Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. december 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/20/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7821202396
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7821202396.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej vo veci obmedzenej spôsobilosti
na právne úkony I. K. rod. D. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej na G. ulici č. XXX/X v K. C. zastúpenej
JUDr. Ladislavom Csákóom advokátom so sídlom advokátskej kancelárie na Hviezdoslavovej ulici č.
4 v Rožňave a procesným opatrovníkom Obcou Gemerská Poloma na návrh navrhovateľky Bc. I. D.
rod. K. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej na Q. ulici č. XXXX/X v M. zastúpenej JUDr. Viktóriou Kerekešovou
advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie na Šafárikovej ulici č. 71 v Rožňave za účasti Krajskej
prokuratúry Košice so sídlom na Mojmírovej ulici č. 5 v Košiciach a N. K. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho

na G. ulici č. XXX/X v K. C. zastúpeného JUDr. Ladislavom Csákóom advokátom so sídlom na
Hviezdoslavovej ulici č. 4 v Rožňave a v konaní o návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne
úkony o odvolaní Jána Garguša proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 18.01.2022 č. k.
12Ps/55/2021-81 t a k t o

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e II. a III. výrok rozsudku súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne:
I. Obmedzuje I. K., nar. XX.XX.XXXX, spôsobilosti na právne úkony v nasledovnom rozsahu: nie je
spôsobilá disponovať finančnou hotovosťou presahujúcou 100 eur mesačne, jednorázovo 20 eur, nie je

spôsobilá disponovať žiadnym hnuteľným a nehnuteľným majetkom, nie je spôsobilá uzatvárať zmluvy
o pôžičkách a hypotékach, nie je spôsobilá dať súhlas s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ako aj
súhlas s poskytovaním starostlivosti v Domove sociálnych služieb, nie je spôsobilá robiť právne úkony,
nie je spôsobilá kandidovať vo voľbách, nie je spôsobilá robiť právne úkony pred orgánmi činnými v
trestnom a civilnom konaní, nie je spôsobilá rozhodovať o mieste trvalého a prechodného pobytu.

II. Obmedzenej spôsobilosti na právne úkony za opatrovníčku ustanovuje Bc. I. D., nar. XX.XX.XXXX,

ktorá bude oprávnená a povinná ju zastupovať v rozsahu jej obmedzenia spôsobilosti na právne úkony.

III. Opatrovníčka je povinná predkladať súdu dvakrát ročne, vždy k 30.06. a k 31.12. každého
kalendárneho roka, správu o opatrovancovi a o stave a hospodárení s jeho majetkom.

IV. Štát nemá právo na náhradu trov konania.

2. Proti II. a III. výroku napadnutého rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom
právnehozástupcuodvolanieN.K..Namietal,žepostupomsúdumuboloakostranesporuznemožnené,
aby mohol uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, aj že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie voveci a súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky
procesného úkonu, ktoré neboli uplatnené a zároveň rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Uviedol, že tieto skutočnosti predstavujú odvolacie dôvody podľa ustanovenia
§ 365 ods. 1 písm. b), d), f), g) a h) CSP. Poukázal na to, že práve on býva spolu s matkou I. K.ovou
(t. j. obmedzenou spôsobilosti na právne úkony), riadne zabezpečuje starostlivosť o ňu a preto je
vhodnejším adeptom na výkon funkcie opatrovníka ako jeho sestra Bc. I. D.. Zdôraznil, že vzťahy medzi
ustanovenou opatrovníčkou a matkou sú dlhodobo narušené, pričom obmedzená spôsobilosti na právne

úkony tieto dôvody v konaní nemohla predniesť, nakoľko sa konania nemohla aktívne zúčastniť. Dodal,
že menovaná pociťuje starostlivosť opatrovníčky o ňu ako šikanóznu. Ďalej uviedol, že opatrovníčka
je t. č. zamestnaná v hlavnom pracovnom pomere, býva mimo obce Gemerskej Polomy a nemá také
možnosti starostlivosti o matku ako on. Preto má za to, že súd prvej inštancie mal ohľadne osoby
ustanoveného opatrovníka jednoznačne dospieť k inému záveru ako rozhodol v napadnutom rozsudku.

