Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. december 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 14Sa/38/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3022200239
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Eva Vékonyová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3022200239.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne sudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou, v právnej veci žalobcu: W. D., nar.

XX.XX.XXXX, bytom D. č. XXX, právne zastúpený: O.. K. T., advokát, so sídlom J., G. XX, proti
žalovanému: V. práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom I., K. č. 8, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. Q./Q zo dňa XX. júna XXXX, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie žalovaného V. práce, sociálnych vecí a rodiny I., odbor peňažných príspevkov na
kompenzáciu ŤZP a posudkových činností, č. Q./Q zo dňa XX.
júna XXXX s a z r u š u j e a vec sa v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % tak, ako bude
vyčíslená v uznesení vyššieho súdneho úradníka.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal súdneho prieskumu v záhlaví uvedeného
rozhodnutia, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie podané proti rozhodnutiu Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny E. A. E. K., číslo E zo dňa 30.03.2022, ktorým mu bol odňatý parkovací preukaz.

2. Žalobca namietal, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového
stavu nebolo dostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy

za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi, resp. v nich nemá oporu.
Rozporoval predovšetkým záver žalovaného, že nie je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, keď
miera jeho funkčnej poruchy má byť len XX %. Poukázal na to, že prvostupňový správny orgán pristúpil
k odňatiu parkovacieho preukazu z dôvodu, že nespĺňal podmienku stanovenú podľa § 17 ods.1 písm.
a) zákona č. 447/2008 Z. z., nespochybnil jeho status osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím a určil mieru funkčnej poruchy na XX %. Po podaní odvolania žalovaný dospel
k záveru, že miera jeho funkčnej poruchy je len XX %. Napriek uvedenému, rozhodnutie orgánu prvého

stupňa potvrdil, čo žalobca vyhodnotil ako zmätočnosť, keď jednotlivé správne orgány odňali parkovací
preukaz z rôznych dôvodov.

3. Žalobca trval na tom, že lekárske správy, ktoré predložil, preukazujú, že naďalej trpí ochorením podľa
kapitoly XII., A, bod 1, písm. d) zákona č. 447/2008 Z. z. s mierou funkčnej poruchy XX %. So závermi
žalovaného, resp. s prekvalifikovaním ochorenia na ochorenie podľa kapitoly XII., bod 1, písm. b) s
mierou funkčnej poruchy XX %, sa nestotožnil. Zdôraznil, že sa doposiaľ nedozvedel prečo (na základe

akých lekárskych správ, prípadne lekárskych a právnych úvah) posudkový lekár prekvalifikoval jeho
ochorenie. Podľa jeho názoru na tom nič nemenia ani realizované operácie, keďže je stále odkázaný
na francúzsku barlu a pretrvávajú u neho bolesti. Poukázal pritom na to, že pri poslednom posúdení v
decembri 2021 (už po opakovanej operácii ľavej nohy) bola posudkovým lekárom určená miera funkčnejporuchy XX % podľa kapitoly XII, A, bodu 1, písm. d) citovaného zákona. Následne o dva mesiace
posudkový lekár prekvalifikoval ochorenie a stanovil mieru funkčnej poruchy na XX %.
Takýto postup vyvoláva veľké pochybnosti a javí sa ako účelový. Záverom poukázal na to, že posledný

realizovaný lekársky posudok predpovedal zlepšenie chôdze, ku ktorej doteraz nedošlo. Skutočnosť,
že nedošlo k zlepšeniu, vyplýva aj z lekárskej správy zo dňa XX.XX.XXXX A.. T.. Ak teda bola tri
mesiace po operácii konštatovaná miera funkčnej poruchy XX %, je podľa názoru žalobcu namieste
otázka, z akých lekárskych a právnych dôvodov po X mesiacoch od operácie, došlo k prekvalifikovaniu
ochorenia zo strany posudkového lekára. Okrem toho mal za to, že žalovaný len skopíroval závery

posudkového lekára bez bližšieho odôvodnenia takejto zmeny. Z tohto dôvodu je rozhodnutie postihnuté
vadou nepreskúmateľnosti.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej správnej žalobe zotrval na zákonnosti a vecnej správnosti
žalobou napadnutého rozhodnutia. Trval na tom, že vychádzal pri svojom rozhodovaní zo spoľahlivo
zisteného skutkového stavu a z platnej právnej úpravy. V odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne

a zrozumiteľne odôvodnil, prečo bol žalobcovi odňatý preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím so sprievodcom.

