Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Lenka Halmešová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/6/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417217525
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4417217525.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a členiek senátu

JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Marty Polyákovej, v spore žalobkyne : O. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A. J. XXXX/XX, XXX XX R., zast. Mgr. Stanislava Tichá, advokátka, Zakvášov 1519/55, 017 01
Považská Bystrica, proti žalovanému : PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava
26, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811
04 Bratislava, P.O. BOX 41, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 1.112,31 eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 5Csp/247/2017- 216 zo dňa 9. septembra
2021, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcom výroku ( I.), ako aj vo výroku o trovách
konania (III.) p o t v r d z u j e .

Žalobkyni voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 22.12.2017 domáhala od žalovaného zaplatenia sumy
1.112,31 eura a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne od 18.2.2016 do zaplatenia, a to titulom
bezdôvodného obohatenia. Svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia zdôvodnila tým, že úver
ktorý jej bol poskytnutý zo strany žalovaného na základe Žiadosti o poskytnutie úveru/ zmluvy o

revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.10.2011 je potrebné považovať za bezúročný a bez
poplatkov a aj plnenie odplaty za služby podľa bodu VIII. Žiadosti/zmluvy považuje za neplatný právny
úkon. Bezdôvodné obohatenie si uplatnila podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

2. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 5Csp/247/2017-106 zo dňa 31. marca 2021 (v poradí prvým)
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 1.112,31 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 1.112,31 eura od 24.1.2018 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo

zvyšku súd žalobu zamietol. Žalobkyni súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému
v rozsahu 100 %. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie. Odvolací súd uznesením č.k.
7Co/3/2019 - 192 zo dňa 31.03.2021 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku
a výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Odvolací súd sa nestotožnil s tým, ako súd posúdil objektívnu premlčaciu dobu. Bol toho názoru, že na
preukázanie úmyslu konajúcej osoby získať bezdôvodné obohatenie nestačia len všeobecné tvrdenia o
zaužívanej praxi žalovaného pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, ale je nutné v každom jednotlivom

prípade s poukazom na okolnosti uzavretia úverovej zmluvy preukázať, že žalovaný v čase uzavretia
úverovej zmluvy a prijatia plnenia na základe úverovej zmluvy vedel, alebo bol aspoň uzrozumený, že
sa bezdôvodne obohacuje. V tomto smere súd prvej inštancie neuviedol žiadne osobitné dôvody, z
ktorých odvodil záver o úmyselne získanom bezdôvodnom obohatení žalovaným. Odvolací súd súčasnepoukázal na to, že žalobkyňa nepreukázala, že by žalovaný mal úmysel získať bezdôvodné obohatenie
vo vzťahu k plneniu z úverovej zmluvy uzavretej práve medzi stranami. V prípade nepreukázania úmyslu
žalovanej (vedomostnej aj vôľovej zložky úmyslu) musí byť aplikovaná všeobecná trojročná objektívna

lehota.

3.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobkyni sumu 544,07 eura s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 544,07 eura od
24.1.2018 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu

zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Svoje
rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 451 ods. 1, 2, § 107 ods. 1,2, Občianskeho zákonníka.
Po vrátení veci odvolacím súdom sa súd prvej inštancie opätovne zaoberal námietkou premlčania,
nakoľko žalovaný od počiatku v konaní namietal premlčanie časti nároku žalobkyne uplatneného v
tomto konaní. Poukázal na skutočnosť, že v konaní bolo ustálené, že žalobkyňa uhradila v súvislosti
s uvedenou spotrebiteľskou zmluvou č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.10.2011 spolu sumu 2.211,99 eur.

Taktiež bolo ustálené , že spotrebiteľský úver , ktorý bol zo strany žalovaného na základe uvedenej
zmluvy poskytnutý žalobkyni, bolo potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, t.j. žalobkyňa
bola povinná vrátiť žalovanému len to, čo ako úver dostala. Zvyšok jej úhrad spolu vo výške 1.112,31
eura, t.j. suma, ktorú zaplatila nad rámec poskytnutého úveru, si uplatnila v tomto konaní titulom
bezdôvodného obohatenia.

