Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. marec 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/2/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8220202167
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8220202167.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr.
Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v právnej veci žalobkyne: O. Š., D.. XX.XX.XXXX, N.
U.. Z. X, XXX XX N., právne zastúpená: JUDr. Matúš Hrib, advokát, so sídlom Na hradbách 5, 085 01
Bardejov, IČO: 42 246 237, proti žalovanému: Ľ. Y., D.. XX.XX.XXXX, N. C. XX, XXX XX C., právne
zastúpený: Mgr. Janka Krakovská, advokátka, so sídlom Tomášikova 35, 040 01 Košice, o vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia
i zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov, č.k.
5C/47/2020-83 zo dňa 28. decembra 2020, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie vo výroku o nariadení zabezpečovacieho opatrenia.

O trovách prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v konečnom rozhodnutí

vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:

„I. Návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

II. Nariaďuje zabezpečovacie opatrenie v znení:

Zriaďuje záložné právo k nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného: a to k parcele Y. č. XX -
záhrada o výmere XXX m2; parcele Y. č. XX - zastavaná plocha a nádvoria o výmere XXX m2; parcele Y.
č. XX - záhrada o výmere XXXX m2; rodinnému domu so súpisným č. XX, postavenému na parcele Y. č.
XX zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. C., a to v prospech žalobkyne za účelom zabezpečenia

budúcej pohľadávky žalobkyne voči žalovanému v celkovej výške 60.000,00 Eur z titulu vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov.“

2. Rozhodnutie okrem iného právne posúdil ustanovením § 324 odsek 1, 3, § 325 odsek 1, 2, § 326
odsek 1, 2, § 343, § 344 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 28.11.2020 sa voči žalovanému
domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva tak, že
do vlastníctva žalovaného prikáže v petite špecifikované hnuteľné veci, automobil C. ixXX, S.:X
nehnuteľnosti - stavby: drevený prístrešok na parkovanie dvoch vozidiel postavený na parcele Y. č. XX
zapísanej na LV č. XXX k.ú. C. a murovaný prízemný letný domček postavený na parcele Y. č. XX
zapísanej na LV č. XXXX k.ú. C.. Do vlastníctva žalobkyne žiadala prikázať automobil C. iXX, S.:G

Zároveň žiadala uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom vyporiadania hnuteľných vecí
sumu 3.000,- eur, titulom vozidiel sumu 750,- eur, titulom vyporiadania nehnuteľností sumu 17.500,- eur,titulom vrátenia výlučných prostriedkov investovaných do jeho výlučného vlastníctva a do nadobudnutia
vecí patriacich do BSM sumu 31.500,- eur, titulom vyporiadania BSM sumu 6.750,- eur a náhradu trov
konania. Rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa 4.5.2020 č.k. 1P/50/2019-277 bolo manželstvo

strán sporu rozvedené, rozsudok vo výroku o rozvode manželstva je právoplatný.

4. Spolu so žalobou doručila žalobkyňa súdu aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
žiadala až do právoplatného skončenia konania vo veci samej určiť, že žalobkyňa je ako bezpodielová
spoluvlastníčka oprávnená vykonávať administratívne úkony týkajúce sa vozidla C. iXX, S.: G a

to najmä je oprávnená: ohlásiť a prihlásiť predmetné vozidlo do evidencie vozidiel na príslušnom
dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v N. a uzatvoriť zmluvu za účelom
zriadenia zákonného, havarijného či iného doplnkového poistenia tohto vozidla. Zároveň žiadala uložiť
žalovanému povinnosť vykonať všetku potrebnú súčinnosť vyžadovanú orgánmi verejnej správy či
tretími osobami za účelom naplnenia I. výroku a to najmä, že je povinný vydať žalobkyni všetky
doklady týkajúce sa predmetného vozidla, a to hlavne osvedčenie o evidencii vozidla I. časť (tzv.

