Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. december 2019

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 14C/5/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118349651
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Fedor

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2019:6118349651.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v spore žalobcov: v 1. rade. B. C., nar.

XX.XX.XXXX, v 2. rade O. C., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom S. 9, S., obaja právne zastúpení Jurek,
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Bratislava, Páričkova 15, proti žalovanému: Ing. Y. W., nar.
XX.XX.XXXX, bytom M., C. cesta 7, právne zastúpený JUDr. Michaelou Törökovou, advokátkou so
sídlom v Bratislave, 29. augusta 5, o zaplatenie 4.773,18 EUR, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaný má proti žalobcom nárok na náhradu 100% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 9.10.2018 sa žalobcovia domáhali, aby

súd vydal platobný rozkaz (podľa zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní), ktorým žalovaného
zaviaže na zaplatenie sumy 4.773,18 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 5.8.2018
do zaplatenia. Žalobu odôvodnili tým, že so žalovaným uzatvorili kúpnu zmluvu, predmetom ktorej
bol odplatný prevod nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v katastrálnom území M., Obec M., Okres
Prievidza, zapísaným na Liste vlastníctva č. XXXX a to pozemok parcela registra „C“, parc. číslo XXXX/
XXX o výmere 588m2, druh pozemku trvalé trávnaté porasty a na Liste vlastníctva č. XXXX a to
pozemok parcela registra „C“, parc. číslo XXXX/XXX. o výmere 651 m2, druh pozemku trvalé trávnaté

porasty. Dohodou zmluvných strán bola kúpna ceny stanovená vo výške 27.922,50 EUR. Žalobcovia
uhradili kúpnu cenu prevodom na bankový účet žalovaného. Žalovaný sa v zmluve zaviazal pravdivo
informovať žalobcov o všetkých dôležitých otázkach prevodu premetu kúpy. Na základe vyhlásenia
žalovanéhovčlánkuIV.bode3kúpnejzmluvymalbyťvkúpnejzmluvezahrnutýajpodielnavystavaných
inžinierskych sieťach, konkrétne na spoločnej elektrickej prípojke NN, spoločnej vodovodnej prípoje a
spoločnej kanalizácii, ktoré vybudovali pôvodní vlastníci susedných nehnuteľností. Po uhradení kúpnej
ceny a nadobudnutí vlastníckeho práva sa mali žalobcovia bezplatne na siete pripojiť, keďže kúpna cena

mala zahŕňať aj cenu za podiel na nich. Po nadobudnutí vlastníckeho práva k predmetným pozemkom sa
však vyhlásenie žalovaného ukázalo ako nepravdivé a zavádzajúce. Žalobcovia boli preto nútení uhradiť
podiel na inžinierskych sieťach spoluvlastníkom opakovane, čím žalobcom vznikli dodatočné náklady
vo výške 4.773,18 EUR, hoci uvedená suma už mala byť zahrnutá v kúpnej cene v súlade s vyhlásením
žalovaného. Žalobcovia majú vedomosť, že podiel na inžinierskych sieťach sa vzťahoval len na jeden
z dvoch prevádzaných pozemkov vo vlastníctve žalovaného, čím žalovaný uviedol žalobcov do omylu.
Žalovaný vlastnil okrem pozemku, ktorý predal žalobcom aj susedný pozemok. Uvedené dva pozemky

vznikli rozdelením pôvodného pozemku vo vlastníctve žalovaného, o ktorého predaj sa žalovaný
neúspešne snažil niekoľko rokov. Po rozdelení pozemkov bol žalovaný opakovane upozornený, že
vlastní len jeden podiel na inžinierskych sieťach, a teda po rozdelení pozemku bude jednej pozemok bez
inžinierskych sietí, a bude potrebné si podiel na druhý pozemok odkúpiť, na čo žalovaný reagoval, žesi je tejto skutočnosti vedomý. Žalovaný previedol podiel na inžinierskych sieťach, ktorý vlastnil na pani
M., z čoho vyplýva, že nemohol uvedený podiel previesť na žalobcov. Pani M. odkúpila od žalovaného
druhý pozemok ešte pred žalobcami. Žalobcovia sa žalovanej sumy domáhali titulom primeranej zľavy

z kúpnej ceny v zmysle § 597 Občianskeho zákonníka. Mali za to, že pokiaľ žalovaný deklaroval určité
skutočnosti a vlastnosti predanej veci, ktoré sa však ukázali ako nepravdivé, majú žalobcovia nárok na
dodatočnú zľavu. Uvedenú zľavu žalobcovia vyčíslili v zhode so sumou, ktorú boli povinní zaplatiť pri
kúpe podielu, ktorý im mal žalovaný v zmysle zmluvy previesť.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci platobný rozkaz zo dňa 16.11.2018, ktorým zaviazal
žalovaného, aby žalobcom zaplatil žalovanú sumu a nahradil im trovy konania.

3.Žalovanýpodalprotiplatobnémurozkazuriadneavčasodpor,ktorýodôvodniltým,ženárokuplatnený
žalobcamičododôvoduavýškyneuznáva,keďženeexistujeprávnytitulnazaplatenienimipožadovanej
sumy. V kúpnej zmluve, ktorú žalovaný uzatvoril so žalobcami bola kúpna cena dohodnutá v sume

27.922,50 EUR. V čl. IV. bod 3. Kúpnej zmluvy je uvedené, že: „V kúpnej cene je zahrnutý aj podiel
na vystavaných sietí a to spoločná elektrická prípojka NN, spoločná vodovodná prípojka a spoločná
kanalizácia.“ Žalovaný na žalobcov previedol pozemky s vybudovanými inžinierskymi sieťami. V kúpnej
zmluve sa nerieši otázka pripojenia k sieťam, iba sa konštatuje, že podiel na vystavaných sieťach je
súčasťou kúpnej ceny, z čoho vyplýva, že na základe kúpnej zmluvy žalobcovia nadobudli pozemky s

vybudovanými inžinierskymi sieťami. Otázka pripojenia sa na siete už bola v réžii žalobcov, nakoľko
žalovanému z kúpnej zmluvy nevyplývala povinnosť zabezpečiť im pripojenie na siete. Inžinierske siete
boli na prevádzaných pozemkoch vybudované pred ich prevodom na žalobcov. Tieto inžinierske siete
boli vybudované z finančných prostriedkov pôvodných vlastníkov, medzi ktorých patril aj žalovaný.
Finančné prostriedky vynaložené žalovaným na vybudovanie inžinierskych sietí boli zohľadnené v

kúpnej cene za prevádzané pozemky, a preto žalovaný neuviedol žalobcov do omylu a pozemky
previedol v stave im známom a žalobcami akceptovanom. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcov, že žalovaný
podiel na inžinierskych sieťach, ktoré vlastnil previedol spolu s pozemkom na pani M.. Žiadne takéto
zmluvné ustanovenie z kúpnej zmluvy, uzatvorenej dňa 8.6.2015 medzi žalovaným ako predávajúcim a
A. A. a T. M. ako kupujúcimi, nevyplýva. Žalobcovia zároveň nepreukázali, komu konkrétne, na základe

