Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. júl 2020

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 3T/103/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617010408
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Šimková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2020:1617010408.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdMalacky,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.AdrianyŠimkovejaprísediacichX.

D. a K. D., v trestnej veci obžalovaného JUDr. C. J., pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa
podľa § 326 ods. 1 písm. c), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
27. júla 2020 v Malackách, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný JUDr. C. J., nar. XX.XX.XXXX v B. H., F. republika, trvale bytom N. X, K., exekútor,

sa u z n á v a z a v i n n é h o ,ž e

v období od 28.05.2015 až doposiaľ ako súdny exekútor poverený Okresným súdom Bratislava II
pod sp.zn. 37Er/18/2009 na vykonanie exekúcie na návrh oprávneného X. S., nar. XX.XX.XXXX, proti
povinnému A X K., s.r.o., IČO XX XXX XXX, na vymoženie sumy 44.811,79 € s príslušenstvom,
zmluvnej pokuty, trov exekúcie a trov konania, v rozpore s ustanovením § 165 ods. 1 Zákona NR SR
č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov
(Exekučný poriadok) napriek úplnému zaplateniu najvyššieho podania dňa 05.06.2013 a schváleniu

rozvrhu výťažku uznesením Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 37Er/18/2009 zo dňa 27.03.2015,
právoplatným dňa 28.05.2015, nepoukázal v lehote 7 dní oprávnenej osobe X. S. prikázanú sumu
39.344,28 €, ale len sumu 11.028,16 €, pričom zvyšok si ponechal, čím poškodenému X. S. spôsobil
škodu vo výške 28.316,12 €,

t e d a

ako verejný činiteľ v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech nesplnil povinnosť vyplývajúcu zo
zákona, a spôsobil tak značnú škodu,

č í m s p á c h a l

zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. c), ods. 3 písm. b) Trestného

zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 326 ods. 3 Trestného zákona, s poukazom na § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36

písm. j) Trestného zákona, s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona, na trest odňatia
slobody v trvaní 3 (tri ) roky.Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona, s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, sa mu
výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň mu ukladá probačný dohľad nad jeho

správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba 4 (štyri) roky.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. h) Trestného zákona sa mu ukladá povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s

probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo iného
výchovného programu.

Podľa § 51 ods. 5 Trestného zákona je povinný počas skúšobnej doby strpieť nad sebou kontrolu
vykonávanú probačným a mediačným úradníkom.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa o d k a z u j e poškodený X. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/X
D. s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor okresnej prokuratúry Malacky podal dňa 27.09.2017 Okresnému súdu Malacky obžalobu č.
1Pv 212/16/1106-43 na obžalovaného JUDr. C. J. pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa

podľa § 326 ods. 1 písm. c), ods. 3 písm. b) Trestného zákona, na skutkovom základe opísanom vo
výrokovej časti rozsudku.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov a
čítaním výpovedí svedkov uvádzanými v texte rozhodnutia, ďalej listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa

v spise a taktiež uvedenými v texte rozhodnutia. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal iba z dôkazov,
ktoré boli vykonané a prebraté na hlavnom pojednávaní a zistil skutkový stav tak, ako je opísaný vo
výroku tohto rozsudku.

Obžalovaný JUDr. C. J. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku

uviedol, že sa cíti byť nevinný, skutku, z ktorého je obvinený, sa nedopustil. Uviedol, že si je vedomý, že
v danom prípade porušil postup a nekonal správne, avšak konal tak na základe dohody s poškodeným
S., ktorý ho na toto konanie naviedol. Uviedol, že si žiadnu sumu vo výške 28.316,12 € neponechal
a všetky peniaze z výťažku dražby spravodlivo rozdelil tým, ktorým tieto peniaze patrili. Ďalej uviedol,
že poškodený a svedkovia nevypovedali pravdu a dohodli sa proti nemu. Uviedol, že reálny výťažok

z dražby bol len vo výške polovice zabezpečovacej ceny 26.526,17 € a tento spravodlivo rozdelil tým,
komu peniaze mali patriť. Vysvetlil okolnosti, ktoré predchádzali dražbe tak, že sa jednalo už o asi 6
dražbu toho istého pozemku povinného - spoločnosti A3 K., s.r.o., pre ktorú realizoval viaceré dražby.
S poškodeným S. sa poznal už od roku 1984, sám poškodený ho požiadal o vykonanie predmetných
exekúcii. Poškodeného vnímal ako priateľa. V predmetnej dražbe pozemku súd ustálil cenu na sumu

53.057€,čobolaajdražobnázábezpeka.PoškodenýS.zanímprišielsnápadom,žejehopriateľkaDr.P.
má známeho Ing. P. a tento má záujem pozemok kúpiť, ale nedá za neho viac ako 25.000 €. Poškodený
začal na neho opakovane naliehať a spracovávať ho, aby to vydražil za 25.000 €. Obžalovaný napokon
súhlasil s S. návrhom s tým, že dražbu reálne vykonal na sumu 25.000 €, do dokladov však zaznamenal,
ako by sa robila na sumu 53.000 €. V deň dražby ktorá sa konala o 13:00 hod. prišli k nemu pošk. S. a

