Uznesenie – Majetok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. september 2022

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Špecializovaný trestný súd
Spisová značka: 12T/7/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 9522100160
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Stieranka
ECLI: ECLI:SK:SSPK:2022:9522100160.1

Uznesenie
Samosudca Špecializovaného trestného súdu JUDr. Rastislav Stieranka v trestnej veci obvineného B..
H. D. o preskúmaní obžaloby v Banskej Bystrici dňa 09.09.2022 takto

r o z h o d o l :

Súd podľa § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku
odmieta obžalobu
podanú prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn.
VII/1 Gv 41/2021/1000 zo dňa 17.05.2022 na obvineného B.. H. D., D.., nar. XX.XX.XXXX vo H. nad
F., trvalý pobyt: R., W. ul. č. X/Y.
a vracia vec prokurátorovi.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, C.. Peter Kysel,
podal na Špecializovanom trestnom súde dňa 17.05.2022 obžalobu voči obvinenému (zv. 9, č.l. 3502)
pre skutok, v zmysle ktorého:
- obvinený, v tom čase ako riaditeľ Slovenskej informačnej služby (ďalej len „SIS“) v presne nezistenom
čase na prelome mesiacov jún a júl 2020, pravdepodobne pred dňom 06.07.2020, spoločne s C.. R.
R., v tom čase 1. námestníkom riaditeľa SIS, v priestoroch SIS v Bratislave, spoločne vyzradili C.. F.
G., ako nepovolanej osobe, informáciu o spravodajskom rozpracovaní osoby C.. Q. L., teda informácie
v stupni utajenia „Dôverné“, načo C.. F. G. prezentoval pred obvineným a C.. R. R. požiadavku od C..
Q. L., aby ako vedúci predstavitelia SIS za finančnú odmenu zabezpečili, aby SIS utlmila spravodajské
rozpracovanie C.. Q. L., prípadne aby informácie získané spravodajskou činnosťou SIS nemali na C..
Q. L. negatívne následky, s čím obvinený a C.. R. R. súhlasili, na čo C.. L., v presne nezistený deň,
pravdepodobne v období od 12.08.2020 do 16.08.2020 v kaštieli v obci U.B. - F.. XXX odovzdal C..
G. obálku s finančnou hotovosťou 40.000,- € určenú pre vedenie SIS, približne o deň alebo o dva
C.. G. odovzdal túto obálku s finančnou hotovosťou C.. R. R. v kancelárii spol. LAMA SK, s.r.o., v
administratívnej budove v Bratislave na Trnavskej ulici č. 100 s odôvodnením, načo C.. R. polovicu
peňazí 20.000,- € odovzdal v kancelárii riaditeľa SIS v Bratislave obvinenému, ktorý ich prijal, následne
spravodajské rozpracovanie osoby C.. L. pokračovalo v už realizovanom rozsahu s tým, že podľa
ich vzájomnej dohody sa malo utlmovať, načo následne dňa 01.10.2020 potom, ako C.. R. zistil, že
podriadení príslušníci SIS zistili ďalší telefonický kontakt, ktorý by mohol používať C.. L. a na ktorý bol so
súhlasom sudcu Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Ntt/234/2020-2-D-KS BA od 01.10.2020 nasadený
informačno-technický prostriedok, o vydaní súhlasu ako aj odpočúvaní tohto telefonického kontaktu
obratom informoval obvineného, ktorý vydal pokyn, aby bol tento informačno- technický prostriedok
predčasne ukončený, čo sa aj dňa 02.10.2020 stalo, pričom obvinený tak konal z dôvodu prevzatia
finančných prostriedkov pochádzajúcich od C.. L., ako aj za účelom nezískavania ďalších možných
spravodajských informácií k tejto osobe, čím obvinený vykonával svoju zverenú právomoc riaditeľa SIS
spôsobom odporujúcim ustanoveniam § 48 ods. 3 písm. a), písm. f), písm. i) zákona č. 73/1998 Z.z. a
oprávnenia podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 166/2003 Z.z., na základe § 10 ods. 1 písm. b) zákona
č. 46/1993 Z.z., ňou vykonávané na základe plnenia jej úloh podľa § 2 zák. č. 46/1993 Z.z., nariadil

nevyužívať z iných ako zákonných dôvodov, pričom o vine osôb C.. Q. L., C.. F. G. a C.. R. R. za tento
skutok nebolo zatiaľ právoplatne rozhodnuté v inom trestnom konaní.
