Rozsudok – Abstraktná kontrola v… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. október 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 13C/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5020200340
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:5020200340.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu

JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu EuroSpotrebiteľ, Sládkovičova
1222/73, 024 04 Kysucké Nové Mesto, IČO: 51 428 148, proti žalovanému 1/ Úrad pre reguláciu
elektronických komunikácií a poštových služieb, Továrenská 7, P.O. Box 40, 828 55 Bratislava,
žalovanému 2/ Slovenská republika v zast. Úradom pre reguláciu elektronických komunikácií a
poštových služieb, Továrenská 7, P.O. Box 40, 828 55 Bratislava, v konaní o abstraktnej kontrole v
spotrebiteľských veciach, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu zo dňa 24.3.2021 na spojenie veci pod sp. zn. 11C/5/2020, 16C/6/2020,

13C/7/2020, 30Cb/90/2020, 11C/2/2020 vedených na Krajskom súde v Bratislave na spoločné konanie
z a m i e t a .

II. Súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaným 1/ a 2/ sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Žiline dňa 16.9.2020, postúpenou tunajšiemu súdu
dňa 24.9.2020 domáhal, aby súd vyslovil, že účinné ustanovenie § 6 ods. 1 druhej vety v slovách „tretí

pracovný deň“ OPATRENIA Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky z 30. novembra 2011, č.
O - 22/2011 o podrobnostiach týkajúcich sa prenosu čísla, ustanovenie § 6 ods. 4 v slovách „do dvoch
pracovných dní od jej doručenia“ OPATRENIA Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky z 30.
novembra 2011, č. O - 22/2011 o podrobnostiach týkajúcich sa prenosu čísla, ustanovenie § 6 ods. 5 a
6 v slovách „do dvoch pracovných dní“ OPATRENIA Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky z
30. novembra 2011, č. O - 22/2011 o podrobnostiach týkajúcich sa prenosu čísla, ustanovenie § 6 ods. 8
v slove „štvrtý“ OPATRENIA Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky z 30. novembra 2011, č. O

- 22/2011 o podrobnostiach týkajúcich sa prenosu čísla, ustanovenie § 9 v slovách „štvrtý pracovný deň“
a v slove „piaty“ OPATRENIA Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky z 30. novembra 2011, č.
O - 22/2011 o podrobnostiach týkajúcich sa prenosu čísla, sú neprijateľné zmluvné podmienky a nekalá
(nezákonná) obchodná praktika. Ďalej sa žalobca domáhal, aby súd, právoplatnosťou tohto rozhodnutia,
zakázal žalovanému
a) nezákonné predlžovanie procesu prenosu čísla na minimálne 4 pracovné dni ako nekalú (nezákonnú)
obchodnú praktiku,

b) opatrením nariaďovať alebo zotrvať v účinnom opatrení ustanovenia § 6 ods. 1 druhej vety v slovách
„tretí pracovný deň“ OPATRENIA Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky z 30. novembra 2011,
č. O - 22/2011 o podrobnostiach týkajúcich sa prenosu čísla, ustanovenia § 6 ods. 4 v slovách „do dvoch
pracovných dní od jej doručenia“ OPATRENIA Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky z 30.novembra 2011, č. O - 22/2011 o podrobnostiach týkajúcich sa prenosu čísla, ustanovenia § 6 ods. 5 a 6
v slovách „do dvoch pracovných dní“ OPATRENIA Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky z 30.
novembra 2011, č. O - 22/2011 o podrobnostiach týkajúcich sa prenosu čísla, ustanovenia § 6 ods. 8 v

slove „štvrtý“ OPATRENIA Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky z 30. novembra 2011, č. O -
22/2011 o podrobnostiach týkajúcich sa prenosu čísla, ustanovenia § 9 v slovách „štvrtý pracovný deň“ a
v slove „piaty“ OPATRENIA Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky z 30. novembra 2011, č. O
- 22/2011 o podrobnostiach týkajúcich sa prenosu čísla, ako neprijateľné zmluvné podmienky a nekalú
(nezákonnú) obchodnú praktiku.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že Opatrenie žalovaného bráni flexibilnému prenášaniu čísel
spotrebiteľov a domáha sa ochrany spotrebiteľov touto formou, a to vyslovenia neprijateľných zmluvných
podmienok a nekalých praktik proti právam spotrebiteľa nezákonným predlžovaním procesu prenosu
čísla v neprospech spotrebiteľa, ktoré sú v príkrom rozpore s ust. § 48 ods. 4 ZoEK, v zmysle ktorého
podnik je povinný preniesť a aktivovať číslo účastníkovi (spotrebiteľovi) v čo najkratšom možnom čase;

účastníkovi, ktorý uzatvoril zmluvu o prenose čísla do nového podniku, musí byť číslo aktivované
do jedného pracovného dňa. Domnieva sa, že táto nezákonná protispotrebiteľská praktika zaväzuje
uplatňovať tuto nezákonnú lehotu všetky podniky pri prenose čísla v neprospech spotrebiteľa a je
premietnutádovšeobecnýchobchodnýchpodmienokpodnikovnacelomúzemíSRnaúkorspotrebiteľa,
a preto smeruje žaloba práve proti žalovanému úradu, ktorý túto napadnutú zmluvnú podmienku a

praktiku nariadil. Spotrebiteľ ma právo na prenos čísla v čo najkratšom čase, a to nie je v lehote 4
pracovnýchdní,pretodochádzakpoškodzovaniuspotrebiteľa,ktorýnasilumusíminimálneo4pracovné
dni využívať služby a ceny u odovzdávajúceho podniku, u ktorého by už nechcel a nemusel byť, nebyť
tejtonezákonnejlehotynariadenejOpatrením,naprotizákonomdovolenémukratšiemuprocesuprenosu
čísla v súlade so zákonom.

