Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. november 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/21/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113200885
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sopková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3113200885.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Sopkovej a členiek senátu

JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v spore žalobcu
TRENPEK, spol. s r. o., so sídlom Brnianska 30, Trenčín, IČO 34 150 218, zastúpeného CHMELO &
PARTNERS advokátska kancelária, spol. s r. o., so sídlom Royova 9, Piešťany, IČO: 47 255 633, proti
žalovanému A.. A. H., bytom F. XX/XX, V., zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová,
s. r. o., so sídlom
Piaristická 46/276, Trenčín, IČO 36 837 857, o zaplatenie 47.343,75 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 39Cb/46/2013-325 zo dňa 13. decembra 2021,

takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal
od žalovaného zaplatenia 47 343,75 eur s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 47 343,75 eur
od 02.01.2013 do zaplatenia, výrokom II. znalcovi Ing. Františkovi Nekorancovi voči žalobcovi priznal

nárok na znalečné v rozsahu 100 % a žalovanému proti žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania
vo výške 100 % (výrok III.).

1.2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie popísal skutkové okolnosti, zistené z vykonaného
dokazovania: Žalobca ako nájomca uzavrel dňa 30.01.2009 s prenajímateľom, COOP Jednota Trenčín,
spotrebné družstvo, nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol prenájom časti nehnuteľnosti vo vlastníctve
prenajímateľa, a to nebytových priestorov

súp. č. XXXX zapísané na LV č. XX, parc. č. XXX/XX, k. ú. B.. Predmetom nájmu bola výmera 890 m2
a nájomné bolo dojednaná vo výške 20,14 eur/m2 ročne, t. j. vo výške 17.924,72 eur bez DPH; s DPH
21.330,42 eur ročne. Dodatkom č. 1 zo dňa 27.03.2012
k nájomnej zmluve uzavretej dňa 30.01.2009 došlo k rozšíreniu predmetu nájmu o nebytové priestory
vedené na LV č. XX, parc. č. XXX/XX o výmere 126 m2, k. ú. B. a nebytové priestory vedené na
LV č. XX, parc. č. XXX/XX o výmere 306 m2, k. ú. B.. Výmera prenajímaných objektov sa zvýšila na
1.322 m2. Dodatkom č. 2 zo dňa 28.09.2012 k nájomnej zmluve zo dňa 30.01.2009 došlo k zvýšeniu

nájomného na sumu 163,3888 eur/m2 za rok bez DPH, t. j. 216.000 eur bez DPH ročne, za mesiac
18.000 eur bez DPH; s DPH 259.200 eur ročne, za mesiac 21.600 eur s účinnosťou od 01.10.2012.
Dodatok za prenajímateľa podpísal žalovaný ako predseda predstavenstva prenajímateľa a A.. A. G.,
podpredsedníčka predstavenstva prenajímateľa, a za žalobcu žalovaný. Z výpisuz obchodného registra žalobcu vyplýva, že v čase uzavretia Dodatku č. 2 k nájomnej zmluve bol
spoločníkom A.. H. O. a COOP Jednota Trenčín, spotrebné družstvo a konateľom žalobcu A.. H. O. a A..
A. H., ktorí mohli menom spoločnosti konať každý samostatne. Z výpisu z obchodného registra COOP

Jednota Trenčín, spotrebné družstvo vyplýva, že v rozhodnom čase bol predsedom predstavenstva
žalovaný. Z informácie
E.. H. R. zo dňa 30.10.2012 vyplynulo, že cena nájomného za priemyselnú halu stavebne vybudovanú
ako železobetónová konštrukcia s výplňou muriva s možnosťou pripojenia na všetky IS a s
využiteľnosťou ako sklad a pod. sa pohybuje v rozmedzí 18 - 25 eur/m2/rok. Zo stanoviska B4 REALITY

zo dňa 31.10.2012 vyplynulo, že cena nájomného sa za skladové/výrobné priestory v pôvodnom stave
alebo čiastočne zrekonštruované pohybuje
v rozmedzí 25 - 35 eur/m2/rok, za skladové/výrobné priestory po rekonštrukcii v rozmedzí
40 - 50 eur/m2/rok, obchodné priestory po rekonštrukcii 70 - 90 eur/m2/rok. V stanovisku sa tiež
uvádza, že sa jedná len o orientačné ceny. Faktúrou č. 2121447 zo dňa 02.10.2012, splatnou dňa
16.10.2012 vyfakturovala COOP Jednota Trenčín, spotrebné družstvo žalobcovi sumu nájomného za