5. Uviedol, že v odvolacom konaní bol vypracovaný dňa XX.XX.XXXX lekársky posudok, podľa ktorého
je miera funkčnej poruchy žalobcu XX % podľa prílohy č. 3, kapitoly XII, A, bodu 1, písm. b) zákona č.

447/2008 Z. z.. Zároveň posudkový lekár konštatoval, že podľa posledných lekárskych nálezov nie je u
žalobcu porucha motoriky ani na horných a ani na dolných končatinách. Chodí s oporu jednej
francúzskej barly, avšak posledná operácie bola vykonaná v septembri XXXX a je predpoklad zlepšenia
chôdze po úplnom zahojení osteotómii. Na ochorenie chrbtice stanovil mieru funkčnej poruchy XX %. S
poukazom na uvedené, žalobca nie je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, a preto mu bol odňatý

parkovací preukaz.

6. Zdôraznil, že odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a
posudkových činností ústredia v čase posudzovania miery funkčnej poruchy a zdravotného postihnutia
žalobcu vychádzal zo skutkového stavu veci, zohľadňoval objektívne zistenia odborných lekárov,

postupoval zákonným spôsobom. Posúdenie urobil posudkový lekár bez prítomnosti posudzovanej
osoby fyzickej osoby v súlade s § 11 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z., nakoľko nemal
pochybnosti o správnosti diagnostických záverov vyplývajúcich z predložených lekárskych správ. Priložil
aj vyjadrenie posudkového lekára MUDr. O. I..

7. K uvedenému žalobca v písomnom vyjadrení uviedol, že vzhľadom na obsah vyjadrenia žalovaného
sa nemá k čomu kvalifikovane vyjadriť. Podané vyjadrenie obsahuje skôr genézu administratívneho
konania a všeobecné právne floskuly, pričom vôbec nereaguje na konkrétne skutkové a právne tvrdenia
zo správnej žaloby. Zdôraznil, že bez ohľadu na obsah vyjadrenia a nevyužitie práva žalobcu na
posúdenie jeho zdravotného stavu za jeho prítomnosti, musia byť skutkové a právne úvahy, resp.

hodnotenie dôkazov premietnuté do odôvodnenia rozhodnutia, k čomu v danom prípade nedošlo.

8. K priloženému vyjadreniu posudkového lekára uviedol, že až z neho sa čiastočne dozvedel,
prečo došlo k prekvalifikovaniu jeho ochorenia. Uvedené však nie je súčasťou odôvodnenia žalobou
napadnutého rozhodnutia. Okrem toho mal za to, že pre takýto záver nemal žalovaný dostatočné

podklady. Trval na tom, že vo veci mal byť zabezpečený znalecký posudok.

9. V následnom vyjadrení žalovaný uviedol, že lekársku posudkovú činnosť v zmysle zákona vykonávajú
posudkoví lekári, ktorí majú postavenie znalcov, nakoľko zložitosť agendy vykonávanej v rámci
lekárskej posudkovej činnosti si vyžaduje dlhoročnú prax a skúsenosti v posudkovom lekárstve. Podľa

ustálenej judikatúry lekárske posudky, resp. medicínske závery uvedené v lekárskych posudkoch súd
nepreskúmava. Súdy môžu preskúmavať len to, či je lekársky posudok úplný, logický a presvedčivý.
Poukázal na rozhodovaciu činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

10. Z administratívneho spisu bolo zistené, že žalobca bol prvý raz posudzovaný na účely preukazu

ŤZP v roku XXXX, kedy mu bola pre depresiu stredného stupňa stanovená miera funkčnej poruchy XX
% podľa prílohy č. 3, kapitoly IV., bod 4, písm. b) zákona č. 447/2008 Z. z.
Termín opätovného posúdenia bol stanovený na rok XXXX. V tomto roku žalobca požiadal aj o preukaz
fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom. V tomto konaníbola opätovne určená miera funkčnej poruchy na XX % podľa prílohy č. 3, časti IV., bodu 4, písm. b) k
zákonu č. 447/2008 Z. z. Z lekárskeho posudku, ktorý bol v súvislosti s touto žiadosťou podaný vyplýva,
že žalobca je viac rokov liečený neurológom pre bolesti chrbtice a od roku XXXX aj psychiatrom pre

depresívnu poruchu. Nemá ťažkú poruchy mobility, pohybuje sa bez opory s prestávkami na oddych.
So sprievodcom v primeranom tempe je schopný sa prepravovať prostriedkami hromadnej dopravy.
Psychické ochorenie bolo v remisii. Na základe uvedeného bol žalobcovi vyhotovený preukaz fyzickej
osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom. Termín opätovného posúdenia bol stanovený
na september XXXX.