3. V rovnakom rozsahu a aj znení, ako to vyššie uviedol vo svojom odvolaní N. K., podala proti
citovanému rozsudku prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie aj I. K.ová. Namietala, že
napadnuté rozhodnutie predstavuje také vady, aké sú vymenované v ustanoveniach § 365 ods. 1 písm.
b), d), f), g) a h) CSP. Uviedla, že t. č. býva zo synom N.om K.om, ktorý jej riadne poskytuje osobnú
starostlivosť. Poukázala na to, že ustanovená opatrovníčka nie je vhodnou osobou vykonávať túto

funkciu, pretože vzhľadom na výkon jej povolania a miesto bydliska, táto časovo nestíha poskytovať jej
riadnu starostlivosť. Zdôraznila, že s opatrovníčkou má už dlhšiu dobu narušené vzťahy a stretáva sa
s ňou len sporadicky. Každodennú starostlivosť jej poskytuje len syn s manželkou, s ktorými aj býva,
preto s určitosťou trvá na tom, že opatrovníčka nemá také možnosti postarať sa o ňu tak ako jej syn.
Má za to, že súd prvej inštancie mal nepochybne zvážiť, či nebolo potrebné o začatí konania informovať

aj jej syna, nakoľko sa jedná o blízku osobu. Zdôraznila, že jej syn nemal možnosť v konaní vystupovať
postupom v zmysle ustanovenia § 238 CMP a ani sa vo veci vyjadriť ako svedok. Vzhľadom na to, že súd
prvej inštancie nepostupoval vyššie naznačeným spôsobom má za to, že predchádzajúce konanie bolo
zaťažené takou vadou, ktorá nepochybne mala za následok nesprávne rozhodnutie súdu v napadnutom
rozsahu.Navrhla,abyodvolacísúdnapadnutévýrokypostupompodľaustanovenia§389ods.1písm.b)

a c) CSP zrušil a vec v rozsahu zrušenia podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. K odvolaniam podala vyjadrenie navrhovateľka. Uviedla, že v celom rozsahu s nimi nesúhlasí,
pričom naznačila možný zištný záujem jej brata na opatrovaní ich matky. V tejto súvislosti poukázala

najmä na jeho nepriaznivú finančnú situáciu, ako aj na početné exekúcie, ktoré v súčasnosti voči nemu
a jeho manželke prebiehajú. Dodala, že samotné odvolanie jej brata nebolo ním ani podpísané, ale
len jeho manželkou. Uviedla, že matka trpí ťažkým duševným ochorením, a to stredne ťažkou formou
Alzheimerovej demencie zmiešaného typu, preto ani nemôže chápať zmysel prebiehajúceho súdneho
konania. S poukazom na uvedené dôvody navrhovateľka považuje tieto odvolania za bezdôvodné a

rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutých výrokoch za vecne správny.

5. N. K. vo vyjadrení reagoval na tvrdenia navrhovateľky a jednoznačne odmietol akýkoľvek zištný
úmysel spojený s jeho úsilím zmeniť napadnuté výroky rozsudku o ustanovení opatrovníka ich matke.
V nadväznosti na vyššie uvedené uviedol, že voči nemu a jeho manželke sú síce vedené exekučné

konania, avšak tieto nemajú žiaden vplyv na jeho záujem zastávať funkciu opatrovníka. Zdôraznil, že
o svoju matku sa dlhodobo riadne stará a preto je prirodzené, aby túto funkciu zastával on a nie jeho
sestra, ktorá ani nebýva v tej istej obci.

6. Obmedzená spôsobilosti na právne úkony I. K.ová sa svojim vyjadrením podaným prostredníctvom

právneho zástupcu, v celom rozsahu pripojila k vyjadreniu N.a K.a.

7. K odvolaniu I. K.ovej podala vyjadrenie aj Okresná prokuratúra Rožňava a uviedla, že rozsudok
vo výroku, ktorým bola I. K.ovej ako osobe obmedzenej spôsobilosti na právne úkony ustanovená za
opatrovníčku jej dcéra Bc. I. D., považuje za vecne správny. Uviedla, že N. K. v odvolaní neuviedol

žiadne také skutočnosti, ktoré by mohli vyvolať pochybnosti o tom, že ustanovená opatrovníčka Bc. I.
D. bude vykonávať svoju funkciu v rozpore so záujmami obmedzenej spôsobilosti na právne úkony I.
K.ovej. Poznamenala tiež, že výkon opatrovníctva je neplatenou a čestnou funkciou, ktorá sa nespája s
osobnoustarostlivosťouoosobu,ktorejspôsobilosťnaprávneúkonybolaobmedzená,pretotútofunkciumôže vykonávať aj ten, kto s takouto osobou nežije v spoločnej domácnosti. Nič na tom nemení ani tá
skutočnosť, že I. K.ová po vydaní rozsudku prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámila súdu,
že s ustanovením dcéry Bc. I. D. za jej opatrovníčku nesúhlasí a žiada, aby túto funkciu zastával syn N.