3. Žalovaný 1/ sa vyjadril k žalobe podaním doručeným súdu dňa 6.11.2020 tak, že ju považuje za
nedôvodnú a Opatrenie o prenose čísla nemôže byť predmetom súdneho prieskumu podľa ustanovení
§ 301 až § 306 C.s.p. Opatrenie o prenose čísla nie je spotrebiteľskou zmluvou ani iným zmluvným
dokumentom, ale všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorým na základe splnomocňovacieho

ustanovenia v § 48 ods. 7 zákona o elektronických komunikáciách žalovaný ustanovil podrobnosti
týkajúce sa prenositeľnosti čísel, administratívneho postupu pri prenášaní čísel a kompenzácie podľa
odseku 6. Ako je uvedené v dôvodovej správe k zákonu o elektronických komunikáciách, žalovaný
je oprávnený predpísať celkový postup prenosu čísla, v ktorom prihliada na vnútroštátne ustanovenia
o zmluvných záväzkoch a technologický vývoj. Žalovaný podľa zákona o elektr. komunikáciách, zák.

o poštových službách a zák. o vysielaní a retransmisii, nie je oprávnený vykonávať podnikateľskú
ani obchodnú činnosť a v súvislosti s touto ani inou činnosťou spotrebiteľské zmluvy neuzatvára.
Žalobca v žalobe namieta rozpor označených ustanovení opatrenia o prenose čísla s ustanovením §
48 zákona o elektronických komunikáciách, čiže zákonnosť všeobecne záväzného právneho predpisu,
ktorým menované opatrenie je. Žalobca v žalobe uvádza, že „spotrebiteľ má právo na prenos čísla

v čo najkratšom čase a to nie je v lehote 4 pracovných dní“. Pritom ale nepredložil žiadne dôkazy,
ktoré by preukázali, že lehota 4 pracovných dní je v rozpore s ustanovením zákona o elektronických
komunikáciách. Ustanovenie § 48 ods. 4 ukladá podniku povinnosť „preniesť a aktivovať číslo v čo
najkratšom čase“ bez toho, aby bližšie špecifikoval alebo určil maximálnu lehotu. Žalovaný si preto
dovoľuje uviesť, že pre konkrétne určenie „čo najkratšieho času“ na prenos a aktiváciu čísla nemôže byť

smerodajná iba vôľa účastníka (v zmysle podanej žaloby spotrebiteľa) okamžite ukončiť využívať služby
a ceny u odovzdávajúceho podniku, ale schopnosť podniku technicky zabezpečiť tento proces tak, aby
bolo možné overiť, či prenášané číslo skutočne pridelil podnik označený účastníkom (žiadateľom) za
odovzdávajúci a či neexistuje dôvod podľa § 43 ods. 1 písm. c) zákona o elektronických komunikáciách,
ktorý oprávňuje prijímajúci podnik odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb; aby

bol existujúci zmluvný vzťah medzi žiadateľom o prenos čísla a odovzdávajúcim podnikom ukončený
zákonným spôsobom; aby prenášané číslo nebolo prenesené k inému podniku proti vôli účastníka; aby
bolo rešpektované právo účastníka odstúpiť od zmluvy o prenose čísla kedykoľvek do nadobudnutia
jej účinnosti; aby žiadajúci účastník nebol bez služby dlhšie ako jeden pracovný deň a zároveň aby
sa predišlo špekulatívnym prenosom čísel. Tieto všetky požiadavky pri súčasnom zohľadnení práva

účastníka na prenos a aktiváciu čísla v čo najkratšom čase opatrenie o prenose čísla spĺňa.

4. Žalovaný 1/ má za to, že preskúmavanie zákonnosti všeobecne záväzných právnych predpisov
vydaných orgánmi štátnej správy sa však neuskutočňuje v konaní o abstraktnej kontrole vspotrebiteľských veciach príslušnými súdmi podľa C.s.p. Konanie o súlade právnych predpisov, t.j.
zistenie súladu alebo nesúladu označených ustanovení právneho predpisu nižšieho stupňa právnej
sily s právnym predpisom vyššieho stupňa právnej sily patrí podľa Čl. 125 Ústavy SR do pôsobnosti

Ústavného súdu SR. Preskúmanie zákonnosti všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných
orgánmi verejnej správy je podľa príslušných ustanovení zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v
znení neskorších predpisov možné aj v konaní o proteste prokurátora proti všeobecne záväznému
právnemu predpisu. S ohľadom na skutočnosť, že do dnešného dňa žiadny z oprávnených subjektov
nesúlad opatrenia o prenose čísla (právneho predpisu nižšieho stupňa právnej sily) so zákonom o

elektronických komunikáciách (právneho predpisu vyššej právnej sily nevyslovil, žalovaný má za to,
že toto opatrenie, aj s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, je plne v súlade so zákonom, na
základektoréhobolovydané.Vzhľadomnaskutočnosť,žežalobcanenavrhujepreskúmaťneprijateľnosť
zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so
spotrebiteľskouzmluvou(§301C.s.p.),alevšeobecnezáväznýprávnypredpisustanovujúcipodrobnosti
týkajúce sa prenositeľnosti čísel, administratívneho postupu pri prenášaní čísel a kompenzácie v

prípadoch,keďpodnikpočasprocesuprenosuprenášaniačíslaspôsobíprenosčíslaoneskoreneprenos
čísla k inému podniku proti vôli účastníka (§ 48 ods. 7 zákona o elektronických komunikáciách), a žaloba
nesmeruje voči pasívne vecne legitimovanému subjektu - dodávateľovi (§ 302 C.s.p.), navrhol, aby súd
žalobu ako neprípustnú zamietol.