Takéto údajné konanie navrhol prokurátor v podanej obžalobe voči obvinenému právne kvalifikovať ako
zločin „Prijímanie úplatku“ podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., zločin „Zneužívanie právomoci verejného
činiteľa“ podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Tr. zák., s poukazom na § 140 písm. a) Tr. zák. a
ako prečin „Ohrozenie dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti“ podľa § 353 ods. 1 Tr. zák.
Po podaní obžaloby a jej následnom doručení obvinenému a jeho obhajcovi boli súdu doručené tri
rozsiahle podania obvineného (celkovo 145 strán), ktorými:
- dňa 26.05.2022 (zv. 9, č.l. 3530-3542) navrhol odmietnuť obžalobu
- dňa 01.06.2022 (zv. 9, č.l. 3752-3785) predložil súdu svoje návrhy na vykonanie dokazovania na
hlavnom pojednávaní
- dňa 06.06.2022 (zv. 10, č.l. 3789-3849) podal trestné oznámenie voči dozorovému prokurátorovi pre
jeho procesný postup v tejto trestnej veci
- dňa 08.08.2022 (zv. 10, č.l. 3851-3887) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym
dvorom Európskej únie, a zároveň ešte doplnil svoj predchádzajúci návrh na odmietnutie obžaloby.
Okrem toho boli súdu dňa 26.05.2022 z Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky doručené návrhy
a podania obvineného (207 strán), ktorými sa tento ešte počas prípravného konania (pred podaním
obžaloby) domáhal svojich práv podávaním návrhov podľa § 363 Tr. por. (zv. 9, č.l. 3543-3749).
V sprievodnom liste k týmto podaniam prokurátorka GP SR, JUDr. Martina Cibuľová, o.i. upozornila,
že v priebehu prípravného konania konal a rozhodol nepríslušný prokurátor o podanej sťažnosti obv.
D. voči nevylúčeniu sa dozorového prokurátora, pričom poukázala na špecifickú právnu úpravu v tomto
smere (zv. 9, č.l. 3543).
Samosudca v zmysle § 241 ods. 1 Tr. por. podanú obžalobu (vrátane vyšetrovacieho spisu a dodatočne
doručených podaní) preskúmal, pričom zistil existenciu zákonných dôvodov na odmietnutie obžaloby
a vrátenie veci späť prokurátorovi, vzhľadom na závažné procesné chyby, v dôsledku ktorých bolo
porušené právo obvineného na jeho riadnu obhajobu.
A. Porušenie práva na záverečné preštudovanie spisu
V zmysle ustanovenia § 208 ods. 1 Tr. por. ak policajt považuje vyšetrovanie za skončené a jeho výsledky
za postačujúce na podanie návrhu na obžalobu alebo na iné rozhodnutie, umožní obvinenému:
- v primeranej lehote preštudovať sa spisy
- v primeranej lehote podať návrhy na doplnenie vyšetrovania.
V danom prípade vyšetrovateľ dňa 04.05.2022 už považoval vyšetrovanie za skončené a oznámil
obvinenému a jeho obhajcom termín na preštudovanie spisu dňa 09.05.2022 (zv. 8, č.l. 3441).
Obhajcovia a obvinený ešte v ten istý deň (04.05.2022) vyšetrovateľovi oznámili, že v určený termín
(09.05.2022) sa tohto úkonu nemôžu zúčastniť kvôli kolízií iných pracovných povinností obhajcov, pričom
obvinený o.i. uviedol, že sa chce úkonu zúčastniť a realizovať ho v prítomnosti svojich obhajcov (zv. 8,
č.l. 3447-3448).
Následne obvinený požiadal o zmenu termínu záverečného preštudovania spisu ešte aj osobitným
podaním, ktoré bolo vyšetrovateľovi doručené dňa 06.05.2022 (zv. 8, č.l. 3460). Týmto podaním
obvinený zopakoval svoj záujem zúčastniť sa osobne preštudovania spisu, ako aj predniesť svoje
návrhy na doplnenie dokazovania, pričom doplnil, že medzičasom sa stal práceneschopný. Zo súbežne
pripojeného lekárskeho potvrdenia vyplýva, že obvinenému bola dňa 06.05.2022 diagnostikovaná
akútna hnisavá bronchitída (kód J20.8 podľa MKCH-10) a neboli mu povolené ani vychádzky vzhľadom
na možné závažné zhoršenie jeho zdravotného stavu (zv. 8, č.l. 3455-3456).
