Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. október 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoPr/7/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3521201257
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stanislava Kollárová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3521201257.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členov
senátuJUDr.IvetyAnderlovejaMgr.MarekaAnovčinavsporežalobcuHSVs.r.o.,sosídlomvTrenčíne,
NaZongorke7292/12,IČO:45930180,zastúpenéhoJUDr.SimonouKlučiarovou,advokátkousosídlom
v Bratislave - mestská časť Ružinov, Miletičova 60, proti žalovanej S. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom T.
T. XXX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Weis & Partners s.r.o., so sídlom v Bratislave - mestská

časť Ružinov, Priemyselná 1/A, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, o odvolaní
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 6Cpr/4/2021 - 72 zo dňa 31.
mája 2022 takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vo výroku I. zastavil konanie. Vo výroku II. žalovanej
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou
podanou dňa 15.04.2021 domáhal, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
žalovanej, doručené žalobcovi dňa 15.02.2021, je neplatné a určil, že pracovný pomer skončil dohodou
strán sporu dňa 15.02.2021. Ďalej žiadal, aby súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

Dňa 28.01.2022 bolo súdu doručené podanie žalobcu, ktorým zobral žalobu späť a navrhol, aby súd
zastavil konanie a žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Uviedol, že žalovaná mohla sporu predísť, ak by po doručení žaloby žalobcu kontaktovala a oznámila
mu, že sama žiadnu žalobu nepodala. Žalobca by tak mohol podať späťvzatie ešte predtým ako bol
stanovený termín pojednávania. Uviedol, že žalovaná splnila to, čoho sa žalobca žalobou domáhal, a
žalobca z tohto dôvodu zobral žalobu späť. Žalovaná súhlasila so späťvzatím žaloby. Mala za to, že

žalobca zavinil začatie súdneho konania, preto žalovaná žiadala, aby súd zaviazal žalobcu k náhrade
trov konania žalovanej. Právne vec súd posúdil podľa § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, 2, § 256
ods. 1 CSP. Uviedol, že vzhľadom k späťvzatiu žaloby konanie zastavil. Žalovanej priznal nárok na
náhradu trov konania. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil tým, že v danom prípade nemožno
skonštatovať, že po podaní žaloby žalobcom došlo k takému konaniu žalovanej, pre ktoré žalobca
vzal žalobu späť. Sporným medzi stranami sporu bol dátum skončenia pracovného pomeru a právna

skutočnosť, od ktorej žalobca a žalovaná odvodzovali skončenie pracovnoprávneho vzťahu žalovanej
ako zamestnankyne u žalobcu ako zamestnávateľa. Žalovaná by mala byť zaviazaná na náhradu trov
konania len v prípade, ak by bolo preukázané, že konala v súlade so žalobným petitom, teda uznala,
že pracovný pomer skončil ku dňu 15.02.2021 dohodou, a že okamžité skončenie pracovného pomeru
zo strany žalovanej doručené žalobcovi dňa 15.02.2021 je neplatné. Žalobca však v odôvodnení žaloby
tvrdil, že pracovný pomer skončil 12.02.2021, teda keď mu bola vrátená zásielka poštovým podnikom z

dôvodu, že si žalovaná neprevzala zásielku - list zo dňa 20.01.2021, ktorým žalobca okamžite skončil
pracovný pomer so žalovanou. K späťvzatiu žaloby žalobcom a následnému zastaveniu konania došlopodľa súdu z dôvodu procesného zavinenia žalobcu, ktorý podal žalobu na súd, hoci z hľadiska právnej
istoty žalovaná netrvala na ďalšom trvaní pracovného pomeru u žalobcu ako zamestnávateľa. Žalovaná
vo svojom vyjadrení tvrdila, že pracovný pomer skončil už dňa 12.02.2022. Súd bol toho názoru, že od

15.02.2021, kedy bolo žalobcovi doručené okamžité skončenie pracovného pomeru žalovanou až do
dňa 15.04.2021, kedy bola žaloba podaná na súd, mohol žalobca predísť predmetnému sporu a vzniku
trov konania, ak by sa obrátil na právnu zástupkyňu žalovanej.