5. Žalobca vo vyjadrení doručeným súdu dňa 30.11.2020 uviedol, že práve žaloba o abstraktnej
kontrole je účinný nástroj presne určený aj na abstraktnú kontrolu podzákonných ustanovení, ich účinkov
alebo následkov ako aj nesúladu s právami vyššej právnej sily v spotrebiteľskej sfére. Tvrdí, že
pojem „dodávateľ“ je potrebné vykladať racionálne v materiálnom zmysle a v kontexte špeciálneho
typu žaloby o abstraktnej kontrole a že ním je práve ten (procesný) „dodávateľ“, ktorý v spotrebiteľskej

sfére dodáva, vykonáva, ustanovuje, nariaďuje alebo akokoľvek inak neoprávnene uplatňuje nekalé
praktiky alebo neprijateľné zmluvné podmienky, t.j. dodáva nekalé praktiky alebo dodáva neprijateľné
zmluvné podmienky v neprospech spotrebiteľa v rozpore s právami na ochranu spotrebiteľov v celej
spotrebiteľskejsfére.Žalovanéopatreniajenezákonnéajprenedostatokformy,prekročenieoprávnenia,
lebo sa netýkajú obmedzeného počtu druhovo určených fyzických osôb a právnických osôb alebo

neupravujú podrobnosti o právach a povinnostiach úzkeho okruhu osôb v pracovnoprávnych vzťahoch a
vovzťahochzoblastisociálnehozabezpečenia,anipodrobnostioprávachapovinnostiachvyplývajúcich
zo služobných pomerov príslušníkov ozbrojených zborov a ozbrojených síl, alebo tak neustanoví
osobitný zákon, pretože zákon neprikazuje predmetne vzťahy upraviť „opatrením“ alebo „výnosom“ ako
nezákonné žalovaní urobili neprípustnou formou formálne označenou „opatrenie“ najmä s poukazom

na skutočnosť, že právne vzťahy sa týkali všetkých najmä miliónov spotrebiteľov a stoviek podnikov
poskytujúcich verejné el. komunikačné služby, teda de facto každej fyzickej a právnickej osoby, aj
štátu. Tvrdí, že právo na kompenzáciu za oneskorený alebo svojvoľný prenos čísla je ekvivalentom
majetkového práva, že tvorí „aktívum spotrebiteľa“ a nie je možné ho nezákonným spôsobom nechať
zaniknúť alebo predstierať jeho zánik vadne vydaným opatrením, alebo nezákonným a diskriminačným

predlžovaním splatnosti v rozpore s kogentnými ustanoveniami o náhrade škody, vzniku a zániku
škody a jej splatnosti, a štandardnými lehotami premlčania podľa občianskeho práva v prospech
spotrebiteľov. Žalovaný nemá oprávnenie a prekročil splnomocnenie v rozpore s § 48 ZoEK na
protiústavné ustanovenie alebo nariadenie zániku práva na kompenzáciu po 30 dňoch v neprospech
spotrebiteľov, nezákonne nariadil predlženie splatnosti na 60 dni v prospech podnikov, neprospech

spotrebiteľov, nezákonne a protiústavne jednostranne v prospech podnikov naformuloval žalované
opatrenie, teda žalovaný sám sa stal procesným „dodávateľom“ nekalých praktik a neprijateľných
zmluvných podmienok v hrubom rozpore so svojím poslaním na úkor miliónov spotrebiteľov v SR.

6. Uznesením č.k. 13C/4/2020-135 zo dňa 30.3.2021 súd pripustil zmenu žaloby, tak, že žalobný návrh

znie:
Súd vyslovuje, že v relevantnom období od 30.11. 011 do súčasnosti publikované alebo účinné
ustanovenie § 6 ods. 1 druhej vety v slovách „tretí pracovný deň“ OPATRENIA Telekomunikačného
úradu Slovenskej republiky z 30. novembra 2011, č. O - 22/2011 o podrobnostiach týkajúcich sa prenosu
čísla, ustanovenie § 6 ods. 4 v slovách „do dvoch pracovných dní od jej doručenia“ OPATRENIA

Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky z 30. novembra 2011, č. O - 22/2011 o podrobnostiach
týkajúcich sa prenosu čísla, ustanovenie § 6 ods. 5 a 6 v slovách „do dvoch pracovných dní“ OPATRENIA
Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky z 30. novembra 2011, č. O - 22/2011 o podrobnostiach
týkajúcich sa prenosu čísla, ustanovenie § 6 ods. 8 v slove „štvrtý“ OPATRENIA Telekomunikačnéhoúradu Slovenskej republiky z 30. novembra 2011, č. O - 22/2011 o podrobnostiach týkajúcich sa prenosu
čísla, ustanovenie § 9 v slovách „štvrtý pracovný deň“ a v slove „piaty“ OPATRENIA Telekomunikačného
úradu Slovenskej republiky z 30. novembra 2011, č. O - 22/2011 o podrobnostiach týkajúcich sa prenosu

čísla, ustanovenia § 8 ods. 3 v slovách „Účastník môže požiadať o kompenzáciu prijímajúci podnik
do 30 dní odo dňa ukončenia prenosu čísla, inak toto právo zaniká. Podnik, ktorý počas procesu
prenášania čísla spôsobil, že číslo bolo prenesené oneskorene alebo bolo prenesené k inému podniku
proti vôli účastníka, poskytne účastníkovi kompenzáciu do 60 dní od doručenia žiadosti o kompenzáciu.“
OPATRENIA Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky z 30. novembra 2011, č. O - 22/2011 o

podrobnostiach týkajúcich sa prenosu čísla;
že, nezákonné predlžovanie procesu prenosu čísla na minimálne 4 pracovné dni; nezákonné a
diskriminačne nariaďovať a určovať (prehnanú) lehotu splatnosti kompenzácie na 60 dní, nezákonné
a protiústavne podzákonným vadne vydaným žalovaným opatrením nariaďovať a určovať zánik alebo
nepravdivé (vecne nesprávne) tvrdenie o zániku práva na kompenzáciu po 30 dňoch od relevantnej
právnej skutočnosti;

boli a sú neprijateľné zmluvné podmienky a nekalá (nezákonná a protiústavná) obchodná praktika
v neprospech spotrebiteľov; že nepravdivé tvrdenie, že OPATRENIE Telekomunikačného úradu
Slovenskej republiky z 30. novembra 2011, č. O - 22/2011 o podrobnostiach týkajúcich sa prenosu čísla
je platným a všeobecne záväzným právnym predpisom, bolo a je nekalá (nezákonná a protiústavná)
obchodná praktika v neprospech spotrebiteľov.

