Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. január 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/107/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7621010507
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 01. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kohutová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7621010507.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kohutovej a sudcov
JUDr. Mareka Dudíka a JUDr. Martina Baločka, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 4.januára 2023
v trestnej veci obžalovaného T. L. pre zločin týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1
písm. a) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa
26.10.2022 sp.zn. 6T/75/2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c) Tr. por. zrušuje napadnutý rozsudok.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vracia súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd obžalovaného T. L. uznal vinným zločinom týrania blízkej osoby

a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr.zák. na tom skutkovom základe, že

v období od 25. marca 2021 do 9. apríla 2021 a od 12. mája 2021 do 17. mája 2021 v obci Rudňany,
okres Spišská Nová Ves, v priestoroch rodinného domu č. XXX, svojej manželke T. L. v nepravidelných
intervaloch spôsoboval psychické a fyzické utrpenie a to tak, že ju opakovane udieral päsťami rúk a
nohou kopal do oblasti tela, opakovane ju chytil za krk a hodil o stenu, preto poškodená spoločne s

maloletými deťmi dňa 9. apríla 2021 odišla do núdzového bývania Kotva v Trebišove, kde zotrvala do 28.
apríla 2021, následne po jej návrate, keď mu poškodená povedala, že chce odísť, vulgárne jej nadával,
zobral jej mobilný telefón, aby jej znemožnil privolať pomoc, pričom naposledy dňa 17. mája 2021 v čase
okolo 22:00 hod. ju nohou kopol do oblasti prirodzenia, opakovane najmenej päťkrát ju rukami udieral
po tele, v dôsledku čoho poškodená utrpela pomliaždenie oboch ramien, ľavého lakťa, pomliaždenie
hrudníka vľavo, pomliaždenie driekovej-krížovej oblasti, pomliaždenie lonovej oblasti s dobou liečenia

v trvaní 5 až 6 dní, čím u nej svojim správaním vyvolával strach a stres.

Bol mu za to uložený podľa § 208 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m) Tr.zák., § 38 ods. 2,
ods. 5 Tr.zák. trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu

na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný T. L., ktoré aj písomne odôvodnil. V písomných
dôvodoch odvolania uviedol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému
súdu na nové konanie a rozhodnutie, alternatívne aby sám vo veci rozhodol tak, že ho spod obžaloby
oslobodí.Poukazuje na to, že súd vyniesol rozsudok po tom, čo bola vec vrátená prvostupňovému súdu na nové
konanie a rozhodnutie a po tom, čo súd vykonal dôkazy podľa pokynov odvolacieho súdu.

Aj v tomto štádiu konania však tvrdí, že prvostupňový súd nepostupoval v zmysle pokynov odvolacieho
súdu, pretože k vyhodnoteniu vykonaných dôkazov pristupoval jednostranne a v odôvodnení rozsudku
sa obmedzil len na citáciu jednotlivých výpovedí a bez ďalšieho vyslovil záver, že vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že svojim konaním spôsobil poškodenej jednak utrpenie fyzické, v
dôsledku vzniknutých zranení, ako aj utrpenie psychické, v dôsledku čoho sa poškodená mala snahu

vymaniť z existujúceho prostredia, kde mala byť vystavená jeho násilnému konaniu a preto bola spolu
s dcérami umiestnená v krízovom centre, kde hľadala útočisko a bezpečie.

Mal tak teda naplniť znaky zločinu týrania a to tak po subjektívnej ako aj po objektívnej stránke.

Už v jeho odvolaní po vyhlásení prvého rozsudku uviedol, že považuje rozsudok za nepreskúmateľný,

a to v dôsledku jednak nevykonania dôkazov, neodstránenia rozporov vo výpovediach poškodenej ako
aj maloletej svedkyne B. L..

To že súd postupoval jednostranne a v rozpore s ustanoveniami o základných zásadách trestného
konania uvedených v § 2 ods. 10, ods. 12 Tr. por. i po vrátení veci odvolacím súdom svedčí skutočnosť,

že súd sa obmedzil len na citáciu vykonaných dôkazov, ktoré nariadil odvolací súd ale zároveň
tieto dôkazy, aj keď svedčia v jeho prospech, ich nevzal do úvahy a ako keby sa s nimi vôbec
nezapodieval. Pritom práve tieto dôkazy jednoznačne svedčia o tom, že sa dopustil len konania, ktoré
vo svojich výpovediach popísal, tak pred vznesením obvinenia ako aj po vznesení obvinenia, vo svojich
sťažnostiach ako aj vo výpovedi na súde.

