Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. október 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/41/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1717200435
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1717200435.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov

senátu JUDr. Ayše Pružinec Eren a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: L.. O. O., D..
XX.XX.XXXX, N. I. X, N., zast. Advokátskou kanceláriou Laliková s.r.o., IČO: 47 254 564, so sídlom
Jelačičova 8, Bratislava, proti žalovanému: L.. S. A., D.. XX.XX.XXXX, N. G. XX, zast. advokátkou JUDr.
Ivetou Balalovou, so sídlom Ružová dolina 10, Bratislava, o určenie neexistencie práva, na odvolanie
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 29. júla 2020, č.k. 9C/4/2017-211 v spojení
s opravným uznesením zo dňa 11. januára 2022, č.k. 9C/4/2017-271 a proti dopĺňaciemu rozsudku zo
dňa 9. marca 2022, č.k. 9C/4/2017-280, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 9C/4/2017-211 zo dňa 29.07.2020 v
spojení s opravným uznesením č.k. 9C/4/2017-271 zo dňa 11.01.2022 a dopĺňacím rozsudkom č.k.
9C/4/2017-280 zo dňa 09.03.2022 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto

rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (druhým v poradí) v spojení s opravným uznesením a dopĺňacím rozsudkom
súd prvej inštancie určil, že právo žalovaného na vrátenie sumy 10.349,17 eur na základe čl. III Dohody
zo dňa 09.03.2012 nie je a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že
o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Vydaním opravného uznesenia odstránil nesúlad vyhláseného a písomne vyhotoveného rozsudku a
dopĺňacím rozsudkom doplnil výrok o trovách konania.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol genézu celého konania, v ktorom sa žalobca žalobou
doručenou súdu dňa 30.01.2017, pôvodne domáhal určenia, že Dohoda zo dňa 09.03.2012 je
absolútne neplatným právnym úkonom, pretože túto Dohodu prvýkrát uvidel, keď mu bola predložená
k nahliadnutiu v rámci trestného konania vedeného na Okresnom riaditeľstve PZ, ČVS: ORP-161/OEK-
PK-2012. Podľa Dohody mali byť žalobcovi zo strany žalovaného poskytnuté finančné prostriedky v
sume 13.349,17 eur a sume 8.000 eur, avšak tieto záväzky mali byť záväzkami spoločnosti RENOM
STAVBY, s.r.o. a nie jeho ako fyzickej osoby. Žalobca tvrdil, že túto Dohodu nikdy nepodpísal a neuzavrel

a pre nedostatok jeho vôle je absolútne neplatná. Argumentoval, že jeho naliehavý právny záujem na
požadovanom určení spočíva v jeho neistom právnom postavení a v tom, že žalovaný si uplatňoval
nároky z Dohody na Rozhodcovskom súde Parnose. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že mu
neposkytol žiadne finančné prostriedky, keď poukázal na to, že žalobcovi poskytol na vyplatenie dlhuspol. RENOM STAVBY s.r.o., sumu 13.349,17 eur, požičal mu aj 7.572,83 eur, ktoré mal žalobca vyplatiť
súdnemuexekútorovi,adňa14.02.2012mupožičaltiežsumu10.000eur.Tvrdil,žedohodajepodpísaná
žalobcom. Uviedol, že si voči žalobcovi uplatnil pohľadávku vo výške 10.349,17 eur na Rozhodcovskom

súde Parnose, pričom konanie je prerušené do skončenia trestného konania, v ktorom je nariadené
znalecké dokazovanie na zistenie pravosti podpisu žalobcu na dohode. Mal za to, že žalobca nemá
naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že „prvým“ rozsudkom č.k. 9C/4/2017-139 zo dňa 22.10.2018 určil,

že Dohoda zo dňa 09.03.2012, uzavretá medzi stranami sporu, je neplatná. Na odvolanie žalovaného
Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 10Co/77/2019-181 jeho „prvý“ rozsudok zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s výtkou, že neskúmal prípustnosť žaloby, a napriek tomuto
zásadnému procesnému pochybeniu vec prejednal a vo veci rozhodol, keď žalobu posúdil ako určovaciu
(a ustálil naliehavý právny záujem), i keď sa žalobca nedomáhal určenia, či tu právo je alebo nie je, ale
neplatnosti právneho úkonu. Ide teda o žalobu podľa ust. § 137 písm. d) C.s.p., kedy žalobca požadoval,

aby súd rozhodol o určitej právnej skutočnosti, čo je možné za predpokladu, že to vyplýva z osobitného
predpisu, avšak pokiaľ takého predpisu niet, žaloba musí byť zamietnutá z dôvodu jej neprípustnosti.