10/2012vovýške2.662,50eursDPH.Faktúrouč.2121481zodňa31.10.2012,splatnoudňa14.11.2012
dofakturovala COOP Jednota Trenčín, spotrebné družstvo žalobcovi nájomné za 10/2012 vo výške
18.937,50 eur s DPH. Faktúrou č. 2121594 zo dňa 05.11.2012, splatnou dňa 19.11.2012 vyfakturovala
COOP Jednota Trenčín, spotrebné družstvo žalobcovi sumu nájomného za 11/2012 vo výške 21.600
eur s DPH. Faktúrou

č. 2121735 zo dňa 03.12.2012, splatnou dňa 17.12.2012 vyfakturovala COOP Jednota Trenčín,
spotrebné družstvo žalobcovi sumu nájomného za 12/2012 vo výške 2.662,50 eur
s DPH. Výzvou na náhradu škody zo dňa 21.12.2012 vyzval žalobca žalovaného na náhradu škody
vo výške 47.343,75 eur titulom náhrady škody, ktorú žalovaný spôsobil porušením povinností konateľa
žalobcu pri uzatváraní Dodatku č. 2 k nájomnej zmluve zo dňa 30.01.2009. Dovolaním sa neplatnosti

zo dňa 07.11.2012 Dodatku č. 2 k nájomnej zmluve zo dňa 30.01.2009 sa žalobca voči COOP Jednota
Trenčín, spotrebné družstvo dovolával neplatnosti predmetného dodatku, a to z dôvodu, že nové
nájomné niekoľkonásobne prevyšuje trhové nájomné ako aj z dôvodu, že dodatok podpísal za obidve
strany žalovaný. COOP Jednota Trenčín, spotrebné družstvo, dovolanie sa neplatnosti neakceptovala
s tým, že mala za to, že dodatok bol platne uzavretý. Výpoveďou nájmu nebytových priestorov zo dňa

27.02.2013 vypovedala COOP Jednota Trenčín, spotrebné družstvo nájomnú zmluvu zo dňa 30.01.2009
v znení jej dodatkov, a to v zmysle čl. XII tejto zmluvy, podľa ktorého
každá strana môže zmluvu vypovedať v 3-mesačnej výpovednej lehote. Podľa príkazu zamestnancovi
zo dňa 07.11.2012 vyplynulo, že žalobca dal príkaz svojmu zamestnancovi, aby nezahrnul faktúru č.
2121481 zo dňa 31.10.2012 do účtovníctva spoločnosti. Zo záznamu č. 10/2012 z vedenia COOP

Jednota Trenčín, SD zo dňa 17.09.2012 vyplynulo, že vedenie po oboznámení sa so situáciou u žalobcu
a zhodnotení situácie súhlasí so zvýšením nájmu na 18.000 eur/mesiac. Zo stanoviska k trhovej cene
za prenájom priestorov spoločnosti Realhaus zo dňa 21.09.2012 vyplýva, že trhová cena nájomného za
prenajímané priestory poznajúc ich polohu, stav, dostupnosť, napojenie na inžinierske siete a vybavenie
predstavuje sumu

155 - 170 eur/m2/rok. Žalobca dňa 07.12.2012 vykonal jednostranný zápočet svojich pohľadávok vo
výške 41.521,98 eur voči pohľadávkam COOP Jednota Trenčín, SD z faktúry č. 2121481 zo dňa
31.10.2012 vo výške 18.937,50 eur a z faktúry č. 2121594 zo dňa 03.11.2012 vo výške 22.584,48 eur.

1.3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 135a ods. 1, 2, 3, § 373, 269 ods. 2 Obchodného

zákonníka a konštatoval, že žaloba nie je dôvodná. Žalobca sa v konaní domáhal náhrady škody, ktorá
mala vzniknúť uzatvorením Dodatku č. 2 zo dňa 28.09.2012, titulom porušenia povinnosti konateľa.
Počas konania medzi stranami vyvstala otázka platnosti tohto dodatku, keďže žalobca sa dovolával jeho
neplatnosti. Súd prvej inštancie dotknutý dodatok preskúmal a zistil, že tento spĺňa všetky náležitosti
platnéhoprávnehoúkonu.Dodatokboluzavretýslobodne,vážne,určiteazrozumiteľne,svojimobsahom