11. V roku XXXX pri posúdení zdravotného stavu žalobcu posudkový lekár za najzávažnejšie z
dokladovaných ochorení považoval polytopný K. podľa kapitoly XII., A, bod 1, písm. d) zákona č.
447/2008 Z. z.. V zmysle takejto kategorizácie išlo o stavy po operácii chrbtice a medzistavcových
platničiek, rozsiahle degeneratívne zmeny III. a IV. stupňa s ťažkými poruchami funkcie
(recidivujúcimi chronickými iritáciami nervov až radikulopatiami s motorickým deficitom na periférii

trvalého charakteru, insuficienciou svalového korzetu). Miera funkčnej poruchy bola stanovená opäť
na XX %.

12. K ďalšiemu posúdeniu zdravotného stavu žalobcu došlo v decembri XXXX, a to v rámci konania o
vyhotovenie parkovacieho preukazu. Miera funkčnej poruchy bola stanovená znova na XX % a tentokrát

podľa kapitoly XII, B, B2, bod 34 zákona č. 447/2008 Z. z., vychádzala teda zo zdravotných problémov,
ktoré mal žalobca s ľavou nohou a v zmysle zákonnej kategorizácie išlo o deformitu nohy s poruchou
statiky a dynamiky nohy pri stoji a pri chôdzi stredného a ťažšieho stupňa podľa závislosti od trvalého
nosenia ortopedických topánok a možnosti ďalšej liečby. V tomto čase bol už žalobca po operáciách
(opakovaných) ľavej nohy. Na základe uvedeného mu bol vyhotovený parkovací preukaz.

13. Posledné posúdenie bolo vykonané v decembri XXXX so záverom stav po opakovanej operácii ľavej
nohy, so zlepšením chôdze, s oporou jednej francúzskej barly. Miera funkčnej poruchy bola naďalej
určená na XX %, tentokrát posudkový lekár znova posúdil za najzávažnejšie
postihnutie žalobcu ochorenie chrbtice (tak, ako tomu bolo v roku XXXX), a to podľa kapitoly XII, A, bodu

1 písm. d) zákona č. 447/2008 Z. z.. Bol prijatý záver, že žalobca nespĺňa podmienky stanovené v §
17 ods.1 písm. a) zákona č. 447/2008 Z. z. Na základe uvedeného vydal prvostupňový správny orgán
rozhodnutie číslo E zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bol žalobcovi odňatý parkovací preukaz.

14. V odvolacom konaní bol dňa XX.XX.XXXX vypracovaný lekársky posudok, v ktorom posudkový lekár

dospel k záveru, že najzávažnejšie ochorenie je potrebné považovať „Degeneratívne zmeny
na chrbtici a medzistavcových platničkách, stavy po operácii s trvalým postihnutím funkcie, s poruchou
svalového korzetu a so strednou poruchou dynamiky a statiky chrbtice“ s mierou funkčnej poruchy XX %
podľa kapitoly V., A, bodu X písm. b) zákona č. 447/2008 Z. z.. a postihnutie ľavej dolnej končatiny bolo
vyhodnotené s mierou funkčnej poruchy XX % podľa kapitoly V., B, I bodu XX. Na základe uvedeného

lekárskeho posudku vydal žalovaný žalobou napadnuté rozhodnutie, ktorým zamietol odvolanie žalobcu
a potvrdil rozhodnutie Úradu práce a rodiny E. A. nad K.. V odôvodnení svojho rozhodnutia opísal záver
z lekárskej správy zo dňa XX.XX.XXXX.

15. Správny súd o veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko účastníci s takýmto postupom

súhlasili a sám správny súd nezistil dôvod, pre ktorý by bolo potrebné pojednávanie nariadiť. Po
oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu dospel správny súd k záveru, že správna
žaloba bola podaná dôvodne, a preto bolo rozhodnutie žalovaného zrušené podľa § 191 ods.1 písm. d)
SSP, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

16. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia, fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná podľa
posudku na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 alebo má
praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí, vyhotoví príslušný orgán parkovací preukaz na základe
právoplatného rozhodnutia o parkovacom preukaze.