4. Po zrušení „prvého“ rozsudku a vrátení veci odvolacím súdom navrhol žalobca dňa 10.01.2020 zmenu
žaloby a požadoval určenie, že právo žalovaného na vrátenie sumy 10.349,17 eur na základe čl. III

Dohody zo dňa 09.03.2012 nie je, pričom túto zmenu žaloby súd prvej inštancie na pojednávaní dňa
05.02.2020 pripustil. Po zmene petitu žaloby posudzoval, či ide o určovaciu žalobu v zmysle ust. § 137
písm. c) C.s.p., a či má žalobca na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Ustálil, že žaloba
žalobcu je určovacou žalobou podľa ust. § 137 písm. c) C.s.p. a vysvetlil, že podmienkou podania takejto
žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu, ktorý znamená, že prípadný vyhovujúci rozsudok

bude mať pre žalobcu význam, bude pre neho užitočný. Konštatoval, že do súdneho spisu bola založená
fotokópia Dohody zo dňa 09.03.2012 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, predmetom ktorej je
poskytnutie finančných prostriedkov žalovaného žalobcovi a dohodnutie spôsobu ich vrátenia s tým, že
všetky spory, ktoré z tejto Dohody vzniknú, budú riešené pred Parnose, rozhodcovským súdom. Uviedol,
že i keď je Dohoda podpísaná oboma zmluvnými stranami, žalobca tvrdil, že ju nepodpísal. Žalovaný

však namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení tvrdiac, že otázka
platnosti predmetnej Dohody je už riešená v trestnom konaní a aj v konaní pred rozhodcovským súdom.

5. Súd prvej inštancie konštatoval, že v trestnom konaní vedenom na Okresnom riaditeľstve Policajného
zboru Bratislava I, odbor kriminálnej polície, ČVS ORP-1026/3-VYS-B1-2015, bol pribratý súdny znalec

z odboru písmoznalectva, ktorý v znaleckom posudku č. 22/2017 určil, že sporný podpis žalobcu na
Dohode zo dňa 09.03.2012 nie je jeho pravým podpisom. Následne bolo trestné stíhanie uznesením zo
dňa 26.10.2017, ČVS ORP-1026/3-VYS-B1-2015 LE, zastavené, pretože skutok nie je trestným činom a
nie je dôvod na postúpenie veci. Z uvedeného vyvodil, že otázka platnosti Dohody a z nej vyplývajúceho
práva žalovaného na finančné plnenie teda nebude v trestnom konaní zodpovedaná. Ďalej poukázal na

to, že konanie na rozhodcovskom súde bolo uznesením zo dňa 03.08.2015 prerušené s poukazom na
prebiehajúce vyšetrovanie. Mal za to, že ak bolo znaleckým dokazovaním zistené, že podpis na Dohode
nie je pravým podpisom žalobcu, je Dohoda absolútne neplatná, a ak je Dohoda v celosti neplatná,
nie je platná ani v nej obsiahnutá rozhodcovská doložka, a teda nie daná ani dohodnutá právomoc
rozhodcovského súdu Parnose. Po prijatí záveru, že ani trestné konanie, ani rozhodcovské konanie

nemôže dať odpoveď na otázku platnosti Dohody, a tým odstrániť právnu neistotu žalobcu, ustálil, že
žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