čoho a za čo zaplatili sumu 4.773,18 EUR. Podiel na inžinierskych sieťach už mal byť zahrnutý v kúpnej
cene. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovia neboli povinní predmetnú sumu uhradiť a pokiaľ niekomu
bezdôvodne uhradili sumu 4.773,18 EUR, žalovaný je toho názoru, že túto sumu by si mali žalobcovia
žiadať od toho, komu ju uhradili. Žalobcovia nepreukázali, že by prevádzané pozemky mali nejakú vadu,
na ktorú ich žalovaný neupozornil, a nie je ani zrejmé, aká vada mala dodatočne vyjsť najavo. Nie je

teda preukázaná ani primeranosť zľavy, ktorú si žalobcovia uplatňujú.

4. Žalobcovia po podaní odporu navrhli pokračovať v konaní a vo vyjadrení k odporu uviedli, že pozemky,
ktoré nadobudli od žalovaného boli v minulosti súčasťou celistvého pozemku v miestnej časti „Necpaly“,
ktorý bol vo vlastníctve Mesta Prievidza. Predmetný pozemok odplatne nadobudli pôvodní vlastníci, ktorí

pozemok rozčlenili na viacero parciel a následne ponúkli na predaj. Jedným z nových vlastníkov, ktorý
nadobudol vlastnícke právo k pozemkom od pôvodných vlastníkov, bol aj žalovaný, ktorý nadobudol
vlastnícke právo k pozemku o veľkosti 14,5 árov. Nakoľko k pozemkom neboli dovedené inžinierske
siete, dohodli sa vlastníci jednotlivých pozemkov, medzi ktorými bol aj žalovaný, že inžinierske siete
vybudujú na vlastné náklady, čím zvýšia využiteľnosť daných pozemkov, práve s ohľadom na možnosť

budúcej individuálnej výstavby. Celková cena za vybudovanie inžinierskych sietí predstavovala sumu
53.050,86 EUR, pričom siete boli po vybudovaní v spoluvlastníctve piatich vlastníkov: M., W. (žalovaný),
M., M. a S.. Na kanalizácii participovali aj I., Q. a O.. Z dôvodov vysokých nákladov, ktoré boli spojené s
výstavbou inžinierskych sietí sa vlastníci dohodli, že v prípade, ak bude mať niekto záujem o pripojenie
sa na predmetné inžinierske siete a nemá na nich podiel, bude povinný uhradiť sumu rovnajúcu sa

podielu na inžinierskych sieťach, čím sa refundujú vlastníkom sietí zvýšené náklady na ich vybudovanie.
Práva a povinnosti medzi vlastníkmi sa spočiatku riadili ústnymi dohodami, no pre časté spory medzi
vlastníkmi sietí, sa z iniciatívy pána S., ako jedného z vlastníkov sietí, vyhotovilo písomné znenie
spoluvlastníckych zmlúv, ktoré upravovali komplexne práva a povinnosti, ako aj možný prístup nových
vlastníkov a jeho podmienky. Súčasťou dohody medzi vlastníkmi bola aj skutočnosť, že v prípade, ak sa

jednotný pozemok následne rozdelí na menšie pozemky, ako sa to stalo aj v prípade žalovaného, bude
podiel na inžinierskych sieťach prináležať len k jednému pozemku, a k druhému pozemku bude potrebné
inžinierske siete prikúpiť. S uvedenou skutočnosťou bol od samého začiatku oboznámený aj žalovaný.
Žalovanýsaopredajsvojhopozemkupokúšalniekoľkorokov.Vcelkusamuhonepodarilopredať,takhorozdelilna2menšiečastisrozlohami,ktorévyplývajúzpredloženýchkúpnychzmlúv.Žalovanýpreviedol
vlastnícke právo k jednému z dvoch pozemkov kúpnou zmluvou v roku 2015 na pána A. a pani M.
prostredníctvom realitného makléra, pána M., ktorý zabezpečoval predaj pozemku v mene žalovaného.

Po rozdelení uvedeného pozemku na dve časti bol žalovaný opakovane upozornený maklérom aj pánom
S. na skutočnosť, že vlastní len jeden podiel na inžinierskych sieťach a po rozdelení pozemku bude
druhý pozemok bez inžinierskych sietí a bude potrebné si podiel na sieťach odkúpiť, načo žalovaný
reagoval, že si je tejto skutočnosti vedomý, a že jeden pozemok predá bez sietí alebo podiel dodatočne
odkúpi. Nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy už nebol žalovaný vlastníkom podielu na inžinierskych

sieťach, boli žalobcovia nútení kúpnu cenu vo výške 4.773,18 EUR za podiel na inžinierskych sieťach
uhradiť spoluvlastníkom, čím žalobcom vznikli dodatočné náklady vo výške 4.773,18 EUR, pričom
uvedená suma mala byť už zahrnutá v kúpnej cene v súlade s vyhlásením žalovaného. Žalobcovia majú
vedomosť o tom, že podiel na inžinierskych sieťach sa vzťahoval len na jeden z dvoch prevádzaných
pozemkov vo vlastníctve žalovaného, čím žalovaný uviedol žalobcov preukázateľne do omylu, pričom
v čase uzatvorenia zmluvy si musel byť s ohľadom na skutočnosti v tomto vyjadrení tejto skutočnosti

vedomý. Žalovaný podiel na inžinierskych sieťach, ktorý pôvodne vlastnil, previedol spolu s pozemkom
na pani M. a pána A.. V čase podpisu zmluvy so žalobcami tak už nebol vlastníkom uvedených podielov
na inžinierskych sieťach a nemohol ich ani previesť na žalobcov. Pani M. s partnerom boli pánom S.
opakovane upozornení na situáciu ohľadom možnosti pripojenia sa na spoločné siete a s prispievaním
do spoločného fondu. Na základe týchto skutočnosti si pani M. vymohla od žalovaného upraviť v zmluve

