Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. november 2022

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Cdo/72/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5719203163
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Belko
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:5719203163.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členov
senátu JUDr. Sone Mesiarkinovej a JUDr. Martina Holiča, v spore žalobkyne: U. Z., rod. C., bytom V.
XXX, zastúpenej JUDr. Vladimírom Kašubom, PhD., advokátom so sídlom Holubyho 51, Martin, proti
žalovanej: I. Y., rod. C., bytom V. XXX, zastúpenej JUDr. Ladislavom Mejstríkom, advokátom so sídlom
E. B. Lukáča 2, Martin, o zriadenie vecného bremena, vedenom na Okresnom súde Martin pod sp. zn.

17C/18/2019, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/140/2020 z 23.
septembra 2021, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin rozsudkom č. k. 17C/18/2019-144 z 15. mája 2020 zamietol návrh žalobkyne,
ktorým sa podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka domáhala zriadenia vecného bremena,
spočívajúceho v práve cesty vo forme prechodu peši a prejazdu dopravnými prostriedkami cez susediaci
pozemok k stavbe jej patriaceho rodinného domu, a to za účelom zloženia palivového dreva pre svoj
dom, pričom malo ísť o celkom výnimočné prejazdy. Žalovanej priznal voči žalobkyni právo na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %. Dospel k záveru, že žalobkyňa má zabezpečený prístup na svoju

parcelu priamo z verejného priestranstva, pričom na prechod povedľa svojho rodinného domu po hranicu
pozemku jej zostáva cca 2,5 m, čo je absolútne dostačujúce. Tiež má zabezpečený prístup k verejnej
komunikáciiajnákladnýmvozidlompriamopredhranicusvojhopozemku,atoparceluč.XXX/XX,pričom
to, že chce vojsť nákladným motorovým vozidlom až na zadný dvor za svojím domom tak, že by mala
v zmysle geometrického plánu zriadené vecné bremeno čiastočne cez susediacu parcelu žalovanej č.
XXX/XX, by zasahovalo nad obvyklú mieru do vlastníckeho práva žalovanej.

2. Súd prvej inštancie uviedol, že to, že Mesto Kremnica nesúhlasilo s uložením čohokoľvek na jeho
pozemku (parc. č. XXX/X), nie je totožné s termínom zložiť na nevyhnutný čas. Žalobkyňa nemusí
drevo na tomto pozemku ukladať, len na nevyhnutný čas zložiť, aby ho pomocou osobného motorového
vozidla, príp. s prívesným motorovým vozíkom, eventuálne s fúrikom, navozila na svoj dvor. Rovnako
je to s prechodom cez parcelu pána K. (č. XXX/X), kde má žalobkyňa zriadené vecné bremeno a v

žiadnom prípade tam nepotrebuje drevo ukladať, ale ho tadiaľ len autom premiestniť na hranicu svojho
pozemku. Pokiaľ žalobkyňa argumentovala a svedkovia mali čestnými prehláseniami potvrdiť, že ani
vjazd osobným motorovým vozidlom po jej pozemku povedľa jej rodinného domu nie je možný kvôli
tomu, že ide o strmý kopec, mal súd prvej inštancie na základe ohliadky vykonanej na mieste samom
za preukázané, že žiadny strmý kopec sa tam nenachádza, čo je zrejmé aj z fotodokumentácie a pokiaľ
ide o riziko blata, skĺznutia a pod., nič nebráni žalobkyni, aby si svoju časť parcely povedľa rodinného

domu upravila akýmkoľvek spôsobom zodpovedajúcim jej potrebám.3. Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. 9Co/140/2020 z 23. septembra 2021 potvrdil rozsudok súdu
prvej inštancie a žalovanej priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %. V konaní považoval za jednoznačne preukázané a medzi stranami nesporné, že žalobkyňa

ako vlastníčka rodinného domu postaveného na parcele č. XXX/X, ako aj priľahlého pozemku parcela
č. XXX/XX, ktorý susedí s parcelou č. XXX/XX, vlastnícky patriacej žalovanej, má prístup k svojmu
rodinnému domu zabezpečený cez parcelu č. XXX/XX, parcelu č. XXX/X a XXX/X, ktoré sú verejnými
komunikáciami vo vlastníctve Obce Dubové, ďalej cez parcelu č. XXX/X vo vlastníctve O. K., ku ktorej
má zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu pešo a autom a parcelu č. XXX/X, ktorá je

