Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. október 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/172/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118281915
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Štiftová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:6118281915.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Štiftovej a sudcov JUDr.

Romana Majerského a Mgr. Daniely Drnákovej v spore žalobcov: X/ P.. Z. K., H.. X.X.XXXX, B. M. XXX,
Z., X/ P.. K. K., H.. XX.XX.XXXX, B. M. XXX, Z., žalobcovia 1/ a 2/ zastúpení: Advokátska kancelária
JUDr. Pavol Kollár, s.r.o., Lehotského 4, Bratislava, IČO 36 757 276, proti žalovanej: Z.. E. H., H..
XX.X.XXXX, T. X, C., o zaplatenie 10.000 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava I č. k. 15C/25/2018-, zo dňa 11.12.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku
p o t v r d z u j e.

II. Žalobcom 1/ a 2/ p r i z n á v a proti žalovanej plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancieuložilžalovanejpovinnosťzaplatiťžalobcomsumu10.000
eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 10.000 eur
od 26.6.2018 až do zaplatenia; v prevyšujúcej časti žalobu zamietol; žalobcom voči žalovanej priznal
nárok na náhradu konania v rozsahu 96 %. V odôvodnení uviedol, že 29.1.2018 bola na Okresný
súd Bratislava I postúpená žaloba žalobcov, ktorá bola pôvodne vedená v upomínacom konaní na
Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 4Up 346/2018. Žalobcovia sa domáhali voči žalovanej

zaplatenia istiny 10.000 eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že ako kupujúci uzatvorili so
žalovanou ako predávajúcou zmluvu o rezervačnom poplatku za nehnuteľnosť zo dňa 29.1.2018, ktorej
predmetom bola rezervácia bytu Č.. X, na X. S.., vo vchode T. X v bytovom dome so súpisným č. XXXX,
zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území: K. Z., obec: C. - m. č. K. Z., okres: C. P.,
vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor. Predmetom zmluvy o rezervačnom poplatku
za nehnuteľnosť zo dňa 29.1.2018 bolo aj zloženie zálohy na byt vo výške 10.000 eur v hotovosti k
rukám žalovanej zo strany žalobcov. Zmluva o rezervačnom poplatku za nehnuteľnosť zo dňa 29.1.2018

bola uzatvorená na dobu určitú do 23.2.2018, pričom do daného termínu mala byť uzatvorená kúpna
zmluva na nehnuteľnosť, ale nedošlo k jej uzatvoreniu z dôvodov na strane žalovanej. Žalobcovia
považujú zmluvu o rezervačnom poplatku za nehnuteľnosť zo dňa 29.1.2018 za absolútne neplatný
právny úkon, pretože sa zaviazali uzatvoriť so žalovanou kúpnu zmluvu bez toho, aby sa vzájomne
dohodli na obsahu a podstatných náležitostiach budúcej kúpnej zmluvy. Dôvodom neplatnosti zmluvy
o rezervačnom poplatku za nehnuteľnosť zo dňa 29.1.2018 je aj skutočnosť, že sa zaviazali počkať na
preloženiestavebnéhoúveruposkytnutéhozostranyČSOBstavebnásporiteľňa,a.s.,ktorýmážalovaná

uvedený ako ťarchu na nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie K.
Z., okres C. a konať v záujme kúpy predmetu zmluvy tak, aby prebehol predaj predmetu zmluvy do
13.3.2018; avšak v predmetnej zmluve je aj povinnosť uzatvoriť kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť do dňa
23.2.2018. Záložné právo v prospech ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s. pod V-6992/15 zo dňa 13.4.2015je na nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie K. Z., okres C. do
dnešného dňa, pričom žalobcovia sa nezaviazali kúpiť nehnuteľnosť so záložným právom v prospech
ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s. Neplatnosť predmetnej zmluvy vyplýva aj z dojednania v rozpore s

dobrými mravmi, na základe ktorého by si údajne mala žalovaná ponechať rezervačný poplatok vo výške
10.000 eur z dôvodu, že tento poplatok bude pre žalovanú predstavovať paušálnu náhradu nákladov
„týchto subjektov“ súvisiacich s ich činnosťou uskutočnenou podľa predmetnej rezervačnej zmluvy;
pričom žalovanej nevznikli žiadne náklady, nakoľko ani neodstránila záložné právo v prospech ČSOB
stavebná sporiteľňa, a. s. pod V-6992/15 zo dňa 13.4.2015 z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne

územie K. Z., okres C.. Žalovanej tak vzniklo bezdôvodné obohatenie a na úkor žalobcov sa obohatila
vo výške 10.000 eur s príslušenstvom, ktorého vydania sa domáhajú.

2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie
uviedol, že strany sporu uzatvorili 29.1.2018 zmluvu o rezervačnom poplatku za nehnuteľnosť, ktorá
mala účinnosť do 23.2.2018. Súd prvej inštancie posúdil vzájomný vzťah medzi stranami uzatvorený

na základe zmluvy o rezervačnom poplatku za nehnuteľnosť ako nepomenovanú zmluvu podľa § 51
Občianskeho zákonníka. Účelom rezervačnej zmluvy by malo byť primárne rezervovanie nehnuteľnosti
pre kupujúceho. Žalobcovia zaplatili ako záujemcovia o kúpu nehnuteľnosti žalovanej 10.000 eur s tým,
že tá sa zaviazala v dobe účinnosti zmluvy svoju nehnuteľnosť nepredať osobe inej ako žalobcom.
V konaní nebolo sporné, že žalobcovia mali vážny záujem o nehnuteľnosť, nakoniec však k podpisu

kúpnej zmluvy do 23.2.2018 nedošlo, rovnako nebola predĺžená ani zmluva o rezervačnom poplatku. V
čase podpisu tejto zmluvy preukázateľne neboli vyjasnené podstatné náležitosti kúpnej zmluvy a taktiež
neboli zrejmé iné podmienky kúpnej zmluvy, ktoré môžu mať pre zmluvné strany podstatný význam pre
rozhodovanie o kúpe nehnuteľnosti (napr. výmaz pôvodných záložných práv, financovanie kúpnej ceny,
jej splatnosť, zaťaženie nehnuteľnosti novým záložným právom financujúcej hypotekárnej banky). Aj

napriek tomu, že v takto dojednanej zmluve o rezervačnom poplatku by vzhľadom na uvedené podľa
súdu prvej inštancie nemala byť priamo obsiahnutá povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu, ani povinnosť
uzavrieť zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, zmluva o rezervačnom poplatku z 29.1.2018 túto obsahuje
s tým, že prípadné neuzavretie kúpnej zmluvy, resp. zmluvy o budúcej kúpnej zmluve do 23.2.2018
(z akéhokoľvek dôvodu) má za následok prepadnutie zaplateného rezervačného poplatku v prospech