K., ktorý sa o ňu aj reálne stará. V tejto súvislosti poukázala na odborné posúdenie zdravotného stavu
I. K.ovej znalkyňou z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie, MUDr. N. K.. Zo záverov
ňou vypracovaného znaleckého posudku č. 85/2021 zo dňa 11. 12. 2021 vyplýva, že vzhľadom na ťažké
duševné ochorenie, t. j. stredne ťažkú formu Alzheimerovej demencie zmiešaného typu, ktorým I. K.ová
trpí, nechápe zmysel prebiehajúceho súdneho konania a ani zmysel napadnutého súdneho rozhodnutia.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhola, aby odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1
CSP, rozsudok Okresného súdu Rožňava spis. zn. 12Ps/55/2021-81- zo dňa 18. 01. 2022 v napadnutej
časti týkajúcej sa ustanovenia za opatrovníčku obmedzenej spôsobilosti na právne úkony Bc. I. D. ako
vecne správny potvrdil.

8. V podaní zo dňa 11. 04. 2022 navrhovateľka zopakovala rovnaké skutočnosti, ktoré už uviedla vo

svojom predchádzajúcom vyjadrení zo dňa 14. 03. 2022.

9. Dňa 26. 04. 2022 písomným podaním oznámila súdu prebratie vstupu do konania o obmedzenie
spôsobilostinaprávneúkonyI.K.ovejKrajskáprokuratúraKošiceavyslovilarovnakýnázorakoOkresná
prokuratúraRožňavavovyjadreníspis.zn.Pc/35/21/8808-12-zodňa04.04.2022,podanomkodvolaniu

N.a K.a a k vyjadreniu Bc. I. D., s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil. Dospel k záveru, že vzhľadom na
všetky zistené skutočnosti je dôvodné, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej
časti týkajúcej sa ustanovenia za opatrovníka obmedzenej spôsobilosti na právne úkony Bc. I. D. potvrdil
ako vecne správny.

10. K vyjadreniu krajskej prokuratúry podala písomné stanovisko prostredníctvom právnej zástupkyne
navrhovateľka Bc. I. D.. Opätovne poukázala na ľahkovážne a nespoľahlivé správanie sa brata pri
rozhodovaníojehofinančnýchzáležitostiach.Domnievasa,ževprípadespravovaniavecíichmatkyako
opatrovník, by ju mohol svojimi nerozvážnymi rozhodnutiami aj pripraviť o majetok. Zdôraznila, že výkon
funkcie opatrovníka je čestnou a neplatenou funkciou, ktorá sa nespája s osobnou starostlivosťou, a že

brat by po zistení tejto skutočnosti už ani nemal ďalší záujem starať sa o ňu. Dodala, že na vyjadrenia
I. K.ovej, ktoré boli doručené súdu v tomto konaní prostredníctvom jej právneho zástupcu, nie je možné
prihliadať, nakoľko z odborného posúdenia jej zdravotného stavu znalkyňou z odboru zdravotníctva a
farmácie, odvetvia psychiatrie MUDr. N. K., ako aj z jej výsluchu vyplýva, že menovaná trpí ťažkým
duševným ochorením, stredne ťažkou formou Alzheimerovej demencie zmiešaného typu, preto nemôže

dostatočne chápať zmysel prebiehajúceho konania. Navrhovateľka poukázala aj na to, že matka sa
nedokáže orientovať v čase a priestore a preto je vylúčené, aby dokázala usporiadať svoje myšlienky
tak, ako je to uvedené vo vyjadreniach jej právneho zástupcu. Zotrvala na všetkých svojich doterajších
písomných aj ústnych vyjadreniach a navrhla, aby odvolací súd napadnuté výroky rozsudku súdu prvej
inštancie ako vecne správne potvrdil.

11. Písomné stanovisko k vyjadreniu krajskej prokuratúry podala prostredníctvom právneho zástupcu
aj I. K.ová. Uviedla, že vylučuje akékoľvek pochybnosti v tom smere, že by zvolenie si právneho
zástupcu a jej vyjadrenia vo veci neboli výsledkom jej slobodnej vôle. Trvala na tom, že jej Bc. I. D.
určite nemala byť ustanovená za jej opatrovníčku, nakoľko má s ňou dlhodobo narušené medziľudské

vzťahy. Taktiež nemôže akceptovať názor prísl. prokurátora, že funkcia opatrovníka nie je spojená s
osobnou starostlivosťou opatrovanca, nakoľko osobne nezainteresovaná osoba by túto funkciu nemohla
vykonávať riadne a zodpovedne. V tejto súvislosti poukázala aj na incident, kedy ju opatrovníčka v
jej domácnosti aj fyzicky napadla a preto jej ustanovenie súdom do funkcie opatrovníka považuje za
nesprávne. Žiadala, aby odvolací súd o podaných odvolaniach rozhodol tak, ako je to uvedené v ich

petitoch.