neodporuje zákonu, zákon neobchádza a neprieči sa ani dobrým mravom, resp. nie je v rozpore so
zásadamipoctivéhoobchodnéhostyku.Pokiaľžalobcazadôvodneplatnostipovažovaltúskutočnosť,že
dodatok bol podpísaný na oboch stranách rovnakou osobou - žalovaným, k tomu súd uvádza, že výlučne
skutočnosť, že zmluva je podpísaná na strane prenajímateľa ako i nájomcu tou istou fyzickou osobou,
konkrétne žalovaným, ktorý bol riadnym konateľom žalobcu a predsedom predstavenstva prenajímateľa

(kde navyše za prenajímateľa konali dve osoby), bez ďalšieho nemôže zakladať dôvod pochybovať
o správnosti takéhoto úkonu a posudzovať ho ako konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.
Totožnosť v osobe konateľa nemôže založiť neplatnosť právneho úkonu. Ako vyplýva z ustanovenia §
135a Obchodného zákonníka, konateľ je povinný vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťoua v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Výkon funkcie konateľa s odbornou
starostlivosťou je objektívnym hľadiskom a vyžaduje, aby konateľ pri svojom rozhodovaní zaobstaral
a zohľadnil všetky objektívne možné a dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, ktoré

môžu ovplyvniť jeho rozhodnutie pri vykonávaní jeho pôsobnosti. Ďalšou požiadavkou na výkon funkcie
konateľa je, aby vykonával svoju pôsobnosť v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých spoločníkov.
Pri výkone svojej pôsobnosti konatelia zodpovedajú za škodu, ktorú spôsobili spoločnosti tým, že porušili
svoje povinnosti. Na vznik zodpovednosti konateľa za škodu sa v zmysle § 373 Obchodného zákonníka
vyžaduje splnenie nasledujúcich predpokladov: a) vznik škody, b) porušenie povinnosti, c) príčinná

súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Obchodný zákonník v ustanovení
§ 135a ods. 3 zaviedol osobitné predpoklady a dôvody, pri preukázaní ktorých konatelia nezodpovedajú
za škodu, resp. zbavia sa svojej zodpovednosti za vzniknutú škodu. Táto konštrukcia zodpovednosti
konateľa je založená na prezumpcii porušenia povinnosti konateľa konať s odbornou starostlivosťou
a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Spoločnosť uplatňujúca nárok na náhradu škody voči
konateľovi je tak povinná preukázať len vznik škody spôsobenej porušením povinnosti konateľa a

príčinnú súvislosť medzi vznikom škody
a porušením povinnosti konateľa. Porušenie povinnosti konateľa konať s odbornou starostlivosťou a
v súlade so záujmami spoločnosti je zákonom predpokladané a dôkaz opaku je na konateľovi, ktorý
musí preukázať, že konal s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že konal v súlade so záujmami
spoločnosti. V súdenej veci žalobca pôvodne videl porušenie povinnosti žalovaného ako jeho konateľa

v uzavretí Dodatku č. 2 k nájomnej zmluve, ktorým došlo k zvýšeniu nájomného nad rámec trhového
nájomného za obdobné priestory v danom čase. Počas konania však zmenil argumentáciu tak, že za
porušenie povinnosti žalovaného ako konateľa považoval samotný fakt uzavretia Dodatku č. 2, ktorým
došlo k zvýšeniu nájomného bez ohľadu na to, či nájomné bolo zvýšené na hodnotu trhového nájomného
alebo vo väčšom rozsahu. Bolo tak úlohou žalovaného v konaní preukázať, že týmto svojim konaním -

uzavretím Dodatku č. 2 k nájomnej zmluve - neporušil svoje povinnosti konateľa žalobcu. Žalovaný síce
vo svojej výpovedi vyslovene uviedol, že dostal príkaz
z predstavenstva spoločníka, COOP Jednota, na uzavretie Dodatku č. 2 k nájomnej zmluve, čo
nasvedčuje tomu, že žalovaný chtiac - nechtiac skôr uprednostňoval záujmy jedného spoločníka pred
záujmami žalobcu. Žalovaný však súčasne aj vysvetlil a preukázal,