žalovanej, nakoľko tento má predstavovať paušálnu náhradu nákladov týchto subjektov súvisiacu s ich
činnosťou uskutočnenou podľa tejto rezervačnej zmluvy. Žalobcovia sa zaviazali počkať na preloženie
stavebného úveru ČSOB Stavebnej sporiteľni a.s., ktorý má žalovaná uvedený ako ťarchu na LV č.
XXXX a konať v záujme kúpy predmetu zmluvy tak, aby prebehol predaj predmetu zmluvy do 13.3.2018.
Žalovaná sa zaviazala požiadať o hypotekárny úver a vykonať všetky potrebné úkony k čerpaniu

hypotekárneho úveru do 23.2.2018, vrátane vyplatenia znaleckého posudku.

3. Samotné uzavretie rezervačnej zmluvy a zaplatenie rezervačného poplatku neboli medzi stranami
sporné. Rezervačný poplatok ustálený v zmluve predstavuje jednak odmenu za to, že žalovaná byt do
29.1.2018 rezervovala pre žalobcov, no zároveň predstavuje zmluvnú pokutu, ktorá spočíva v tom, že

v prípade ak nedôjde do uplynutia doby rezervácie k podpisu kúpnej zmluvy, resp. zmluvy o budúcej
kúpnej zmluve, resp. dôjde k odstúpeniu od zmluvy o rezervačnom poplatku, resp. kúpnej zmluvy z
akého akéhokoľvek dôvodu (napr. i z dôvodného odstúpenia od zmluvy, ktoré ale nie je porušením
zmluvnej povinnosti, ale výkonom práva, ktoré vyplýva buď zo zákona, alebo zo zmluvy, resp. že na
strane žalobcov nastali prekážky a objavili sa nové skutočnosti, ktoré neboli v čase uzatvorenia zmluvy

o rezervácii žalobcom známe), sa tento poplatok žalobcom nevráti. Žalovaná odmieta vrátiť žalobcom
10.000 eur z dôvodu, že táto suma mala tvoriť podľa zmluvy náklady bližšie neurčených subjektov (teda
nie žalovanej), ktoré jej mali vzniknúť v súvislosti s činnosťou uskutočnenou podľa rezervačnej zmluvy.
Existenciu takto vzniknutých nákladov žalovaná v konaní ale nepreukázala, rovnako ani existenciu
subjektov ktorým mali vzniknúť.

4. Pokiaľ ide o zmluvu o rezervácii, mal súd prvej inštancie za to, že je nezrozumiteľná, neurčitá a
nejasná, pričom dojednaný poplatok pokiaľ má predstavovať sankciu sa prieči i dobrým mravom. V
prvom rade výška dojednanej odplaty viac ako 7 % z dojednanej kúpnej ceny sa vymyká zvyčajným
poplatkom vo výške 3 % až 5 % z ceny nehnuteľnosti. Výška rezervačného poplatku sa v praxi pohybuje

od 2.000 do 3.000 eur. Poplatok za rezerváciu nehnuteľnosti dojednaný v zmluve má predstavovať i
bližšie neurčené paušálne náklady neznámych subjektov, ktoré nie sú ani účastníkmi zmluvy, pričom
ide o dojednanie medzi fyzickými osobami bez účasti realitnej kancelárie, teda nie je zrejmé, akým
subjektom okrem žalovanej majú tieto náklady vniknúť. Nezrozumiteľnosť ako jedna z náležitostíprávneho úkonu má za následok jeho neplatnosť. Z tohto dôvodu je preto zmluva o rezervácii v časti
upravujúcej rezervačný poplatok ktorá je neurčitá, pre neurčitosť jeho dojednania neplatná, rovnako je
dojednaný rezervačný poplatok neplatný z dôvodu jeho neprimeranej výšky priečiacej sa obvyklému

obchodnému styku. Zmluva ďalej na jednej strane vyžaduje podpis kúpnej zmluvy k 23.2.2018, v inej
častizmluvysastranyzaviazali,abypredajpredmetuzmluvyprebeholdo13.3.2018,pritomaležalovaná
garantuje, že nehnuteľnosť tretej osobe nepredá len do 23.2.2018. Žalobcovia sa v zmluve nezaviazali,
že kúpia byt i s ťarchou, zaviazali sa ale, že počkajú, kým žalovaná túto ťarchu preloží. Zo zmluvy
však nie je jasné ako, kedy a za splnenia akých podmienok k tomu má dôjsť (nie je sporné, že k

preloženiu ťarchy zo strany žalovanej nedošlo ani k 23.2.2018 ani k 13.3.2018, rovnako žalovaná
nepreukázala svoje tvrdenia, že k uvedeným dátumom disponovala bytom, na ktorý vedela svoj úver
preniesť). Z dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobcovia do 23.2.2018 požiadali o
hypotekárnyúver,tútoskutočnosťžalovanáaninerozporovala(žalobcoviasavšaknezaviazali,ževtakto
dohodnutom termíne i úver získajú; i v tomto bode je dojednaná zmluva neurčitá nakoľko je nereálne,
aby ku dňu žiadosti bolo možné úver i získať a následne ihneď čerpať, no napriek tomu zmluva žalobcov

zaväzuje, aby tak učinili, keď z ustanovení zmluvy tiež vyplýva, že úver musí byť pravdepodobne i
schválený už 23.2.2018, nakoľko zo zmluvy rezultuje, že v čase podpisu kúpnej zmluvy musia mať strany
vedomosť o výške poskytnutého hypotekárneho úveru pre potreby prípadného určenia tretej časti kúpnej
ceny, ktorá mala byť vyplatená v hotovosti už pri podpise kúpnej zmluvy). Mnohé nejasné a neurčité
dojednania zmluvy o rezervačnom poplatku za nehnuteľnosť spôsobujú jej celkovú neplatnosť z dôvodu

