Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. november 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/35/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8720202028
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8720202028.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov

senátu, sudkyne JUDr. Jany Burešovej a sudcu JUDr. Eduarda Valenčina v spore žalobcu: J.. K. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX J., L. R. XX, zastúpeného: advokát JUDr. Rastislav Cestický, so sídlom
040 01 Košice, Palackého 1, proti žalovanej: 1) F. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX J., L. R. XXXX/
XX a žalovanej 2) F. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX J., L. R. XXXX/XX, obe právne zastúpené:
JUDr. Peter Behúň, advokát, IČO: 52 461 092, so sídlom 058 01 Poprad, Námestie sv. Egídia 44, o
ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Poprad č.k. 19C/25/2020-124 zo dňa 28.02.2022, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaným nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
„I. Súd žalobu zamieta.
II.Žalovanév1.a2.rademajúvočižalobcovinárokna100%náhradutrovkonania,ktorébudúvyčíslené
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

Vdôvodochsvojhorozhodnutiauviedol,žežalobcapodalžalobuvočižalovaným,domáhajúcsaochrany
osobnosti, tvrdiac, že žalované tým, že podali na neho ničím neodôvodnené trestné oznámenie v
úmysle sa mu pomstiť, zasiahli do jeho práva na ochranu jeho osobnosti, najmä občianskej cti, ľudskej
dôstojnosti,jehosúkromia,mena,rovnakoajzdravia.Trestnéoznámenieoúdajnýchvyhrážkachzabitím
avzbudenímúdajnejadôvodnejobavyoživotazdraviesaukázaliakoneopodstatnenévcelomrozsahu.
Spôsobili nedozerné následky na jeho súkromný život, meno, zdravie žalobcu a jeho rodiny. Žalobca je
vysokoškolsky vzdelaný človek, ktorý ukončil štúdium s pedagogickým doktorátom s cieľom zamestnať

sa ako učiteľ. Trestné stíhanie znemožnilo vykonávať túto činnosť v mieste trvalého bydliska a v širšom
okolí. Malo za následok zhoršenie zdravotného stavu, zhoršenie duševného stavu, čo viedlo k tomu, že
musel byť hospitalizovaný vo Y. nemocnici s poliklinikou v Z. na J. oddelení.
Súd prvej inštancie konštatoval, že žalované vo vyjadrení k žalobe popreli nárok žalobcu v celom
rozsahu. Podanými trestnými oznámeniami išlo o výkon ich subjektívneho práva, čo je okolnosťou
zásadne vylučujúcou neoprávnenosť zásahu do osobnostných práv. Trestné oznámenie podali v
dôsledku žalobcových opakovaných vyhrážok zabitím, ktorými vzbudil dôvodnú obavu o ich život a

zdravie. Nie je preukázané aby tak urobili svojvoľne alebo v úmysle pomstiť sa, boli presvedčené o
správnosti a v konaní nebolo zistené vybočenie zo zákonom stanovených medzí. Nemôžu preto niesť
zodpovednosť za postup príslušných orgánov, ktorým došlo k samotnému vzneseniu obvinenia vedeniu
trestného stíhania, či k vzatiu žalobcu do väzby.Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalovaná v 1. rade podala dňa 01.03.2018 na Obvodnom
oddeleníPolicajnéhozboruJ.trestnéoznámenienažalobcu,vktoromuviedla,žedňa01.03.2018včase
približne o 12:15 hod. šla pešo po schodoch zo svojho bytu v mieste trvalého bydliska na 4. poschodí

smerom dole na prízemie. Keď bola na 2. poschodí a prechádzala popred byt rodiny P., tak z bytu mal
vyjsť žalobca a okamžite a bezdôvodne na ňu mal začať kričať, vulgárne jej nadávať a vyhrážať sa jej
zabitím s tým, že takéto útoky mali zo strany žalobcu trvať už viac ako tri mesiace a v poslednej dobe
sa uvedené stupňuje, preto sa ho bojí, má strach, že jej niečo urobí, podľa nej je nepríčetný a nevie čo
od neho môže očakávať. K uvedenému trestnému oznámeniu bol žalobca podľa § 196 ods. 2 zákona