Súd, právoplatnosťou tohto rozhodnutia, zakazuje žalovaným 1/ a 2/
a) nezákonné predlžovanie procesu prenosu čísla na minimálne 4 pracovné dni ako nekalú (nezákonnú
a protiústavnú) obchodnú praktiku; nezákonné a diskriminačne nariaďovať a určovať (prehnanú) lehotu
splatnosti kompenzácie na 60 dní, nezákonné a protiústavne podzákonným vadne vydaným žalovaným
opatrením nariaďovať a určovať zánik alebo nepravdivé (vecne nesprávne) tvrdenie o zániku práva na

kompenzáciu po 30 dňoch od relevantnej právnej skutočnosti;
b) používať nepravdivé tvrdenie, že OPATRENIE Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky z 30.
novembra 2011, č. O - 22/2011 o podrobnostiach týkajúcich sa prenosu čísla je všeobecne záväzným
právnym predpisom;
c) opatrením nariaďovať alebo zotrvať v účinnom opatrení ustanovenia § 6 ods. 1 druhej vety v slovách

„tretí pracovný deň“ OPATRENIA Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky z 30. novembra 2011,
č. O - 22/2011 o podrobnostiach týkajúcich sa prenosu čísla, ustanovenia § 6 ods. 4 v slovách „do dvoch
pracovných dní od jej doručenia“ OPATRENIA Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky z 30.
novembra 2011, č. O - 22/2011 o podrobnostiach týkajúcich sa prenosu čísla, ustanovenia § 6 ods. 5 a 6
v slovách „do dvoch pracovných dní“ OPATRENIA Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky z 30.

novembra 2011, č. O - 22/2011 o podrobnostiach týkajúcich sa prenosu čísla, ustanovenia § 6 ods. 8 v
slove „štvrtý“ OPATRENIA Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky z 30. novembra 2011, č. O -
22/2011 o podrobnostiach týkajúcich sa prenosu čísla, ustanovenia § 9 v slovách „štvrtý pracovný deň“ a
v slove „piaty“ OPATRENIA Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky z 30. novembra 2011, č. O -
22/2011 o podrobnostiach týkajúcich sa prenosu čísla, ustanovenia § 8 ods. 3 v slovách „Účastník môže

požiadať o kompenzáciu prijímajúci podnik do 30 dní odo dňa ukončenia prenosu čísla, inak toto právo
zaniká. Podnik, ktorý počas procesu prenášania čísla spôsobil, že číslo bolo prenesené oneskorene
alebo bolo prenesené k inému podniku proti vôli účastníka, poskytne účastníkovi kompenzáciu do 60 dní
od doručenia žiadosti o kompenzáciu.“ OPATRENIA Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky z
30. novembra 2011, č. O - 22/2011 o podrobnostiach týkajúcich sa prenosu čísla;

d) používať tieto žalované vyššie špecifikované nezákonné nekalé praktiky a nezákonné zmluvné
podmienky alebo nekalé praktiky a zmluvné podmienky s rovnakým významom vo všetkých
spotrebiteľských zmluvách alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou
(žiadosťou) zmluvou o prenose čísla medzi
podnikmi v neprospech spotrebiteľov.

a pripustil, aby do konania na strane žalovaného 2/ pristúpila Slovenská republika v zast. Úradom pre
reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, Továrenská 7, P.O. Box 40, 828 55 Bratislava.

7. Žalovaní 1/ a 2/ sa podaním doručeným súdu dňa 29.4.2021 vyjadrili s tým, že v zmysle zákona

č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov SR vyplýva, že žalovaný ako iný orgán štátnej správy bol oprávnený
vydať všeobecne záväzný právny predpis označený ako opatrenie (§ 4 ods. 2 zákona o zbierke zákonov
v spojení s § 6 ods. 3 písm. f) zákona o elektronických komunikáciách), pretože tak ustanovil osobitný
zákon (§ 5 ods. 1 písm. c) zákona o zbierke zákonov v spojení s § 48 ods. 7 zákona o elektronickýchkomunikáciách). Opatrenie o prenose čísla bolo v Zbierke zákonov vyhlásené uverejnením oznámenia
446/2011 Z. z. dňa 7.12.20111 o jeho vydaní, nakoľko osobitný zákon, zákon o elektronických
komunikáciách, ktorý v § 48 ods. 7 obsahuje splnomocňovacie ustanovenie na vydanie tohto všeobecne

záväzného právneho predpisu, neustanovil vyhlásenie opatrenia o prenose čísla uverejnením úplného
znenia (§ 4 ods. 2 zákona o zbierke zákonov). Rovnako v súlade s ustanovením § 5 ods. 2 písm. f)
zákonaozbierkezákonovsavoznámení446/2011Z.z.uvádza:„OpatreniebudezverejnenévoVestníku
Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky č. 6/2011 a možno doň nazrieť na Telekomunikačnom
úrade Slovenskej republiky. Opatrenie bude zverejnené aj na webovom sídle Telekomunikačného úradu

Slovenskej republiky.“ S ohľadom na uvedené sú tvrdenia žalobcu v priamom rozpore s príslušnými
právnymi predpismi.

