Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. február 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/92/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113010238
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Ševčovič
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7113010238.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Ševčoviča a sudcov
JUDr. Jaroslava Chleboviča a JUDr. Zuzany Homzovej, v trestnej veci obžalovaného G. T. a spol., pre
zločin úverového podvodu formou účastníctva podľa § 21 ods.1 písm. d) k § 222 ods.1, ods.4 Tr. zák.,
o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 12.3.2018, sp. zn.
7T/12/2013 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodil obžalovaných G.U. T. a Ing.

D. T. spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I sp. zn. 2 Pv 1000/09 zo dňa 11.02.2013
pre skutok, ktorí mali spáchať tak, že

potom čo F. G. ako konateľ spoločnosti Y. E..A..O.., Č. V. Č.. X, L. dňa XX.X.XXXX v pobočke D. R. K..E..,
R. na ul. Š. Č.. X v L. uzavrel Zmluvu o úvere č. XX/XX/XXXXXX a Zmluvu o zriadení záložného práva
k hnuteľnej veci č. XX/XX/XXXXXX/DX s D.F. R. K..E.., R., ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo

výške 2,000.000,- Sk (66.387,83 €) za účelom nákupu tlačiarenského stroja Dominant 526 P, pričom
úver mu bol poskytnutý na základe predloženej faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 20.9.2006 od dodávateľa
G. T., Q. XX, L. na sumu 2,014.670,- Sk (66.874,79 €), ktorej vystavenie po dohode s G. N. zabezpečil
Ing. D. T., ktorý o jej podpísanie a vystavenie a následné odovzdanie prijatých prostriedkov zaslaných
bankou na účet dodávateľa vedený na predmetnej faktúre požiadal G. T., ktorý prijaté peniaze zo svojho
účtu v E. E., K..E.., č. XXXXXXXXXX/XXXX vybral a odovzdal Ing. D. T., ktorý ich mal odovzdať G. N.,

pričom všetci zainteresovaní vedeli, že stroj Dominant 526 P dodaný nebude, kde následne F. G. svoj
záväzok vyplývajúci zo zmluvy nesplnil, predmetný úver nespláca, čím takto svojím konaním spôsobil
D. R. K..E.., R. škodu vo výške 2, 000.000,- Sk (66.387,83 €),

v ktorom sa vidí zločin úverového podvodu formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. d) k § 222 ods.
1, ods. 4 Tr. zák.,

nakoľko skutok nie je trestným činom, dôsledne aplikujúc zásadu „in dubio pro reo.“

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd poškodenú stranu D. R. K..E.., N. U. X, XXX XX R., IČO: XX XXX XXX
s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku, bezprostredne po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku
zahlásil odvolanie okresný prokurátor, ktoré odôvodnil tak, že citovaný rozsudok Okresného súdu KošiceI považuje za nesprávny, pretože výsledkami prípravného konania, ako aj konaním na súde bolo
dostatočne preukázané, že skutok sa stal, je trestným činom, a tento spáchali obžalovaní Ing. D. T. a
G. T. spolu s G.B.A. N. a F. G..

Predmetom dokazovania v tejto veci bolo najmä vylákanie úveru uvedením poskytovateľa úveru do
omylu v otázke splnenia podmienok na jeho poskytnutie. Vo vzťahu k menovaným obžalovaným
preukázanie spáchania skutku formou účastníctva - pomoci, zadovážením prostriedkov na spáchanie
trestného činu (nepravdivej faktúry).
Žalovaný skutok vo vzťahu k obžalovaným Ing. D. T. a G.A.B.B.

T. spočíva v tom, že menovaní na základe sprostredkovanej požiadavky (odsúdený F.B.R. G.B.V. cez
odsúdeného G. N.) žiadateľa o účelový úver na nákup technológie - tlačiarenského stroja v hodnote
2,014.670,- Sk zabezpečili fiktívnu faktúru, ktorú žiadateľ o úver predložil poskytovateľovi úveru ako
doklad preukazujúci splnenie podmienok na čerpanie úveru.