depozit v hodnote 5.000,- EUR, približne sa rovnajúcemu cene sietí, ktorý bol zložený u právnika do
okamihu, kým žalovaný nedotiahne k pozemku elektrickú prípojku. Prípojky na kanalizáciu a vodu boli
už pri pozemku. V prípade nedodržania povinnosti žalovaným by uvedený depozit bol vrátený pani
Pivkovej s partnerom. Nakoľko žalovaný podmienku na vydanie depozitu splnil, boli finančné prostriedky
vyplatené žalovanému, pani M. sa bezplatne pripojila na vybudované inžinierske siete a bola doplnená

do spoluvlastníckej zmluvy spolu s partnerom. Z ustanovenia zmluvy v článku 4.2 taktiež vyplýva,
že zmluvné strany upravujú prispievanie do Fondu, do ktorého majú však možnosť prispievať len
členovia, ktorí pristúpili k spoluvlastníckym zmluvám. Zmluvné strany teda mali medzi sebou upravené
aj pripojenie k sieťam, aj keď nie priamo v zmluve a depozit sa rovnal cenám sietí. Pani M. s partnerom
sa pripojili na siete bezplatne, nakoľko nadobudli spoluvlastnícky podiel od žalovaného. Žalobcovia teda

považujú za preukázané, že vlastnícke právo bolo spojené s pozemkom, ktorý od žalovaného nadobudla
pani M. spolu s partnerom.

5. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov k odporu uviedol, že svoj podiel na inžinierskych sieťach
nepreviedol na pána A. a pani M.. Na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 8.6.2015 previedol na

uvedených kupujúcich vlastnícke právo k pozemku parc. č. XXXX/XXX o výmere 867m2 (išlo o časť
pôvodnej parcely č. XXXX/XXX) a k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 1/10 k pozemku parc. č.
XXXX/XXX o výmere 651m2. Nič iné na nich nepreviedol. V uvedenej kúpnej zmluve sa zmluvné strany
dohodli, že predávajúci najneskôr do 90 kalendárnych dní od podpisu zmluvy zabezpečí na vlastné
náklady privedenie elektrickej prípojky k hranici pozemku parc. č. XXXX/XXX. Splnenie tejto povinnosti

bolo zabezpečené tak, že časť kúpnej ceny vo výške 5.000,-EUR bola prevedená predávajúcemu až
po splnení tejto povinnosti. Žalovaný si túto povinnosť splnil a kúpna cena mu bola vyplatená. Otázka
pripojenia na siete nebola premetom kúpnej zmluvy zo dňa 8.6.2015 a bola výlučne v réžii kupujúcich.
Žalovaný podiel na vybudovaných inžinierskych sieťach nepreviedol na kupujúcich A. A. a T. M., takýto
prejav vôle z kúpnej zmluvy zo dňa 8.6.2015 nevyplýva. Z uvedeného vyplýva, že podiel žalovaného na

novovybudovaných sieťach zostal žalovanému aj potom ako previedol vlastnícke právo k pozemkom na
kupujúcich A. A. a T. M.. Preto mu nič nebránilo aby tento podiel previedol na žalobcov na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 8.2.2018. Žalobcovia sa mohli na základe uvedenej kúpnej zmluvy domáhať možnosti
pripojiť sa k vybudovaným inžinierskym sieťam, nakoľko disponovali podielom na týchto sieťach. Ak teda
žalobcovia bezdôvodne uhradili sumu 4.773,18 EUR v prospech bližšie nekonkretizovaného príjemcu,

žalovaný za túto situáciu nenesie zodpovednosť. Žalobcovia úhradu uvedenej sumy nekonzultovali so
žalovaným.PánS.svojvoľne,bezakéhokoľvekprávnehotitulu,beztohoabytútoskutočnosťkonzultoval
so žalovaným a bez toho aby bol oboznámený s obsahom kúpnej zmluvy zo dňa 8.6.2015, vykonal
zápisy v spoluvlastníckej zmluve a jej dodatkoch, v ktorých nepravdivo uviedol, že žalovaný previedol
svoj podiel na inžinierskych sieťach na A. A. a T. M.. Žalobcovia už neboli povinní kupovať si ďalší

spoluvlastnícky podiel na vybudovaných inžinierskych sieťach, keďže ho nadobudli od žalovaného.

6. Súd vo veci nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom
svedkov a listinnými dôkazmi.7. Žalobca v 1. rade na pojednávaniach uviedol, že siete boli privedené k pozemku pani M.. Od jeho
pozemku sú vzdialené až 30 metrov. O skutočnosti, že sa nestal spoluvlastníkom inžinierskych sietí sa

dozvedel až vtedy, keď si bol vybaviť stavebné povolenie. Príslušné inštitúcie dajú povolenie až vtedy,
keď človek preukáže, že je vlastníkom sietí. Uvedenú skutočnosť sa dozvedel od pána S., ktorý si vedie
evidenciu, ktorý zo spoluvlastníkov sietí koľko zaplatil. Žalobcovi sa umožnili pripojiť na siete až po
tom, čo bolo stretnutie všetkých vlastníkov domov a pozemkov na ulici Zelená v Prievidzi, kde bolo
odsúhlasené, že zaplatil potrebnú sumu a že sa môže na siete pripojiť. Suma každého nového vlastníka,

ktorú musí zaplatiť ako podiel je vždy približne o 300 EUR nižšia ako predchádzajúca suma. Preto v
prípade pani M. by táto suma bola približne 5.000 EUR.
Keď sa chcel na tieto spoločné siete žalobca pripojiť, musel mať podiel na týchto spoločných sieťach
a pripojiť sa mohol so súhlasom ostatých spoluvlastníkov. Spoločná prípojka je v polovici cesty a od
tej spoločnej prípojky je vyvedená 32-ka rúra až na pozemok pani M., tam kde mal stáť pomyselný
dom žalovaného. Žalovaný predal podiel na sieťach pani M.. Kúpna zmluva sa uzatvára preto, aby na

katastri mohli zapísať ktorý pozemok prešiel na akého kupujúceho. Kataster však už nezaujíma to, či
sa predáva aj podiel na sieťach. Aj pani M., ktorá teraz svoj pozemok predáva má v inzeráte uvedené,
že ho predáva so sieťami.