že k rozhodnutiu spoločníka COOP Jednota o zvýšení nájomného došlo z dôvodu zlého hospodárenia
žalobcu. Nech už bol dôvod zvýšenia nájomného zo strany prenajímateľa, ktorým bola COOP Jednota,
akýkoľvek, alebo ak by došlo k zvýšeniu nájomného aj bez udania dôvodu, zastáva súd názor, že len
samotným uzavretím Dodatku č. 2 k nájomnej zmluve nedošlo k porušeniu povinnosti žalovaného ako
konateľa žalobcu. Podľa názoru súdu k takémuto konaniu na strane žalovaného by došlo, keby nájomné

bolo zvýšené nad rámec bežného trhového nájomného, čo však žalobca po zmene svojej argumentácie
už netvrdil. Súd má za to, že nemožno od prenajímateľa spravodlivo požadovať, aby na svoj úkor trpel
nižšie nájomné platené nájomcom, hoci by mohol požadovať aj vyššie, zodpovedajúce stále trhovej
hodnote nájomného. Navyše neuzavretím dodatku by žalovaný mohol vystaviť žalobcu riziku ukončenia
nájmu v priestoroch prenajímateľa, čo by rozhodne nebolo v záujme žalobcu. Ak by sa súd stotožnil s

argumentáciou žalobcu, potom by sa dospelo k absurdnej situácii, že akýkoľvek právny úkon konateľa
spoločnosti, ktorý by spoločnosť zaväzoval k vyššiemu plneniu, by spoločnosť mohla považovať za
konanie v rozpore s jej záujmami. S poukazom na uvedené za zistenia, že k porušeniu povinnosti
žalovaného ako konateľa žalobcu nedošlo, zamietol súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu a
ďalšími námietkami vznesenými

v konaní sa z dôvodu hospodárnosti nezaoberal. Čo sa týka znaleckého dokazovania, ktoré pôvodne
navrhol žalobca za účelom preukázania, že k porušeniu povinnosti žalovaným došlo tým, že nad
trhovú hodnotu nájomného uzavrel Dodatok č. 2 k nájomnej zmluve, súd od tohto dokazovania v
konečnom dôsledku upustil, a to s poukazom na zmenu argumentácie žalobcu, keď porušenie povinnosti
žalovaného videl len v samotnom uzavretí Dodatku č. 2 a v tej súvislosti považoval nariadené znalecké

dokazovanie za nadbytočné, ako aj s poukazom na nemožnosť ustálenia predmetu nájmu uvedeného
v nájomnej zmluve, nakoľko žalovaný tvrdil užívanie nehnuteľností vo väčšom rozsahu a žalobca
vzhľadom na zmenu právnej argumentácie nepovažoval za potrebné predmet nájmu upresniť. O
nároku znalca na znalečné vo vzťahu k žalobcovi súd prvej inštancie rozhodol podľa § 260 CSP.
Uviedol, že na základe návrhu žalobcu nariadil znalecké dokazovanie, od ktorého v dôsledku zmeny

právnej argumentácie žalobcu ako aj z dôvodu nemožnosti vykonania tento dôkaz, následne upustil.
Ustanovenému znalcovi však už vznikli náklady, ktoré vynaložil v súvislosti s vykonaním znaleckého
úkonu.Pretorozhodoltak,žeznalcovipriznalvočižalobcovi(nakoľkovykonanietohtodôkazunavrhoval)
nárok na náhradu znalečného, pričom o výške znalečného rozhodne samostatným uznesením. Otrovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, tak, že priznal nárok na ich náhradu žalovanému,
ktorý mal vo veci mal plný úspech s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, v ktorom namietal odvolací dôvod podľa § 365
ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že nie je v súlade s priebehom konania
záver súdu prvej inštancie, na základe ktorého súd prvej inštancie žalobu zamietol, že žalobca počas

konania zmenil svoju argumentáciu a svoj nárok na náhradu škody odvodzoval z tvrdenia, že už samotný
fakt uzatvorenia Dodatku č. 2 zo dňa 28.09.2012 k nájomnej zmluve zo dňa 30.01.2009 je porušením
povinností žalovaného ako konateľa žalobcu. Svoje pôvodné tvrdenie žalobca nekorigoval, táto otázka
nie je ani otázkou skutkovou, ale otázkou právnou, s ktorou je
v konaní povinný vysporiadať sa jedine súd. Žalobca v konaní skutkovo tvrdil, že žalovaný ako konateľ
žalobcu uzatvoril Dodatok č. 2 k nájomnej zmluve a jeho uzatvorením - vzhľadom na skutočnosť, že