veľký technický preukaz), účtovný doklad o nadobudnutí vozidla, doklady a potvrdenia o poistení
motorového vozidla a ďalšie doklady nevyhnutné k bežnému užívaniu vozidla a dostaviť sa v prípade
potreby na príslušný dopravný inšpektorát. Rovnako žiadala určiť, že žalobkyňa je ako bezpodielová
spoluvlastníčka oprávnená výlučne pre svoju potrebu užívať vozidlo C. iXX, S.: G a žalovaný je
povinný strpieť výlučné užívanie predmetného vozidla žalobkyňou. Alternatívne žiadala žalobkyňa vydať

neodkladné opatrenie, ktorým by súd určil, že žalobkyňa je ako bezpodielová spoluvlastníčka oprávnená
výlučne pre svoju potrebu užívať vozidlo C. ixXX, S.: X a žalovaný je povinný vydať vozidlo žalobkyni
vrátane dokladov potrebných na jeho užívanie a to hlavne je povinný vydať osvedčenie o evidencii
vozidla I. i II. časť (tzv. malý a veľký technický preukaz), potvrdenia o povinnom zmluvnom poistení
(tzv. biela a zelená karta) a strpieť výlučné užívanie predmetného vozidla žalobkyňou a to až do

právoplatného skončenia konania vo veci samej. Rovnako žiadala zaviazať žalovaného k povinnosti
zaplatiť žalobkyni trovy konania o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia vo výške 100 %.

5. Ďalej spolu so žalobou doručila žalobkyňa súdu aj návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia na
ochranu svojej pohľadávky, ktorým žiadala, aby súd zriadil k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného

a to k parcele Y. č. XX - záhrada o výmere XXX m2; parcele Y. č. XX - zastavaná plocha a nádvoria
o výmere XXX m2; - parcele Y. č. XX - záhrada o výmere XXXX m2; rodinnému domu so súpisným
č. XX, postavenému na parcele Y. č. XX zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. C., záložné
právo v prospech žalobkyne a to za účelom zabezpečenia jej budúcich pohľadávok titulom vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu v konaní vo veci samej. Tiež žiadala zaviazať žalovaného

k povinnosti zaplatiť žalobkyni trovy konania o návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia vo výške
100 %.

6. Tento svoj návrh odôvodnila tým, že v konaní sa domáha uspokojenia svojej pohľadávky na
vyporiadanie BSM v celkovej výške viac ako 60.000,- eur, pričom zo spolužitia s manželom vie, že

takýmito prostriedkami na jej vyplatenie zrejme nemôže disponovať a pokiaľ aj áno, tak by sa muselo
z prevažnej časti jednať o prostriedky patriace do BSM, keďže svoj doterajší produktívny život strávil
žalovaný v manželstve s ňou. Vzhľadom k tomu, že ide o obrovskú čiastku a žalovaný si využíva
bezplatne v celom rozsahu komfort dotknutých nehnuteľností i ďalšieho spoločného majetku je potrebné,
aby bola pohľadávka žalobkyne zabezpečená majetkom žalovaného. Ten sa už po rozvode hneď zbavil

veľkej časti svojho majetku, má výrazne nižší príjem a aj zdravotné problémy po havárii v dôsledku jeho
nezodpovedného správania, preto je budúci výkon rozhodnutia na zaplatenie vyporiadavacej čiastky
značne ohrozený a je potrebné toto plnenie zabezpečiť sudcovským záložným právom k nehnuteľnému
majetku žalovaného. Majetok žalovaného zapísaný na LV č. XXXX, k.ú C. pozostáva z X parciel o
výmerespoluXXXXm2vpriemernejhodnotedo10,-eurzam2astaršiehorodinnéhodomusosúpisným

č. XX, ktorého hodnota je maximálne 20.000 eur (keďže je dlhodobo neobývaný). Hodnota tohto majetku
(cca 45.000,- eur) nezodpovedá ani výške požadovaného vyporiadania (viac ako 60.000,- eur), preto
je zriadenie sudcovského záložného práva na majetok uvedenej hodnoty primerané a neobmedzuje
žalovaného žiadnym iným spôsobom.