12. Ďalšie vyjadrenia zo strany účastníkov v danej veci už podané neboli.

13. Konania o spôsobilosti na právne úkony a konania o ustanovení opatrovníka sa prejednávajú a

rozhodujú podľa zákona č. 161/20015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

14. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.15. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“), odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

16. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie

účastníka preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II, III, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 CSP a § 66 CMP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) v spojení s ustanovením § 219 ods. 3 CSP, pričom dospel k záveru,
že napadnutý rozsudok v II. a III. výroku je vecne správny, preto ho podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP
v danom rozsahu potvrdil. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uviedol
nasledovné.

17. Odvolací súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že konanie o ustanovení za opatrovníka je
konaním, ktoré prebieha obligatórne s pojednávaním. Súd postupuje v konaní tak, aby sa čo najviac
priblížil k objektívnemu stavu veci. V konaní sa uplatní vyšetrovací princíp, v zmysle ktorého bremeno
na zistenie podkladu rozhodnutia zaťažuje súd a nie účastníkov konania. Predmetom dokazovania

je existencia zákonných dôvodov na ustanovenie opatrovníka vo vzťahu tak k osobe opatrovanca
(nedostatok spôsobilosti na právne úkony) ako aj osobe opatrovníka (spôsobilosť na právne úkony,
morálne a osobnostné predpoklady, zdravotné predpoklady, nie je pritom vylúčené zváženie finančného
zabezpečenia opatrovníka, vzájomné vzťahy opatrovanca a opatrovníka, príp. kolízia záujmov, resp.
vzťahy v rámci príbuzenského pomeru a pod.). Obsah rozhodnutia o ustanovení opatrovníka je priamo

ovplyvnený účelom a dôvodom, pre ktorý súd opatrovníka ustanovil. Predpokladom na naplnenie
účelu inštitútu opatrovníctva je riadny výkon práv a povinností vyplývajúcich z tejto funkcie. Funkcia
opatrovníctva je funkcia „čestná“, bez nároku na finančné zabezpečenie, pokiaľ zo zákona nevyplýva
niečo iné. Požiadavky na riadny výkon oprávnení a povinností súvisia v plnej miere s garanciami
kvalifikovanej ochrany práv a oprávnených záujmov opatrovanca. Je teda vecou súdu, aby nielen počas

konania sledoval záujmy týchto osôb so zvýšenou starostlivosťou s cieľom zabezpečenia účinného
prístupu k spravodlivosti (čl. 4 Základných princípov CMP), ale výberom osoby opatrovníka a jeho
ustanovením garantoval právnu istotu v právnych vzťahoch a z nich vyplývajúcich práv a povinností, na
ktoré sa oprávnenie opatrovníka deleguje.

18. Pre doplnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorého právnymi závermi sa odvolací
súd v plnom rozsahu stotožnil a prihliadajúc na odvolacie námietky odvolateľov, odvolací súd dodal
nasledovné.

19. Podľa ustanovenia § 248 ods. 1 a 2 CMP konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je

spojené s konaním o ustanovení opatrovníka podľa ustanovenia § 272 až 277 CMP. Ak súd rozhodne o
obmedzení spôsobilosti na právne úkony, vo výroku rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť na
právne úkony obmedzil, a ustanoví obmedzenému na právne úkony opatrovníka.

20. Podľa ustanovenia § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zákonným zástupcom fyzickej osoby,

ktorú súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony, alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony
súd rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník.

21. Opatrovníkom fyzickej osoby, ktorá bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej

spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená, má byť predovšetkým príbuzný alebo iná vhodná osoba.
V prípade, keď sa súdu napriek úsiliu nepodarí nájsť z okruhu príbuzných či iných vhodných subjektov
osobu opatrovníka a ťaživú situáciu postihnutých osôb nemožno či už pre nedostatok miesta, alebo z
iných vážnych dôvodov riešiť umiestnením v niektorom zariadení, súd ustanoví za opatrovníka miestny
orgán štátnej správy, prípadne jeho zariadenie, pokiaľ je oprávnené vystupovať vo svojom mene (§ 27

ods. 3 OZ).

