Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. november 2018

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 5C/138/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612206829
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Rudinský

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2018:1612206829.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky v právnej veci žalobkyne: K. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., K. 1, zast.: AK

RASLEGAL, spol. s r. o., so sídlom Mostová 2, Bratislava proti žalovanému: Obec Marianka, Školská
32, Marianka, IČO: 304 930zast.: AK JURIKA & KELTOŠ s.r.o., so sídlom Mickiewiczova 2, Bratislava
o zaplatenie sumy 10.183,46 Eur s príslušenstvom rozhodol

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 15.06.2012 sa žalobkyňa domáhala zaplatenia peňažnej sumy 10.183,- Eur s 9 %
úrokom z omeškania ročne zo žalovanej sumy od 11.06.2012 do zaplatenia a žiadala priznať aj zmluvnú

pokutu vo výške 0,1% zo sumy 10.183,46 Eur od 11.06.2012 do zaplatenia. V návrhu uviedla, že
medzi stranami bola uzatvorená Zámenná zmluva dňa 02.02.2010, predmetom ktorej bola zámena
pozemkov, špecifikovaných v čl. I. a II. Zámennej zmluvy, nachádzajúcich sa v katastrálnom území
obce M.. Žalobkyňa vo svojom návrhu uviedla, že dňa 03.05.2010 bol povolený vklad vlastníckeho
práva k zamieňaným pozemkom. Na základe objednávky žalovaného v súlade s čl. IV. ods. 1 písm. d/
Zámennej zmluvy bol dňa 16.06.2010 T.. B.Z., znalcom z odboru poľnohospodárstvo, špecializácia
záhradníctvo, sadovníctvo, vypracovaný posudok č. 34/10-06/2010 na ohodnotenie okrasných drevín

a iných porastov nachádzajúcich sa na pozemku par. č. XXX k.ú. M.. Žalobkyňa uvádzala, že na
výbere znalca so žalovaným v zmysle zmluvy sa vopred dohodli. Objednávku a zadanie pre znalca
spracúval žalovaný. Znalec v posudku stanovil hodnotu oceňovaných drevín a okrasných porastov v
sume 10.183,46 Eur. Dňa 20.09.2010 žalobkyňa zaslala žalovanému návrh na „Dohodu o spôsobe
vyrovnania za porasty na pozemku prechádzajúcom z titulu zámeny do vlastníctva obce M.". Ďalej
žalobkyňa vo svojej žalobe uviedla, že žalovaný listami zo dňa 27.09.2010, 19.10.2010 a 16.11.2010
neopodstatnene požadoval zohľadniť pri vzájomnom zápočte porastov na zamieňaných pozemkoch

aj porast na pozemku prechádzajúcom do vlastníctva žalobkyne, pričom odmietol uznať vypracovaný
znalecký posudok T.. Z., ktorý si dal sám žalovaný vypracovať. Žalobkyňa poukazovala na znenie
ustanovení čl. III. bod 1 písm. a/ až d/ Zámennej zmluvy, čl. III. bod 2 písm. c/ Zámennej zmluvy,
čl. IV. ods. 1 písm. d/ Zámennej zmluvy a čl. II. ods. 2 Zámennej zmluvy a uvádzala, že námietky
žalovaného nielen k osobe znalca, ale aj k metodike výpočtu hodnoty okrasných a ovocných drevín sú
neopodstatnené. Ďalej žalobkyňa v návrhu uviedla, že dňa 23.03.2012 bola ňou vykonaná obhliadka
pare. č. XXX, v rámci ktorej sa zistilo, že žalovaný zahájil výstavbu oplotenia na hranici pozemkov.

Podľa názoru žalobkyne táto hranica mala byť v konečnom dôsledku určená na základe rozhodnutia
obce o spôsobe úhrady ovocných a okresných drevín v zmysle čl. IV. bod 1 písm. d/ Zámennej zmluvy
a teda či pôjde o finančné plnenie alebo naturálne vo forme väčšej výmery poskytnutého pozemku.
Týmto konaním podľa žalobkyne žalovaný definitívne rozhodol o spôsobe vzájomného vyrovnania zauskutočnenú zámenu pozemkov. Ďalej dňa 01.06.2012 žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho
zástupcu zaslala žalovanému poslednú výzvu na plnenie s tým, že žalovanému poskytla dodatočnú
lehotu 5 dní na splnenie jeho povinností v zmysle čl. IV. ods. 1 písm. d/ Zámennej zmluvy. V tomto liste

