Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. júl 2018

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 25C/20/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417204166
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kalata

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2018:1417204166.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Kalatom, v právnej veci žalobcu:

Spoločenstvo vlastníkov bytov Pribišova 4, so sídlom Pribišova 4, 841 05 Bratislava, IČO: 307 977 21,
zastúpený: JUDr. Angelika Bůžek, advokátka so sídlom Björnsonova 14, 811 05 Bratislava, IČO: 30 853
991, proti žalovanému: Stavebné bytové družstvo Bratislava IV, so sídlom Polianky 9, 844 37 Bratislava,
IČO: 00 169 731, zastúpený: JUDr. Jozef Drvár, advokát so sídlom Belinského 16, 851 01 Bratislava,
v konaní o zaplatenie 7.503,61 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 03. 04. 2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 7.503,61 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 11. 10.
2014 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný v minulosti (pričom žaloba sa týka obdobia od
01. 01. 2012 do 31. 12. 2012) odoberal teplú vodu (vodu TUV a teplo TUV) z rozvodov bytového domu
W., pričom spotreba vody nabiehala na fakturačný merač v dome, v správe žalobcu. Žalobca preto
žalovanému vystavil dňa 23. 09. 2014 faktúru č. 02/2014, splatnú 10. 10. 2014, na sumu 7.503,61 eur,
ktorou refakturoval žalovanému za rok 2012 dodávku teplej vody (vody TUV a tepla TUV) do nebytových

priestorov v výlučnom vlastníctve žalovaného. K žalobe doložil žalobca výpis z registra spoločenstiev,
zmluvu o spoločenstve vrátane dodatku, výpis z obchodného registra žalovaného, list vlastníctva č.
XXXX, faktúru č. 02/2014 s prílohou a podacím lístkom zo dňa 30. 09. 2014.

2. Žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu rozporoval. Namietal nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného (s ohľadom na skutočnosť, že neuzavrel zmluvu o spoločenstve) a taktiež
nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu (argumentoval pri tom rozhodnutím Krajského súdu v

Bratislave zo dňa 23. 01. 2018, sp. zn. 2Cob/362/2016-457). Uvádzal tiež, že vo vzťahu k nebytovým
priestorom nachádzajúcim na Pribišovej 2-4 mal v žalovanom období so spoločnosťou Bratislavská
teplárenská, a.s. uzatvorenú zmluvu o dodávke a odbere tepla, na základe ktorej za dodávky teplej
vody dodávateľovi uhrádzal platby, k čomu predložil zmluvu o dodávke a odber tepla, dohodu o
preddavkových platbách na rok 2012, faktúry a výpisy z účtu žalovaného). Napokon vo vzťahu k
uplatnenému nároku vzniesol námietku premlčania tak podľa § 101 Občianskeho zákonníka, ako aj
podľa § 107 Občianskeho zákonníka.

3. Žalobca nesúhlasil s argumentáciou žalovaného, že tento nie je pasívne vecne legitimovaným v
konaní, keď tvrdil, že ho neviaže zmluva o spoločenstve vlastníkov bytov, pričom žalobca vo svojej
argumentácii poukázal na históriu vzniku Spoločenstva vlastníkov bytov Pribišova 4 a predložil k tomuaj listinné dôkazy (zápisnice zo schôdzí vlastníkov bytov z rokov 2004, resp. 2005, listy vlastníctva č.
XXXX, dokumentáciu súvisiacu so zakladaním spoločenstva vlastníkov bytov. Pokiaľ išlo o námietku
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa

23. 01. 2018, sp. zn. 2Cob/362/2016-457, žalobca s touto námietkou nesúhlasil, pričom argumentoval
rozdielnou skutkovou situáciou. Žalobca tiež nesúhlasil, že žaloba nie je dôvodná z dôvodu, že žalovaný
mal uzatvorenú osobitnú zmluvu na dodávku teplej vedy s Bratislavskou teplárenskou, a.s., nakoľko
zo žalovaným predložených listín nie je podľa žalobcu preukázané, že vykonávané úhrady pokrývali
dodávky za teplú vodu, ktoré sú uplatnené v tomto konaní. Poukázal na skutočnosť, že žalobca sa

dozvedel o stave nahlásených stavov za teplú vodu až dňa 02. 04. 2014, na základe svojej žiadosti o
dňa 01. 04. 2014.

