Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. október 2022

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 14Cpr/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216200006
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Štepániková

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2022:1216200006.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Štepánikovou v právnej veci žalobcu:

Y. E., K.. XX.X.XXXX, O.: B. XXXXX/XX, O., proti žalovanému: TESCO STORES SR , a.s., so sídlom:
Kamenné námestie 1/A, Bratislava, IČO: 31 321 828, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, o
neplatnosť dohody o skončení pracovnej činnosti, o výplatu sumy 40 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 40 eur v lehote 3 dni od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou podanou na súd dňa 4.1.2016 a upresnenou žalobou podanou na súd
dňa 24.11.2016 domáhal neplatnosti skončenia pracovného pomeru a vyplatenia vernostného vo výške
40 eur za odpracovaný rok. Vo svojej žalobe uviedol: ,, Dňa 3.11.2015 okolo 4:40 hod som prišiel do
práce. Pri eskalátore stál kolega H. S. a vedúca G. O. mu povedala aby aj s kolegom B. W. pozbieral
igelitky a kartóny, ktoré nechala nočná zmena. Išiel som si do kuchynky odniesť desiatu a zapáliť.
Potom som sa išiel prezliecť a cvaknúť si príchod. Kolega B. W. už upratoval. Ja som išiel do skladu po

klietku s malinovkou. Keď som vošiel na plochu, tak som povedal kolegovi nech to neupratuje, keďže
sme robievali nočné, tak si musel každý zamestnanec upratať sám. Vedúca prišla za mnou. Bol pri
nej H. S., že prečo neupratujem. Odpovedal som, že to nie je moja práca. Vedúca G. O. aj s kolegom
H. S. majú pracovnú dobu do 6 hod rannej. Vedúca G. O. povedala H. S., nech po sebe neuprace,
že to urobí ranná zmena. Vedúca G. O. ostala v práci a čakala na príchod riaditeľky V. Q. aby sa
sťažovala. Okolo 12:45 hod prišla za mnou druhá vedúca Q. T. a oznámila mi, že mám ísť do riaditeľne.
Prišiel som do riaditeľne, kde už boli zamestnanec I. I., zamestnanec obsluhujúci kamery a riaditeľka

V. Q., ktorá ma vyzvala sadnúť si a opýtala sa ma, či je nejaký problém. Potom sa opýtala, či ešte
chcem pracovať a či ma baví práca. Odpovedal som, že chcem pracovať naďalej a že ma práca baví.
Riaditeľkasaďalejopýtala,čiviem,čojemojanáplňpráce.Odpovedalsom,ževiemčojemojounáplňou
práce, ale to neznamená, že vedúca G. O. povie zamestnancovi, aby nechal svoju nedokončenú prácu
na rannú zmenu. Nenechala si vysvetliť, že každý zamestnanec by mal pracovať do konca zmeny.
Nechcela akceptovať moje argumenty a nebola objektívna. Y. V. Q. položila predo mňa výpoveď, ktorú
mi neumožnila vziať domov na preštudovanie. Nechcel som výpoveď podpísať, postavil som sa a chcel

somodísť.Riaditeľkamaokríklanechsisadnemapodnátlakomsomvýpoveďpodpísal.Oznámilami,že
SBS zamestnanec pôjde so mnou do šatne, aby som si zobral osobné veci zo skrinky a zo zamestnania
odišiel domov, okrem toho, že som musel na silu podpísať výpoveď.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov listinnými dôkazmi
a zistil tento skutkový stav veci.