Dr. P., ktorej sa S. pýtal, či má peniaze doplatiť P. do výšky dražobnej zábezpeky, teda do výšky 26.526
€, čo bola polovica dražobnej zábezpeky. Potom prišiel P., ktorý mu len oznámil, že má zo sebou 25.000
€. Všetci sa potom zdvihli a odišli do banky zaplatiť dražobnú zábezpeku, on zostal v kancelárii sám. Asi
po pol hodine sa vrátili z banky a vykonala sa dražba tak, ako to S. sľúbil, teda reálne sa vykonala vo
výške dražobnej zábezpeky 26.526 €. Oficiálne však uviedol, že to vydražil za sumu 53.057 € a o tomto

spísal aj notársku zápisnicu. Hneď v ten deň bola spísaná aj zápisnica o príklepe, ktorú odovzdal S., P.
a P.. Potom P. požiadala P., aby jej podpísal dokument o tom, že mu požičala 1.526,37 €. Týmto bola
ukončená dražba. Uviedol, že tento doklad sa nachádzal aj v spise, potom sa však S. postaral aby spis
dostal iný exekútor a tento doklad zmizol. Po dražbe vykonal rozvrh výťažku, rozvrhové pojednávanie,
urobil ho zo sumy 53.000 €. Pred týmto úkonom bol vyzvaný súdom, aby predložil listinný dôkaz, že na

dražobnom účte je uvádzaná sumu cca. 53.000 €. Keďže tam však reálne bola suma len 26.526 €, takpreviedol zvyšok oficiálne uvádzanej sumy zo svojho súkromného účtu a to doložil na dražobný účet,
aby tam bola finálna suma 53.052,75 € v zmysle zápisnice. Taktiež požiadal banku o vydanie potvrdenia,
že na dražobnom účte sa nachádza táto suma a to následne zaslal súdu. Uviedol, že bol pôvodne s

S. dohodnutý, že ak nastanú problémy napr. na základe postupu súdu, že suma ktorá chýbala, bude
doplatená a že ju doplatí sám poškodený S.. Preto keď prišla výzva zo súdu, aby predložil výpis z účtu,
začal urgovať S., aby splnil dohodu. Poslal za S. aj K., s tým, aby našiel S. a priviedol ho na úrad, kde
mali spísať zmluvu o výpožičke. K. mu oznámil, že S. nezohnal, až neskôr sa obžalovaný dozvedel, že
K. bol s S. dohodnutý. Obžalovaný ďalej uviedol, že sa od advokáta JUDr. H. následne dozvedel, že S.

je známy podvodník, potom si osobu S. začal preverovať aj z iných zdrojov a rozhodol sa, že mu nevydá
všetky peniaze z dôvodu, že sa mu vyhýbal a skrýval sa. Peniaze z výťažku rozdelil ľudom, ktorým patrili,
teda vyplatil sebe, čo sám vložil na dražobný účet a JUDr. P. vrátil 1.526 €. Ďalej uhradil súdne trovy,
trovy exekúcie, právne trovy a oprávnenému S. tak zostalo 11.028,16 €. Obžalovaný sa tiež vyjadril k
potvrdeniu zo dňa 05.06.2013, uviedol, že toto potvrdenie vyrobili S. a P. a prizvali si k tomu P., ktorý toto
falošné potvrdenie predložil na polícii. Uviedol, že svedkovia a poškodený sa chceli takto podvodným

konaním dopracovať ku zvyšku peňazí ktoré si vyplatil.

Svedok -poškodený X. S. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol oprávneným v exekúcii vedenej
proti A3 K., s.r.o., a výkonom exekúcie bol súdom poverený exekútor J.. Tento mal vykonať dražbu

nehnuteľností vo vlastníctve povinného, avšak dlhodobo vo veci nekonal, mnohé pochybenia na strane
exekútora vytýkal aj Okresný súd Bratislava II., preto sa aj neskôr rozhodol dať zrušiť poverenie pre
exekútora J.. Uviedol, že samotná dražba nehnuteľnosti prebehla v šiestom mesiaci roku 2013, prebehla
štandardne, avšak až na niekoľký krát. Namiesto pôvodného dražiteľa sa na miesto konania dražby
dostavil jeho syn Ing. K. P., ktorého tam videl po prvý krát. Dražba prebiehala v neformálnej atmosfére,

exekútor si s dražiteľom tykal. Dražiteľ priniesol celú sumu okolo 53. 000 €, pričom polovicu sumy zložil
ako zábezpeku, tie peniaze videl poškodený na vlastné oči, nakoľko ich Ing. P. priniesol v igelitke a keď
išli vyplácať zálohu, bral to s J. na chodbu. Po udelení príklepu išiel Ing. P. do banky, taktiež mu exekútor
J. vystavil potvrdenie o zložení nejakej finančnej hotovosti. Svedok nevie nič o tom, že by mu mal J.
požičať 25.000 €. Nie je pravdou ani to, že S.. P. doložila na zloženie dražobnej zábezpeky 1.256 €,

avšak podobnú sumu mu v tom čase JUDr. P. požičala na opravu auta, čo obžalovaný neskôr zneužil.
Táto pôžička nemala nič spoločné s dražbou.

