Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa nedeľa 13. november 2022

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9Ek/2179/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122381251
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Veronika Timková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2022:6122381251.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: H. O., X.. XX.XX.XXXX, V. L. Z. XX,
XXX XX R., právne zast.: JUDr. Juraj Dragún, advokát so sídlom Pod hájkom 1436/35, 909 01 Skalica,
zapísaný v zozname usadených euroadvokátov SAK pod č. 300364, IČO: 51 829 452, proti povinnému:
V. F., X.. XX.XX.XXXX, V. L. H. XXX/XX, XXX XX F., o vymoženie 5500 Eur s prísl., vedenej súdnym
exekútorom: Mgr. Ľudovít Zelíska, so sídlom exekútorského úradu Podzámska 37, 920 01 Hlohovec,

IČO: 36 091 669, pod číslom 194EX 516/22, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. Oprávnenému sa voči povinnému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania o návrhu
povinného na zastavenie exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa Návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa

28.07.2022 domáhal od povinného vymoženia 5500 Eur s prísl. na základe exekučného titulu - Platobný
rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 10.06.2022, sp. zn. 37Up/532/2022, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 30.06.2022 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 02.08.2022 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho
exekútora Mgr. Ľudovíta Zelísku, so sídlom exekútorského úradu Podzámska 37, 920 01 Hlohovec, IČO:
36 091 669, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 194EX 516/22.

3. Súdny exekútor dňa 09.09.2022 postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie
exekúcie. Následne súdu dňa 09.11.2022 doručil súdu doručenku od upovedomenia o začatí exekúcie.
Povinnému bolo upovedomenie o začatí exekúcie zaslané na adresu trvalého pobytu, a to 15.08.2022.
Následne bola táto zásielka vrátená späť na exekútorský úrad dňa 06.09.2022 (na exekútorský úrad
doručená 09.09.2022) s vyznačením, že zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote. Následne však
bola táto zásielka doručená do vlastných rúk povinnému a to dňa 19.09.2022, čo mal súd za preukázané

z predloženej doručenky. Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie podal na poštovú prepravu dňa
30.08.2022 a doručený na exekútorský úrad bol dňa 31.08.2022. S ohľadom na uvedené skutočnosti,
súd uvádza, že návrh povinného bol podaný v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote. Takto podaný
návrh na zastavenie exekúcie má odkladný účinok.
4. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že nevie ako je možné, že sa vedie
exekúcie a jemu nikto nič neoznámil. Nebolo mu doručené ani oznámenie o začatí exekúcie a dozvedel

sa o exekúcii len od svojho zamestnávateľa. Povinný uviedol, že sa pýtal aj na pošte, avšak mu oznámili,
že žiadny list tam preňho nie je. Povinný žiada o zastavenie exekúcie z dôvodu, že sú tu skutočnosti,
ktoré bránia vymáhateľnosti vymáhanej pohľadávky. Povinný uviedol, že pôžičku si nezobral on ale jeho
matka, on si žiadne peniaze nepožičal. Okrem uvedeného povinný uviedol, že matka mu povedala, že
pôžičku postupne spláca, a preto je vylúčené, aby bol dlh stále 5500 Eur. Zároveň povinný uviedol, že
on by aj ten dlh splatil, ale nemôže všetko zaplatiť jednorazovou úhradou a výška zrážok zo mzdy je

preňho neprimerane vysoká a navrhol plnenie splátkovým kalendárom.5. K návrhu na zastavenie exekúcie sa vyjadril aj oprávnený, ktorý uviedol, že s návrhom povinného
nesúhlasí a považuje ho za nedôvodný. Oprávnený trvá na vedení exekúcie na majetok povinného.
Zároveň sa oprávnený vyjadril k žiadosti povinného o povolenie plnenia dlhu v splátkach.

6. Súdny exekútor sa bližšie k návrhu na zastavenie exekúcie nevyjadril.
7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,

b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie

exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor

vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu
zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

11. Podľa § 226 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, právoplatnosť je vlastnosť súdneho
rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia.
12. Podľa § 232 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, vykonateľnosť je vlastnosť súdneho
rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej
vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami.