Nikdy svoju výpoveď nemenil, len konštatoval, čoho sa v skutočnosti dopustil a za akých okolností.
Všetkyostatnéveci,ktorépoškodenáprípadneajdcéryuviedliprivýsluchu,bolizavádzajúce,vymyslené
poškodenou, a to v čase, keď podal návrh na rozvod manželstva, kedy poškodená prehlásila, že „ keď
ma nebude mať ona, nebude ma mať iná žena a pôjdem do basy".

Všetky vykonané dôkazy nasvedčujú tomu, že poškodená, tzv. kopírovala svoje tvrdenia o jeho
protiprávnom konaní z predchádzajúceho odsúdenia, kde bol uznaný za vinného pre trestný čin týrania,
kde vykonal aj niekoľkoročný trest odňatia slobody.

Toto tvrdenie sa týka aj znaleckých posudkov, ktoré boli vo veci vykonané. Samotná poškodená totiž vo
svojich tvrdeniach uvádzala, že bola štyrikrát na psychiatrii kvôli nemu, pričom sa však jedná o rok 2014
a teda je zrejmé, že tieto jej hospitalizácie s týmto skutkom nesúvisia. Tento nedostatok nie jej možné
odstrániť ani konštatovaním, že poškodená tieto skutočnosti uviedla „len na dokreslenie situácie, ktorá
mala byť u nich doma a vzhľadom na intelektové schopnosti poškodená nedokázala vymedziť časové

obdobie skutku".

Vzhľadom na nezrovnalosti a rozpory vo výpovedi poškodenej súd oproti obžalobe pri zachovaní
totožnosti skutku ustálil skutkový stav tak, že ku skutku páchanom obžalovaným malo dôjsť v období od
25. 03. 2021 do 09. 04. 2021 a od 12.05.2021 do 17.05.2021, a to na základe výpovede svedkyne Mgr.

V. X., kedy prvýkrát mala vidieť modriny na poškodenej dňa 25. 03. 2021.

Tieto dva útoky a aj zranenia poškodenej vo svojich výpovediach popísal. Rovnako popísal aj dôvody,
resp. okolnosti za ktorých k tomu došlo, ale v žiadnom prípade toto konanie nemôže byť kvalifikované
ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr.zák. a už vôbec

nie na základe nepravdivých tvrdení poškodenej, že ju mal opakovane udierať päsťami rúk, kopami do
oblasti tela, opakovane chytať za krk, hádzať o stenu, že jej mal vziať mobilný telefón a znemožnil jej
tak privolať pomoc a ďalšie, ako je to uvedené v napadnutom rozsudku prvostupňového súdu.

Z dokazovania je nepochybné, že to bola práve poškodená, ktorá vyvolávala v domácnosti

hádky zo žiarlivosti, preto aj podal návrh na rozvod manželstva po porade so sociálnymi pracovníkmi.
Akonáhle sa o tom poškodená dozvedela, sama ho fyzicky napadla tak, že ho nožom pichla do oboch
stehien nôh a následne prehlásila, že keď nevezme návrh späť že pôjde do basy.Z doplneného dokazovania je nepochybné, a to najmä zo správy nemocnice Svet zdravia Spišská Nová
Ves, že poškodená bola v období od júla 2020 do 17.05.2021 ošetrená v nemocnici dvakrát, a to dňa
05.04.2021 a 18.05.2021, kde išlo o úrazy - pomliaždenie očnice vľavo, pomliaždenie driekovo-krízovej

oblasti a iné s práceneschopnosťou do 6 dní. Ide o úrazy, ktoré mohol spôsobiť on a ktoré popísal vo
svojich výpovediach.

Zo správy OR PZ Markušovce vyplynulo, že od júla 2020 do 17.05.2021 poškodená neurobila žiadne
hlásenie na polícii a pokiaľ ide o oznámenie zo dňa 15.12.2020, jednalo sa o oznámenie anonymné s

tým, že z ich bytu malo byť počuť krik a hádku, čo bolo aj na mieste preverené políciou a poškodenou
potvrdené, že ku žiadnemu fyzickému kontaktu medzi nimi nedošlo.