Svedok Ing. T. P. na hlavnom pojednávaní ku skutku uviedol, asi pred piatimi rokmi ho jeho otec
Ing. T. P. požiadal, aby sa zúčastnil dražby nehnuteľností v K., jednalo sa o pozemky v sume cca.

53.000€. Na exekútorskom úrade zložil v hotovosti polovicu dražobnej sumy, ktorej prevzatie mu
exekútor potvrdil vydaním písomného potvrdenia. Potom prebehla dražba a následne išiel do banky
v Malackách, kde vložil na dražobný účet druhú polovicu sumy. Svedok ďalej uviedol, že vystavené
potvrdenie od exekútora bola fotokópia, avšak vtedy to neriešil, bol na dražbe po prvý krát, myslel si,
že je to štandardné.

Svedkyňa JUDr. S. P. na hlavnom pojednávaní uviedla, že zastupovala poškodeného S. v súvislosti s
dražbou pozemkov v k.ú. J., ktorá prebiehala v rokoch 2009 - 2013. Uviedla, že dražiteľ bol Ing. P., ktorý
zložil polovicu sumy ako zábezpeku v hotovosti. Ďalej uviedla, že pre odstup času si už podrobnosti
nepamätá a uviedla, že sa v plnej miere pridržiava svojho výsluchu z prípravného konania. V prípravnom

konaní vypovedala, že sa v danej veci uskutočnilo niekoľko dražieb, avšak sa nerealizovali pre
nedostatok záujemcov. Svedkyňa oslovila svojho známeho Ing. T. P., ktorý prejavil o kúpu nehnuteľností
záujem. Svedkyňa sa osobne zúčastnila dražby dňa 05.06.2013, pričom dražba prebehla štandardne,
záujemca zložil zábezpeku, exekútor mu vystavil potvrdenie, prebehla samotná dražba, záujemca išiel
do banky doplatiť zvyšok ceny. Nehnuteľnosti sa vydražili za určenú cenu 53.000 € a nadobudol ich

Ing. K. P.. K rozhodnutiu súdu došlo s oneskorením, súd spis exekútorovi opakovane vracal pre rôzne
administratívne chyby, až kým klientovi nedošla trpezlivosť a nepožiadal súd o zmenu exekútora. Po tejto
zmene už svedkyňa X. S. nezastupovala. Svedkyňa na zloženie dražobnej zábezpeky nijako neprispela.
K sume 1.526,37 €, ktorá jej bola exekútorom vyplatená, svedkyňa uviedla, že nemá nič spoločné s
dražbou, jednalo sa o súkromnú záležitosť medzi oprávneným a exekútorom. Jednalo sa o sumu za X.

S., ktorú jej on už dávno predtým vrátil, a preto mu poukázané peniaze odovzdala.

Súd na hlavnom pojednávaní po splnení zákonných podmienok prečítal výpovede ďalších svedkov z
prípravného konania.Svedok Ing. T. P. uviedol, že ho na jar roku 2013 kontaktovala známa JUDr. P. a informovala ho o
možnosti kúpiť nehnuteľnosti na dražbe. Svedok sa neskôr skontaktoval so súdnym exekútorom JUDr.

J., a stretol sa s ním na exekútorskom úrade. Obžalovaný ho informoval o podmienkach dražby s tým,
že vyvolávacia cena nehnuteľností je 53.052,75 €, pričom podmienkou účasti na dražbe je zloženie
dražobnej zábezpeky vo výške polovice vyvolávacej ceny. Svedok sa nemohol osobne zúčastniť dražby,
a preto účasťou poveril svojho syna Ing. K. P.. Odovzdal mu v hotovosti 53.052,75 €, ktorý sa dražby
konanejdňa05.06.2013zúčastnil.Synmunásledneodovzdalpotvrdeniebankyovkladepolovicekúpnej

ceny na dražobný účet a tiež potvrdenie vydané exekútorom o doplatení druhej polovice ceny do rúk
exekútora. Toto potvrdenie následne doložil do spisu. Až po cca 1 roku Okresný súd Bratislava II schválil
dražbu a bol povolený vklad do katastra v prospech syna svedka - Ing. K. P.. Svedok poprel akúkoľvek
dohodu s exekútorom na vydražení nehnuteľností za 25.000 €, poprel aj tvrdenie, že JUDr. P. doložila
jeho synovi pred dražbou na dražobný účet sumu 1.526 €.