2. Proti výroku II. tohto uznesenia o náhrade trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca.

Namietal, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a konanie
má vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Pokiaľ súd tvrdil, že žalobca sa mal
obrátiť na právnu zástupkyňu žalovanej, t. j. na JUDr. Adrianu Krajníkovú, tento argument žalovanej,
o ktorý sa súd opiera, považoval žalobca za čisto účelový, pretože žalovaná vedela, že Slovenská
advokátska komora pozastavila JUDr. Krajníkovej činnosť, a preto táto nebola oprávnená žalovanú
zastupovať. Z tohto dôvodu s ňou žalobca nemal dôvod v predmetnej veci komunikovať a žalovaná

si aj v tomto konaní musela zvoliť iného právneho zástupcu. JUDr. Krajníková má pozastavený výkon
advokácie od 16.02.2021 doposiaľ. Žalobca tiež poukázal na to, že táto skutočnosť bola medializovaná
už dňa 15.01.20211. Žalobca preto nemal inú možnosť, ako pokúšať sa kontaktovať priamo žalovanú,
pretože vedel, že v prípadnom súdnom konaní nemôže byť zastúpená JUDr. Krajníkovou, ale iným
advokátom, preto mu ani JUDr. Krajníková nemohla dať v dotknutom období 15.02.2021-15.04.2021

kvalifikovanúodpoveďnato,čižalovanápodalažalobuprotiokamžitémuskončeniupracovnéhopomeru
zo strany žalobcu alebo nie. Aj v spojení s vyššie uvedeným žalobca naďalej zastával názor, že z dôvodu
právnej istoty bol nútený podať predmetnú žalobu, pretože v prípade, ak by žalovaná podala žalobu
o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalobcu a súd by žalobe
vyhovel, pričom žalobca by nepodal svoju žalobu, platným by sa stalo skončenie pracovného pomeru

zo strany žalovanej, v dôsledku čoho by žalobcovi okrem iného vznikla povinnosť zaplatiť žalovanej
odstupné vo výške jej priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov (§ 69
ods. 4 Zákonníka práce). Žalobca sa pokúšal do posledného dňa lehoty telefonicky zistiť na príslušnom
súde, či žalovaná podala žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru zo strany žalobcu,
no opakovane sa mu nepodarilo spojiť s informačnou kanceláriou súdu. Žalovanej nič nebránilo podať

žalobu aj na nepríslušný súd, ktorý by ju následne postúpil na prejednanie príslušnému súdu, preto
žalobca nemohol s istotou uzavrieť, že žaloba z jej strany nebola podaná. Žalobca sa pokúsil o osobné
stretnutie so žalovanou bezprostredne po tom, ako mu bolo doručené jej oznámenie o okamžitom
skončení pracovného pomeru, avšak bezvýsledne, nakoľko žalovaná sa nachádzala v zahraničí (o
tejto skutočnosti predložil žalobca do spisu prvostupňového súdu príslušný záznam). Žalobca podnikol

všetky potrebné kroky, aby predišiel prípadnému sporu. Keďže žalovaná sa nezdržiavala v mieste svojho
trvalého pobytu, nezabezpečila preberanie pošty inou osobou a žalobcovi sa nepodarilo získať na ňu ani
iný kontakt, aby s ňou predmetnú vec prebral, nemal inú možnosť, ako obrátiť sa na súd. Právna teória
sa zhoduje v tom, že ak sa pre správanie žalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne,
je žalovaný povinný nahradiť trovy konania, pretože nesporne zavinil zastavenie konania. Dôvodnosť