č. 301/2005 Zb. Trestného poriadku v znení neskorších predpisov na Obvodnom oddelení Policajného
zboru J. vypočutý, kde takéto konanie označené žalobkyňou v 1. rade jednoznačne poprel, uviedol, že sa
jej nikdy nevyhrážal a keďže uviedol, že kvôli psovi majú dlhodobé problémy v bytovom dome, tak radšej
nevyhľadáva jej prítomnosť, stretávajú sa len sporadicky v spoločných priestoroch bytového domu.
Následne bolo proti žalobcovi uznesením OR PZ v Poprade, odbor poriadkovej polície, OO PZ Poprad,
ČVS: ORP - 260/PP-PP-2018, zo dňa 01.03.2018 podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej aj

len „TP“) začaté trestné stíhanie a súčasne podľa § 206 ods. 1 TP vznesené obvinenie za prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestného zákona v znení
neskorších predpisov (ďalej aj len „TZ“) na základe tohto skutkového stavu. Poverený príslušník OO
PZ mal toho času za to, že na základe tvrdení žalovanej v 1. rade by táto mohla mať dôvodnú obavu
o život a zdravie. Žalobca mal týmto konaním naplniť všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu

nebezpečného vyhrážania.
Uznesením Okresnej prokuratúry Poprad sp.zn. 2Pv128/18/7706 zo dňa 13.07.2018, prokurátorka
Okresnej prokuratúry Poprad podľa § 214 ods. 1 TP postúpila vec trestného stíhania vedeného voči
žalobcovi pre prečin nebezpečného vyhrážania Okresnému úradu v Poprade, odboru všeobecnej
vnútornej správy, pretože výsledky skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide

o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom.
Rozhodnutím Okresného úradu Poprad, odbor všeobecnej vnútornej správy, sp.zn. OU-PPOVVS-
2019/002004-19 zo dňa 18.02.2019, správny orgán v konaní vo veci priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisovtotokonaniepodľa§76ods.1písm.c)Zákonaopriestupkochzastavilzdôvodu,žespáchanie

skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané.
Na základe podaného trestného oznámenia žalovanou v 2. rade bolo podľa § 199 ods. 1 TP začaté
trestné stíhanie a súčasne podľa § 206 ods. 1 TP uznesením povereného príslušníka OO PZ Poprad
sp.zn. ORP-1147/PP-PP2018 zo dňa 30.10.2018 bolo voči žalobcovi vznesené obvinenie pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 TZ, kde sa mal žalobca voči žalovanej nebezpečne

vyhrážať takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť obavu o život a zdravie.
Na základe uvedeného bol Okresnou prokuratúrou Poprad pod sp. zn. 1Pv532/18/7706 zo dňa
31.10.2018 spracovaný návrh na vzatie žalobcu do väzby. Uznesením Okresného súdu Poprad sp.zn.
5TP/76/2018 zo dňa 31.10.2018 súd rozhodol, že podľa § 72 ods. 1 písm. a), ods. 2 TP, z dôvodov
uvedených v § 71 ods. 1 písm. c) TP berie žalobcu do väzby, kde táto začala plynúť dňom 29.10.2018

o 20:30 hod. a vykonávala sa v Ústave na výkon väzby a v Ústave na výkon trestu odňatia slobody
J. s tým, že s jej bezprostredným výkonom bude začaté v X. J. S. a S. v I. V.. Krajský súd v
Prešove následne uznesením sp.zn. 3Tpo38/2018, zo dňa 27.11.2018 podľa § 193 ods. 1 písm. c)
Trestného poriadku zamietol sťažnosť žalobcu proti uzneseniu o vzatí do väzby. Toto trestné konanie
sa začalo bezprostredne po tom ako došlo k postúpeniu trestnej veci Okresnou prokuratúrou Poprad na