8. Žalovaní vo vyjadreníďalej poukázali aj na skutočnosť, že ustanovenie § 8 ods. 3 opatrenia o prenose
čísla bolo predmetom prieskumu Krajskej prokuratúry v Bratislave, ktorá pod sp. zn. Kd 399/20/1100 - 4
(zo dňa 26.3.2021) podala protest prokurátora proti ustanoveniu § 8 ods. 3 opatrenia o prenose čísla z

dôvodu, že prvá veta uvedeného ustanovenia je v rozpore s § 48 ods. 6 a ods. 7 zákona o elektronických
komunikáciách a § 583 OZ. § 8 ods. 3 prvá veta opatrenia o prenose čísla znie: „Účastník môže požiadať
o kompenzáciu prijímajúci podnik do 30 dní odo dňa ukončenia prenosu čísla, inak toto právo zaniká.“
Protest prokurátora bol žalovanému doručený 29.3.2021 a prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave
konštatoval rozpor všeobecne záväzného právneho predpisu so zákonom (zákon o elektronických

komunikáciách, OZ) iba v prípade zániku práva účastníka na kompenzáciu. Žalovaný 1/ upovedomil
prokurátora o tom, že protestu prokurátora vyhovie zmenou citovaného ustanovenia § 8 ods. 3 opatrenia
o prenose čísla tak, aby bolo v súlade so zákonom v zákonnej lehote do 90 dní od doručenia protestu.
V predmetnom ustanovení bude vypustená právna úprava prekluzívnej lehoty, teda ustanovenie, podľa
ktorého účastník môže požiadať o kompenzáciu prijímajúci podnik do 30 dní odo dňa ukončenia prenosu

čísla, inak toto právo zaniká. Žalovanému ďalej nie je známe, na základe čoho žalobca dospel k záveru,
že opatrenie o prenose čísla zmrazilo lehotu prenosu na minimálne 4 pracovné dni. Podľa § 6 ods.
8 opatrenia o prenose čísla: „Číslo účastníka konania sa aktivuje najneskôr štvrtý pracovný deň od
doručenia žiadosti prijímajúcemu podniku, ak sa účastník a prijímajúci podnik nedohodli na dlhšej lehote
ukončenia prenosu čísla.“ Z citovaného ustanovenia vyplýva práve opak tvrdenia žalobcu, a to, že lehota

prenosu 4 pracovné dni je lehotou maximálnou. Napriek opakovaným tvrdeniam, že opatrenie o prenose
čísla je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a nekalou (nezákonnou a protiústavnou) obchodnou
praktikou v neprospech spotrebiteľov, žalovaný znovu zdôrazňuje, že žalobca ani po zmene a doplnení
žaloby nenavrhuje preskúmať neprijateľnosť zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných

dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, ale všeobecne záväzný právny predpis
ustanovujúcipodrobnostitýkajúcesaprenositeľnostičísel,administratívnehopostupupriprenášaníčísel
a kompenzácie v prípadoch, keď podnik počas procesu prenosu prenášania čísla spôsobí prenos čísla
oneskorene prenos čísla k inému podniku proti vôli účastníka (§ 48 ods. 7 zákona o elektronických
komunikáciách). Preskúmavanie zákonnosti všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných

orgánmi štátnej správy nemožno uskutočňovať v konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských
veciach príslušnými súdmi podľa ustanovení C.s.p.

9. Po preskúmaní obsahu spisu a vykonaní dokazovania listinnými dôkazmi: výpis z registra žalobcu,
stanovy žalobcu, Opatrenie Telekomunikačného úradu SR z 30. novembra 2011, č. O-22/2011

o podrobnostiach týkajúcich sa prenosu čísla, upovedomenie KP Bratislave zo dňa 5.5.2021 o
spôsobe vybavenia podnetu, protestu prokurátora a upovedomenia Úradu pre reguláciu elektronických
komunikácii a poštových služieb z 13.4.2021 o vyhovení protestu prokurátora a právnom vyhodnotení
súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť.

10. V rámci konania o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach sa jedná výlučne o právne
posúdenie veci a je len na rozhodnutí súdu, či nariadi vo veci pojednávanie, prípadne dospeje k záveru,
že ho nariaďovať nie je potrebné. Pojednávanie predstavuje tú časť civilného súdneho poriadku, na
ktorej sa vykonáva dokazovanie, ktoré je kognitívnym procesom získavania predovšetkým skutkových
informácií pre právne posúdenie vecí. V konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach však

spravidla skutkové informácie o okolnostiach konkrétnych prípadov nie sú vo vzťahu k právnemu
posúdeniu veci natoľko relevantné, aby bolo pojednávanie vo veci nariadené.11. S poukazom na vyššie uvedené Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a kauzálne príslušný na
konanie v sporoch z abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach v zmysle § 12 v spojení s § 31 ods.
1 písm. a) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len

„C.s.p.“) v posudzovanej právnej veci dospel k záveru, že nie je potrebné vykonať a obstarať dôkazy
podľa § 303 ods. 2 C.s.p., a vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 304 C.s.p.). Termín verejného
vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli a na
webovej stránke Krajského súdu v Bratislave dňa 13.10.2021 (t.j. v zákonnej lehote najmenej päť dní
pred jeho vyhlásením).

12. Podľa č. 15 C.s.p.,dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi,
na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

13. Podľa § 191 C.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

14. Podľa § 301 C.s.p., konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach je konanie, v
ktorom súd skúma neprijateľnosť zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou a nekalé obchodné praktiky nezávisle od okolností

konkrétneho prípadu.

15. Podľa § 302 C.s.p., žalobu podľa § 301 môže proti dodávateľovi podať iba právnická osoba založená
alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa a orgán dohľadu podľa osobitného predpisu.