žaloby sa posudzuje procesne a bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu
žaloby nedošlo. Rozhodnou je skutočnosť, že žalovaná splnila to, čoho sa žalobca domáhal, a že len z
tohto dôvodu vzal žalobca žalobu späť. Žalobca sa domáhal preskúmania uznesenia v napadnutej časti
odvolacím súdom a v konečnom dôsledku jeho zmeny tak, aby bol nárok na náhradu trov konania v
plnom rozsahu priznaný žalobcovi.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa § 379 a § 380
CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu

prvej inštancie je potrebné v napadnutom výroku II. o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správne potvrdiť z nasledovných dôvodov:

5. Odvolaním bolo napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. o náhrade trov konania. Výrok
I., ktorým súd konanie zastavil, odvolaním napadnutý nebol, nadobudol právoplatnosť a odvolací súd

ho nepreskúmaval.

6. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.7. Zmyslom a účelom náhrady trov v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej strane
sporu náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude

musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred súdom.
V zmysle uvedeného ustanovenia § 256 ods. 1 CSP je pri zastavení konania pre vyriešenie otázky
náhrady trov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorá zo strán z procesného hľadiska zastavenie
konania zavinila. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a
to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a

skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené.

8. Preskúmaním veci má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že
zastavenie konania zavinil žalobca, a preto aj správne rozhodol o priznaní náhrady trov konania v plnom
rozsahu žalovanej podľa § 256 ods. 1 CSP. Žalobca podal dňa 15.04.2021 žalobu, ktorou sa domáhal,
aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovanej, doručené žalobcovi

dňa 15.02.2021, je neplatné. Žalobca tvrdil, že pracovný pomer skončil dňa 12.02.2021 okamžitým
skončením pracovného pomeru z jeho strany. Ako uviedol v podanej žalobe, žalobu podal z dôvodu
právnej istoty, nakoľko nemal vedomosť, či žalovaná v zákonom stanovenej lehote napadla okamžité
skončenie pracovného pomeru zo strany žalobcu. Svoje späťvzatie žaloby odôvodnil tým, že žalovaná
sa dňa 05.11.2021 vyjadrila, že nepopiera skončenie pracovného pomeru ku dňu 12.02.2021 a nepodala

voči okamžitému skončeniu pracovného pomeru zo strany žalobcu žalobu.

9. Argument žalobcu, že bol donútený z dôvodu právnej istoty podať žalobu, keď v prípade, že by súd
vyhovel prípadnej žalobe žalovanej a neplatným by bolo jeho okamžité skončenie pracovného pomeru a
platným okamžité skončenie pracovného pomeru žalovanej a musel by tak platiť odstupné, podľa názoru

odvolacieho súdu neobstojí, keďže kritérium procesného zavinenia je treba posudzovať z objektívneho
hľadiska a v tomto smere je jasné, že žalovaná svojim konaním nezapríčinila podanie žaloby zo
strany žalobcu a ani samotné späťvzatie žaloby. Prípadnú možnosť neúspechu žalobcu v možnom
(budúcom) spore iniciovanom žalovanou nebolo možné považovať za objektívne kritérium podania
žaloby z dôvodu právnej istoty, ktorú skutočnosť by nejako vyvolala žalovaná. Zavinenie za zastavenie

konania nepredstavovalo ani vyjadrenie žalovanej, že nenamieta skončenie pracovného pomeru dňa
12.02.2021.Žalobcasadomáhalurčenianeplatnostiskončeniapracovnéhopomeruzostranyžalovanej,
doručené mu dňa 15.02.2021, a teda predmetom konania nebolo skončenie pracovného pomeru zo
strany žalobcu k 12.02.2021, teda žalovaná nekonala v súlade so žalobným petitom, ako uviedol aj súd
prvej inštancie. Žalobca tak svojim konaním zavinil zastavenie konania, a preto je potrebné, aby znášal

aj náhradu trov konania žalovanej.

10. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie v
napadnutom výroku II. o náhrade trov konania ako vecne správne potvrdil.

11. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná. Z obsahu spisu však nevyplýva, že by
žalovanej vznikli trovy odvolacieho konania, a preto jej odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).