vo vlastníctve Mesta Kremnica a ktorá je verejným priestranstvom a bezprostredne hraničí s parcelou č.
XXX/XX. Súd prvej inštancie preto správne konštatoval, že žalobkyňa má prístup k svojmu rodinnému
domu, a preto nie je splnená základná hmotnoprávna podmienka pre vyhovenie žalobe, a táto bola
správne zamietnutá.

4. Odvolací súd zdôraznil, že právo cesty je núdzovým riešením a nemožno ním vynucovať prístup k

stavbe cez priľahlý pozemok patriaci inému vlastníkovi, aj keby bol tento prístup pre vlastníka stavby
výhodnejší, tak ako v tomto spore pre dovoz palivového dreva nákladným vozidlom. Pre posúdenie veci
považoval v nadväznosti na uvedené za irelevantné tvrdenia žalobkyne ohľadne zloženia a uloženia
palivového dreva na parcele Mesta Kremnica, ďalej skutočnosti obsiahnuté v čestných prehláseniach
vodičov, aj stanovisko Mesta Kremnica predložené v odvolacom konaní, a to v rozpore s ustanovením §

366 písm. d) Civilného sporového poriadku, keďže ho mohla žalobkyňa uplatniť už v konaní pred súdom
prvej inštancie.

5.Odvolacísúdtiežpoukázalnato,žezobsahuzápisnicezpojednávaniazo7.februára2020nevyplýva,
že súd prvej inštancie uviedol predbežné právne posúdenie vo veci o existencii nároku žalobkyne (§ 181

ods. 2 Civilného sporového poriadku), ktorým by mohla byť žalobkyňa zavedená pri navrhovaní dôkazov
a pre ktoré by bolo pre ňu rozhodnutie prekvapivé, keď súd musí náhradu za zriadenie vecného bremena
skúmať aj bez návrhu, keďže ide o prípad, keď z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania
vzťahu medzi stranami (§ 216 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

6. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa z dôvodu podľa § 420 písm. f) Civilného
sporového poriadku a navrhla, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Nesprávny procesný
postup súdu vzhliadla v prekvapivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a nesúhlasila so záverom
odvolacieho súdu, že z obsahu zápisnice o pojednávaní zo 7. februára 2020 nevyplýva, že by súd

prvej inštancie uviedol predbežné právne posúdenie o existencii jej nároku. Zo zvukového záznamu
z tohto pojednávania je zrejmý postoj zákonnej sudkyne, ktorá okrem iného uviedla: „Keby súd zriadil
vecné bremeno, viete sa baviť o výške odplaty? (...) Sestry ste, neviete sa dohodnúť, aj Vy (žalovaná)
môžete žiadať od nej (žalobkyne) vecné bremeno. (...) Neviete sa dohodnúť, aj Vy (žalobkyňa) môžete
zriadiť.“ Na záver tohto pojednávania uložil súd prvej inštancie doručiť návrhy na odplatnosť vecného

bremena. Následne sa dovolateľka z písomného odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie dozvedela,
že problémom je to, že mesto Kremnica v odpovedi na jej žiadosť uviedlo výraz „uložiť“, ktorý nie je
totožnýsvýrazom„zložiť“.Otakomtomyšlienkovompostupenebolavkonanípredsúdomprvejinštancie
zmienka.

7. Dovolateľka namietala, že odvolací súd vecne nereagoval na vyjadrenie mesta Kremnica, ktoré
predložila v odvolacom konaní, ale obmedzil sa len na konštatovanie, že je predložené v rozpore s
ustanovením § 366 písm. d) Civilného sporového poriadku. K nesprávnemu výkladu slova „uložiť“ sa
nevyjadril.