13. Súd dáva do pozornosti skutočnosť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na
každú námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto súd sa nezaoberal
všetkými tvrdeniami povinného uvedenými v návrhu na zastavenie exekúcie, ale iba tými ktoré považuje
za rozhodujúce pre posudzovanie návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
14. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého

účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným
poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré
spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré
je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe
mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).

15. Základným predpokladom na úspešné a zákonné vedenie exekúcie oprávneného voči povinnému
je existencia riadneho exekučného titulu. Exekučný titul tvorí podklad exekučného konania, na základe
ktorého exekúcia prebieha. Riadnym exekučným titulom môže byť iba rozhodnutie, ktoré je vykonateľné.
Pod vykonateľnosťou rozumieme takú vlastnosť civilných rozhodnutí, ktorá umožňuje vynútiť splnenie
povinnosti v nej obsiahnutej prostriedkami štátnomocenského donútenia. Vykonateľnosť rozoznávame

formálnu a materiálnu. Pod formálnou vykonateľnosťou rozumieme splnenie formálnych predpokladov
na to, aby rozhodnutie mohlo byť označené za vykonateľné. Formálna vykonateľnosť rozhodnutia
sa osvedčuje ako tzv. doložka vykonateľnosti, ktorou rozhodnutie opatrí príslušný orgán. Formálna
vykonateľnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi
opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Pod

materiálnou vykonateľnosťou, naopak, rozumieme súhrn materiálnych znakov, ktoré zabezpečujú
reálnu vynútiteľnosť práva obsiahnutého v exekučnom titule (v rozhodnutí súdu). Pod materiálnou
vykonateľnosťou rozhodnutia rozumieme predovšetkým taký enunciát (výrokovú časť) súdneho
rozhodnutia, ktorý umožňuje exekúciu niektorým zo spôsobov uvedených v Exekučnom poriadku.
16. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že žiada, aby bola exekúcia zastavená,

nakoľko on si žiadnu pôžičku nezobral, ale zobrala si ju jeho matka. Vo vzťahu k uvedeným
skutočnostiam súd uvádza, že námietka týchto skutočností v exekučnom konaní je neopodstatnená,
nakoľko ide o skutočnosti, ktoré nastali ešte pred vydaním samotného exekučného titulu, a teda tieto
námietky mohol povinný uplatniť ešte v rámci základného konania vedeného na Okresnom súde BanskáBystrica pod sp. zn. 37Up/532/2022. Exekučný súd vo vykonávacom (exekučnom) konaní vychádza z
právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Vo vykonávacom (exekučnom)
konaní súd právo nenachádza, ale len vykonáva to, o čom bolo už právoplatne rozhodnuté a nenahrádza

tak súd v základom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je vykonateľným rozhodnutím
vo veci samej (exekučným titulom) viazaný, neprináleží mu posudzovať ani revidovať rozhodnutie, ktoré
mu je ako exekučný titul predložené, ani preskúmavať procesný postup súdu v základom konaní. Súd
poukazuje na skutočnosť, že tieto skutočnosti mal a mohol povinný namietať v základnom konaní, ktoré
predchádzalo vydaniu exekučného titulu. Zároveň súd naviac dodáva, že mal zo spisu vedeného na

OkresnomsúdeBanskáBystricapodsp.zn.37Up/532/2022zapreukázané,žeexekučnýtitulbolvydaný
na podklade Zmluvy o pristúpení k záväzku, ktorú uzatvoril oprávnený s povinným dňa 15.10.2021. V
zmysle tejto zmluvy povinný ako pristupujúci dlžník pristúpil k záväzku pôvodného dlžníka, pričom sa
zaviazal, že za pôvodného dlžníka splní v plnom rozsahu celý peňažný záväzok pôvodného dlžníka. Na
podklade tejto Zmluvy bol následne vydaný exekučný titul. V prípade, ak povinný (v pôvodnom konaní
žalovaný) s exekučným titulom nesúhlasil, mohol sa voči nemu brániť, a to tak, že by voči nemu v

zákonnej lehote podal odpor. Povinný (žalovaný) však svoje právo nevyužil, nepodal voči platobnému
rozkazu žiadny opravný prostriedok, a tento sa po uplynutí príslušnej zákonnej lehoty stal právoplatným
a vykonateľným, a teda spôsobilým exekučným titulom, na podklade ktorého sa môže viesť exekúcia.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd uvádza, že táto námietka nie je dôvodom v zmysle § 61k odsek
1 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo možné prebiehajúcu exekúciu zastaviť.