Argumentácia súdu týkajúca sa pochybenia na strane zamestnancov banky pri obhliadke je nemiestna,

nakoľko tak ako vyplýva z výpovedí svedkov, schválený úver sa čerpal až po predložení kúpnej zmluvy
alebo faktúry. Kontrola nákupu obhliadkou tovaru sa vykonávala vždy až s časovým odstupom, nakoľko
dodanie tovaru sa logicky uskutočnilo až potom, čo banka umožnila čerpať úver. Prostriedky úveru sa
nikdy neposkytovali priamo žiadateľovi o úver, ale vždy iba dodávateľovi podľa faktúry alebo zmluvy
(banka uhradila kúpnu cenu za žiadateľa o úver). Svedok F. mohol pochybiť pri výkone obhliadky tým,

že riadne neskontroloval totožnosť stroja na prevádzke spoločnosti, avšak ak by aj odhalil podvodné
konanie páchateľov, toto jeho zistenie by sa uskutočnilo až po dokonaní trestného činu (po vylákaní
úveru), a teda nemá vplyv na posúdenie trestnosti ich konania.

Odsúdený F. G., ktorý plánoval kúpiť lacnejší repasovaný stroj potreboval fiktívnu faktúru v konkrétnej

sume. Túto mu zabezpečil G. N. cez Ing. D. T. od G. T.. Všetci zainteresovaní si boli vedomí dôvodov
vystavenia fiktívnej faktúry.

Z výsluchov obžalovaných nespochybniteľne vyplýva, že G. T.A.Y. priznal, že bol jedinou oprávnenou
osobou na podpisovanie faktúr v mene G. F., E..A..O.. Faktúru, ktorú mu predložil Ing. D. T. na jeho

požiadanie osobne podpísal, napriek tomu, že stroj na faktúre uvedený dodať nemienil a zároveň vedel,
že mu na účet prídu 2 mil. Sk, ktoré má potom odovzdať Ing. D.. T.. Ako sa súd vysporiadal s touto
skutočnosťou z hľadiska naplnenia znakov skutkovej podstaty žalovaného trestného činu nie je zrejmé.
Ing. D. T. bol G. N. požiadaný o zabezpečenie fiktívnej (to znamená takej, ktorej plnenie neočakával ani
dodávateľ ani odberateľ - iba banka) faktúry na dodanie tlačiarenského stroja pre spol. Y., E..A..O.. k

čerpaniu úveru na
kúpu takéhoto stroja. Ing. D.. T. zabezpečil podpis tejto faktúry G. T. z firmy G. F., E..A..O.. s tým, že
tohto požiadal o vydanie prostriedkov, ktoré mu budú zaslané bankou na jeho firemný účet. Obžalovaný
pracoval pred spáchaním skutku v banke. Prečo mu súd uveril, že nemal potuchy o tom, že banke sa
fiktívne faktúry pri čerpaní úveru nepredkladajú, nie je tiež zrejmé.

Prokurátor má za to, že vykonané dôkazy súd nesprávne právne posúdil a obžalovaných oslobodil
z dôvodu, že skutok nie je trestným činom. Toto rozhodnutie je v ostrom kontraste s odsudzujúcimi
rozsudkami u spolupáchateľov F. G. (schválená dohoda o vine a treste dňa 09.02.2013, sp. zn. 4T
106/2012) a G. N.

(vyhlásil vinu 05.04.2014, vydaný zjednodušený rozsudok v tejto veci) pre ten istý
skutok.

Navrhol preto, aby odvolací súd podľa § 321 ods.1 písm. b) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a vec
vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

K dôvodom odvolania okresného prokurátora sa vyjadril obžalovaní Ing. D. T. tak, že úver bol poskytnutý
ešte pred kúpou uvedeného stroja. Uvedená technológia bola vedená ako záruka poskytnutého úveru, o
čom bola spísaná aj záručná zmluva. Nie je pravdou tvrdenie prokurátora, že banka nemohla nič meniť
na poskytnutí úveru pri prehliadke stroja, pri spísaní záručnej zmluvy. Banka mala vždy možnosť žiadať

vrátenie poskytnutého úveru, zvýšenie požadovanej záruky na poskytnutý úver. Rovnako nie je pravdou,
že stroj uvedený na faktúre mal byť len fikciou, mal byť len obstaraný za výhodnejšiu cenu. Poznamenal,
že z materiálov obžaloby dodnes nie je zrejmá skutočná cena danej investície, pretože nebola uvedenáani v podaní banky, ani podľa exekútora, a ani podľa polície, kde bolo uvedené, že stroj bol inej značky,
čo ešte neznamená, že nepostačoval ako záruka na krytie predmetného úveru.

