Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žiar nad Hronom

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Andrea Gindlová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 19C/14/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6420202008
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2021:6420202008.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou v právnej veci žalobcu:
R. Y., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. U. Š., U. XX, Š. K. Y., v konaní právne zastúpeného JUDr. Rudolfom
Fajbíkom, advokátom, so sídlom Dobšinského 14, 969 01 Banská Štiavnica, IČO: 51 028 557, proti
žalovanému: KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816
23 Bratislava, IČO: 00 585 441, v konaní zastúpenému JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom, so

sídlom Vajnorská 55, 831 03 Bratislava, IČO: 42 174 856, v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.000,- € v lehote do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd žalobu žalobcu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

Súd p r i z n á v ažalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.X.XXXX domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť mu z titulu nemajetkovej ujmy sumu vo výške 20.000,- € spolu s príslušenstvom. V
žalobe poukázal na to, že utrpel pri dopravnej nehode zo dňa XX.X.XXXX rozsiahle zranenia. Predmetnú
dopravnú nehodu zavinil R. Ď., Q.. XX.X.XXXX ako vodič osobného motorového vozidla, v ktorom sa
žalobca viezol ako spolujazdec. Vinník nehody bol odsúdený Okresným súdom Ž. Q. F. v konaní XT/X/
XXXX. Náhrada škody bola likvidovaná žalovaným z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za

škodu prevádzkovateľa vozidla postupne podľa jednotlivých čiastkových nárokov uplatnených žalobcom
(náhrada za bolesť, náklady spojené s liečením, strata na zárobku, sťaženie spoločenského uplatnenia).
Žalobca v ďalšom poukázal na to, že žalovaný je pasívne legitimovaný aj v zmysle § 15 ods. 1 zák. č.
381/2001 Z.z., nakoľko bol judikatúrou ustálený výklad, že náhrada nemajetkovej ujmy v zmysle § 11
a § 13 Občianskeho zákonníka spadá do rozsahu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za
škodu podľa citovaného zákona, nakoľko nemajetková ujma je v širšom ponímaní škodou na zdraví.
Z uvedeného dôvodu si žalobca uplatnil u žalovaného nárok na náhradu nemajetkovej ujmy podaním

zo dňa XX.X.XXXX, na čo však žalovaný nijako nereagoval. V ďalšom žalobca poukázal na to, že
pri dopravnej nehode utrpel fyzickú i psychickú traumu. Zranenia zanechali trvalé následky na jeho
fyzickom zdraví, ktorých následkom je trvalá invalidita žalobcu. Žalobca pritom utrpel úraz vo veku
38 rokov, teda ešte mladý sa stal následkom úrazu invalidným. Pred dopravnou nehodou bol pritom
v primeranom zdravotnom stave, netrpel žiadnym závažným ochorením. V súčasnej dobe nemôže
vykonávať ťažšie fyzické práce, dvíhať bremená, nemôže zobrať na ruky svoje malé deti. Nemôže sa

venovať svojej záľube, či už manuálnym prácam, športu, činnosti v DHZ. Určitú dobu nemohol viesť ani
intímnyživot.Tovšetkovýrazneovplyvniloajjehopsychickýstav,keďnajprvvyhľadalpomocpsychológa
a následne aj psychiatra. Žalobca sa ťažko vyrovnáva so zmenou svojej životnej situácie, obáva sabudúcnosti, trpí úzkosťou, smútkom, nespavosťou, zmenami nálady, podráždenosťou. Psychiater u
neho diagnostikoval depresívnu poruchu. Z vyššie uvedených dôvodov, žalobca poukázal na to, že
súd by mal pri rozhodovaní o nemajetkovej ujme prihliadnuť najmä na okolnosti na strane žalobcu,

ktorými sú vek a zdravotný stav žalobcu, rodinný stav, zamestnanie a záujmové činnosti, ako aj jeho
osobnýživot.Vzhľadomnarozsiahlenásledkynemôžebyť,podľanázoružalobcu,primeranounáhradou
vzniknutej nemajetkovej ujmy len nepeňažné plnenie, avšak je potrebné danú nemajetkovú ujmu
odškodniť peniazmi. Za primeranú a spravodlivú výšku finančného zadosťučinenia považuje žalobca
sumu 20.000,- €, ktorá suma na druhej strane pre žalovaného nepredstavuje neprimeranú záťaž.

Vzhľadom k tomu, že ide o peňažné plnenie, na ktoré zákon ukladá žalovanému v súlade s § 11 ods.
6 až ods. 8 zák. č. 381/2001 Z.z. lehotu, žalobca si súčasne uplatnil aj nárok na úroky z omeškania vo
výške 5 % ročne, počítané od uplynutia zákonnej lehoty na plnenie, teda od XX.X.XXXX, nakoľko má za
to, že dovtedy mohol žalovaný uplatnený nárok žalobcu posúdiť a mohol o výške plnenia so žalobcom
aspoň rokovať. Žalovaný sa však o to ani nepokúsil a jednoducho ponechal vec nevybavenú. Podľa
názoru žalobcu, náhle, nečakané a závažné poškodenie zdravia žalobcu zasiahlo do jeho osobnostných