žalobkyňa oznámila, že pokiaľ ide o spôsob úhrady záväzku, ten ponecháva na rozhodnutí žalovaného.
Keďže žalovaný sa dostal do omeškania so splnením svojho splatného záväzku, žalobkyňa si uplatnila k
žalovanejsumeajzákonnéúrokyzomeškaniavovýške9%p.a.azmluvnúpokutu,ktoráboladohodnutá
v čl. VI. ods. 9 Zámennej zmluvy vo výške 0,1% z dlžnej čiastky za každý začatý deň. Žalobkyňa v
návrhu ďalej uviedla, že ak by súd dospel k názoru, že na výplatu žalovanej istiny nevznikol v zmysle

čl. IV. ods. 1 písm. d/ Zámennej zmluvy nárok, uplatnila si súčasne nárok s poukazom na čl. IV. ods. 1
písm. e/ Zámennej zmluvy v spojení súst. § 415-420 Obč. zák. z titulu náhrady škody. Podaním zo dňa
17.10.2012 žalobkyňa opravila petit žalobného návrhu v časti týkajúceho sa zmluvnej pokuty.

2. Okresný súd v Malackách o podanom návrhu rozhodol vydaním platobného rozkazu v konaní sp. zn.
I6R0/1088/2012 zo dňa 24.01.2013.

3. Proti vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný v lehote odpor. Žalovaný v podanom odpore
poukázal na čl. IV. ods. 1 písm. d/ Zámennej zmluvy, podľa ktorého v prípade finančného vyrovnania
musí byť toto poskytnuté do 14 dní odo dňa dohody zmluvných strán o spôsobe úhrady. Dohoda musí
mať písomnú formu. Z citovaného ustanovenia Zmluvy je podľa žalovaného zrejmé, že predpokladom

pre vznik akéhokoľvek jeho záväzku na zaplatenie peňažnej čiastky, z titulu finančného vyrovnania, je
uzatvorenie písomnej dohody zmluvných strán o spôsobe úhrady. K uzatvoreniu takejto dohody však
medzi účastníkmi konania nikdy nedošlo. Súčasne žalovaný uviedol, že znalecký posudok predložený
žalobkyňou bol vypracovaný len pre jeho vnútornú potrebu a nie po predchádzajúcej vzájomnej dohode
zmluvných strán na účely vysporiadania podľa Zmluvy. Žalovaný sa uzatvoreniu dohody nikdy nebránil,

avšak trval na tom, aby dohoda bola uzatvorená v intenciách zmluvne dojednaných podmienok, pričom
za týmto účelom listom zo dňa 16.11.2010 vyzval žalobkyňu na uzatvorenie dohody o znalcovi, ktorý
by vypracoval relevantný posudok na účely prípadného vyrovnania z titulu Zámennej zmluvy. Uviedol,
že si dal vypracovať nezávislý posudok u znalca doc. T.. Z. I. O.., ktorý určil hodnoty porastov v
súlade so Zámennou zmluvou na sumu vo výške 1.645,75 EUR vychádzajúc zo všeobecnej hodnoty

porastov. Žalobkyňa sa podľa žalovaného mohla domáhať uzatvorenia dohody o spôsobe úhrady resp.
nahradenia vôle žalovaného s dohodu prostredníctvom súdu a nie peňažného plnenia z titulu takejto
neexistujúcej dohody. Všetky okolnosti, na ktoré žalobkyňa poukazuje v žalobnom návrhu (otázka
znaleckého posudku, otázka výkladu Zmluvy v časti pojmu „rozdiel hodnoty drevín" a podobne) sú
relevantnými na účely posúdenia naplnenia podmienok na uzatvorenie dohody o spôsobe vyrovnania a

nienaúčelyposúdeniadôvodnostiuplatnenéhonárokunazaplateniepeňažnéhoplnenia.Ďalejžalovaný
v odpore uviedol, že existenciu nároku na náhradu škody za žiadnych okolností neuznáva, nakoľko sa
nedopustil žiadneho takého konania, ktorým by porušil Zmluvu alebo platné právne predpisy, a preto
nemohlo dôjsť ani k vzniku žiadnej škody. Z uvedených dôvodov žalovaný žiadal súd, aby žalobný návrh
v celom rozsahu zamietol a priznal mu náhradu trov konania.