prejednanie priestupku, pričom obe tieto trestné konania spolu súvisia.
Do konania bola orgánmi činnými v trestnom konaní pribratá podľa § 142 ods. 1 Trestného poriadku
uznesením OR PZ v Poprade OKP ČVS: ORP 805/1-VYS-PP-2018, zo dňa 30.11.2018, na podklade
príkazu Okresného súdu Poprad sp.zn. 4Pp/66/2018 zo dňa 14.11.2018, znalkyňa H.. F. O. z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, k vypracovaniu znaleckého posudku na posúdenie

duševného stavu žalobcu. Z podaného znaleckého posudku a jeho záverov vyplynulo, že u žalobcu
je zistená závažná duševná porucha psychotického charakteru, podľa znalkyne žalobca nie schopný
(toho času) v dostatočnej miere chápať zmysel trestného konania, v čase spáchania údajného skutku
nebol schopný rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania a nebol schopný ovládať svoje konanie,
a v dôsledku uvedeného uznesením Okresnej prokuratúry Poprad sp.zn. 1Pv 532/18/776, zo dňa

03.04.2019 prokurátorka Okresnej prokuratúry Poprad podľa § 215 ods. e/ Trestného poriadku zastavila
trestné stíhanie žalobcu, pretože tento nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný.
Uvedenému rozhodnutiu ešte predchádzalo rozhodnutie Okresného súdu Poprad, sp.zn. 5Tp/76/2018zo dňa 08.01.2019, ktorým podľa § 80 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku okrem iného prepustil
obvineného z väzby na slobodu.
Žalobca tvrdil, že obe trestné konania sa skončili vo vzťahu k nemu bezúspešne. Vzhľadom na

dôkaznú núdzu došlo podľa žalobcu vo vzťahu k jeho osobe zo strany žalovaných ku krivému obvineniu
s dôsledkami na súkromný, rodinný a profesionálny život s čím sa on aj jeho rodina veľmi ťažko
vyrovnávajú, preto bol po skončení trestného stíhania nútený odsťahovať sa z miesta trvalého pobytu do
J. v O. K. a snaží sa začať nový život, nezaťažený týmito traumatickými okolnosťami. Predchádzali tomu
dobrovoľné individuálne hospitalizácie v dňoch 26.02. - 21.03.2019, resp. od 19.11.2019 do 10.12.2019

ako dôsledok zhoršenia stavu v zmysle depresívnej a úzkostnej symptomatiky, čo viedlo k relatívnemu
zotaveniu.
Súd prvej inštancie konštatoval, že dôvodom zastavenia trestného stíhania, ktoré bolo zastavené
uznesením prokurátorky Okresnej prokuratúry Poprad č. 1Pv532/18/7706-65 z 03.04.2019, bolo to, že
obvinený žalobca nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný. Podľa znaleckého posudku
bola u žalobcu zistená vážna duševná porucha psychického charakteru, a to trvalá porucha s bludmi,

ktorá má zásadný význam na myslenie, konanie, ako aj schopnosť právne vnímať okolitú skutočnosť.
Ide o dlhodobé ochorenie vyznačujúce sa rozvojom bludov, ktoré sú trvalé a väčšinou celoživotné a
nevyvrátiteľné. Išlo o konanie, ktoré bolo začaté na základe oznámenia skutočností nasvedčujúcich
tomu, že bol spáchaný trestný čin, podaného žalovanou v 2. rade dňa 29.10.2018. Súd prvej inštancie
konštatoval, že konanie vedené na Okresnom úrade Poprad, odbore Všeobecnej vnútornej správy,

začaté na základe žalovanou v 1. rade podaného trestného oznámenia na žalobcu z dôvodu, že sa jej
mal vyhrážať slovami „ja vás pozabíjam, ja vás z toho bytu dostanem, dopichám vás, zabijem vás“, bolo
zastavené z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa konalo, nebolo žalobcovi, ktorý bol obvinený z
priestupku, preukázané.
Na základe zistených skutočností súd prvej inštancie uzavrel, že vzťahy medzi stranami sporu sú