17.Ďalšouskutočnosťou,ktorúpovinnýuviedolbolo,žemujehomatkauviedla,žedlhvočioprávnenému
spláca a výška dlhu nemôže byť 5500 Eur. Vo vzťahu k tomuto tvrdeniu povinného súd uvádza,
že povinný musí takúto skutočnosť súdu v rámci exekučného konania preukázať. Súd uvádza, že
konanie o návrhu povinného na zastavenie exekúcie nie je ovládané revíznou zásadou. Povinný, na
ktorom leží dôkazné bremeno, musí preukázať dôvody neprípustnosti exekúcie, musí súdu poskytnúť

relevantné skutkové tvrdenia a tieto aj preukázať relevantnými listinnými dôkaznými prostriedkami.
Povinný však žiadne prílohy k svojmu návrhu na zastavenie exekúcie nepredložil, a teda súd nemal z
návrhu povinného na zastavenie exekúcie za preukázané, že by povinný nárok oprávneného splnil, a
to čo i len čiastočne.
18. Čo sa týka skutočnosti, ktorú uviedol povinný, a teda že mu nikto nič neoznámil ohľadom skutočnosti,

že sa vedie exekúcia, súd uvádza, že mal zo spisu za preukázané, že súdny exekútor povinnému
adresoval zásielku do vlastných rúk, ktorej obsahom bolo upovedomenie o začatí exekúcie. Túto
zásielku si však povinný neprevzal v odbernej lehote a následne bola vrátená súdnemu exekútorovi.
Následne však povinnému bolo upovedomenie o začatí exekúcie riadne doručené (do vlastných rúk),
čo mal súd za preukázané z predloženej doručenky. Zároveň súd uvádza, že doručenie upovedomenia

o začatí exekúcie má vplyv na možnosť podania návrhu na zastavenie exekúcie. Uvedenú možnosť
(právo) povinný aj využil a návrh na zastavenie exekúcie podal ešte pred uplynutím zákonnej 15-dňovej
lehoty na jeho podanie, pričom súd sa ním riadne zaoberal a vysporiadal sa so všetkými relevantnými
skutočnosťami v ňom obsiahnutými. Súd navyše uvádza, že skutočnosť, keď si povinný upovedomenie o
začatí exekúcie neprevezme nemôže mať za následok to, že by si oprávnený nemohol svoju pohľadávku

vymáhať v exekučnom konaní, prípadne, že by došlo k zániku tejto pohľadávky.
19. Súd pre úplnosť dodáva, že o návrhu povinného na povolenie plnenia dlhu v splátkach bude
rozhodovaťsúdnyexekútor,nakoľkotakátoprávomocprináležívzmysleExekučnéhoporiadkusúdnemu
exekútorovi (§ 61g Exekučného poriadku).
20. Súd nepovažoval návrh povinného za dôvodný, nakoľko povinný súdu nepredložil žiadne dôkazy,

ktoré by preukazovali jeho tvrdenia. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal
žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného
titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod
zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za
nedôvodný. Súd s ohľadom na uvedené dospel k záveru, že tu nie je daný dôvod zastavenia exekúcie, a

preto v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, návrh povinného
na zastavenie exekúcie zamietol. (I.výrok)
21. O trovách konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie súd rozhodoval v zmysle § 199a, §
199d Exekučného poriadku a § 255 Civilného sporového poriadku v nadväznosti na § 200 Exekučného
poriadku.Keďžesúdnávrhpovinnéhonazastavenieexekúciezamietol,nároknanáhradutrovbyvznikol

oprávnenému, ktorý bol v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie úspešný. Vzhľadom však
na to, že oprávnený si náhradu trov riadne a včas neuplatnil, súd rozhodol tak, že oprávnenému náhradu
trov nepriznal. (II.výrok)Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu

možné a účelné.