7. Z rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 04.05.2020 č.k. 1P/50/2019-277 okrem iného vyplýva,
že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené (I. výrok), pričom predmetný rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 19.06.2020.8. Z listu vlastníctva č. XXXX okres N., obec C., k.ú. C. vyplýva, že žalovaný je zapísaný ako výlučný
vlastník parcely č. Y. XX - záhrada o výmere XXX m2, parcely č. Y. XX - zastavaná plocha a nádvorie o
výmere XXX m2, parcely č. Y. XX- záhrada o výmere X.XXX m2 a stavby - rodinný dom súpisné číslo

XX postavený na parcele č. Y. XX. Ako titul nadobudnutia je uvedené: DAROVACIA ZMLUVA V XXXX/
XX, Darovacia zmluva a zmluva o zriadení vec. bremena - V XXX/XXXX. V časti iné údaje je evidované:
Rozhodnutie č. PÚ-XX/XXX-XX/XXXX/BAK - vyhlásenie ochranného pásma, Z XXX/XXXX.

9. Z listu vlastníctva č. XXX okres N., obec C., k.ú. C. vyplýva, že v súvislosti s parcelou č. Y. XX -

zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a s parcelou č. Y. XX/X - záhrada o výmere XXX m2 sú
ako vlastníci evidovaní S. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX v spoluvlastníckom podiele 1/2 a O. Y., r.
O., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX v spoluvlastníckom podiele 1/2. Ako titul nadobudnutia je uvedené:
Darovacia zmluva zo dňa 24.07.2020 - V XXXX/XXXX zo dňa 24.08.2020.

10. Z listu vlastníctva č. XXXX okres N., obec C., k.ú. C. vyplýva, že ako vlastník stavby - rodinný dom

súpisné číslo XX postavený na parcele č. XX sú evidovaní S. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX v
spoluvlastníckom podiele X/X a O. Y., r. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX v spoluvlastníckom podiele
1/2. Ako titul nadobudnutia je uvedené: Darovacia zmluva zo dňa 24.07.2020 - V XXXX/XXXX zo dňa
24.08.2020.

11. Z listu vlastníctva č. XXXX okres N., obec C., k.ú. C. vyplýva, že ako vlastník stavby - rodinný dom
súpisné číslo XX postavený na parcele č. XX sú evidovaní S. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX v
spoluvlastníckom podiele 1/2 a O. Y., r. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX v spoluvlastníckom podiele
1/2. Ako titul nadobudnutia je uvedené: Darovacia zmluva zo dňa 24.07.2020 - V XXXX/XXXX zo dňa
24.08.2020.

12. V predmetnom konaní sa žalobkyňa podanou žalobou vo veci samej domáha vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zároveň sa v predmetnom konaní domáha aj nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým by súd do právoplatného skončenia konania vo veci samej určil, že
žalobkyňa je ako bezpodielová spoluvlastnícka oprávnená vykonávať administratívne úkony týkajúce

sa vozidla C. iXX, S.: G uložil žalovanému povinnosť vykonať všetku potrebnú súčinnosť; určil, že
žalobkyňa je ako bezpodielová spoluvlastníčka oprávnená výlučne pre svoju potrebu užívať vozidlo C.
iXX, S.: G a žalovaný je povinný strpieť výlučné užívanie predmetného vozidla žalobkyňou. Alternatívne
žiadala žalobkyňa vydať neodkladné opatrenie, ktorým by súd určil, že žalobkyňa je ako bezpodielová
spoluvlastníčka oprávnená výlučne pre svoju potrebu užívať vozidlo C. ixXX, S.: X a žalovaný je povinný

vydať vozidlo žalobkyni vrátane dokladov potrebných na jeho užívanie a to hlavne je povinný vydať
osvedčenie o evidencii vozidla I. i II. časť (tzv. malý a veľký technický preukaz), potvrdenia o povinnom
zmluvnompoistení(tzv.bielaazelenákarta)astrpieťvýlučnéužívaniepredmetnéhovozidlažalobkyňou.
Rovnako sa v predmetnom konaní žalobkyňa domáha aj nariadenia zabezpečovacieho opatrenia,
ktorým by súd zriadil k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného a to k parcele Y. č. XX. - záhrada

o výmere XXX m2; parcele CKN č. XX - zastavaná plocha a nádvoria o výmere XXX m2; - parcele Y.
č. XX - záhrada o výmere XXXX m2; rodinnému domu so súpisným č. XX, postavenému na parcele Y.
č. XX zapísanému na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. C., záložné právo v prospech žalobkyne a to za
účelom zabezpečenia jej budúcich pohľadávok titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
strán sporu v konaní vo veci samej.