práv a rodinného života zásadným spôsobom a následkom je aj výrazná nemajetková ujma. V závere
žalobca poukázal na to, že bodové hodnotenie náhrady škody nijako nezohľadňuje také kritériá, ako
je vek poškodeného, jeho rodinný život, jeho spoločenskú angažovanosť, jeho emocionálne prežívanie
životných situácií, jeho lásku voči partnerke a deťom, jeho pocit zodpovednosti za ich materiálne
zabezpečenie a výchovu a pod.. Tieto okolnosti môžu byť vyhodnotené len v rámci posudzovania

uplatneného nároku, ktorý je samostatným nárokom, má aj samostatné právne ukotvenie, a to popri
nárokunanáhraduškodynazdraví.Nievšetkáškodasadátotižzahrnúťpodinštitútnáhradyzasťaženie
spoločenského uplatnenia, či náhrady za bolestné.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil v celom rozsahu a žiadal ju zamietnuť. Vo svojom písomnom

vyjadrení poukázal na to, že nárok náhrady nemajetkovej ujmy nie je možné žalobcovi priznať, pokiaľ
ich odôvodňuje z tých istých dôvodov, za ktoré mu bola poskytnutá náhrada škody na zdraví v
zmysle ustanovenia § 444 Občianskeho zákonníka, t.j. náhrada za bolestné a sťaženie spoločenského
uplatnenia v súlade s ustanoveniami zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za
sťaženiespoločenskéhouplatnenia.Uviedol,žežalobcasiužalovanéhouplatnilnároknanáhraduškody

na zdraví - bolestné, náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia, náklady spojené s liečením a úrazovú
rentu, kedy mu v zmysle záverov šetrenia predmetných nárokov bolo zo strany žalovaného vyplatené
bolestné spolu vo výške 8.836,- €, sťaženie spoločenského uplatnenia spolu vo výške 9.725,- €, náklady
spojené s liečením spolu vo výške 238,02 € a mesačne mu je vyplácaná úrazová renta pre rok 2020
aktuálne vo výške 67,76 €. V prípade bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia ide o náhradu

osobnej - nemajetkovej ujmy, ktoré sú odškodňované jednorázovo na základe bodového ohodnotenia v
závislosti od rozsahu obmedzení pri uplatnení v živote a v spoločnosti. Ide o náhradu poskytovanú za
trvalé následky vyvolané škodou na zdraví, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú možnosti poškodeného uplatniť
sa v ďalšom spoločenskom živote, t.j. náhrada za dôsledky poškodenia zdravia v pracovnom, kultúrnom,
súkromnom, ale napríklad aj športovom živote, teda náhradu všestranných obmedzení poškodeného v

rôznych sférach jeho života, pri plnení jeho rôznych spoločenských úloh, ktoré sa prejavili ako dôsledok
poškodenia zdravia. Žalovaný poukázal na to, že má za to, že zložky práva, ktoré si uplatňuje žalobca
v danom konaní titulom nemajetkovej ujmy z dôvodu ochrany osobnosti sú zložkami práva, ktoré sa
priznávajú v rámci odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Právo na náhradu škody na zdraví
v zmysle ustanovenia § 444 Občianskeho zákonníka a právo na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle

ustanovenia § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú pritom samostatné nároky fyzickej osoby, ktoré
však nemožno duplicitne uplatňovať na základe rovnakých skutkových tvrdení. Nie je prípustné, aby sa
osoba dotknutá na zdraví pokúšala návrhom na ochranu osobnosti nahradzovať alebo navyšovať svoje
nároky z titulu náhrady škody. Žalovaný má za to, že v danom prípade za žiadnych okolností nemožno
subsumovať nároky žalobcu pod ustanovenia § 11 a 13 Občianskeho zákonníka. Nárok uplatnený podľa

predmetných ustanovení Občianskeho zákonníka musí byť založený na iných skutkových okolnostiach,
ktoré sa odlišujú od okolností, za ktoré bola poskytnutá náhrada podľa ustanovení zákona č. 437/2004
Z.z.. Simultánnosť týchto nárokov nie je kategoricky vylúčená vo vzťahu k jednej škodovej udalosti,
ale ich kauza, a teda dôvody, pre ktoré sa uplatňuje, musia byť odlišné. V žalobe žalobcu sú však
uvedené len tie dôvody, za ktoré už raz odškodnený bol, a preto má žalovaný za to, že jeho nárok

na náhradu nemajetkovej ujmy nevznikol. Žalovaný vyslovil predpoklad, že žalobca sa snaží uplatniť
si premlčané právo z titulu mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, pri ktorom mu
už uplynula dvojročná subjektívna premlčacia doba. Takéto konanie je však neprípustné a nemôže
požívať právnu ochranu. Žalobcom uplatňovaná náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch je však vkontexteštandardnejjudikatúryneprimeranevysokáaneprimeraná.Základnýmprincípomnemajetkovej
ujmy a jej odškodnenia v peniazoch je pritom princíp primeranosti náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá je
spôsobilá aspoň sčasti zmierniť dôsledky neoprávneného zásahu a umožňuje, aby výška náhrady na

jednej strane nevytvárala priestor pre obohacovanie sa, avšak na druhej strane umožňovala spravodlivé
zadosťučinenie. Je potrebné zobrať do úvahy aj tú skutočnosť, že žalobca je žijúcou osobou, ktorej
bola poskytnutá náhrada bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia a iných nárokov súvisiacich s
poškodením zdravia. Preto má žalovaný za to, že ním požadovaná výška náhrady nemajetkovej ujmy
sa vymyká nielen judikatúre k náhrade nemajetkovej ujmy, avšak chýba jej aj „ratio“. Žalovaný súčasne