jej nejasnosti a neurčitosti a to taktiež preto, že táto zmluva bolo dojednaná tak, že priamo obsahuje
i povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu, resp. uzavrieť zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, pričom v tejto
zmluve ale nie sú vôbec zrejmé presné podmienky kúpnej zmluvy, ktoré môžu mať pre zmluvné strany
podstatný význam pre rozhodovanie o kúpe nehnuteľnosti (tak, ako sa ukázalo v konaní, otázka výmazu
pôvodných záložných práv, resp. zaťaženie nehnuteľnosti novým záložným právom mala podstatný

vplyv na neuzavretie tejto zmluvy; nebolo totiž sporné, že žalovaná nemala záujem na tom, aby sa jej
úver poskytnutý a zabezpečený v prospech ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s. vyplatil z úveru žalobcov
poskytnutého zo strany VÚB, a.s rovnako ani to, že žalovaná nedisponovala v období od 29.1.2018
do 23.2.2018 finančnou hotovosťou, aby vyplatila svoj úver poskytnutý a zabezpečený v prospech
ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s.). Z ustanovení zmluvy o rezervačnom poplatku nevyplýva, že by táto

obsahovala náležitosti podľa osobitného zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov, podľa § 5. V zmluve o rezervačnom poplatku neboli dojednané podstatné náležitosti kúpnej
zmluvy (v konaní nebolo ani preukázané, aký návrh kúpnej zmluvy mal byť žalobcom doručený pred
podpisom zmluvy, keď na č. l. 105 spisu sa nachádza len koncept kúpnej zmluvy pre bližšie neurčenú
kupujúcu), preto nemôže byť taká rezervačná zmluva posudzovaná ako platná zmluva.

5. Súd prvej inštancie na uvedenom základe uzavrel, že žalobcovia mali eminentný záujem kúpiť byt
žalovanej, zaplatili jej rezervačný poplatok 10.000 eur, pričom po uplynutí účinnosti rezervačnej zmluvy
nedošlo k podpisu kúpnej zmluvy, nakoľko strany sa nedohodli o podstatných náležitostiach tejto kúpnej
zmluvy v zmluve o rezervačnom poplatku za nehnuteľnosť, pričom sa nedohodli ani na doplnenom znení

rezervačnej zmluvy, ani na znení zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy, ktoré neuzavreli. Žalovaná podľa
svojich tvrdení mala záujem na tom, aby si žalobcovia vzali hypotéku, tú jej vyplatili a z týchto peňazí by
si následne zafinancovala kúpu nového bytu, na ktorý by následne preniesla svoj úver; tento postup však
jasne z dojednanej rezervačnej zmluvy nevyplýva. Žalobcovia naopak, mali záujem kúpiť byt s čistým
listom vlastníctva, nezaťažený záložným právom (tvrdenie žalovanej o tom, že žalobca vedel, že byt je

zaťažený neznamená, že ho mal záujem aj zaťažený kúpiť), trvali na tom, že chcú, aby žalovaná vyplatila
záložné právo na svojom byte s tým, že peniaze by boli vinkulované až do výmazu záložného práva z
bytu žalovanej. Tá takýto variant neakceptovala, nakoľko ide o riešenie, čo navrhujú banky, ale jej takýto
postup nevyhovuje (komunikácia strán č. l. 30-32 resp. č. l. 43, 42). Uvedené preukazuje, že strany mali
podstatné nezhody o ťarche, ktorá bola na byte žalovanej, ako i ohľadne spôsobu vyplatenia kúpnej ceny

(napr. z vyjadrenie žalovanej č. l. 44 z 23.2.2018 vyplýva, že sa so žalobcami vraj dohodla, že druhá časť
kúpnej ceny jej bude vyplatená v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy vo výške 16.000 eur, takáto dohoda
zo zmluvy o rezervačnom poplatku nevyplýva), z ich komunikácie je zrejmé, že rokovali o zmenách
v prípadnej kúpnej zmluve, no nevedeli nájsť vzájomný prienik o podstatných otázkach zmluvy, ktoré
zmluva o rezervačnom poplatku nehnuteľnosti určito nedefinovala (v zmluve o rezervačnom poplatku je

dojednanie, že druhá časť kúpnej ceny bude v bližšie neurčenej výške vyplatená z hypotekárneho úveru,
v prípade poskytnutia úveru nižšieho ako 121.000 eur, sa ďalšia časť kúpnej ceny v neurčenej výške
má platiť v hotovosti a to ku dňu podpísania kúpnej zmluvy teda k 23.2.2018, k nemožnosti splnenia
podmienky mať k tomu istému dátumu podpísanú kúpnu zmluvu, čerpaný úver s tým, že žalobcoviapodľa zmluvy k tomuto dátumu mali len o úver požiadať, resp. uskutočniť kroky potrebné k čerpaniu
úveru, a že z jej znenia nevyplýva, že k tomuto dňu mu má byť ten i schválený, sa súd prvej inštancie
vyjadril vyššie).

6. V dôsledku neplatnosti dojednaní o rezervačnom poplatku i rezervačnej zmluvy ako celku došlo jeho
zaplatením žalobcami a prijatím u žalovanej k získaniu majetkového prospechu plnením bez právneho
dôvodu. Žalovaná, ktorá sa na úkor žalobcov bezdôvodne obohatila, musí im v zmysle § 451 ods. 1,
ods. 2 Občianskeho zákonníka toto bezdôvodné obohatenie vydať, preto súd prvej inštancie zaviazal

žalovanú k zaplateniu žalovanej sumy. Zároveň považoval za potrebné konštatovať, že ak by dojednanie
o ponechaní si rezervačného poplatku mal vyhodnotiť ako zmluvnú pokutu za prípadné porušenie
zmluvy, toto porušenie zmluvnej povinnosti žalobcami žalovaná nepreukázala, a preto jej nemohol
vzniknúť ani nárok na zmluvnú pokutu, taktiež ak zmluvná pokuta bola koncipovaná tak široko, že
mala byť sankciou za neuzavretie kúpnej zmluvy, resp. zmluvy o budúcej kúpnej zmluve z akéhokoľvek
dôvodu, a to i dôvodu dôvodného odstúpenia od týchto zmlúv, resp. od zmluvy o rezervačnom poplatku

za nehnuteľnosť, takto koncipovaná zmluvná pokuta je neplatným dojednaním. Súd prvej inštancie preto
žalobe žalobcov v zmysle § 3 ods. 1, § 37 ods. 1, ods. 2, § 39, § 50a ods. 1, § 51, 451 ods. 1, ods. 2,
§ 456, § 457 Občianskeho zákonníka vyhovel.