Obdobie, v ktorom ustálil prvostupňový súd skutok, je nepochybne obdobím, kedy prebiehalo rozvodové
konanie a je obdobím, kedy poškodená začala šíriť nepravdivé oznámenia, vychádzajúc pritom z
predchádzajúceho trestného odsúdenia, aby tak naplnila svoju hrozbu, že pokiaľ nevezme návrh na

rozvod späť, že „pôjde do basy".

OtejtoskutočnostisvedčilaajmaloletádcéraB.L.,ktorábolavypočutánahlavnompojednávanívsúlade
s pokynmi odvolacieho súdu, a ktorá v súlade s výpoveďou poškodenej uviedla, že klamala, a to kvôli
matke, teda poškodenej, ktorá sa jej mala vyhrážať, že ak nepovie to čo ona chce, že pôjde do domova.

Nie je možné tak zásadnú zmenu výpovede maloletej vyhodnotiť len tým, že sa jedná o osobu, ktorá je
jeho dcérou a táto má snahu mu pomôcť a teda jej výpoveď vyhodnotiť len z tohto dôvodu ako účelovú.

Je totiž nepochybné, že medzi výpoveďami ostatných svedkov - J. L., L. L., L. L. a medzi

predchádzajúcimi výpoveďami poškodenej B. L. boli rozpory, ktoré však neboli nijakým spôsobom zo
strany prvostupňového súdu nikdy odstránené. Pričom tieto výpovede svedkov sú od počiatku rovnaké
a potvrdzujúce vyjadrenia, že sa konania, ktoré je uvedené v rozsudku , nedopustil.

Nie je možné drobné rozpory v ich výpovediach vyhodnotiť tak, že nepotvrdzujú jeho obhajobu a ani

vysloviť domnienku, že ich výpovede sa javili ako naučené a v rozpore s ostatnými dôkazmi, ktoré boli
vo veci vykonané, pretože toto tvrdenie nie je pravdivé. Títo svedkovia totiž potvrdili. že boli svedkami,
keď ho poškodená pichla nožom do stehien (čo poškodená pôvodne poprela, ako aj maloletá dcéra B.).
Rovnako potvrdili hádky medzi nami z dôvodu žiarlivosti poškodenej a rovnako potvrdili aj skutočnosť,
že neboli svedkami toho, že by poškodenú fyzicky napadal a psychicky týral.

Naopak, všetci potvrdili, a to aj vrátane dcéry B., že nie je, pravda, že by sa poškodenej vyhrážal, že
zoberie nôž a že ju zabije ako aj skutočnosť, že by ju mal zamykať v dome.

Tieto skutočnosti vo svojom rozsudku potvrdil aj prvostupňový súd tým, že oproti obžalobe a oproti

predchádzajúcim tvrdeniam poškodenej a maloletej dcéry B. do skutku nepojal a tieto tvrdenia vzal za
nepreukázané.

Je teda zrejmé, že medzi výpoveďami svedkov, poškodenej ako aj ďalšími dôkazmi, t.j. potvrdeniami z
polície,znemocniceainýmisúznačnérozpory,ktorésúspôsobenénepravdivýmivyjadreniamisamotnej

poškodenej, ktoré rozpory prvostupňovým súdom odstránené neboli a o ktorých výpovediach vznikli
veľmi vážne pochybnosti.

Za tohto stavu nie je možné jednostranne vyhodnotiť výpovede, ktoré svedčia v jeho prospech ako aj
zmenené výpovede poškodenej za účelové, pretože by to bolo v príkrom rozpore so základnou zásadou

trestného konania, podľa ktorej v pochybnostiach je nevyhnutné postupovať v prospech obvineného.

Tento postup prvostupňového súdu, keď sa obmedzil len na citáciu vykonaných dôkazov bez ich
prísneho logického vyhodnotenia, je v rozpore s Trestným poriadkom ale aj s pokynom odvolacieho súdu
uvedenom v zrušujúcom uznesení zo dna 27.07.2022.