8. Žalobkyňa v 2. rade uviedla, že aj žalovaný videl inzerát a videl v ňom to, že je pozemok predávaný

so sieťami. Pozemok bol od začiatku predávaný so sieťami.

9. Žalovaný uviedol, že po tom, čo odpredal pozemok pani M., nebol už ostatnými vlastníkmi pozemkov
prizývaný na spoločné stretnutia. Potrubia idú popri pozemku žalobcov, aj voda, aj kanalizácia,
kedykoľvek sa k nim môžu pripojiť. Elektrina je už privedená na pozemok. Prípojka pani M. sa robila z

hlavného rozvodu, ktorí patrí energetickým závodom. Pokiaľ realitný maklér komunikoval s kupujúcimi
a niečo vyhlasoval, žalovaný nevie, čo uvádzal. Pán M. sprostredkovával predaj nehnuteľnosti, ale čo
sa týka obchodných podmienok, to už on nesprostredkovával. Prvú kúpnu zmluvu vypracoval advokát
JUDr. W. T.. Žalovaný videl zmluvu prvýkrát až pri jej podpise. Myslí si, že pani M. videl prvýkrát tiež pri
podpise zmluvy. Možno sa stretli aj predtým ale nie je si istý. Tento pozemok predával bez sietí. Celý

pozemok sa predával dlhé roky ako celok so sieťami. Potom sa to rozdelilo. Prvá časť sa predávala bez
sietí a druhá so sieťami. So sieťami bol pozemok inzerovaný aj vtedy, keď ho kúpil pán Nechala. Ak by
bol prvý pozemok predávaný so sieťami, potom by už bol do konca inzerovaný bez sietí. Pozemok však
bol inzerovaný so sieťami. Ak by v roku 2015 bol pozemok predaný so sieťami, realitná kancelária by
musela potom inzerát opraviť. Žalovaného zastupoval REMAX po celý čas. Zmluvu robili oni, pripravoval

ju JUDr. T., ktorý ma kanceláriu vedľa. Žalovaný sa pamätá, sedel tam. Prvá zmluva bola uzatváraná
bez sietí a druhá so sieťami. Pani M. sa nezriekla sietí, siete sú vedené popred jej pozemok. Žalovaný s
pánom S. nekomunikoval dlhé roky. Z predloženej mailovej komunikácie vyplýva, že pána S. informoval
o tom, že pani M. predal pozemok bez sietí. Tam je vybudzovaná jedna hlavná kanalizačná a jedna
hlavná vodovodná prípojka, ale z tej hlavnej prípojky nie je nič vyvedené na pozemok pani M.. Žalovaný

sa tam bol pozrieť aj s majiteľom firmy, ktorá to vybudovala, aj to s ním konzultoval. Je tam vybudovaný
len navŕtavací pás, pre každého účastníka, ale aj ten je na spoločnom pozemku. Od toho pásu sa pripája
ventilavybudovávasašachtasvodomerom,avšakdoterazničtakénapozemkupaniM.nieje.Žalovaný
nemohol horný pozemok predať so sieťami, lebo by už potom dolný pozemok predal pod cenu.

10. Svedok Ing. B. S. uviedol, že žalovaný je jeden z pôvodných vlastníkov pozemkov. Žalobcovia kúpili
tú časť pôvodného pozemku, ktorá bola bez sietí. V januári 2018 žalovaný svedkovi poslal mail, kde sa
informoval aké sú podmienky získania podielu na sieťach. Svedok ho informoval, že je potrebné zaplatiť
podiel. O mesiac sa svedok dozvedel, že sa nehnuteľnosť predáva. Myslel si, že bez sietí. Pôvodný
pozemok pána W.a mal 14,5 áru. Pokúšal sa ho predať, ale nepodarilo sa mu to. Na jar 2015 oslovil

svedka pán M., že zastupuje žalovaného. Chceli rozdeliť pozemok na dve časti. Svedok mu uviedol, že
ho rozdeliť môže, ale že podiel na sieťach je len jeden, a že keď ho rozdelí, zostane ten podiel len pri
jednom pozemku. Potom bol uverejnený inzerát na hornú časť, ktorá mala asi 8,5 áru, k nej mali byť
predávané aj siete. Došlo k predaju pozemku pani M. a pánovi A.. Súčasťou predaja bol aj podiel na
prístupovej ceste. Prístupová cesta ešte nie je dokončená, je to len štrková cesta. Vlastníci pozemkov

na Zelenej ulici zbierajú peňažné prostriedky s cieľom, aby sa cesta dokončila. Ostatné siete už sú
dokončené, čiže tam je výška podielu na sieťach už definitívna. Voda a kanalizácia na pozemku, ktorý sa
predával pani M. už bola, elektrina tam ešte nebola. Preto si dali podmienku, aby tam žalovaný elektrinu
doviedol. Vtedy sa svedok so žalovaným stretol a povedal mu, že keď predal siete pani M., že ten dolnýpozemok siete nemá. Žalovaný mu povedal, aby sa nestaral, že si podiel k sieťam dokúpi alebo že to
predá bez sietí. Svedok má na starosti fond, ktorý sa vytváral na stavbu pozemnej komunikácie. Pokiaľ
by si pani M. musela po kúpe pozemku musela sama zaplatiť podiel na sieťach, výška jej príspevku by

bola okolo 5.300 EUR. Zápisy v spoluvlastníckej zmluve a jej dodatkoch vykonal svedok na základe toho,
že prebehol zápis na katastri. Svedok pozýval žalovaného na stretnutia spoluvlastníkov ale žalovaný na
pozvania neodpovedal. Pán M. komunikoval so svedkom aj o druhej časti pozemku a svedok ho vtedy
upozornil, že ten pozemok je bez sietí. Ale potom sa záujemca našiel.