3.2 Vzhľadom k tomu, že žalovaný vzniesol voči nároku žalobkyne námietku premlčania, súd prvej
inštancie opätovne posudzoval plynutie objektívnej a subjektívnej premlčacej doby s poukazom na § 107
ods. 1,2 OZ. Poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa všetky platby na uvedenú spotrebiteľskú zmluvu
vykonala v období od 15.12.2011 do 17.2.2016. V tomto období od 15.12.2011 do 17.2.2016 však

uhradila spolu sumu 2.211,99 eur, pričom z tejto sumy žalovaný prijal oprávnene len sumu 1.099,68
eur / suma poskytnutého úveru/. Zvyšok úhrad vo výške 1.112,31 eura prijal žalovaný preukázateľne
bez právneho dôvodu. Z prehľadu platieb založeného na č.l. 10 v spise mal súd za preukázané , že
záväzok žalobkyne uhradiť žalovanému dlžnú sumu 1.099,68 eura bol splnený už úhradami vykonanými
v období od 15.12.2011 do 16.12.2013. Všetky ostatné úhrady, zrealizované neskôr, boli nedôvodné.

Keďže žaloba bola podaná na súde dňa 22.12.2017, všetko čo žalobkyňa plnila, resp. čo od nej
žalovaný prijal pred dátumom 22.12.2014 považoval súd prvej inštancie za premlčané, pretože pri
úhradách žalovaným prijatých pred dátum 22.12.2014 do podania žaloby uplynula trojročná
objektívna premlčacia doba. Trojročná objektívna premlčacia doba neuplynula pri platbách vykonaných
žalobkyňou, resp. prijatých žalovaným v období od 22.12.2014, a to spolu v sume 544,62 eura. V

objektívnej trojročnej premlčacej dobe podľa Občianskeho zákonníka sa teda nepremlčali vyššie
uvedené platby realizované v období od 22.12.2014 do 17.2.2016 spolu v sume 544,07 eur.

3.3. Súd prvej inštancie ďalej skúmal aj skutočnosť, či k premlčaniu nedošlo v subjektívnej premlčacej
dobe. Pri posudzovaní vedomosti žalobkyne o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, v prospech

koho k obohateniu došlo, je potrebné z hľadiska § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka vychádzať
minimálne z vedomosti žalobkyne o tom, kedy reálne nadobudla vedomosť o rozsahu bezdôvodného
obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohla
dozvedieť aj skôr. Za takýto deň súd prvej inštancie považoval deň, kedy žalobkyňa poukázala
žalovanému poslednú splátku úveru. Z prehľadu úhrad je zrejmé, že posledná splátka úveru bola podľa

prehľadu platieb vykonaná dňa 17.2.2016. Preto súd aj s poukazom na skutočnosť, že po tejto poslednej
úhrade bola už žalobkyňa schopná jednoznačne vyčísliť bezdôvodné obohatenie, začatie plynutia
dvojročnej subjektívnej premlčacej doby rátal od 17.2.2016 / deň poslednej úhrady/ a táto do podania
žaloby 22.12.2017 neuplynula. Pri platbách v sume 544,07 eur predstavujúce úhrady žalobkyne, teda
neuplynula ani dvojročná subjektívna doba, ktorej začiatok plynutia súd ustálil dátumom poslednej

úhrady. Zvyšok žalovanej sumy , presahujúci sumu 544,07 eura je premlčaný a keďže žalovaný vzniesol
námietku premlčania, súd musel v časti, v ktorej je nárok premlčaný , žalobu zamietnuť. Okrem žalovanej
istiny si žalobkyňa uplatnila aj úroky z omeškania od 18.2.2016 do zaplatenia. Súd ich priznal žalobkyni
podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s poukazom na Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. v
znení noviel vo výške 5 % ročne s tým, že žalovaný je v omeškaní s peňažným plnením avšak nie od