Vyšetrovateľ dňa 09.05.2022 ráno oznámil obvinenému a jeho obhajcom, že neakceptuje ich žiadosti o
zmenu termínu nariadeného úkonu a preštudovanie sa uskutoční v ten istý deň (zv. 8, č.l. 3463).
Obvinený (prostredníctvom obhajcu) vzápätí elektronicky zaslal vyšetrovateľovi svoje návrhy na
doplnenie dokazovania a tiež návrh na preskúmanie postupu vyšetrovateľa podľa ust. § 210 Tr. por. (zv.
8, č.l. 3475).
Vyšetrovateľ tieto návrhy obvineného neakceptoval a ešte v ten deň vypracoval návrh na podanie
obžaloby, avšak bez odôvodnenia (§ 209 ods. 1 druhá veta Tr. por.). V spise je založené vyjadrenie
vyšetrovateľa k návrhom obvineného na doplnenie dokazovania, ale chýba doklad o tom, kedy bolo také
vyjadrenie doručené obvinenému či jeho obhajcom (zv. 8, č.l. 3491). Obdobne je v spise založené aj
vyjadrenie prokurátora k návrhu obvineného na preskúmanie postupu vyšetrovateľa prokurátorovi podľa
§ 210 Tr. por., ale chýba doklad o tom, kedy bola táto odpoveď doručená obvinenému či jeho obhajcom
(zv. 8, č.l. 3501).
Vzhľadom na vyššie uvedené (chronologicky opísané) skutočnosti súd konštatuje, že vyšetrovateľ
nedodržal postup upravený v ust. § 208 ods. 1 Tr. por., v dôsledku čoho bolo porušené právo obvineného

na záverečné preštudovanie spisu v primeranej lehote. V tejto súvislosti súd poukazuje na niektoré
judikované úvahy, z ktorých čerpal:
Právo na preštudovanie celého spisového materiálu po skončení vyšetrovania (vrátane práva podať
návrhy na doplnenie vyšetrovania) zakotvené v ust. § 208 Tr. por. je významnou súčasťou práva
obvineného na jeho obhajobu. Tento inštitút zároveň slúži aj na preverenie procesného postupu vo
vyšetrovaní a citeľne napomáha naplneniu zásady zistenia skutkového stavu v takej kvalite, ktorá
vylučuje dôvodné pochybnosti. Významu tohto inštitútu preto musí zodpovedať aj prístup orgánov
činných v trestnom konaní a súdu tak, aby bol reálne a v plnom rozsahu naplnený (ZSP č. 82/2008).
Právo obhajcu preštudovať spisy v primeranej lehote nemožno posudzovať autonómne, bez zreteľa na
jeho povinnosti, ktoré mu vyplývajú z ustanovení § 44 Tr, por., najmä na jeho povinnosť poskytovať
obvinenému potrebnú právnu pomoc, pretože inak ústavou a zákonom zaručené právo obvineného na
obhajobu, ktoré zahŕňa aj právo radiť sa s obhajcom a obhajovať sa jeho prostredníctvom, by v takej
dôležitej fáze trestného stíhania (skončenie vyšetrovania) nemalo reálny obsah a zmysel (uzn. NS SR
sp. zn. 2To/2/2005 zo dňa 01.11.2008).
Za nevyužitie práva na preštudovanie spisu treba považovať rezignáciu obvineného na ich využitie
výlučne zo subjektívnych dôvodov. Za jeho rezignáciu nemožno považovať situáciu, keď sa obvinený
alebo obhajca z objektívnych dôvodov nedostavia na preštudovanie spisu a svoju neúčasť riadne
ospravedlnia. Ani snaha OČTK o urýchlené skončenie vyšetrovania nemôže konvalidovať porušenie
práva obvineného na spravodlivý a férový proces vo forme neumožnenia mu riadne preštudovať spis,
ak taký úkon bolo možné bez problémov vykonať (uzn. NS SR sp. zn. 3Tost/9/2019 zo dňa 01.06.2021
- ZSP č. 29/2021).