4. Súd vykonal dokazovanie listinami, zmluvou o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov
z č. l. 11-21 v spise aj s dodatkom, výpisom z listu vlastníctva, č. l. 25-44, faktúrou z č. l. 45 spise s
opravným vyúčtovaním z č. l. 46-47 v spise; listinami z č. l. 66-153, stanovisko Bratislavskej teplárenskej

spoločnosti z č. l. 241-243 v spise, výsluchom štatutára žalobcu (predsedníčky spoločenstva vlastníkov
bytov), J.. F. E. a výsluchom svedka J.. V. F. a zistil nasledovný skutkový stav:

4.1. Zo zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov z č. l. 11-21 v spise aj s
dodatkom súd zistil, že vlastníci bytov v bytovom dome súpisné číslo XXXX na Pribišovej ulici číslo

orientačné X touto zmluvou založili dňa 26. 05. 2005 Spoločenstvo vlastníkov bytov Pribišova 4, ktorého
predsedom sa 18. 02. 2009 stala J.. F. E.. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že v bytovom
dome súpisné číslo XXXX na W. ulici číslo orientačné X je žalovaný vlastníkom štyroch bytov a piatich
nebytových priestorov. Z faktúry z č. l. 45 spise zo dňa 23. 09. 2014, splatnej 10. 10. 2014, súd zistil,
že žalobca ňou refakturoval žalovanému za dodávku teplej vody a tepla za obdobie od 01. 01. 2012

do 31. 12. 2012 sumu spolu 7.503,61 eur. Podľa opravného vyúčtovania z č. l. 46-47 v spise, bolo
dodatočne zistené, že z odberného miesta č. 6609780003 neodoberali vodu len byty, ale aj nebytové
priestory, (firma Miran - Duo, s.r.o.), nachádzajúce sa na ulici W. 4, ktoré neboli u žalobcu prihlásené
na odber. Z listín z č. l. 66-153 v spise (Zmluva o dodávke a odber tepla, dohoda o preddavkových
platbách na rok 2012, faktúry, výpisy z účtu žalovaného), súd zistil, že 31. 07. 2008 žalovaný uzavrel

z Bratislavskou teplárenskou, a.s. zmluvu o dodávke a odbere tepla, ktorej predmetom bola dodávka a
odber tepla pre účely vykurovania a prípravu teplej úžitkovej vody, dodávka a odber studenej vody na
prípravu TÚV a dodávka a odber doplňovacej vody. Dňa 20. 12. 2012 uzatvorila Bratislavská teplárenská
a.s. so žalobcom dohodu o preddavkových platbách na rok 2012, ktoré podľa doložených faktúr a
výpisov z účtu žalovaný v jednotlivých mesiacoch uhrádzal, takisto, ako uhradil 06.03.2013 nedoplatok

za rok 2012. Zo stanoviska Bratislavskej teplárenskej spoločnosti z č. l. 241-243 v spise, súd zistil, že
Bratislavská teplárenská spoločnosť 7. 5. 2014 vyhodnotila reklamáciu žalobcu ako neopodstatnenú a
zároveň navrhla reklamáciu uplatniť u žalovaného pričom navrhla postup riešenia.

4.2. Z výsluchu J.. F. E., súd zistil, že pohľadávka uplatnená v tomto konaní vznikla tak, že žalobca

pôvodne nevedel o odbere TÚV do nebytových priestorov žalovaného. Pri vyúčtovaní však zistil veľký
rozdiel medzi fakturovanou spotrebou TÚV a skutočnou spotrebou. Túto skutočnosť avizoval žalobca aj
Bratislavskej teplárenskej, a. s., tá mu však odpovedala, že podľa kontroly je meradlo stavu odberov v
poriadku.PofyzickejkontrolestavupracovníkmiBratislavskejteplárenskeja.s.sazistilo,žedopriestorov
vo vlastníctve žalovaného, bola čerpaná teplá voda z rozvodov z bytového domu Pribišova 4.

4.3. Z výsluchu svedka J.. V. F. súd zistil, že v bytovom dome W. X sa na prvom poschodí nachádza
fakturačný merač teplej vody, pričom rúra z neho odchádza ďalej hore, rozvetvuje sa po jednotlivých
poschodiach. Niekedy koncom roka 2013 (presný dátum si svedok nepamätal), bola objavená rúra
vedúcu do mäsiarstva a lahôdok, pričom meraním teploty bolo zistené, že sa používa. Následne boli v

lahôdkach zistené rúry, ktoré tam vychádzali a na ktorých bol taktiež umiestnený vodomer, ktorý meral
množstvo odobratej teplej vody. Konkrétna spotrebu množstva odobratej vody žalovaným bola zistená
v apríli 2014, keď údaje poskytla Bratislavská teplárenská, a.s..

5. Právne súd vec posúdil nasledovne:

5.1. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z., o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len
„zákon č. 182/1993 Z. z.“), na správu domu sa zriaďuje spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome (ďalej len „spoločenstvo“), ak vlastníci bytov a nebytových priestorov neuzavrú zmluvuo výkone správy s inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou (ďalej len „správca“), najmä s bytovým
družstvom.

