu tejto zmluvy malo dôjsť osobne. Podstatné je to, že v konaní bola preukázaná

zmluva, podpísaná účastníkmi konania. Sám žalovaný uviedol, že takýto návrh zmluvy zaslal, údajne
s údajmi A. B. staršieho, a nie žalobcu. Avšak spätne kontrolu toho, či táto zmluva mu bola zaslaná, a
s kým bola podpísaná, nevykonal, pričom práce mali byť podľa zmluvy vykonávané už od 29.01.2020.
Uviedol, že v tom čase mal isté zdravotné stomatologické problémy. Táto skutočnosť však nebola súdom
vyhodnotená za preukázanú, pretože, ak žalovaný potvrdil, že žalobca vykonával práce v Nemecku,

aj keď sa domnieval, že ich vykonáva na základe pracovnej zmluvy pre A. B. staršieho, až do času,
kým uviedol, že žalobca dobrovoľne opustil pracovisko v mesiaci marec, mal dostatok času na to, aby
si overil, s kým má uzatvorenú zmluvu, a či zmluvu uzatvorenú má a jeho zdravotné problémy trvali
iba v rozsahu 3 dní, a naviac, sám žalovaný uviedol, že isté časové obdobie pracuje v kancelárii a
isté časové obdobie pracuje aj na stavbe v Nemecku. Aj samotná skutočnosť uvádzaná žalovaným, že

v Nemecku prebiehajú rôzne formy kontroly z nemeckých úradov, bola dôvodom na to, aby žalovaný
si dostatočne odkontroloval svoje záležitosti, a to s kým má uzatvorenú zmluvu a či má aj potrebné
formuláre. Súd má za to, že obrana žalovaného je iba dodatočná a ničím nepreukázaná. Naviac
treba dať do pozornosti aj to, že žalobca súdu predkladal faktúry vystavené pre žalovaného, kde je
dostatočne identifikovaný žalobca a dokonca žalovaný poukázal žalobcovi aj časť zálohy vo výške

2.000,- eur. Nepreukázal, že by tieto faktúry žalobcovi vrátil alebo ich rozporoval predtým, než ho
žalobca vyzval na úhrady faktúry. Ďalej je vysoko pravdepodobné, že tieto faktúry boli nielen vystavené
žalobcom, ale aj doručované žalovanému, pretože žalovaný žiadnym spôsobom nenamietal, že by mu
faktúry doručované neboli a ak mu boli doručené faktúry, je tam jednoznačne identifikovaný žalobca,
pričom žalovaný nepreukázal, že by namietal nejakým spôsobom tieto faktúry, že nie sú dôvodné od

subjektu, ktorý mu ich doručoval a vystavil. Taktiež súd má za to, že obrana žalovaného z dôvodu,
že žalovaný nemal vystavený formulár A1 nie je dôvodná, pretože toto nie je dôvodom platnosti, resp.
neplatnosti uzatvorenia zmluvy o dielo. Nevystavenie a nezabezpečenie si formulárov A1 je postihované
inými spôsobmi, nie nedôvodnosťou podanej žaloby alebo neplatnosťou zmluvy. Taktiež ani výhrada,
že žalobca nemal ku dňu podpísania zmluvy živnostenské oprávnenie na zváračské práce nie je

dôvodom neplatnosti podpísania tejto zmluvy, pretože aj zo samotného potvrdenia, a to šachovnice
odpracovaných hodín, vyplýva, že žalobca nastúpil na výkon práce až dňa 03.02.2020, kedy podľa
živnostenského oprávnenia mu vzniklo oprávnenie vykonávať zváračské práce. Zároveň súd udáva, že
nie je dôvodná obrana žalovaného, že sa domnieval, že žalobca vykonáva práce pre A. B. staršieho na
základe zamestnaneckej zmluvy, pretože ak je preukázané z verejne prístupných registrov, že žalobcovi

vzniklo živnostenské oprávnenie dňa 03.02.2021, nemohol byť zamestnaný ako zamestnanec u A. B.
staršieho. Nedôvodnú súd považoval aj obranu žalovaného, že podľa šachovnice nie je jasné, či ide
o A. B. staršieho alebo mladšieho, pretože žalovaný sám potvrdil, že práce vykonal žalobca, len sa
domnieval, že ako zamestnanec A. B. staršieho. Preto je vylúčené, ako ich vykonal otec žalobcu, teda
A. B. starší. Taktiež nedôvodná je aj obrana o domnienke čísla účtu, pretože v konaní bolo preukázané,