6. Vec posúdil právne podľa ust. § 137 písm. c) C.s.p. a § 37 ods. 1 Obč. zák. a vysvetlil, že platný
právny úkon musí byť slobodný a vážny, pričom v prípade písomných právnych úkonov sa vôľa zmluvnej

strany prejaví vlastnoručným podpisom, a ak prejav vôle vo forme vlastnoručného podpisu absentuje,
tak vážny a slobodný prejav vôle chýba, a zmluva je neplatná. Vyhodnotil, že v tomto prípade ide o
absolútnu neplatnosť, takže zmluva ako celok je neplatná od samého počiatku a hľadí sa na ňu, ako keby
nevznikla. S poukazom na znalecké dokazovanie vykonané v rámci trestného konania, v ktorom znalec
konštatoval, že podpis na Dohode zo dňa 09.03.2012 nie je možné uznať za pravý podpis žalobcu,

dospel k záveru, že predmetná Dohoda je neplatná. Uviedol, že neplatný právny úkon na seba neviaže
žiadne záväzky, nemá právne dôsledky, neplynú z neho žiadne práva a povinnosti, a preto určil, že právo
žalovaného na plnenie z tejto Dohody nie je.7. O trovách konania rozhodol (dopĺňacím rozsudkom) podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 C.s.p.,
a keďže bol žalobca v konaní plne úspešný, priznal mu náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

8. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, včas odvolanie z
dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e) a f) C.s.p. a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil a žalobu zamietol. Namietal, že súd prvej inštancie nenariadil v zmysle jeho návrhu kontrolné
znalecké dokazovanie. Zopakoval, že nesúhlasí so závermi znaleckého dokazovania a zotrval na
tvrdení, že žalobca Dohodu podpísal. Spôsob, akým bol znalecký posudok vypracovaný, považoval za

nedostatočný, pretože znalec neporovnával viac dokladov a porovnával s podpisom žalobcu aj doklady,
ktoré preukázateľne neboli podpísané žalobcom. Charakterizoval naliehavý právny záujem a na tom
podklade namietal, že žalobca ho v konaní nepreukázal, pretože neistota žalobcu ohľadom platnosti
Dohody bude odstránená rozhodnutím Rozhodcovského súdu. Mal tiež za to, že aj keby trestné konanie
nebolo zastavené, tak pre jeho výsledok je irelevantné rozhodnutie civilného súdu o určení, či právo
žalobcu (zrejme mal na mysli seba, teda žalovaného - pozn. odvolacieho súdu) na vrátenie sumy

10.349,17 eur je alebo nie je. Žalobca okrem toho nemá naliehavý právny záujem na požadovanom
určení ani z toho titulu, že vyhlásil osobný bankrot, pričom on (žalovaný) si svoju pohľadávku neuplatnil,
čo aj žalobca potvrdil. Zhrnul, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil naliehavý právny záujem na
žalobe. Určovacia žaloba by mala byť podľa jeho názoru zárukou odvrátenia budúcich sporov strán, ale
v tomto prípade žiadne budúce spory nehrozia. Záverom namietal aj rozhodnutie súdu prvej inštancie

o náhrade trov konania. S poukazom na to, že výrok síce v napadnutom rozsudku absentuje, avšak v
odôvodnení súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, argumentoval, že ak
odvolací súd prvý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom žalobca
celkom zmenil petit žaloby, nemohol byť v konaní úspešný na 100 %.

9. K odvolaniu žalovaného sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vyjadril žalobca, ktorý navrhol
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov konania v celom
rozsahu. Uviedol, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení preukázal a nestotožnil sa s
tvrdením žalovaného, že neprihlásením si pohľadávky do konkurzu žalobcu nie je v danom prípade
daný naliehavý právny záujem a poukázal na príslušné ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze

a reštrukturalizácii (§ 167l ods. 3 a 5). Argumentoval, že aj na neskôr doručenú prihlášku správcovi
sa prihliada, avšak veriteľ už nemôže vykonávať hlasovacie právo, tým pádom môže byť aj takáto
pohľadávka uspokojená zo všeobecnej podstaty. Poukázal na to, že veriteľ si môže svoju pohľadávku
prihlásiťdokonkurzuaždočasu,kýmsprávcavObchodnomvestníkuneoznámi,žeidezostaviťrozvrh,a
že v jeho prípade ešte správca konkurznú podstatu nespeňažil a rozvrh nezostavil. V zmysle príslušných

ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii právo poprieť pohľadávku nemá dlžník a ani správca,
čo opäť potvrdzuje jeho naliehavý právny záujem na určení. Za dôležité považoval, že každý veriteľ
dotknutý oddlžením má právo domáhať sa zrušenia oddlženia do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu,
čímbysapohľadávky,ktoréešteneboliuspokojené,staliopätovnevymáhateľnéanepremlčalibysaskôr
ako uplynie desať rokov od zrušenia oddlženia. Preto by sa žalovaný stále mohol domáhať zaplatenia

tejto údajnej pohľadávky. Jeho naliehavý právny záujem považoval za jednoznačný. I keď si žalovaný
pohľadávku doposiaľ neprihlásil, môže tak urobiť a vymáhať si ju na základe neplatného právneho
úkonu. Jedine určením, že právo žalovaného na vrátenie sumy 10.349,17 eur nie je, je odstránená jeho
právna neistota. Nestotožnil sa s námietkami žalovaného vo vzťahu k záverom znaleckého posudku,
keď poukázal na to, že on nebol zadávateľom znaleckého posudku a znalca pribral do trestného konania

vyšetrovateľ. Konštatoval, že predmetný znalecký posudok netrpí žiadnymi vadami, bol vypracovaný
v súlade so zákonom a tvrdenia žalovaného označil za nepodložené a nepochopiteľné, pretože jeho
podpis bol posudzovaný z dostatočného množstva listín (ním podpísaných) predložených v trestnom
konaní a zároveň aj zo skúšky jeho písma. Záverom zopakoval, že preukázal, že mu zo strany
žalovaného neboli poskytnuté žiadne finančné prostriedky.

10. Proti následnému dopĺňaciemu rozsudku, ktorým bol napadnutý rozsudok doplnený o výrok, že súd
priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, podal žalovaný včas odvolanie. Zotrval na
dôvodoch svojho odvolania (uvedených vyššie) a zopakoval, že v prvom rozhodnutí o veci bol úspešný
on, a preto žalobca nemohol byť v konaní úspešný v rozsahu 100 %. Uvedené žiadal zobrať do úvahy.

11. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného voči dopĺňaciemu rozsudku súdu prvej inštancie nevyjadril.12. V rámci prípravy na rozhodnutie odvolací súd z verejne dostupných registrov zistil, že v
Obchodnom vestníku bolo dňa 20.10.2021 zverejnené Oznámenie o zostavení zoznamu pohľadávok
proti všeobecnej podstate a zámere zostaviť rozvrh výťažku zo všeobecnej podstaty žalobcu. Dňa

21.12.2021 bol zverejnený Návrh konečného rozvrhu výťažku zo všeobecnej podstaty a dňa 10.01.2022
Oznam o zrušení konkurzu z dôvodu, že došlo k splneniu rozvrhu výťažku žalobcu. Zo zoznamu stálych
rozhodcovských súdov vedeného MS SR (ďalej „zoznam“) vyplýva, že pod por. č. 39 je so stavom
„neaktívny“ uvedený „Parnose-rozhodcovský súd“, ktorého zriaďovateľom je spoločnosť OS-EM, s.r.o.,
s poznámkou, že zriaďovateľ tohto stáleho rozhodcovského súdu sa stal sa členom iného zriaďovateľa

nového stáleho rozhodcovského súdu ako právneho nástupcu zapísaného v zozname pod por. č.
175. Pod por. č. 175 je v zozname uvedený „Rozhodcovský súd Parnose“ so stavom „zrušený“ (jeho
zriaďovateľom je záujmové združenie právnických osôb Parnose). V Obchodnom vestníku bolo dňa
11.01.2017 zverejnené oznámenie o zrušení tohto rozhodcovského súdu odo dňa 15.01.2017. Odvolací
súd zaslal stranám tieto verejne dostupné dokumenty a znenie zákonných ustanovení, ktoré sa k nim
viažu (ust. § 166e ods. 1, 2 a 3 a § 167v zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a § 54c ods.

1, 2, 3 a 4 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní) a upovedomil ich, že bude skúmať naliehavý
právny záujem žalobcu na požadovanom určení a vyzval ich, aby sa k naliehavému právnemu záujmu
žalobcu a k možnému použitiu uvedených zákonných ustanovení vyjadrili v stanovenej lehote.

