Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. september 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/112/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5819201316
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5819201316.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu - sudcov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcov: 1/ L. V.,
rod. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., U. XXX, 2/ U. H., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. - A., F. XX/
XXX, 3/ E. V., rod. R., nar. XX.X.XXXX, bytom F., W. Z. X, 4/ R. R., nar. X.XX.XXXX, bytom F., W. Z. XX,
5/ Ing. E. V., rod. R., nar. XX.X.XXXX, bytom F., V. V. XXX, 6/ Ing. S. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.,
H. XXX, všetci žalobcovia v zastúpení právne - JUDr. Dušan Serek, Advokátska kancelária, s.r.o., Nová
Doba 489/15, Nižná, pracovisko Námestovo, Hattalova 373/3, proti žalovanému - R. F., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom L. XX/X, F., t.č. bytom XXXX J. W. H., Q., Florida, XXXXX, v zastúpení - právne JUDr. Peter

Vevurka, advokát AK so sídlom W., Y. XXX, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi
S. R., nar. X.X.XXXX, zomrelom XX.X.XXXX, na základe odvolania žalobcov 1/ až 6/ proti rozsudku
Okresného súdu Námestovo č.k. 3C/17/2019-171 zo dňa 21.4.2021 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e v celom rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie.

P r i z n á v a žalovanému voči žalobcom v rade 1/ až 6/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Námestovo ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“) odvolaním napadnutým

rozsudkom zamietol žalobu, ktorou žalobcovia požadovali určiť do dedičstva po poručiteľovi S. R., zomr.
XX.X.XXXX pozemok zobrazený ako parc. registra „C“, evidovaný na katastrálnej mape ako parc.
č. 37 - druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 503 m2, zapísaný Okresným úradom
Námestovo, katastrálnym odborom na LV č. XXX v k.ú. F., pod B5 na žalovaného v podiele 1/8-ina.

2. Z hľadiska predmetu sporu súd vychádzal zo základného skutkového tvrdenia žalobcov, ktorí
argumentovali tým, že okrem 5/8-ín spoluvlastníckeho podielu ku ktorému sú už zapísaní k

predmetnému pozemku na príslušnom liste vlastníctva patrí aj ďalší podiel - vo veľkosti 1/8-ina ku
ktorému svedčí zápis na liste vlastníctva žalovanému, pritom žalobcovia svoj nadobúdací titul ku
spornému spoluvlastníckemu podielu odvodzovali z údajov zapísaných v pozemno- knižnej vložke
(ďalej aj ako „ pkv“) č. XXX a č. XXX pre k.ú. F.. Podstatu obrany, ktorou žalovaný popieral nárok
žalobcov súd videl v jeho tvrdení, že žalobcovia nepreukázali nenadobudnutie spoluvlastníckeho podielu
1/8-iny k tzv. spoločnému dvoru jeho právnymi predchodcami, im totiž svedčí vlastnícke právo podľa
pkv č. XXX pre k.ú. F. aj keď je zapísané len v Poznámke časti A., navyše v ďalšom tvrdení žalovaný

sa bránil tým, že právo k tzv. spoločnému dvoru už dávno vydržal a ak aj nie on v celom rozsahu, tak
jeho právny predchodcovia.3. Okresný súd primárne konštatoval z pohľadu ust. § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej
iba „ CSP“) naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení pre existujúci rozpor medzi
nimi tvrdeným hmotno-právnym stavom vlastníctva a formálnym stavom evidovaným na liste vlastníctva

č. XXX pre k.ú. F. svedčiaci v prospech žalovaného - zapísaného pod B5 ako vlastník.

4. Ako nespornú medzi stranami kvalifikoval súd skutočnosť, že pozemok - parc. C-KN č. 37 o
výmere 503 m2, zastavaná plocha a nádvorie vedený na LV č. XXX pre k.ú. F. zodpovedá pôvodnej
pozemnoknižnej parcele č. 37 zapísanej pod AI r.č. 1 v pozemnoknižnej vložke (ďalej len PKV) č. XXX

pre k.ú. F. ako spoločný dvor.