16. Podľa § 303 C.s.p., na konanie sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak ďalej nie
je ustanovené inak. Súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré neboli navrhnuté, ak je to nevyhnutné na
rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. Ustanovenia o sudcovskej
koncentrácii konania sa nepoužijú.

17. Podľa § 305 ods. 1 C.s.p., súd vo veci samej rozhoduje rozsudkom. Ak žalobe vyhovie, vo výroku
určí neprijateľnosť zmluvnej podmienky a znenie tejto zmluvnej podmienky výslovne uvedie alebo vo
výroku určí, že obchodná praktika je nekalá; inak žalobu zamietne.

18. Podľa § 305 ods. 2 C.s.p., ak súd právoplatne určí neprijateľnosť zmluvnej podmienky alebo určí,

že obchodná praktika je nekalá, žalobca je oprávnený vhodnou formou zabezpečiť zverejnenie tohto
rozsudku.

19. Podľa § 305 ods. 3 C.s.p., ak súd určí neprijateľnosť zmluvnej podmienky alebo určí, že obchodná
praktika je nekalá, zakáže žalovanému používať túto zmluvnú podmienku alebo zmluvnú podmienku

s rovnakým významom vo všetkých spotrebiteľských zmluvách alebo v iných zmluvných dokumentoch
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou alebo žalovanému zakáže používať nekalú obchodnú praktiku.

20. Podľa § 306 C.s.p., výrok právoplatného rozsudku podľa § 305 je záväzný pre každého.

21. Podľa § 52 ods. 3 Obč. zák., dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 402/2013 Z.z. o Úrade pre reguláciu elektronických komunikácií
a poštových služieb a Dopravnom úrade a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zriaďuje sa

Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (ďalej len „regulačný úrad“), ktorý
je orgánom štátnej správy s celoslovenskou pôsobnosťou pre oblasť elektronických komunikácií a
poštových služieb. (2) Regulačný úrad je rozpočtová organizácia zapojená finančnými vzťahmi na štátny
rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja
Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“).

23. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 402/2013 Z.z., regulačný úrad
a) je regulačným a cenovým orgánom a vykonáva štátny dohľad v oblasti elektronických komunikácií a
poštových služieb v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi,1)b) spolupracuje s ministerstvami a ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy, orgánmi Európskej únie
a s inými medzinárodnými orgánmi alebo organizáciami v oblasti svojej pôsobnosti,
c) vykonáva ďalšiu pôsobnosť podľa osobitných predpisov.2

24. Podľa § 28 ods. 1 prvá veta zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, rozpočtová organizácia nemôže vykonávať podnikateľskú
činnosť, ak osobitný predpis neustanovuje inak.40)

25. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách,
úrad ako národný regulátor a cenový orgán7) v oblasti elektronických komunikácií
a) vykonáva reguláciu elektronických komunikácií,
b) zabezpečuje medzinárodné vzťahy v oblasti elektronických komunikácií na úrovni regulačných
orgánov, aktívne sa podieľa na činnosti Orgánu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie
(ďalej len „orgán európskych regulátorov“),8) pričom podporuje jeho ciele súvisiace s presadzovaním

väčšej koordinácie a konzistentnosti pri regulácii,
c) spolupracuje s ministerstvom pri vypracúvaní návrhu národnej tabuľky frekvenčného spektra a
vykonáva správu frekvenčného spektra,
d) chráni záujmy koncových užívateľov s ohľadom na kvalitu a ceny služieb,
e) plní povinnosti podporujúce efektívnu hospodársku súťaž, efektívne investície a inovácie, rozvoj

spoločného trhu Európskej únie, záujmy všetkých občanov členských štátov na území Slovenskej
republiky, zodpovedajúci prístup k sieťam, prepojenie sietí a interoperabilitu služieb a chráni slobodu
výberu prevádzkovateľa,
f) vydáva všeobecne záväzné právne predpisy podľa tohto zákona,
g) vydáva Vestník Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (ďalej len

„vestník“),
h) určuje administratívne úhrady podľa odseku 4,
i) vedie alternatívne riešenie sporov a mimosúdne riešenie sporov,
j) poskytuje informácie koncovým užívateľom v súvislosti so službami, vykonáva užívateľské prieskumy,
zverejňuje ich a využíva ich vo svojej činnosti,

k)plníúlohysúvisiacesobmedzenímvlastníckehoprávaknehnuteľnostiamnavyužívanienehnuteľností
na účely zabezpečenia služieb a s obmedzením vlastníckeho práva k hnuteľným veciam obmedzením
alebozákazompoužívaniavysielacíchtelekomunikačnýchzariadeníaokruhovvčasevojnyavojnového
stavu,9)
l) vykonáva štátny dohľad nad plnením povinností ustanovených týmto zákonom (ďalej len „dohľad“),

m) ukladá sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom,
n) uznáva osobitnú odbornú spôsobilosť na obsluhu vybraných rádiových zariadení podľa osobitného
predpisu,10)
o) rozhoduje spory medzi podnikmi alebo medzi podnikmi a prevádzkovateľmi sietí, ktoré súvisia s
1. prístupom k existujúcej fyzickej infraštruktúre, 2. poskytovaním informácií o dostupnosti fyzickej

infraštruktúry, 3. koordináciou výstavby, 4. poskytovaním informácií o plánovaných stavbách a 5.
prístupom k fyzickej infraštruktúre v budovách,
p) vydáva rozhodnutia podľa osobitných predpisov,10a)
q) plní úlohy jednotného informačného miesta,
r) plní úlohy podľa § 34a,

s) vykonáva ďalšie činnosti podľa osobitných predpisov.11)

26. Konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach je novým typom konania, v ktorom svedčí
osobitná procesná legitimácia špecifickým subjektom (§ 302 C.s.p.). Súd prvej inštancie preto prioritne
skúmal splnenie podmienky žalobnej legitimácie a mal za preukázané, že žalobca disponuje procesnou

legitimáciou na uplatnenie žaloby, nakoľko sa jedná o právnickú osobu zriadenú na ochranu spotrebiteľa
(zapísanú v evidencii občianskych združení MV SR pod reg. číslo VVS/1-900/90-53198). Žaloba môže
smerovať len proti dodávateľovi.