13. Žalobca vo vyjadrení k výzve odvolacieho súdu zopakoval svoju argumentáciu s poukazom na

ust. § 166 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. Uviedol, že veritelia sa môžu aj napriek
poctivému zámeru dlžníka domáhať zrušenia oddlženia, a to až do 6 rokov od vyhlásenia konkurzu na
súde, ktorý rozhodol o oddlžení, pričom konkurz bol vyhlásený dňa 08.03.2019. Zrušením oddlženia sa
oddlženie stáva voči všetkým veriteľom neúčinné a neuspokojeným pohľadávkam sa obnovuje pôvodná
vymáhateľnosť aj splatnosť. Takéto pohľadávky sa nepremlčia skôr ako uplynie 10 rokov od zrušenia

oddlženia. Na základe uvedeného mal za zrejmé, že jeho právne postavenie je neisté a jeho naliehavý
právny záujem na určení je daný.

14. Žalovaný sa k výzve odvolacieho súdu nevyjadril.

15. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p. verejne vyhlásil rozsudok, ktorým
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

16. Podľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

17. S prihliadnutím na citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., poukazujúc na obsah súdneho spisu
a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska
procesnoprávneho žiadne vady, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi
týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku, na základe ktorých súd prvej inštancie žalobe žalobcu
vyhovel a určil, že právo žalovaného na vrátenie sumy 10.349,17 eur na základe čl. III Dohody zo dňa

09.03.2012 nie je. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobcom
uplatneného nároku, a jeho výsledky aj náležite v súlade s ust. § 191 C.s.p. zhodnotil, na skutkové
zistenia aplikoval správne právne predpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správne právne závery, a
svoje rozhodnutie aj riadne v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil, keď sa vysporiadal so všetkými
okolnosťami, ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Správne tiež posúdil, že žalobca

má na ním požadovanom určení naliehavý právny záujem, a že ani trestné konanie ani rozhodcovské
konanie nemôže dať odpoveď na otázku platnosti dohody a tým odstrániť právnu neistotu žalobcu o
tom, či je dlžníkom žalovaného. Vykonané dokazovanie tiež správne vyhodnotil, keď prijal záver, že
dohodastránjeneplatná,pretožejužalobcanepodpísal,čopreukázalznaleckýmposudkomvykonaným
v rámci trestného konania. Súd prvej inštancie všetky svoje závery aj pochopiteľne zdôvodnil a jeho

rozhodnutiu nie je čo vytknúť. S odôvodnením napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožňuje (ust. § 387 ods. 2 C.s.p.). Keďže v takomto prípade nie je potrebné
dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne poukazuje a na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia a na odvolacie námietky žalovaného uvádza nasledovné.18. Žalovaný v odvolaní namietal, že navrhol vykonať kontrolné znalecké dokazovanie, ale súd
prvej inštancie jeho návrhu nevyhovel a kontrolné znalecké dokazovanie nenariadil. Potrebu vykonať

kontrolné znalecké dokazovanie zdôvodňoval svojím nesúhlasom so závermi znaleckého dokazovania
a spôsob, akým bol znalecký posudok vypracovaný, považoval za nedostatočný. Tvrdil, že znalec
neporovnával viac dokladov a porovnával s podpisom žalobcu aj doklady, ktoré preukázateľne neboli
podpísanéžalobcom.Odvolacísúdsjehoodvolacounámietkounesúhlasí,keďžiadnetakétožalovaným
tvrdené nedostatky znaleckého posudku č. 22/2017 znalca O.. O. G. (odbor písmoznalectvo, ručné

písmo, identifikácia pisateľa), vykonaného vo vyššie označenom trestnom konaní, nezistil. Znalec
mal k dispozícii dostatok porovnávacieho materiálu, aj skúšky písma a skúšky podpisov žalobcu, a
znaleckým dokazovaním prijal jednoznačný záver, že sporný podpis na Dohode zo dňa 09.03.2012
nie je možné uznať za pravý podpis žalobcu. Zákon síce podrobnejšie podmienky na nariadenie
kontrolného znaleckého posudku neupravuje a necháva to na úvahe súdu, avšak podľa ustálenej
súdnej praxe je potrebné nariadiť kontrolný znalecký posudok najmä v prípade, ak sú závery doposiaľ