Svedkyňa JUDr. J. C., vtedajšia zamestnankyňa na exekútorskom úrade obžalovaného vypovedala,
že sa inkriminovanej dražby zúčastnila ako zapisovateľka, administratívne úkony robili aj iné kolegyne.
Dražba prebehla štandardne, nič výnimočné si z nej nepamätá, nehnuteľnosť sa vydražila za sumu,
ako bola uvedená v dražobnej vyhláške. Vie, že dražby sa určite zúčastnil obvinený, Ing. K. P. a X. S..
Nespomína si, kto prevzal od Ing. K. P. zábezpeku, táto však určite musela byť zložená, inak by dražba

neprebehla. Taktiež uviedla, že nemá vedomosť, že by JUDr. P. mala dokladať dražiteľovi sumu 1.526
€, taktiež nemá žiadnu vedomosť o nejakej dohode medzi obžalovaným a poškodeným S. o vydražení
nehnuteľnosti za sumu 25.000 €.

Svedkyňa U. Q., zamestnankyňa obžalovaného, k exekúcii vedenej na exekútorskom úrade obvineného

pod sp.zn. EX 14/2009 uviedla, že konanie sa viedlo od roku 2009, kde v tom čase pracovala ako
zapisovateľkaaadministratívnasila.Napredmetnomkonanísapodieľalaakoadministratívnypracovník,
vykonávala lustrácie povinného a žurnalizovala spis, pričom viac k veci sa nevedela bližšie vyjadriť. K
potvrdeniu zo dňa 5.6.2013 uviedla, že ho nepozná, takéto potvrdenie na úrade nevystavujú, vždy sa
dáva pokladničný doklad s pečiatkou a označením osoby, od ktorej boli peniaze prijaté a kto doklad

vystavil.

Svedkyňa O. J., zamestnankyňa obžalovaného, k exekúcii vedenej na exekútorskom úrade obvineného
pod sp.zn. EX 14/2009 uviedla len toľko, že konanie sa viedlo od roku 2009 do 2015, kedy bolo súdu
vrátené poverenie, k samotným exekúciám sa nevedela vyjadriť.

Svedok Mgr. K. K., bývalý zamestnanec obžalovaného, uviedol, že jeho úlohou bolo obchádzať
povinných z exekúcií. Poškodeného S. spoznal v rámci práce na exekútorkom úrade, zoznámil ich
priamo obžalovaný JUDr. J., ktorý mu uviedol, že S. je jeho veľmi dobrý kamarát. Exekúcia v prospech
X. S. sa na exekútorskom úrade riešila dlhšiu dobu, ako prebiehali samotné dražby, nevedel uviesť.

Okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní i ďalšie dôkazy, či už ich prečítaním alebo oboznámením.

Z návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 13.01.2009 súd zistil, že poškodený X. S. ako oprávnený
domáhal vykonania exekúcie voči povinnému A3 K., s.r.o. za účelom uspokojenia jeho pohľadávky vo

výške 44.811,79 € s príslušenstvom na základe notárskej zápisnice N 113/2009 zo dňa 14.08.2008.

Z oboznámených listín exekučného spisu mal súd za preukázané, že Okresný súd Bratislava II pod
sp.zn. 37Er/18/2009 poveril vykonaním exekúcie JUDr. C. J., u ktorého bola vec vedená pod sp.zn. EX
14/2009. Uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 18.10.2010 súd udelil súhlas so znížením

vyvolávacej ceny nehnuteľností povinného. Z vyhlášok o dražbe po znížení vyvolávacej ceny súdom z
pôvodných 79.579,12 € na 53.052,75 € vyplýva, že tieto boli vyhlásené na deň 21.01.2013 a 13.03.2013
a napokon na deň 05.06.2013. Zo zápisnice o udelení príklepu pri opakovanej dražbe zo dňa 05.06.2013
vyplýva, že dražby sa zúčastnili obvinený, zapisovateľka JUDr. C., oprávnený X. S. a dražiteľ Ing. K. P..
Jednalo sa o exekúciu na sumu 44.811,79 € s príslušenstvom a trovami exekúcie. Zápisnica obsahuje

opis priebehu dražby, keď vyvolávacia cena nehnuteľností bola 53.052,75 € a výška zábezpeky bola
26.526,37 €. Záujemca Ing. K. P. mal podľa zápisnice uhradiť na účet exekútora celú sumu. Následne
ponúkol Ing. K. P. podanie na sumu 53.052,75 € a exekútor mu udelil príklep. Zo zápisnice spísanej
súdnym exekútorom dňa 03.02.2015 vyplýva, že výťažok z dražby nehnuteľností vo výške 53.052,75 €uložený na účte súdneho exekútora sa má rozdeliť tak, že pohľadávka oprávneného je 39.344,28 €, trovy
exekútora 12.699,53 €+33,19 € + 959,16 € a súdne trovy predstavujú 16,59 €. Rozdeľovaná podstata
bola vyčerpaná. Uznesením Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 37Er/18/2009 zo dňa 27.03.2015,