Obžalovaný G. T. prostredníctvom svojho obhajcu sa vyjadril k odvolaniu prokurátora tak, že má za to, že
rozsudok je spravodlivý a vecne správny. Nestotožňuje sa s podaným odvolaním a jeho odôvodnením.
Vo vzťahu k jeho osobe nesúhlasí s tvrdením, že k vylákaniu úveru došlo na základe fiktívnej faktúry,
pretože o tom, že niečo nie je v poriadku sa dozvedel až po návšteve exekútora. V konečnom dôsledku
sa k spáchaniu podvodného konania priznali a boli právoplatne odsúdení F. G. a G. N. a výsledky

dokazovania na hlavnom pojednávaní nepoukazujú na skutočnosť, že všetci zainteresovaní, ako uvádza
prokurátor si boli vedomí dôvodov vystavenia fiktívnej faktúry. Podľa jeho názoru a presvedčenia
dokazovaním na hlavnom pojednávaní nebolo preukázané, aby on i obžalovaný Ing. D. T. uviedli iného
do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru alebo splácanie úveru, tak mu spôsobili
značnú škodu. Navrhol zamietnuť odvolanie prokurátora.

Na základe podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora je
dôvodné.

Úvodom je potrebné uviesť, že okresný súd už raz vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 30.5.2016, sp. zn.
7T/12/2013, kedy obžalovaných G. T. a Ing. D. T. podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodil spod obžaloby
prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I zo dňa 11.2.2013, sp. zn. 2 Pv 1000/09, pretože skutok
nie je trestným činom. Z dôvodu podania odvolania okresným prokurátorom odvolací súd uznesením
zo dňa 12.5.2017, sp. zn. 4T/102/2016 podľa § 321 ods.1 písm. b), c), d) Tr. por. zrušil napadnutý

rozsudok a podľa § 322 ods.1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol. V dôvodoch svojho zrušujúceho uznesenia poukázal na to, že prvostupňový súd sa
nedôsledne vysporiadal s dôkazmi, ktoré svedčili v neprospech obžalovaných (výpovede svedkov teraz
už odsúdených G. N. a F. G., ako i svedkýň Ing. L. L., G. D.), tieto nijakým spôsobom nevyhodnocoval
a naviac neodstraňoval ani zásadné rozpory v ich predchádzajúcich výpovediach.

Odvolací súd ďalej poukázal aj na rozpory vo výpovediach samotných obžalovaných Ing. D. T. a G. T.
týkajúce sa jednak miesta odovzdávania peňazí pochádzajúcich z bankového úveru, ako i mechanizmu
a spôsobu vecného plnenia z fakturovaného záväzku (faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 20.9.2006 od
dodávateľa spoločnosti G. F. E..A..O.., Q. XX, L.).

Úlohouokresnéhosúdubolopozrušeníveciopätovnýmivýsluchmiobochobžalovaných,akoivýsluchmi
teraz už odsúdených G. N. a F. G. vyriešiť zásadnú otázku viažucu sa na uznanie viny obžalovaných a
stanovenie miery účasti na dokonanom trestnom čine, týkajúcu sa zistenia, kto a za akých podmienok
rozhodol v konkrétnej veci o dodávateľovi technológie - tlačiarenského stroja DOMINANT 526 P -

teda firmy G. F. E..A..O.. L., ktorá nielenže nikdy neobchodovala s takýmto druhom tovaru, ale takúto
činnosť nemala ani v predmete podnikania vôbec. V uvedených súvislostiach preto nebolo postačujúce
iba doterajšie zistenie „vystaviteľa faktúry“, dôležité bolo ustáliť osobu, ktorej svedčila dispozícia s
predmetom faktúry, ako podmienky účelového určenia úveru.