13. Súd prvej inštancie poukázal na to, že Občiansky zákonník nemá osobitné ustanovenia o úprave
vzťahu bývalých manželov k majetku patriaceho do rozvodom zaniknutého BSM na čas do doby
jeho vyporiadania. Vzhľadom k uvedenému mal súd za to, že je nevyhnutné s poukazom na § 853
Občianskeho zákonníka na majetkové vzťahy manželov aplikovať § 146. Ak teda v období po zániku

BSM do jeho vyporiadania, keď na súde beží konanie o vyporiadanie BSM účastníkov, ako je tomu i v
danom prípade, došlo medzi manželmi k nezhode o užívaní vecí patriacich pôvodne do BSM, rozhodne
na základe návrhu - žaloby niektorého z nich súd a to i v takom prípade, keď jeden bráni svojvoľne
druhému v užívaní spoločnej veci (R 42/72).

14. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že neodkladné opatrenie, ktorým súd dočasne nariaďuje spôsob
užívania spoločnej veci exmanželmi má vecnú súvislosť nie so žalobou o vyporiadanie BSM medzi nimi,
ale so žalobou podanou v zmysle § 146 Občianskeho zákonníka o užívanie spoločnej veci. Ak by totiž
súdvovecisamejovyporiadanieBSMvovzťahukpredmetnejnehnuteľnosti-rodinnémudomurozhodolakokoľvek, nemalo by to priamy vplyv na spôsob užívania predmetného rodinného domu účastníkmi na
čas do právoplatnosti rozsudku o vyporiadaní BSM a rovnako ani spôsob užívania spoločnej veci na
čas do vyporiadania BSM nebude s konečnou platnosťou vyriešený v konaní o vyporiadanie BSM, teda

v konaní o veci samej. V danom prípade absentuje vecná súvislosť medzi žalobkyňou navrhovaným
neodkladným opatrením a požadovaným rozsudkom vo veci samej o vyporiadaní BSM, preto súd prvej
inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

15. Po oboznámení žaloby, návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, listinných dôkazov

dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je
dôvodný. Súd mal za to, že žalobkyňa osvedčila existenciu reálnej obavy, že exekúcia bude ohrozená.
S poukazom na vyššie uvedené, mal súd jednoznačne osvedčené, že nehnuteľnosti na ktorých má byť
zriadené záložné právo zabezpečovacím opatrením sú jediným nehnuteľným majetkom žalovaného.
Ďalšieho nehnuteľného majetku zapísaného na LV č. XXX (parcely č. XX a XX/X) a LV č. XXXX (stavby
súpisné číslo XX) všetko kat.úz. C., ktorého bol žalovaný vlastníkom, sa po právoplatnosti rozvodového

rozsudku zbavil a to darovacou zmluvou zo dňa 24.08.2020, keď vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam bezplatne previedol na svojich rodičov. Teda prípadným prevodom nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXXX, kat.úz. C. by bola ohrozená exekúcia nároku žalobkyne na vyplatenie jej
pohľadávky titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 60.000,00 eur,
pričom hodnota nehnuteľností, ku ktorým súd zriadil záložné právo v zmysle návrhu žalobkyne dosahuje

hodnotu 45.000,00 eur. Zároveň súd zohľadnil aj skutočnosť, že v zmysle žalobkyňou odôvodneného
návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, rozhodujúcimi položkami, ktoré
sa premietli do navrhovanej pohľadávky vo výške 60.000,00 eur, predstavujú finančné prostriedky
oboch manželov, ktoré boli použité na výlučný majetok žalovaného, resp. výlučné finančné prostriedky
žalobkyne, ktoré boli použité na spoločný majetok manželov. Vzhľadom na žalobkyňou uvádzaný rozsah

týchto finančných prostriedkov, tak v prípade preukázania ich rozsahu v konaní vo veci samej, bude
povinnosťou žalovaného ich v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva nahradiť žalobkyni.
Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam má súd za to, že bola osvedčená obava, že exekúcia voči
žalovanému na vymoženie pohľadávky žalobkyne z titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov je ohrozená a preto vyhovel návrhu žalobkyne a nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým

zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam ako sú uvedené vo výroku II. napadnutého uznesenia.