Žalobca vo svojej výpovedi uviedol: Bol som dotlačený, aby som podpísal výpoveď pod vyhrážkami,
že na mňa zavolajú policajtov, keď to nepodpíšem. Stalo sa asi tak, že jedna zamestnankyňa sa stala
vedúcou a keď sa zrušili nočné v Tescu tak sme dostali príkaz, ako máme postupovať, keď dôjdeme na
rannú zmenu. Ale tá pani vedúca od nejakej pol piatej stála pri dverách, kade púšťala zamestnancov
a bol tam ďalší zamestnanec, ktorý mohol urobiť robotu kt. kázala robiť nám. Ja som to odmietol, lebo

sme mali iný príkaz. Tak som začal robiť to, čo nám bolo prikázané. Som odpracoval celý deň a na
konci zmeny si ma zavolali do riaditeľne a tam mi dávali podpísať výpoveď, lebo som neuposlúchol
príkaz od tej vedúcej, lebo ešte stále mala hodinu a pol nato, aby mohla spraviť tú robotu kt. kázala
robiť nám. K tomu mám aj tých 2 svedkov, kt. boli uvedený v žalobe. Oni tam boli 3 aj s riaditeľkou, ale
ja som nemal žiadneho, čo by bol pri mne, nikto mi to nepovedal ani neumožnili, ale vyhrážali sa mi
tými policajtami, keď to nepodpíšem. To bola nejaká vedúca, SBSkár, ktorého má na starosti ešte jeden

SBSkár a riaditeľka. A reálny podpis nie je môj tak sa nepodpisujem ako som to podpísal. Podpísal som
to, ale nie tak ako sa podpisujem reálne. Žiadam môjmu žalobnému návrhu vyhovieť.

Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 26.11.2019 uviedol: Podľa nášho názoru nebola žaloba podaná v
zákonom stanovej lehote dvoch mesiacov a preto uplatňujeme námietku premlčania.

Podľa § 77 Zákonníka práce „Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď' sa mal pracovný pomer skončiť.
Jedná sa o hmotnoprávnu lehotu pričom sa na počítanie času subsidiárne použije Občiansky zákonník,
konkrétne § 122, ktorý hovorí, že :,,Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá

na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej
sa lehota začína." Pracovný pomer sa skončil dňa 3.11.2015, ktorý je v zmysle Zákonníka práce a
Občianskeho zákonníka zároveň aj dňom začatia lehoty a koniec lehoty v tomto prípade pripadá na
deň 3.1.2016. Z potvrdenia súdu je však zrejmé, že žaloba bola na súde podaná dňa 4.1.2016 teda po
zákonom stanovenej lehote.

Vo svojom vyjadrení zo dňa 15.1.2020 žalovaný uviedol:,, V prípade, že by sa súd nestotožnil s názorom
žalovaného o premlčaní nároku uplatneného žalobcom, dovoľuje si predložiť nižšie uvedené vyjadrenie:
žalobca bol zamestnaný v pracovnom pomere u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa
15.7.2014 a násl. dodatkov o zmene na pozícii predavač s inkasom, pričom išlo o pracovný pomer na

dobu určitú a to od 15.7.2014 do 31.12.2015. žalobca bol taktiež u žalovaného v pracovnom pomere
na základe Dohody o pracovnej činnosti zo dňa 1.8.2015 a násl. dodatkov o zmene s dohodnutým
druhom práce - predajná činnosť. Oba vyššie uvedené pracovné pomery boli ukončené dohodou dňa
3.11.2015 na vlastnú žiadosť žalobcu a skutočnosti, ktoré uvádza vo svojom návrhu sa nezakladajú
na pravde. Dohody o skončení pracovných pomerov Žalobcu vo svojom znení neobsahujú žiadnu

výhradu resp. poznámku Žalobcu, že nesúhlasí so znením dohody, resp. že nevyjadruje vôľu Žalobcu.
Skončenie pracovného pomeru dohodou bolo vôľou Žalobcu, keď doposiaľ nepreukázal opak. Dohoda
o skončení pracovného pomeru je dvojstranný právny úkon, ktorým na základe zhodného prejavu vôle
zamestnanca a zamestnávateľa dochádza ku skončeniu pracovného pomeru k určitému dňu, a to aj ku
dňu podpisu dohody o skončení pracovného pomeru. Podľa ust. § 60 ods. 1, 2, a 3 Zákonník práce,

ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa
skončí dohodnutým dňom. Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec
uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to
zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných zmien.
Jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru vydá zamestnávateľ zamestnancovi.