že A. B. starší mal iné číslo účtu, na ktoré žalovaný vykonával úhrady. Na základe takto vykonaného
dokazovania a zhodnotenia vykonaného dokazovania súd má za to, že bolo preukázané, že teda bola
uzatvorená platná zmluva medzi žalobcom a žalovaným, výkon prác žalobca preukázal vystavenými
faktúrami, ako aj šachovnicami odpracovaných hodín s tým, že táto faktúra bola vystavená v zmyslepodanej zmluvy. Žalovaný nijakým spôsobom nerozporoval vykonané práce, požadoval iba vystavenie
montážneho denníka, pričom súd mal za to, že aj keby takýto montážny denník nebol vyhotovený,
toto nie je dôvodom pre zamietnutie podanej žaloby, preto súd obranu žalovaného v celom rozsahu

považoval za nedôvodnú a podanej žalobe vyhovel v celom rozsahu. Žalovaného zaviazal na úhradu
dlžných súm v zmysle vystavených faktúr, a zároveň zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úroku z
omeškania pre omeškanie. Žalobca si žiadal priznať úrok z omeškania pri faktúre č. X/ XXXX od
01.05.2020. Na tejto faktúre bol uvedený dátum vyhotovenia 01.03.2020, splatnosti 30.03.2020. V
mesiaci marec 2020 preto musela byť žalovanému doručená. Keby tak bolo aj posledný deň mesiaca

marec 2020, t. j. 31.03.2020, podľa čl. IV. bod 3 zmluvy lehota splatnosti je do 30 dní po ukončení
mesiaca, tz. že do 30.04.2020 mala byť uhradená a od 01.05.2020 bol žalovaný v omeškaní s úhradou.
Na faktúre č. X/ XXXX bol uvedený dátum vyhotovenia 01.04.2020, splatnosti 30.04.2020. V mesiaci
apríl 2020 preto musela byť žalovanému doručená. Keby tak bolo aj posledný deň mesiaca apríl 2020,
t. j. 30.04.2020, podľa čl. IV. bod 3 zmluvy lehota splatnosti je do 30 dní po ukončení mesiaca, tz.
že do 30.5.2020 mala byť uhradená a od 31.05.2020 bol žalovaný v omeškaní s úhradou. Žalovaný

tieto skutočnosti nerozporoval. Ku dňu 01.05.2020 a 01.07.2020 kedy si žalobca žiadal priznať úrok
omeškania bola výška úroku z omeškania podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, vo výške 9 % ročne. Súd mal zato, že
žalobca preukázal dôvodnosť žaloby a preto súd žalobe vyhovel.

O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods.
2 CSP s tým, že žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, preto súd prvej inštancie mu priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, pričom ako odvolacie dôvody uviedol skutočnosti na
základe ust. § 365 ods. 1 písm. b), písm. f), písm. g) a písm. h) CSP. Podľa názoru odvolateľa
rozhodnutie súdu prvej inštancie je nespravodlivé, nezákonné a arbitrárne a ako celok nepresvedčivé
a nepreskúmateľné. V prvom rade žalobca, v čase kedy malo údajne dôjsť k uzatvoreniu predloženej

zmluvy o dielo zo dňa 29.01.2020, nemal vystavené žiadne živnostenské oprávnenie, pričom
prvostupňový súd sa nijako nevysporiadal s námietkami žalovaného ako mohol žalobca disponovať
identifikačným číslom organizácie v tom čase. Za druhé žalovaný prostredníctvom svojho jediného
konateľa a spoločníka na pojednávaní pred súdom dňa 22.09.2021 výslovne poprel, že by vôbec
mohlo dôjsť k osobnému stretnutiu medzi žalobcom a žalovaným, pričom v danom rozhodnom čase

sa žalovaný nenachádzal na území Slovenskej republiky. Žalovaný s ohľadom na svoje skúsenosti
a platnú zákonnú úpravu v Nemeckej spolkovej republike a Slovenskej republike vyslovene požadoval
od zhotoviteľov, aby samostatne zárobkovo činné osoby vykonávajúce dočasne činnosť v zahraničí
zabezpečovali vystavenie formuláru PDA1, čím však žalobca nemohol disponovať ani dňa 29.01.2020,
keďže v tom čase nedisponoval žiadnym živnostenským oprávnením. Žalovaný pred súdom prvej