4. Dňa 25.04.2013 podala žalobkyňa vyjadrenie k odporu žalovaného, v ktorom uviedla, že zámer
žalovaného ako objednávateľa znaleckého posudku nemôže mať žiadny vplyv na výsledok znaleckého
posúdenia, t.z. na záver znalca, ktorým bolo v danom prípade stanovenie celospoločenskej hodnoty
drevín rastúcich na pozemku pare. č. XXX, ktorého časť prešla do vlastníctva žalovaného. Je podľa

žalobkyne nepochybné, že dohoda o znalcovi bola medzi účastníkmi konania dosiahnutá. Dôkazom
toho je záznam z obhliadky pozemkov z 11.06.2010 a e-mail zo dňa 12.06.2010. Z uvedených
dôkazovvyplýva,žebezprostrednepouskutočnenejobhliadkepozemkov,nazákladenávrhužalobkyne,
žalovaný jedného z navrhovaných znalcov akceptoval a následne dňa 16.06.2010 objednal u T.. Z.
vypracovanie znaleckého posudku. Znalecký posudok Ing. Hronského je zavádzajúci a nesprávny a

nemá žiadnu výpovednú hodnotu, čo podľa žalobkyne preukazuje vyjadrenie T.. Z. zo dňa 01.12.2010.
Žalobkyňa uviedla, že uzavretie dohody o spôsobe úhrady záväzku účelovo zmaril výlučne žalovaný,
ktorý odmietol uzavrieť so žalobkyňou predložený návrh dohody z 20.09.2010, z toho dôvodu je na
mieste aplikácia ust. § 36 ods. 3 Obč. zák.

5. Dňa 14.03.2016 sa k veci vyjadril žalovaný, ktorý opakovane poukázal na čl. IV. ods. 1 písm.
d/ Zámennej zmluvy, podľa ktorej dohoda zmluvných strán o výbere znalca, ako aj o spôsobe
úhrady rozdielu hodnôt, musí mať písomnú formu. Argumentoval tým, že nakoľko k uzavretiu takýchto
písomných dohôd nedošlo, nebola splnená základná zmluvná podmienka pre vznik nároku na stranežalobcu a preto je návrh nedôvodný. Nakoľko podľa žalovaného žalobkyňa nepodala návrh na
nahradenie prejavu vôle v zmysle § 50a ods. 2 Obč. zák., a v súčasnosti je tento nárok prekludovaný,
potom návrh žalobkyne je v celom rozsahu nedôvodný.

6. Súd po vykonanom dokazovaní vydal dňa 23.06.2016 rozsudok, ktorým návrh zamietol a žalobkyňu
zaviazal zaplatiť žalovanému trovy konania.

7. Voči rozsudku sa žalobkyňa odvolala a žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil,

alternatívne zmenil a žalobe vyhovel. V odvolaní uviedla, že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý súdny proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V rámci vád konania poukázala
na spôsob vykonania dôkazov súdom, ktorý ich nevykonal tak, ako to prikazoval v čase začatia konania

na súde a v čase vyhlásenia rozsudku platný zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.

8. Žalovaný v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
a právne správne potvrdiť. K odvolacím námietkam vzťahujúcim sa k rozsahu a spôsobu vykonaného
dokazovania poukazujúc na § 131 ods. l, § 195 ods. l CSP uviedol, že výsluch účastníka nie je a ani nebol

obligatórnym úkonom súdu, ale úkonom fakultatívnym, pričom nemá vedomosť o tom, že by žalobkyňa
v konaní navrhla vypočutie svedka Ing. Bolgáča. Hodnotenie jednotlivých článkov Zámennej zmluvy ako
aj znaleckých posudkov vypracovaných T.. Z. a Ing. I.alobkyňou mal za subjektívne konštatovanie a
opakované skutkové tvrdenia. Závery ku ktorým súd prvej inštancie dospel mal za správne.

9. Odvolací súd uznesením zo dňa 31.07.2017 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvej inštancie nerešpektoval spôsob, ktorý zákon predpisoval pre
vykonávanie listinných dôkazov (§ 122 ods. 1, § 129 ods. 1 OSP v znení účinnom do 30.6.2016),
svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nie je možné

napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Rozhodnutie súdu prvej inštancie za danej situácie vychádza
z neúplného alebo nesprávne zisteného skutkového stavu veci z dôvodu, že súd pri vykonávaní
dokazovania nepostupoval v súlade s príslušnými procesnými ustanoveniami.

10. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd skonštatoval, že úlohou súdu prvej inštancie

bude po vrátení veci pri zohľadnení aktuálnej procesnej úpravy vzťahujúcej sa na civilné sporové
konanie opakovane skúmať a posúdiť opodstatnenosť žaloby uplatnenej žalobkyňou, vykonať
stranami navrhnuté dokazovanie spôsobom upraveným v ustanoveniach štvrtej hlavy Civilného
sporového poriadku, vyporiadať sa s podstatnými námietkami strán majúcimi význam pri rozhodnutí
(vrátane podstatných námietok žalobkyne obsiahnutých v odvolaní) a odôvodniť rozhodnutie tak, aby

zodpovedalo ust. § 220 ods. 2 CSP., t.zn. v ňom uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy
oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri posúdení nároku, vysvetliť, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšienavrhnutédôkazy;vnovomrozhodnutíovecisúdprvejinštancierozhodneonáhradetrovkonania

( § 396 ods.3 CSP).

11. V nadväznosti na záväzný právny názor odvolacieho súd sa súd zaoberal skúmaním a posúdením
opodstatnenosti žaloby uplatnenej žalobkyňou a vykonal stranami navrhnuté dokazovanie spôsobom
upraveným v ustanoveniach štvrtej hlavy Civilného sporového poriadku.

12. V zmysle štvrtej hlavy Civilného sporového poriadku, konkrétne § 185 ods. 1 „Súd rozhodne, ktoré
z navrhnutých dôkazov vykoná.“

13. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie nerešpektoval spôsob, ktorý zákon predpisoval

pre vykonávanie listinných dôkazov.

14. V nadväznosti na vyššie uvedené súd v súlade s §185 ods. 1 CSP rozhodol, že vo veci vykoná všetky
listinné dôkazy navrhnuté stranami sporu, a to konkrétne: Zámenná zmluva uzatvorená medzi stranamisporu dňa 02.02.2010, GP č. XXX/XXXX, znalecký posudok znalca T.. B.Z.. posudku 34/10-06/2010,
návrh na dohodu predložený žalobkyňou zo dňa 20.09.2010, návrh dohody o spôsobe vyrovnania zo
dňa 13.04.2016, stanovisko žalovaného k návrhu dohody o spôsobe vyrovnania zo dňa 27.09.2010,

písomné odpovede žalovaného na výzvy žalobkyne zo dňa 19.10.2010, 16.11.2010, písomné podanie
žalobkyne - oznámenie o dohode zo dňa 27.03.2012, odpoveď žalovaného na toto oznámenie zo dňa
20.04.2012, list žalobkyne zo dňa 01.06.2012 - posledná výzva na plnenie zmluvných povinností,
znalecký posudok znalca V.. T.. Z. I. O.. č. 11/2010.

15. V zmysle § 188 ods. 1 CSP „Súd vykonáva dôkazy na pojednávaní.“

16. V zmysle § 204 CSP „Dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi
jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak
listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.“

17. Súd predniesol stranám sporu zoznam predložených listinných dôkazov vymenovaných v bode
14 tohoto rozsudku a vyzval strany spory, aby sa vyjadrili, či im bol v priebehu konania doručený
odpis každého listinného dôkazu predloženého protistranou, a aby uviedli, či listinný dôkaz predložený
protistranou spochybňujú alebo nie Z., M., Y., S., K., J., M.., K., J., E., m., a kol. Civilný sporový poriadok.
Komentár. Praha : C. H. K., XXXX, XXXX s. ). Následne súd v súlade § 182 CSP vyzval strany, aby

zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci.

18. Vzhľadom k tomu, že žiadna zo strán nenavrhla vykonať ďalšie dôkazy a ani súd nepovažoval za
potrebné vykonať ďalšie dôkazy, súd vyhlásil dokazovanie za skončené.

19. Súd po dokazovaní vykonanom výsluchom žalobkyne a listinnými dôkazmi uvedenými v bode 14
tohto rozsudku. v súlade so záväzným právnym názorom odvolacieho súdu a v súlade s ust. 220 ods.
CSP uvádza nasledovný stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a
akými úvahami sa riadil pri posúdení nároku a ďalej vysvetľuje, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia
a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal,

z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil.