11. Svedok S. M., realitný maklér, uviedol, že žalovaného pozná od roku 2015, ktorý bol ich klient
a riešili spolu viac vecí. Žalovaný požiadal o sprostredkovanie predaja jeho pozemku v Necpaloch,
ten mal okolo 1400 m2. Pani M. mala záujem o menší diel. Oslovili geodeta, ktorý pozemky rozdelil
geometrickým plánom. Jediné, čo ešte vybavovali bola elektrická prípojka, keďže pôvodne tam bola
iba jedna na pozemok. Veľkosť pozemku sa prispôsobila rozpočtu pani M.. Chcela stavebný pozemok.
Cena zahŕňala aj inžinierske siete. Pokuta 5.000 EUR slúžila na vytvorenie elektrickej prípojky. Pozemok

bez sietí sa nedal predať. Pani M. už mala pripravený projekt, vodovodné prípojky mala priamo pred
domom. S pánom S. komunikoval svedok kvôli podielu na ceste, ktorý je uvedený v zmluve. Ohľadom
sietí s ním nekomunikoval, lebo pani M. už siete mala. Zmluvnou pokutou si zabezpečovala pripojenie
elektriny. Tie dve ostatné siete tam už boli. Žalovaný vedel, že sa pozemok prevádza so sieťami, pani
M. mala v podmienkach aby to bol pozemok so sieťami. Neskôr však stavbu nemohla realizovať, keďže

mala zdravotné problémy. Ten pozemok bol so sieťami. Svedok však nevie, ako to bolo s tými podielmi.
Pán S. svedka aj volal na nejakú ich schôdzu, svedok však nemal čas aby tam išiel. V Prievidzi sa
prevádzajú stavebné pozemky aj bez sietí, ale musí sa zistiť či tam je možnosť pripojenia na siete. Je
možné robiť projekt aj bez sietí. Vodovodná prípojka bola privedená k pozemku pani M.. Bola pri tej
časti pozemku, ktorá kúpila pani M.. Pokuta 5.000 EUR bola za nesplnenie povinností predložiť revíznu

správu k elektrickej prípojke. Táto pokuta sa týkala len elektrickej prípojky, ostatné siete boli k pozemku
privedené, toto bola jediná neidentifikovaná prípojka. Svedok nevie, či je z hlavnej vetvy kanalizácie
urobená prípojka k pozemku pani M., pri pozemku pani M. je veľká rúra, je to vyústenie kanalizácie.
Kúpnu zmluvu robil JUDr T., bola autorizovaná. Na pozemku pani M. je hlavný uzáver vody, tak ako to
štandardne býva, štandardne sa uzáver umiestňuje pred dom. Túto prípojku vlastnil žalovaný, keďže

patrila k celému jeho veľkému pozemku. Tam je jedno potrubie, ku ktorému sa môže každý dopojiť.
Podiel, ktorý sa predával, predával sa spolu s horným pozemkom. Neriešili to, keďže prípojka ostala
na hornom pozemku, mali za samozrejmé, že k nemu patrí. So zmluvnými podmienkami oboznámil
JUDr. Lacka svedok, ale všetky zmluvné strany dostali zmluvu na pripomienkovanie. Pokiaľ je zmluva
autorizovaná, tak sa pred jej podpisom ešte nahlas účastníkom čítala.

12.Súdďalejvykonaldokazovanietýmitolistinami:výzvanazaplateniezodňa30.7.2018č.l.5+podacie
lístky, mailová komunikácia č.l. 27-28, kúpna zmluva zo dňa 8.6.2015 č.l. 29, kúpna zmluva zo dňa
8.2.2018 č.l. 41, inzercia č.l. 51, potvrdenie o vykonaní prevodu č.l. 52, tabuľka-fond Zelená ulica č.l. 53,
spoluvlastnícka zmluva č.l. 55, dodatok č. 3 č.l. 57, dodatok č. 1 č.l. 58, dodatok č. 4 č. l. 60, mailová

komunikácia č.l. 80-81, mailová komunikácia č.l. 84, fotografie č.l. 85-89, oznámenie k ohláseniu drobnej
stavby č.l. 119, kúpna zmluva č.l. 120, mailová komunikácia č.l. 123-125, sprostredkovateľská zmluva
č.l. 126, fotografie č.l. 127-142.

13. Podľa § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) ak dodatočne vyjde najavo vada, na

ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny
zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo
od zmluvy odstúpiť.

14. Podľa § 503 OZ ak chce nadobúdateľ uplatňovať nárok zo zodpovednosti za vady, pretože si

tretie osoby robia nárok na vec, musí to bez zbytočného odkladu oznámiť svojmu predchodcovi. Ak
tak neurobí, nestratí síce svoj nárok zo zodpovednosti za vady, ale jeho predchodca môže proti nemu
uplatniť všetky námietky, ktoré neboli uplatnené proti tretej osobe.

15. Podľa § 119 ods. 2 OZ nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.

16.Podľa§120ods.1OZsúčasťouvecijevšetko,čoknejpodľajejpovahypatríanemôžebyťoddelené
bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.17. Podľa § 120 ods. 2 OZ stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku.

18. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách

vodovodná prípojka je úsek potrubia spájajúci rozvádzaciu vetvu verejnej vodovodnej siete s vnútorným
vodovodomnehnuteľnostialeboobjektuokremmeradla,akjeosadené.Vodovodnáprípojkasaspravidla
pripájanaverejnývodovodnavrtávacímpásomsuzáverom.Pripojenienarozvádzaciuvetvusuzáverom
je súčasťou verejného vodovodu. Vodovodnou prípojkou sa privádza voda z verejného vodovodu do
nehnuteľnosti alebo do objektu, ktorá je pripojená na verejný vodovod. Vodovodná prípojka je vodnou

stavbou podľa osobitného predpisu.

19. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 442/2002 Z.z. kanalizačná prípojka je úsek potrubia, ktorým sa odvádzajú
odpadové vody z pozemku alebo miesta vyústenia vnútorných kanalizačných rozvodov objektu alebo
stavby až po zaústenie kanalizačnej prípojky do verejnej kanalizácie; toto zaústenie je súčasťou verejnej
kanalizácie. Kanalizačnou prípojkou sa odvádza odpadová voda z objektu alebo nehnuteľnosti, ktorá je

pripojená na verejnú kanalizáciu. Kanalizačná prípojka je vodnou stavbou, ak tak ustanovuje osobitný
predpisu.

20. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 442/2002 Z.z. vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom
kanalizačnej prípojky je osoba, ktorá zriadila prípojku na svoje náklady, a to spôsobom určeným

prevádzkovateľom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie. Ak je vlastník nehnuteľnosti
vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky, prechádza pri zmene vlastníctva
nehnuteľnosti vlastníctvo vodovodnej prípojky alebo vlastníctvo kanalizačnej prípojky na nového
vlastníka nehnuteľnosti.

21. Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike elektrická prípojka je zariadenie nízkeho
napätia, vysokého napätia, veľmi vysokého napätia a zvlášť vysokého napätia, ktoré je určené
na pripojenie odberného elektrického zariadenia odberateľa elektriny do prenosovej sústavy alebo
distribučnej sústavy.

22. Podľa § 39 ods. 7 zákona č. 251/2012 Z.z. vlastníkom elektrickej prípojky je ten, kto uhradil náklady
na jej zriadenie. Vlastník elektrickej prípojky je povinný zabezpečiť prevádzku, údržbu a opravy tak, aby
elektrická prípojka neohrozila život, zdravie a majetok osôb alebo nespôsobovala poruchy v distribučnej
sústave alebo v prenosovej sústave. Zasahovať do elektrickej prípojky môže vlastník elektrickej prípojky
len so súhlasom prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľa distribučnej sústavy.

23. Žalobcovia sa domáhali od žalovaného zaplatenia sumy 4.773,18 EUR, titulom uplatnenia si
primeranej zľavy z kúpnej ceny v zmysle § 597 Občianskeho zákonníka. Mali za to, že predaná vec má
vady, keďže na žalobcov neprešiel spoluvlastnícky podiel na inžinierskych sieťach napriek tomu, že to
bolo uvedené v zmluve, ktorú žalobcovia uzatvorili so žalovaným dňa 8.2.2018.

24. Súd konštatuje, že pokiaľ by bola preukázaná takáto vada, išlo by o právnu vadu veci tak, ako ju
chápe ustanovenie § 503 Občianskeho zákonníka. Vo všeobecnosti možno povedať, že o právnu vadu
sa jedná vtedy, keď scudziteľ nezabezpečil nadobúdateľovi také právne postavenie, ktoré mu podľa
zmluvy mal zabezpečiť. O právne vady ide najmä v prípade, keď nadobúdateľ nezískal k veci vlastnícke

alebo iné právo oprávňujúce s vecou voľne disponovať. Scudziteľ zodpovedá nadobúdateľovi za právne
vady plnenia. Táto zodpovednosť sa nevzťahuje iba na prípady, keď takéto vady možno zistiť v príslušnej
evidencii nehnuteľností. Ak by takáto právna vada vyšla najavo dodatočne, žalobcovia by mali právo na
primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady.

25. Sporným medzi stranami bolo, či sa žalobcovia naozaj stali na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej
so žalovaným aj spoluvlastníkmi inžinierskych sietí, a to konkrétne spoločnej elektrickej prípojky NN,
spoločnejvodovodnejprípojkyaspoločnejkanalizačnejprípojky.Žalobcoviatvrdili,žeajnapriektomu,že
v kúpnej zmluve zo dňa 8.2.2018 sa uvádza, že žalovaný na žalobcov previedol aj tento spoluvlastnícky
podiel, v skutočnosti tento spoluvlastnícky podiel na žalobcov prejsť nemohol, pretože ho žalovaný

previedol už predchádzajúcou kúpnou zmluvou, zo dňa 8.6.2015, ktorou predával iný svoj pozemok,
iným kupujúcim, A. A. a T.. a v čase uzatvorenia zmluvy so žalobcami, tento spoluvlastnícky podiel k
sieťam už žalovanému nepatril. Čiže žalovaný nemohol na žalobcov previesť viac práv ako sám v tom
čase mal.26. Súd sa najprv musel zaoberať právnou povahou inžinierskych sietí, ktoré mali byť predmetom
prevodu. Teda tým, či sú tieto siete stavbou, za akých okolností je možné spoluvlastnícke právo k týmto

sieťam previesť na inú osobu a tým, či je na ich prevod potrebná písomná zmluva.

27. Z Oznámenia Mesta Prievidza k ohláseniu drobnej stavby zo dňa 21.8.2008 (v spise na č.l. 119)
vyplýva, že žiadatelia (medzi ktorými bol aj žalovaný), ohlásili dňa 11.8.2008 Mestskému úradu v
Prievidzi drobnú stavbu: spoločná elektrická prípojka NN, spoločná vodovodná prípojka a spoločná

kanalizačnáprípojka.Uvedenástavbasamalarealizovaťnaviacerýchpozemkochvkatastrálnomúzemí
Prievidza, okrem iného aj na pozemku parc.č. XXXX/XXX.

28. Vzhľadom na obsah uvedeného Oznámenia Mesta Prievidza má súd za to, že uvedené prípojky,
ktoré spoluvlastníci sami zrealizovali na pozemku parc. č. XXXX/XXX nemali charakter verejného
vodovodu, verejnej kanalizácie, či verejného elektrického vedenia. Naopak, boli to súkromné prípojky.

Tieto však neboli vo vlastníctve len jednej osoby, ale boli spoluvlastníctvom viacerých osôb. Vodovodná
a kanalizačná prípojka bola v spoluvlastníctve osôb, ktoré zrealizovali stavbu týchto prípojok, v zmysle
§ 4 ods. 6 prvej vety zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a
elektrická prípojka NN bola v ich spoluvlastníctve preto, že v zmysle § 39 ods. 7 prvá veta zákona č.
251/2012 o energetike uhradili náklady na jej zriadenie.

29. Uvedené prípojky teda boli súkromné, čoho si boli ich spoluvlastníci vedomí. Svedčí o tom napokon
aj spoluvlastnícka zmluva, ktorú uzatvorili spoluvlastníci týchto prípojok dňa 11.3.2010. Z uvedenej
zmluvy vyplýva, že jej premetom je úprava práv a povinností spoluvlastníkov k spoločným inžinierskym
sieťam a k spoločnej prístupovej komunikácii, ktoré boli realizované, resp. vybudované na pozemkoch

v katastrálnom území M., a to na pozemku parc. č. XXXX, ktorý je vo vlastníctve Urbárskeho spolku
Necpaly a na pozemku parc. č. XXXX/XXX, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov susedných
pozemkov. Žalovaný ako podielový spoluvlastník pozemku parc. č. XXXX/XXX bol jednou zo zmluvných
strán tejto zmluvy a teda aj podielovým spoluvlastníkom uvedených inžinierskych sietí.

30. Z dodatku číslo 7 k spoluvlastníckej zmluve vyplýva, že dňa 28.6.2010 došlo so súhlasom všetkých
spoluvlastníkov spoločnej elektrickej prípojky k odpredaju tejto prípojky spoločnosti Stredoslovenská
energetika, a.s.. Elektrická prípojka tak prestala byť predmetom spoluvlastníckej zmluvy.