inštancie opakovane poukazoval, a to najmä so zreteľom na tieto skutočnosti, že nemal záujem uzatvoriť
zmluvu o dielo so žalobcom. Žalobca navyše predložil súdu znenie zmluvy o dielo zo dňa 29.01.2020
len v slovenskom jazyku a žalobca žiadnu zmluvu v nemeckom jazyku nepredložil ani neuviedol, že by
v takomto znení takáto zmluva niekedy existovala. Ohľadne úhrady sumy 2.000,- eur na účet žalobcu
žalovaný zotrváva na svojom tvrdení, že bol zneužitý, resp. že bol uvedený omylu samotným žalobcom,

keď si myslel, že predmetné finančné prostriedky uhrádza na účet A. B. staršieho. Odvolateľ je taktiež
toho názoru, že prvostupňový súd sa nevysporiadal s otázkou platnosti zmluvy o dielo z pohľadu
namietanej zjavnej absencie vôle žalovaného ako základnej zložky právneho úkonu a nijako dostatočne
nevysvetlil ako sa vysporiadal s rozsiahlymi námietkami žalovaného smerovanými k neplatnosti zmluvy
o dielo zo dňa 29.01.2020. Podľa názoru odvolateľa nebolo nijako hodnoverne preukázané, aby zmluvu

o dielo zo dňa 29.01.2020 osobne skutočne podpísal pán A. O., a preto ho bolo podľa názoru žalovaného
potrebné vyhodnotiť ako absolútne neplatný právny úkon. Argumentácia prvostupňového súdu je podľa
názoru žalovaného ako odvolateľa natoľko vnútorne rozporná, že žalovaný poukazuje na porušenie
práva na náležité odôvodnenie rozhodnutia všeobecným súdom. Žalobcom predložený dôkaz na
odpracovaných hodinách v nadväznosti na obsah predloženej faktúry, ktorým si žalobca uplatňoval svoj

nárok na zaplatenie ceny diela, nebolo možné verifikovať, keďže súpisy prác neobsahujú vymedzenie
zodpovedajúcej časti ceny diela a rovnako ani obsah žalobcom predloženej faktúry neobsahuje bližšie
vecne vymedzenie vykonanej časti diela tak, aby bolo zrejmé a nesporné k akým prácam a v akom
konkrétnom rozsahu boli tieto žalobcom fakturované. Keďže žalobca ani do skončenia súdneho konanianepredložil riadne vyplnený montážny denník k vystavenej faktúre, nemohla nastať podmienka, na ktorú
je viazané oprávnenie žalobcu ako zhotoviteľa vystaviť žalovanému faktúru na zaplatenie časti ceny
diela, a to predloženie riadne vyplneného montážneho denníka k vystavenej faktúre. Žalobcovi tak ani na

podklade ním upravenej a predloženej zmluvy o dielo zo dňa 29.01.2020 právo na uplatnenie si nároku
voči žalovanému nikdy nevzniklo. Z tohto dôvodu žalovaný ako odvolateľ navrhoval zrušiť rozsudok súdu
prvej inštancie a vrátiť mu ju na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

K žalovaným podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý vo svojom vyjadrení uviedol,
že rozsudok súdu prvej inštancie považuje v celom rozsahu za správny a zákonný a odvolanie
žalovaného je len ďalším predlžovaním účelovej procesnej obrany žalovaného. Ako poukazoval žalobca
prostredníctvom právneho zástupcu v konaní pred súdom prvej inštancie, aj v prípade prijatia záveru
o neplatnosti zmluvy o dielo, ktorý záver by bol nesprávny, by bol nárok žalobcu daný v celom
požadovanom rozsudku, a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Je to teda žalovaný, ktorý

sa v rozpore s dobrými mravmi a zásadou poctivého obchodného styku snaží dosiahnuť majetkový
prospech na úkor žalobcu v podobe prác vykonaných pre neho žalobcom. Z týchto dôvodov žalobca
navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdiť.