18.2.2016 / ako si to uplatnila žalobkyňa v žalobe/, ale až odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby
žalovanému , t.j. od 24.1.2018. Súd poukázal na § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak
čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník
povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Súd nemal nad všetku pochybnosťpreukázané, kedy konkrétne a či vôbec žalobkyňa pred podaním žaloby vyzvala žalovaného na úhradu
jej nároku, preto mal súd za to, že najneskôr doručením žaloby sa žalovaný o jej nároku dozvedel.
Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaného zaviazal na úhradu sumy

544,07 eura s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 544,07 eura od 24.1.2018 do zaplatenia
a vo zvyšku súd žalobu z dôvodu v časti dôvodne vznesenej námietke premlčania, zamietol. O trovách
účastníkov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p.. Žalobkyňa sa svojou žalobou domáhala od
žalovaného zaplatenia sumy 1.112,31 eura s prísl. (100%), pričom súd jej priznal 544,07 eura s prísl.
(49 % zo žalovanej sumy). Miera úspechu, resp. neúspechu strán sporu bola v tomto prípade takmer

rovnaká, preto súd v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu
trov konania právo.

4. Žalovaný podal v zákonnej lehote proti rozsudku voči je vyhovujúcemu výroku a výroku o trovách
konania odvolanie namietajúc právne posúdenie súdu o začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby.
Uviedol, že z napádaného rozsudku nevyplývajú žiadne skutkové závery, v zmysle ktorých je na mieste

záver o tom, že vedomosť žalobcu v bezdôvodnom obohatení sa má spájať s vykonaním poslednej
úhrady. Uvedený záver súdu je v prvom rade v rozpore s označeným zákonným ustanovením, ktoré
vedomosť o výške bezdôvodného obohatenia ani nepovažuje za určujúci „znak“ resp. skutočnosť, od
ktorej závisí začiatok premlčacej doby. Z ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplynulo, že sa
vyžaduje dozvedenie sa oprávneného o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho

úkor obohatil. Žalovaný zdôraznil, že záver súdu je nesprávny aj preto, lebo nedáva žiadnu odpoveď
na to, čo sa okamihom poslednej úhrady (ktorú súd posúdil ako súčasť obohatenia) zmení natoľko vo
vzťahu k predošlým úhradám, že práve až od poslednej úhrady má oprávnený vedomosť, že práve aj
skoršie úhrady sú bezdôvodným obohatením. Zastal názor, že 2-ročná subjektívna premlčacia doba
začala oprávnenému plynúť momentom, keď zaplatil splátku úveru, ktorou malo dôjsť k bezdôvodnému

obohateniu, a to vo vzťahu ku každej z takýchto splátok osobitne. V tento deň sa totiž oprávnený
najneskôr dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Súd prvej
inštancie preto nesprávne posúdil včasnosť podania žaloby na súd ohľadne úhrad realizovaných pred
22.12.2015 a preto v danej časti mal žalobu tiež zamietnuť. Záverom uviedol, že napádaný rozsudok
neobsahuje, z akých dokázaných skutočností a na základe akého ustanovenia zákona dospel súd k

tomu, že základ žalovaného nároku je daný. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe existenciu nároku poprel a
preto bolo povinnosťou konajúceho súdu sa vyporiadať s procesnou obranou žalovaného v napádanom
rozsudku. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napádanej časti výroku I., žalobu zamietol a
výrok III. zmenil a žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. Žalobkyňa k odvolaniu žalovaného vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že rozsudok súdu prvej
inštancie považuje v časti bezúročnosti a bezpoplatkovosti za správny a dostatočne zdôvodnený.
Rozhodnutie obsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, odvolacie
dôvody žalovaného preto považuje za nedôvodné a účelové. K dôvodom odvolania žalovaného dodala,
že neobsahujú žiadne nové skutkové okolnosti odlišné od tých, s ktorými sa mal súd a aj žalobca

možnosťoboznámiťzpredchádzajúcichvyjadrenížalovaného.Navrhla,abyodvolacísúdrozsudoksúdu
prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti

§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcom výroku, ako
aj vo výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

7. Žalovaný odvolanie smeroval len voči výroku o vyhovení časti žaloby a trovám konania, keďže
vyhovujúcim výrokom bolo žalobcovi vyhovené v časti o zaplatenie bezdôvodného obohatenia.
Žalovanýargumentovalpredovšetkýmnesprávnymprávnymposúdenímplynutiasubjektívnejdvojročnej
premlčacej doby, keď súd prvej inštancie začiatok jej plynutia odvíjal úhrady poslednej splátky žalobkyne

dňa 17.02.2016 na úvere poskytnutom zo strany žalovaného. Odvolací súd sa s touto námietkou
žalovaného stotožnil. V tomto smere poukazuje už na svoje predošlé rozhodnutie, v ktorom uvádzal, že
pre začiatok behu subjektívnej premlčacej doby sa vyžaduje skutočná, nie iba predpokladaná vedomosť
oprávneného o tom, že na jeho úkor bolo získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal. Pritom nie jerozhodujúce, že oprávnený sa mohol o získaní tohto obohatenia na jeho úkor dozvedieť pri vynaložení
potrebnej starostlivosti prípadne aj skôr. Záver súdu prvej inštancie, že žalobkyňa získala vedomosť o
tom, že sa žalovaný na jej úkor obohatil zaplatením poslednej splátky nie je správny. Súd prvej inštancie

nevysvetlil, prečo a akým spôsobom sa práve úhradou poslednej splátky dňa 17.12.2016 žalobkyňa
dozvedela o vzniku bezdôvodného obohatenia.

8. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/29/2021 zo
dňa 28.09.2021, v ktorom sa riešila právna otázku určenia začiatku plynutia subjektívnej premlčacej

doby v prípade bezdôvodného obohatenia získaného plnením na základe spotrebiteľskej úverovej
zmluvy, ktoré je bezúročné a bez poplatkov. V odôvodnení uvádza: „ Za skutkovú okolnosť (skutkové
okolnosti), ktorá je (sú) podstatná pre nadobudnutie vedomosti spotrebiteľa o vzniku bezdôvodného
obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, potrebnej pre začatie plynutia
subjektívnej premlčacej doby, je podľa názoru dovolacieho súdu potrebné považovať skutočnú
vedomosť spotrebiteľa o tom, že nemá (nemal) plniť splátky spotrebiteľského úveru vo výške dohodnutej

v úverovej zmluve. Bez tejto vedomosti je spotrebiteľ v presvedčení, že jeho povinnosťou je (bolo)
plniť zmluvne dohodnutý záväzok a splácať dlh splátkami vo výške dohodnutej v zmluve, ktorej návrh
riadne a podľa dôvery spotrebiteľa v súlade so zákonom vypracoval veriteľ - dodávateľ ponúkajúci svoj
produkt. Nestačí preto len predpokladať, že oprávnená osoba skutkové okolnosti mohla vedieť, alebo
sa ich mohla alebo mala dozvedieť, ak by vynaložila potrebnú starostlivosť. Dovolací súd zdôrazňuje,

že spotrebiteľova vedomosť o tom, že výška splátok (resp. celého konečného dlhu zahŕňajúceho aj
úroky a poplatky) je v úverovej spotrebiteľskej zmluve uvedená nesprávne, je sama osebe skutkovou
okolnosťou, nie okolnosťou právnou (zistenie o rozpore takéhoto zmluvného dojednania so zákonom je
len dôvodom nadobudnutia tejto vedomosti).“
„Nazákladevýchodískuvedenýchvbodoch15.a16.tohtouzneseniadovolacísúdudáva,žepodstatnou