31. Žalovaný už teda nebol podielovým spoluvlastníkom elektrickej prípojky NN ani v čase uzatvárania

prvej kúpnej zmluvy v roku 2015 a nemohol ním teda byť ani v roku 2018. Nemohol tak už ani takýto
spoluvlastnícky podiel k elektrickej prípojke previesť na inú osobu. Preto, podľa názoru súdu, bolo aj
v kúpnej zmluve, uzatvorenej s kupujúcimi A. Šualíkom a T. M. ustanovenie č.l. IV. ods. 4.1, kde sa
žalovaný zaviazal, že zabezpečí na vlastné náklady privedenie elektrickej prípojky k hranici pozemku
parc. č. XXXX/XXX, pričom splnenie tejto povinnosti bolo zabezpečené zľavou z kúpnej ceny vo výške

5.000,-EUR, ktorá mala v podstate funkciu zmluvnej pokuty, hroziacej žalovanému.

32. Z ústnych vyjadrení a z písomných podaní žalobcov v konaní vyplýva, že namietali predovšetkým to,
že sa podľa ich názoru nestali spoluvlastníkmi spoločnej vodovodnej prípojky a spoločnej kanalizačnej
prípojky. Namietali tiež, že uvedené prípojky nemajú vyústenie na ich stavebnom pozemku. Podľa

tabuľky, ktorú žalobcovia súdu predložili, suma 4.773,21 EUR, ktorú žalobcovia vyplatili ostatným
spoluvlastníkom inžinierskych sietí, nezahŕňa úhradu podielu na spoločnej elektrickej prípojke. Táto
suma pozostáva z nasledovných čiastkových súm, vynaložených na uvedené účely: Vodovod (1/9)
1.784,96 EUR, Kanalizácia 1. úsek (1/12): 1.188,33 EUR, Kanalizácia 2. úsek (1/10): 763,20 EUR a
Cesta (1/9): 1.036,75 EUR.

33. Preto, vzhľadom na uvedené okolnosti, sa súd ďalej zaoberal len tým, či sa žalobcovia stali
spoluvlastníkmi spoločnej vodovodnej prípojky a spoločnej kanalizačnej prípojky. Spoluvlastnícky podiel
na pôvodne spoločnej elektrickej prípojke nemohli od žalovaného nadobudnúť. Ako vyplýva z vyššie
citovaných zákonných ustanovení, vodovodné a kanalizačné prípojky majú osobitný režim, upravený

zákonom č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a kanalizáciách. Nebolo sa preto potrebné zaoberať
tým či sú tieto prípojky stavbou v zmysle ustanovenia § 119 s 120 Občianskeho zákonníka. V zmysle
zákona č. 442/2002 Z.z. nie sú tieto prípojky súčasťou pozemku. Prevod vlastníctva k vodovodnej
alebo kanalizačnej prípojke upravuje Zákon č. 442/2002 Z.z. v ustanovení § 4 ods. 6 druhá veta, vzmysle ktorého, ak je vlastník nehnuteľnosti zároveň vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom
kanalizačnej prípojky, prechádza pri zmene vlastníctva nehnuteľnosti na nového vlastníka nehnuteľnosti
aj vlastníctvo k vodovodnej prípojke resp. vlastníctvo ku kanalizačnej prípojke.

34. Z uvedeného podľa názoru súdu vyplýva, že vlastníctvo k vodovodnej a kanalizačnej prípojke
prechádza na nového vlastníka pozemku zo zákona, a to samotným prevodom pozemku, avšak za
súčasného splnenia podmienky, že pozemok nadobúda nový vlastník od vlastníka týchto prípojok.
Spoluvlastníctvo spoločných prípojok je spojené so spoluvlastníctvom pozemku, na ktorom sú

tieto spoločné prípojky uložené, pričom v konkrétnom prípade ide o pozemok parc. číslo XXXX/
XXX. Teda pokiaľ spoluvlastník tohto pozemku, ktorý uvedenú prípojku zriadil (resp. podieľal
sa spolu s ostatnými spoluvlastníkmi na jej zriadení), prevádza svoj spoluvlastnícky podiel k
pozemku na inú osobu (nového spoluvlastníka), nadobúda táto osoba aj spoluvlastnícky podiel k
vodovodným a kanalizačným prípojkám, ktoré sú na tomto pozemku uložené. Podľa názoru súdu,
veľkosť nadobudnutého spoluvlastníckeho podielu k pozemku v tomto prípade zodpovedá veľkosti

nadobudnutého spoluvlastníckeho podielu k spoločným prípojkám.

35. Vzhľadom na uvedené súvislosti súd nesúhlasí s právnym názorom, ktorý zastáva svedok B.
S., podľa ktorého po rozdelení stavebného pozemku, ktorý patril žalovanému, zostal žalovanému iba
jeden podiel na spoločných sieťach, spojený len s jedným z novovzniknutých pozemkov a ku druhému

pozemku malo byť potrebné si spoluvlastnícky podiel k sieťam odkúpiť od ostatných spoluvlastníkov.
Spoluvlastnícky podiel k sieťam je spojený so spoluvlastníckym podielom k spoločnému pozemku parc.
č. XXXX/XXX a nie s vlastníctvom stavebného pozemku. Podľa názoru súdu, žalobcovia by podiel
na sieťach neboli nadobudli iba vtedy, ak by si boli od žalovaného kúpili len pozemok parc. č. XXXX/
XXX (teda len samotný „stavebný pozemok“), na ktorom spoločné siete nie sú uložené. Pokiaľ si však

od žalovaného kúpili aj spoluvlastnícky podiel 1/10 k pozemku parc. č. XXXX/XXX, nadobudli tým aj
spoluvlastnícky podiel 1/10 k spoločnej vodovodnej a kanalizačnej prípojke (uloženej na pozemku parc.
č. XXXX/XXX). Za rovnakých podmienok nadobudli spoluvlastnícky podiel 1/10 k spoločnej vodovodnej
prípojke a k spoločnej kanalizačnej prípojke aj prví kupujúci A. A. a T. M., ktorí od žalovaného tiež kúpili
aj spoluvlastnícky podiel 1/10 k pozemku parc. č. XXXX/XXX. Na prevod spoluvlastníckeho podielu k

spoločným prípojkám nebolo potrebné uzatvárať samostatnú zmluvu, keďže spoluvlastnícke podiely k
prípojkám prešli na kupujúcich samotným prevodom spoluvlastníckych podielov k spoločnému pozemku
parc.č. XXXX/XXX.