V posudzovanom prípade nešlo o tzv. väzobnú vec, v ktorej by bolo potrebné konať prednostne a
urýchlene (§ 2 ods. 6 druhá veta Tr. por.). Vyšetrovateľ však oznámil ukončenie vyšetrovania hneď
nasledujúci deň potom, ako bol prvýkrát (v pozícii svedka) vypočutý C.. Q. L. (zv. 8, č.l. 3182),
ktorého zmenenú výpoveď mohol obv. B.. D. vnímať ako zásadný obrat dôkaznej situácie. Napriek
tomu vyšetrovateľ už nasledujúci deň oznámil, že dokazovanie považuje za skončené a neakceptoval
požiadavku na vypočutie obvineného či aspoň na jeho konfrontáciu so svedkom C.. L..
Termín na preštudovanie spisu vyšetrovateľ určil s predstihom len troch pracovných dní, pričom obvinený
aj jeho obhajcovia mu hneď v ten deň deklarovali svoj záujem zúčastniť sa nariadeného úkonu, akurát v
inom termíne - obhajcovia pre kolíziu s inými povinnosťami a obvinený pre záujem realizovať toto svoje
právo v prítomnosti obhajcov.
Dodatočne (06.05.2022) však obvinený predložil potvrdenie o svojej práceneschopnosti, vrátane
lekárskej správy obsahujúcej aj vyjadrenie: „... bez vychádzok, z dôvodu možného závažného zhoršenia
zdravotného stavu“. Voči formulácii tohto ospravedlnenia či k textu lekárskej správy vyšetrovateľ
neuviedol žiadne výhrady, len obvinenému po troch dňoch (v deň nariadeného úkonu) stroho oznámil,
že jeho ospravedlnenie neakceptuje (zv. 8, č.l. 3463).
Neskôr vyšetrovateľ uviedol, že zo strany obvineného a jeho obhajcov išlo o obštrukčné konanie (zv. 8,
č.l. 3496). Obdobne vyhodnotil konanie obvineného a jeho obhajcov aj prokurátor v závere odôvodnenia
ním podanej obžaloby (zv. 9, č.l. 3516).
V zásade platí, že orgány činné v trestnom konaní nie sú oprávnené preskúmavať a hodnotiť dôvodnosť
lekárskych potvrdení, keďže v tomto smere obvykle nedisponujú odbornými znalosťami. Voči konaniu,
ktoré sa im javilo ako obštrukčné, je potrebné bojovať férovým spôsobom. Orgány štátu nemôžu skĺznuť
do subjektívneho (emóciami ovládaného) procesného postupu.
Pokiaľ teda mal vyšetrovateľ pochybnosti, či obvinený skutočne nie je schopný riadne absolvovať
nariadený úkon (študovať vyšetrovací spis a podávať návrhy na doplnenie dokazovania počas trvania
akútnej hnisavej bronchitídy), mohol požiadať o preverenie dôvodnosti jeho práce-neschopnosti, príp.
iniciovať kontrolu dodržiavania liečebného režimu. Súd opäť poznamenáva, že nešlo o väzobnú
(urgentnú) vec a nešlo ani o úkon, na ktorý by bol obvinený predvolaný v zmysle ustanovenia § 120 Tr.
por., ktoré je označené ako „Predvolanie a predvedenie obvineného“.
Súd teda konštatuje, že obvinený riadne a včas ospravedlnil svoju neúčasť na úkone, ktorý bol následne
„zrealizovaný“ v jeho neprítomnosti v rozpore s ust. § 208 Tr. por.
B. Nerozhodnutie o námietke zaujatosti prokurátora
V danom prípade obv. D. ešte počas prípravného konania (zv. 7, č.l. 2729-2892) namietol zaujatosť
prokurátora JUDr. Petra Kysela, ktorý vykonával dozor nad dodržiavaním zákonnosti v celom prípravnom
konaní (§ 230 ods. 1 Tr. por.).
Prokurátor rozhodol o svojom nevylúčení, pričom obvinený podal voči takému uzneseniu sťažnosť,
o ktorej konal a rozhodol zástupca špeciálneho prokurátora (zv. 7, č.l. 2903), ktorý svoju právomoc
nesprávne odvodil poukazom na ust. § 190 ods. 2 písm. b) Tr. por.