skutkovou okolnosťou, ktorú by sa mal spotrebiteľ dozvedieť, aby mu začala plynúť subjektívna
premlčacia lehota, je vedomosť o tom, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pri skúmaní
momentu, kedy spotrebiteľ nadobudol vyžadovanú skutočnú (preukázanú) vedomosť o tejto podstatnej
skutkovej okolnosti (viď uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 413/2013) je potrebné si uvedomiť,
že ide o subjektívny okamih, v ktorom sa spotrebiteľ dozvie také skutkové okolnosti, ktoré mu umožnia

uplatniť svoje práva v súdnom konaní žalobou o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t. j. keď
sa jeho právo stalo nárokom (actio nata). Rozhodujúce nie je, či možnosť dozvedieť sa tieto skutočnosti
mal už skôr. Aj v prejednávanom spore je potom potrebné individualizovať, kedy žalobkyňa nadobudla
vedomosť o tom, že došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia a kto sa na jej úkor bezdôvodne obohatil.
Vychádzať treba z reálneho momentu, kedy sa žalobkyňa dozvedela o tom, že sa žalovaný na jej úkor

bezdôvodne obohatil.“

9. V napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie v rámci vykonaného dokazovania poukazoval konanie
vedené na Okresnom súde Nové Zámky pod sp.zn. 5C/173/2016, v ktorom sa žalobkyňa O. H. voči
žalovanému Profi Credit Slovakia, s.r.o. domáhala určenia neprijateľných zmluvných podmienok a

určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverových zmlúv. Rozsudkom č.k. 5C/173/2016- 54 zo dňa
15.11.2016súdokreminéhourčil,žezmluvyorevolvingovomúvereč.XXXXXXXXXXzodňa28.10.2011
a č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.10.2011 sa považujú za bezúročné a bez poplatkov. Z rozsudku vyplýva,
že žaloba žalobkyne bola súdu doručená dňa 06.05.2016. Z uvedeného podľa názoru odvolacieho
súdu potom vyplýva, že žalobkyňa najneskôr dňa 06.05.2016 nadobudla vedomosť o skutkových

okolnostiach, že nemala plniť splátky spotrebiteľského úveru vo výške dohodnutej v úverovej zmluve,
a teda na jej úkor bolo získané bezdôvodné obohatenie zo strany žalovaného. Zároveň táto vedomosť
jej umožnila týmto okamihom uplatniť svoje práva v súdnom konaní žalobou o vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia. S poukazom na uvedené odvolací súd zastal názor, že žalobkyni začala
plynúť subjektívna dvojročná premlčacia doba najneskôr odo dňa 07.05.2016 a táto by uplynula dňa

07.05.2018. Keďže žaloba v tomto konaní bola podaná na súd dňa 22.12.2017, je zrejmé, že žaloba
bola podaná včas. Súd prvej inštancie síce nesprávne právne posúdil začiatok plynutia subjektívnej
premlčacej doby, v konečnom dôsledku však dospel k rovnakému záveru ako odvolací súd, a to, že
nárok žalobkyne čo do sumy 544,07 eura s príslušenstvom premlčaný nie je.

10. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani odvolaciu námietku žalovaného, že napadnutý rozsudok
neobsahuje, z akých dokázaných skutočností a na základe akého ustanovenia zákona dospel súd k
tomu, že základ žalovaného nároku je daný. Tieto skutkové a právne závery obsahoval prvý rozsudok
súdu prvej inštancie č.k. 5Csp/247/2017-106 zo dňa 31. marca 2021, ktorý sa následne v odvolacomkonaní preskúmaval iba v dôsledku právneho posúdenia premlčania, pričom závery súdu o tom, že
je daný základ nároku žalobkyne napadnutý odvolaním nebol. Rovnako v poradí druhom rozsudku
súd prvej inštancie v bode 1 odôvodnenia opakuje skutkové závery, ktoré vyplynuli z vykonaného

dokazovania a odôvodňuje aj základ nároku žalobkyne.

11. S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcom
výroku ( I.), ako aj vo výroku o trovách konania ( III.) ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov tohto
odvolacieho konania v rozsahu 100%, keďže bola v odvolacom konaní plne úspešná.

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.