7. Súd prvej inštancie uložil podľa § 517 ods. 1, ods. 2, § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a § 3

nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. (účinného ku dňu vzniku omeškania), žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcom i uplatnené úroky z omeškania vo výške stanovenej nariadením vlády č.
87/1995 Z. z. a to vo výške 5 % ročne od dňa 26.6.2018 t. j. odo dňa nasledujúceho po dni doručenia
žaloby žalovanej, nakoľko až týmto dňom sa mohla dozvedieť, že sa s plnením dostala do omeškania. V
prevyšujúcej časti (pôvodne požadovaného úroku z omeškania od 24.2.2018 súd prvej inštancie žalobu

zamietol).

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. a žalobcom, ktorí mali
v konaní úspech 98 %, neúspech 2 % (žalobcami požadovaný nárok vrátane príslušenstva ku dňu
rozhodnutiapredstavuje10.860eurapriznaný10.693eur),priznalvočižalovanejnáhradutrovkonaniav

rozsahu96%stým,žeovýškenáhradytrovkonaniarozhodnepoprávoplatnostirozsudkusamostatným
uznesením.

9. Proti vyhovujúcemu výroku a výroku o trovách konania podala žalovaná odvolanie z dôvodu podľa §
365 ods. 1 písm. b), písm. e), písm. f) a písm. h) zákona č. 160/2015 Z. z

C. s. p. a žiadala rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zrušiť. Podstatným zhrnutím
skutkových tvrdení a právnych argumentov jej odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka že,
jej nebolo umožnené hájiť sa na súde účinne, nakoľko jej súd prvej inštancie neumožnil vyjadriť sa v
záverečnej reči, neumožnil jej pýtať sa otázky žalobcu, žalobcov advokát jej neustále skákal do reči,
pričom súd prvej inštancie ho nenapomenul a znemožnil jej hovoriť súvisle, predniesť svoje dôkazy a

pod., ňou navrhované dôkazy boli súdom prvej inštancie odignorované a žiaden z nich nebol vykonaný,
žiaden svedok nebol vypočutý, celé pojednávanie bolo vedené tendečne a nespravodlivo voči nej,
advokát žalobcu sa vyjadroval písomne aj ústne voči nej ponižujúco, znevažujúco a dokonca ju obvinil
z podvodu, čo je nehorázne klamstvo a sudkyňa ho nijako nenapomenula; konajúca sudkyňa zaslala
rozsudok, vyhotovený 11.12.2019 až v januári 2020 a to na adresu, na ktorej sa nezdržiava, pričom

tvrdila, že chce do konca roka 2019 uzatvoriť túto vec. Jej prioritou bolo bez dôkazov a vypočutí svedkov
ukončiť pojednávanie. To, že sa nezdržiava na adrese trvalého bydliska jej bolo oznámené ústne,
písomne v každej komunikácii súdu, vedela o nej, aj o jej ťažkej životnej situácii a to že sa musí starať
o rodičov vo vysokom veku a s ťažkými diagnózami, vrátane čiastočnej imobility. Zdržiava sa v byte
rodičov, na adrese prechodného pobytu. Napadnutý rozsudok opomenul právnu argumentáciu k danej

veci a je v podstate aj vizuálne aj obsahovo temer totožný so žalobou advokáta E..

10. Žiada o vypočutie svedka Z.. A.. Z. S. a P.. K. K., ktorá je žalobkyňou (manželka P.. Z. K.E.)
ako aj o predloženie znaleckého posudku zo strany žalobcov o tom, že spôsob predaja jej bytu t. č.
zaťažený stavebným úverom vraj nebolo možné predať tak, aby sa jej stavebné sporenie preložilo na

iný, ňou kupovaný byt, pričom počas konania zmeny v zabezpečení úveru a katastrálneho konania si
hypotekárne banky medzi sebou vykomunikujú spôsob a termíny prevodu nehnuteľností a zaznačenia
plomby na liste vlastníctva nového, ňou kupovaného bytu, pričom banka žalobcu mala počkať na tieto
úkony a alikvotnú časť kúpnej ceny uvoľniť až po označení plomby na nimi kupovanom byte a ostatnésúvisiace úkony. Iste nejde o jednoduchú záležitosť, ale riešiteľnú, ktorú banky robia, ČSOB Stavebná
sporiteľňa s takýmto postupom súhlasila, má na to tlačivá, nakoľko zmena zabezpečenia úveruje bežná
záležitosť. Žalobcovia si mali toto vykomunikovať so svojou hypotekárnou bankou, resp. nájsť poradcu,

ktorý to za nich urobí. Neurobili tak. Ich poradkyňa však nebola schopná vyrokovať podmienky uvoľnenia
financií a súhlasu banky s preložením jej úveru na iný byt a žalobca s ňou aj ukončil spoluprácu. Je
absolútny nezmysel, čo tvrdil advokát žalobcov, že takýto postup je protiprávny a nemožný a nikdy sa
takýto postup nepoužil v praxi, podotkla, že takýto dôkaz svojich nezmyselných tvrdení nepredložil a
ani nemôže predložiť. Nakoľko kupujúci, K., od počiatku vedeli presne o právnom stave jej bytu a akým

spôsob ho chce v podstate vymeniť za iný, viac vyhovujúci jej zdravotným ťažkostiam, súhlasili s týmto
spôsobom kúpy. Na pojednávaní prišli s novým tvrdením, že vraj mali hypotekárny certifikát na sumu
vyššiu ako 200.000 eur a to počas trvania rezervačnej zmluvy, o čom ju neinformovali. Prečo? Tento
dôkaz jej nebol zaslaný, súd jej v kópii nezaslal tento dôkaz. Aj toto dokazuje ich špekulatívny prístup ku
kúpe jej bytu. Doteraz svoj skutočný úmysel nepreukázali, ani dostatok finančných prostriedkov na jeho
kúpu a odmietli odpovedať aj na otázku, či kúpili nejaký byt, keď údajne mali schválený úver. Schválenie

úveru jej však nikdy neoznámili, ani ho nepreukázali a rozhodne ho nemohli mať schválený na základe
znaleckého posudku jej bytu, nakoľko odmietli dokončiť návrhy kúpnej zmluvy, ku ktorým ich opakovane
vyzývala. Žalobcovia tvrdošijne odmietali pristúpiť k finalizácii kúpnej zmluvy a preto nemohli načerpať
úver na kúpu jej bytu. Či si kupovali, prepisovali v rámci rodiny alebo iné čo robili nedokazuje, že by chceli
kúpiť jej byt. A ak mali finančnú hotovosť k dispozícii, nepreukázali sa ňou nijako, ani jej to neoznámili

a nechceli rokovať, odmietali akúkoľvek alternatívu, ktorá by viedla k úspešnej kúpe jej bytu, k čomu
dôkazy písomné doložila a svedkami vie dokázať tieto skutočnosti.