8. Poukázala na objemovú hmotnosť palivového dreva (cca 20 ton), ktoré potrebuje previezť na svoj
pozemok, pričom profesionálni vodiči uviedli, že by si nedokázali predstaviť ísť na jej pozemok s
prívesným vozíkom (ktorých by pri 20 tonách muselo byť niekoľko desiatok). To znamená, že palivové
drevo má voziť v kufri osobného motorového vozidla. Napriek tomu, že nikto v konaní nespochybnil
množstvo palivového dreva, ktoré je pre vykurovanie jej rodinného domu potrebné, zákonná sudkyňa

dospela k názoru, že jej sa to javí neúčelné a vidí v tom aj istú mieru pohodlnosti. Takéto subjektívne
výroky nepovažovala dovolateľka za spôsobilé byť zdôvodnením súdneho rozhodnutia.9. Dovolateľka vo vzťahu k napadnutému rozsudku namietala porušenie práva na náležité odôvodnenie
súdneho rozhodnutia. Poukazovala na čestné vyhlásenia vodičov M. Z. a B. I., ktoré nevyhodnotil súd
prvej inštancie a odvolací súd k týmto dôkazným prostriedkom iba uviedol, že sú irelevantné, pretože

dovolateľka má prístup k svojmu rodinnému domu. Odvolací súd nechal bez povšimnutia, že určitý druh
(kvalitatívneho) prístupu k jej rodinnému domu je v zmysle obsahu týchto dôkazov vylúčený.

10. K dovolaniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná, podľa ktorej odvolací súd zistený skutkový stav správne
posúdil a vysporiadal sa s relevantnými dôkazmi. Poukázala na to, že v období posledných dvoch rokov

si dovolateľka dokáže zabezpečiť dovoz dreva tak, aby nevyužívala časť pozemku žalovanej, je schopná
drevo aj zložiť, aj uložiť, aj previezť na zadnú časť jej dvora tak, aby žalovanú neobmedzovala. To len
preukazuje, že dôvody dovolania nie sú dané. Žalovaná navrhla, aby dovolací súd dovolanie žalobkyne
zamietol.

11. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 35 Civilného sporového poriadku), po zistení,

že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 Civilného sporového poriadku) strana zastúpená
v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku), v ktorej neprospech bolo napadnuté
rozhodnutievydané(§424Civilnéhosporovéhoporiadku),beznariadeniapojednávania(§443Civilného
sporového poriadku) dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť. Na odôvodnenie uvedeného
záveru dovolací súd uvádza nasledovné.

12. V zmysle § 419 Civilného sporového poriadku je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie
prípustné, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú
vymenované v § 420 a § 421 Civilného sporového poriadku.

13. Podľa ustanovenia § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku je dovolanie prípustné proti každému
rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

14. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia je potrebné rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak
zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku

všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie
spravodlivosti). Nesprávnym procesným postupom je taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane
realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v konkrétnom

konaní, pričom miera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces.

15. K prípustnosti dovolania podľa ustanovenia § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku je potrebné
uviesť, že ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) uvádza, že súdy musia v
rozsudkochjasneazrozumiteľneuviesťdôvody,naktorýchzaložilisvojerozhodnutia,musiasazaoberať

najdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie
týchto argumentov, a že nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý
proces (pozri napr. Garcia Ruiz v. Španielsko, Vetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko).

16. Dovolací súd považuje za potrebné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na

všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver
o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV.
ÚS 115/03). Súd v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na všetky námietky uvedené v opravnom

prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú (podľa názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní
a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je
predmetom preskúmania v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05).17. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa ustanovenia § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku nie
je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti; rozhodujúce
je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (porovnaj

rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 8/2017, 3 Cdo 214/2017, 8 Cdo 73/2017).

18. Vyvodzujúc prípustnosť dovolania z § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku žalobkyňa
namietala nedostatočnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, jeho nesprávne
hodnotenie prekvapivosti rozsudku prvoinštančného súdu, ako aj neprihliadnutie na dôkazy

produkované žalobkyňou.

19. Preskúmaním obsahu spisu dovolací súd dospel k záveru, že dovolacie námietky žalobkyne sú
neopodstatnené a v postupe odvolacieho súdu nezistil vady, ktoré by boli spôsobilé ukrátiť žalobkyňu
na jej procesných právach a založiť tak prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) Civilného sporového
poriadku.