Nie je možné vyhodnotiť tvrdenia poškodenej, že bola päťkrát na lekárskom ošetrení v dôsledku jeho
konania, štyrikrát dokonca v nemocnici, že mala štyrikrát otras mozgu za pravdivé, keď jednoducho
vykonanými dôkazmi sa tieto tvrdenia ukázali ako nepravdivé.Za týchto okolností nie je možné ani výpoveď poškodenej vyhodnotiť ako vierohodnú, najmä ak sama
prehlásila, že si tieto veci vymyslela, ako aj ďalšie skutočnosti, že opakovane urobila hlásenie na polícii
v Markušovciach ako aj to, že jeho konanie proti nej opakovane oznámila sociálnym pracovníčkam, čo

nie jej pravda a potvrdili to aj sociálne pracovníčky.

Vzhľadom na vyššie uvedené preto žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie, alternatívne aby sám vo veci rozhodol tak, že
ho spod obžaloby oslobodí v zmysle § 285 písm. a) Tr. por., pretože nebolo preukázané, že skutok, pre

ktorý sa vedie trestné stíhanie, sa stal.

Krajský súd na podklade takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil nasledovné.

V posudzovanej trestnej veci už krajský súd rozhodol uznesením zo dňa 27.7.2022 sp.zn. 6To/55/2022
tak, že zrušil pôvodný rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 18.5.2022 sp.zn. 6T/75/2021
a vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol, pretože dospel k
záveru, že uvedený rozsudok bol založený na neúplných skutkových podkladoch a že okresný súd

sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a tým vznikli pochybnosti
o správnosti jeho skutkových zistení, na ktorých objasnenie požadoval odvolací súd doplnenie
dokazovania výsluchom svedkyne Mgr. V. X., svedkyne J. L. , svedkyne B. L., svedkyne I. ďalej
informovanej zástupkyne Obecného úradu v Rudňanoch, dopočutie znalkyne PhDr. Ľubice Onderušovej
a vyžiadanie správ z ORPZ v Spišskej Novej Vsi z Obce Rudňany a Nemocnice s poliklinikou Spišská

Nová Ves a.s. so zameraním na zistenie skutočnosti konkretizovaných na str. 8 - 11 uznesenia
odvolacieho súdu.

Okresný súd na hlavných pojednávaniach po zrušení veci síce doplnil dokazovanie, avšak jeho skutkové
a právne závery sú napriek tomu chybné a nepresvedčivé.

Hneďvúvodejepotrebnéuviesť,žeprvostupňovýsúdpodoplnenídokazovaniaoprotipodanejobžalobe
prokurátorom Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves v súlade so stavom veci upravil čas, po ktorý mal
byť stíhaný skutok páchaný obžalovaným T. L. na obdobie od 25.3.2021 do 9.4.2021 a od 12.5.2021 do
17.5.2021 v nepravidelných intervaloch.

Na druhej strane v dôvodoch napadnutého rozsudku okresný súd ale konštatuje, že obžalovaný T. L. je
usvedčený zo spáchania skutku výpoveďami poškodenej T. L. zo dňa 18.5.2021 a 1.6.2021.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že prvostupňový súd uvedené výpovede

poškodenej hodnotí ako vierohodné a to napriek tomu, že vykonaným dokazovaním sa nepreukázalo
pôvodné tvrdenie poškodenej T. L. jednak o období, kedy ju mal obžalovaný T. L. biť, kopať, chytiť
pod krk a udierať. Rovnako nebolo preukázané ani to, aby poškodená v súvislosti s fyzickými útokmi
obžalovanéhoT.L.bola5-krátnalekárskomošetrenía4-kráthospitalizovanávkritickomčase. Napokon
nebolo potvrdené ani ďalšie tvrdenie poškodenej T. L., že v uvedenom čase urobila 4 alebo 5 hlásení na

políciu súvisiace s protiprávnym konaním obžalovaného T. L. voči jej osobe. Prvostupňový súd podľa
jeho zistení, ako to vyplýva z dôvodov napadnutého rozsudku nemal preukázané ani to, že obžalovaný
sa poškodenej vyhrážal , že zoberie nôž a zabije ju, a tiež, aby ju proti jej vôli zamykal v dome.

Na základe týchto zistení podľa názoru krajského súdu nie je možné prijať presvedčivý, jednoznačný a

nespochybniteľný záver, že výpoveď svedkyne a zároveň poškodenej T. L. je ako celok vierohodná.