11. Svedok rozhovorov so žalobcami, finančnou poradkyňou a zamestnankyňami pobočky VUB, a.s.
v tom čase v Poluse, dnes Vivo, Z.. A.. Z. S., je ochotný vypovedať pred súdom, že presne vedeli,

aký bude postup predaja jej bytu, že potrebujú s bankou, kde si chceli vyrokovať hypotekárny úver s
bankou, že si úver preloží a až následne bude ich hypotekárna banka, ako aj oni ako kupujúci, zapísaní
na liste vlastníctva v katastri nehnuteľností. Toto je bežným a legálnym, normálnym spôsobom predaja
bytu zaťaženého úverom pre prípady, kedy si predávajúci kupuje nový byt a nevypláca existujúci úver
na bývanie ale mení spôsob jeho zabezpečenia. Tvrdenia žalobcov, že nevedeli ako sa bude predávať

jej byt nie je pravdivý. Návrh kúpnej zmluvy dostali osobne, ako aj emailom a dôkaz o tejto skutočnosti
predložila súdu prvej inštancie dvakrát, písomne a na druhom pojednávaní opakovane aj listinne, čo
súd nezobral do úvahy ani sa k nemu nijako nevyjadril. O spôsobe predaja jej bytu boli informovaní
žalobcovia aj dlhodobou realitnou maklérkou, s ktorou rokovala o kúpe nového bytu, kde by si mohla
presunúť úver, na osobnom stretnutí. Návrh kúpnej zmluvy mali žalobcovia doplniť, navrhnúť prípadne

zmeny, čo však ani raz neurobili. Žalobcov opakovane, písomne, ústne a osobne vyzývala, aby platne
uzatvorenú rezervačnú zmluvu spolu s návrhom na kúpnu zmluvu predĺžili, nakoľko nemali financie,
avšak zrejme už nemali ani úmysel kúpiť jej byt, pretože túto možnosť, s ktorou najprv súhlasili, že sa
predĺži rezervačná zmluva, odignorovali a aj po jej uplynutí pokračovali v jej zavádzaní, že byt kúpiť
chcú, hoci vedeli a bolo všeobecne známe, že ceny na trhu nehnuteľností sa zvyšujú a ona mala

zámer si kúpiť byt v rovnakej rozlohe ale s výťahom a balkónom a nakoľko končili výhodné podmienky
poskytovania hypotekárnych úverov v júni 2018, bolo veľmi ťažké nájsť vhodný byt, nakoľko ponuka
bytov bola dramaticky nízka. Tento stav v podstate trvá v Bratislave dodnes.

12. Nie je pravda tvrdenie súdu prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku k tejto veci, že by sa

nevedeli dohodnúť o podstatných náležitostiach a že vraj tieto neboli riešené vopred. Svoj návrh zaslala,
aj rezervačnej zmluvy aj kúpnej zmluvy, dosvedčí svedok, písomné dôkazy súd odmieta pripustiť, nevie
z akého dôvodu, pričom jasne vypovedajú o skutočnostiach, ktoré tvrdí. Ak by rezervačnú zmluvu
žalobcovia nepovažovali za platnú, prečo ju zavádzali svojím konaním, že chcú vlastniť jej byt a že
spravia všetko preto, aby ku kúpe došlo, pričom konali v rozpore s týmito vyhláseniami ešte aj po jej

uplynutí? Na základe čoho usúdil súd, že odfotená cifra na mobile je účet žalobcov v relevantnom čase
a na akom čísle účtu, keďže na fotke tieto údaje nie sú! Nie je pravda ani to, že vraj údajne chcela
vylákať kúpnu cenu v hotovosti od žalobcov. Naopak, žalobcovia odmietli ísť vložiť financie k notárovi a
podpísať zápisnicu, nakoľko by sa de iure zaviazali ku kúpe bytu, nenavrhli iný termín, či iného notára
ani iný spôsob dohody na kúpe bytu. Jednoducho odmietli akúkoľvek alternatívu, ktorá by viedla k ich

záväzku kúpiť byt tak, ako sa k tomu zaviazali.

13. Odstúpenie od rezervačnej zmluvy si nedohodli žalobcovia, a jediné čo ich pár dní po vypršaní
zmluvy zaujímalo, aby im „vrátila“ rezerváciu za byt. Ale záväzkovo-právne vzťahy sa tak isto ako ajiné zákonné povinnosti riadia zákonom a i keď je dnes možno moderné vybaviť si na súde už pomaly
čokoľvek vie, že je to „nová“ taktika niektorých advokátov, zneplatniť riadne podpísané a platné zmluvy
a v podstate hodiť zodpovednosť na predávajúceho a ešte ho obviniť krivo z bezdôvodného obohatenia.

Vyzerá to ako vynikajúci biznis, nakoľko by išlo až o 5 % úrok, aký v banke by nikto nedal. Považuje za
hrubé porušenie morálky, etiky a dobrých mravov, že sa žalobcovia zaviazali ku kúpe jej bytu, nikomu ho
kvôli ich klamstvám nepredala, nerobila obhliadky a tri mesiace po uplynutí rezervačnej zmluvy ju ešte
stále zavádzali ako byt chcú kúpiť. Byt z inzercie stiahla, nikomu ho nepredala a riadila sa vyjadreniami
žalobcov, verila im a musela predchádzajúcej záujemkyni vrátiť 3.000 eur, čo doložila, avšak aj tento

dôkaz súd ignoroval.