Pokiaľ, prejav vôle v tomto dvojstrannom právnom úkone (bez ohľadu na jeho formu) nie je
formulovaný výslovne (ale iným spôsobom) nesie vzbudzovať pochybnosti o tom, čo chceli účastníci
prejaviť. Máme za to, že na základe znenia podpísaných dohôd o skončení pracovného pomeru sú
vylúčené akékoľvek pochybnosti o tom, že tu vôľa je a tiež i to, aká táto vôľa je.
Danosť vôle je základným predpokladom každého právneho konania - tvorí podstatnú,

neopomenuteľnú a ničím nenahraditeľnú náležitosť právneho úkonu. Aby sa vôľa mohla v objektívnej
realite uplatniť, musí byť vyjadrená tak, aby bola rozpoznateľná a uplatniteľná. V prípade výslovného
prejavu(t.j.vyjadrenýslovom,písmom)spravidlaľahšiemožnovňomidentifikovaťuvedenérozlišovacie
znaky charakterizujúce vôľu a jej obsahovú stránku.Pri posudzovaní platnosti právneho úkonu - dohôd o skončení pracovného pomeru je potrebné
vychádzať z princípu právnej istoty, ktorej súčasťou je aj rešpektovanie zásady „pacta sunt
servanda".Máme za to, že je preukázateľné a nesporné, že Žalobca dohody o skončení pracovných

pomerov vlastnoručne podpísal , pričom svoj podpis pripojil k prehláseniu , že „obsah dohody je
slobodným prejavom jeho vôle " 0 . veta dohôd ) o skončení pracovného pomeru) a ani nijako tento
svoj prejav vôle v žalobe nespochybnil. Zákonník práce v súvislosti s úpravou všeobecných náležitosti
právnych úkonov odkazuje na úpravu obsiahnutú v Občianskom zákonníku. Právny úkon je platný, ak
je urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Žalobca poukazuje na to, že dohody o skončení

pracovných pomerov nepodpísal slobodne (ale pod nátlakom), potom jeho slobodu vôle vylučuje iba
priame fyzické donútenie, ktoré
však v žalobe neuvádza alebo bezprávna vyhrážka. Podľa súdnej praxe (rozsudok NS SR 4 Cdo
306/2009, OS BA li 52C/182/2008) o bezprávnu vyhrážku sa však jedná jedine vtedy, ak osoba
vykonávajúca psychický nátlak hrozí niečím, čo nie je oprávnená urobiť alebo sa vyhráža tým, čo by síce
oprávnená urobiť bola, ale prostredníctvom vyhrážky si vynucuje niečo, k čomu vyhrážka použitá byť

nemôže. Dovoľujeme si opakovane poukázať na to, že zo znenia Žaloby nevyplýva a ani nie je žiadnym
spôsobom špecifikovaný nátlak, ktorý bol údajne vyvíjaný pracovníkmi Žalovaného.

Žalovaný vzhľadom na vyššie uvedené považuje dohody o skončení pracovných pomerov zo dňa
3.11.2015 za platne uzavreté, vzhľadom na splnenie všetkých obsahových a formálnych náležitostí

platnej právnej úpravy a vyjadrenie vôle zmluvných strán. Nárok na odmenu V súvislosti s nevyplatením
vernostnej odmeny vo výške 40 eur, si dovoľujeme uviesť, že zo strany žalovaného ide o peňažný
benefit, pričom podmienky na vyplatenie odmeny sú dohodnuté v kolektívnej zmluve. V tejto súvislosti
poukazujeme na znenie prílohy č. 1 kolektívnej zmluvy