Rovnako bolo potrebné výsluchom obžalovaného Ing. D. T. zistiť, z akého dôvodu došlo z jeho strany k
stornovaniu predmetnej faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 20.9.2006 v účtovníctve firmy G. F. E..A..O..

Naviac, odvolací súd poukázal na potrebu doplnenia svedeckej výpovede odsúdeného G. N., ktorú
realizoval na hlavnom pojednávaní okresného súdu dňa 24.4.2014 (č.l. 510), kde priznal „vystavenie

faktúry č. XXXXXXXX“, týkajúcej sa zistenia, kto mu poskytol fakturačné údaje k jej vyhotoveniu, vrátane
údajov dodávateľa tlačiarenského stroja, ako i typu a ceny plnenia.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že po zrušení veci okresný súd vykonal dokazovanie v zmysle
zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu a to výsluchom obžalovaných G. T., Ing. D. T., poverených

osôb poškodenej strany JUDr. O. R. a G. D., zástupkyne poškodenej strany Mgr. G. T., svedkyne Ing. L.
L., svedkov Ing. A. F., už odsúdeného G. N. v postavení svedka, F. G. a dospel k záveru, že vykonaným
dokazovaním nezistil nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iný záver a rozhodnutie oproti rozhodnutiu
vyjadreného v rozsudku zo dňa 30.5.2016. Podľa názoru okresného súdu bolo vykonané dokazovaniedostatočnéprenáležitézistenieskutkovéhostavuavrozsahunevyhnutnomnameritórnerozhodnutiepo
jeho objektívnom vyhodnotení, podľa svojho presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne, ako to má na mysli ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného

poriadku a preto dospel k záveru, že v danom prípade bolo potrebné rozhodnúť o oslobodení oboch
obžalovaných spod obžaloby Okresného prokurátora Košice I.

Okresný súd podotkol, že výpoveď svedka Ing. A. F. je absolútne rozporná a nedôveryhodná a podľa
názoru súdu si svedok ako pracovník banky pri obhliadke nesplnil svoje povinnosti, ako si ich splniť

mal, a aj na základe jeho výpovedí z prípravného konania bol zo strany Okresnej prokuratúry Košice
I podaný obžalobný návrh.

Podľa názoru okresného súdu výsledky vykonaného dokazovania, ako aj doplneného dokazovania v
danom prípade odôvodňujú postup podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku, pri dôslednom dodržaní
zásady „in dubio pro reo“ v pochybnostiach v prospech obžalovaného, nakoľko skutok, pre ktorý sú

obžalovaní stíhaní, nie je trestným činom.

V rámci všetkých štádií trestného konania v predmetnej trestnej veci nebolo bez rozumných pochybností
preukázané, aby obaja obžalovaní svojím konaním naplnili znaky skutkovej podstaty zločinu úverového
podvodu formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. d) k § 222 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona.

V konečnom dôsledku podľa názoru okresného súdu práve naopak z výsluchu oboch obžalovaných,
svedkov vynímajúc výpoveď svedka Ing. A. F. a listinných dôkazov v rámci prípravného konania, ako aj
konania pred súdom, vyplynuli skutočnosti v prospech neviny obžalovaných. Zároveň okresný súd dal
do pozornosti, že trestný čin, v danom prípade zločin ako určitú právnu konštrukciu vymedzuje Trestný
zákon uzavretým komplexom presne definovaných objektívnych a subjektívnych znakov, ktoré v súhrne

vytvárajú skutkovú podstatu trestného činu, v danom prípade zločinu.

Záverom okresný súd dodal, že na to, aby bol spáchaný skutok trestným činom, v danom prípade
zločinom musia byť naplnené všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty trestného činu, v danom
prípade zločinu (objekt, objektívna stránka, subjekt, subjektívna stránka). Tieto znaky musí obsahovať

každá skutková podstata trestného činu. Sú nevyhnutné, rovnocenné a obligatórne. Pri absencii čo i len
jedného z obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu nepôjde o trestný čin.

Odvolací súd sa však nestotožňuje s rozhodnutím okresného súdu a má za to, že v posudzovanej
veci prvostupňový súd jednak nevyhodnotil všetky doposiaľ známe okolnosti prípadu, a jednak neurobil

logicky odôvodnené úplné skutkové zistenia.