20. V posudzovanom prípade odôvodnenie napadnutého rozsudku nedáva podklad pre záver, že
odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti v
zmysle § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku. Z odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu je v
danom prípade dostatočne zrejmé, čoho a z akých dôvodov sa strany domáhali, čo navrhovali, z ktorých

skutočností a dôkazov súdy vychádzali, akými úvahami sa riadil súd prvej inštancie, ako ich posudzoval
odvolací súd, aké závery zaujal k jeho právnemu posúdeniu, s ktorým sa stotožnil.

21. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že odvolací súd sa zaoberal podstatou
inštitútu vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok. Poukázal na to, že

základným predpokladom pre zriadenie vecného bremena spočívajúceho v potrebe zabezpečiť prístup
k stavbe, je skutočnosť, že vlastník stavby nemá prístup k tejto stavbe a prístup vlastníka k stavbe
nemožno zabezpečiť inak. Súd pritom nemá povinnosť zriadiť vecné bremeno okrem iného aj vtedy,
ak jeho zriadenie by malo za následok také obmedzenie vlastníckych práv, ktoré by bolo vo výraznom
nepomere k výkonom vlastníckych práv vlastníka stavby, preto pri úvahe, či zriadi alebo nezriadi vecné

bremeno, musí vziať do úvahy princíp proporcionality. Za kľúčové pre posúdenie prejednávnej veci
pritom odvolací súd považoval to, že žalobkyňa má zabezpečený prístup k svojmu rodinnému domu,
preto nie je splnená základná hmotnoprávna podmienka pre vyhovenie žalobe. Odvolací súd zdôraznil,
že zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez pozemok iného vlastníka má byť
núdzovým riešením, ku ktorému sa pristupuje z dôvodu nevyhnutnosti a nie z dôvodu lepšieho komfortu

pre vlastníka stavby.

22. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že odvolací súd zrozumiteľným spôsobom
uviedol dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu, pričom odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
odvolacieho súdu spĺňa náležitosti riadneho odôvodnenia v zmysle § 393 ods. 2 Civilného sporového

poriadku. Odvolací súd konštatoval správnosť odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, v
podstatných bodoch naň odkázal (§ 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku) a zároveň sa vysporiadal
s podstatnými odvolacími námietkami (body 10 a 11 napadnutého rozsudku). Treba mať na pamäti,
že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť
rozsudkuodvolaciehosúduspotvrdzovanýmrozsudkomvytváraichorganickú(kompletizujúcu)jednotu.

Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v
odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie
veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku
súdu prvej inštancie.

23. Dovolateľka nepovažovala za zodpovedajúce skutkovým okolnostiam hodnotenie jej námietky o
prekvapivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, keď odvolací súd dospel k záveru, že zo zápisnice
z pojednávania zo 7. februára 2020 nevyplýva, že súd prvej inštancie uviedol predbežné právne
posúdenie vo veci o existencii nároku žalobkyne (§ 181 ods. 2 Civilného sporového poriadku), ktorým
by mohla byť žalobkyňa zavedená pri navrhovaní dôkazov a pre ktoré by bolo pre ňu rozhodnutie

prekvapivé. Oboznámením sa s obsahom spisu sa vo svetle dovolacích námietok najvyšší súd so
závermiodvolaciehosúdustotožňuje.Slovásudkyne,naktorévdovolanížalobkyňapoukázala,dovolací
súdnemôžehodnotiťodlišneodzáverovodvolaciehosúdu.Formulácia„kebysúdzriadilvecnébremeno“
nedáva žiaden podklad pre domnienky, že súd je za danej dôkaznej situácie naklonený rozhodnúťo zriadení vecného bremena, ale ide o klasické hypotetické konštatovanie za účelom zistenia a
zabezpečenia si ďalších nevyhnutných podkladov pre rozhodnutie (spočívajúcich v návrhoch na výšku
odplaty za zriadenie vecného bremena) pre prípad, že by k naplneniu vyslovenej hypotézy došlo.