Žalovaného - Mzdový predpis (platný na obdobie od 1.7.2013 do 30.6.2016) konkrétne na bod ô. 13
Vernostná odmena, kde v časti Podmienky výplaty je hneď v prvom bode stanovená podmienky, že
„Zamestnanec je ku dňu nároku na odmenu a ku dňu výplaty v evidenčnom stave zamestnávateľa a
ku dňu výplaty nie je vo výpovedi s výnimkou dôvodov uvedených v ZP § 63 ods. 1 písm. a), b) " a z
dôvodu dlhodobej straty pracovnej spôsobilosti pre pracovný úraz alebo chorobu z povolania ,Pričom

v zmysle čl. 9 pracovnej zmluvy „Výplatný termín bežného mesiaca je 10. kalendárny deň mesiaca
nasledujúceho". Na základe uvedeného sme toho názoru, že Žalobca nespĺňal stanovené podmienky
pre priznanie a vyplatenie uvedeného nároku odmeny. V zmysle vyššie uvedeného sme toho názoru,
že skončenie pracovných pomerov Žalovaného sa uskutočnilo v súlade so Zákonníkom práce, ako aj
že nebola splnená podmienka pre priznanie a vyplatenie vernostnej odmeny a Žalovaný postupoval v

oboch prípadoch v zmysle platnej legislatívy a príslušných ustanovení pracovnej zmluvy a kolektívnej
zmluvy. Súčasne poukazujeme, že žalovanému nebolo do dnešného dňa doručené alebo oznámené,
že Žalobca trvá na tom, aby ho žalovaný naďalej zamestnával (§ 80 ZP).

Na základe uvedených skutočnosti a dôkazov žalovaný navrhuje, aby súd žalobu zamietol v celom

rozsahu a zaviazal žalobcu na úradu trov konania.´´

Na pojednávaní poverená zástupkyňa žalovaného uviedla :,,Žalovaná sa pridržiava svojho vyjadrenia
kt. bolo súdu doručené v januári. ´´

Svedok pán H. S., vo svojej výpovedi uviedol :,, Ja tu poznám pána E.. Poznáme sa s bývalého
pracoviska v Tescu, asi 2-3 roky. Predtým sme sa nepoznali. Boli sme bývalý kolegovia. Našou náplňou
práce bolo, každý mal rozdelený úsek v ktorom dokladal tovar. Nemám k tomu celkovo čo povedať.

Na otázky súdu svedok vypovedá nasledovné:

Otázka: Máte vedomosť akým spôsobom a ako bol s E. rozviazaný prac. pomer?
Odpoveď: Nemám 100% vedomosti ale čo si pamätám že na ten deň boli sme spolu na smene sme
dokladali tovar to už bolo asi pred koncom zmeny, už to všetko končilo a malo sa pomôcť pracovníkom,
kt. nestíhali doložiť tovar no a potom ani neviem ako to začalo ale bolo strašne veľa kriku p. E. a už
neviem ako sa kolegyňa volala sa začali hádať a ja som tomu ani nevenoval moc pozornosť, robil som

si svoju robotu a tým pádom vlastne sa to pre mňa skončilo. Až potom neskoršie som sa dozvedel, že tá
vedúca dala p. E. výpoveď a to bolo všetko čo o tom viem. O tej výpovedi som sa dozvedel iba z počutia.

Otázka: Povedali Vám viac o tej výpovedi kto bol zúčastnený pri tej výpovedi?Odpoveď: Nie. Ja som sa o to ani nezaujímal.