22. Civilný mimosporový poriadok ukladá súdu povinnosť postarať sa o to, aby bol ustanovený
opatrovník fyzickým osobám, ktoré ho podľa zákona musia mať. V ustanovení § 27 ods. 3 OZ je uvedenýokruh osôb, ktoré môžu byť súdom ustanovené za opatrovníka. Ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť
príbuzný fyzickej osoby, ani iná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví
mu súd za opatrovníka orgán miestnej správy, prípadne jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať

svojím menom (§ 18 ods. 1).

23. Odvolací súd v danej veci vychádzal predovšetkým z toho, čo v konaní vyšlo najavo, a to či má
ustanovená opatrovníčka Bc. I. D., všetky zákonné predpoklady vykonávať funkciu opatrovníka v súlade
so záujmami osoby obmedzenej spôsobilosti na právne úkony. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej

inštancie riadne vykonal všetky potrebné dokazovania na zistenie okruhu osôb blízkych obmedzenej v
spôsobilosti na právne úkony, pričom následne aj dôsledne zvažoval osobu opatrovníka tak, aby táto
spĺňala všetky obligatórne predpoklady pre výkon funkcie opatrovníka v zmysle ustanovenia § 27 ods. 2
a 3 OZ. Z vyššie uvedeného vyplýva, že navrhovateľka Bc. I. D., je z okruhu osôb blízkych obmedzenej
spôsobilosti na právne úkony I. K.ovej, nakoľko je jej dcérou.

Odvolací súd má ďalej za preukázané, že navrhovateľka je spôsobilá vykonávať funkciu opatrovníčky v
jej najlepšom záujme. Bc. I. D. totiž dôkladne pozná celkový matkin zdravotný stav, keďže ju pravidelne
navštevovala aj v zdravotníckom zariadení, kde bola hospitalizovaná, a zabezpečuje všetky jej potreby.
Menovaná preto spĺňa zákonné predpoklady na to, aby mohla byť ustanovená za opatrovníčku
pozbavenej spôsobilosti na právne úkony I. K.ovej. V danom prípade má Bc. I. D., súdom určené

záväzky za obmedzenú spôsobilosti na právne úkony riadne ju zastupovať v rozsahu jej obmedzenia
spôsobilosti na právne úkony, ako aj povinnosť predkladať súdu dvakrát ročne, vždy k 30. 06. a k 31.
12. každého kalendárneho roka, správu o opatrovanej a o stave a hospodárení s jej majetkom, pričom
nad jej činnosťou v danom smere bude súd vykonávať dohľad (§ 277 CMP) a ustanovená opatrovníčka
bude musieť dbať na jeho pokyny (§ 275 CMP). Odvolací súd dodáva že posúdenie súdu prvej inštancie

v danom smere, ako aj hodnotiace úvahy súdu, na základe správne a zákonne vykonaných dôkazov,
boli bez mylnej interpretácie z nich vyvodených skutočností o tom, že Bc. I. D. spĺňa všetky obligatórne
podmienky pre ustanovenie za hmotnoprávneho opatrovníka obmedzenej v spôsobilosti na právne
úkony, a preto ho možno považovať za správne skutkové zistenie.

24. K námietkam odvolateľov týkajúcim sa skutočnosti, že účastník N. K. poskytuje obmedzenej
v spôsobilosti na právne úkony riadnu osobnú starostlivosť a preto je v hodnejší adept pre
ustanovenie do funkcie opatrovníka odvolací súd poznamenáva, že táto okolnosť nemá rozhodujúci
vplyv pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok pre ustanovenie do funkcie opatrovníka osobe
obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony, pretože výkon opatrovníctva je neplatenou a čestnou

funkciou, ktorá sa nespája s osobnou starostlivosťou o osobu, ktorej spôsobilosť na právne úkony bola
obmedzená. Uvedenú funkciu teda môže vykonávať aj ten, kto s takouto osobou nežije v spoločnej
domácnosti. V danom prípade keďže ustanovená opatrovníčka najlepšie pozná celkový zdravotný stav
obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony, nakoľko ju pravidelne navštevovala aj v zdravotníckom
zariadení a riadne jej zabezpečovala potreby, odvolací súd má za to, že námietky odvolateľov vznesené

v tomto smere sú právne irelevantné najmä s prihliadnutím na jeho príjmové a majetkové pomery, keďže
sú voči nemu vedené viaceré exekučné konania.

25. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd mal za preukázané, že súd
prvej inštancie rozhodol správne a zákonne, preto rozsudok v jeho napadnutom II. a III. výroku podľa

ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny a podľa ods. 2 citovaného zákonného
ustanovenia sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia a na zdôraznenie jeho správnosti doplnil ďalšie dôvody.

26. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).