5. Podstatu sporu videl súd v otázke, či mali právni predchodcovia žalovaného spoluvlastnícke právo
k tzv. spoločnému dvoru, teda k pozemnoknižnej parc. č. 37, žalobcovia totiž tvrdili, že nemali lebo im
nesvedčal zápis v pozemnoknižnej vložke č. XXX k.ú. F. a uvedené spoluvlastníctvo bolo evidované
len v pozemnoknižnej vložne č. XXX k.ú. F. v časti A. Majetkovej podstaty, Poznámky, čo na druhej

strane žalovaný popieral a svoje súčasné postavenie spoluvlastníka odvodzoval od svojich právnych
predchodcov zapísaných v PKV č. XXX, v časti A. Majetkovej podstaty, Poznámky, - argumentujúc, že
toto spoluvlastnícke právo k spornému spoluvlastníckemu podielu on vydržal, keď do plynutia (aj
uplynutia) svojej vydržacej lehoty zahrnul aj plynutie vydržacej lehoty svojich právnych predchodcov.

6. Pri právnom posúdení veci sa okresný súd riadil podľa ust. § 123, § 124, § 132 ods.l, § 2 ods. l, §
460 Občianskeho zákonníka.

7. Okresný súd vykonal rozsiahle dokazovanie v rámci neho sa oboznámil aj s obsahom veľkého
množstva súvisiacich listinných dôkazov, ktoré pre účely konania produkovali a predkladali strany

sporu a v dôvodoch rozhodnutia obšírne ozrejmil aj zistený skutkový stav, ktorý z dokazovania vyvodil
nasledovne:

8. Z obsahu pozemnoknižnej vložky (ďalej iba „ pkv“) č. XXX pre k.ú. F. konštatoval nepochybné
zistenie, že k pozemnoknižnej parcele (ďalej aj „pkp“) č. 37 s charakterom - spoločný dvor- v časti

B. Vlastníctvo - boli ako vlastníci pod radovým číslom 1 vedení „ vlastníci parciel č. 34/2, 35/2, 35/3
vo vložke č. 615 a 5/8-in parcely č. 34/1 vo vložke čísl. 617 tejto knihy v 5/8- inách „ a pod radovým
číslom 2 sú vedení ako „ vlastníci parciel čísl. 35/1, 35/4 vo vložke č. XXX a parcely č. 34/1 vo vložke
č. XXX tejto knihy v 3/8-inách všetci“.

9. Na pkn parc. č. 34/2 - evidovaný dom pop.č. XX, pkn parc. č. 35/2 - evidovaný dvor, pkn parc. č.
35/3 - evidovaná hospodárska budova - v pozemnoknižnej vložke č. XXX v k.ú. F. titulom vlastníctva
boli vyznačené na E. R., rod. Q., ktorá tento majetok dňa 16.8.1954 kúpnou zmluvou previedla na
právneho predchodcu žalobcov S. R.. Podľa poznámky v pkn vl. XXX, v časti A. Majetková podstata
sa uvádza, že s vlastníctvom domu č. XX, dvora a hospodárskej budovy postavených na pkn..parc. č.

34/2, 35/2 a 35/3 „ je spojené vlastníctvo spoločného dvora parc. č. 37 vo vložke č. XXX tejto knihy
ideálnymi päti osminami“.

10. Ku v pkn vl. č. XXX v k.ú. F. zapísanému majetku - na pkn parc. č. 35/1 - dom p. č. XX, na pkn
parc. č. 35/4 -hospodárska budova v pozemnoknižnej vložke č. XXX, k.ú. F. bolo v Poznámke pri

rad. č. 1 a 2 j vyznačnené, že vlastníctvom domu č. XX a hospodárskej budovy postavených na pkn
parc. č. 35/1 a pkn.parc. č. 35/4 „je spojené vlastníctvo spoločného dvora parc. č. 37 vo vložke č.
XXX tejto knihy ideálnymi tromi osminami“, pôvodná vlastníčka týchto nehnuteľností E. R., rod. Q.
spoluvlastníctvo k spoločnému dvoru - pkn parcela č. 37 o veľkosti 3/8-iny neprevádzala, ale potom ako
zomrela dňa X.XX.XXXX, tieto po nej zdedila U. Q., rod. R. (zrejme sestra v S. R.), ako to vyplýva z

uznesenia Štátneho notárstva v Dolnom Kubíne sp. zn. D 483/61 zo dňa 25.11.1961. Podľa výpisu z LV
č. XXXX pre k.ú. F. aktuálny zápis vlastníctva parciel parc. č. 35/1 a 35/4 je vyznačený na žalobkyňu
v 5/ rade Ing. E. V., rod. R. na základe rozhodnutia Správy katastra Námestovo zo dňa 3.2.2011, ktorá
mala nehnuteľnosti užívať nerušene od 8.7.1996 a vlastniť na základe darovacej zmluvy od svojho otca
S. R., ktorý ich získal darovacou zmluvou od evidovaných vlastníkov.