Postup pri rozhodovaní o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu o (ne-)vylúčení je v Trestnom poriadku
osobitne upravený (lex specialis - § 32 ods. 5 Tr. por.), preto sa všeobecné ustanovenie (§ 190 ods. 2
Tr. por.) nepoužije.
Trestný poriadok teda rozlišuje medzi označením prokurátora, ktorý má rozhodnúť o sťažnosti podľa §
190 ods. 2 písm. b) Tr. por. (nadriadený prokurátor) a označením prokurátora, ktorý má rozhodnúť o
sťažnosti podľa § 32 ods. 5 písm. b) Tr. por. (bezprostredne nadriadený prokurátor).
Mohlo by sa zdať, že ide len o lingvistickú nejednotnosť zákonodarcu, lenže rovnako medzi označeniami
„nadriadený prokurátor“ a „bez prostredne nadriadený prokurátor“ rozlišuje aj Zákon o prokuratúre, ktorý
obsahuje aj podrobnú definíciu týchto označení (§ 53 a § 54 zák. č. 153/2001 Z.z.). Trestný poriadok síce
neobsahuje vlastnú definíciu týchto dvoch pojmov (napr. v § 10 Tr. por.), avšak v ustanoveniach § 53
ods. 3 a § 54 ods. 4 zákona č. 153/2001 Z.z. je výslovne uvedené, že definície týchto pojmov obsiahnuté
Zákone o prokuratúre sa majú použiť aj pre prípad ich použitia v Trestnom poriadku.
V zmysle ust. § 32 ods. 5 písm. b) Tr. por. mal teda o sťažnosti obvineného voči uzneseniu JUDr. Kysela
rozhodovať jemu bezprostredne nadriadený prokurátor. Takým prokurátorom bol v zmysle ust. § 53 ods.
1 písm. b) zákona č. 153/2001 Z.z., v spojení s § 4 ods. 3 druhá veta zákona č. 154/2001 Z.z., vedúci
oddelenia, na ktorom bol namietaný prokurátor v tom čase služobne zaradený a nie špeciálny prokurátor,
resp. jeho zástupca.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že doteraz nebolo riadne rozhodnuté o
sťažnosti obv. D. voči uzneseniu o nevylúčení dozorového prokurátora. V tejto súvislosti je potrebné
uviesť, že kým nie je právoplatne rozhodnuté o podanej námietke, môže taký prokurátor realizovať len
úkony, ktoré sú už nariadené alebo ktorých nevykonanie by mohlo ohroziť účel trestného konania (§ 32
ods. 4 Tr. por.). Podanie obžaloby však takým úkonom v tejto neväzobnej veci nebolo.
C. Nerovnaká starostlivosť pri objasňovaní veci
V zmysle § 2 ods. 10 Tr. por. majú OČTK s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti svedčiace
v prospech aj v neprospech obvineného a v oboch smeroch vykonávať dôkazy tak, aby umožnili súdu
spravodlivé rozhodnutie.
Súd akceptuje, že dozor nad dodržiavaním zákonnosti, vrátane vyššie uvedených zásad, vykonáva v
prípravnom konaní prokurátor ako dominus litis prípravného konania (§ 230 ods. 1 Tr. por.), čo napokon
opakovane potvrdzuje už ustálená judikatúra, ktorej časť súd uvádza:
Porušenie povinnosti zistiť skutkový stav bez dôvodných pochybností a porušenie na to nadväzujúcich
povinností OČTK ustanovených v § 2 ods. 10 Tr. por. nie je procesnou chybou a nie je sankcionované
rozhodnutím o odmietnutí obžaloby. Sankciu predstavuje neunesenie dôkazného bremena prokurátorom
v súdnom konaní, a to vo vzťahu ku všetkým skutkovým zisteniam relevantným ako kvalifikačný moment
z hľadiska uznania viny, čomu zodpovedá výrok súdu podľa § 285 písm. a) alebo písm. c) Tr. por., alebo
skutková a kvalifikačná úprava žalovaného činu v prospech obžalovaného. Procesnou chybou (§ 241
ods. 1 písm. f) Tr. por.) sa rozumie nedodržanie závažných formálnych náležitostí postupu a úkonov v
prípravnom konaní. Úprava práv obhajoby, ktorej porušenie je zákonom len demonštratívne uvedené
ako procesná chyba, sa odvíja od ustanovení § 34 ods. 1 Tr. por. a § 44 ods. 2 Tr. por. (Rt-118/2014).