zdôraznil, že nie sú rozhodujúce pomery žalovaného, ktorý nijako do práv žalobcu nezasiahol a zákon
mu nedáva legislatívne možnosti zmiernenia následkov tohto zásahu ospravedlnením, prejednaním
veci a pod.. Žalovaný súčasne namietol aj uplatnený nárok na úrok z omeškania, ktorý považuje za
nedôvodný a nepreukázaný. V danom prípade má za to, že neexistuje právny základ na jeho uplatnenie.
Povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká až na základe súdneho rozhodnutia,
v ktorom je určená doba plnenia, až uplynutím takto určenej lehoty plnenia sa dlžník, podľa názoru

žalovaného, dostáva do omeškania. Žalovaný v danom smere poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.03.2012, sp. zn. 6Cdo/185/2011. Záverom žalovaný namietol aj
existenciu jeho pasívnej vecnej legitimácie v tomto konaní, nakoľko cez ustanovenia zákona č. 381/2001
Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla
sa nemajetková ujma nenahrádza, keďže zákon tento pojem nepozná.

3. Prvostupňový súd vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX
tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.000,- € do troch dní od
právoplatnosti rozhodnutia a vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol. Odvolací súd uznesením sp.
zn. XXCo/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia sa odvolací súd čiastočne stotožnil
s názorom prvoinštančného súdu, že pokiaľ ide o nárok na náhradu škody na zdraví v zmysle
ustanovenia § 444 Občianskeho zákonníka a nárok na ochranu osobnosti podľa ustanovenia § 11
a § 13 Občianskeho zákonníka, ide o dva samostatné, vo svojej podstate autonómne nároky, ktoré
môžu byť uplatnené v súvislosti s totožnou skutočnosťou - škodovou udalosťou (napríklad dopravnou

nehodou) spôsobilou vyvolať dôsledky odôvodňujúce vznik hmotnoprávneho nároku na náhradu škody
na zdraví i nároku na náhradu finančného zadosťučinenia vo forme náhrady nemajetkovej ujmy i
v peniazoch. Odvolací súd prvostupňovému súdu uložil, aby v ďalšom konaní podrobne analyzoval
jednotlivé dôvody uplatňovaného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy a ich kauzalitu k tvrdeným
dôsledkom, a takto ustálené zistenia konfrontoval s tým, ktoré uplatňované dôvody a z nich plynúce

dôsledky už boli žalobcovi kompenzované náhradou škody na zdraví, najmä vo forme odškodnenia
sťaženia spoločenského uplatnenia.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením listinných dôkazov - výzvou
na plnenie zo dňa XX.X.XXXX, oznámením o poistnom plnení za sťaženie spoločenského uplatnenia,

nákladov za lekársky posudok, lekárskym posudkom o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia,
rozhodnutím Úradu práce, soc. vecí a rodiny U. Š. zo dňa XX.XX.XXXX o vydaní preukazu fyzickej osoby
sťažkýmzdravotnýmpostihnutím,odbornýmposudkomoinvalidite,rozhodnutímSociálnejpoisťovnezo
dňa XX.XX.XXXX o výške invalidného dôchodku, rodnými listami mal. detí, potvrdením Obce R. ohľadne
členstvavDHZ,dohodouozmenepracovnejzmluvyzodňaXX.XX.XXXX,psychiatrickýmvyšetrenímzo

dňa XX.XX.XXXX, psychologickým vyšetrením zo dňa XX.XX.XXXX, dokladmi predloženými žalovaným
ohľadne likvidácie škody, výsluchom svedkov: W. K. (J.), N.. H.Q. K. (Y.), H. K. (Y.), pripojeným spisom
Okresného súdu Ž. Q. F. XT/X/XXXX, znaleckým posudkom č. XX/XXXX-G. vypracovaným znalcom J..
H. E., ako aj ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spisovom materiáli, a zistil nasledovný skutkový
stav veci:

5. Dňa XX.XX.XXXX došlo v k. ú. U. Š. k dopravnej nehode, pri ktorej utrpel žalobca, ako spolujazdec
v motorovom vozidle, zranenia. Danú dopravnú nehodu zavinil vodič motorového vozidla R. Ď.,
Q.. XX.X.XXXX, ktorý bol rozsudkom Okresného súdu Ž. Q. F. Y.. M.. XT X/XXXX - XXX M. D.
XX.XX.XXXX uznaný vinným za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona a bol

mu uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 18
mesiacov a súčasne mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu
po dobu 18 mesiacov. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. Náhrada škody
bola likvidovaná žalovaným z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenouprevádzkou motorového vozidla (poistná zmluva č. XXXXXXXXXX), a to tak z titulu náhrady za bolesť
(vo výške 8.836,- €), z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (9.725,- €), z titulu nákladov
spojených s liečením (238,02 €), ako aj z titulu úrazovej renty vo výške 67,76 €/mesiac.

6. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX-G. vypracovaného znalcom J.. H. E., (ktorý bol žalobcom
predložený na pojednávaní po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu) súd zistil, že oproti nálezom
odbornej lekárky z neurológie J.. P. R. datovaných XX.XX.XXXX G. XX.XX.XXXX sa u poškodeného k
dátumu XX.XX.XXXX identifikoval klinický nález - ťažké poúrazové obmedzenie rozsahu pohyblivosti

Th-L chrbtice s koreňovým dráždením Th X.-XI. vpravo. Taktilná hypestézia trupu vpravo v dermatóme
X. - XII.. Senzitívna polyneuropathia dolných končatín s poruchou polohocitu, ak aj s poruchami
taktilnej, termickej a algickej citlivosti na podklade pooperačného arachnopatického jazvenia po prednej
spondylodéze Th-IX.-XII.. Stav je trvalý bez perspektívy zlepšenia. Naopak, je odôvodnený predpoklad
progresie polyneuropatického aj musculodynamického klinického nálezu. Na základe uvedených
záverov posudku znalec stanovil bodové hodnotenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia ku

dňu XX.XX.XXXX podľa zákona č. 437/2004 - článok č. 304/f na 1000 bodov a článok č. 432/a na 30
bodov, t.j. celkom 1030 bodov. Pri prepočte bodového hodnotenia náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia na euromenu podľa zákona č. 382/2004 a zákona č. 437/2004 Z.z. pri výške 1 bodu 22,66
€ ohodnotil znalec výslednú sumu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na sumu 23.339,80
€. Podľa vyjadrenia strán sporu v konaní pred súdom žalovaný uhradil žalobcovi z titulu sťaženia

spoločenského uplatnenia ďalšiu sumu vo výške 10.000,--€.

7. Rozhodnutím Úradu práce, soc. vecí a rodiny U. Š. M. D. XX.XX.XXXX bolo žalobcovi vyhovené
jeho žiadosti o vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na poklade
predloženého lekárskeho posudku zo dňa XX.XX.XXXX vypracovaného z lekárskeho nálezu a

aktuálnych odborných vyšetrení.

8. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa X.X.XXXX bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok v
sume 132,60 € mesačne.

9. Z predloženej správy R.. G. Š., O.., s.r.o. vyplýva, že žalobca je osobnosť s prejavmi psychosomatickej
podráždenosti následkom psychickej traumy, úrazu, onemocnenia s poruchami prispôsobenia. Má
znížený vnútorný energetický výkonový potenciál, z ktorého dôvodu je vhodná psychoterapia.

10. Žalobca R. Y. v konaní pred súdom uviedol, že pred dopravnou nehodou bol úplne v pohode, chodil

do práce, von s deťmi - chodili sa spolu korčuľovať, bicyklovali sa spolu, chodili spolu plávať na jazeru,
hrávalsnimifutbal, avšakvsúčasnejdobesanemôžedeťomnaplnovenovať.Vsúčasnejdobesasnimi
chodí len prechádzať, nakoľko dané činnosti už nemôže vykonávať. Veľmi ho to mrzí. Pred dopravnou
nehodou bol aktívny človek, hrával aj volejbal, bol činný v dobrovoľnom hasičskom zbore. Momentálne
žiadne záujmy nemá, nakoľko ho nič nebaví. Pred dopravnou nehodou robil doma rôzne práce, ktoré v

súčasnej dobe nemôže vykonávať. Pokiaľ ide o zamestnanie predtým v práci vykonával funkciu vodiča
z povolania, avšak vzhľadom k tomu, že po dopravnej nehode nemôže dlho sedieť, bol preradený na
inú prácu. Pokiaľ dlho sedí, tak mu tŕpnu nohy. Zamestnávateľa nezmenil, naďalej pracuje na W. Y.,
avšak vykonáva práce na zbernom dvore, nie prácu šoféra ako predtým. Dopravnú nehodu zapríčinil
R. Ď., nakoľko išiel nezodpovedne a predbiehal dve autá. V tom čase boli obaja spolu na súťaži ako

požiarnici. Žalobca pripustil, že R. Ď. sa ospravedlnil jemu a jeho manželke, veľmi ho daná situácia
mrzela, avšak mu neposkytol žiadnu peňažnú ani inú materiálnu pomoc. Žalobca uviedol, že vinníkovi
dopravnej nehody odpustil, avšak nevie sa s následkami danej dopravnej nehody zmieriť, nakoľko zostal
prakticky mrzák. Cíti to ako nespravodlivosť.

11. Svedkyňa H. K., svokra žalobcu, v konaní pred súdom uviedla, že žalobca bol pred dopravnou
nehodou akčný človek, chodil robiť napríklad do hory, pomáhal aj im pri rôznych prácach okolo domu. Po
dopravnej nehode ho však v priebehu jedného roka museli dvakrát operovať, preto nevládze, nemôže
dlho sedieť a byť v jednej polohe. Pokiaľ im v súčasnej dobe pomáha, tak nemôže vykonávať žiadne
ťažké roboty ako predtým, ale len hrabať seno a pod. Po danej dopravnej nehode sa vrátil v zamestnaní

na tú istú pozíciu, ktorú však nezvládal, preto ho preradili na zberný dvor. Momentálne majú v rodine
menej peňazí, nakoľko zarába menej ako predtým. Po dopravnej nehode bol na tom psychicky zle, s
dcérou sa hádali, nevládal, bol u psychiatra, ktorý mu predpísal tabletky na upokojenie. Momentálne
je po psychickej stránke trošku lepšie, v súčasnej dobe je na liečení. Naďalej však upadá do rôznychpsychických stavov, nakoľko ho trápi to, že nemôže robiť rôzne veci. S dcérou chodia v súčasnej dobe na
prechádzky do prírody, iné činnosti nevládze vykonávať ako predtým. Predtým pracoval ako dobrovoľný
hasič, momentálne do zboru už nechodí.