20. Na základe dokazovania vykonaného oboznámením sa a odkázaním na zámennú zmluvu a
následnú písomnú komunikáciu medzi stranami sporu mal súd za preukázané, že primárny rozpor
medzi stranami vznikol v súvislosti s odlišným výkladom, resp. aplikáciou ust. čl. IV. ods. 1 písm. d/

Zámennej zmluvy podľa ktorého „obec M. je povinná: uhradiť rozdiel hodnoty ovocných a okrasných
drevín nachádzajúcich sa na časti pozemku prechádzajúceho do vlastníctva obce podľa čl. II. bod 1
písm. b/ tejto zmluvy a na základe znaleckého posudku vypracovaného znalcom z príslušného oboru,
vybraným po predchádzajúcej vzájomnej dohode zmluvných strán. V prípade finančného vyrovnania,
musí byť toto poskytnuté odo dňa dohody zmluvných strán o spôsobe úhrady“.

21. V dôsledku rozporu strán v súvislosti so spôsobom určenia výšky hodnoty vzájomného vyporiadania
sa strany nedohodli ani na spôsobe úhrady vzájomného vyporiadania.

22. Žalobkyňa vo svojom odvolaní namietala, že súd neprihliadol na premisy a názory prezentované

v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 243/2007 a rozsudku NS SR sp. zn. 2Cdo281/2005 a
nepoužilvýkladvprospechplatnostiprávnehoúkonupredjehoneplatnosťou.Vnadväznostinanámietku
žalobkyne sa súd opätovne zaoberal otázkou platnosti ust. čl. IV ods. 1 písm. d) Zámennej zmluvy
a napriek tomu, že „určitosť právneho úkonu je zákonnou podmienkou jeho platnosti, pričom určitý je
vtedy, ak jeho obsah nie je vnútorne rozporný a súčasne jeho predmet je jasne určený“ ( nález ÚS SR,

sp. zn. 2Cdo281/2005 ) súd sa snažil odstrániť neurčitosť sporného ustanovenia aplikáciou „výkladu
uchovávajúceho právny úkon v platnosti“. Dotknuté ustanovenie Zámennej zmluvy je rozporné vo
viacerých smeroch a aj medzi samotnými stranami je od počiatku rozpor, či má žalovaný uhradiť rozdiel
hodnoty ovocných a okrasných drevín na obidvoch zamieňaných pozemkoch alebo rozdiel hodnoty
ovocných a okrasných drevín na pozemku patriaceho pôvodne žalobkyni, či má byť hodnota drevín

určená ako hodnota celospoločenská alebo hodnota všeobecná. Žalobkyňa predmetné ustanovenie od
počiatkuinterpretujetak,žežalovanýjepovinnýuhradiťcelospoločenskúhodnotuovocnýchaokrasných
drevín na pozemku pôvodne jej patriacim ( viď žalobu, návrh žalobkyne na dohodu zo dňa 20.04.2010 ).
Žalovaný toto ustanovenie zase od počiatku interpretuje tak, že uhradený má byť rozdiel všeobecnejhodnoty ovocných a okrasných drevín nachádzajúcich sa na oboch zamieňaných častiach pozemkov
( viď odpoveď žalovaného na výzvu zo dňa 19.10.2010 ).

23. Podľa § 35 ods. 2 Obč. zák. právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich
jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v
rozpore s jazykovým prejavom.

24. Vzhľadom k tomu, že medzi stranami bol od počiatku zjavný rozpor ohľadom výkladu čl. IV ods. 1

písm. d) Zámennej zmluvy, súd v záujme ústavne konformného výkladu uchovávajúceho právny úkon v
platnosti,dospelpoužitímvýkladovýchpravidielvintenciách§35ods.2Obč.zák.kzáveru,žežalobkyňa
má z titulu čl. IV ods. 1 písm. d) Zámennej zmluvy nárok na vyrovnanie voči žalovanému, avšak s
poukazom na vyššie uvedené, sporná zostáva výška takéhoto nároku.