právoplatným dňa 28. 05.2015, bol schválený rozvrh výťažku z dražby vo výške 53.052,75 € tak, že
pohľadávka oprávneného je 39.344,28 €, trovy exekúcie 13.691,88 € a súdne trovy 16,59 €. Súd taktiež
poukazuje na Uznesenie Okresného súdu Bratislava II sp.zn. 37Er/18/2009 zo dňa 23.02.2015, ktorým
došlo k zmene v osobe súdneho exekútora. Oboznámené boli aj listiny, ktorými nový exekútor žiada od
obžalovaného zaslanie exekučného spisu a peňažné prostriedky z exekúcie. Z odpovede obžalovaného

súd zistil, že tento oznámil, že požadované poverenému exekútorovi nepošle, pretože oprávnený na ne
nemá nárok. V exekučnom spise sp.zn. EX 14/2009 sa nachádza aj záznamom obžalovaného zo dňa
04.06.2015, kde konštatoval, že cena dražby je 53.052,75 €, vydražiteľ zložil 25.000 €, JUDr. P. treba
vrátiť 1.526,37 € a on sám doplatil 26.526,38 €. Na rozdelenie zostáva 25.000 €, ktoré prikázal svojmu
zamestnancovi poukázať tak, že na exekútorský účet titulom trov exekúcie poukáže 13.691,88 €, právnej
zástupkyni 263,37 €, sumy 26.526,38 € je potrebné vrátiť na jeho súkromný účet, sumu 11.028,16 € a

súdne trovy 16,59 € vyplatiť oprávnenému a 1.526,37 € poukázať JUDr. P..

Z výpisov z účtov VUB banky, a.s. súd zistil, že na súkromnom účte obžalovaného bol ku dňu 01.05.2013
zostatok 4.757,78 €. Na dražobnom účte bola dňa 31.05.2013 pripísaná suma 26.526,37 €. Dňa

15.01.2014, obžalovaný previedol zo svojho súkromného účtu na dražobný účet sumu 26.526,97 €. Dňa
16.01.2014 sa na dražobnom účte nachádzala suma 53.052,75 €. Dňa 04.06.2015 obžalovaný previedol
z dražobného účtu na vlastný súkromný účet sumu 26.526,38 € a pošk. X. S. poukázal sumu 11.028,16
€. Dňa 02.07.2015 obžalovaný poukázal z dražobného účtu JUDr. P. sumu 1.526,37 €.

Obžalovaný predložil súdu čestné prehlásenie svedka K. K. zo dňa 09.07.2015, ktorého obsahom je, že
ho obžalovaný v apríli 2015 požiadal, aby zabezpečil podpísanie zmluvy o pôžičke medzi obžalovaným
ako veriteľom a poškodeným X. S. ako dlžníkom na sumu cca 20.000 € a mala byť súčasťou exekučného
konania v súvislosti so spoločnosťou A3 K., s.r.o.. K podpisu zmluvy nedošlo, nakoľko sa svedkovi
nepodarilo poškodeného S. kontaktovať.

Zo znaleckého posudku č. 3/2020 zo dňa 13.03.2020 Mgr. N. K., znalca z odboru kriminalistika,
odvetvie kriminalistické skúmanie dokumentov, vyplýva, že obžalovaný požiadal znalca o preskúmanie
kópie listiny „Potvrdenie zo dňa 05.06.2013, vystavené na sumu 26.562 € “ a zodpovedanie otázky
či fotokópia odtlačku pečiatky na potvrdení zo dňa 05.06.2013 bola vyhotovená kopírovaním pravého

odtlačku pečiatky Exekútorského úradu K. JUDr. C. J.. Znalec v záveroch uviedol, že na stanovenie
jednoznačného záveru o pravosti resp. nepravosti je potrebné preskúmať originál listiny (predložená
na skúmanie bola fotokópia). Ďalej skonštatoval, že na kópii sporného potvrdenia nie je prekopírovaný
odtlačok pečiatky Exekútorského úradu K. JUDr. C. J., ktorá bola predložená na skúmanie a nezhoduje
sa ani s ukážkami odtlačkov pečiatky na predložených porovnávacích faktúrach z rovnakého dňa, ako

bolo vyhotovené sporné potvrdenie.

Z listinných dôkazov súd ďalej poukazuje na písomné podania poškodeného k uplatnenie nároku na
náhradu škody, výpis z evidencie priestupkov a odpis registra trestov obžalovaného.

Podľa 326 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu alebo
zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech,nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci
alebo z rozhodnutia súdu, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až päť rokov. Podľa ods. 3
písm. b) Odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin
uvedený v odseku 1

alebo a spôsobí ním
značnú škodu.

Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona sa škodou malou rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur.
Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie s cieľom náležite zistiť skutkový stav veci, čo je
nevyhnutným a základným predpokladom pre spravodlivé rozhodnutie. Skutkový stav veci súd zisťoval
tak, aby o ňom neboli dôvodné pochybnosti a v rozsahu, ktorý je nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci. Srovnakou starostlivosťou súd pristupoval k objasňovaniu okolností a vykonávaniu dôkazov svedčiacich
proti obžalovanému, ako aj okolností a dôkazov svedčiacich v jeho prospech. Na hlavnom pojednávaní
boli vykonané všetky dôkazy, ktoré procesné strany obstarali, resp. navrhli. Vykonané dôkazy súd

následne starostlivo a nestranne zhodnotil, aplikujúc tak zásadu voľného hodnotenia dôkazov (§ 2
ods. 12 Trestného poriadku) a nakoľko získal vnútorné presvedčenie, že prejednaný skutok sa stal,
že ho spáchal obžalovaný a že boli splnené všetky podmienky na vyvodenie trestnej zodpovednosti
obžalovaného.

Nepochybné je, že obžalovaný JUDr. C. J. v čase spáchania skutku uvádzaného v obžalobe prokurátora,
bol v postavení verejného činiteľa, tak ako to definuje ust. § 128 Trestného zákona, keď ako súdny
exekútor poverený príslušným súdom vykonával exekúcie v prospech oprávnenej osoby - poškodeného
X. S.. Výkon funkcie súdneho exekútora bol povinný realizovať v súlade s príslušnými zákonnými
ustanoveniami, ktoré presne definujú procesný postup pri realizácii exekúcie. Vinu obžalovaného
dokazujú najmä listinné dôkazy, oboznámené na hlavnom pojednávaní, ako i výpovede poškodeného

a svedkov v konaní pred súdom, ktoré sa v podstatných okolnostiach nelíšia od skutočností, uvádzané
v trestnom oznámení či v priebehu prípravného konania. Prípadné drobné nepresnosti v uvádzaní
konkrétnych okolností o priebehu dražby vyplývajú len z odstupu času od doby skutku. Výpovede
poškodenéhoasvedkovbolikonzistentné,malivnútornúlogiku,tvrdeniabolipodporenénajmälistinnými
dôkazmi, jednoznačne preukazujúcimi jednotlivé skutkové okolnosti. Na základe všetkých opísaných

skutočností mal súd za nepochybne preukázané, že obžalovaný ako trestnoprávne zodpovedná osoba,
vykonával exekúciu v rozpore s viacerými ustanoveniami exekučného poriadku. Listinné dôkazy, najmä
výpisy z účtu, v spojení s uznesením súdu o schválení rozvrhu výťažku, ako aj svedecké výpovede
jednoznačne preukazujú, že obžalovaný nepoukázal oprávnenému X. S. v zákonnej lehote 7 dní od
právoplatnosti uznesenia súdu, t.j. do 04.06.2015 sumu 39.344,28 € určenú súdnym rozhodnutím,

ale v tejto lehote mu vyplatil len 11.028,16 €, čo je o 28.316,12 € menej, než mu ukladal zákon a
rozhodnutie súdu, pričom sumu 26.526,38 € previedol na vlastný účet. Týmto nielenže porušil svoju
zákonnú povinnosť určenú v § 165 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorá spočíva v povinnosť vydať
výťažok z exekúcie do 7 dní oprávnenému a už samotné porušenie tejto povinnosť zakladá vznik jeho
trestnej zodpovednosti, ale dokonca peniaze previedol na svoj súkromný účet, čo jasne preukazuje jeho

priamy úmysel konať v rozpore so zákonom vo vlastný prospech. Obhajobu obžalovaného, že síce
konal v rozpore so svojimi povinnosťami súdneho exekútora, ale konal tak na naliehanie samotného
poškodeného, s ktorým uzatvorili na uvedenom postupe dohodu, nepotvrdzujú žiadne dôkazy, naopak
z bankových výpisov je zrejmé, že sumu 26.526,97 € poukázal zo svojho súkromného účtu na dražobný
účet dňa 15.01.2014, teda približne o pol roka po dátume konania dražby dňa 05.06.2013. V prospech

obžalovaného teda nebol vyprodukovaný žiaden relevantný dôkaz, ktorý by potvrdzoval existenciu
takejto dohody, úradné záznamy v tomto duchu, ktoré sa nachádzali v exekučnom spisu, produkoval
sám obžalovaný, čestné prehlásenie svedka K. potvrdzuje len to, že svedok bol obžalovaným vyslaný
za poškodeným za účelom uzatvorenia nejakej dohody, ku ktorej ani neprišlo a navyše sa tak malo stať
až potom, čo príslušný súd v danej exekučnej veci pristúpil k zmene exekútora. Ďalšie tvrdenie o tzv.

