Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. november 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/57/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5719204270
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5719204270.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci
žalobkyne: T. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. XXX, zastúpenej Advokátska kancelária GEREG
& MESSINGEROVÁ, s.r.o., so sídlom Horná Strieborná 4, Banská Bystrica, IČO: 47 253 011, proti
žalovaným: 1/ Ing. B. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., M. XXXX/X, zastúpený JUDr. Gabrielou
Kľačanovou advokátkou so sídlom Andreja Kmeťa 28, Martin, IČO: 42 216 541, 2/ M. C., nar. XX. XX.
XXXX, bytom M., J. W. XXXX/XX, 3/ MUDr. E. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., J. W. XXXX/XX, obaja
zastúpení JUDr. Jánom Bartánusom, advokátom so sídlom A. K. X, P., 4/ M. C., nar. XX. XX. XXXX,

bytom G. XXX, zastúpený Burian & partners, s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 819/1, Žilina, IČO: 47
254 483, o zaplatenie 109 463,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Martin, č.k. 5C/56/2019-301 zo dňa 23. 06. 2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku II. a III., ktorým súd žalobu o zaplatenie istiny 91 963,- eur s
príslušenstvom zamietol a o trovách konania, p o t v r d z u j e .

Vo výroku I., ktorým súd konanie o časti istiny 17 500,- eur s príslušenstvom zastavil, odvolaním
nenapadnutý, o s t á v a nedotknutý.

Žalovaným p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin vo výroku I. zastavil konanie v časti istiny 17 500,-
eur s príslušenstvom, ďalším výrokom v časti istiny 91 963,- eur s príslušenstvom žalobu zamietol a o
trovách konania rozhodol tak, že žalovaní 1/ až 4/ majú voči žalobkyni právo na náhradu trov vo výške
100 %. Svoje rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na príslušné ustanovenia Živnostenského zákona,

ustanovenia Občianskeho zákonníka a Občianskeho súdneho poriadku, týkajúce sa ustanovenia
správcu v dedičskom konaní (správca dedičstva), resp. o trovách konania rozhodol v zmysle § 255
CSP. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že po smrti poručiteľa Ing. M. C., ktorý zomrel dňa XX. XX.
XXXX došlo zo strany dedičov k prejaveniu vôle pokračovať vo vykonávaní živnosti v zmysle § 13 ods.
1 Živnostenského zákona. Živnostenský úrad hoc s pochybením vykonal zápis a v živnosti následne
vykonával úkony v mene dedičov súdom ustanovený správca JUDr. Eduard Šoška (právoplatné
uznesenie zo dňa 01. 02. 2007). V ďalšom období viacerí dedičia odstúpili od pokračovania v živnosti.

V konaní nebolo spochybnené, že jedna z dedičiek - žalobkyňa poskytla pre podnikateľskú činnosť
finančné prostriedky formou pôžičky, čo bolo riadne zaevidované v účtovníctve firmy, pričom dlh sa
postupne spláca. Súd ďalej uviedol, že dedičské konanie doposiaľ nebolo ukončené, nebolo rozhodnuté
o dedičských podieloch pre jednotlivých dedičov, ani to, koľko z dedičstva ktorý dedič nadobudol. Anijeden z dedičov ako pokračovateľ živnosti nie je aktívny. Správu vykonáva súdom ustanovený správca,
pričom súd dospel k záveru, že žalovaní nie sú v konaní pasívne legitimovaní, nakoľko o povinnosti
jednotlivých dedičov bude môcť byť rozhodnuté až po ukončení dedičského konania. V tomto prípade

nie je zrejmé, ktorá časť dedičstva, resp. ktorí dedičia budú dediť zo závetu a ktorí zo zákona. Z týchto
dôvodov súd čiastočne žalobu o zaplatenie 17 500,- eur s príslušenstvom a konanie o tejto sume zastavil
(dlh bol splatený). Vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom zástupcu podala odvolanie