25. „Jazykové vyjadrenie právneho úkonu zachyteného v zmluve sa najprv vykladá prostriedkami

gramatickými ( z hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov ), logickými ( z hľadiska
vzájomnej nadväznosti použitých pojmov ) či systematickými ( z hľadiska radenia pojmov v štruktúre
celého právneho úkonu ). Okrem toho možno obsah právneho úkonu posúdiť aj podľa vôle strán v
okamžiku uzavretia zmluvy, avšak za podmienky, že táto vôľa nie je v rozpore s tým, čo vyplýva
z jazykového vyjadrenia úkonu“ ( NS ČR, sp. zn. 33Odo 1525/2006 ). Ustanovenie §35 Obč. zák.

„deklarujepožiadavku,abysavýkladprejavuvôleriadillogikouveci.“(NSČR,sp.zn.20Cdo2608/1998).

26. „Správnosť výkladu obsahu listiny je otázkou právnou, nie skutkovou“ ( NS ČR. Sp. zn.2248/2002).

27. Zo slovného spojenia použitého v čl. IV ods. 1 písm. d) Zámennej zmluvy „ rozdiel hodnoty" (ktorého

význam podľa výkladového slovníka je definovaný ako: znaky odlišujúce dva alebo viaceré predmety,
matematický výsledok pri odčítaní), možno vyvodiť, že výsledná suma vyporiadania má byť výsledkom
odčítania dvoch alebo viacerých hodnôt, dvoch alebo viacerých predmetov. Uvedený záver vyplýva
nielen z gramatického, ale aj z vyslovene logického výkladu, keď použitie slova „rozdiel“ v rámci
zámennej zmluvy predmetom ktorej je zámena dvoch pozemkov, možno logicky vykladať len tak, že

pôjde o rozdiel hodnoty drevín na dvoch zamieňaných pozemkoch. Samotným gramatickým výkladom
nemožno v zásade vylúčiť ani takú interpretáciu, že má ísť o rozdiel hodnôt ovocných a okrasných
drevín len na pôvodnom pozemku žalobkyne, avšak v kombinácii s uvedeným logickým výkladom sa
súd prikláňa k záveru, že pôjde o rozdiel hodnoty drevín na dvoch zamieňaných pozemkoch. Súd sa v
súvislosti s aplikáciou výkladových pravidiel zaoberal aj odkazom žalobkyne na čl. III bod 1 písm. a), čl.

III bod 2 písm. c), čl. II ods. 2, čl. VI ods. 8 a čl. IV ods. 1 písm. f) Zámennej zmluvy a dospel k záveru,
že ani označené ustanovenia Zámennej zmluvy nie sú spôsobilé ovplyvniť výklad čl. IV ods. 1 písm. d)
Zámennej zmluvy odlišne od vyššie uvedeného. Je pravdou, že čl. III ods. 2 písm. c) Zámennej zmluvy
si priamo odporuje s čl. IV ods. 1 písm. d) Zámennej zmluvy pojednávajúcom o „rozdiele“ hodnôt, avšak
ani protichodné znenie týchto dvoch ustanovení Zámennej zmluvy, neumožňuje súdu pristúpiť k takému

výkladu, ktorý by bol v rozpore so samotným jazykových vyjadrením čl. IV ods. 1 písm. d) Zámennej
zmluvy.

28. V rámci výkladu sporného ustanovenia podľa názoru súdu nebolo možné akceptovať
argumentáciu žalobkyne, podľa ktorej žalovaný objednávkou znaleckého posudku u Ing. Z. na

určenie celospoločenskej hodnoty výlučne drevín na zamenenej časti bývalého pozemku par. č.
XXX „fakticky priznal a deklaroval, že na účely plnenia dohody išlo výlučne o stanovenie hodnoty
porastu prechádzajúceho do vlastníctva žalovaného", nakoľko bolo v konaní žalovaným preukázané, že
predmetný znalecký posudok bol vyhotovený na účely výrubu porastov na zamenenej parcele, ktorý bol
následne na základe povolenia zrealizovaný.