Následne zo strany žalovaného bola využitá odvolacie duplika, v ktorej žalovaný uviedol, že
k argumentácii žalobcu k dôvodnosti procesnej obrany žalovaného týkajúcej sa montážneho denníka,
žalobca používa zavádzajúce tvrdenia, keď tvrdí, že žalovaný nenamietal žalobcovi ani vykonané práce,
ani vystavené faktúry zo strany žalobcu. Žalovaný jednoznačne namietal dôvodnosť faktúr vystavených
žalobcom už v mailovej komunikácii so žalobcom zo dňa 07.02.2020, kde namietal akúkoľvek existenciu

zmluvného vzťahu so žalobcom. Takisto namietal žalovaný úplnosť vystavených faktúr aj v reakcii na
predžalobnú výzvu na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 15.04.2020, kde namietal neúplnosť fakturácie
pre chýbajúci montážny denník v predloženej faktúre. V súvislosti s predkladaním listinného dôkazu zo
strany žalobcu, kde zmluvu s údajne s vlastnoručným podpisom konateľa žalovaného pána A. O., tento
nikdy vlastnoručne nepodpísal a takisto o uvádzaní evidentne nepravdivých tvrdení o údajnom osobnom

stretnutí so zástupcom žalovaného za účelom osobného uzatvorenia zmluvy o dielo došlo zo strany
žalovaného k podaniu trestného oznámenia pre trestný čin marenia spravodlivosti a trestný čin krivej
výpovede a vec bola odovzdaná na ďalšie konanie odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva
policajného zboru Vranov nad Topľou. Ohľadne potencionálneho vzniku bezdôvodného obohatenia
odvolateľ uviedol, že žalobca nevykonával práce pre žalovaného, ale v skutočnosti pre svojho otca

A. B. staršieho, s ktorým mal žalovaný záujem uzatvoriť zmluvu o dielo v zmysle predchádzajúcej
spolupráce. Žalobca v tomto súdnom konaní navyše nijako nepreukázal bezdôvodné obohatenie na
strane žalovaného, či výšku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného a ide len o domnienky na
strane žalobcu, ktoré nemôžu byť podkladom pre úspešné unesenie dôkazného bremena.

Následne žalobca využil podanie odvolacej dupliky, v ktorej uviedol, že skutočnosť, že žalovaný uvádzal,
že svoje skoršie záväzky vyplácal riadne a včas, nemá žiadnu relevanciu pre predmet tunajšieho
súdneho konania, nakoľko každý záväzkový vzťah je potrebné posudzovať individuálne. Je absolútne
nepochybné,žeargumentáciažalobcusmerovalaktomu,žežalovanýnenamietalvýkonprácanifaktúry

počas celého priebehu výkonu prác žalobcu pre žalovaného, a to až do doby, čo žalobca pre neplnenie
si zmluvných povinnosti žalovaného musel vyzvať na úhradu faktúry, na základe čoho sa objektívne javí,
že procesná obrana žalovaného je účelová a že ak žalovaný tvrdí, že žalobca postupoval nezákonne,
tak konateľ žalovaného zjavne nepostupoval s odbornou starostlivosťou tak, ako mu to káže ust. § 135a
Obchodného zákonníka. Žalobca aj na tomto mieste opätovne zotrváva na svojich tvrdeniach o tom, ako

došlo k uzavretiu predmetnej zmluvy o dielo. To, že žalovaný v tejto súvislosti podal trestné oznámenie
je podľa názoru žalobcu iba ďalším účelovým ťahom zo strany žalovaného v snahe navodiť dojem
o opodstatnenosti jeho tvrdení. Ohľadne potencionálneho vzniku bezdôvodného obohatenia nesúhlasí
so záverom žalovaného, ktorý považuje za účelový a voluntaristický. V konaní bolo preukázané, že
žalobca realizoval práce pre žalovaného a nie pre svojho otca, pričom o tieto práce sa obohatil žalovaný,

nie otec žalobcu. Z hľadiska bezdôvodného obohatenie je podstatné, že obohatenie má vydať ten, kto
sa obohatil, teda žalovaný a to tomu, na úkor koho sa obohatil, teda žalobcovi, ktorý práce realizoval.
Predmetný voluntaristický ba až absurdný záver žalovaného iba vykresľuje postoj žalovaného, ktorým jeevidentná snaha za každú cenu sa vyhnúť plateniu svojich záväzkov tvoriacich predmet tohto súdneho
konania.

Následne žalovaný využil aj možnosť vyjadriť sa k odvolacej duplike žalobcu, pričom vo svojom vyjadrení
uviedol, že ak žalobca tvrdí, že žalovaný nenamietal výkon prác ani faktúry počas celého priebehu
výkonu prác žalobcu pre žalovaného, je práve takéto tvrdenie zjavne účelové a zavádzajúce, keďže
žalovaný opakovane tvrdil, že výkon prác žalobcom považoval za výkon prác pánom B. starším,

ktorému bol návrh na uzatvorenie zmluvy o dielo adresovaný. K vykonávaniu prác žalobcom by
žalovaný nebol pristúpil na základe zmluvného vzťahu so žalobcom, keďže žalobca v tom čase
nedisponoval živnostenským oprávnením a najmä nespĺňal podmienky pre vystavenie potvrdenia
A1, ktoré žalovaný v mailovej komunikácii výslovne vyžadoval. Takýto výkon práce žalobcom by
predstavoval pre žalovaného hrozbu udelenia sankcie nemeckými úradmi. V ostatnom poukázal
žalovaný na svoje predchádzajúce tvrdenia a považoval nárok žalobcu v celom rozsahu za nedôvodný.