11. Z LV č. XXX pre k.ú. F. ohľadne KN-C parc. č. 37 - predtým tzv. spoločný dvor nevyplýva, žeby
žalobkyňa v 5/ rade Ing. E. V. ako právna nástupkyňa po svojich právnych predchodcoch bola zapísaná
ako spoluvlastníčka podielu o veľkosti 3/8-iny, ktorý spoluvlastnícky podiel 3/8-iny patril k parcele vpozemnoknižnom stave s č. 37 prvotne E. R. a následne po nej U. Q. práve v súvislosti s vlastníctvom
pozemnoknižných parciel č. 35/1 a 35/4, nie však v súvislosti s pozemno-knižnými parc. č. C-KN 34/2-
zastavaná plocha a nádvorie, C-KN 35/2 - zastavaná plocha a nádvorie, C-KN 35/3 - zastavaná plocha

a nádvorie, C-KN č. 34/1 -TTP, ktoré boli predmetom dedičstva po jej otcovi S. R..

12. V pozemnoknižnej vložke č. XXX zapísanú pozemnoknižnú parcelu 34/1 (záhrada) pod radovým
číslom 1 evidovaná spoluvlastníčka V. Q. rod. R. nadobudla podľa zápisu 13.2.1917 v podiele 5/8-ín a
pod radovým číslom 2 evidovaná spoluvlastníčka E. R., rod. Q. nadobudla podľa zápisu dňa 20.12.1921

(v dobe keď kúpila dom s.č. XX) v podiele 3/8-iny. V. Q. dňa 25.8.1938 odpredala svoj spoluvlastnícky
podiel o veľkosti 5/8-ín E. R., rod. Q., ktorá už po roku 1938 bola výlučnou vlastníčkou danej záhrady,
ktorú zase táto v celosti dňa 16.8.1954 predala S. R., - právnemu predchodcovi žalobcov. Aj podľa
Poznámky v pozemnoknižnej vložke č. XXX vlastníctvom pkn.parc.č. 34/1 (záhrady) „je spojené
vlastníctvo spoločného dvora parc. č. 37 vo vložke čísl. XXX tejto knihy. Tu už podiel uvedený nebol,
ale podľa zápisov vo vzťahu k vlastníkom v rade č. 1 a 2 v časti B. Vlastníctvo - bolo možné dôvodne

predpokladať, že to bolo rovnako v spoluvlastníckych podieloch 3/8-iny a 5/8-ín spoluvlastníckeho
podielu.

13. Vychádzajúcich z horeuvedených skutkových zistení súd zhrnul, že právny predchodca žalobcov
S. R. sa stal na základe kúpnej zmluvy zo dňa 16.8.1954 výlučným vlastníkom pkn parc. č. 34/2, 35/3,

35/2 - zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. XXX a pkn. parc. č. 34/1 - zapísanej v pozemnoknižnej
vložke č. XXX, v k.ú. F. a stal sa tým aj spoluvlastníkom tzv. spoločného dvora zapísaného na pkn
parc. č. 37 v podiele 5/8 - ín (keďže ako vlastník PKP č. 34/2, 35/3 a 35/2 mal k spoločnému dvoru
podiel o veľkosti 5/8-ín) a bol spoluvlastníkom v podiele 3/8-iny. Nadobúdateľmi uvádzaného majetku
poručiteľa sa stali titulom dedenia podľa uznesenia Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 7D 104/2017-74

zo dňa 8.1.2018 žalobcovia 1/, 2/, 3/, 4/ a 6/ každý z nich zapísaný v podiele po 1/8-ine k pozemku parc.
č. KN-C 37 - zastavaná plocha a nádvorie na LV č. XXX, v k.ú. F..