14. V súlade s názorom českého ústavného súdu, že vyhlasovanie zmlúv medzi fyzickými osobami
za neplatné, len kvôli nejakým formálnym nedostatkom, či nepresným formuláciám, pričom úmysel
a ciel záväzkov je jasný, považuje za absolútne neprípustné. Nie je pravdou ani vyhlásenie súdu
prvej inštancie, že sa mala bezdôvodne obohatiť. Absentuje právna argumentácia a výklad príslušných

paragrafov a jej konanie nemá s týmito ustanoveniami nič spoločné. Na oboch pojednávaniach bolo
cítiť, že žalobcovia sú favorizovaní, advokát jej mohol skákať do reči bez napomenutia, mohol ju slovne
napádať, ste ŠTBáčka, buďte ticho a pod. Toto si vyprosila a žiadala o ospravedlnenie, nakoľko za
bývalého režimu ona aj jej rodina boli perzekvovaní za ich vieru a vytrpela si dosť a vyprosí si, aby
ju osočoval nejaký advokát, ktorý háji lož. V roku 1989 mala 16 rokov a ani ona, ani blízka či široká

rodina nikdy nespolupracovala so žiadnymi tajnými službami, nedonášala na nikoho ale ktovie, či je
takáto morálne čistá aj rodina advokáta žalobcu a on sám. Preto podáva podnet na prešetrenie za
urážku na cti, porušenie ľudských práv a za hanobenie rasy, náboženstva a ostatné... a to dokonca
na súdnom pojednávaní. Horeuvedené skutočnosti je pripravená preukázať, ak jej bude umožnené
spravodlivé a vyvážené súdne pojednávanie a konečne bude aj ona vypočutá a že budú vykonané aj

všetky navrhované, dôkazy a budú predvolaní aj svedkovia, ktorí boli prítomní na rokovaniach u nej
doma ako aj v banke.

15. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej žiadali rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých
výrokoch potvrdiť ako vecne správny. Zotrvali na všetkých svojich písomných a ústnych vyjadreniach

a predložených dôkazoch, ktoré hodnoverne preukazujú ich tvrdenia. Zastávali názor, že súd prvej
inštancie riadne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil, pričom vykonal všetky dôkazy,
ktoré sporové strany predložili a zabezpečili v rámci súdnych pojednávaní. Mali za to, že odvolanie
žalovanej neobsahuje všetky zákonné náležitosti nevyhnutné pre podanie odvolania a žiadali, aby
odvolací súd odvolanie odmietol podľa § 386 písm. d) C. s. p.

16. Domnievali sa, že žalovaná v odvolaní uvádza ničím nepodložené a žiadnym hodnoverným dôkazom
nepreukázanéklamstvá;počasceléhotrvaniakonaniapredsúdomprvejinštancienepredložilaanijeden
hodnoverný dôkaz, ktorý by preukazoval čo len jedno z jej klamlivých tvrdení. Odvolanie je chaotické,
nekonzistentné a nezrozumiteľné. Zo strany súdu prvej inštancie boli vykonané všetky dôkazy navrhnuté

sporovými stranami, ktoré súviseli s predmetom sporu a ktoré boli sporové strany schopné zabezpečiť
s poukazom na koncentračnú zásadu upravenú v C. s. p. Boli názoru, že je v rozpore s ustanoveniami
C. s. p., aby žalovaná v rámci odvolacieho konania navrhovala nové dôkazy, ktoré mohla navrhnúť a
predložiť, prípadne zabezpečiť v rámci konania pred súdom prvej inštancie. Žalovaná sa v priebehu
konania pred súdom prvej inštancie vyjadrovala vždy veľmi rozsiahlo a to aj k veciam nesúvisiacim s

predmetom sporu, čo hodnoverne preukazujú nielen jej písomné vyjadrenia ale aj zvukové záznamy
vyhotovenézpojednávanípredsúdomprvejinštancie.Počasceléhokonaniapredsúdomprvejinštancie
nepredložila ani jeden hodnoverný dôkaz preukazujúc čo i len jedno jej tvrdenie. Počas celého trvania
konania pred súdom prvej inštancie nezabezpečila na pojednávaní účasť ani jedného ňou navrhovaného
svedka - hoci ich výpovede by aj tak nemali žiadnu súvislosť s predmetom sporu.

17. Mali za to, že hodnoverne preukázali, že počas doby necelého mesiaca trvajúceho zmluvného
vzťahu, žalovaná nikdy neposkytla žalobcom súčinnosť. Žalobcovia mali zabezpečené finančné
prostriedky minimálne vo výške 204.200 eur zo strany VÚB, a. s. Žalovaná si nezabezpečila odstránenie
záložného práva v prospech ČSOB stavebná sporiteľňa, a. s. zo svojej nehnuteľnosti; tiež nikdy nevrátila

žalobcom zloženú zálohu vo výške 10.000 eur po skončení platnosti ich krátkeho zmluvného vzťahu a
to ani po predaji predmetnej nehnuteľnosti zo strany žalovanej.18. Zo strany žalobcov bolo hodnoverne preukázané dôkazmi, že žalovaná sa bezdôvodne obohatila
na úkor žalobcov o sumu vo výške 10.000 eur s príslušenstvom a to jednak v rozpore s príslušnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj v rozpore s dobrými mravmi. Majú dôvodné pochybnosti

o tom, či je schopná porozumieť súvislostiam a skutkovému a právnemu stavu v predmetnej sporovej
veci. Žalovaná dobrovoľne nevyužila svoje procesné práva v zmysle ustanovení C. s. p. na svoju obranu,
na predkladanie dôkazov ako ani na zabezpečenie si právneho zástupcu.

19. Poukázali na skutočnosť, že žalovaná si pravdepodobne nie je vedomá ani toho, že ceny

nehnuteľností neustále rastú a to aj v období medzi krátkym zmluvným vzťahom medzi stranami a
reálnympredajompredmetnejnehnuteľnostinovémuvlastníkovizostranyžalovanejvroku2019;logicky
tak musela svoju nehnuteľnosť predať výhodnejšie a za vyššiu kúpnu cenu, ako mala dohodnutú so
žalobcami.