žalobkyňa.NapadnutébolivýrokyII.aIII.rozsudkustým,žesúddospelnazákladevykonanýchdôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP). Odvolateľka zdôraznila, že v dedičskom konaní
bol ako správca ustanovený súdom JUDr. Eduard Šoška, ktorý koná v rámci svojich oprávnení v mene
svojom a na účet dedičov. V konaní preto správne zažalovala dedičov a nie správcu dedičstva, lebo v
prípade činnosti správcu sa nejedná o nástupníctvo, ale o nepriame zastúpenie. Správcovi dedičstva

totiž nevzniká voči veriteľom dlžníka žiaden hmotnoprávny záväzok, zaviazaný je len voči dedičom.
Úkony vykonáva výlučne ustanovený správca vo vlastnom mene, avšak na vrub dedičstva, t. j. na účet
dedičov. Čo sa týka jednotlivých úkonov, opäť odvolateľka poukázala na to, že oznámenie dedičov o
pokračovaní v živnosti má vplyv len na to, že živnosť nezanikne. Neoprávňuje to však dedičov k právnym
úkonom, ktoré by mohol urobiť nebohý podnikateľ sám. V tomto všetky úkony vykonával výlučne správca

dedičstva. Pokiaľ aj došlo nesprávne k zápisu jednotlivých dedičov na živnostenský list po smrti Ing.
C., jedná sa o zápis verejne prístupný, pričom táto listina potvrdzuje, kto môže podnikať, v akej oblasti,
prípadne ktoré osoby sú oprávnené pokračovať v podnikaní. Pokiaľ uvedený zápis nebol úradným
postupom zrušený, pokladá sa za bezvadný. Domnieva sa, že voči ostatným dedičom jej ako veriteľovi
vzhľadom na uzatvorenie jednotlivých zmlúv o pôžičkách a uznaní dlhu vznikol hmotnoprávny záväzok

dedičom, pričom súd by mal o vrátení ňou zapožičaných finančných prostriedkov rozhodnúť tak, že
žalobe vyhovie. Odvolateľka žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v jednotlivých výrokoch
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie.

3. K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadrili žalovaní 2/ a 3/, ktorí uviedli, že s

rozhodnutím súdu prvej inštancie sa plne stotožňujú. Poukázali na to, že žalovaní 2/ a 3/ nemohli byť
pokračovateľmi v živnosti, pretože ako maloletí im tento úkon neschválil súd, pričom aj z opatrnosti po
dosiahnutí plnoletosti v čase pred uzavretím zmlúv o pôžičke oznámili živnostenskému úradu, že nebudú
pokračovať v živnosti. Vzhľadom k tomu, že žalovaní 2/ a 3/ nekonajú a nevystupujú v mene poručiteľa
navonok, nemôžu s ostatnými žalovanými tvoriť nerozlučné procesné spoločenstvo v zmysle § 77 CSP a

nemôžu byť v spore pasívne vecne legitimovaní. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na uznesenie Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 6Co/51/2016, ktoré k odvolaniu predložila, možno konštatovať, že súd sa v ňom
podrobne nezaoberal podstatou veci tak, ako sa súdy zaoberali v rozhodnutiach uvádzaných žalovanými
(OS Martin 17Cb/2/2011, KS v Žiline 14Cob/16/2016 a ústavný súd v uznesení I. ÚS 142/2017), pretože
toto konanie malo vadu od počiatku a bolo zastavené. Z uznesenia predloženého žalobkyňou však

možno usúdiť, že v dôsledku postúpenia pohľadávok nie je aktívne vecne legitimovaná v tomto spore.
Navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch potvrdil. Žalobkyňa vo
svojom vyjadrení uviedla, že trvá na dôvodoch odvolania. Pokiaľ žalovaní 2/ a 3/ opakovane uvádzali,
že neboli pokračovateľmi živnosti a ktorýkoľvek z dedičov by oznámil, že pokračuje v živnosti, malo by
to vplyv len na to, že živnosť nezanikne. Pasívna legitimácia žalovaných 2/ a 3/ je odvodzovaná z titulu

ich postavenia v dedičskom konaní, kde okruh dedičov je ustálený. V ostatnom opakovane poukázala
na dôvody uvedené v odvolaní.