24. Dovolací súd sa nemôže stotožniť ani s námietkou dovolateľky voči nedostatkom odôvodnenia
súdneho rozhodnutia spočívajúcim v nezaujatí hodnotiaceho postoja k čestným vyhláseniam vodičov
M. Z. a B. I.. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že prvoinštančný súd sa
uvedenými svedeckými výpoveďami zaoberal a vyhodnotil ich vo vzťahu k vlastným zisteniam získaným

ohliadkou na mieste. Konštatoval pritom, že sa nepotvrdili svedecké prehlásenia o tom, že vjazd
osobným motorovým vozidlom po pozemku žalobkyne vedľa jej rodinného domu nie je možný kvôli
strmému kopcu. Súd prvej inštancie na základe ohliadky vykonanej na mieste samom považoval za
preukázané, že žiadny strmý kopec sa tam nenachádza, a pokiaľ ide o riziko blata, skĺznutia a pod., nič
nebráni žalobkyni, aby si svoju časť parcely povedľa rodinného domu upravila akýmkoľvek spôsobom
zodpovedajúcim jej potrebám. Aj odvolací súd na tieto závery súdu prvej inštancie v odôvodnení svojho

rozhodnutia poukázal.

25. V podanom dovolaní žalobkyňa vyslovila aj svoju nespokojnosť s hodnotením dôkazov súdmi nižších
inštancií a s ustálením skutkového stavu, k čomu dovolací súd uvádza, že uvedená námietka nie je
spôsobilou založiť prípustnosť dovolania, nakoľko ju bez ďalších relevantných skutočností nemožno

považovať za tzv. zmätočnostnú vadu v procesnom postupe odvolacieho súdu, a to preto, že (i)
hodnotenie dôkazov prislúcha zásadne len tomu súdu, ktorý ich vykonal, teda v tomto prípade súdu prvej
inštancie,(ii)pokiaľsúdnesprávnevyhodnotíniektorýzvykonanýchdôkazov,môžebyťjehorozhodnutie
z tohto dôvodu nesprávne, ale táto skutočnosť sama osebe prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia
§ 420 písm. f) Civilného sporového poriadku nezakladá (v tomto smere najvyšší súd poukazuje na

naďalej opodstatnené závery vyjadrené v judikátoch R 37/1993 a R 125/1999, R 42/1993, R 6/2000).
Na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu sú povolané súdy prvej a druhej
inštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací súd, ktorý je v zmysle § 442 Civilného sporového poriadku
viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd. Podstatou dovolacieho prieskumu nie je
prehodnocovanie skutkového stavu, ale kontrola postupu súdu pri procese jeho zisťovania (rozhodnutie

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly dovolací súd má
možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní
(tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.)
a či konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom
omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (rozhodnutie Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04), čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm.
f) Civilného sporového poriadku. Vady takého charakteru však dovolací súd v prejednávanej veci nezistil.
Napadnuté rozhodnutia odvolacieho súdu ako aj súdu prvej inštancie obsahujú riadne odôvodnenie
myšlienkového procesu hodnotenia dôkazov a zo záverov oboch súdov nižších inštancií dovolací súd
nezistil porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a prijaté skutkové závery nevykazujú žiadne

známky svojvoľnosti, nelogických úsudkov či zrejmého omylu. Námietky dovolateľky majú skôr povahu
nespokojnosti so samotným výsledkom hodnotenia dôkazov, keďže závery a skutkové ustálenia súdu
nevyzneli v jej prospech.

26. Len samotná polemika s rozhodnutím odvolacieho súdu alebo prosté spochybňovanie správnosti

rozhodnutia odvolacieho súdu či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci,
významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 420 písm. f/ Civilného sporového poriadku. Do práva
na spravodlivý proces totiž nepatrí právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom
úspešný, teda aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil
sa ním predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a

požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom,
prípadne dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I.
ÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

27. Z uvedených dôvodov najvyšší súd dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne nie je v zmysle § 420

písm. f) Civilného sporového poriadku prípustné, a preto ho podľa § 447 písm. c) Civilného sporového
poriadku odmietol.28. Výrok o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta
druhá Civilného sporového poriadku).

29. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.