K vyjadreniu žalovaného sa opätovne písomne vyjadril žalobca, pričom vo svojom vyjadrení uviedol,
že existencie predchádzajúcej spolupráce medzi žalovaným a A. B. starším založená na vykonávaní
prác žalobcom je pre účely tunajšieho súdneho sporu irelevantná. Predmetom tunajšieho súdneho

sporu je totiž samostatný zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným, uzavretý na základe predmetnej
zmluvy o dielo. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že žalovaný o uzavretom zmluvnom
vzťahu so žalobcom na podklade predmetnej zmluvy o dielo vedel, a že na základe toho žalobcovi bez
akýchkoľvek výhrad umožnil počas celej doby riadny výkon prác v zmysle predmetnej zmluvy o dielo. Vo
vzťahu k tomu, že na podklade trestného oznámenia podaného žalovaným napokon bolo začaté trestné

stíhanie vo veci, nič nemení na tom, že trestné oznámenie žalovaného je iba podaním vyprodukovaným
zo strany žalovaného obsahujúce iba tvrdenia, resp. domnienky žalovaného.

Následne došlo k vyjadreniu žalovaného k vyjadreniu žalobcu, ktorý uviedol, že žalovaný opakovane

poukazuje na správanie žalobcu, ktorý vedome upravil znenie zmluvy tak, že namiesto údajov svojho
otca p. B. st., ktorému bol návrh zmluvy pripravený v elektronickej podobe žalovaným pôvodne
adresovaný, doplnil svoje údaje a takýmto spôsobom následne využil omyl žalovaného, ktorý považoval
výkon prác žalovaného za výkon prác, čoby zamestnanca A. B. st. a takto upravenú zmluvu následne
žalobca využil pre účely uplatnenia si pohľadávky voči žalovanému v súdnom konaní, teda takýto

žalobcom uplatňovaný nárok nemá požívať právnu ochranu. Žalobca si ani nesplnil povinnosti čoby
zhotoviteľa vo vzťahu k fakturácii, kde v zmysle čl. 4 bod 2 zmluvy medzi zmluvnými stranami dojednaný
ustanovoval, že k vystaveným faktúram je potrebné predložiť zmluvne požadovaný montážny denník,
pričom tento ani na dodatočnú výzvu žalovaného žalobca nepredložil. Toto svoje vyjadrenie žalovaný
následne ešte písomne doplnil s tým, že v písomnom doplnení tohto vyjadrenia uviedol, že poukazuje

na prebiehajúce vyšetrovanie v trestnej veci marenia spravodlivosti a krivej výpovede, pričom dal
do pozornosti výsluch jednotlivých svedkov P. O., či J. M., resp. skutočnosti, ktoré sám žalobca pri
výpovedi ako svedok pred orgánmi činnými v trestnom konaní uvádzal. Žalovaný je preto toho názoru,
že prvostupňový súd sa námietkami žalovaného týkajúcich sa absolútnej neplatnosti zmluvy o dielo zo
dňa 29.01.2020 nijako náležite nezaoberal, pritom aj v rámci trestného konania došlo k potvrdeniu, že

ookolnostiachtýkajúcichsauzatvoreniapredloženejzmluvyodieložalobcavkonanípredsúdomprvého
stupňa neuvádzal pravdivý opis rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa sporu. Vo veci bolo následne
odvolaciemu súdu predložené vyjadrenie žalobcu k poslednému vyjadreniu žalovaného, ktorým žalobca
konštatuje už iba skutočnosť, že samotný žalovaný uvádza iba opätovne skutočnosti po niekoľký
krát a opakovane uvádza rovnaké argumenty. Žalobca nesúhlasí s názorom žalovaného, že uvedení

