Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. október 2013

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 9Er/449/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2210206383
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Mitrová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2013:2210206383.4

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, spol. s r.o., IČO: 35 807
598, so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, zast. Advocate s.r.o., IČO: 36 965 141, so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava,, proti povinnému: M. J., Z.. XX.XX.XXXX, B. Q. XXX, E., vedenej pred
súdnymexekútoromJUDr.RudolfomKrutým,Exekútorskýúradsosídlom:Záhradníckač.60,Bratislava,
pod sp.zn. Ex 2196/10, o vymoženie pohľadávky 408,- EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu zastavuje.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený, formou zápisnice spísanej pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, podal dňa
10.03.2010 návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa domáha vymoženia pohľadávky voči povinnému
na základe exekučného titulu - Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská
rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, spisová značka SR 19706/09 zo dňa

19.11.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 07.12.2009 a vykonateľnosť dňom 10.12.2009.

Na základe návrhu oprávneného súdny exekútor podaním doručeným súdu dňa 27.04.2010 požiadal
tunajší súd o vydanie poverenia na vymoženie predmetnej pohľadávky v prospech oprávneného.

Uznesením zo dňa 19.08.2010 č.k. 9Er/449/2010-23 tunajší súd v časti: vymoženia úveru, poplatkov,

nákladov vo výške 208- EUR, v časti úrokov z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 408,- EUR
za obdobie od 11.07.2009 do zaplatenia a zákonného úroku vo výške 6% ročne zo sumy 408,- EUR
od 24.09.2009 do zaplatenia, aj čo do trov konania vo výške 142,10 EUR žiadosť zamietol. Súčasne
dňa 19.08.2010 súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie č. 5201 050359* na vymoženie uloženej
povinnosti 200,- EUR, predchádzajúcich trov a trov exekúcie.

Oprávnený voči predmetnému uzneseniu podal cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Nakoľko dňa 23.02.2011 podané odvolanie oprávnený vzal späť, Krajský súd v Trnave, ako odvolací
súd, uznesením zo dňa 26.07.2011 odvolacie konanie zastavil. Predmetné rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 21.10.2011.

Podľa ustanovenia § 103 ods.1 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Vzhľadom k tomu, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd opätovne
preskúmal návrh oprávneného ako aj exekučný titul a dospel k názoru, že účinky materiálnej
právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 ZoRK je potrebné na účely § 45 ZoRK vylúčiť
vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd je pri postupe podľa § 45 ZoRK oprávnený hľadieť na

rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol, nie je ním teda viazaný v zmysle §
159 OSP a môže ho preskúmať z hľadísk vyjadrených v § 45 ZoRK aj čo do jeho materiálnej správnosti.Môže teda skúmať, či sú tu dôvody na zastavenie exekučného konania v zmysle § 57 EP, či sú tu
nedostatky uvedené v §40 písm. a alebo b) ZoRK, alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje

dobrým mravom. Exekučný súd tak posudzuje obsah povinnosti uloženej rozhodcovským rozsudkom
z hľadiska jej objektívnej možnosti, súladu s právom alebo dobrými mravmi. Účinky rozhodcovského
rozsudku sú totiž v zmysle § 35 ZoRK obmedzené len na účastníkov konania.

Súd po preskúmaní, rozhodcovského rozsudku, návrhu na vykonanie exekúcie ako aj zmluvy o úvere

zistil, že oprávnený s povinným uzavreli dňa 02.03.2009 zmluvu o úvere č. 2430307, na základe ktorej
poskytol oprávnený povinnému úver vo výške 200,- EUR. Povinný sa zaviazal vrátiť uvedenú čiastku
oprávnenému spolu s poplatkom vo výške 196,- EUR v mesačných splátkach v počte 12 x po 33,- EUR,
počnúc dňom 06.04.2009. Keďže povinný si svoje povinnosti zo záväzkového vzťahu riadne nesplnil,
stal sa celý dlh splatný a oprávnený sa obrátil na Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom
Slovenská rozhodcovská a.s. s návrhom, aby bol povinný zaviazaný k zaplateniu 408,- EUR spolu s

príslušenstvom. Rozhodcovský súd návrhu vyhovel a dňa 19.11.2009 vydal Rozhodcovský rozsudok
pod spisovou značkou SR 19706/2009.

Podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Ex. por. podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa ustanovenia § 45 ods. 2 ZoRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/.

Podľa ustanovenia § 45 ods. 1 písm. c) ZoRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví ak
rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa ustanovenia § 45 ods. 3 ZoRK proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný
prostriedok.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v platnom znení

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 OZ v platnom znení spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené

určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) OZ v platnom znení za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

Podľa ustanovenia § 54 ods. 1, ods. 2 OZ v platnom znení zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.Preskúmaním priložených listín súd dospel k záveru, že zmluva o úvere, na základe ktorej oprávnený
ako dodávateľ poskytol povinnému ako spotrebiteľovi úver, má povahu spotrebiteľskej zmluvy aj
s poukazom na znenie ust. § 52 ods. 1 a nasl. OZ. Vzhľadom na ust. § 1 ods. 2 písm. e/

zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom do 31.12.2009) nejde o
spotrebiteľský úver, ide však o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle príslušných ustanovení OZ. Súd posúdil
predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský aj s prihliadnutím na predmet činnosti dodávateľa uvedený
vo výpise z obchodného registra. Z okolností uzatvárania zmluvy a najmä s ohľadom na povahu
strán zmluvy je zrejmé, že oprávnený pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej

podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako fyzickou osobou - nepodnikateľom. Na
základe uvedeného má súd jednoznačne za preukázané, že ide spotrebiteľskú zmluvu a na právny
vzťah medzi účastníkmi je teda nutné okrem ustanovení Všeobecných obchodných podmienok, na
ktoré sa odôvodnenie rozhodcovského rozsudku odvoláva, aplikovať aj príslušné ustanovenia OZ o
spotrebiteľských zmluvách. V zmluve o úvere obsiahnutá klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka
(ďalej len „ObZ“) podľa ust. § 262 ods. 1 ObZ alebo tzv. úver ako absolútny obchod nie je žiadnou

prekážkou pre aplikáciu všeobecných ustanovení OZ, medzi ktoré patria aj ust. § 52 a nasl. týkajúce
sa ochrany spotrebiteľa vychádzajúc zo subsidiarity OZ. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa však v zmysle ust. § 54 ods. 1 prvá veta OZ nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa
od ustanovení OZ o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa ust. § 53 ods. 1 prvá
veta OZ ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 4 OZ obsahuje len príkladný, a teda neuzavretý
výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. V tomto výpočte je s účinnosťou od
01.01.2008 už výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka, ktorou je požadovanie od spotrebiteľa v
rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní. Z uvedeného možno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej

doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní je neprijateľnou podmienkou
obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v OZ je
poskytnúť spotrebiteľom v SR ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany aký stanovuje
Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (ďalej len „smernica č. 93/13/EHS“).

Podľa názoru súdu je exekúcia v predmetnej veci neprípustná v celom rozsahu, nakoľko intencií zákona
o rozhodcovskom konaní vyplýva povinnosť rozhodovať, nie len v súlade so zmluvou uzavretou medzi
účastníkmi rozhodcovského konania, ale aj v súlade s obchodnými zvyklosťami vzťahujúcimi sa na spor,
zásadami poctivého obchodného styku a dobrých mravov, pričom zákon výslovne rozhodcovskému

súdu ukladá povinnosť, rovnako ako to vyplýva aj pre súdy, spravovať sa ustanoveniami všeobecne
záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, t.j. zákonom na ochranu spotrebiteľa, zákonom
o spotrebiteľských úveroch ako aj Občianskym zákonníkom. Ak takto nepostupuje a jeho rozhodnutie
nie je v súlade s týmito právnymi predpismi, pričom tak zaväzuje povinnú osobu na plnenie, ktoré nie
je zákonom dovolené alebo na plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, je tým naplnená skutková

podstata ustanovenia § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní s poukazom na ustanovenie § 45
ods. 1 písm. c) a je dôvodom v prípade začatých exekúcií na ich zastavenie a to aj bez návrhu.