na základe tohto dodatku bol žalobca povinný uhrádzať prenajímateľovi, za ktorého konal žalovaný vo
funkcii predsedu predstavenstva, nájomné
v sume nezodpovedajúcej trhovému nájomnému, - spôsobil žalobcovi škodu v žalovanej sume. Žalobca
nie je povinný tento skutok právne posúdiť. V odôvodnení rozhodnutia súd cituje právnu normu a v ďalšej
časti odôvodnenia vysvetlí, ktoré zo skutkových zistení odôvodňujú aplikáciu práve tejto normy. Táto

náležitosť odôvodnenia napadnutého rozsudku absentuje, keďže súd prvej inštancie sa nedostatočne
vyjadril k interpretácií právnych noriem aplikovaný na daný prípad. Pokiaľ nie je zrejmé, aký právny
záver o skutkovom stave veci urobil súd prvej inštancie v súdenej veci, akú skutkovú vetu podrobil
právnej kvalifikácii, keď odôvodnenie rozsudku obsahuje len zoznam čiastkových skutkových zistení
bez vytvorenia záveru o celkovom skutkovom stave, je potrebné prijať záver, že takéto rozhodnutie je

zaťažené vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril tak, že sa stotožňuje so závermi súdu prvej
inštancie, a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Poukázal na prejednaciu
zásadu, ktorá sa uplatňuje v sporovom konaní a súhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že zo strany

žalobcu došlo k zmene skutkového tvrdenia. Ak žalobca
v zastúpení vtedajším druhým konateľom neuznával dodatkom zvýšenú výšku nájmu, bolo jeho
primárnou povinnosťou túto výšku nájmu rozporovať a neuhradiť. Žalovaný taktiež tvrdí, že zvýšené
nájomné zo strany žalobcu uhradené nebolo, ak by tak došlo na základe zápočtu zo dňa 07.12 2012
zo strany A.. O., došlo by tak k tomu výlučne dobrovoľným konaním osoby, ktorá úhrady zvýšeného

nájmu vykonala. V takom prípade by ale chýbala priama a bezprostredná príčinná súvislosť vo vzťahu
k žalovanému a škodovej udalosti. Ak by aj nastal nejaký úbytok majetku v súvislosti s vymedzenou
údajnou škodovou udalosťou, tento by nebol bezprostredne v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného.
SamotnýpodpisDodatkuč.2knájomnejzmluvetakoutoškodovouudalosťouprežalobcunieje.Žalobca
v konaní ani netvrdil, že by žalovaný ako konateľ žalobcu disponoval s finančnými prostriedkami za

účelom plnenia zvýšeného nájmu žalovaným v mene žalobcu a neosvedčil, že by k takémuto plneniu
prišlo. Žalovaný svojím konaním, podpisom Dodatku č. 2 zabránil, aby došlo ku ukončeniu nájomného
vzťahu, čo vyplynulo z jeho výsluchu zo dňa 09.09.2021. Neplatenie nájomného bolo dôvodom na
výpoveď nájomnej zmluvy, čo malo za následok ukončenia akejkoľvek činnosti žalobcu.

4. Ďalšie písomné vyjadrenia vo veci podané neboli.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov.

6. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobcu
nariaďovať pojednávanie, pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani to
nevyžadoval dôležitý záujem.

7. Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).9. Žalobca v odvolaní namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, teda že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a

rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom z hľadiska
jeho obsahu je zrejmé, že namieta i to, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP).

10. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré
tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie

rozhodnutia,napredvídateľnosťrozhodnutia,nazachovanierovnostistránvkonaní, narelevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie
spravodlivosti).

11. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom

na závažnosť, zákonnosť
a pravdivosť získaných poznatkov.

12. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu

právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

13. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd na základe odvolania žalobcu

i z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré
sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho
spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie
rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací

súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o
povinnom poučení strany
v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania
za účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením
dokazovania.

14. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie 47 343,75 eur s príslušenstvom titulom
náhrady škody, ktorá mu podľa žaloby mala byť spôsobená porušením povinnosti podľa § 135a ods. 1
Obchodného zákonníka zo strany žalovaného ako konateľa žalobcu, ktorý dňa 28.09.2012 pri uzavieraní
Dodatku č. 2 k nájomnej zmluve zo dňa 30.01.2009 nekonal s odbornou starostlivosťou, v záujme

žalobcu ani v súlade so záujmami všetkých spoločníkov, keď dohodol zvýšenie nájomného výrazne nad
trhové nájomné, čím uprednostnil jedného zo spoločníkov (v ktorom subjekte vystupuje ako predseda
predstavenstva).

15. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku riadne vysporiadal so skutkovou i právnou

argumentáciou strán vznesenou v prvostupňovom konaní. Súd prvej inštancie uviedol, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal,
z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Zistený skutkový stav podriadil pod
príslušné právne normy, ktoré vo veci aplikoval a túto aplikáciu vyjadril svojím myšlienkovým postupom.Odvolací súd je toho názoru, že formulácie použité súdom prvej inštancie v odôvodnení rozsudku sú
určité a zrozumiteľné, odôvodnenie je ako celok presvedčivé a z hľadiska obsahu spĺňa aj kvalitatívnu
požiadavku. Odôvodnenie rozsudku jednoznačne spĺňa náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP, a preto

je odvolacia argumentácia žalobcu ohľadne nedostatku odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie
nedôvodná.

16. Súd prvej inštancie vec právne podradil pod ust. § 135a ods. 1, 2, 3 a § 373 Obchodného zákonníka.

17. Podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s
odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú
povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu
rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie
tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej
spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých

spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

18. Podľa § 135a ods. 2 Obchodného zákonníka konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone
svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili.
Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že

a) poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom, b) nadobudli majetok v rozpore
s § 59a.

19. Podľa § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že
postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme

spoločnosti. Konatelia nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali
uznesenie valného zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s
právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami alebo ak ide o povinnosť podať návrh na
vyhlásenie konkurzu. Ak má spoločnosť zriadenú dozornú radu, konateľov nezbavuje zodpovednosti,
ak ich konanie dozorná rada schválila.

20. V prípade zodpovednosti štatutárneho orgánu za škodu, ktorú spôsobil štatutárny orgán obchodnej
spoločnosti pri výkone svojej funkcie, hovoríme o internej zodpovednosti. Zodpovednosť konateľa za
škodu je objektívna a na vznik zodpovednosti vyžaduje ustanovenie § 373 a nasl. (1) vznik škody, (2)
porušenie povinnosti a (3) príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti. Uvedené

podmienky musia byť splnené kumulatívne.
21. Nevyhnutným predpokladom náhrady škody je v prvom rade existencia škody,
t.j. majetkovej ujmy, ktorá sa prejaví v majetku poškodeného. Pojem škody nie je vymedzený zákonnou
definíciou. Rozoznávame skutočnú škodu a ušlý zisk. Skutočná škoda je majetková ujma, ktorá sa
prejaví v majetku poškodeného a ktorá je objektívne vyčísliteľná v peniazoch. Skutočná škoda môže

mať rôzne podoby. Ušlý zisk je majetková ujma spočívajúca v tom, že nedošlo k zväčšeniu majetku
poškodeného, ktoré, nebyť vzniku škody, bolo možné vzhľadom na okolnosti (pravidelný priebeh vecí)
odôvodnene očakávať. Do pojmu náhrady škody vo všeobecnej rovine sa niekedy začleňuje aj náhrada
nemajetkovej ujmy.

22. Druhým všeobecným základom vzniku právnej zodpovednosti je porušenie právnej povinnosti, teda
správanie, ktoré sa prieči právu, a preto je protiprávne. Bez správania, ktoré je rozpore s právom,
nemožno hovoriť o zodpovednosti. Konkrétne, Obchodný zákonník
v § 135a ods. 2 len príkladom vymenúva tie povinnosti, pri porušení ktorých vzniká konateľovi

zodpovednosť za škodu. Podľa odseku 2 prvej vety tohto ustanovenia je daná zodpovednosť konateľov
zaškoduvprípadeakéhokoľvekporušeniapovinnosti,ktoréjezverenédoichpôsobnosti,t.j.bezohľadu
na to, či ide o porušenie povinnosti uvedených v § 135a ods. 2 písm. a), b) alebo či ide o porušenie
iných povinností zverených do pôsobnosti konateľov.