svedkovia vyvracajú tvrdenia žalobcu. Žalobca trvá na tom a vypovedal o tom aj v uvedenom trestnom
konaní,rovnakovprocesnompostavenísvedka,žepredmetnúzmluvupodpísalskonateľomžalovaného
osobne v Hermanovciach nad Topľou, teda konateľ žalovaného bol pri podpise zmluvy osobne prítomný.
Čo sa týka výpovedi svedkov P. O. a J. M., ktorí boli vypočutí orgánmi činnými v trestnom konaní,
žalovanému nič nebránilo ak chcel použiť výpovede týchto svedkov, navrhnúť vypočutie týchto svedkov

na súde prvej inštancie, v rámci vykonaného dokazovania, čo však nevykonal. Výpovede p. O. a p.
M. taktiež žalobca považuje za neprípustnú novotu v konaní podľa ustanovenia § 366 CSP, kde nie je
možné v odvolacom konaní použiť tzv. novoty v konaní okrem zákonom prípustných novôt. Výpovedesvedkov Olejku a Koperu nespĺňajú parametre pre pripustenie zohľadnenia týchto výpovedí svedkov
pred orgánmi činnými v trestnom konaní aj v tomto civilnom konaní v priebehu odvolacieho konania.

Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP, po zistení,
že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§
359 CSP), prejednal odvolanie podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj
konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP bez toho, aby nariadil

odvolacie pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil
dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho
súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri
preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej
miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne
uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných

podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože rozsudok vo
veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§
378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP) Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad
(§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia k odvolacím námietkam žalovaného odvolací
súd uvádza nasledovné.

Vodvolacomkonanízdispozičnejzásadyvyplýva,žeodvolacísúdvecprejednávmedziach,vktorýchsa
odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ
nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny
účinokodvolania,alesúčasnestanovímedze,vktorýchjeodvolacísúdoprávnenýapovinnýrozhodnutie

súdu prvej inštancie preskúmať.

Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s
namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym zistením, teda, či súd prvej

inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

K posúdeniu odvolacej námietky týkajúcej sa nesprávneho postupu súdu, spôsobujúceho porušenie
práva odvolateľa na spravodlivý proces odvolací súd uvádza, že medzi zložky práva na spravodlivý
proces (right to fair trial) možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený
zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie

sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo
byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť
zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými
relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo
na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu

síce predstavuje pochybenie súdu. Avšak o naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1
písm. b) pôjde iba vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany
sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé.
Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania.

Táto odvolacia námietka naplnená nebola, keďže po preskúmaní celého konania pred súdom
prvej inštancie nebolo odvolacím súdom zistené porušenie žiadneho čiastkového procesného práva
odvolateľa.K námietke nesprávnych skutkových zistení z vykonaných dôkazov § 365 ods. 1 CSP písm. f) odvolací

súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých
dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v
získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci
a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne
normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z

najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre
rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti
tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť
v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj
to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj
strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy,

procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky
uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať
v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom
strana sporu uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatnenie, prípadne štádia civilného procesu.

K námietke nesprávneho skutkového zistenia z vykonaných dôkazov odvolací súd taktiež uvádza, že
vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa §
220 ods. 2 CSP. Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd

hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii
následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z
vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotení dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo
porušením pravidiel formálnej logiky.

Ani táto odvolacia námietka však naplnená nebola, keďže súd prvej inštancie listinné dôkazy
nachádzajúce sa v spise vyhodnotil správne a z odôvodnenia samotného rozsudku sa nejaví žiadne
porušenie pravidiel formálnej logiky.

K námietke nesprávneho právneho posúdenia § 365 ods. 1 CSP písm. h) odvolací súd uvádza, že
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo
7/2010).

Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie mal odvolací súd za to, že k naplneniu tohto odvolacieho
dôvodu nedošlo. Vo vzťahu k aplikácii práva všeobecnými súdmi. Výklad a aplikácia zákonných
predpisov zo strany všeobecných súdov (v danom prípade súd prvej inštacie) musí byť preto v súlade
s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti
tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu. Aplikáciou a

výkladom týchto ustanovení právnych noriem, tak ako ich v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol súd
prvej inštancie, neobmedzil toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom (IV. ÚS 77/02,
IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).

