Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. október 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/107/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819201836
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3819201836.2

Uznesenie

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ĽubiceBajzovejačlenieksenátu
JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: F. - G. F. E., X., O. F. č. X, V. V., C.:
XX XXX XXX, zast. Advokátskou kanceláriou L., F. V. V., C.: XX XXX XXX, proti žalovaným: 1/ L. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom M. č. XXX, 2/ Z. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. č. XXX, o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaných 1/, 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza

zo dňa 5. augusta 2022 sp. zn. 7C/10/2019-302 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozhodnutím, súd prvej inštancie podania žalovaných 1/, 2/
zo dňa 10.09.2021, došlé dňa 13.09.2021 a zo dňa 10.10.2021 došlé dňa 13.10.2021 odmietol.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 29.04.2019, podanou
prostredníctvom právneho zástupcu domáha proti žalovaným v 1/,2/ zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, označeným v žalobnom návrhu (petite).
V podaní zo dňa 10.09.2021 (doručenom súdu prvej inštancie v priebehu konania) žalovaní okrem
iného uviedli: „Žalobca užíva naše minoritné pozemky a v prípade, že ide aj o zákonom stanoveného
obhospodarovateľa, máme za to, že týmto nám ako žalovaným nezaniká právo sa domáhať finančného

vyrovnania zo strany žalobcu“. V podaní zo dňa 10.10.2021 sa žalovaní okrem iného vyjadrovali o
výnosoch, ktoré im patria. Podaním zo dňa 23.05.2022 súd vyzval žalovaných, aby sa v určenej lehote
vyjadrili, či podaním zo dňa 10.09.2021 a zo dňa 10.10.2021, si chceli proti žalobcovi v konaní
uplatniť vzájomnou žalobou svoje právo. V podaní zo dňa 31.05.2022 žalovaní uviedli, že podaniami zo
dňa 10.09.2021 a zo dňa 10.10.2021 si proti žalobcovi uplatňujú svoje práva. Okresný súd Prievidza
uznesením č. k. 7C 10/2019-298 zo dňa 10.6.2022 vyzval žalovaných, aby v lehote 12 dní odo dňa

doručenia uznesenia doplnili podanie zo dňa 10.9.2021 a zo dňa 10.10.2021 tak, že: a/ pravdivo a
úplne, zrozumiteľne a určito opíšu rozhodujúce skutočnosti a okolnosti, ktoré viedli k podaniu vzájomnej
žaloby (skutkový dej), a z ktorých má vyplynúť oprávnenosť nároku, opísanie rozhodujúcich skutočností,
pritom nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy, b/ jasne, stručne a zrozumiteľne (pritom však
nezameniteľne) sformulujú žalobný návrh (petit) tak, aby bolo zrejmé ako požadujú, aby sa vo veci
rozhodlo, c/ predložia dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôžu bez svojej viny

pripojiť.

3. Za aplikácie ust. § 147 ods. 1, 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), §
123 ods. 2, § 132 ods. 1, 2, 3 CSP poukázal súd prvej inštancie na to, že žalovaný musí vo
vzájomnej žalobe opísať skutkový dej, na základe ktorého si uplatňuje svoj nárok, zákon pritom
výslovne uvádza, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené

dôkazy. Pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, predstavuje samostatný základ vzájomnej
žaloby. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku, by mali byť jednoznačnea konkrétne individualizované, aby nemohlo dôjsť k zámene s inými rozhodujúcimi skutočnosťami.
V podaní zo dňa 10.09.2021 a zo dňa 10.10.2021, v súvislosti s ktorými sa žalovaní podaním zo
dňa 31.05.2022 vyjadrili, že si proti žalobcovi uplatňujú svoje práva, uviedli, že žalobca užíva ich

minoritné pozemky, že im nezaniká právo domáhať sa od neho finančného vyrovnania, že majú
nárok na výnosy. Žalovaní v uvedených podaniach pravdivo a úplne, zrozumiteľne, určito a pritom
nezameniteľne neopísali rozhodujúce skutočnosti a okolnosti, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť ich
majetkového práva, ktoré malo vzniknúť medzi stranami sporu v súvislosti (alebo bez súvislosti) s
existenciou ich podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Nie je zrejmé, či sa