16.ProtivýrokuII.,ktorýmsúdnariadilzabezpečovacieopatrenienanehnuteľnostiachšpecifikovanýchv
návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podal včas odvolanie žalovaný. Odvolanie odôvodnil
ust. § 365 ods. 1 písm. b), písm. f), písm. g) a písm. h) C.s.p.. Navrhol, aby odvolací súd zmenil

uznesenie v napadnutej časti výroku II. o nariadení zabezpečovacieho opatrenia tak, že návrh žalobkyne
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietne alebo, aby uznesenie v napadnutom výroku zrušil
a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si žalovaný uplatnil náhradu trov odvolacieho
konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

17. Namietal, že súd prvej inštancie rozhodol uznesením o zriadení záložného práva nedôvodne, len
na základe žalobkyniných poloprávd, prispôsobených skutočností, klamstiev. Poukázal na skutočnosť,
že suma, o ktorej zabezpečenie ide nie je pohľadávkou v takom rozsahu, ako uvádza žalobkyňa. Súd
pravdepodobnosť nároku neskúmal a prijal za svoje tvrdenia žalobkyne, ktorá túto sumu uviedla bez
relevantných dôkazov, nepravdivo, sporných tvrdení, ale aj v rozpore so zásadami logiky.

18. Dom v C. č. XX v čase uvádzanom pri jednotlivých položkách bol vo vlastníctve rodičov žalovaného,
nie vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný predmetný dom súp.č. XX nadobudol na základe darovacej
zmluvy v roku XXXX, preto tvrdenia žalobkyne považuje žalovaný za účelové s úmyslom dosiahnuť
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

19. Z návrhu žalobkyne o vyporiadanie BSM je zrejmé, že do okruhu vecí patriacich do BSM zahrnula
nielenže neexistujúce veci, ale aj neexistujúce finančné prostriedky ako investície a jednak definované v
žalobeakovýlučnýmajetokžalobkyne,ktorýpodopieraprehlásenímsvojichrodičov.Prehlásenierodičov
zo dňa 13.11.2020 považuje žalovaný za nehodnoverné a účelové.

20. Podľa názoru žalovaného je nielen rozsah hnuteľných vecí sporný, ale aj ich zostatková hodnota.
Zostatková hodnota hnuteľných vecí podľa názoru žalovaného je zanedbateľná z ohľadom na
opotrebenie a nákup daných vecí v rokoch 2006-2013. Žalobkyňa tak pri hnuteľných veciach zostatkovúhodnotu týchto vecí uviedla nesprávne, uvádza hodnotu pre vyporiadanie hnuteľných vecí 60.000,- eur,
čo nezodpovedá zásade, ktorá platí pri oceňovaní vecí pri vyporiadaní BSM. Spotrebné veci, ktoré sú
staršie ako 8 rokov nemôžu mať hodnotu vo výške polovice ich nákupnej ceny. Poukázal na judikatúru,

podľa ktorej Zásada, podľa ktorej pri oceňovaní vecí patriacich do vyporiadavaného BSM sa vychádza
z ich ceny v čase vyporiadania (R 42/1972).

21. Vzhľadom na to, že žalovaný nadobudol do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosti uvedené na
LV č. XXX k.ú C. a nehnuteľnosti uvedené na LV č. XXXX k.ú. C. darom na základe darovacej zmluvy

zo dňa 24.6.2016 D od svojich rodičov v roku 2016, tak žalovaný vyvodzuje, že nárok ktorému bola
poskytnutá ochrana je nedôvodný a neosvedčený, pretože nie je možné prisvedčiť tvrdeniam žalobkyne
o finančných prostriedkoch, ktoré údajne boli použité na spoločný majetok manželov, resp. výlučný
majetok žalovaného.

22. Súd prvej inštancie tak na základe uvedeného dospel k nesprávnym záverom, hodnoverne

neosvedčil existenciu peňažnej pohľadávky, ktorá sa má predmetným rozhodnutím zabezpečiť, ako
základnú náležitosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

23.Žalovanýnamietaajosvedčenieobavy,žebudeexekúciaohrozená.Tvrdeniežalobkyneozbavovaní
majetku žalovaným, tým, že previedol nehnuteľnosti na rodičov, ktoré dostal darom v roku 2016, sú

účelové. Vzhľadom k tomu, že rodičia trvali na vrátení daru, žalovaný predmetné nehnuteľnosti vrátil
dobrovoľne.