17. Podľa § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia, fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnuprepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými
osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti
a) premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť,

b) nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy,
udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku
železničnej dopravy alebo
c) zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej
dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy najmä z dôvodu poruchy správania pri

duševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín,
kardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa alebo ťažkej poruchy sfinkterov.

18. Podľa § 55 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z. z., podkladom na rozhodnutie o preukaze je lekársky
posudok podľa prílohy č. 2.

19. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., príslušný orgán zistí, že fyzická osoba sa už nepovažuje
za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, rozhodne o odňatí opakovaného peňažného
príspevku na kompenzáciu a o zastavení jeho výplaty a o povinnosti fyzickej osoby vrátiť preukaz alebo
parkovací preukaz.

20. V predmetnej právnej veci bol žalobca od roku XXXX opakovane uznaný za osobu s ťažkým
zdravotným postihnutím, pričom mu bola vždy určená miera funkčnej poruchy XX %. V jednotlivých
posudzovaných obdobiach sa menilo jeho najzávažnejšie ochorenie. Prvotne išlo o depresiu, neskôr
polytopný K., ktorý bol vyhodnotený ako „stav po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek
s rozsiahlymi degeneratívnymi zmenami U.. a IV. stupňa s ťažkými poruchami

funkcie“. Následne to boli zdravotné problémy ľavej dolnej končatiny vyhodnotené v zmysle zákonnej
kategorizácie ako „deformita nohy s poruchou statiky a dynamiky nohy pri stoji a pri chôdzi stredného a
ťažšieho stupňa podľa závislosti od trvalého nosenia ortopedických topánok a možnosti ďalšej liečby“.

21. Niejesporené,žežalobcaabsolvovaloperáciuchrbticeakoajopakované(celkovotri)operácieľavej

nohy. Aj po týchto absolvovaných operáciách ľavej nohy posudkový lekár v decembri XXXX považoval
za najzávažnejšie ochorenie žalobcu postihnutie ľavej končatiny s mierou funkčnej poruchy XX %.

22. Po roku bolo prvostupňovým správnym orgánom určené za najzávažnejšie ochorenie postihnutie
chrbtice.PričomzávažnosťbolaurčenátakakovrokuXXXX(kedybolovyhodnotenéakonajzávažnejšie

ochorenie) podľa kapitoly V., A, bod 1. písm. d) zákona č. XXX/XXXX Z. z. s mierou
funkčnej poruchy XX %. Prvostupňový správny orgán však rozhodol o odňatí parkovacieho preukazu z
dôvodu, že žalobca nemá ochorenie uvedené v prílohe č. 18 k zákonu. Na odvolanie žalobcu žalovaný
na základe výsledkov posudkovej činnosti posudkového lekára dospel k záveru, že najzávažnejšie
ochorenie žalobcu je postihnutie jeho chrbtice, tak ako uviedol orgán I. stupňa, avšak zmenil posúdenie

závažnosti tohto ochorenia (podľa kapitoly XII, A, bod1. písm. b) zákona č. 447/2008 Z. z.) a
určil mieru funkčnej poruchy len na XX %. Z tohto dôvodu žalobca nie je osobou s ťažkým zdravotným
postihnutím.

23. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca bol uznaný za ťažko zdravotne postihnutú osobu už v roku

XXXX, pričom sa v priebehu doby menilo určenie najzávažnejšieho ochorenia. Po remisii jeho depresie,
boli za takéto ochorenia považované buď stav chrbtice po operácii alebo stav ľavej nohy po operáciách.
V čase vyhotovenia parkovacieho preukazu bolo najzávažnejším zdravotným postihnutím postihnutie
ľavej dolnej končatiny - stav po operáciách. Ak správne orgány menili svoj záver
ohľadne najzávažnejšieho ochorenia žalobcu, ako aj stupňa závažnosti jeho ochorení, čo sa následne

premietlo do určenia miery jeho funkčnej poruchy, bolo ich zákonnou povinnosťou svoje závery riadne
odôvodniť. Uvedené platí o to viac, keď sa rozhodnutím správneho orgánu zasahuje do nadobudnutých
sociálnych práv posudzovanej osoby, ako tomu je v prejednávanej veci. Na uvedenom nič nemení ani
skutočnosť, že žalovaný vychádzal zo záverov posudkového lekára, ktoré boli obsiahnuté v lekárskom
posudku, ktorý tvorí v zmysle zákona č. 447/2008 Z. z. podklad pre rozhodovanie.