27. Definícia dodávateľa a spotrebiteľa je upravená v Občianskom zákonníku. Dodávateľom podľa

§ 52 ods. 3 Obč. zák. je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Nie je rozhodujúce, či ide o fyzickú alebo
právnickúosobu.Spotrebiteľompodľa§52ods.4Obč.zák.jefyzickáosoba,ktorápriuzatváraníaplnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskejčinnosti. Spotrebiteľskou zmluvou je podľa 52 ods. 1 Obč. zák. každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Pri posúdení, či nárok súvisí so spotrebiteľskou
zmluvou treba vychádzať z hmotného práva, pričom musí byť naplnené kritérium, že ide o spor medzi

dodávateľom a spotrebiteľom. Za spory súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou môžu byť považované aj
nároky z bezdôvodného obohatenia, nároky z mimozmluvnej zodpovednosti, nároky z nekalej súťaže
a nekalých obchodných praktík. Aspekt sporu vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci
so spotrebiteľskou zmluvou je zachovaný aj v prípade, ak sa spor týka iných zmluvných dokumentov
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Z definície spotrebiteľského sporu teda vyplýva základný

predpoklad na to, aby súd mohol konať o abstraktnej kontrole a to, že spor sa týka spotrebiteľa a
dodávateľa a vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy alebo ide o súvisiaci spor.

28. Žalovaným 1/ v danej veci je orgán štátnej správy s celoslovenskou pôsobnosťou pre oblasť
elektronických komunikácii a poštových služieb a rozpočtovou organizáciou zapojenou finančnými
vzťahmi na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly Ministerstva dopravy, výstavby a

regionálneho rozvoja SR. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia, na ustanovenia v § 13
ods. 2 zákona o poštových službách, § 68 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii vyplýva, že žalovaný
1/ nie je dodávateľom, nevykonáva žiadnu podnikateľskú ani obchodnú činnosť a spotrebiteľské zmluvy
neuzatvára, čím nie je s poukazom na ustanovenie § 52 ods. 3 Obč. zák. daná jeho pasívna vecná
legitimácia v predmetnom konaní.

29. Žalobca v konaní označil ako žalovaného 2/ Slovenskú republiku, v zast. Úradom pre reguláciu
elektronickýchkomunikáciíapoštovýchslužieb,Továrenská7,P.O.Box40,82855Bratislava.Označený
žalovaný 2/ - Slovenská republika nie je taktiež nositeľom pasívnej legitimácie a hmotnoprávnych
povinností v prejednávanej veci, nie je dodávateľom, nevykonáva žiadnu podnikateľskú ani obchodnú

činnosť a spotrebiteľské zmluvy neuzatvára. Je potrebné tiež opätovne zdôrazniť, že konanie o
abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach je novým typom konania, v ktorom svedčí osobitná
procesná legitimácia špecifickým subjektom (§ 302 C.s.p.). V prejednávanej veci sa nejedná o náhradu
škody spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, kde je daná
zodpovednosť štátu podľa osobitného zákona, ktorý je pasívne vecne legitimovaný v konaní o náhradu

škody. S poukazom na uvedené, nie je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného 2/ v predmetnom
konaní.

30. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v
procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní.

Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu.
Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu,
ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so
záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že
nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktoré ale žalobca za žalovaného neoznačil.

31. S poukazom na bod 28 a 29 rozhodnutia, súd teda konštatuje, že vzťah medzi žalobcom a
žalovaným 1/ a 2/ nie je vzťahom spotrebiteľským, nemôžu byť predmetom prieskumu abstraktnej
kontroly činnosti, resp. postupy žalovaného, ktoré popisuje obšírne vo svojej žalobe žalobca. Argument
žalobcu, že žalovaný 1/ je dodávateľom a regulátorom služieb v spotrebiteľskej sfére, že je oprávnený

čiastočne upravovať a negatívne zasahovať spotrebiteľskú sféru, spotrebiteľské zmluvy a súvisiace
dokumenty spotrebiteľov a rovnako môže uplatniť nekalú spotrebiteľskú praktiku, a to v abstrakte tak
pozitívne ako aj negatívne, je preto nedôvodný. Krajský súd sa ďalej stotožňuje s argumentáciou
žalovaného 1/, že opatrenie o prenose čísla nemôže byť predmetom súdneho prieskumu podľa
konania o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach, nakoľko opatrenie nie je spotrebiteľskou

zmluvou ani iným zmluvným dokumentom, ale všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý
ustanovuje podrobnosti týkajúce sa prenositeľnosti čísel, administratívneho postupu pri prenášaní čísel
a kompenzácie v prípadoch, keď podnik počas procesu prenosu prenášania čísla spôsobí prenos čísla
oneskorene k inému podniku proti vôli účastníka.

32. S poukazom na uvedené skutočnosti a cit. ustanovenia zákona, súd žalobu voči žalovaným 1/ a 2/
zamietol, nakoľko nesmeruje voči pasívne vecne legitimovanému subjektu - dodávateľovi.33. Dňa 24.9.2020 namietal žalobca miestnu nepríslušnosť a nezákonnosť zákonného sudcu konaním
na tunajšom súde a navrhol vec postúpiť na Krajský súd v Banskej Bystrici ako miestne a kauzálne
príslušnému súdu. Súd konštatuje, že na základe § 31 ods. 1 písm. a) C.s.p. bola vec postúpená na

kauzálne príslušný súd, a to Krajský súd v Bratislave ako súd prvej inštancie, ktorý preto nemal dôvod
procesne postupovať podľa § 41 a 42 C.s.p.