vykonaného znaleckého dokazovania neurčité, vnútorne rozporné, pripúšťajú nejednoznačný výklad,
prípadne sa odpovedi na niektoré otázky, potrebné pre vydanie rozhodnutia, bezdôvodne vyhli, čo
ale nie je prípad posudzovanej veci. Len samotný nesúhlas žalovaného so záverom znaleckého
dokazovania na nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania nepostačuje. Ak by súd prvej inštancie
takémuto racionálne nezdôvodnenému návrhu žalovaného vyhovel, nekonal by v súlade so zásadou

hospodárnosti a len by odďaľoval rozhodnutie vo veci. Napokon, ak žalovaný so závermi znalca
nesúhlasil, mohol si dať vypracovať súkromný znalecký posudok (a za týmto účelom žiadať súd o
zabezpečenie porovnávacieho materiálu, skúšky písma a podpisov žalobcu), a tento predložiť v konaní.
Túto možnosť však nevyužil a navrhol súdu kontrolné znalecké dokazovanie, ktoré súd prvej inštancie
nevykonal. Odvolací súd súhlasí, pretože po preskúmaní spisu a znaleckého posudku rovnako ako súd

prvej inštancie nezistil dôvod, pre ktorý by bolo pre rozhodnutie vo veci potrebné kontrolné znalecké
dokazovanie vykonať. Pre rozhodnutie vo veci postačoval záver znaleckého posudku vykonaného v
trestnom konaní, keďže je úplne jednoznačný, na čom nič nemení ani skutočnosť, že žalovaný nie
je so závermi znalca spokojný. Ďalšie znalecké posudzovanie podpisu žalobcu za stavu, keď na to
nie je racionálny dôvod, by konanie len predlžovalo a odsúvalo súdne rozhodnutie. Možno potom

uzavrieť, že táto odvolacia námietka žalovaného nie je dôvodná. Ak žalobca spornú Dohodu nepodpísal,
je nepochybne správny vyššie uvedený (a dostatočne odôvodnený) záver súdu prvej inštancie o jej
absolútnej neplatnosti.

19.Akžalovanývodvolanítvrdil,žežalobcanepreukázalnaliehavýprávnyzáujemnanímpožadovanom

určení a tvrdil, že neistota žalobcu ohľadom platnosti Dohody bude odstránená rozhodnutím
Rozhodcovského súdu, prípadne poukazoval na to, že žalobca nemá naliehavý právny záujem ani preto,
že vyhlásil osobný bankrot, do ktorého si on (žalovaný) svoju pohľadávku neuplatnil, odvolací súd sa
týmito jeho odvolacími námietkami zaoberal. I keď plne súhlasí so súdom prvej inštancie, ktorý mal
naliehavý právny záujem žalobcu na určení, že právo žalovaného na vrátenie sumy 10.349,17 eur na

základe čl. III Dohody zo dňa 09.03.2012 nie je, za preukázaný, skúmal, či je daný naliehavý právny
záujem žalobcu na tomto ním požadovanom určení aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu (naliehavý
právny záujem je vždy potrebné skúmať k momentu rozhodnutia). Ako odvolací súd uviedol vyššie, z
verejne dostupných zdrojov zistil, že konkurz na majetok žalobcu bol dňa 10.01.2022 zrušený z dôvodu,
že došlo k splneniu rozvrhu výťažku žalobcu. Žalobca bol konkurzom oddlžený. Správne však žalobca už

vovyjadreníkodvolaniupoukázalnato,aodvolacísúdsúhlasí,žejehooddlženienemusíbyťdefinitívne,
keďže stále ešte prichádza do úvahy možnosť, že bude za splnenia podmienok zákona o konkurze
a reštrukturalizácii zrušené, pretože žalovaný ako (podľa jeho tvrdenia) veriteľ prípadne iný žalobcov
veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo navrhnúť zrušenie oddlženia žalobcu až do šiestich rokov
od vyhlásenia konkurzu na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení

poctivý zámer. V prípade zrušenia oddlženia žalobcu sa všetkým pohľadávkam v plnom rozsahu, v
ktorom ešte neboli uspokojené, obnovuje pôvodná vymáhateľnosť aj splatnosť a nepremlčia skôr ako
uplynie desať rokov od zrušenia oddlženia. Z uvedeného je zrejmé, že neistota v právnom postavení
žalobcu voči žalovanému je naďalej bez ním požadovaného určenia daná, pretože jedine určením,
že právo žalovaného na vrátenie sumy 10.349,17 eur na základe čl. III Dohody zo dňa 09.03.2012