29. Medzi stranami bolo ďalej sporné, či sa rozdiel hodnoty drevín ( či už na zamieňaných pozemkoch
alebo len na pôvodnom pozemku žalobkyne ) mal určiť ako celospoločenská hodnota alebo všeobecná
hodnota drevín. V tomto smere súd zastáva názor, že bezpochyby ide o všeobecnú hodnotu drevín,
keďže Zámenná zmluva neobsahuje žiadnu zmienku o osobitnej celospoločenskej hodnote drevín. Ak

by súd dospel k opačnému záveru, tento by bol v rozpore so samotným jazykovým vyjadrením čl. IV ods.
1 písm. d) Zámennej zmluvy, v ktorom nie je zmienka o špecifickej celospoločenskej hodnote drevín.
Ak si teda strany vyslovene nevymienili, že má ísť o celospoločenskú hodnotu drevín, možno dospieť
jedine k záveru, že ide o všeobecnú hodnotu drevín.30. Súd už len pre úplnosť konštatuje, že bez ohľadu na vyššie uvedené mal zo Zámennej zmluvy
za preukázané, že zmluvné strany si vyslovene podmienili finančné vyporiadanie uzavretím písomnej

dohody. Zo skutkového stavu veci je preukázané a medzi účastníkmi nesporné, že k uzatvoreniu
písomnej dohody ani k dohode o osobe znalca a ani o spôsobe vyporiadania, nedošlo. Súd sa preto
nestotožnil s rozsiahlou argumentáciou žalobkyne, ktorú opätovne uviedla aj vo svojom odvolaní,
podľa ktorej dohody medzi účastníkmi boli uzatvorené konkludentne. Z obsahu Zámennej zmluvy
je nepochybne zrejmá odkladacia podmienka uzatvorenia písomnej dohody zmluvných strán. Preto

ak k neplneniu tejto odkladacej podmienky nedošlo, nemohol sa žalovaný, ktorého záväzok je podľa
Zámennej zmluvy splatný v lehote 14 dní od uzatvorenia písomnej dohody, o spôsobe úhrady dostať
do omeškania s peňažným plnením. Z vyjadrení žalobkyne v priebehu konania vyplýva, že s touto
právnou skutočnosťou bola rovnako uzrozumená aj žalobkyňa, keď sama uviedla, že „uzavretie dohody
o spôsobe úhrady záväzku účelovo zmaril výlučne žalovaný".

31. Podľa § 36 ods. 1, 2, 3, Obč. zák. vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na
splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa
neprihliada. Podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú.
Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky ktoré už nastali, pominú. Ak účastník,
ktorému je nesplnenie podmienka na prospech, jej splnenie zámerne zmarí, stane sa právny úkon

nepodmieneným.

32. Súd sa zaoberal aj právnou a skutkovou otázkou, či splnenie zmluvnej podmienky podpisu dohody
nebolo zámerne zmarené žalovaným. Podľa vyjadrení žalobkyne dohodu o spôsobe úhrady záväzku
účelovo zmaril výlučne žalovaný, ktorý „odmietol uzavrieť mnou predložený návrh dohody z 20.09.2010".

Z obsahu spisu je zrejmá argumentácia žalovaného, konkrétne zo „stanoviska k návrhu dohody"
zo dňa 27.09.2010, „odpovede na výzvu" zo dňa 19.10.2010, „odpovede zo dňa 16.10.2010", ktorý
bezdôvodne neodmietal uzatvorenie dohody, avšak poukazoval na rozpor vo výklade a aplikácie
zmluvných dojednaní, a to konkrétne v súvislosti s určením všeobecnej hodnoty alebo spoločenskej
hodnoty porastov a tiež v súvislosti s určením rozdielu hodnôt porastov na oboch zamieňaných

častiach pozemkov, alebo len na jednom z nich, pôvodne patriacemu žalobkyni. Z obsahu citovaných
listov žalovaného adresovaných žalobkyni je zrejmý záujem žalovaného na uzatvorení dohody o
sporných otázkach, a to aj formou prípadnej dohody o urovnaní. Z uvedených skutkových okolností
vyplýva, že k neuzatvoreniu dohody nedošlo jej zámerným zmarením žalovaným, ale nezhodou, resp.
nedohodounaobochzmluvnýchstranáchprávezdôvoduneurčitostianejasnostispôsobuurčeniavýšky

hodnoty vzájomného vyrovnania medzi účastníkmi. Za zámerné zmarenie splnenia podmienky je možné
považovať iba také konanie, pri ktorom je dané zavinenie účastníka vo forme úmyslu, s poukazom na
vyššie uvedené závery súdu, nemožno na stranami dojednanú zmluvnú podmienku v danom prípade
aplikovať ustanovenie § 36 ods. 3 Obč. zák., nakoľko úmysel žalovaného nebol v konaní preukázaný.
Nakoľkovšakdoposiaľnedošlokjejnaplneniu,žalovanýsanedostaldoomeškaniasplnenímzmluvného

záväzku.