34. Podaním zo dňa 24.3.2021 žalobca navrhol súdu spojiť všetky konania o abstraktnej kontrole v
spotrebiteľských veciach pod sp.zn.11C/5/2020, 16C/6/2020, 13C/7/2020, 30Cb/90/2020, 11C/2/2020

vedené na Krajskom súde v Bratislave na spoločné konanie a rozhodnutie, nakoľko sa týka podstata
sporu toho istého základného nekalého konania, neoprávneného hazardu v neprospech spotrebiteľov
a viacerých subjektov ako porušovateľov ochrany spotrebiteľov. Krajský súd v Bratislave zo spisového
registra zistil, že v konaní vedenom pod sp.zn. 16C/6/2020 je žalobca Eurospotrebiteľ a žalovaný 1/
EXPRES MEDIA k.s., 2/ D.EXPRES, k.s., a žalovaný 3/ A SMS, s.r.o., v konaní pod sp. zn. 11C/2/2020
je žalobca EuroSpotrebiteľ a žalovaný 1/ MegaVox, s.r.o., 2/ Slovenská produkčná, a.s., v konaní pod

sp. zn. 11C/5/2020 je žalobca Eurospotrebiteľ a žalovaný 1/ O2 Slovakia, s.r.o., 2/ A SMS, s.r.o., v
konaní pod sp. zn. 13C/7/2020 je žalobca Eurospotrebiteľ a žalovaný 1/ Slovenská sporiteľňa a.s., a
2/ IDEAMIX, s.r.o.. Konanie pod sp. zn. 30Cb/90/2020 nie je vedené na Krajskom súde v Bratislave
v žiadnom registri.

35. Podľa § 166 ods. 1 C.s.p. v záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné konanie také
konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých strán. Ak boli
také konania pridelené viacerým sudcom toho istého súdu, rozhodne o spojení ten sudca, u ktorého
sa začalo konanie skôr. V zmysle citovaného ustanovenia súd rozhodne o spojení veci za splnenia
jednej z týchto podmienok:1/ konania sa začali na súde príslušnom na konanie o všetkých nárokoch a

skutkovo spolu súvisia 2/ konania sa začali na súde príslušnom na konanie o všetkých nárokoch a týkajú
sa tých istých strán. Je potrebné zdôrazniť, že ani jedna z podmienok nebola v konaní splnená. Nároky,
ktoré si žalobca v konaniach uplatňuje nie sú identické, aj keď v nich súd skúma neprijateľnosť zmluvnej
podmienky v spotrebiteľskej zmluve alebo iných zmluvných dokumentov súvisiacich so spotrebiteľskou
zmluvou a nekalé obchodné praktiky, avšak tieto zmluvné dokumenty, zmluvnej podmienky a nekalé

obchodné praktiky , ktoré súd skúma, sú v každom konaní iné a súd neposudzuje tie isté rozhodujúce
skutočnosti. V konaniach síce vystupuje identický žalobca, ale žalovaní sú rôzne subjekty. Na základe
vyššie uvedených skutočnosti súd návrh žalobcu na spojenie vecí ako nedôvodný zamietol.

36. V priebehu konania žalobca navrhol súdu konanie prerušiť a ESD podať návrh na začatie

prejudiciálneho konania podľa čl. 234 ZES, predmetom ktorého by bolo vyriešenie predbežnej otázky
týkajúcej sa ustanovujúcej lehoty na prenos čísla, zániku práva na kompenzáciu v lehote 30 dní,
súlad Opatrenia so Smernicou 2005/29/ES a či môže byť štát dodávateľom nekalých praktík vo forme
nesprávnych ustanovení podzákonnej právnej normy v neprospech spotrebiteľov. Súd má však za to,
že predloženie otázky na ESD nie je potrebné pre rozhodnutie vo veci samej vzhľadom na zamietnutie

žaloby z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaných.

37. Nad rámec uvedeného súd uvádza, že v priebehu konania nadobudlo účinnosť Opatrenie
žalovaného 1/ zo dňa 14. júna 2021 č. 1/2021, ktorým sa mení opatrenie Telekomunikačného úradu
SR z 30. novembra 2011 č. O-22/2011 o podrobnostiach týkajúcich sa prenosu čísla tak, že v § 8 ods.

3 prvej vete sa vypúšťajú slová „do 30 dní odo dňa ukončenia prenosu čísla, inak toto právo zaniká“.
Toto opatrenie nadobudlo účinnosť 1. júla 2021, čím v tejto časti došlo k splneniu žalobcom uplatneného
nároku.

38. K návrhu žalobcu zo dňa 8.4.2021 vykonať dokazovanie od spoločnosti Slovak Telekom, a.s., O2

Slovakia, s.r.o., SWAN mobile, a.s., Orange Slovensko, a.s., súd nepristúpil, nakoľko to nepovažoval za
potrebné a účelné pre rozhodnutie vo veci samej, vzhľadom na zamietnutie návrhu z dôvodu nedostatku
pasívnej vecnej legitimácie žalovaných.

39. Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodolsúdpodľa§255ods.1vspojenís§262ods.1C.s.p.tak,

že žalovaní 1/ a 2/, keďže boli v konaní úspešní, majú nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Žalovaným však trovy konania nevznikli, preto im súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.

40. Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti výroku I., ktorým súd návrh žalobcu zo dňa 24. 3. 2021 na spojenie veci zamietol, odvolanie nie
je prípustné / § 357 C.s.p. a contrario/.

Proti výroku II. III. rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo
dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
362 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie
napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Ak povinný

dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny
výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.