14. V pozemnoknižnej vložke č XXX pre k.ú. F. pod č. 1 a 2 v majetkovej podstate evidovanej pkn.
parc. č. 36/1 - záhrada v intraviláne, pkn. parc. č. 36/2 - dom pop. číslo XX s hospodárskou budovou,

v časti B. Vlastníctvo pod č. 1 sa uvádzalo, že „ tieto parcely pod A.I r.č. 1-2 parc. č. 36/1 a 36/2 sa z
vložky číslo 46 sem na stranu A. pre dosavadných vlastníkov pripisujú, rovnako bolo zistené, že pod B
r.č. 4 ako posledný pozemniknižní vlastníci boli vedení od 12.8.1946 : a.) vdova Y. T., rod F. v podiele
3/6-ina, b.) mal. Y. T. v podiele 1/6-ina, c.) mal. Y. T. v podiele 1/6-ina, d.) mal. A. T. v podiele 1/6 - ina.
Z pozemnoknižnej vložky č. XXX z časti A. I Majetková podstata súd považoval za zistené, a to v časti

- POZNÁMKA - že vlastníctvo týchto parciel je spojené vlastníctvo spoločného dvora parc. č. 37 vo
vložke č. XXX tejto knihy ideálnou polovicou. Súd tiež ozrejmil, že predmetný pozemnoknižný majetok
bol pôvodne vedený v pozemnoknižnom protokole č. 46 pre k.ú. F. (v ňom v poznámkovej časti tiež
poznačené, že s vlastníctvom parciel je spojené vlastníctvo spoločného dvora parc.č. 37 vo vložke č.
XXX tejto knihy ideálnom polovicou) z tohto protokolu odpísané 3.7.1939 a prepísané do novovytvorenej

horeuvádzanej pozemnoknižnej vložky č. XXX.

15. Skutočnosť, že spoluvlastníctvo k tzv. spoločnému dvoru - pkn. parc. č. 37, neskôr KN-C č. 37 je
spojenésvlastníctvomparciel užajvstaveKNakoparc.č.36/1a36/2bolakonštatovanáaakceptovaná
aj v identifikácii parciel vyhotovenej Správou katastra Námestovo dňa 23.4.1999 (odkaz súdu na listinný

dôkaz - na čl. 126 spisu) a dňa 23.9.2003 (odkaz súdu na listinný dôkaz - na čl. 135 spisu ), teda v
súvislosti realizovanými prevodmi pôvodnými pozemnoknižnými spoluvlastníkmi v prospech manž. Q. a
žalovanéhoR.F..VdovaT.ajejdetivďalšomakopôvodnípozemnoknižnívlastnícisvojespoluvlastnícke
podiely k pkn.parc č. 36/1 a pkn parc. č. 36/2 zapísané v pozemnoknižnej vložke č. XXX previedli:

a.) podľa kúpnej zmluvy zo dňa 29.4.1999 (vklad povolený dňa 23.8.1999 pod V 403/99 - č.l. 102 spisu) :
-vdovaY.T.,rod.F.previedlanamanž.Q.svojspoluvlastníckypodielvpknparc.č.36/1a36/2zapísanej
v pkn vl. č. XXX o veľkosti 3/6- iny
- jej dcéra Y. F., rod. T. (pôvodne zapísaná - mal. Y. T.) previedla na manž. Q. svoj spoluvlastnícky podiel
o veľkosti 1/6, - čo znamená, že manželia Q.ci mali na daných parceliach podiel 4/6-iny, teda 2/3-iny,

keďžezvyšokspoluvlastníckehopodielupo1/6vdanejdobestálepatrilzostávajúcicmpozemnoknižným
vlastníčkam mal. Y. T.ovej (neskôr vydatá T.) a mal. A. T.ovej (neskôr vydatá U.). Z uvádzanej kúpnej
zmluvy podľa názoru súdu rovnako vyplýva, že s vlastníctvom týchto parciel je spojené aj vlastníctvo
spoločného dvora zapísané v pkn. prot. č. XXX pod A1parc.č. 3. Po identifikácii sa manželia Q.cistali nielen vlastníkmi nadobudnutého pozemku už v stave KN - C č. 36/2 a 36/1, ale aj podielovými
spoluvlastníkmi spoločného dvora pkn č. 37 - v stave KN-C parc.č. 37 v podiele 1-ina, čo zodpovedá
podľa názoru súdu ideálnej polovici k tomuto tzv. spoločnému dvoru lebo zvyšok v 1 bol rozdelený na

5/8- ín a 3/8-iny, patril vlastníkom oprotivších parc. pkn č. 34/1,34/2, 35/1,35/3, 35/4, a 35/2, ktoré všetky
prvotne patrili zrejme jednej osobe od ktorej ich získali K.Q. a A.R..

b.) podľa kúpnej zmluvy zo dňa 17.9.2003 (vklad povolený dňa 9.1.2004 pod V 1488/2003 - č.l. 130
spisu) :