23. Ďalším nevyhnutným predpokladom zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti.
Príčinná súvislosť znamená, že medzi porušením povinnosti (príčinou) a vznikom škody (následkom)
musí byť vzťah príčiny a následku, teda to, že bez porušenia povinnosti (škodnej udalosti) by škodanevznikla. Táto príčina je právne relevantná len vtedy, keď je priama a nie sprostredkovaná. Príčinná
súvislosť musí byť teda preukázaná medzi konaním, resp. opomenutím a vznikom škody.

24. Konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri svojej pôsobnosti
s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Musí preto preukázať, že
postupoval s takou odbornou starostlivosťou, ktorú je možné všeobecne požadovať pri konkrétnom
konaní konateľa na daný druh konania alebo rozhodnutia. Zároveň musí byť splnená aj ďalšia
požiadavka, a to postup konateľa v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti.

25. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie síce uvádza, že žalobca pôvodne videl porušenie
povinnosti žalovaného ako jeho konateľa v uzavretí Dodatku č. 2 k nájomnej zmluve, ktorým došlo k
zvýšeniu nájomného nad rámec trhového nájomného za obdobné priestory v danom čase, ale počas
konania zmenil argumentáciu tak, že za porušenie povinnosti žalovaného ako konateľa považoval
samotný fakt uzavretia Dodatku č. 2, ktorým došlo k zvýšeniu nájomného (bez ohľadu na to, či nájomné

bolo zvýšené na hodnotu trhového nájomného alebo vo väčšom rozsahu), avšak v odôvodnení rozsudku
- odhliadnuc od faktu, že v priebehu konania súd prvej inštancie nerozhodol o pripustení zmeny
žaloby, spočívajúcej v podstatnej zmene žalobcom tvrdených skutkových okolností - sa zaoberá obomi
skutkovými situáciami.

26. V zmysle vyššie uvedeného treba tiež uviesť, že žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno, aby preukázal,
že došlo k vzniku škody s tým, že medzi tvrdeným porušením povinnosti a vznikom škody existuje
príčinná súvislosť. Vo vzťahu k dôkaznému bremenu tej-ktorej sporovej strany v tomto súdnom konaní
odvolací súd poukazuje podporne na rozhodnutie
NS ČR sp.zn. 29Cdo/440/2013, podľa ktorého člen štatutárneho orgánu kapitálovej obchodnej

spoločnosti nenesie dôkazné bremeno vo vzťahu k všetkým predpokladom vzniku zodpovednosti za
škodu spôsobenú spoločnosti. K preneseniu dôkazného bremena dochádza len čo do povinnosti
konateľa alebo člena predstavenstva preukázať, že konal so starostlivosťou riadneho hospodára.
Ohľadne vzniku škody, ako aj príčinnej súvislosti medzi škodou a protiprávnym konaním, je dôkazným
bremenom zaťažený ten, kto sa náhrady škody domáha. Ak sa nepodarí preukázať, že konateľ alebo

člen predstavenstva konal so starostlivosťou riadneho hospodára, zaťažuje neúspech v spore člena
štatutárneho orgánu (za predpokladu, že je preukázaný vznik škody, jej výška a príčinná súvislosť medzi
konaním člena štatutárneho orgánu a vznikom škody). Naproti tomu, ak sa nepodarí preukázať vznik
škody alebo príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním, je táto objektívna neistota
pripočítaná na ťarchu tomu, kto sa náhrady škody domáha.

27. Bolo tak úlohou žalobcu preukázať, že tvrdeným konaním, uzavretím Dodatku č. 2 k nájomnej
zmluve dňa 28.09.2012 v mene žalobcu žalovaným, došlo k vzniku škody na jeho majetku a že medzi
vznikom škody a konkrétnym konaním žalovaného existuje príčinná súvislosť. Sám žalobca v žalobe
i v odvolaní tvrdí, že vzhľadom na skutočnosť, že na základe tohto dodatku bol žalobca povinný

uhrádzať prenajímateľovi, za ktorého konal žalovaný vo funkcii predsedu predstavenstva nájomné v
sumenezodpovedajúcejtrhovémunájomnému,-spôsobilžalobcoviškoduvžalovanejsume.Tietosvoje
tvrdenia bol žalobca povinný i preukázať.