Tunajší súd je toho názoru, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou a teda absolútne neplatnou je
ustanovenie bodu 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru - Rozhodcovská doložka, v zmysle

ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo
zrušenie: a./ pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská,
a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, za písanou v obchodnom
registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“),
ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude

vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným
podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b./ pred príslušným súdom Slovenskej republiky,
ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č.
99/1963 Zb. O.s.p.). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu
o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo

jej zrušenie, ako aj sporu, ktorý vznikne z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú
zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,
na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej
doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podanážaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskom doložkou v súlade s vnútornými
predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

Z uvedeného vyplýva, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy,
ktorásauzatváravoviacerýchprípadochajeobvyklé,žespotrebiteľobsahzmluvynemení(tzv.adhézna
zmluva) a to na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok, pričom rozhodcovskú
zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, a na základe rozhodcovskej doložky, podľa ktorej všetky spory
bude rozhodovať a./stály rozhodcovský súd alebo všeobecný súd alebo b./všeobecný súd; to neplatí,

ak skôr začne konanie na rozhodcovskom súde.

Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nerovnováhu v spotrebiteľskej zmluve v neprospech
spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ však zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v
právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, je v zmysle príslušných zákonných ustanovení

neprijateľnou. Podľa názoru súdu sa takáto zmluvná podmienka prieči dobrým mravom, je absolútne
neplatnou. Na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako bez
návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o
výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom

je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z
neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 ZoRK). Iba tak môže
súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 už cit. smernice, t.j. postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v
záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali (čl. 6 ods. l smernice č. 93/13/EHS). Súdny dvor
Európskej únie v rozsudku C-40/08 ASTURCOM, čl. 51, judikoval, že čl. 6 smernice treba považovať za

kogentné ustanovenie. Nekalá zmluvná podmienka - rozhodcovská doložka a možnosti jej posúdenia v
exekučnom konaní už boli predmetom posudzovania zo strany Súdneho dvora Európskej únie, kde vo
veci C-40/08 ASTURCOM súd vyslovil, že smernica č. 93/13/EHS musí byť vykladaná v tom zmysle,
že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu
vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o

právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej
v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych
procesných pravidiel možné previesť také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe
vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky,
ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou

doložkou viazaný.

Účelom rozhodcovskej zmluvy je teda dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako
súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často krát sa takáto
rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými

podmienkami v štandardnej zmluve, resp. medzi nimi zaniká. Aj v prejednávanej veci rozhodcovská
zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy. OZ len príkladmo
vypočítava okruh neprijateľných zmluvných podmienok (viď slovo „najmä“ v § 53 ods. 4 OZ) a súd
môže označiť za neprijateľnú aj inú zmluvnú podmienku. Súdu nebráni, aby judikoval neprijateľnosť
zmluvnej podmienky aj na vzťahy, ktoré predchádzali zaradeniu zmluvnej podmienky medzi neprijateľné

podmienky priamo do zákona. Smernica č. 93/13/EHS odporúčajúcim spôsobom vypočítava niektoré
nekalé podmienky, pričom v prílohe sa dotýka aj rozhodcovskej doložky v štandardných zmluvách za
stavu, že proces pred rozhodcom nie je právne regulovaný.

Rozhodcovská doložka v predmetnej veci znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie

sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s
ostatnýmištandardnýmipodmienkami.Mohollenzmluvuakocelokodmietnuťalebopodrobiťsavšetkým
Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ
ako prvý. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte

pred vznikom samotnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať.
Zakotvenie do zmluvných podmienok rozhodcovskej doložky prikazujúcej podrobiť sa spotrebiteľovi
rozhodcovskému konaniu aj bez záveru o neprijateľnosti ďalších (vyššie spomínaných) zmluvných
podmienok len umocňuje záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky.Vzhľadom na vyššie uvedené tunajší súd dospel k záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky,
pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v

neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je teda neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom
osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému
konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z
takejto doložky odporuje dobrým mravom. Preto boli splnené podmienky na zastavenie exekučného
konania podľa ust. § 57 ods. 2 Ex. por. a ust. § 45 ods. 1 písm. c/ a § 45 ods. 2 ZoRK.

O trovách exekúcie súd rozhodne na základe predloženého vyúčtovania samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd (§
45 ods. 3 ZoRK). Podanému odvolaniu môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, pričom jeho rozhodnutie
sa bude považovať za rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na

rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).