24. Žalovaný ďalej uviedol, že povinnosťou súdu prvej inštancie je skúmať princíp proporcionality, či
zabezpečovacieopatrenieneobmedzípovinnúosobuneprimeranýmspôsobom,nadnevyhnutnýrozsah

a v tomto smere svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, čo sa v tomto prípade vôbec nestalo.

25. Žalovaný namietal arbitrárnosť uznesenia, pretože súd prvej inštancie vychádzal v plnom rozsahu
len z toho, čo uviedla žalobkyňa a to bez toho, aby rozumne vysvetlil ako a na základe čoho dospel
k záveru, že sú splnené podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, hoci dôkazy priložené

k tomuto odvolaniu vyvracajú klamstvá žalobkyne, ktoré súd považoval za podklad pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia.

26. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Uviedla, že svoje výpočty podložila dokladmi o
úhradách uvedených nákladov. Dom, v ktorom žalobkyňa so žalovaným dlhodobo bývali nákladne

rekonštruovali, k čomu priložila aj fotodokumentáciu. Žalovaný ani rekonštrukciu nespochybnil, využíva
však vlastnícke vzťahy, aby tieto investície nepatrili do BSM, aj keď vlastníkom istý čas bol a prevod
realizoval, aby už vlastníkom nebol a prostriedky si zrejme tak chce s rodičmi ponechať.

27. Investície do roku 2016 boli vynaložené stranami sporu ako manželmi na cudzí majetok (rodičov

žalovaného) a teda bývalí manželia majú takto spoločnú pohľadávku, ktorá je majetkovým právom a
toto navrhla vyporiadať tak, že bude prikázaná žalovanému, ktorý bude zaviazaný vyplatiť polovicu tejto
pohľadávky titulom vyporiadania BSM žalobkyni v rámci veci samej. Z právneho pohľadu sa teda na
veci nič nemení.

28. Taktiež žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že prístrešok na autá (záhradný domček)
preukázateľne stojí, a žalovaný ani nespochybňuje jeho existenciu či tvrdenie, že strany sporu tento
postavili ako manželia. Na tento prístrešok boli poskytnuté finančné prostriedky zo strany rodičov
žalobkyne v roku 2018, k čomu predložila čestné prehlásenie sestry žalobkyne o tom, že má vedomosť
o poskytnutí týchto finančných prostriedkov otcom žalobkyne.

29. K žalovaným uplatnenej námietke princípu proporcionality žalobkyňa uviedla, že žalovaný sa
vo svojom odvolaní nevyporiadal s cenou nehnuteľnosti, ktorá je nižšia ako uplatnená pohľadávka
žalobkyne.

30. Podľa názoru žalobkyne k porušeniu práv žalovaného nemohlo dôjsť, nakoľko svoju argumentáciu i
dôkazy uplatnil priamo v odvolaní a súd sa nimi bude zaoberať. Bez poskytnutej ochrany nebude možný
výkon rozhodnutia, nakoľko čo i len pri polovici nároku sa jedná o sumu v desiatkach tisíc eur a jej
zabezpečenie je nanajvýš potrebné a pre potreby zabezpečovacieho opatrenia aj osvedčené. Navrhla,aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti potvrdil a priznal žalobkyni náhradu trov odvolacieho
konania.

31. Podaním zo dňa 28.01.2021 doručeným súdu prvej inštancie dňa 29.1.2021 vzala žalobkyňa návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol uznesením zo dňa 28.12.2020 č.k. 5C/47/2020-83
zamietnutý späť v celom rozsahu, nakoľko v zmysle odôvodnenia podá samostatný návrh.

32. Podľa ust. § 370 odsek 1C.s.p., ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr,

ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

33. Odvolací súd preskúmal podané späťvzatie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a dospel
k záveru, že o pripustení späťvzatia nemôže rozhodnúť. V zmysle ustanovenia § 370 odsek 1 C.s.p.
v spojení s čl. 4 odsek 1 C.s.p. ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré

upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci, môže byť žaloba a teda
aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia skôr, ako rozhodnutie nadobudne právoplatnosť.