„skladaní“ sa svedkov na dražobnú zábezpeku bolo vyvrátené samotnými výpoveďami svedkov pred
súdom. Taktiež zamestnankyne exekútorského úradu zhodne vypovedali, že dražba mala prebehnúť
„štandardne“, to znamená, že musela byť najprv zaplatená zábezpeka a následne aj zvyšná časť
vydraženej sumy uhradená vkladom na účet v banke. Tvrdenie obžalovaného o sfalšovanom potvrdení
pre vydražiteľa je taktiež vo vzťahu ku skutku irelevantné z dôvodu, že súdu bolo preukázané zloženie

zábezpeky v zákonom požadovanej výške, ako výpoveďami svedkov prítomných na dražbe, tak aj
listinnými dôkazmi (zápisnica o priebehu dražby, rozhodnutie súdu o schválení rozvrhu výťažku z
dražby).Bolotopovinnosťousúdnehoexekútoravystaviťotomriadnepotvrdenie,akexekútornevystavil
riadne potvrdenie, jedná sa o administratívnu chybu, ktorá však nezakladá neplatnosť samotnej dražby.
Podaný znalecký posudok naviac konštatuje, že na stanovenie jednoznačného záveru o pravosti resp.

nepravosti predloženého potvrdenia je potrebné preskúmať originál listiny (predložená na skúmanie
bola fotokópia). Tvrdeniam obžalovaného teda nezodpovedá žiaden dôkaz. Do pozornosti súd taktiež
dáva, že obžalovaný konal ako exekútor poverený súdom, preto jeho obhajoba o vkladaní vlastných
peňazí do dražobnej zábezpeky, prípadne ich požičiavanie oprávnenému, ktorý podľa zákona neskladá
dražobnú zábezpeku, či skladanie sa na dražobnú zábezpeku s aj inými osobami, je vo vzťahu ku skutku

irelevantná. Ak by aj k takémuto konaniu prišlo, bolo by taktiež v príkrom rozpore so zákonom, pretože
by nehnuteľnosť, ktorej cenu určil súd na 53.052,75 € vydražil bez zákonného oprávnenia len na sumu
25.000 €, čím by sa taktiež spreneveril výkonu svojej právomoci verejného činiteľa.Z hľadiska objektívnej stránky vo vzťahu ku skutku uvedenému vo výrokovej časti rozsudku je teda
nepochybné, že v príčinnej súvislosti s priamym úmyselným protiprávnym konaním obžalovaného
spočívajúcom v nesplnení povinnosti vyplývajúcej mu zo zákona, v úmysle zadovážiť neoprávnený

prospech, čím došlo ku trestnoprávne relevantnému následku, ktorým bol vznik škody na majetku
poškodeného vo výške celkom 28.316,12 €, zodpovedajúcej tak kvalifikačnému znaku značnej škody.
Z hľadiska subjektívnej stránky posúdil súd konanie obžalovaného ako priamy úmysel v zmysle § 15
písm. a) Trestného zákona, pričom priamy úmysel zahŕňa všetky znaky objektívnej stránky. Svojím
konaním teda obžalovaný naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty uvedeného trestného činu

zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. c), ods. 3 písm. b) Trestného zákona.

Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadol najmä na vyššie
popísaný spôsob spáchania jednotlivých činov, ich následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri úvahách o
druhu a výmere trestu tak aby spravodlivo zohľadňoval konanie obžalovaného vychádzal súd zo zásady,

že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu
(zásada proporcionálnosti trestu).

Z odpisu registra trestov vyplýva, že obvinený bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný ( r. 1998), avšak
sa na neho hľadí ako by nebol odsúdený. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR je zrejmé,

že doposiaľ nebol za priestupok prejednávaný.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona súd ďalej zisťoval aj pomer a závažnosť poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností. Pri posudzovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd u obžalovaného
zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona spočívajúcu v tom, že obžalovaný pred

spáchaním trestného činu viedol riadny život, čo je preukázané najmä listinami (odpis registra trestov,
výpis z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR). Priťažujúca okolnosť zistená nebola. U obžalovaného
prevažoval teda pomer poľahčujúcich okolností (1 : 0). V zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. súd znížil hornú
hranicu trestnej sadzby odňatia slobody o 1/3, pričom základom na zníženie trestnej sadzby je rozdiel
medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Jednou zo zásad pre ukladanie

trestov je tá, že páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere ako je to ustanovené
v Trestnom zákone, ktorý v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody. Pre
zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 3 ustanovuje Trestný zákon trest
odňatia slobody na 7 až 12 rokov. Ak by súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody čo i len
na spodnej hranici ustanovenej zákonom, bol by to sedemročný trest odňatia slobody, bez možnosti