5.2. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z., na správu domu nesmú byť dohodnuté súčasne viaceré
formy správy domu. Na správu v jednom dome môže byť uzavretá zmluva len s jedným správcom alebo
len jedna zmluva o spoločenstve.

5.3. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z., spoločenstvo je právnická osoba založená podľa tohto

zákona, ktorá spravuje spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, nebytové priestory, ktoré sú
v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej len „spoločné nebytové priestory"),
príslušenstvo a priľahlý pozemok vrátane ich údržby a obnovy. Spoločenstvo zabezpečuje plnenia
spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo vzniká dňom zápisu do registra
spoločenstiev vedenom obvodným úradom v sídle kraja (ďalej len "správny orgán") príslušným podľa
sídla spoločenstva (ďalej len „register").

5.4. Podľa § 7b ods. 1, prvej a druhej vety, zákona č. 182/1993 Z. z., spoločenstvo môže vykonávať len
činnosti vymedzené týmto zákonom. Hospodári s úhradami vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru okrem úhrad za tie služby a
práce, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi (ďalej len „úhrady

za plnenia"), a s fondom prevádzky, údržby a opráv, ktorý sa tvorí z príspevkov vlastníkov bytov a
nebytových priestorov v dome, ako aj s majetkom získaným svojou činnosťou.

5.5. Podľa § 7b ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z., spoločenstvo uzatvára zmluvy v rozsahu svojej činnosti
podľa tohto zákona, najmä o dodávke plnení spojených s užívaním bytov a nebytových priestorov, o

poistení domu alebo o prenájme podľa odseku 1. Spoločenstvo rozhoduje o rozúčtovaní nákladov na
správu domu a úhrad za plnenia na jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak
to nevylučuje osobitný predpis. Pri rozúčtovaní je spoločenstvo povinné zohľadniť mieru využívania
spoločných častí a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome.
Spoločenstvo môže vo vlastnom mene vymáhať plnenie povinností vlastníkov bytov a nebytových

priestorov v dome podľa tohto zákona.

5.6. Podľa § 7b ods. 3, prvej a druhej vety, zákona č. 182/1993 Z. z., spoločenstvo je povinné najneskôr
do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o
svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave

spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré
súvisia so správou domu. Zároveň je povinné vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a
opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome.

5.7. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

5.8. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,

premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

5.9. Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

6. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie v
konaní. Súd pri tom vychádzal z ustanovenia § 6 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z., podľa ktorého na

správu v jednom dome môže byť uzavretá zmluva len s jedným správcom alebo len jedna zmluva o
spoločenstve. Vzhľadom na skutočnosť, že v bytovom dome Pribišova X vykonáva správu žalobca, v
spojení so skutočnosťou, že žalovaný v tomto bytovom dome vlastní nebytové priestory, žalobca môže
v súlade s ustanovením § 7b ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. vo vlastnom mene vymáhať plneniepovinností vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podľa tohto zákona a je tak daná tak už
len na základe samotného ustanovenia § 7b ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. aktívna vecná legitimácia
žalobcu v tomto konaní, ako aj pasívna vecná legitimácia žalovaného a to bez toho, aby bolo potrebné

vykonávať dokazovanie vo vzťahu k zmluve o Spoločenstve vlastníkov bytov Pribišova 4.

7. Súd sa taktiež nestotožnil s argumentáciou žalobcu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
v konaní, keď tento argumentoval rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23. 01. 2018, č. k.
2Cob/362/2016-457. Krajský súd v Bratislave síce v uvedenom rozhodnutí uzavrel, že spoločenstvo

vlastníkov bytov nemalo v uvedenom konaní aktívnu vecnú legitimáciu, argumentoval však práve tým,
že spoločenstvo môže v zmysle ustanovenia § 7b ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. vymáhať len plnenie
povinností od vlastníkov bytov a nebytových priestorov. V konaní, v ktorom Krajský súd v Bratislave
rozhodoval rozsudkom zo dňa 23. 01. 2018, č. k. 2Cob/362/2016-457, žalobca (spoločenstvo vlastníkov
bytov a nebytových priestorov) vymáhal pohľadávku vzniknutú tak, že žalovaný (totožný so žalovaným
v tomto konaní) mal povinnosť vrátiť zostatok prostriedkov vo fonde vlastníkom na ich účet. Nejednalo

sa teda o pohľadávku uplatnenú v súvislosti s neplnením si povinností vlastníka bytu, resp. nebytového
priestoru. Preto Krajský súd v Bratislave uzavrel, že žalobca (ako spoločenstvo vlastníkov bytov a
nebytových priestorov) nemal aktívnu vecnú legitimáciu v uvedenom konaní, nakoľko spoločenstvo
môže vo vlastnom mene vymáhať len splnenie povinností od jednotlivých vlastníkov, nie od tretích
subjektov. V tomto konaní však žalobca (spoločenstvo uzavreté podľa § 6 a nasl. zákona č. 182/1993

Z. z.) uplatňuje pohľadávku voči žalovanému ako vlastníkovi nebytových priestorov v bytovom dome
Pribišova 4, preto je daná jeho aktívna vecná legitimácia v konaní.