34. Uznesenie sp.zn. 5C/47/2020-83 zo dňa 28.12.2020, ktorým súd prvej inštancie vo výroku I.
zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia bol právnemu zástupcovi doručený do

elektronickej schránky dňa 11.01.2021 o 11.23. hod. Lehota na podanie odvolania, resp. na doručenie
návrhu na späťvzatie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uplynula dňa 26.01.2021. Podanie,
ktorým vzala žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia späť bolo podané dňa 28.01.2021
teda neskoro. Odvolanie proti výroku I. uznesenia o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia nebolo podané, a teda uznesenie vo výroku, ktorým súd zamietol návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia nadobudlo právoplatnosť.

35. Na základe uvedeného odvolací súd o späťvzatí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
nerozhodoval.

36. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34
C.s.p.), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

37. Podľa ustanovenia § 343 odsek 1 C.s.p. zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné
právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej
pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

38. Podľa odseku 2 záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné

právo vzniká zápisom do príslušného registra.

39. Podľa odseku 3 výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne
priznaná súdnym rozhodnutím.

40. Podľa § 344 C.s.p. ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

41. Podľa ustanovenia § 326 odsek 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa
popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich

potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa odseku 2 k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

42. Podľa ustanovenia § 132 odsek 1 C.s.p., v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania
uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na
ich preukázanie a žalobný návrh.43. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia
je rozsah „dokazovania“ (osvedčovanie) podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania

znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité
prerozhodovanieonávrhunaneodkladnéopatrenie.Výsledkomtakéhotopostupujeto,žeosvedčované
skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné. (Pozri Uznesenie
Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo 104/2010, 2Cdo 105/2010)

44. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových
okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah

súdu. (Pozri Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010)

45. Požiadavky, ktoré sú z hľadiska ústavných aspektov kladené na rozhodnutia o nariadení
zabezpečovacieho opatrenia možno sformulovať do týchto dvoch základných podmienok (I.) musia mať
predovšetkým zákonný podklad (čl. 2 ods. 2 ústavy), (II.) musia byť vydané príslušným orgánom a

nemôžu byť prejavom svojvôle (čl. 1 a čl. 2 ods. 2 a 3 ústavy ). Tento právny názor, z ktorého vychádzal
odvolací súd vyslovil už vo svojom rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 234/08 aj Ústavný súd SR.

46. Zákon výslovne uvádza ako jedinú podmienku pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia obavu,
že exekúcia bude ohrozená. Zmyslom zabezpečovacieho opatrenia je ochrana peňažného nároku

veriteľa voči dlžníkovi pre prípad existencie obavy, že budúca exekúcia bude zmarená. Zabezpečovacie
opatrenie má posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju pohľadávku
voči dlžníkovi uspokojiť výkonom záložného práva. Žalobca musí osvedčiť jednak existenciu nároku,
jednak existenciu obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia. Dokazovanie má v tomto konaní
povahu osvedčovania. Uvedené znamená, že sa na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťujú

relevantné skutočnosti, pričom sa nemusí dodržať formalizovaný postup procesného dokazovania.
Osvedčenie znamená, že súd pomocou žalobcom predložených dôkazných prostriedkov zisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti, prostredníctvom ktorých sa mu daný nárok vzhľadom na všetky okolnosti
prejednávanej veci javí ako nanajvýš pravdepodobný.

47. Zo strany žalobcu musí byť splnená aj ďalšia podmienka, a to existencia obavy z ohrozenia exekúcie
budúceho rozhodnutia. Je potrebné, aby žalobca osvedčil, že nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie
budúceho rozhodnutia je reálne a bezprostredne hrozí. Žalobca musí túto obavu osobitne špecifikovať, v
čom konkrétne spočíva. Iba samotná existencia dlhu (bez ohľadu na to v akej výške) obavu z ohrozenia
budúcejexekúcieneosvedčuje.Osvedčeniemusíbyťzaloženénakonkrétnomsprávaníodôvodňujúcom

túto obavu. Súd musí rovnako skúmať aj princíp proporcionality, t.j. musí skúmať, či zabezpečovacie
opatrenie neobmedzí povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a aj v tomto
smere rozhodnutie náležite odôvodniť.

48. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej

povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej
exekúcie. Rovnako postačuje dôvodná obava, resp. reálna hrozba takýchto úkonov.

49. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, dôvodom pre zriadenie záložného práva
k nehnuteľnostiam špecifikovaným v návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia v prospech

žalobkyne, bola skutočnosť, že vzhľadom na žalobkyňou uvádzaný rozsah finančných prostriedkov
v prípade preukázania ich rozsahu v konaní vo veci samej, bude povinnosťou žalovaného v
rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva ich nahradiť žalobkyni. Výlučným vlastníkom
nehnuteľnosti na LV č. XXXX k. ú. C., okres N. je žalovaný, a zároveň tento nehnuteľný majetok je
jediným nehnuteľným majetkom žalovaného.

50. Z podaného návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že žalovaný po rozvode
nehnuteľnosti, do ktorých podľa tvrdenia žalobkyne počas trvania manželstva bolo zo strany žalobkyne
a žalovaného investované, previedol darovacou zmluvou zo dňa 24.07.2020 vlastnícke právo knehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXX a k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX v k.ú. C.,
okres N. na svojich rodičov. Žalobkyňa osvedčila dôvodnú obavu, resp. reálnu hrozbu, že žalovaný v
snahe vyhnúť sa budúcej možnej exekúcii sa môže chcieť zbaviť aj ďalšieho nehnuteľného majetku,

ktorého je výlučným vlastníkom.

51. Odvolacia námietka žalovaného, že žalobkyňa hodnoverne neosvedčila základ nároku v rozsahu,
v akom jej súd poskytol ochranu je v tomto konaní irelevantná. Žalobkyňa pre účely nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia osvedčila základ nároku a výšku peňažnej pohľadávky. Na podporu svojich

tvrdení súdu predložila listy vlastníctva, zoznam hnuteľných vecí s nadobúdacou cenou a rokom
nadobudnutia, doklady o kúpe hnuteľných vecí patriacich do BSM, fotodokumentáciu o rekonštrukcii
nehnuteľnosti, fotodokumentáciu prístreška a záhradného domčeka, zoznam o úhradách uvedených
nákladov, čestné prehlásenie rodičov žalobkyne o poskytnutí peňažných prostriedkov žalobkyni a
žalovanému počas trvania ich manželstva, čestné prehlásenie sestry žalobkyne o poskytnutí peňažných
prostriedkov žalobkyni a žalovanému počas trvania ich manželstva otcom žalobkyne.

52. Žalovaný v podanom odvolaní ďalej namietal, že rozhodnutie súdu je nedôvodné, a súd rozhodol
na základe poloprávd a klamstiev uvádzaných žalobkyňou. Spochybnil výšku peňažného nároku, ktorú
žalobkyňa v návrhu na vyporiadanie BSM a návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyčíslila.
Tieto tvrdenia však žalovaný ničím právne významným nevyvrátil.

53. K odvolacej námietke žalovaného o porušení princípu proporcionality odvolací súd uvádza, že
žalobkyňa predbežne osvedčila peňažnú pohľadávku vo výške 60.000,- eur, pričom z jej dostupných
informácií cena nehnuteľnosti, na ktoré bolo zriadené záložné právo je približne vo výške 45.000,- eur,
teda hodnota nehnuteľností zabezpečených záložným právom je nižšia ako hodnota pohľadávky, ktorú

žalobkyňa vyčíslila titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

54. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyňa osvedčila existenciu reálnej obavy, že exekúcia bude
ohrozená a žalovaný toto tvrdenie v podanom odvolaní proti nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia
ničím právne významným nevyvrátil.

55. Za tohto stavu aj s prihliadnutím na predloženú dokumentáciu žalobkyne ako aj argumentáciu
žalovaného sa javí požiadavka žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako oprávnená,
preto odvolací súd uvedené rozhodnutie považuje za vecne správne a v súlade s § 387 C.s.p. ho potvrdil.

56. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods.
1 C.s.p.. rozhodol tak, že úspešnej žalobkyni priznal nárok voči žalovanému v rozsahu 100 %.

57. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).