Ohľadne žalovaným uvádzaných odvolacích námietok odvolací súd v prvom rade konštatuje existenciu
ustanovenia § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ktorý normuje, že ak dlžník plní čiastočne svoj
záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj
zvyšok záväzku. Uvedené zákonné ustanovenie spája s čiastočným plnením záväzku vznik vyvrátiteľnejdomnienky trvania zvyšku záväzku v dobe jeho uznania so splnením určitých podmienok. Čiastočné
plnenie, ale nemusí byť uznaním záväzku vždy, musí byť poskytnuté za takých okolností, že možno
v konkrétnom prípade usudzovať na to, že jeho poskytnutím dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Tú možno

konštatovať, že pri úhrade sume 2.000,- eur zo strany žalovaného žalobcovi tento pri vykonanej platbe
žiadnymspôsobomnenamietalzostávajúcučasťdlhuvočižalobcovianeuvádzalanikonkrétneskutkové
okolnosti prečo by odmietal zostávajúcu časť dlhu vo výške 3.439,50 eur uhradiť. Zo skutkových zistení
v posudzovanej veci je naopak zrejmé, že žalovaný po prevzatí diela neodmietol zaplatiť cenu za dielo
aaninedošlokužiadnejreklamáciiváddiela,resp.požadovanejzľavezcenydielazostranyžalovaného.

Žalovaný ešte pred úhradou čiastkovej sumy 2.000,- eur, respektíve pri jej úhrade nedal žalobcovi jasne
najavo, že zbytok dlhu neuznáva a z okolností pred úhradou dlhu žalobcovi a jednania samotného
žalovaného nemohlo byť žalobcovi jasné, že žalovaný neplánuje uhradiť celkovú cenu diela. V zmysle
vyššie uvedeného má predmetné plnenie žalovaného voči žalobcovi účinky uznania zvyšku dlhu.
Následne je potrebné vychádzať z ustanovenia § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, teda že účinkom
uznania záväzku je uplatnenie vyvrátiteľnej právnej domnienky o tom, že sa má za to, že v dobe uznania

záväzok v uznávanom rozsahu trvá, čo má za následok presun dôkazného bremena z oprávneného
na povinného. V prípadnom spore preto žalobcovi na preukázanie oprávnenosti žalovaného nároku
stačí, aby preukázal, že nárok, ktorý si žalobou od žalovaného uplatňuje, žalovaný uznal okrem iného
aj na základe skutočnosti uvedenej v ustanovení § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. S ohľadom
na konštrukciu vyvrátiteľnej právnej domnienky nemusí žalobca v takom prípade preukazovať vznik

a predpoklady žalobného nároku a je naopak na žalovanom v dôsledku prechodu dôkazného bremena,
aby preukázal, že záväzok v dobe uznania netrval alebo po tomto období zanikol. K uvedenému odvolací
súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 10.01.2008, sp. zn. 32Cdo/4465/2007.

V prípade, že bol záväzok čiastočne uhradený a tým pádom v zmysle ustanovenia § 407 ods. 3 sa
považuje aj vo zvyšku za uznaný, nemôže súd svoje rozhodnutie oprieť o to, že nemožno zaujať
spoľahlivý záver, že medzi stranami sporu existoval právny vzťah, ale musí vychádzať z toho, či
bola v konaní vyvrátená domnienka existencie záväzku. Nejasné okolnosti vzniku záväzku samy
o sebe k vyvráteniu domnienky, podľa ustanovenia § 323 Obchodného zákonníka, nepostačujú.

K uvedenému odvolací súd poukazuje napr. na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 25.10.1999, sp.
zn. 29Cdo/2854/1999.

Už len vyššie uvedené postačuje pre záver odvolacieho súdu smerujúci k potvrdeniu rozhodnutia súdu

prvej inštancie. Odvolací súd k presvedčivosti svojho rozhodnutia zvážil za potrebné ďalej konštatovať
nasledovné.

Správne súd prvej inštancie uzatvoril, že pred ním zo strany žalobcu došlo k preukázaniu skutočnosti,

že medzi stranami sporu bola žalobcom tvrdená zmluva o dielo preukázaná, pričom bola súdu aj
predložená. Skutočnosť, že žalovaný tvrdí, že podpis štatutárneho zástupcu žalovaného na predmetnej
zmluve nie je jeho, respektíve nedošlo k osobnému jednaniu o obsahu zmluvy o dielo, nie je možné
uzatvoriť len na základe samotného tvrdenia žalovaného. Bolo úlohou žalovaného vzniesť také návrhy
na dôkazné prostriedky ( odborné vyjadrenie, znalecký posudok), aby bolo bezpochyby pred súdom

prvej inštancie preukázané, že predmetnú zmluvu nepodpísal štatutárny zástupca žalovaného, ku
ktorej skutočnosti však pred súdom prvej inštancie zo strany žalovaného nedošlo. Ohľadne svedkov
vypočutých v trestnom konaní, až po vydaní rozhodnutia vo veci samej súdom prvej inštancie sa jedná
o neprípustnú novotu v odvolacom konaní, keď žalovanému nič nebránilo navrhnúť vypočutie týchto
svedkov pre súdom prvej inštancie. Súd teda na ich obsah nemohol v odvolacom konaní prihliadať.