Svedkyňa pani V. Q. vo svojej výpovedi uviedla:

Absolútne si nepamätám nič, neviem ani kedy sa malo udiať ukončenie pracovného pomeru.
Nemám o tom absolútne žiadnu informáciu.
To že som so žalobcom ukončila prac. pomer, to nevylučujem, ale absolútne si nepamätám aké boli
dôvody, keďže je to dohoda o skončení prac. pomeru asi sme sa dohodli.
Ukončenie prac. pomeru sa vždy podpisovalo v kancelárii na ľudských zdrojov, kt. súčasťou bola moja

kancelária takže ten podpis vždy musel prebiehať tam ale ja si naozaj nespomínam. Je to jednak strašne
dávno a nie je to prvé ani posledné ukončenie, kt. som podpisovala, nepamätám si na túto situáciu.

Na otázky žalobcu odpovedala: Podpis akejkoľvek zmluvy sa vždy deje za prítomnosti vedúceho
oddelenia alebo manažérky ja som len bola oprávnená na podpis. Vždy tam bol niekto kto keby bol
vedúci toho oddelenia alebo niekto kto riešil danú situáciu.

Nespomínam si že by som niekedy v živote sa ja niekomu takýmto štýlom vyhrážala a nemám prečo sa
vyhrážať poprosím určite mi nevkladajte do úst slová kt. som v živote nepovedala.

Svedkyňa pani I. I. vo svojej výpovedi uviedla: Tento pán je asi bývalý zamestnanec aj keď je trošku
zmenený.JasomvTESCUpracovalanaposledyakomanagerprevenciestrát.Jetoasi2,5rokadozadu,

užpreTESCOnepracujem.Žesomtambolatojeasisamozrejmé,pretoževtedysomchodilakuvšetkým
takýmto výpovediam. Pamätám si, že sme tam boli dlho ale popravde polku tých vecí som ani nevnímala,
pretože vždy som tam bola ako svedok na podpis. Čo si pamätám, viem že sa tam dlho doťahovali s
riaditeľkou. Predmetom toho doťahovania bolo že niečo mal urobiť, niečo neurobil. Ak si dobre pamätám
on robil vtedy na nočných a bol tam spor ohľadom niečoho čo neviem či niečo urobil alebo neurobil, to už

presne neviem. Papiere fungovali tak, že riaditeľka to vždy riešila s personálnym, prišli papiere a ja som
tam bola ako svedok. Určite som ako svedok niečo podpisovala. Podpisovala som tú výpoveď zrovna
asi ako svedok. Nepamätám si či som podpisovala aj skončenie pracovného pomeru dohodou. Určite
som bola prítomná do konca rokovaní medzi p. riaditeľkou a žalobcom, bolo to bežné , aby tam sedeli
vlastne tri osoby. Ja som podpísala tie papiere na záver a to tú výpoveď keď sa to celé skončilo a išla

som potom robiť. Ja som nikdy neriešila čo je to dohoda a čo je to výpoveď, pre mňa je to všetko výpoveď
laicky povedané. Bežne to fungovalo tak, že môj nadriadený si všetko vybavil s personálnym a ja som
bola vždy zavolaná ako svedok k tým zamestnancom. Ja som nebola personálna managerka ja som
tieto veci neriešila, ja som mala na starosti SBSku. Ja si nepamätám či som podpisovala ako svedok
rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou alebo dohodou, robila som pre TESCO 18 rokov. A buď

som tam v takýchto prípadoch bola ako manager prevencie strát alebo personálna managerka. Ja som
pri takýchto prípadoch bola často. Priamo ten papier ktorý sa tam podpisoval či to bola výpoveď alebo
výpoveď dohodou, určite som podpísala ten istý papier ako žalobca. Vždy boli vyhotovené kópie a to
sme podpisovali. Určite museli ísť tie podpísané kópie na personálne. My sme mali centrálne personálne
a to sa posielalo.

Na otázky žalobcu svedkyňa odpovedala nasledovne:
Otázka: keď si toho tak veľa pamätáte, pamätáte si aj to že sa mi riaditeľka vyhrážala že ak to
nepodpíšem, zavolá na mňa policajtov?
Odpoveď: nepamätám, ale keď by to tak bolo muselo by to byť na základe nejakého kamerového

záznamu a bolo by to zahrnuté v tej výpovedi čo bol bežný postup.