negatívne. Zo strany žalovaných voči žalobcovi však nedošlo k neoprávneným zásahom. Podanie
trestného oznámenia za neoprávnený zásah považovať nemožno. V konaní nebola preukázaná ani
príčinná súvislosť medzi nepriaznivým zdravotným stavom žalobcu a konaním žalovaných, ktoré však
nebolo neoprávnené, hoci samotné trestné stíhanie orgánmi činnými v trestnom konaní mohlo mať vplyv
na jeho zhoršenie, za čo však žalované zodpovednosť nenesú. Súd prvej inštancie uviedol, že trestné

konanie ohľadne jedného skutku nebolo zastavené preto, že ho žalovaný nespáchal, ale preto, že v čase
spáchania skutku u neho absentovala tak ovládacia, ako aj rozpoznávacia zložka konania pre duševnú
chorobu, ktorá bola u neho prítomná aj v čase skutku (teda nie je následkom trestného stíhania, väzby) a
vzhľadom k tomu, že príčetnosť je jednou z obligatórnych podmienok vyvodenia trestnej zodpovednosti
páchateľa a v tomto prípade splnená nebola, bolo potrebné rozhodnúť o zastavení trestného stíhania.

Druhé konanie, kde vec bola postúpená Okresnému úradu, bolo zastavené s poukazom na zásadu
in dubio pro reo, teda že správny orgán, ktorý priestupok prejednával dospel k záveru, že spáchanie
skutku, o ktorom sa konalo, a ktoré sa žalobcovi kládlo za vinu, mu nebolo preukázané, nepodarilo
sa bez akýchkoľvek pochybností preukázať, že sa tohto skutku skutočne dopustil, nakoľko neexistovali
nestranní svedkovia. Súd prvej inštancie preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O nároku na náhradu trov konania rozhodol na základe úspechu vo veci podľa § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP,
tvrdiac, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutkový stav veci, resp. súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalobcu konaním žalovaných,
tým, že podali na neho ničím neodôvodnené trestné oznámenie v úmysle pomstiť sa jemu a jeho
matke, resp. v úmysle privodiť mu trestné stíhanie, neodôvodnene zasiahli do jeho práva na ochranu
osobnosti, najmä občianskej cti, ľudskej dôstojnosti, jeho súkromia a mena, a rovnako aj zdravia, tak
ako to má na mysli ust. § 11 Občianskeho zákonníka. Trestné oznámenie o údajných vyhrážkach

zabitím a vzbudením údajnej a dôvodnej obavy o život a zdravie sa ukázali v celom rozsahu ako
neopodstatnené a spôsobili nedozierne následky na súkromný život, meno a zdravie žalobcu a jeho
rodiny. Trestné stíhanie mu znemožnilo vykonávať jeho povolanie v mieste trvalého pobytu, malo
tiež za následok zhoršenie jeho zdravotného stavu, keďže síce netrpel duševnou chorobou, avšak
v jeho prípade išlo o poruchu osobnosti, a to konkrétne paranoidne - schizoidnú poruchu ako trvalú

odchýlku v štruktúre osobnosti, ktorá bola aj prítomná v čase údajného spáchania skutku, no aj napriek
tomu bol jeho poznávací aparát neporušený, plne chápal sociálne a mravné normy, mal zachované
rozpoznávacie a ovládacie schopnosti a bol schopný ovládať svoje konanie. Následne došlo k zhoršeniu
tohto duševného stavu a žalobca musel byť ešte pred vydaním rozhodnutia Okresného úradu Popraddo zastavenia priestupkového konania hospitalizovaný vo Y. X. s J. v Z. na J. oddelení. Ani toho
času, ani v súčasnosti, nebol súdne trestaný, nedopustil sa žiadneho priestupku, čo bolo zistené zo
zabezpečeného odpisu z registra trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, aj z výpisu z

ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Pokiaľ súd prvej inštancie pri
zamietnutí žaloby vychádzal z toho, že žalované podaním trestných oznámení na žalobcu na neho len
realizovali svoje subjektívne právo, s týmto právnym názorom súdu prvej inštancie sa nemôže v žiadnom
prípadne stotožniť keďže realizácia subjektívneho práva žalovaných zasahuje do jeho subjektívnych
práv. Žalované si podaním trestných oznámení vynútili činnosť orgánov činných v trestnom konaní.