podmienečného odkladu jeho výkonu. Pokiaľ ide o aplikáciu § 39 odsek 1 Trestného zákona súdom,
už z názvu tohto ustanovenia je zrejmé, že pôjde o ojedinelý a nie o pravidelný postup súdu. Použitie
ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona, prichádza do úvahy len vtedy, ak súd vzhľadom na okolnosti
prípadu alebo vzhľadom na pomery obvineného má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej
týmto zákonom bolo pre danú osobu neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti

postačuje aj trest kratšieho trvania, kedy možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestnej
sadzby trestu, ustanoveného týmto zákonom. Súd teda pri rozhodovaní o tom, aký druh trestu a v akej
výmere obžalovanej uloží trest, vychádzal jednak z toho, že trest má plniť nie len represívnu funkciu,
teda zabraňovať v páchaní ďalšej trestnej činnosti, a výchovnú funkciu, teda vytvárať podmienky pre
výchovu páchateľa, aby viedol riadny život, ale kladie dôraz aj na zásadu humanity, z ktorej vyplýva

zákaz neprimeranej sankcie vo vzťahu k okolnostiam prípadu alebo pomerom páchateľa a jednak z
ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., podľa ktorého, ak vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom
na pomery páchateľa má súd za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo
pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho
trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Súd

preto s prihliadnutím na zásadu primeranosti prísnosti trestu k trestnému činu obžalovanému uložil trest
odňatia slobody podľa kritérií obsiahnutých v ustanovení § 39 ods. 1 Tr. zák. (mimoriadne zníženie
trestu), nakoľko uloženie trestu odňatia slobody aj na samej dolnej hranici trestnej sadzby (7 rokov)
by bolo pre obžalovaného vzhľadom na jeho pomery a možnosti nápravy neprimerane prísne a na
zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Trestný zákon v ustanovení §

39 ods. 3 stanovuje obmedzenia pre mimoriadne zníženie trestu, ktorými je súd svojom rozhodovaní
viazaný. Podľa § 39 ods. 3 písm. d) Tr. zák. nesmie súd v danom prípade uložiť trest odňatia slobody
kratší ako 2 roky. Súd vzhľadom na okolnosti prípadu i pomery páchateľa, ide o osobu v dôchodkovom
veku, so zlým zdravotným stavom (z dôvodu ťažkej choroby obžalovaného bolo trestné stíhanie ajprerušené) výnimočne pristúpil k tomu, že pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu aplikoval ustanovenie
§ 39 ods. 1 Trestného zákona a vzhľadom na pomery obžalovaného mu mimoriadne znížil trest. Súd má
zato, že použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom, aj za zníženia hornej hranice zákonom

ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu (§ 38 ods. 3 Trestného zákona, pri prevahe poľahčujúcich
okolností), by bol pre obžalovaného neprimerane prísny a po zohľadnení aj okolností prípadu dospel
k tomu, že na nápravu obžalovaného a zabezpečenie ochrany spoločnosti postačí aj trest kratšieho
trvania, ktorý obžalovanému vymeral pod dolnou hranicou trestu ustanoveného zákonom na 3 rokov,
výkon

tohto trestu mu podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 51 ods. 1, 2 Tr. zák. podmienečne odložil na primeranú
skúšobnú dobu 4 rokov s probačným dohľadom pri uložení povinnosti spočívajúcej v podrobení sa v
súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku
alebo iného výchovného programu. Vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho doterajší život a prostredie
v ktorom žije, ako aj na okolnosti prípadu má súd za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti
a nápravu obžalovaného výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Takýto

trest podľa názoru súdu zohľadňuje možnosti nápravy páchateľa a zodpovedá zásadám individuálnej
a generálnej prevencie. Uložený trest odňatia slobody bude dostatočnou represiou pre obžalovaného
a tiež naplnením účelu, že obžalovaný sa v budúcnosti bude vyvarovať páchaniu trestnej činnosti a
starostlivejšie zváži následky svojho konania.

Súd rozhodol o nároku na náhradu škody poškodeného tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poškodený si uplatnil nárok na náhradu škody v prípravnom konaní, avšak tento nárok v konaní pred
súdom zobral späť s poukazom na skutočnosť, že o jeho nároku na náhradu škody voči obžalovanému
už rozhoduje súd v civilnom konaní (konanie vedené na OS Malacky pod sp. zn. 7C/423/2016). Neskôr
poškodený doručil súdu písomnou cestou späťvzatie späťvzatia uplatneného nároku na náhradu škody

a opätovne žiadal rozhodnúť o svojom nároku. Súd má za to, že vzhľadom na späťvzatie nároku na
náhradu škody nemôže o danom rozhodovať v tomto trestnom konaní, avšak z dôvodu právnej istoty
na strane poškodeného, uviedol do výroku rozsudku aj výrok, ktorým poškodeného odkázal na civilný
proces (naviac o danom nároku už v civilnom konaní súd aj rozhoduje).

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak

sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr.
por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli

obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)
-obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech
(§ 308/2 Tr. por.)
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.).

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.).
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.).
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.)Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.