28. Žalobca za týmto účelom navrhol vykonať znalecké dokazovanie na stanovenie trhovej ceny

nájomného prenajatých nebytových priestorov k septembru 2012, ktorému dôkaznému návrhu súd prvej
inštancie vyhovel a uznesením č.k. 39Cb/46/2013-283 zo dňa 11.06.2021 ustanovil vo veci znalca z
odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností Ing. Františka Nekoranca, ktorému uložil
znaleckú úlohu stanoviť obvyklú trhovú cenu nájomného za prenájom nehnuteľností. Znalec súdu dňa
23.07.2021 oznámil, že pozemok parc. č. XXX/XX nebol a nie je vlastníctvom COOP Jednota Trenčín

a vzhľadom na nejasnosť jeho znaleckej úlohy nebude pokračovať vo vykonávaní znaleckej činnosti vo
veci. Žalobca súdu dňa 28.07.2021 i na pojednávaní dňa 09.09.2021 oznámil, že má za to, že vo vzťahu
k výške škody je rozhodujúci iba reálny úbytok na majetku žalobcu tak, ako tento
v majetkovej sfére žalobcu jednoznačne nastal a nariadené znalecké dokazovanie považoval za
nadbytočné.

29. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu v zmysle vyššie popísaných záverov
právnej teórie (odseky 20 až 24) potom správne vychádzal z toho, že nebolo preukázané, že by
samotným uzavretím Dodatku č. 2 k nájomnej zmluve (ktorým sa podstatne zvýšilo nájomné zanájom nehnuteľností, ktoré bol žalobca ako nájomca povinný platiť), došlo bez ďalšieho k vzniku
škody, teda majetkovej ujmy ktorá by sa prejavila na majetku žalobcu a ktorá by bola v príčinnej
súvislosti s porušením povinnosti žalovaného ako konateľa žalobcu, ako sa mylne domnieva žalobca.

Pri zovšeobecnení by totiž takýto záver znamenal, že akýkoľvek úkon konateľa obchodnej spoločnosti
v jej mene, ktorým by došlo k zmene (zvýšeniu) ceny za prijímané plnenie od tretej osoby, s ktorou je
obchodná spoločnosť v obchodnom vzťahu, by automaticky znamenal porušenie povinností konateľom
obchodnej spoločnosti v zmysle § 135a Obchodného zákonníka a zakladal by nárok spoločnosti
voči konateľovi na náhradu škody, čo úmyslom zákonodarcu nebolo. Súd prvej inštancie správne

uzavrel, že k takémuto konaniu na strane žalovaného a k vzniku škody by mohlo dôjsť, keby
nájomné bolo zvýšené nad rámec bežného trhového nájomného, čo však v konaní - vzhľadom na
nemožnosť realizovania v konaní nariadeného znaleckého dokazovania pre neustálenie predmetu
nájmu uvedeného v nájomnej zmluve, ktorú prekážku žalobca, vzhľadom na svoju argumentáciu,
že znalecké dokazovanie je nadbytočné, nepovažoval za potrebné odstrániť -, preukázané nebolo.
Súd prvej inštancie potom správne uzavrel, že v konaní nebolo preukázané splnenie zákonných

predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu podľa § 135a ods. 1 až 3 v spojení s § 373
Obchodného zákonníka, z ktorého dôvodu žalobu zamietol.

30. Ako je uvedené vyššie, súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku správne nárok žalobcu právne
posúdil podľa § 135a ods. 1,2,3, § 373 Obchodného zákonníka, prijaté právne závery náležite vysvetlil

spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
súdu prvej inštancie nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne
záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Námietka
nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie vznesená v odvolacom konaní žalobcom
preto dôvodná nebola.

31. Súd prvej inštancie správne rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania, keď podľa § 255 ods. 1
priznal žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, náhradu trov konania
v rozsahu 100 % voči neúspešnému žalobcovi. Taktiež správne rozhodol o nároku znalca na znalečné
vo vzťahu k žalobcovi podľa § 260 CSP

32. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

33.1. Odvolací súd rozhodol i o trovách odvolacieho konania.

33.2. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33.3. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

33.4. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

33.5. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
33.6. Keďže žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, odvolací súd mu podľa § 396 ods. 1 v
spojenís§255ods.1,§262ods.1CSPvovzťahukžalobcovipriznalnároknanáhradutrovodvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

33.7. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalovaného rozhodne v súlade s § 262
ods. 2 v nadväznosti na § 251 CSP súd prvej inštancie.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393

ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).