Uviedol, že jednoznačne má za to, že nie je možné podať v určitom časovom období na určitú fyzickú
osobu niekoľko trestných oznámení, ktoré sa ukázali ako neopodstatnené a pritom neniesť za svoje
podania žiadnu zodpovednosť. Realizácia práva podať trestné oznámenie nie je absolútnym právom, a
ak sa ukáže takéto oznámenie ako neopodstatnené, nevyhnutne zasahuje do práv žalobcu v intenciách
ustanovenia § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa žalobcu súd nebral na zreteľ pri hodnotení
dôkazov zhoršenie zdravotného stavu žalobcu podaním nedôvodných trestných oznámení. Súd vykonal

dokazovanie výsluchom svedkyne, ktorá sa však vo svojej výpovedi nevyjadrovala k osobe žalobcu, ale
matky žalobcu, akási petícia spísaná v bytovom dome nie je relevantným dôkazom. V týchto intenciách
súd teda dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam pri súčasnom nesprávnom právnom posúdení veci.
Žalobca preto žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalované sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd “) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenou osobou (§ 359 CSP) preskúmal

rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z dôvodov uvedených v odvolaní ako aj
konanie rozhodnutiu súdu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP.
Odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), vychádzajúc z toho,
že nariadenie pojednávania vo veci nevyžadovala potreba zopakovania ani doplnenia dokazovania, ani
dôležitý verejný záujem. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil na úradnej tabuli ako aj

na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 04.11.2022 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru
o tom, že odvolaniu žalobcu vyhovieť možné nebolo.

5. Odvolacia argumentácia žalobcu, vychádzajúc z jej obsahu a zdôraznenia údajných pochybení súdu
prvej inštancie, bola konštruovaná na tvrdení o nesprávnosti skutkových zistení a tvrdení o nesprávnom

právnom posúdení veci. Odvolací súd posúdil relevantnosť takto vymedzených tvrdení prihliadajúc na
to, že v odôvodnení jeho rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v
opravnomprostriedku,aleibanatie,ktorémajúrozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaní(Ústavný
súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

6. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a
ktorévpodstatnejčastinemajúoporuvovykonanomdokazovaní.Dochádzaktomuvtedy,aksúdvzaldo
úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo z vyjadrení strany nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania
najavo alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo, opomenul.
Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

7. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový
stav. Dochádza k tomu vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo síce aplikoval správny
právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil

nesprávne právne závery.

8. Po oboznámení sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým
stavom a jeho právnym posúdením má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie z dokazovania riadne
zistil skutkový stav rozhodujúci pre posúdenie veci, a právne závery, ku ktorým dospel, vychádzajú zo

skutkových zistení. V rozhodnutí dal zrozumiteľné a dostatočne konkrétne sformulované vysvetlenie
dôvodov rozhodnutia, ku ktorému dospel. Je zrejmé, že sa zaoberal všetkými tvrdenými skutočnosťami,
dôkazmi a námietkami, správne ich v jednotlivosti, ako aj vo vzájomnej súvislosti vyhodnotil a dospel
tak k správnemu právnemu záveru.Na týchto správnych záveroch sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania. Odvolací súd
poukazuje na dôvody napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP) a k odvolacím dôvodom žalobcu
preto len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie dodáva:

9. Žaloba je, čo sa obsahu týka úkonom, ktorým žalobca vymedzuje subjekty, predmet a obsah žalobou
začatého súdneho konania. Právom žalobcu je, vyplýva to z článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na súde. Žalobou môže uplatniť
skutočnosti, ktorým hmotné právo prisudzuje právny význam. To, či bude v spore úspešný závisí od

toho, či sa štruktúra príčin a následkov, ktoré on sám pokladá za skutkový dôvod svojho nároku, zhoduje
so štruktúrou príčin a následkov, ktoré upravuje zákon a od toho, či tvrdené skutočnosti preukáže.