Ak má prokurátor v trestnom konaní niesť zodpovednosť za dokázanie viny obvineného v konaní pred
súdom a ak má súd v tomto konaní vystupovať ako nestranný orgán, nemožno zároveň opodstatnene
požadovať, aby súd vo vzťahu k prípravnému konaniu plnil úlohu „prieskumného vyšetrovateľa“ a aby
svojím rozhodnutím pri preskúmaní obžaloby určoval, či prokurátor môže a akým spôsobom má uniesť
dôkazné bremeno v súdnom konaní, ako má byť obžaloba odôvodnená a čo musí obsahovať, aby
obstála v súdnom konaní pre uznanie viny obvineného (ZSP č. 38/2014).
Súd teda v tomto štádiu trestného konania nehodnotil aktuálny stav dôkaznej situácie. Možno však
prisvedčiť obvinenému, že postup OČTK (najmä v závere vyšetrovania) sa mu mohol javiť ako
tendenčný, bez snahy o objektívne vyšetrenie tejto trestnej veci, t.j. v rozpore s § 2 ods. 10 posledná
veta Tr. por.
Objasňovaniu okolností s rovnakou starostlivosťou v prospech i v neprospech obvineného nesvedčí
odmietnutie návrhu na vykonanie výsluchu (konfrontácie) obv. D. potom, čo svedok C.. Q. L. dňa
03.05.2022 prvýkrát vypovedal voči obvinenému.
Isteže, nemožno spravodlivo požadovať, aby orgány činné v trestnom konaní neustále „prepočúvali“
osoby, ktoré mali byť zainteresované na páchaní činu. To však neplatí v situácii, kedy bývalý
spoluobvinený (teraz ako svedok) zásadným spôsobom zmení svoje dovtedajšie tvrdenia, pričom OČTK
túto zmenenú výpoveď vyhodnotia ako usvedčujúci dôkaz v neprospech obvineného (zv. 8, č.l. 3501) a
vyšetrovanie neväzobnej veci vzápätí ihneď ukončia...
Opakovane oneskorené oznámenie stanoviska vyšetrovateľa o odmietnutí dôkazov navrhovaných
obvineným (zv. 8, č.l. 3394 aj 3491) tiež nijako nenasvedčuje záujmu OČTK objasňovať vec s rovnakou

starostlivosťou v prospech aj v neprospech obvineného a vykonávať dôkazy v oboch smeroch tak, aby
umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie (§ 2 ods. 10 Tr. por.). Prenechávanie vykonania dôkazov na súd,
ako to uviedol vyšetrovateľ v stanovisku k návrhu obvineného na doplnenie dokazovania (zv. 8, č.l.
3492), je v protiklade s touto povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní.
V tejto súvislosti možno poukázať aj na odmietnutie návrhov obvineného na vypočutie niektorých
príslušníkov SIS s tým, že ich vyjadrenia boli spísané vo forme úradných záznamov SIS, ktoré
vyšetrovateľ považoval za postačujúce (zv. 7, č.l. 3043). Aj prokurátor považuje vyjadrenia týchto osôb
zrejme za dôležité, ale navrhuje ich vykonať pred súdom len ako tzv. listinný dôkaz (zv. 9, č.l. 3517).
Takýto prístup zvolili OČTK napriek tomu, že v právnej praxi je už ustálené, že úradný záznam v
zásade nemôže slúžiť ako dôkaz, ak osobu, ktorej vyjadrenie úradný záznam obsahuje, možno v konaní
procesným spôsobom vypočuť (obdobne Rt-17/1997-II., ZSP č. 39/2020-II., Rt-26/1989, Rt-45/2003-
ČR). Tento záver platí o to skôr, ak úradné záznamy mali byť spísané len v rámci SIS, ktorá ani nebola
v pozícii orgánu činného v trestnom konaní. Navrhnutím procesne nevykonateľného dôkazu OČTK
presunuli na súd realizáciu prípadného výsluchu týchto osôb, vrátane zbavenia ich mlčanlivosti.