12. Svedok H. K., svokor žalobcu, v konaní pred súdom uviedol, že pred dopravnou nehodou bol žalobca
šikovný, vždy mu pomohol, pokiaľ potreboval s niečím pomôcť. Momentálne mu už nepomáha, nakoľko
jeho zdravotný stav je dosť vážny. V práci bol preradený na horšie platenú prácu. Pokiaľ predtým sa
venoval deťom, v súčasnej dobe je jeho fyzická aktivita obmedzená. S deťmi predtým chodili na lúky,

hrali sa, chodili sa kúpať na jazero a pod., v súčasnej dobe mu chlapci hovorili, že to už nie je také ako
bývalo, nakoľko nevládze. Svedok uviedol, že postrehol, že dosť mu to skomplikovalo aj vzťah v rodine.

13. Svedkyňa W. K., partnerka žalobcu, v konaní pred súdom uviedla, že žalobca bol v čase, keď spolu
začali žiť, zdatný muž, plný sily, veľa pracoval manuálne, nakoľko bývali v rodinnom dome. Venoval sa aj
jej synovi z predchádzajúceho vzťahu, hrali spolu futbal, chodili spolu plávať, robili rôzne bežné aktivity,

ktoré v súčasnej dobe nemôžu vykonávať pre jeho zlý zdravotný stav. Asi jeden a trištvrte roka nemohol
syna zobrať ani na ruky, hrať sa s ním a pod.. Momentálne boli spolu plávať na jazere. Taktiež boli spolu
korčuľovať, avšak žalobca nemohol korčuľovať pre svoj zdravotný stav, pomohol jej len chlapcov obuť
a pozeral sa na nich. Taktiež pokiaľ ide o pracovnú činnosť, predtým zvládal všetko, avšak v súčasnej
dobe má bolesti pokiaľ manuálne pracuje. Obmedzilo to aj ich intímny život. Pred dopravnou nehodou

robil vodiča, v súčasnej dobe ho preradili na zberný dvor na inú pracovnú pozíciu, nakoľko nemohol
dlho sedieť, mal pri tom bolesti. Do práce sa vrátil až po trištvrte roku od dopravnej nehody, s tým že
spočiatku vykonával činnosť vodiča, avšak neskôr musel zmeniť pracovnú činnosť. Počas tohto obdobia
bol znovu operovaný na krčnú chrbticu a neskôr mu zistili aj Crohnovu chorobu. Momentálne z aktivít,
ktoré predtým vykonával môže plávať, chodia sa spolu prechádzať, avšak nemôžu chodiť na také dlhé

túry ako predtým, nakoľko má žalobca bolesti, nemôže dlho stáť ani sedieť. Pred dopravnou nehodou bol
v pohode, bol usmievavý, výrečný, po dopravnej nehode mali ťažké chvíle. Musí navštevovať psychiatra,
berie lieky. Pokiaľ ide o činnosť dobrovoľného hasiča, tú už nevykonáva vôbec, zrejme má z toho strach.
Keď bývali na R., tak chodil každý mesiac na rôzne súťaže s daným zborom, avšak momentálne s nimi
nechodí. Svedkyňa pripustila, že čiastočne je tomu tak preto, že sa žalobca musí poobede venovať

deťom, nakoľko ona v práci smenuje, preto im na koníčky nezostáva čas. Žalobca sa nemôže s deťmi
ani bicyklovať ako predtým, nakoľko pri bicyklovaní cíti bolesti. Taktiež nemôže syna dvíhať na ruky.
Svedkyňa taktiež potvrdila, že vinník dopravnej nehody R. Ď. sa po danej dopravnej nehode ospravedlnil
za to čo sa stalo, povedal im, že je mu to ľúto. Aj keď mu to odpustili, stále cítia neprávosť, nakoľko
viedol motorové vozidlo veľmi nezodpovedne.

14. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

15. Podľa § 13 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby
sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej
osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v

peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na
okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

16. Podľa § 4 ods. 1, 4 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol
poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda
vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon
neustanovuje inak.

17. Podľa § 3 ods. 1, 2 zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského
uplatnenia, náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu
na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. Náhrada za bolesť sa poskytuje nazáklade lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe
č. 1 v I. a III. časti.

18. Podľa § 4 ods. 1, 2 zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského
uplatnenia, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť
primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené
možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Náhrada za sťaženie spoločenského
uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za

sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.