Otázka: o čom som sa mohol tak dlho dohadovať s riaditeľkou keď som ja dal dohodu na výpoveď. O
čom som sa s ňou mohol tak dlho baviť?
Odpoveď: to čo tam je dohoda hore uvedené to som ja neriešila, ja si pamätám, že sme tam dlho boli

a že sa dlho dohadovali

Na otázky poverenej zástupkyne žalovaného svedkyňa vypovedala nasledovné:
Otázka: vyhrážal sa niekto žalobcovi nejakým fyzickým donútením alebo nátlakom?
Odpoveď: nepamätám sa ale nemyslím si.

Otázka: vyhrážal sa mu niekto psychickým nátlakom alebo psychicky na neho tlačil?
Odpoveď: nepamätám si.8. Dňa 1.8.2015 uzavrel žalovaný so žalobcom Dohodu o pracovnej činnosti s dohodnutým druhom
práce: predajná činnosť, s dohodnutou odmenou za vykonanú prácu 3,33 eur/ hod. Dohoda bola
uzavretá na dobu určitú od 1.8.2015 do 31.7.2016.

9. Dňa 15.8.2014 uzavrel žalovaný so žalobcom Dohodu o pracovnej činnosti s dohodnutým druhom
práce:predajnáčinnosť,sdohodnutouodmenouzavykonanúprácu3,26eur/hod.Dohodabolauzavretá
na dobu určitú od 15.8.2014 do 31.3.2015.

10. Dňa 24.3.2015 žalovaný uzavrel so žalobcom Dohodu o zmene dohody o pracovnej činnosti, na
základe ktorej bola Dohoda o pracovnej činnosti zo dňa 15.8.2014 zmenená v bode 3 s tým, že dohoda
uzatvorená na dobu určitú do 31.3.2015 sa predlžuje do 31.7.2015, a je účinná od 1.4.2015.

11. Dňa 22.6.2015 žalovaný uzavrel so žalobcom Dohodu o zmene dohody o pracovnej činnosti, na
základe ktorej bola Dohoda o pracovnej činnosti zo dňa 15.8.2014 zmenená v bode 5 - dohodnutá

odmena za vykonanú prácu bude 3,33 eur/hod.

12. Z potvrdenia o dĺžke zamestnania a o zápočte doby zamestnania zo dňa 3.11.2015 súd zistil, že
žalobca bol v pracovnom pomere u žalovaného od 15.7.2014 do 3.11.2015.

13. Dňa 15.7.2014 žalovaný uzavrel so žalobcom Pracovný zmluvu s dňom nástupu do práce 15.7.2014
na dobu určitú do 31.12.2014 so skúšobnou dobou 3 mesiace, s tým, že zamestnanec bude vykonávať
prácu: predavač s inkasom.

14. Podľa mzdového výmeru zo dňa 15.7.2014 bola mesačná mzdová sadzba vo výške 362,40 eur a

mesačná regionálna zložka mzdy vo výške 112,80 eur.

15. Podľa mzdového výmeru zo dňa 28.11.2014 bola mesačná mzdová sadzba vo výške 418,10 eur a
mesačná regionálna zložka mzdy vo výške 130,10 eur.

16. Podľa mzdového výmeru zo dňa 30.1.2015 bola mesačná mzdová sadzba vo výške 453 eur a
mesačná regionálna zložka mzdy vo výške 130,10 eur.

17. Dňa 28.11.2014 žalovaný uzatvoril so žalobcom Dohodu o zmene pracovnej zmluvy zo dňa
15.7.2014 v znení neskorších dodatkov s tým, že dojednaný obsah pracovnej zmluvy sa mení s

účinnosťouod1.12.2014vbodoch1,4,6,7,8,Bod4.znel-pracovnýpomernadobuurčitúdo31.12.2014.