V závere možno zhrnúť, že vyššie uvedené pochybenia (A. až C.) nemožno bagatelizovať a paušálne
odmietať s tým, že výkonu práv obvineného bude učinené zadosť dodatočne - až v konaní pred
súdom. Takto je potrebné nahliadať aj na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý obvykle
zasahuje až vtedy, keď zistí porušenie ústavných (základných) práv sťažujúcej sa osoby (čl. 127 ods.
1 Ústavy SR). Všeobecné súdy však môžu a majú priebežne naprávať aj iné (procesné) pochybenia.
Ak ide o závažné procesné chyby zistené po podaní obžaloby, je povinnosťou (nie možnosťou) súdu
odmietnuť obžalobu a vrátiť vec prokurátorovi.
Ústavný súd opakovane konštatuje, že trestné konanie je od svojho začiatku až po koniec procesom,
v rámci ktorého sa pri vykonávaní jednotlivých úkonov môžu zo strany OČTK a súdov naprávať, resp.
korigovať jednotlivé pochybenia, ku ktorým došlo v predchádzajúcich štádiách trestného konania. Preto
spravidla až po právoplatnom skončení trestného konania možno na Ústavnom súde namietať také
pochybenia príslušných orgánov verejnej moci, ktoré neboli odstránené v jeho dovtedajšom priebehu a
ktoré mohli vo svojich dôsledkoch spôsobiť porušenie práv a slobôd.
Zároveň však Ústavný súd zdôrazňuje, že tento právny názor nemožno uplatňovať formalisticky
bez ohľadu na podstatu a účel jednotlivých štádií trestného konania, vrátane štádia predbežného
preskúmania obžaloby, v ktorom sa zásadným spôsobom mení právne postavenie fyzickej osoby,
proti ktorej sa vedie trestné konanie. Paušálne odmietanie sťažností s odkazom na skutočnosť, že
obžalovaný ešte bude mať (v ďalších štádiách trestného konania) možnosť namietať pochybenia, ku
ktorým už došlo v predchádzajúcich štádiách trestného konania, by spochybňovalo účel a význam
predbežného preskúmavania obžaloby v rámci zákonom ustanoveného trestného procesu. Rezignácia
na poskytnutie ochrany právom garantovaným osobám, proti ktorým sa vedie trestné stíhanie v štádiu
predbežného preskúmania obžaloby aj v prípadoch, keď im boli postupom OČTK preukázateľne odňaté,
resp. ich realizácia bola znemožnená, by v konečnom dôsledku spochybňovala zmysel a účel tohto
štádia trestného konania a viedla by k jeho formalizácii (obdobne nález ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 49/2011
zo dňa 25.05.2011, str. 16).
Súd neakceptoval podnet obvineného (zv. 10, č.l. 3851) a nepodal návrh na začatie tzv. prejudiciálneho
konania pred Súdnym dvorom Európskej únie, keďže inštitút preskúmania obžaloby, vrátane možnosti
jej odmietnutia v prípade zistenia závažných procesných chýb v zmysle § 241 ods. 1 písm. f) Tr. por., súd
považuje za účinný prostriedok nápravy (čl. 10 ods. 1 Smernice EÚ č. 2016/343 a čl. 8 ods. 2 Smernice
EÚ č. 2012/13) vo vzťahu k porušeniu práva na preštudovanie spisu po skončení vyšetrovania, vrátane
práva podať návrhy na doplnenia dokazovania.
Vo vzťahu k ostatným otázkam, ktoré obvinený navrhol predložiť Súdnemu dvoru EÚ, súd konštatuje,
že v predmetnej veci zistil porušenie práva obvineného na riadne preštudovanie spisu už podľa
vnútroštátnych predpisov (§ 208 ods. 1 Tr. por.) a v dôsledku tohto rozhodol o odmietnutí obžaloby a
vrátení veci späť prokurátorovi (späť do prípravného konania). Výklad aplikovaného ustanovenia § 280
ods. 1 Tr. por. v kontexte s namietanými predpismi EÚ teda súd ani nepovažoval za sporný.
Vzhľadom na všetky doteraz uvedené skutočnosti a úvahy Špecializovaný trestný súd rozhodol o
odmietnutí tejto obžaloby a o vrátení veci späť prokurátorovi.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať na Špecializovanom trestnom súde sťažnosť, a to v lehote troch
pracovných dní odo dňa jeho oznámenia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 8. 4. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.