domáhajú vyporiadania zrušovaného podielového spoluvlastníctva v širšom rozsahu, ktoré sa vykonáva
len na návrh (žaloba, vzájomná žaloba) strany sporu, a na základe akých konkrétnych rozhodujúcich
skutočností. Posudzovanie podania neumožňuje súdu jeho obsah výkladom dopĺňať, či domýšľať.
Žalobný návrh musí byť jasný, zrozumiteľný a presne formulovaný, aby tak mohla byť splnená
požiadavka materiálnej vykonateľnosti rozsudku. Tá je splnená, ak je možné žalobný petit prevzatý
do výroku rozsudku, vykonať niektorým zo spôsobov výkonu exekúcie. Podľa § 216 ods. 1 Civilného

sporového poriadku, súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu (žalovaného). Podania žalovaných zo
dňa 10.09.2021 a zo dňa 10.10.2021, neobsahujú žiadny žalobný návrh. Na základe skutkového deja,
tak ako ho opísali žalovaní a bez žalobného petitu, by súd nevedel, o čom má konať a ani žalobca by
nevedel, k čomu sa má vlastne vyjadriť. Žalovaní napriek výzve súdu, podania zo dňa 10.09.2021 a zo
dňa 10.10.2021 nedoplnili. S poukazom na uvedené skutočnosti, v konaní nie je možné o týchto

podaniach pokračovať, preto súd tieto odmietol.

4. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadli žalovaní 1/,
2/, navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zrušenie. V konkrétnostiach uvádzajú, že dňa 10.09.2021 sa
uskutočnilo mimosúdne stretnutie strán sporu za ohliadky lesného porastu, kde bol dohodnutý spôsob

mimosúdneho vyriešenia spornej záležitosti zámenou parciel, pre nich z neznámych dôvodov však táto
dohoda následne nebola realizovaná, čo znamená, že ich nároky týkajúce sa vyplatenia vyrovnacieho
podielu zohľadňujúceho výrub lesného porastu by mohli byť premlčané a súd prvej inštancie by mohol
takéto nároky vylúčiť na samostatné konanie s následnou poplatkovou povinnosťou. Vzhľadom k tejto
skutočnosti po vykonanom dokazovaní tiež súdnym znalcom za účelom ocenenia vyťaženej drevnej

hmoty navrhujú, aby súd prikázal predmetnú nehnuteľnosť, ktorá je predmetom žaloby, do podielového
spoluvlastníctva žalovaných každému v 1 s tým, že nebudú zaviazaní povinnosťou vyplatiť žalobcovi
ako ustupujúcemu podielovému spoluvlastníkovi vyrovnací podiel za vyťaženú drevnú hmotu. Pokiaľ by
s tým žalobca súhlasil, náhradu trov konania by neuplatňovali.

5. Žalobca nevyužil svoje právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej
"CSP"), po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana, v neprospech ktorej bolo napadnuté
rozhodnutievydanépodľa§359CSP,protirozhodnutiu,protiktorémujeopravnýprostriedokprípustný(§

357 písm. b/ CSP), že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti
podľa § 363 CSP, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho
konania.

7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a

dospelkzáveru,že uznesenie súduprvejinštancie,ktorýmodmietolpodania žalovanýchidentifikované
vo výroku jeho rozhodnutia, je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací
súd rozhodol postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario).

8. Súd prvej inštancie v predchádzajúcich častiach tohto rozhodnutia identifikované podania žalovaných

1/, 2/, ktoré by svojim obsahom mohli byť žalobou odmietol z dôvodu že považoval za splnené
zákonné podmienky na postup podľa § 129 ods. 3 CSP, keďže pre nedostatky podaní, ktoré napriek
výzve a poučeniu žalovaní nielen v súdom stanovenej lehote, ale ani ku dňu rozhodnutia súdu prvej
inštancie neodstránili, nebolo možné o týchto ďalej konať, keďže nebolo identifikovateľné, k čomu
vlastne smerujú, či sa domáhajú vyporiadania v širšom rozsahu, čo je možné len na návrh (žaloba,

vzájomná žalobe) a na základe akých konkrétnych rozhodujúcich skutočností.

9. Odvolatelia vychádzajúc z obsahu odvolania navrhujú napadnuté rozhodnutie zrušiť, na jednej strane
uvádzajúc obavy pred premlčaním v prípade uplatnenia ich nárokov samostatným žalobným návrhom,zároveň však navrhujú v princípe ich započítanie (bez konkretizácie) na prípadný vyrovnávací podiel
voči žalobcovi.

10. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, posúdiac obsah podaného
odvolania, toto vyhodnotil ako nespôsobilé k zrušujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu. Odvolací súd
zistil, že súd prvej inštancie v čase jeho rozhodovania zistené skutočnosti správne vyhodnotil a z nich
vyvodil správny právny záver o dôvodnosti postupu podľa § 129 ods. 3 CSP pre nesplnenie procesných
podmienok za ktorých môže vo veci ďalej konať o podaniach žalovaných a to pre vady identifikovaných

podaní žalovaných, ktoré by svojim obsahom mohli byť žalobou (vzájomnou), ktoré odvolatelia napriek
výzveapoučeniuneodstránili,ktorýmprocesnýmpostupomnedošlokporušeniuprávzatýchtookolností
na ich strane. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež presvedčivo a dostatočne odôvodnil v súlade
s požiadavkami danými CSP. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v
plnom rozsahu, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP) a v podrobnostiach na tieto
poukazuje, aby v plnom rozsahu neopakoval všetky známe fakty a správne závery posudzovanej veci.

11. Nad rámec nich k podanému odvolaniu odvolací súd uvádza:

12. Civilné sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína výlučne na základe žaloby, ktorá
musí obsahovať všeobecné náležitosti v súlade s ustanovením § 127 ods.1 CSP (a/ ktorému súdu

je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa ním sleduje, e/ podpis) a § 132 ods.1 CSP
(okrem všeobecných náležitostí podania musí byť uvedené označenie strán, pravdivé a úplné opísanie
rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh - petit,
t.j. ako žiada žalobca rozhodnúť), čo v plnom rozsahu dopadá tiež na žalobu vzájomnú. Iba formálne
spôsobilá žaloba (tiež vzájomná) je základným predpokladom vecného prejednania veci. Údaj o tom,

čoho sa žalobca domáha (tzv. petit) musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Súd totiž musí presne vedieť,
o čom má konať a rozhodnúť, pretože nesmie stranám prisúdiť viac, než to, čoho sa domáhajú, ani
im priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, ako sú navrhované. Presný, určitý a zrozumiteľný petit
žalobyniejeibavyjadrenímformálnychnáležitostížaloby,alejeajnevyhnutnýmpredpokladomtoho,aby
súdne rozhodnutie bolo (z materiálneho hľadiska), ako na to správne poukazuje tiež súd prvej inštancie

vykonateľné a aby nastali právne účinky, ktoré žalobca podaním žaloby sledoval. Uvedené náležitosti
sú stanovené obligatórne a ak v podaní vo veci samej (žalobe/vzájomnej žalobe) absentujú celkom, či
sú nezrozumiteľné, súd je povinný postarať sa o odstránenie týchto nedostatkov, a to postupom podľa §
129 ods.1, 2 CSP, t.j. uznesením vyzvať toho, kto podanie urobil, aby ho doplnil alebo opravil v lehote
ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní, v ktorom tiež uvedie, v čom je podanie neúplné

alebo nezrozumiteľné a ako ho treba opraviť alebo doplniť a poučí ho o možnosti podanie v prípade
nečinnosti odmietnuť (§ 129 ods. 3 CSP).

13. Nemožno spochybniť, že výklad a aplikácia ust. § 129 CSP musí v celom rozsahu rešpektovať
základné právo strán sporu na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Jeho

interpretáciou a používaním nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného
podkladu, keď súd musí súčasne vychádzať z toho, že všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom
súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana
práv a oprávnených záujmov, čo je v procesnom kódexe zabezpečené prostredníctvom toho, že
odmietnuť podanie podľa § 129 ods. 3 CSP možno len vtedy, ak v konaní nemožno pre nedostatky

podania pokračovať, čo znamená možnosť súdu konať a rozhodovať bez zásadnejších prekážok,
ktorými sú neodstrániteľné, alebo len ťažko odstrániteľné nedostatky žaloby. Pri rozhodovaní podľa
uvedeného procesného ustanovenia súd môže posudzovať len splnenie formálnych náležitostí podania
(žaloby) uvedených v ust. § 127 CSP, v ust. § 132 a nasl. CSP (nemôže posudzovať nedôvodnosť,
neopodstatnenosť žaloby, pretože to je dôvod pre jej zamietnutie).

14. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáha proti žalovaným zrušenia a
vyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctvaknehnuteľnostiamnachádzajúcimsavk.ú.M.zapísanýmna
LVč.XXX,naLVč.XXXstým,žetietožiadaprikázaťdosvojhovýlučnéhovlastníctvazanáhraduurčenú
znaleckým posudkom. Dohoda o mimosúdnom vysporiadaní nehnuteľností, vychádzajúc z obsahu

spisu, doposiaľ bola zjavne neúspešná. V podaní zo dňa 10.09.2021 žalovaní okrem
iného uviedli: „Žalobca užíva naše minoritné pozemky a v prípade, že ide aj o zákonom stanoveného
obhospodarovateľa, máme za to, že týmto nám ako žalovaným nezaniká právo sa domáhať finančného
vyrovnania zo strany žalobcu“. V podaní zo dňa 10.10.2021 sa žalovaní okrem iného vyjadrovali ovýnosoch, ktoré im patria. Podaním zo dňa 23.05.2022 súd prvej inštancie vyzval žalovaných, aby sa
v určenej lehote vyjadrili, či podaním zo dňa 10.09.2021 a zo dňa 10.10.2021, si chceli proti žalobcovi
v konaní uplatniť vzájomnou žalobou svoje právo. V podaní zo dňa 31.05.2022 žalovaní uviedli, že

podaniami zo dňa 10.09.2021 a zo dňa 10.10.2021 si proti žalobcovi uplatňujú svoje práva. Okresný
súd Prievidza uznesením č. k. 7C 10/2019-298 zo dňa 10.06.2022 vyzval žalovaných, aby v lehote 12
dní odo dňa doručenia uznesenia doplnili podanie zo dňa 10.09.2021 a zo dňa 10.10.2021 tak, že: a/
pravdivo a úplne, zrozumiteľne a určito opíšu rozhodujúce skutočnosti a okolnosti, ktoré viedli k podaniu
vzájomnej žaloby (skutkový dej), a z ktorých má vyplynúť oprávnenosť nároku, opísanie rozhodujúcich

skutočností, pritom nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy, b/ jasne, stručne a zrozumiteľne
(pritom však nezameniteľne) sformulujú žalobný návrh (petit) tak, aby bolo zrejmé ako požadujú, aby sa
vo veci rozhodlo, c/ predložia dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôžu bez svojej
viny pripojiť. V podaní zo dňa 10.09.2021 a zo dňa 10.10.2021, v súvislosti s ktorými sa žalovaní
podaním zo dňa 31.05.2022 vyjadrili, že si proti žalobcovi uplatňujú svoje práva, uviedli, že žalobca
užíva ich minoritné pozemky, že im nezaniká právo domáhať sa od neho finančného vyrovnania, že majú

nárok na výnosy. Na základe takto neúplného a neurčitého, tiež nedostatočne opísaného skutkového
deja žalovanými 1/, 2/ v identifikovanom podaní. pri absencii žalobného petitu možno prisvedčiť súdu
prvej inštancie, že nebolo zrejmé, o čom má vlastne konať. Absentuje opis rozhodujúcich skutočností
a okolností, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť ich majetkového práva, ktoré malo vzniknúť medzi
stranami sporu, pričom nie je zrejmé, či v súvislosti alebo bez súvislosti s existenciou ich podielového

spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam a tiež nie je možné bez pochybností ustáliť, či sa
domáhajú vyporiadania zrušovaného podielového spoluvlastníctva v širšom rozsahu, ktoré sa vykonáva
(ako správne uvádza súd prvej inštancie), len na návrh (žaloba, vzájomná žaloba), na základe akých
konkrétností, pričom nemožno pochybovať, že ich dotváranie, teda domýšľanie si súdom do úvahy
neprichádza.

15.Zatohtostavupotomsúdprvejinštanciepodaniažalovaných1/,2/napadnutýmuznesenímodmietol.