- podielové spoluvlastníčky Y. T., rod. T. ( pôvodne zapísaná ako mal. Y. T. ) A. U., rod.T. ( pôvodne
zapísaná - ako mal. A. T. ) predali svoje spoluvlastnícke podiely o veľkosti 1/6-iny na pkn parc. č. 36/1
a 36/2, ktorým po identifikácii parciel zodpovedali KN - C parc. 36/1 a KN- C parc. 36/2 žalovanému
R. F., tento mal potom na daných parceliach spoluvlastnícky podiel 2/6-iny, manž. Q.ci 4/6-iny. V kúpnej
zmluve sa tiež uvádza, že s vlastníctvom týchto parciel je spojené aj vlastníctvo spoločného dvora
zapísané v pkn. prot. č. XXX pod A1 parc.č. 37. Žalovaný tak bol rovnako ako manž. Q.ci zapísaný na

liste vlasatníctva k tzv. spoločnému dvoru, a teda ku KN-C parc.č. v podiele 1/8- ina.

16. Napriek tomu, že neb. S. R. bol od 16.8.1954 výlučným vlastníkom aj pkn. parc. č. 34/1 záhrady
(teda podielu tak 5/8 ako aj podielu 3/8) zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. XXX, z titulu vlastníctva

záhrady bol potom zapísaný aj ako podielový spoluvlastník ku tzv. spoločnému dvoru, a teda prvotne
k pkn p. č. 37, neskôr k CKN parc.č. 37 iba v podiele 5/8 -ín a v ďalšom spoluvlastníckom podiele
ktorý vlastnil o veľkosti 3/8-iny, - už ako podielový spoluvlastník na príslušnom liste vlastníctva (č. XXX)
zapísaný nebol. Napokon ani žalobkyňa v rade 5) E. V., ktorá mala byť spoluvlastníčkou podielu 3/8-iny
patriacemu k PKP č. XX, v súvislosti s vlastníctvom PKP č. 35/1 a 35/4 nebola zapísaná ako podielová

spoluvlastníčka ku KN-C parc.č. 37 na LV č. XXX.

17. Napriek uvádzaným zisteniam dokazovanie podľa názoru súdu dôvodnosť žaloby nepreukázalo.
S tvrdením právneho zástupcu žalobcov, že ani žalovaný ani jeho právny predchodcovia nemajú

žiadny právny titul, preto nemôže byť žalovaný zapísaný ako podielový spoluvlastník o veľkosti 1/8
ku KN-C parc.č. 37 na LV č. XXX v pozemnoknižnom stave evidovanej ako pkp. č. 37 - spoločný
dvor pretože len zápis o vlastníctve k tejto PKP č. 37 o veľkosti podielu ideálnej polovice v časti
Poznámky A. Majetkovej podstaty PKV č. XXX im k tomu nestačil, keďže odkazoval na PKV č. XXX,
kde už absentoval, súd nesúhlasil, mal za to, že ak uvedené konštatovanie bolo zapísané v pozemkovej

knihe ešte v pôvodnej vložke PKV č. XX kde prvý zápis bol ešte z roku 1927 a z ktorej PKV sa parcely
PKP č. 36/1 a 36/2 spojené s týmto spoločným dvorom odpisovali v roku 1939 do novovytvorenej vl. č.
XXX pričom uvedený zápis o spoločnom podielovom spoluvlastníctve opätovne figuroval v danej časti
Poznámky A. Majetkovej podstaty aj v PKV č. XXX, čo sa inak začalo spochybňovať až v roku 2010
a pôvodní pozemnoknižní vlastníci tento stav ohľadne spoločného dvora akceptovali, tak vlastnícke

právo k spoločnému dvoru právnym predchodcom žalovaného vzniklo vydržaním, keďže minimálne od
12.8.1946 ho ženy T.ové vykonávali (ešte predtým ich právny predchodca U. T. od 3.3.1939 v súvislosti s
vlastníctvom domu č. XX postaveného na PKP č. 36/2) a to minimálne do vydania potvrdenia Okresného
meračského strediska z 8.8.1956 ( čl. 19 ) na ktoré potvrdenie sa odvolávali žalobcovia a z ktorého
vyplýva, že spoločný dvor PKP č. 37 neprináleží ku PKP č. 36/1,2- ktorú tento čas vlastní vd. Y. T., rod.