4. Vo svojej replike k vyjadreniu žalobkyne žalovaní 2/ a 3/ nesúhlasili s argumentáciou žalobkyne s
tým, že v prípade smrti podnikateľa - živnostníka nedochádza k prechodu živnostenského oprávnenia

na osobu, ktorá je oprávnená pokračovať v podnikaní, ale iba k vzniku práva niektorého z oprávnených
subjektov predpokladaných živnostenským zákonom pokračovať v podnikaní minimálne do skončenia
dedičského konania. Osoby pokračujúce v živnosti tak vstupujú do práv a povinností osoby, ktorá
živnostenské oprávnenie nadobudla pred svojou smrťou a sú oprávnení živnostensky podnikať v tom
istom rozsahu ako poručiteľ. Žalovaní majú za to, že dôležitý je čas vzniku záväzku podnikateľského

subjektu, teda, či vznikol za života nebohého podnikateľa alebo po jeho smrti. Následne možno rozlíšiť,
či za tento záväzok zodpovedajú všetci dedičia alebo len osoby oprávnené pokračovať v podnikateľskej
činnosti v zmysle Živnostenského zákona.5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v intenciách ust. § 379 a § 381 CSP a
postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

6. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku odvolací súd vychádzal z rozsahu odvolania, zo spisového
materiálu, ako aj zo samotného preskúmavaného rozsudku. Medzi účastníkmi sporu sa riešila otázka,
či dedičia vo vzťahu k ďalšiemu dedičovi zodpovedajú za záväzok vyplývajúci z podnikateľskej činnosti
poručiteľa, v ktorej na návrh ostatných dedičov bolo po jeho smrti pokračované, pričom túto činnosť v

mene dedičov vykonával súdom ustanovený správca dedičstva. Z vykonaného dokazovania pred súdom
prvej inštancie vyplynulo, že žalobkyňa, aj žalovaní sú dedičia po Ing. M. C., ktorý zomrel XX. XX. XXXX.
Je tiež zrejmé, že správca v mene dedičov pokračoval v živnosti a tiež je nepochybné, že do podnikania
vložila žalobkyňa finančné prostriedky formou pôžičky. Dedičské konanie doposiaľ ukončené nebolo
a taktiež ani správca dedičstva neukončil svoju činnosť predložením záverečnej správy. Odvolací súd
sa tak stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že až pri ukončení dedičského konania bude možné

jednotlivé pohľadávky voči dedičstvu (dedičom) vysporiadať, pričom aj nároky žalobkyne ako jednej z
dedičiek budú musieť byť vyriešené komplexne v súvislosti s celým dedičstvom, to znamená dedičským
súdom v rámci rozhodnutia o dedičstve. Pokiaľ teda bolo pokračované v živnosti po poručiteľovi a
činný je v tomto smere správca dedičstva, až po ukončení správy bude zrejmé, či a v akom rozsahu
prináleží žalobkyni ako jednej z dedičiek, finančné vyrovnanie. Z uvedených dôvodov potom súd prvej

inštancie správne žalobu vo vzťahu k ostatným dedičom zamietol (to sa ešte súd nezaoberal tým, či pred
uplatnením týchto nárokov zo strany žalobkyne boli jednotlivé pohľadávky postúpené inému subjektu,
tak ako na to vo svojom vyjadrení poukazovali žalovaní 2/ a 3/, resp. ako to vyplynulo z uznesenia
Okresného súdu Martin č.k. 5C/109/2015-61 zo dňa 12. 11. 2015 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Žiline sp. zn. 6Co/51/2016 zo dňa 24. 02. 2016). V tomto prípade žalovaní neboli osobami, ktoré si

priamo zapožičiavali finančné prostriedky formou pôžičky, ale tieto zo strany žalobkyne ako jednej z
dedičiek boli vnesené do dedičstva a je preto potrebné ich vyporiadať spoločne s ostatným majetkom
a záväzkami pri vyporiadaní dedičstva.

7. Pretože vo svojom odvolaní žalobkyňa neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by neboli preskúmavané

súdom prvej inštancie, resp. ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový alebo právny stav
odvolacím súdom, z týchto dôvodov potom odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdil.

8. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s §

255 ods. 1 CSP a žalovaným, ktorí boli úspešní v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči žalobkyni v celom rozsahu. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 CSP).

9. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2

mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).