V prvom rade odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že dedukovať iné závery, než aké logicky
vyplývajú z doposiaľ vykonaných výpovedí obžalovaných aj v kontexte iných priamych, či nepriamych
dôkazov, ktoré na seba nadväzujú a vzájomne sa dopĺňajú, môžu len samotní obžalovaní G. T. a Ing.

D. T. majúci právo brániť sa spôsobom, ktorý uznajú za vhodný a samozrejme ich zvolený obhajca, ale
nikto iný, pokiaľ by nechcel prísť do rozporu s pravidlami logického úsudku a vyvodzovania.

V druhom rade odvolací senát krajského súdu považuje za potrebné uviesť, že tu nie je na to, aby
okresnému súdu takmer opakovane robil analytický rozbor dôkaznej situácie vo veci, ktorá je z pohľadu

zabezpečených dôkazov a ich logického hodnotenia v stave nevyvolávajúcom rozumné pochybnosti.

Zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods.4 Tr. zák. sa dopustí ten, kto vyláka od iného úver
alebo zabezpečenie úveru tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie
úveru alebo na splácanie úveru, a tak mu spôsobí značnú škodu.

Odvolací súd poukazuje na výsluchy obžalovaných z ktorých vyplýva, že G. T.A.Y. priznal, že bol jedinou
oprávnenou osobou na podpisovanie faktúr v mene G. F., E..A..O.. Faktúru, ktorú mu predložil Ing. D.
T. na jeho požiadanie osobne podpísal, napriek tomu, že stroj na faktúre uvedený dodať nemienil a
zároveň vedel, že mu na účet prídu 2 mil. Sk, ktoré mal potom odovzdať Ing. D.. T.. Ing. D. T. bol G.

N. požiadaný o zabezpečenie fiktívnej (to znamená takej, ktorej plnenie neočakával ani dodávateľ ani
odberateľ - iba banka) faktúry na dodanie tlačiarenského stroja pre spol. Y., E..A..O.. k čerpaniu úveru
na kúpu takéhoto stroja. Ing. D.. T. zabezpečil podpis tejto faktúry G. T. z firmy G. F., E..A..O.., s tým, žetohto požiadal o vydanie prostriedkov, ktoré mu budú zaslané bankou na jeho firemný účet. Obžalovaný
pracoval pred spáchaním skutku v banke.

Z listinných dôkazov a to z úverovej zmluvy, zmluvy o zriadení záložného práva, fiktívnej faktúry a
výpovedí svedkov Ing. L. L., Ing. A. F.Á., G. D. jednoznačne vyplýva, že predmetný úver bol účelovo
viazaný na nákup technológie - tlačiarenského stroja. Spoločnosť Y., E..A..O.. spĺňala ekonomické
predpoklady na poskytnutie úveru, ale schválený úver bolo možné čerpať až po zdokladovaní jeho
účelového použitia, a to predložením kúpnej zmluvy, resp. faktúry.

V danej trestnej veci nemožno opomenúť už odsudzujúce rozsudky u spolupáchateľov F. G.B.V. a
G. N. pre ten istý skutok, ktorý v súčasnosti bol posúdený rozhodnutím okresného súdu v zmysle
oslobodzujúceho dôvodu vyjadreného v ustanovení § 285 písm. b) Tr. por., to znamená, že skutok nie
je trestným činom. V danom prípade by však do úvahy prichádzal iný dôvod oslobodenia než ten, ktorý
bol uplatnený vo vzťahu k obžalovaným.

Úlohouokresnéhosúdubudeopätovnevyhodnotiťvykonanédôkazyzákonuzodpovedajúcimspôsobom
a vo veci rozhodnúť.

Záverom odvolací súd poukazuje na znenie ustanovenia § 327 ods.1 Tr. por., v zmysle ktorého súd,

ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil
vo svojom rozhodnutí odvolací súd.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa odvolací súd nestotožnil s dôvodmi rozhodnutia okresného
súdu, ale v plnom rozsahu sa stotožnil s dôvodmi odvolania okresného prokurátora, a preto postupom

podľa § 321 ods.1 písm. b) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods.1 Tr. por. vec vrátil
okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.