33. Čo sa týka súčasného uplatnenia nároku žalobkyne s poukazom na čl. IV. ods. 1 písm. d/ Zámennej
zmluvy v spojení s ust. § 415-420 Obč. zák. z titulu náhrady škody, tak podľa žalobkyne žalovaný porušil
generálnu prevenčnú povinnosť podľa § 415 Obč. zák., nakoľko si nepočínal tak, aby v dôsledku zámeny

pozemkov nedošlo ku škode na majetku žalobkyne. Vznik škody na majetku žalobkyňa označila ako
dôsledok vyrúbania porastov po prevode vlastníctva k časti bývalého pozemku par. č. XXX.

34. Podľa § 120 ods. 1 Obč. zák. súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa je povahy patrí a nemôže byť
oddelené bez toho, žeby sa tým vec znehodnotila.

35. Podľa § 420 ods. 1 Obč. zák. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

36. S poukazom na ust. § 420 Obč. zák. zodpovednosť za škodu možno aplikovať na porušenie

mimozáväzkovej povinnosti a na porušenie záväzkovej povinnosti. Zodpovednosť žalovaného za škodu
zo žalobkyňou citovaného zmluvného ustanovenia v žiadnom ohľade nevyplýva. Uzavretie dohody
o spôsobe úhrady medzi zmluvnými stranami nie je v zmluve definované ako zmluvný záväzok
žalovaného. Výrub porastov na časti bývalého pozemku par. č. XXX bol uskutočnený na základerozhodnutia o súhlase s výrubom vydaného dňa 06.03.2012 príslušným orgánom ochrany prírody.
Podkladom pre vydanie rozhodnutia o výrube porastov bol podľa znenia citovaného rozhodnutia
znaleckýposudokvypracovanýIng.Z..Výrubomporastovpretonedošloanikporušeniumimozmluvných

povinností. Trvalé porasty na zamieňanom pozemku sú súčasťou zamieňaného pozemku, a preto treba
konštatovať,žetrvaléporastysazmenouvlastníctvapozemkustalivlastníctvomžalovaného.Vdôsledku
ich legálneho vyrúbania preto nemohlo dôjsť v žiadnom prípade ku škode na majetku žalobkyne a ani
k porušeniu generálnej prevenčnej povinnosti na strane žalovaného. S poukazom na uvedené je súd
toho názoru, že v danom prípade neboli splnené ani zákonné podmienky vzniku škody, a preto nárok

žalobcu z titulu zodpovednosti za škodu považoval súd za nedôvodný.

37. Na základe vyššie uvedeného súd musí konštatovať, že žalobkyňa neuniesla svoje dôkazné
bremeno, keď súdu nepredložila žiaden relevantný dôkaz preukazujúci uplatňovaný nárok. Pre úplnosť
súd podotýka, že znalecký posudok predložený žalobkyňou nepreukazuje všeobecný rozdiel hodnoty
ovocných a okrasných drevín na zamieňaných pozemkoch ( a ani všeobecný rozdiel hodnoty ovocných

a okrasných drevín na pôvodnom pozemku žalobkyne ). Preto na podklade tohto znaleckého posudku
by nebolo možné priznať nárok žalobkyne v súlade so zmluvnými podmienkami Zámennej zmluvy,
keďže tento neurčuje rozdiel všeobecnej hodnoty ovocných a okrasných drevín na oboch zamieňaných
pozemkoch ( ani rozdiel všeobecnej hodnoty ovocných a okrasných drevín na pozemku pôvodne
patriacom žalobkyni ). Na znalecký posudok predložený žalovaným súd neprihliadal, keďže tento

odmietla samotná žalobkyňa.

38. Podľa § 255 ods. 1 CSP. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa § 262 ods. 1 CSP. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

40. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa sa svojou žalobu
domáhala o zaplatenie sumy 10.183,46 Eur s príslušenstvom. Súd jej žalobu zamietol. Vzhľadom na to,
že žalovaný bol plne úspešný, vzniklo mu právo na náhradu 100% jeho účelne vynaložených trov.

41. V zmysle § 262 ods. 2 CSP. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len
proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).