8. Žalovaný však v konaní vzniesol námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku a súd uzavrel,
že táto je vznesená dôvodne. Ako uvádzal samotný žalobca, o odbere teplej vody z rozvodov bytového

domu Pribišova 4 do nebytových priestorov žalobcu sa dozvedel až po tom, ako vykonaná obhliadka
vedenia rozvodov vody (ako uvádzal svedok J.. V. F., niekedy koncom roku 2013) a následne mu
bola zo strany Bratislavskej teplárenskej, a.s. 02.04.2014 oznámená skutočná spotreba teplej vody,
ktorú oznámil Bratislavskej teplárenskej, a.s. žalovaný. Ustanovenie § 7b ods. 1 zákona č. 182/1993
Z. z. okrem iného upravuje, že spoločenstvo hospodári s úhradami vlastníkov bytov a nebytových

priestorov v dome za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru okrem úhrad za
tie služby a práce, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi.
Samotný žalobca uviedol, že mal vedomosť o tom, že žalovaný má uzatvorenú osobitnú zmluvu na
dodávku a odber tepla (pre účely vykurovania a teplej úžitkovej vody). Žalobca preto nepredpisoval v
súvislosti s nebytovými priestormi vlastnenými žalovaným (ktoré žalovaný prenajímal firme MIRAN -

DUO, s.r.o. prevádzkujúcej mäsiarstvo, resp. lahôdky). Samotný žalobca tiež uviedol, že o odbere vody
z rozvodov bytového domu sa dozvedel až po odkrytí rozvodov (koncom roku 2013) a o výške skutočnej
spotreby až následne 02.04.2014. Až následne žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 02/2014 (dňa
23. 09. 2014), splatnú 10. 10. 2014. Súd preto posudzoval premlčanie žalobcom uplatneného nároku
podľa ustanovenia § 107 Občianskeho zákonníka. V čase splatnosti tejto faktúry mal žalobca možnosť

uplatniť si nárok tak v objektívnej trojročnej premlčacej lehote od vzniku bezdôvodného obohatenia,
ako aj v subjektívnej dvojročnej lehote plynúcej odo dňa, kedy sa dozvedel, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na úkor vlastníkov bytov bytového domu Pribišova X obohatil. Žalobca si však
nárok uplatnil až žalobou podaním z 01. 04. 2017, urobeným v elektronickej podobe bez autorizácie,
ktoré následne 10. 04. 2017 doručil osobne v listinnej podobe. Dňa 01. 04. 2017 bol však už nárok

žalobcu tak v objektívnej trojročnej premlčacej lehote, ako aj v subjektívnej dvojročnej lehote premlčaný.
Súd sa nestotožnil ani s názorom žalobcu, že ak by malo byť premlčanie nároku posudzované podľa
ustanovenia § 107 Občianskeho zákonníka, mala by sa uplatniť desaťročná premlčacia doba, nakoľko
podľa žalobcu by sa jednalo o úmyselné bezdôvodné obohatenie. Úmysel žalovaného obohatiť sa nebol
vkonanípreukázaný,naopak,nemožnovtejtosúvislostiopomenúť,žežalovanýpreukázal,ževovzťahu

k nebytovým priestorom na W. X-X mal uzatvorenú osobitnú zmluvu Bratislavskou teplárenskou a.s. o
dodávke tepla a tiež skutočnosť, že žalovaný poskytol potrebnú súčinnosť, keď oznámil stavy odobranej
teplej vody Bratislavskej teplárenskej a.s., ktorá ich následne poskytla žalobcovi (02. 04. 2014), ktorý
následne vystavil dňa 23. 09. 2014 faktúru č. 02/2014.

9. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. Súd žalobu v celom rozsahu zamietol, v čoho dôsledku bol v konaní v
celom rozsahu úspešný žalovaný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Podľa § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj beznávrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Akstrana,ktorejbolauloženápovinnosť,nesplníuloženúpovinnosť,jemožnépodaťnávrhnavykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.