24. Správny súd považuje za podstatné zdôrazniť, že orgán verejnej správny je vo
všeobecnostipovinnývodôvodnenísvojhorozhodnutiauviesť,ktoréskutočnostibolipodkladomprejeho
rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a právne predpisy, na základe ktorýchrozhodoval. Pri právnom posúdení veci musí správny orgán uviesť, konkrétny odkaz na právny predpis, z
ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí pritom iba citácia tohto zákonného ustanovenia, ale
je potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé, aký je vzťah medzi skutkovými zisteniami

a právnym posúdením. Jeho správna úvaha použitá pri rozhodovaní pritom musí zodpovedať zásadám
logiky a musí z nej byť zrejmé, akými úvahami sa správny orgán riadil pri svojom rozhodovaní. Správny
súd zdôrazňuje, že rozhodnutie žalovaného musí byť za každých okolností argumentačne presvedčivé,
jasné a zrozumiteľné, pričom je potrebné, aby sa správny orgán riadne vysporiadal s jednotlivými
námietkami účastníka.

25. Správny súd uvádza, že chápe, že podkladom pre rozhodnutie je komplexný posudok posudkového
lekára, avšak na druhej strane žalovaný nie je len „prepisovateľom tohto posudku“, ale odvolacím
správnym orgánom, ktorý má povinnosť svoje rozhodnutie riadne odôvodniť. Uvedené neznamená, že
do odôvodnenia rozhodnutia sa v podstate len prevezme záver posudkového lekára, tak ako sa stalo v
prejednávanej právnej veci. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nie sú zrejmé jeho úvahy, určenie,

z čoho konkrétne (z akých odborných nálezov) bolo konštatované zlepšenie zdravotného stavu žalobcu
v prípade poškodenia jeho ľavej nohy. Uvedené zlepšenie zdravotného stavu pritom musí existovať v
čase rozhodovania správneho orgánu (nemôže ísť o budúce a predpokladané zlepšenie). Súčasne je
potrebné uviesť, že musí vychádzať z porovnania so stavom, ktorý tu bol v čase, keď bolo právoplatným
rozhodnutím určené, že ide o najzávažnejšie zdravotného postihnutie, ktoré má za následok XX % -

tnú mieru funkčnej poruchy žalobcu. Správny súd zdôrazňuje, že je neprípustné, aby si sám dôvody,
ktoré viedli žalovaného k zamietnutiu odvolania, domýšľal, dopĺňal. Tieto musia byť jasne a zrozumiteľne
vyjadrené v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia.

26. Ak bude riadne odôvodnené prečo (z akých konkrétnych dôvodov) toto ochorenie nie je

naďalej najzávažnejším zdravotným postihnutím žalobcu, je potrebné riadne odôvodniť určenie iného
najzávažnejšieho ochorenia, a to s ohľadom na konkrétne a aktuálne lekárske nálezy žalobcu,
s prihliadnutím na predchádzajúce (a právoplatnými rozhodnutiami ustálené) vyhodnotenie týchto
zdravotných obťiaží. Správny súd pritom zdôrazňuje, že takéto rozhodnutie musí byť založené na takých
podkladoch, ktoré sú postačujúce pre presné a úplné zistenie skutočného stavu veci. Zdravotný stav

oprávnenej osoby musí byť preto preverený a posúdený tak, aby bez pochybností umožňoval vysloviť
záver, že sú alebo nie sú splnené podmienky pre odňatie parkovacieho preukazu.

27. Správny súd záverom konštatuje, že žalovaný ako odvolací orgán nedostál svojej povinnosti riadne
odôvodniť svoje závery, a preto bolo potrebné zrušiť jeho rozhodnutie a vec mu vrátil na ďalšie konanie

podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Vzhľadom na
dôvod zrušenia žalobou napadnutého rozhodnutia nebolo potrebné, aby sa súd zaoberal žiadosťou o
nariadenie znaleckého dokazovania. Za situácie, keď nie sú dostatočne zrejmé dôvody rozhodnutia, nie
je možné ustáliť, či bol skutkový stav zistený dostatočne, a teda, či je tu potreba nariadenia znaleckého
dokazovania (či už v konaní pred súdom alebo v administratívnom konaní.)

28. V prejednávanej veci bol žalobca úspešný v celom rozsahu, a preto mu krajský súd podľa § 167 ods.
1 SSP priznal voči neúspešnému žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady
trov konania rozhodne vyšší súdny úradník tunajšieho súdu po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného
mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie

napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutýsťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.
2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.