18. Na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 8.6.2015 uzavretej medzi žalobcom a
žalovaným bola pracovná zmluva zo dňa 15.7.2014 v znení jej dodatkov zmenená v bode 4. - pracovný
pomer sa mení na dobu určitú do 31.12.2015.

19. Podľa mzdového výmeru zo dňa 22.6.2015 bola mesačná mzdová sadzba vo výške 466,50 eur a
mesačná regionálna zložka mzdy vo výške 135,40 eur.

20. Dňa 3.11.2015 došlo medzi žalovaným a žalobcom k uzavretiu Dohody o skončení dohody o

pracovnej činnosti zo dňa 1.8.2015 v znení nasledujúcich zmien a dodatkov s tým, že táto Dohoda o
pracovnej činnosti sa končí dňom 3.11.2015. V tejto Dohode zmluvné strany tejto dohody prehlásili, že
obsah dohody je slobodným prejavom ich vlastnej vôle.

21. Dňa 3.11.2015 došlo medzi žalovaným a žalobcom k uzavretiu Dohody o skončení pracovného

pomeru, ktorý vznikol na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 15.7.2014v v znení nasledujúcich zmien
a dodatkov, s tým , že tento pracovný pomer sa končí dňom 3.11.2015. V tejto Dohode o skončení
pracovného pomeru, zmluvné strany tejto dohody prehlásili, že obsah dohody je slobodným prejavom
ich vlastnej vôle.

22. Zo mzdového predpisu žalovaného na obdobie od 1.7.2013 do 30.6.2015, ktorý tvoril prílohu č.1
Kolektívnej zmluvy súd zistil, že v bode 13-Vernostná odmena je uvedené: Vernostná odmena sa
poskytuje za celkovú dobu nepretržitého trvania pracovného pomeru k zamestnávateľovi a vypláca
sa spoločne so mzdou za mesiac november. Peňažná odmena sa poskytuje zamestnancovi podľaodpracovanej doby u zamestnávateľa ktorá sa hodnotí ku dňu 1.11. kalendárneho roka. Podmienka sa
považuje za splnenú, ak dňom nástupu zamestnanca do pracovného pomeru bol prvý pracovný deň
mesiaca november v danom roku. Výška vernostnej odmeny závisí od počtu odpracovaných rokov u

zamestnávateľa. 1 rok - 40 eur.

23. Podľa § 42 /1 ZP:
Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom,
ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ

povinný vydať zamestnancovi.

Podľa § 48/1,2 ZP
(1) Pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba
jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na
uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Pracovný pomer je uzatvorený na neurčitý čas aj vtedy,

ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne.
(2) Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na dva roky. Pracovný pomer na určitú
dobu možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát

Podľa § 59/1 písm. a) b) c) d) ZP

pracovný pomer možno skončiť:
a) dohodou,
b) výpoveďou,
c) okamžitým skončením,
d) skončením v skúšobnej dobe.

Podľa §60/1,2 ZP
(1) Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer
sa skončí dohodnutým dňom.
(2) Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V

dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo
ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c).

Podľa § 77 ZP
Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej

dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote
dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

24. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca bol v pracovnom pomere u
žalovaného od 15.7.2014 do 3.11.2015. Pracovný pomer žalobcu u žalovaného vznikol dňa 15.7.2014,

kedy žalovaný uzavrel so žalobcom Pracovný zmluvu s dňom nástupu do práce 15.7.2014. Pracovná
zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 31.12.2014 so skúšobnou dobou 3 mesiace s tým, že
zamestnanec bude vykonávať prácu - predavač s inkasom.
Dňa 1.8.2015 uzavrel žalovaný so žalobcom Dohodu o pracovnej činnosti s dohodnutým druhom práce:
predajná činnosť, s dohodnutou odmenou za vykonanú prácu 3,33 €/ hod. Dohoda bola uzavretá na