16. V odvolacom konaní žalovaní 1/, 2/ ako autori identifikovaných podaní navrhujú síce uznesenie súdu
prvej inštancie zrušiť, avšak neprodukujú argumentáciu k tomu spôsobilú. Na strane jednej sa javí,

že si nehodlajú nárokovať na plnenie v súvislosti s výrubom lesného porastu, či výnosmi od žalobcu z
obavy, že tieto nároky môžu byť premlčané, súd by ich mohol vylúčiť na samostatné konanie a zaťažiť ich
poplatkovoupovinnosťou,nastranedruhejvšaknavrhujú,abydotknuténehnuteľnostiprikázalsúddoich
podielového spoluvlastníctva s tým, že im neuloží povinnosť vyplatiť žalobcovi vyrovnací podiel, keďže
vyťažená drevná hmota žalobcom prevyšuje hodnotu predmetnej nehnuteľnosti, čo by však v princípe

znamenalo, že majú za to, že týmto spôsobom je možné obísť priame uplatnenie ich samostatných
nárokov, ktoré naviac nie sú zrozumiteľne konkretizované voči žalobcovi. Takto formulované skutočnosti
však nie sú spôsobilé k záveru o odstránení nedostatkov, pre ktoré boli ich podania odmietnuté. Naďalej
totiž nie je jednoznačne, konkrétne, určite a zrozumiteľne jasné, k čomu ich vôľa smeruje, aké konkrétne
nároky a či vôbec, priamo voči žalobcovi vznášajú, v akej výške, pretože ich tvrdenia (naviac vnútorne

rozporné) sú len vo všeobecnej, bez potrebných konkrétností existujúcej rovine a za týchto
okolností teda ani súd prvej inštancie o nich konať ďalej nemôže.

17. V odvolacom konaní, identicky ako pred súdom prvej inštancie, k odstráneniu vytýkaných vád
teda nedošlo. Odvolatelia tak nielen na výzvu súdu prvej inštancie v stanovenej lehote, ale ani ku

dňu rozhodnutia či už súdu prvej inštancie, ale ani odvolacieho súdu vytýkané a zistené vady podaní
neodstránili v požadovaných limitoch.

18. Posúdením vyššie uvedených rozhodujúcich skutočností, sa odvolací súd plne identifikuje so
záverom súdu prvej inštancie, že podania žalovaných (odvolateľov) identifikované vo výrokovej časti

rozhodnutia vydaného súdom prvej inštancie, vykazujú naďalej vady, objektívne znemožňujúce súdu
prvej inštancie o ich podaniach, pokiaľ by mali smerovať k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnostiam v tzv. širšom rozsahu, či k inému výsledku ďalej konať, tieto prejednať a o nich
rozhodnúť, s akcentom tiež na to, že tieto vady by diskvalifikovali aj subjekty na druhej strane sporu z
možnosti kvalifikovane sa k podaniam žalovaných vyjadriť, keďže sú nejednoznačné a tak nespôsobilé

k odlišnému postupu, aký zvolil súd prvej inštancie. Je potrebné si totiž uvedomiť, ako na to poukázal
odvolací súd už vyššie, že iba formálne spôsobilá žaloba/tiež vzájomná je základným predpokladom
vecného prejednania veci, a jasne formulovaný údaj o tom, čoho sa žalobca domáha (tzv. petit) musí
byť presný, určitý a zrozumiteľný, pretože súd musí presne vedieť, o čom (tiež o akom type žaloby) mákonať a rozhodnúť, pretože nesmie stranám prisúdiť viac, než to, čoho sa domáhajú, ani im priznať iné
práva a uložiť im iné povinnosti, ako sú navrhované, k naplneniu čoho v posudzovanej veci nedošlo,
pričomuvedenénedostatkynemôžesvojoučinnosťoukonvalidovaťsamotnýsúd,pretožeakbysámsúd

uviedol náležitosti právneho úkonu, prípadne do nich akokoľvek zasiahol, by mohol jednak vytvoriť stav,
ktorého účinky by žalovaná strana nezamýšľala vyvolať a porušil by tiež zásadu rovnosti strán v spore.
Podania žalovaných sú zmesou neurčitých, z hľadiska vyžadovaných náležitostí neidentifikovaných a
neúplných skutočností, z ktorých je ani nie je jednoznačne zrejmé, či majú v úmysle požadovať určité
nároky (z obavy pred premlčaním), nie je uvedená ich špecifikácia, pôvod a spôsob ich uplatnenia je

rovnako nejasný (predpokladom neuloženia im povinnosti výplaty pokiaľ to nebude vec mimosúdnej
dohody, totiž musí byť spôsobilá vzájomná pohľadávka o ktorej je možné konať len vtedy, ak je jasne
konkretizovaná).