nie je, inak povedané, že žalobca nie je na základe uvedenej Dohody dlžníkom žalovaného, bude
jednoznačnou zárukou odvrátenia akýchkoľvek budúcich sporov strán. Ak žalovaný tvrdil, že neistota
žalobcu ohľadom platnosti Dohody bude odstránená rozhodnutím Rozhodcovského súdu a preto mal
za to, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, odvolací súdpovažuje za potrebné odkázať na vyššie uvedené zistenia z verejných zdrojov, z ktorých vyplýva, že
Rozhodcovský súd, na ktorom sa viedlo konanie na návrh žalovaného voči žalobcovi o zaplatenie istiny
10.349,17 eur s príslušenstvom, je od 15.01.2017 zrušený (konanie bolo teda zo zákona zastavené).

Či žalovaný podal žalobu na súd do troch mesiacov od zastavenia rozhodcovského konania, nie je
odvolaciemu súdu známe. V každom prípade však určenie, že právo žalovaného na vrátenie sumy
10.349,17 eur na základe čl. III Dohody zo dňa 09.03.2012 nie je, vytvorí pevný základ v právnom
postavení žalobcu vo vzťahu k žalovanému a odstráni jeho neistotu o tom, či je dlžníkom žalovaného,
ktorú inak ako súdnym rozhodnutím nie je možné odstrániť, a zároveň zabráni ďalším súdnym sporom,

na čom nič nemení tvrdenie žalovaného v odvolaní, že žiadny súdny spor nehrozí, keďže z jeho postoja
v konaní i argumentácie v odvolaní je zrejmé, že tvrdí, že Dohoda je platná a žalobca je v rozsahu sumy
10.349,17 eur jeho dlžníkom. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne a odvolací súd ho, stotožniac
sa s ním, potvrdil, keď ani odvolacie námietky žalovaného nemohli spochybniť jeho správnosť.

20. Po preskúmaní výroku o trovách konania dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok (v

spojení s opravným uznesením a dopĺňacím rozsudkom) je aj v tejto časti správny. Ak totiž súd prvej
inštancie o trovách konania rozhodol (dopĺňacím rozsudkom) podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p., aplikoval
správne ustanovenie zákona. Nárok žalobcu na náhradu trov konania v rozsahu 100 % je daný jeho
plným úspechom v spore, ktorý je zjavný z toho, že jeho žalobe bolo v plnom rozsahu vyhovené.
Na uvedenom závere nič nemení ani odvolacia námietka žalovaného, v ktorej argumentoval tým, že

žalobca nemohol byť úspešný na 100 %, pretože odvolací súd prvý rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom žalobca celkom zmenil petit žaloby. Odvolací súd tejto
námietke žalovaného rozumie, avšak úspech strany v spore sa zisťuje porovnaním žalobného návrhu
a následného rozhodnutia súdu, pričom v posudzovanej veci bol žalobca so svojou žalobou (i keď
počas konania zmenenou) plne úspešný. Preto je žalovaný povinný znášať žalobcom účelne vynaložené

trovy konania v rozsahu 100 %. Odvolacia argumentácia žalovaného však bude iste zohľadnená
pri rozhodovaní súdu prvej inštancie o výške náhrady trov. Súd prvej inštancie bude totiž povinný
posúdiť, ktoré trovy boli žalobcom skutočne vynaložené účelne na uplatnenie jeho práva, a ktoré účelne
vynaložené neboli, a priznať náhradu len účelne vynaložených trov.

21. Záverom odvolací súd už len uvádza, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo žalovaného,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo
na to, aby bol pred všeobecným súdom úspešný, teda, aby bolo vydané rozhodnutie v súlade s jeho
požiadavkami.

22. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods.
1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396
ods. 1 C.s.p.. Žalobcovi, plne úspešnému v odvolacom konaní, priznal voči neúspešnému žalovanému

nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, a to v zmysle ust. §
262 ods. 2 C.s.p..

24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada

(§ 431 C. s. p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania
(§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).