19. Žalobca sa danou žalobou domáhal náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch z titulu zásahu do
jeho osobnostných práv v súlade s ustanovením § 11 - 13 Občianskeho zákonníka, ktorá mu bola
spôsobená dopravnou nehodou, ktorej vinníkom bol R. Ď.. Motorové vozidlo bolo pre prípad škody
poistené u žalovaného. Z titulu zásahu do práva žalobcu na zdravie, rodinný život a ľudskú dôstojnosť,

žalobca požadoval od žalovaného nemajetkovú ujmu vo výške 20.000,- €. V súlade s ustanovením §
11 Občianskeho zákonníka má každá fyzická osoba právo na ochranu svojej osobnosti, a to najmä na
ochranu života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov
osobnej povahy. Fyzická osoba má pritom právo domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu

bolo dané primerané zadosťučinenie, pričom výšku náhrady určí súd s prihliadnutím na závažnosť
vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Z uvedeného vyplýva, že súčasťou
osobnostných práv je aj právo na súkromný a rodinný život, ako aj ľudská dôstojnosť každej fyzickej
osoby. Konkrétna výška nemajetkovej ujmy nie je v slovenskej právnej úprave explicitne určená. Je tak
ponechaná na voľnej úvahe súdu, ktorá však nemôže byť svojvoľná, súd sa pri danom rozhodovaní musí

riadiť zákonnými mantinelmi pre jej priznanie, a tými sú - okolnosti za ktorých k porušeniu práva došlo
a závažnosť vzniknutej ujmy. Významnú rolu zohrávajú tiež dôsledky vyvolané na psychickom stave
žalobcu. Každý jeden prípad je potrebné posudzovať individuálne a v kontexte všetkých skutočností.

20. Vykonaným dokazovaním nebolo medzi stranami sporu sporné, že dopravnou nehodou zo dňa

XX.X.XXXX došlo ku škode na zdraví žalobcu. Žalovaný, ako poistiteľ, prijal svoju zodpovednosť za
škodu vzniknutú žalobcovi z titulu škody na zdraví a uhradil mu nároky z titulu bolestného vo výške
8.836,- €, z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 19.725,- €, z titulu nákladov spojených s
liečením vo výške 238,02 €. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného v tom smere, že žalobcovi
neprináleží náhrada za zásah škodcu do jeho práva na ochranu osobnosti v súlade s ustanovením §

11 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže už bol odškodnený podľa iných predpisov, a to podľa § 444
Občianskeho zákonníka v spojení so zákonom č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za
sťaženie spoločenského uplatnenia. Súd už v prvom svojom rozhodnutí sp. zn. XXC/XX/XXXX-XX M.
D. XX.XX.XXXX konštatoval, že sa jedná o samostatné a vzájomne nezávislé inštitúty, ktoré vyplývajú z
koncepcie právnej úpravy, ktorá rozlišuje medzi inštitútom ochrany osobnosti a inštitútom náhrady škody

nazdraví.Suvedenýmizávermiprvostupňovéhosúdusastotožnilajodvolacísúdvosvojomzrušujúcom
rozhodnutí sp. zn. XXCo/XX/XXXX-XXX M. D. XX.XX.XXXX, keď konštatoval, že ide o dva samostatné,
vo svojej podstate autonómne nároky, ktoré môžu byť uplatnené v súvislosti s totožnou skutočnosťou
- škodovou udalosťou (napr. dopravnou nehodou) spôsobilou vyvolať dôsledky odôvodňujúce vznik
hmotnoprávneho nároku na náhradu škody na zdraví i nároku na náhradu finančného zadosťučinenia

vo forme náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. V ďalšom sa preto súd, v intenciách rozhodnutia
odvolacieho súdu, zameral na komparáciu dôvodov uplatňovaného nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy a ich kauzalitu k tvrdeným dôsledkom s tým, že takto ustálené zistenia konfrontoval s tým, ktoré
uplatňované dôvody už boli žalobcovi kompenzované náhradou škody na zdraví, najmä vo forme
odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia.

21. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že k zásahu do osobnostných práv žalobcu
došlo pri dopravnej nehode zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú svojim nedbanlivostným konaním spôsobil vodič
R. Ď.. Motorové vozidlo, ktorým bola daná dopravná nehoda spôsobená, bolo pre prípad zodpovednosti
za škodu spôsobenú motorovým vozidlom poistené u žalovaného. Žalobca zdieľal danú cestu s

vodičom R. Ď. dobrovoľne. V rámci tohto konania, či trestného konania nebola preukázaná žiadna
skutočnosť, ktorá by svedčila o spoluvine žalobcu za spôsobenú dopravnú nehodu, na ktorú by mal
súd pri stanovení náhrady prihliadnuť. Za vinníka dopravnej nehody bol uznaný výlučne R. Ď., a to
rozsudkom Okresného súdu Ž. Q. F. Y.. M.. XT/X/XXXX. Jedná sa pritom o nedbanlivostný trestnýčin spôsobený nevhodnou technikou jazdy vodiča. Spomínaným protiprávnym konaním vodiča došlo
jednoznačne k intenzívnemu zásahu do súkromného života žalobcu, ktorého život, ako aj súkromie
bolo dlhšiu dobu ovplyvnené práceneschopnosťou, vykonávanými opakovanými operáciami, jeho život

bol sťažený pooperačnými komplikáciami, ktoré si vyžiadali liečenie, ako aj pridruženými ochoreniami,
ktorými žalobca trpí aj v súčasnej dobe (Crohnova choroba, depresívna porucha). Z titulu náhrady
škody na zdraví vo forme bolestného bolo žalobcovi vyplatené celkom 8.836,- €, ktoré bolo ohodnotené
lekárskym posudkom vypracovaným J.. W.Á. R., R.. za nasledovné položky: položka 12b zlomenina
nosovej kosti s posunom na počet bodov 40, položka 13b zlomenina nosovej priehradky s posunom -