Uvedené konštatovanie odvolacieho súdu umocňuje aj výpoveď svedkyne Mgr. V. X., ktorá potvrdila,
že pri stretnutiach s poškodenou T. L. sa táto až do 25.3.2021 zmieňovala výlučne len o hádkach
s obžalovaným T. L.. Pred uvedeným dátumom svedkyňa Mgr. V. X. vôbec nemala vedomosť, aby

obžalovaný T. L. mal poškodenú T. L. biť, či inak týrať, keďže poškodená stále len tvrdila, že obžalovaný
„hučí“.Keď bola svedkyňa Mgr. V. X. v domácnosti obžalovaného a poškodenej dňa 15.1.2021 ešte aj vtedy
sa poškodená T. L. vyjadrila, že všetko je v poriadku a nepraje si, aby do ich domácnosti chodili terénni
sociálni pracovníci.

Až neskôr prišla poškodená T. L. za svedkyňou a uvádzala, že to tak nie je ale následne povedala, že
keď sa jej bude svedkyňa znovu pýtať, ona to poprie, že to tak nie je.

Uvedené skutočnosti sú podľa názoru krajského súdu v súlade aj s postrehom Mgr. V. X. ohľadne

osoby poškodenej T. L., keď táto tvrdila, že poškodená často mení nálady, je útočná, ťažko sa s ňou
spolupracuje a nehovorila pravdu ani pokiaľ ide o jej prítomnosť na Obecnom úrade v Rudňanoch v
súvislosti so žiadosťou o poskytnutie ubytovania.

Z výpovede svedkyne I. T., terénnej sociálnej pracovníčky v Obci Rudňany mal súd preukázané, že
poškodená T. L. opakovane prichádzala na Obecný úrad v Rudňanoch, pričom sa sťažovala na hádky

s manželom, obžalovaným T. L., že ju podozrieva z nevery.

Súdu nebol svedkyňou I. T. predložený záznam spísaný so stretnutia s poškodenou T. L., z ktorého
by vyplývalo, že obžalovaný T. L. mal poškodenú fyzicky napadnúť , a to napriek tomu, že so stretnutí
terénneho sociálneho pracovníka s poškodenou boli vyhotovené písomné záznamy. Svedkyňa ďalej

potvrdila, že dňa 18.5.2021 došli na Obecný úrad v Rudňanoch len dcéry obžalovaného a poškodenej
s tým, že ich poslala poškodená T. L.. Deti sa nechceli vrátiť domov a poškodená chcela z domu odísť.
Z výpovede svedkyne I. T. ďalej vyplýva, že už ale predtým tri dni po návrate obžalovaného z brigády
(12.5.2021) poškodená T. L. prišla na Obecný úrad Rudňany s tým, že sa chce vrátiť do krízového centra,
pričom jej bolo vysvetlené, že postup nie je taký jednoduchý, že sa môže vrátiť kedy chce a je len jediná

výnimka pri fyzickom útoku.

Významné je zistenie vyplývajúce z výpovede svedkyne I. T., že zo záznamu zo dňa 14.5.2021 vyplýva,
že poškodená T. L. sa chcela vrátiť do krízového centra, kde bola 20 dní kvôli neustálym hádkam s
obžalovaným T. L..

Uvedené zistenie teda potvrdzuje existenciu napätých vzťahov a vzájomných hádok medzi obžalovaným
T. L. a poškodenou T. L..

Znalkyňa PhDr. Ľubica Onderušová na hlavnom pojednávaní potvrdila, že poškodená T. L. je schopná

zreprodukovať prežité udalosti a nenašla u nej dôvod, prečo by si mala celú udalosť vymyslieť.
Argumentovala tým, že poškodená udalosti neuvádzala chronologicky od návratu obžalovaného T. L.
z výkonu trestu odňatia slobody , ale preskakovala do rôznych období, čo svedčí o spontánnosti jej
výpovede a tiež o tom, že nešlo o naučenú výpoveď, pretože bola schopná výpoveď zopakovať aj s
odstupom času 12 dní.

Na druhej strane sa znalkyňa nevedela vyjadriť k tvrdeniam poškodenej T. L. a vysvetliť ich z
psychologického hľadiska, ktoré sú zachytené v zázname šetrenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
v Spišskej Novej Vsi dňa 26.11.2020 a sú diametrálne odlišné od tvrdení vo výpovedi dňa 18.5.2021 a
1.6.2021 vo vzťahu ku konaniu obžalovaného T. L..