36. Napriek tomu, čo v konaní tvrdili žalobcovia, zo spoluvlastníckej zmluvy uzatvorenej

medzi spoluvlastníkmi spoločných prípojok (inžinierskych sietí) dňa 11.3.2010 nevyplýva dohoda
spoluvlastníkov, že v prípade, ak sa stavebné pozemky pariace jednotlivým spoluvlastníkom neskôr
rozdelia na menšie pozemky, tak bude podiel na inžinierskych sieťach prináležať len k jednému
pozemku, a k druhému pozemku bude potrebné si inžinierske siete prikúpiť. Navyše, podľa názoru súdu,
dohoda ktorá by vylučovala prevod spoluvlastníckeho podielu k prípojke na tretiu osobu spoluvlastníkom

pozemku, ktorý je zároveň aj spoluvlastníkom tejto prípojky, by bola v rozpore s ustanovením § 4 ods.
6 zákona č. 442/2002 Z.z.

37. Súd nepochybuje o tom, že žalobcovia, rovnako ako kupujúci z prvej kúpnej zmluvy, pán Šaulík
a pani M., kupovali od žalovaného pozemky s úmyslom postaviť si na týchto pozemkoch rodinný

dom. Preto ich požiadavkou nepochybne bolo, aby išlo o tzv. „pozemky so sieťami“. Je však potrebné
dôsledne rozlíšiť inžinierske siete, uložené na spoločnom pozemku (prístupovej ceste) a následne
inžinierske siete uložené na samotných (stavebných) pozemkoch, patriacich jednotlivým vlastníkom.
Medzi stranami nebolo sporné, že spoločné prípojky (inžinierske siete), t.j. samotné potrubia, sa už v
čase uzatvorenia oboch zmlúv nachádzali na pozemku parc. č. XXXX/XXX, ktorý tvorí prístupovú cestu

k jednotlivým stavebným pozemkom. Inžinierske siete (potrubia) teda sú privedené do bezprostrednej
blízkosti stavebných pozemkov. Z tohto pohľadu sa siete pri stavebných pozemkoch nachádzajú a
zároveň je aj technicky možné sa k sieťam (spoločným prípojkám) pripojiť. Na tento účel je však ešte
potrebné zrealizovať si vlastnú prípojku, t.j. potrubie vedúce z pozemku toho, ktorého vlastníka až
k spoločnej prípojke nachádzajúcej sa na parc. č. XXXX/XXX. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi

žalobcami a žalovaným výslovne nevyplýva, že by žalovaní žiadali, aby boli prípojky inžinierskych sietí
privedené priamo na ich stavebný pozemok parc. č. XXXX/XXX. Žalobcovia kúpou pozemku parc. č.
XXXX/XXX nadobudli spoluvlastnícky podiel k spoločnej vodovodnej a k spoločnej kanalizačnej prípojke
a získali tak možnosť sa k týmto sieťam (potrubiam) pripojiť. Podľa názoru súdu, pri predzmluvnýchrokovaniach si zmluvné strany celkom neobjasnili svoje požiadavky, resp. nedefinovali presné pojmy.
Medzi stranami preto zostalo aj v konaní sporné, kto mal čo presne na mysli, keď sa v rámci týchto
predzmluvných rokovaní uvádzalo, že pozemok má byť predávaný so sieťami. V kúpnej zmluve,

uzatvorenej medzi stranami sporu, je však výslovne uvedené, že premetom zmluvy je aj podiel na
„spoločných“ prípojkách. Preto súd opätovne zdôrazňuje, že z obsahu zmluvy nevyplýva, že by boli
žalobcovia v zmluve požadovali existenciu vlastných prípojok priamo na stavebnom pozemku parc.č.
XXXX/XXX. Zároveň súd poukazuje na to, že žalobcovia nezaplatili ostatným spoluvlastníkom preto, že
nemali priamo na svoj stavebný pozemok parc.č. XXXX/XXX privedené vlastné prípojky, ale preto, že

v dôsledku nesprávneho právneho názoru ostatných spoluvlastníkov spoločných prípojok si vraj museli
od nich kúpiť podiel na spoločných prípojkách uložených na pozemku parc.č. XXXX/XXX.

38. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že žalobcovia nadobudli kúpnou zmluvou spoluvlastnícky
podiel k spoločnej vodovodnej a k spoločnej kanalizačnej prípojke uloženej na pozemku parc. č. XXXX/
XXX. Veľkosť tohto podielu je 1/10 a zodpovedá veľkosti ich spoluvlastníckeho podielu k pozemku parc.

č. XXXX/XXX. Žalobcovia teda nemali povinnosť si znova kupovať spoluvlastnícky podiel k spoločným
prípojkám a kúpená vec tak nemala také právne vady aké tvrdili žalobcovia. Z uvedených dôvodov
im nevznikol nárok na zľavu z kúpnej ceny. Z výsledkov konania nevyplynul ani iný právny dôvod, na
základe ktorého by bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcom žalovanú sumu. Súd preto žalobu v celom
rozsahu zamietol.

39. Súd napokon dodáva, že hoci si žalobcovia uplatnili proti žalovanému sumu 4.773,18 EUR, ostatným
spoluvlastníkom zaplatili za podiely na spoločnej kanalizačnej prípojke a spoločnej vodovodnej prípojke
len sumu 3.736,49 EUR (viď tabuľka na č.l. 53). Sumu 1.036,72 EUR zaplatili ako podiel na spoločnej
prístupovej ceste. Podielu na spoločnej prístupovej ceste sa však kúpna zmluva zo dňa 8.2.2018

netýkala. V zmluve sa tento podiel nespomína a ani žalobcovia sa nedomáhali tohto podielu od
žalovaného. V časti o zaplatenie sumy 1.036,72 EUR s príslušenstvom by teda nebolo možné žalobe
vyhovieť ani vtedy, ak by súd dospel k záveru, že im vznikol nárok na zľavu z kúpnej ceny.

40. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

42. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

43. Žalovaný mal v konaní plný úspech, keďže žaloba bola zamietnutá. Súd mu preto priznal náhradu
trov konania v plnom rozsahu. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský
súd v Trenčíne.

Podľa § 393 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.