19. Keďže ani v odvolacom konaní žalovaní vytknuté nedostatky neodstránili a svoje podania nedoplnili
do stavu spôsobilému ku konaniu o nich, nebolo možné ani zo strany odvolacieho súdu postupovať

inak, ako uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Tento záver však samozrejme
nebráni stranám sporu, aby o v odvolacom konaní navrhovanej mimosúdnej dohode strany sporu
jednali a spôsobom navrhovaným žalovanými sa aj mimosúdne o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam dohodli. Pokiaľ však žalovaní zároveň sa so žalobcom nedohodnú
mimosúdne na kompenzovaní si možnej výplaty na vyrovnávací podiel a

za žalovanými tvrdenú vyťaženú drevnú hmotu a takýto nárok budú chcieť aj formálne v tomto spore
uplatniť, je potrebné, aby k tomu zvolili správny procesný postup s tým, že podanie, ktoré bude takýto
prípadný nárok obsahovať je potrebné formulovať tak, aby žaloba/vzájomná žaloba o ňom spĺňala
zákonom predpísané obligatórne náležitosti a súd prvej inštancie tak mohol o nej konať a rozhodnúť, k
čomu však doposiaľ neprišlo. Možno v tomto smere len odporúčať žalovaným, pokiaľ sa pre takýto krok

rozhodnú, aby za týmto účelom zvolili kvalifikovanú právnu pomoc. V aktuálnom štádiu však ich podania
k ďalšiemu postupu súdu tomto smere spôsobilé nie sú. Nemožno totiž viesť dokazovanie na niečo,
čo nie je kvalifikovaným spôsobom vôbec uplatnené, nehovoriac o tom, že nie je jasne identifikované,
predstava žalovaných v tomto smere nie je reálna. Predpokladom toho je jasne, určito a zrozumiteľne
definovaný nárok, jeho pôvod a dôvody a jasne, určito a zrozumiteľne opísané relevantné skutkové

okolnosti, od ktorých dôvodnosť prípadného nároku odvodzujú.

20. Vecou súdu v sporovom konaní nielenže nie je plniť úlohu vyšetrovacieho orgánu a nahradzovať
absenciu relevantných skutkových tvrdení žalovaných, ale je vo svetle rovnosti strán a práva
na spravodlivý súdny proces pred súdom priamo vylúčené, aby súd na základe pravdepodobnosti

vychádzajúc z dohadov a domnienok, formuloval v prospech nich žalobný návrh, posúdiac tak a
nahradiac tak vôľu žalovaných uplatňovať svoje práva tým - ktorým typom žaloby. Je výlučne na
iniciátorovi žaloby/vzájomnej žaloby, ktorý je „pánom sporu“ pokiaľ ide o ňu, aby sformuloval rozhodné
skutočnosti a k nim korešpondujúci žalobný návrh a aby tak následne súd bez ďalšieho mohol v prípade
podania spĺňajúceho všetky formálne náležitosti v budúcnosti o žalobe konať a tiež rozhodnúť, pre ktorý

postup však v tomto štádiu, ako už bolo vyššie konštatované, podmienky splnené neboli.

21. Keďže odvolatelia napriek súdom prvej inštancie dodržanému zákonnému postupu (výzve na
odstránenie nedostatkov) v stanovenej lehote, ani ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie, vady podaní
vo vyžadovanom rozsahu neodstránili, nebolo možné sa vecnou stránkou týchto podaní/vzájomných

žalôb zaoberať a nezostávalo súdu prvej inštancie nič iné, ako pre zistené neodstránené nedostatky
postupovať podľa § 129 ods. 3 CSP a podania žalovaných odmietnuť, rovnako tak odvolaciemu súdu
za danej situácie nič iné, ako toto rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

22. Žalovanými podané odvolanie tak nebolo možné považovať za opodstatnené.

23. Súd prvej inštancie svoj postup podriadil správnej aplikácii zvolených zákonných ustanovení
právneho predpisu, ktoré tiež na konkrétnosti danej veci správne vyhodnotil aj interpretoval.

24. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej

inštancie, ktorým odmietol identifikované podania žalovaných je vecne správne, toto podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil. Žalovaní v odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie neuviedli žiadne rozhodujúce
skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé k zmene, či k zrušeniu napadnutého rozhodnutia.25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).