Podľa názoru krajského súdu postoj poškodenej T. L. a jej komunikácia s pracovníkmi Úradu práce a
sociálnych vecí v Spišskej Novej Vsi, či terénnymi sociálnymi pracovníkmi Obecného úradu Rudňany
spojené s protiprávnym konaním obžalovaného T. L. značne spochybňuje schopnosť poškodenej T.
L. pravdivo a objektívne vypovedať. Poškodená v rámci týchto stretnutí nevypovedala presne, svoje

skoršie výpovede menila.

Závery znalkyne PhDr. Ľubice Onderušovej týkajúce sa schopnosti poškodenej T. L. objektívne popísať
priebeh skutkového deja, krajský súd nepresvedčili, pretože na základe ďalších vo veci vykonaných
dôkazov okresným súdom na hlavnom pojednávaní, na ktoré bolo poukázané v tomto rozhodnutí, ale

aj rozhodnutí prvostupňového súdu, výpovede svedkov, ale aj listinné dôkazy sa v podstatnej časti
nepreukázalitvrdeniapoškodenejT.L.tak,akoichuvádzalavosvojichvýpovediachvprípravnomkonaní
ako pravdivé.Vzhľadom na tieto zistenia nie je možné bez výhrad uvedené výpovede akceptovať a vychádzať z nich
pri rozhodovaní v tejto trestnej veci bez nadväznosti na ďalšie vykonané dôkazy.

K námietkam uplatneným obžalovaným T. L. v ním podanom odvolaní, vo vzťahu k hodnoteniu výpovedí
svedkov J. L., L. L., L. L. a mal. B. L. na hlavnom pojednávaní prvostupňovým súdom je potrebné
uviesť, že títo svedkovia síce v podstate potvrdzovali obhajobu obžalovaného T. L., že poškodená T. L.
obžalovanéhoprovokovala,onjejneublížil,fyzickyjunenapadol,avšakodvolacísúdtvrdeniauvedených
svedkov hodnotí ako nepresvedčivé a nepravdivé , pretože ďalšími vo veci vykonanými dôkazmi,

na ktoré súd poukazuje v tomto rozhodnutí, a ktoré dôkazy považuje za objektívne, presvedčivé a
vierohodné, bolo preukázané fyzické napadnutie poškodenej T. L. obžalovaným T. L. najmenej v dvoch
prípadoch.

Z týchto dôvodov pri ustálení priebehu skutkového deja v posudzovanej trestnej veci nie je možné sa
opierať a vychádzať z vyššie uvedených svedeckých výpovedí , rodinných príslušníkov obžalovaného

- jeho synov a mal. dcéry B., ako aj matky svedkyne J. L., pretože uvedené svedecké výpovede sú
motivované a vedené snahou pomôcť obžalovanému, aby sa vyhol trestnoprávnej zodpovednosti za
svoje konanie a tvrdenia uvedených svedkov nepodporujú ďalšie vo veci vykonané dôkazy.

Ako odvolací súd už vyššie konštatoval pri hodnotení svedeckých výpovedí rodinných príslušníkov

obžalovaného , je potrebné uviesť, že v období ustálenom prvostupňovým súdom v skutku napadnutého
rozsudku na podklade vykonaných dôkazov sú preukázané dve napadnutia poškodenej T. L.
obžalovaným T. L. vrátane zranení, ktoré jej mal obžalovaný spôsobiť.

Jedná sa o fyzický útok v nočných hodinách dňa 5.4.2021, keď mal obžalovaný podľa lekárskej správy

vystavenej dňa 5.4.2021 lekárom urgentnej medicíny Nemocnice s poliklinikou Spišská Nová Ves a.s.
spôsobiť poškodenej pomliaždenie očnice vľavo a ďalší fyzický útok dňa 17.5.2021, ktorý je zahrnutý v
skutku uvedenom v napadnutom rozsudku.