10. Žalobca podal na súd žalobu, ktorou sa domáhal toho, aby súd uložil žalovaným zaplatiť mu sumu
30.000,- eur, nahradiť mu trovy s konaním mu vzniknuté, tvrdiac, že žalované tým, že podali v súvislosti
s jeho osobou trestné oznámenia, zasiahli do jeho osobnostných práv.

Bolo na žalobcovi k takto definovanému súhrnu podstatných skutkových zistení, ktoré mali viesť k
následku, ktorého sa domáhal, a ktoré mali podľa neho viesť k ochrane jeho právneho záujmu, realizovať
také prostriedky procesného útoku, ktoré by preukázali dôvodnosť jeho žaloby.

11. Zo zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok nevyplýva obmedzenie práva akejkoľvek osoby podať

trestné oznámenie. Jeho náležitosti nie sú žiadnym predpisom vymedzené.
Ako uviedol Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí III. ÚS 287/06 z 13.09.2006, sú to orgány
činné v trestnom konaní, ktoré sú povinné trestné oznámenie prešetriť a o ňom rozhodnúť.
Z uvedeného je možné dedukovať, že z faktického kauzálneho hľadiska je prípadná ujma na právach
vyšetrovaných osôb spôsobená konaním štátu, orgány, ktoré však realizujú tie povinnosti, ktoré im

právna norma prikazuje, t.j. trestné oznámenie prešetriť, zhodnotiť všetky skutočnosti predstavujúce
možné konkrétne zákonné kritériá, a rozhodnúť.

12.Trestnéoznámeniejepodľaodvolaciehosúdumožnéchápaťakovýkonpráv,osobitnezasituácie,ak
smeruje k ochrane vlastných práv, nie ako porušenie právnej povinnosti. Z Trestného poriadku vyplýva,

že v prípade ak je trestné oznámenie o skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin podané ústne,
je potrebné oznamovateľa poučiť o zodpovednosti za uvedenie vedome nepravdivých údajov, vrátane
následkov krivého obvinenia (§ 62 ods. 2 Trestného poriadku).
Z vyšetrovacích spisov Obvodného oddelenia Policajného zboru Poprad ČVS: ORP-260/PP-PP-2018
a ČVS: ORP-805/1-VYS-PP-2018 vyplýva, že obidve žalované podali trestné oznámenie osobe a

povereným príslušníkom policajného zboru boli poučené podľa § 62 ods. 2 Trestného poriadku, čo
potvrdili svojimi podpismi.

13. Zo skutkových tvrdení žalobcu, ani z listín zo spisu nevyplýva, že by oznámenia žalovaných boli
príslušným štátnym orgánom posudzované ako úkony nasvedčujúce krivému obvineniu v tom zmysle,

že by boli žalované vedené úmyslom privodiť trestné stíhanie žalobcu na základe lživo prednesených
skutočností. Za tejto situácie a aj pri nepreukázaní, ako súd prvej inštancie uviedol, príčinnej súvislosti
medzi nepriaznivým zdravotným stavom žalobcu a konaním žalovaných, ktoré bolo výkonom ich práva,
nie je možné prisvedčiť úvahe žalobcu o existencii predpokladov pre priznanie nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy.

Ak súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu žalobu zamietol, je jeho rozhodnutie
správne. Správnemu rozhodnutiu vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania
odzrkadľujúci výsledok, ku ktorému sa v konaní dospelo.
Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

14. V odvolacom konaní bol žalobca neúspešný, naopak, fakticky plne úspešné boli žalované, ktorým
vznikol v zásade nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s
ust. § 396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že žalované boli v odvolacom konaní pasívne, k
odvolaniu sa nevyjadrili, náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili a podľa obsahu spisu im ani
žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov

odvolacieho konania tak vychádzal z článku 17 základných princípov CSP zakotvujúceho procesnú
ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní
nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania
za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli by bolo zjavne nielen nelogické,ale aj v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania. Preto žalovaným náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.