37 bodov. Za sťaženie spoločenského uplatnenia bolo žalobcovi žalovaným uhradené celkom 19.725,-
€, na základe lekárskeho posudku vypracovaného J.. W.Á. R., R.. - za položku 265a deformácia
nosa s funkčne významnou poruchou u muža ohodnotená na 50 bodov a lekárskeho posudku D..
J.. H. Š., R.. za položku 304d - stredne ťažké s príznakmi koreňového dráždenia s počtom bodov
430 a na základe znaleckého posudku, ktorý bol pripojený do súdneho spisu v priebehu konania po
zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu - znalecký posudok č. XX/XXXX-G. vypracovaný znalcom

J.. H. E., ktorý doporučil odškodniť sťaženie spoločenského uplatnenia podľa čl. 304f poúrazové
obmedzenie hybnosti chrbtice ťažké s koreňovými príznakmi počtom bodov 1000 a článku 432a jazvy
kože hrudníka pod ľavou lopatkou po operácii na 30 bodov, teda celkový počet bodov 1030, s tým
že strany sporu v konaní zhodne prehlásili, že žalovaný žalobcovi uhradil v priebehu konania z titulu
sťaženia spoločenského uplatnenia ďalších 10.000,- €, teda za sťaženie spoločenského uplatnenia mu

bolo uhradených celkom 19.725,- €. Z daného rozpisu jednotlivých dôvodov, z ktorých si žalobca uplatnil
u žalovaného nárok z titulu vzniknutých dôsledkov na jeho na zdraví, škodu ( či už vo forme bolestného,
alebo vo forme sťaženia spoločenského uplatnenia) vyplýva, že žalobca poukazoval na niektoré z
daných dôsledkov aj vo svojom žalobnom návrhu, ktorým sa domáhal nemajetkovej ujmy z titulu ochrany
osobnosti. Po vykonanej komparatistike dôvodov náhrady škody ako aj vzniknutých dôsledkov súd

dospel k záveru, že niektoré z týchto nárokov už boli skompenzované v zlikvidovaných nárokoch
uplatnených z titulu škody na zdraví. Je tomu tak v prípade, keď žalobca vo svojej žalobe poukazoval
na dĺžku, komplikovanosť a bolestivosť liečenia, keď žalobca podstúpil tri operácie - najprv hrudnú
časť chrbtice, následne nosovú prepážku a krčnú časť chrbtice. Taktiež pokiaľ žalobca poukazoval na
dôsledky škodovej udalosti v podobe zásahu danej dopravnej nehody do rodinného života žalobcu,

do jeho zamestnania a záujmových činností, je nutné konštatovať, že tieto dôsledky už boli plne
zlikvidované v poskytnutej kompenzácii za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré bolo odškodnené
sumou vo výške 19.725,- €. Vykonanou nevyhnutnou komparatistikou súd však dospel k záveru, že
zlikvidovaním nárokov z titulu škody na zdraví (bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia) nedošlo
k pokrytiu všetkých nárokov, ktoré si žalobca touto žalobou z titulu zásahu do jeho osobnostných práv

uplatňoval. Žalobca vo svojej žalobe poukazoval na to, že situácia vyvolaná danou dopravnou nehodou
ovplyvnila jeho psychický stav, kde najprv vyhľadal pomoc psychológa a následne aj psychiatra. Ťažko
sa vyrovnával so zmenou svojej životnej situácie, obavami z budúcnosti. Trpel úzkosťou, smútkom,
nespavosťou, zmenami nálady, podráždenosťou, pričom psychiater mu diagnostikoval depresívnu
poruchu. Uvedené skutočnosti žalobca v súdnom konaní preukázal predložením lekárskej správy z

psychiatrického vyšetrenia zo dňa XX.XX.XXXX, kde mu bola diagnostikovaná depresívna porucha,
ako aj správou od klinického psychológa zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorej klinický psychológ R.. G. Š.
O.. konštatovala, že osobnosť žalobcu vykazuje známky psychosomatickej podráždenosti, následkov
psychickej traumy, úrazu, onemocnenia s poruchami prispôsobenia a súčasne mu bola doporučená
psychoterapia. Z uvedených záverov, ako aj z výsluchu svedkov mal súd za jednoznačne preukázané,

že po danej dopravnej nehode sa kvalita života žalobcu pod vplyvom daných okolností podstatne
zmenila, v negatívnom zmysle slova. Pokiaľ bol žalobca pred dopravnou nehodou plne sebestačným
človekom s množstvom záujmov a koníčkov, so zabehnutým spôsobom rodinného života, po danej
dopravnej nehode sa jeho život od základov zmenil, čo sa prejavilo aj v jeho psychickom prežívaní.
Z prevedeného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že žalobca vnímal okolnosti danej

dopravnej nehody a zhoršenia jeho zdravotného stavu veľmi bolestivo a ťaživo, o čom svedčí to, ako
už bolo konštatované vyššie, že musel vyhľadať aj psychiatrickú pomoc s následnou medikamentóznou
liečbou. Pokiaľ žalobcu všetci svedkovia opisovali pred dopravnou nehodou ako veselého, večne
usmiateho človeka, po dopravnej nehode začal trpieť depresívnou poruchou, ktorá mala dopad na
kvalitu jeho života vo všetkých sférach. Z uvedeného dôvodu súd opakovane poukazuje na to, že