V novom konaní bude preto potrebné znovu vypočuť znalca MUDr. Štefana Ketelša z odboru

zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia - traumatológia a doplniť znalecký posudok aj vo vzťahu k
zraneniam, ktoré mali byť obžalovaným T. L. poškodenej spôsobené dňa 5.4.2021. V tejto súvislosti je
nutné objasniť mechanizmus vzniku zranenia, čas, po ktorý sa bolesti, prípadne iné ťažkosti spojené
s týmto poškodením zdravia T. L. prejavovali, je potrebné objasniť aj otázku sťaženia a obmedzenia
obvyklého spôsobu života poškodenej v dôsledku tohto zranenia, vrátane času, po ktorý uvedené

obmedzenia pretrvávali a zistené skutočnosti následne premietnuť do posudzovaného skutku, ktorý mal
spáchať obžalovaný T. L. v kritickom čase.

Krajský súd má vážne pochybnosti o správnosti právneho posúdenia skutku v napadnutom rozsudku
prvostupňovým súdom ako zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Tr. zák. nakoľko

v ňom absentuje určitá trvalosť.

Treba zhrnúť, že konanie obžalovaného T. L. je v skutku vymedzené na obdobie 20 dní, a to ešte v
nepravidelných intervaloch.

Možno preto konštatovať, že prvostupňový súd sa vôbec nevysporiadal s otázkou trvalosti zlého
zaobchádzania obžalovaného T.H. L. s poškodenou T. L., pričom aj preukázanie trvalosti konania
obžalovaného je predpokladom právneho posúdenia skutku tak, ako bol právne kvalifikovaný okresným
súdom.

V nadväznosti na uvedené je dôležité poukázať na skutočnosť, že trvalosť sa posudzuje v závislosti na
intenzite zlého zaobchádzania páchateľa s poškodenou osobou.

Nazákladevýsledkovvykonanéhodokazovania,akoužodvolacísúdvtomtorozhodnutíkonštatovalbez
akýchkoľvek pochybností sú preukázané dva fyzické útoky obžalovaného voči poškodenej T. L. a pritom

existujú vážne pochybnosti, že ich intenzita z hľadiska krutosti, bezcitnosti a bezohľadnosti zodpovedá
intenzite bežne zisťovanej v prípade zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.
1 písm.a) Tr. zák..Nemožno pritom nehodnotiť ani tú skutočnosť, že dôvodom odchodu poškodenej T. L. do núdzového
bývania Kotva v Trebišove bolo práve jej fyzické napadnutie obžalovaným dňa 5.4.2021 a najmä
vzájomné hádky, napätie a konflikty, ktoré vyvolávali tak poškodená ako aj obžalovaný. Ich príčinou

bolo vzájomné podozrievanie z nevery, nespokojnosť so starostlivosťou o domácnosť, či nespracovaný
pocit hnevu obžalovaným, že kvôli poškodenej bol v minulosti vo výkone trestu odňatia slobody.

Podľa názoru odvolacieho súdu napätie a konflikty v rodine obžalovaného a poškodenej nemožno
spravodlivo pričítať výlučne na ťarchu obžalovaného T. L., keďže sa na nich podieľali obaja, tak

obžalovaný ako aj poškodená.

Vzhľadom na vývoj dôkaznej situácie po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní odvolací súd
zvýrazňuje, že súd má právo a povinnosť do rozhodnutia premietnuť výsledky hlavných pojednávaní,
ktoré údaje uvedené v obžalobe - obžalobnom návrhu modifikujú, spresnia tak, aby vystihovali stav veci
pri zachovaní totožnosti skutku.

Ak sa po doplnení dokazovania preukáže, že obžalovaný T. L. poškodenej T. L. spôsobil v spomínaných
dvoch prípadoch také ublíženie na zdraví, ktoré poškodenú obmedzovalo po dobu viac ako 7 dní v
obvyklom spôsobe života, a ak by bola zamestnaná, zistené zranenie by si vyžiadalo práceneschopnosť
presahujúcu 7 dní po úprave skutku bude potrebné uvažovať o možnosti právnej kvalifikácie konania

obžalovaného T. L. ako pokračovacieho prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 , ods. 2 písm.
a) Tr. zák.

V novom konaní bude preto potrebné doplniť dokazovanie v naznačenom smere, vyhodnotiť vykonané
dôkazy postupom podľa § 2 ods. 12 Tr. por. a vo veci zákonne a spravodlivo rozhodnúť.

Tobolidôvody,prektorékrajskýsúdrozhodoltak,akojetouvedenévovýrokovejčastitohtorozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.