dobu určitú od 1.8.2015 do 31.7.2016. Aj k pracovnej Zmluve aj k Dohode o pracovnej činnosť boli medzi
účastníkmi uzavreté i vyššie uvedené dodatky.
Dňa 3.11.2015 došlo medzi žalovaným a žalobcom k uzavretiu Dohody o skončení Dohody o pracovnej
činnosti zo dňa 1.8.2015 v znení nasledujúcich zmien a dodatkov s tým , že táto Dohoda o pracovnej
činnosti sa končí dňom 3.11.2015. V tejto Dohode zmluvné strany tejto dohody prehlásili, že obsah

dohody je slobodným prejavom ich vlastnej vôle.
Dňa 3.11.2015 došlo medzi žalovaným a žalobcom k uzavretiu Dohody o skončení pracovného pomeru,
ktorý vznikol na základe Pracovnej zmluvy zo dňa 15.7.2014 v znení nasledujúcich zmien a dodatkov
s tým, že tento pracovný pomer sa končí dňom 3.11.2015. V tejto Dohode o skončení pracovného
pomeru ,zmluvné strany tejto dohody prehlásili, že obsah dohody je slobodným prejavom ich vlastnej

vôle. Ohľadom skončenia pracovného pomeru ako aj skončenia Dohody o pracovnej činnosti súd
vypočulsvedkov,ktorýchnavrholvypočuťžalobca.Nakoľkožalobcatvrdil,žebolpodnátlakomdonútený
tieto dohody dňa 3.11.2015 podpísať. Ani jeden z vypočutých svedkov nepotvrdil tvrdenie žalobcu,
že by tieto dohody podpisoval pod nátlakom alebo nasilu. V oboch týchto dohodách či v Dohode oskončení pracovného pomeru ako aj v Dohode o skončení Dohody o pracovnej činnosti obe strany
dohody prehlásili, že obsah dohody je slobodným prejavom ich vlastnej vôle. Ani v jednej z týchto dohôd
nie je výhrada zamestnanca voči obsahu týchto dohôd. Vzhľadom k vykonanému dokazovaniu ako aj

citovaným zákonným ustanoveniam mal súd za to ,že obe tieto dohody boli uzavreté platné, preto vo
zvyšku žalobu žalobcu zamietol. Žalovaný vo svojom vyjadrení vzniesol námietku premlčania. Súd mal
za to, že žalobca podal žalobu v lehote preto na námietku premlčania vznesenú zo strany žalovaného
neprihliadol. Keďže pracovný pomer žalobcu sa u žalovaného skončil dňa 3.11.2015 a žalobca si u
žalovaného odpracoval rok má žalobca na základe Mzdového predpisu žalovaného na obdobie od

1.7.2013 do 30.6.2015, ktorý tvoril prílohu č.1 Kolektívnej zmluvy nárok na Vernostnú odmenu v sume
40 eur. Súd preto v tejto časti žalobného návrhu žalobe žalobcu vyhovel.

25. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255/2 CSP, podľa ktorého, ak mala strana vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 Civilného sporového poriadku
nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie

so súhlasom strany podľa § 359 CSP. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia
intervenientovi. Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do
konania vstúpil. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy,
písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127

ods. 1 Civilného sporového poriadku uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje a podpis, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania
je aj uvedenie spisovej značky tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva a spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f)
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového
poriadku aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci
samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie

dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového
poriadku len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní
pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a)sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Podľa § 373 ods. 4 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia
podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.

Podľa § 263 ods. 1 ,2 Civilného sporového poriadku, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená
advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania
advokáta. Ak bola v konaní úspešná strana zastúpená viacerými advokátmi, súd určí za prijímateľa
náhrady trov konania jedného z nich.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podľa §
376 ods. 1 Civilného sporového poriadku podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (personálna
exekúcia). Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že
naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého vykonaním
poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).