20. V konaní pred súdom prvej inštancie hodnoverne preukázali, že žalovaná mala záujem od žalobcu

vylákať (okrem už sporných 10.000 eur) aj ďalšiu vysokú sumu vo výške 16.000 eur v hotovosti.
Sporové strany si boli v konaní pred súdom prvej inštancie vždy rovné a žiadna sporová strana nebola
ani uprednostňovaná a ani diskriminovaná pri uplatňovaní svojich práv vyplývajúcich z ustanovení
C. s. p. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo hodnoverne preukázané, že žalovaná konala v
rozpore so zákonom ako aj v rozpore s dobrými mravmi a žiadne svoje tvrdenie nepreukázala žiadnym

hodnoverným dôkazom. Na pojednávaní dňa 15.11.2019 sama uviedla, že neposkytla žalobcom
súčinnosť pri podpise záložných zmlúv a zmluvy o poskytnutí úveru najmä tým, že nebola ochotná
predložiť pracovníkom VÚB, a. s. svoj občiansky preukaz a ani svoje rodné číslo a ani neprišla podpísať
záložné zmluvy do VÚB, a. s.. Banka VÚB, a. s., ktorá mala poskytnúť úver žalobcovi tak nemohla ďalej
konať bez náležitej súčinnosti žalovanej.

21. Žalobcom nikdy neposlala a ani nepredložila návrh kúpnej zmluvy na nehnuteľnosť po podpise
Zmluvy o rezervačnom poplatku za nehnuteľnosť zo dňa 29.1.2018 a to ani napriek viacerým výzvam zo
strany žalobcov. Nezabezpečila odstránenie záložného práva v prospech ČSOB stavebná sporiteľňa,
a. s. pod V-6992/15 zo dňa 13.4.2015 zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území

K. Z., okres: C. P., napriek tomu, že sa v spornej zmluve zaviazala, že predmetné záložné právo
odstráni z predmetného listu vlastníctva najneskôr do 13.3.2018, pričom tak nekonala. Nezabezpečila
si inú nehnuteľnosť za účelom presťahovania sa do inej jej vhodnej nehnuteľnosti. Nepreukázala, že by
mala v období od 29.1.2018 do 23.2.2018 (platnosť spornej zmluvy) písomný súhlas ČSOB stavebná
sporiteľňa, a. s. na predčasné splatenie a vyčíslenie úveru poskytnutého žalovanej a zabezpečenému

nehnuteľnosťou žalovanej.

22. Hodnoverne nepreukázala žiadnym dôkazom vznik akýchkoľvek nákladov a ani škody v súvislosti
so sporným zmluvným vzťahom trvajúcim celkovo od 29.1.2018 do 23.2.2018 teda necelý kalendárny
mesiac. Žalobcovia však hodnoverne preukázali, že im konaním, resp. nekonaním žalovanej vznikla

škoda a to minimálne za vyhotovenie znaleckého posudku na nehnuteľnosť žalovanej.

23. Zdôrazňovali, že sa nikdy nezaviazali na kúpu nehnuteľnosti žalovanej so záložným právom. Zmluva
o rezervačnom poplatku za nehnuteľnosť zo dňa 29.1.2018 uzatvorená medzi stranami je absolútne
neplatný právny úkon v zmysle § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko medzi zmluvnými

stranami nikdy nedošlo k dohode o podstatných náležitostiach budúcej kúpnej zmluvy s poukazom na
§ 50a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zmluva o rezervačnom poplatku za nehnuteľnosť z 29.1.2018
uzatvorená medzi stranami je absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 37 ods. 1, § 39 Občianskeho
zákonníka, nakoľko medzi zmluvnými stranami nikdy nedošlo k dohode ako sa má naložiť so žalobcom
zaplatenou prvou časťou kúpnej ceny (záloha) vo výške 10.000 eur za nehnuteľnosť žalovanej.

24. Poukázali ďalej na skutočnosť, čo potvrdila aj žalovaná svojou výpoveďou pred konajúcim súdom, že
nemalazáujemnatom,abysajejúverposkytnutýazabezpečenývprospechČSOBstavebnásporiteľňa,
a.s. vyplatil z úveru žalobcov poskytnutého zo strany VÚB, a.s. Žalovaná nedisponovala v období od
29.1.2018 do 23.2.2018 finančnou hotovosťou, aby vyplatila úver žalovanej poskytnutý zo strany a

zabezpečený v prospech ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s.; tiež nedisponovala inou nehnuteľnosťou,
ktorú by mohla založiť ako zábezpeku za poskytnutý úver zo strany ČSOB stavebná sporiteľňa, a.s.25. Žalovaná v odvolacej replike neuviedla žiadne nové skutočnosti; tvrdenia žalobcov uvedené vo
vyjadrení k odvolaniu považovala za nezmysly a klamstvá. K vyjadreniu pripojila dôkaz „Podanie
vyhlásenia k Vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného zo dňa 17.2.2020 spisová značka č.

15C/25/218-100.

26. Žalobcovia v odvolacej duplike zotrvali na všetkých svojich písomných a ústnych vyjadreniach a
predložených dôkazov, ktoré hodnoverne preukazujú ich tvrdenia.

27. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, ďalej len „C. s. p.“), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom
výroku, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a
contrario C. s. p., keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem; dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom vyhovujúcom výroku vecne správny, preto ho v súlade s

§ 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil. Z dôvodu vecnej správnosti napadnutého vyhovujúceho výroku, odvolací
súd potvrdil aj odvolaním napadnutý výrok o trovách konania. Rozsudok verejne vyhlásil 31.10.2022 (§
219 ods. 3 C. s. p.).

28. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na závere, že zmluva o rezervácii je nezrozumiteľná,

neurčitá a nejasná, a preto neplatná, pričom dojednaný poplatok pokiaľ má predstavovať sankciu sa
prieči i dobrým mravom. A nakoľko dojednanie o rezervačnom poplatku ako aj dojednanie rezervačnej
zmluvy ako celku je neplatné, zaplatením rezervačného poplatku žalobcami a jeho prijatím žalovanou
došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovanej, ktoré je povinná vydať.

29. Podľa § 380 ods. 1 C. s. p. je odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi a v zmysle odseku 2 tohto
ustanoveniaprihliadaexoffolennavady,ktorésatýkajúprocesnýchpodmienok.Ideovyjadreniezásady
rovnosti zbraní a zásady kontradiktórnosti civilného sporového konania v štádiu odvolacieho konania.
Uvedené v praxi znamená, že odvolací súd preskúmava napadnuté rozhodnutie len z dôvodov, ktoré
odvolateľ uvádza výslovne vo svojom odvolaní.

30. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že podľa § 380 ods. 1 C. s. p. je viazaný dôvodmi
odvolania nielen v zmysle ich paragrafového vymedzenia, ale aj konkrétneho skutkového vymedzenia,
keď pri viazanosti dôvodmi odvolania neprichádza do úvahy vyhľadávanie konkrétnych skutočností v
napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie a jeho postupe, ktoré by bolo možné prípadne podradiť pod

niektorý zo zákonných dôvodov odvolania, pretože je neprípustné, aby odvolací súd sám vyhľadával
konkrétne vady rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie v neprospech strany, ktorá odvolanie
nepodala a v prospech ktorej napadnuté rozhodnutie vyznelo; z uvedeného potom vyplýva požiadavka
aj na kvalitatívne vymedzenie odvolacieho dôvodu z hľadiska skutkovej a právnej argumentácie,
nachádzajúca svoj základ v tom, že strana sporu je zodpovedná za to, že v konaní bude účinne

uplatňovaťsvojeprocesnéprávaajvodvolacomkonaní.Jenotorietou,žekzodpovednémuuplatňovaniu
vlastných procesných práv patrí tiež požiadavka, aby strana sporu mala jasno v dôvodoch svojej
nespokojnosti s rozhodnutím súdu prvej inštancie.

31.Žalovanávpodanomodvolanísíceuviedla,žeodvolaniepodávaajzdôvodupodľa§365ods.1písm.

f) a písm. h) C. s. p. avšak z obsahu podaného odvolania nevyplýva, v čom konkrétne súd prvej inštancie
pochybilvprocesezisťovaniaskutkovéhostavuveci,resp.včomkonkrétnespočívanesprávnaaplikácia
právnych predpisov na takto zistený skutkový stav veci. Žalovaná v podanom odvolaní iba replikuje
vyjadrenia, ktoré uvádzala aj v priebehu konania na súde prvej inštancie. Odvolací súd preto nemal
vymedzenýrozsahprieskumnejčinnostizhľadiskaposúdeniasprávnostiskutkovýchaprávnychzáverov

prijatých súdom prvej inštancie. Z uvedeného dôvodu je potrebné rozhodnutie súdu prvej považovať za
vecne správne.

32. Žalovaná ďalej namietala, že jej nebolo umožnené na súde sa účinne hájiť, nakoľko súd prvej
inštancie jej neumožnil vyjadriť sa v záverečnej reči, pýtať sa otázky na žalobcu a žalobcov advokát jej

neustále skákal do reči, pričom súd prvej inštancie ho nenapomenul a neumožnil jej hovoriť, predniesť
dôkazy a pod., čím zrejme mala za daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C. s p. K tomuto
odvolací súd poznamenáva, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a
právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetkyprávne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo
na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (napr.
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 26/94).

33. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p. treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak
zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej

ochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť
sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť
rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom
svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio
iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).

34. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovanej bola žaloba riadne doručená, žalovaná využila svoje právo a k
žalobesavyjadrila,žalovanejbolonáslednedoručenéajďalšievyjadreniežalobcu.Žalovanábolariadne
predvolaná na pojednávanie súdu, ktoré sa konalo 15.11.2019, z obsahu zvukového záznamu vyplýva,
že na pojednávaní súdu bola riadne vypočutá a pojednávanie bolo odročené na nový termín 11.12.2019
s tým, že strany v lehote 10 dní zhrnú vykonané dôkazy a pripravia si záverečnú reč. Žalobkyňa doručila

súdu prvej inštancie záverečnú reč 27.11.2019. Z opísaného priebehu súdneho konania je zrejmé,
že účelom pojednávania, ktoré sa konalo 11.12.2019 bolo prednesenie záverečných rečí a záverečné
zhrnutie vykonaného dokazovania, čo žalobkyni bolo súdom prvej inštancie umožnené. Z obsahu spisu
a ani zo zvukových záznamov z pojednávaní nevyplýva, že žalovaná sa nemohla v konaní brániť,
vyjadrovať sa k veci, či navrhovať dôkazy. Žalovanou vytýkané pochybenie súdu prvej inštancie, preto

odvolací súd posúdil za v celom rozsahu neopodstatnené.

35. K námietke nevykonania dôkazov súdom prvej inštancie odvolací súd pripomína, že súdna prax
je jednotná v názore, že k procesným právam strany sporu nepatrí, aby bol súdom vykonaný každý
ňou navrhnutý dôkaz alebo dôkaz, o ktorom sa procesná strana subjektívne domnieva, že by mal byť

súdom vykonaný. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť
to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz
na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Odvolací súd je názoru, že v danej veci súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie rozhodujúcich skutočností. Žalovaná v podanom
odvolaní nekonkretizovala dôkazy, ktoré súd prvej inštancie nevykonal a ktorých nevykonanie malo mať

vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia. Z obsahu spisu však vyplýva, že súd prvej inštancie
zamietol návrhy na vykonanie dokazovania navrhované žalovanou v poslednom písomnom podaní, t. j.
v podaní zo dňa 24.11.2019, v ktorom navrhovala vypočutie žalobkyne 2/ k otázke predloženia návrhu
kúpnej zmluvy a Z. S., ktorý mal byť svedkom rokovaní so žalobcami. Vzhľadom na to, že súd prvej
inštancie žalobe vyhovel z dôvodu, že dojednanie o rezervačnom poplatku je neplatné pre rozpor s

dobrými mravmi a rezervačná zmluva ako celok je neplatná z dôvodu nezrozumiteľnosti, neurčitosti
a nejasnosti, odvolací súd v súlade so súdom prvej inštancie konštatuje, že vykonanie navrhovaných
dôkazov by bolo nadbytočné a z hľadiska zistenia a posúdenia rozhodujúcich skutočností aj nepotrebné
a nehospodárne.

36. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolacie námietky žalovanej odvolací súd vyhodnotil
v ich súhrne ako právne irelevantné, teda také, ktoré neboli spôsobilé privodiť zmenu rozsudku súdu
prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a v závislom výroku o trovách konania v prospech
žalovanej.

37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v
spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcom 1/ a 2/ priznal proti žalovanej plný
nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mali vo veci plný úspech.

38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).