nemajetková ujma sa v zmysle ustanovenia § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka premieta do psychickej
sféry fyzickej osoby a do jej postavenia v spoločnosti. Preto je potrebné ju dôsledne odlišovať od
majetkovej ujmy, a to vrátane ujmy na zdraví s majetkovými dôsledkami a inej nemajetkovej ujmy
vzniknutejakopriamydôsledokzásahudotelesnejintegrityfyzickejosoby,zaktorúsanáhradaposkytujepodľa iných predpisov (rozhodnutie NS SR z 28.05.2014 sp. zn. 6Cdo/65/2013 publikované v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR pod R 1/2015). Najvyšší súd SR v danom rozhodnutí judikoval,
že nie je vylúčené, aby napríklad v dôsledku spôsobenia dopravnej nehody spojenej so zásahom do

práva na ochranu zdravia vznikli dotknutej osobe nároky vyplývajúce z ustanovení o náhrade škody,
ako aj ustanovení o ochrane osobnosti. Vyplýva to z rozdielnosti účelu oboch inštitútov, ktoré sledujú
odstránenie, resp. zmiernenie iného druhu ujmy pri rozličných predpokladoch zodpovednosti (objektívna
a subjektívna zodpovednosť, odlišný výpočet výšky náhrady spôsobenej ujmy a pod.). Súd má preto aj v
danom prípade za to, že náhradou škody na zdraví neboli zlikvidované všetky nároky žalobcu, ktoré mu

vyplývajú zo zásahu danej dopravnej nehody do jeho osobnostnej sféry, a preto je potrebné daný zásah
odškodniť. Inak povedané, žalobcovi boli zlikvidované náhradou bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia všetky dôsledky, ktoré u neho vznikli vo fyzickej sfére osobnosti (či už vytrpené bolesti,
alebo sťaženie jeho uplatnenia z pohľadu činností, ktoré vykonával v rodinnom, resp. v pracovnom
živote), avšak nie tie, ktoré vznikli v psychickej sfére jeho osobnosti (v jeho prežívaní, zásahu do jeho
dôstojnosti, a pod.). Pri určovaní výšky náhrady sa súd riadil okolnosťami danej dopravnej nehody ako

aj závažnosťou ujmy, ktorá vznikla v súkromí a živote žalobcu, zásahom do jeho ľudskej dôstojnosti,
avšak na druhej strane prihliadol aj ku tej skutočnosti, že išlo o stav prechodný, ktorý trval určitú dobu.
Ako potvrdil právny zástupca žalobcu, žalobca už v súčasnej dobe nepotrebuje psychiatrickú pomoc a
medikamentóznu liečbu neužíva a jeho stav je v súčasnej dobe plne kompenzovaný. S prihliadnutím
na všetky uvedené skutočnosti má súd za to, že takto stanovená nemateriálna ujma finančnej povahy

je primeraná okolnostiam prípadu, závažnosti ujmy, ktorá bola žalobcovi v jeho osobnostných právach
spôsobená.

22. Vzhľadom k tomu, že žalobca sa žalobou domáhal priznania nemajetkovej ujmy vo výške 20.000,-
€, súd žalobu vo zvyšnej časti prevyšujúcej sumu 1.000,- € zamietol.

23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

24. Súd taktiež zamietol žalobu žalobcu aj v časti, v ktorej žalobca požadoval priznať z nemajetkovej
ujmy aj úrok z omeškania, a to od okamihu uplynutia lehoty na dobrovoľné splnenie povinnosti zo strany
žalovaného v súlade s ustanovením § 11 ods. 6, 7 zák. č. 381/2001 Z.z. v spojení so žiadosťou žalobcu o
prerokovanie jeho nároku. Súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že žalovaný sa dostal do omeškania

od daného dátumu, keďže žalovaný reálne môže žalobcovi uhradiť nemajetkovú ujmu až na základe
právoplatného rozhodnutia súdu, a to v lehote, ktorú súd určil vo výroku rozhodnutia (viď napríklad
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 185/2011). Ako už súd konštatoval vyššie,
o tom, či žalobcovi vznikne v tom ktorom prípade právo na náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v
peniazoch, ako aj o rozsahu tejto ujmy rozhoduje výlučne súd, a preto žalovaný môže plniť len na

základe jeho právoplatného rozhodnutia. Pokiaľ žalobca vo svojej žiadosti uviedol sumu nemajetkovej
ujmy, s ktorou žalovaný nesúhlasil, žalovaný nemohol inak ako vyčkať na právoplatné rozhodnutie súdu,
ktorý výšku tejto nemajetkovej ujmy ustálil v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami. Z
uvedeného je potom zrejmé, že žalovaný sa nemohol dostať do omeškania so zaplatením nemajetkovej
ujmy skôr ako uplynutím lehoty na plnenie, ktorá je stanovená súdom v súdnom rozhodnutí.

25. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi plnú
náhradu trov konania, aj keď žalobca nebol v celom rozsahu úspešný, avšak vzhľadom k tomu, že sa
jedná o konanie o priznanie finančnej nemajetkovej ujmy, ktorej priznanie závisí od voľnej úvahy súdu,
teda žalobca nemohol v čase podania žaloby presne určiť výšku svojho nároku. O vyčíslení trov konania

rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konania končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.