Zároveň zo samotnej zmluvy predloženej žalobcom je zrejmé, že v tejto zmluve sa jedná o A. B. ml.,
pričom skutočnosti, že objednávateľ ako žalovaný v zmysle tejto zmluvy o dielo mal dojem, že bol
uvedený do omylu, keď za zhotoviteľa bol alebo mal byť označený A. B. st. bolo úlohou samotného
žalovaného riadne si overiť s ktorou osobou uzatvára predmetný zmluvný vzťah. Tým, že A. B. ml.
ako žalobca bol ako zhotoviteľ v zmluve o dielo jasne a bezpochyby uvedený tak, že nebolo možné

si ho pomýliť s A. B. I., je zrejmé tak zo samotnej zmluvy o dielo ak aj zo samotnej faktúry, ktorá bola
žalovanémuvystavená(č.l.11súdnehospisu),kdeakododávateľjeuvedenýA.B.ml.Skutkovétvrdenia
samotného žalovaného sú nekonzistentné, pretože pokiaľ tvrdil, že v zmluve o dielo bol uvedený do
omylu ohľadne osoby zhotoviteľa, nebol by následne vyplácal faktúru, z ktorej uhradil sumu 2.000,-eur, pričom na predmetnej faktúre ako daňovom doklade je jasne uvedený ako dodávateľ A. B. ml..
Obrana žalovaného v tom, že v prípade úhrady sumy 2.000,- eur nevedel, že túto sumu uhrádza A. B.
ml. a že mal ako dôvodné myslieť si, že predmetná suma je uhrádzaná A. B. st. sa javí odvolaciemu

súdu ako účelová. O uvedenom svedčí aj skutočnosť, že predmetnú, či už faktúru X/XXXX, resp. iné
doklady žalovaný žalobcovi ako nedôvodné nevracal a nerozporoval tieto faktúry a ani sumy v nich
uvedené. Odvolacie námietky žalovaného ohľadne formulára A1, či oprávnenie na vykonávanie živnosti
v Spolkovej republike Nemecko, pre posúdenie samotného sporu podstatné nie sú. Prípadné možné
sankcie, ktoré opisuje odvolateľ vo svojom odvolaní, ak by žalobca bez oprávnenia na podnikanie

a prípadných potvrdení a formulárov vykonával a tým by sa v rámci neudelenia povolenia podnikať
v Spolkovej republike Nemecko vystavili sporové strany sankčným mechanizmom pre posúdenie danej
veci, nemá žiadnu relevanciu. O odvolacím súdom uvedených skutočnostiach o to viac svedčí záver,
že žalovaný sám potvrdzoval, že práce pre neho vykonával samotný A. B. ml. Skutočnosti tvrdené
žalovaným, že si len myslel, že A. B. ml. je zamestnanec A. B. st. sú v kontexte vyššie uvedených
listinných dôkazov ničím nepodložené tvrdenia žalovaného aj v priamej nadväznosti na skutočnosť, že

v neskoršom období vyplatil faktúru č. X/XXXX v nej označenému dodávateľovi A. B. ml., ktorý podľa
údajov v nej uvedených za žiadnych okolností nevystupoval ako zamestnanec svojho otca.

Vzhľadom na vyššie uvedené sa odvolací súd už nezaoberal zostávajúcimi odvolacími námietkami

žalovaného, a to aj s poukazom na rozhodnutia Ústavného súdu SR, v zmysle ktorých odvolací súd nie
je povinný sa vysporiadať so všetkými odvolacími námietkami, pokiaľ zodpovie tie odvolacie námietky,
ktoré sú pre vec relevantné a následne tak nemôže byť porušením práva na spravodlivý proces, pokiaľ
odvolací súd irelevantné námietky zo strany odvolateľa vo svojom rozhodnutí bližšie nerozoberá.

Z uvedených dôvodov, keďže súd prvej inštancie správne dospel k vyššie uvedeným záverom, odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny podľa ustanovenia § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením
§ 255 ods. 1 CSP, pričom odvolanie žalovaného bolo vyhodnotené ako nedôvodné, a preto bol priznaný
nárok na náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).