F.. Obzvlášť za stavu, keď toto konštatovanie - potvrdenie nebolo inde uvedené, rovnako nie je zrejmé,
kto a kedy bol s jeho obsahom oboznámený, a teda či aj T.ovci, keďže z PKV č. XXX to nevyplýva. Z
uvedeného pohľadu potom nie je podľa súdu rozhodujúca strata dobromyseľnosti žalovaného v roku
2010, kedy mal čestným prehlásením prehlásiť, že žalobkyňa v 5 rade KN-C parc.č. 37 užíva od roku
1992nerušene(ajkeďtátoinakvnávrhunavydržaniepresprávukatastratvrdila,žejuužívaod8.7.1996

-č.l.160spisu).Súddodal,žetulenmožnokonštatovať,žetátojutiežmohlaužívaťlenakospoluvlastník
(3/8 na jednej polovici).

18. Podľa názoru súdu spoluvlastnícky podiel na spoločnom dvore v pozemkovej knihe bol spojený s
vlastníctvom (spoluvlastníctvom) domov a nie počtom ich vlastníkov, čo by zodpovedalo aj stavu, že v

bezprostrednom okolí tzv. spoločného dvora PKP č. 37 boli po jednej jeho strane postavené domy č. XX
na PKP č. 34/2 (kde bývala ako prvá V. Q., rod. R., neskôr predala dcére E. R. a potom S. R.) a č. XX na
PK č. 35/1 (A.R., potom V. Q., potom A.V.) a na strane druhej protiľahlej dom č. XX postavený na PK č.
36/2 (T.ovci). Potom vzhľadom na všetky uvádzané zápisy v pozemkovej knihe mal byť tento spoločnýdvor rozdelený na dve ideálne polovice. V rámci 1- ice by bol spoločný dvor PKP č. 37 rozdelený na 5/8-
ín a 3/8- iny, a teda pre tých čo bývali v dome č. XX a mali k spoločnému dvoru podiel 5/8-ín a zároveň pre
tých čo bývali v dome č. XX a mali podiel k spoločnému dvoru 3/8-iny a v rámci druhej ideálnej polovice

pre tých čo bývali v dome č. XX a mali podiel k spoločnému dvoru o veľkosti ideálnej polovice. Nadväzne
potom žalobcovia nemohli požadovať podiel o veľkosti 1/8-iny od žalovaného, pretože by žiadali viac
ako by im patrilo. Podľa prepočtov súdu ak by bolo zohľadnené vyššie uvedené rozdelenie spoločného
dvora na dve ideálne polovice, tak by potom žalobcovia 1,2,3,4 a 6 mali mať na tzv. spoločnom dvore
podiel 6/96-ín z celku každý z nich (z pohľadu uvádzaných 5/8-ín) a nie po 1/8-ine ako sú teraz zapísaní,

žalobkyňa v 5 rade by mala mať podiel 9/96-ín z celku (z pohľadu uvedených 3/8-ín) a predmetom
dedičstva by mal byť podiel po poručiteľovi F. R. o veľkosti 9/96- ín z celku. Manželia Q.ci by tak potom
mali mať 36/96-ín z celku a žalovaný R. F. 13/96-ín z celku.

19. Pokiaľ žalobcovia poukazovali na pozemnostné hárky dotýkajúce sa PKV č. XXX a PKV č. XXX tak
v pomenovaní honu je uvedená tzv. miestna trať na oboch vložkách pri daných PKP parcelách, čo by

skôr evokovalo totožné označenie daného honu ako miestnej trate (prechádzajúcej cez spoločný dvor)
a nie to, že v jednom hárku je pri miestnej trati zapísaný aj spoločný dvor a v jednom nie je.

20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému - v spore úspešnému priznal
nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %, uviedol, že žaloba žalobcov bola zamietnutá. Dodal tiež, že o

výške náhrady trov rozhodne vyšší súdny úradník postupom vymedzeným v ust. § 262 ods. 2 CSP.

21. Voči rozsudku uplatnili v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia. Vyjadrili názor, že rozsudok vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a konanie má aj inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci.

22. Poukázali na to, že súd prvej inštancie vychádzal jednak zo zistenia, že právni predchodcovia
žalovaného nadobudli sporný spoluvlastnícky podiel 1/8-ina v pozemku KNC - par.č. 37 (pôvodne pkn
parc. č. 37) na základe vydržania (v bode 33 rozhodnutia) a z dôvodu, že podľa názoru súdu právny

predchodca žalobcov S. R. mal byť vlastníkom len ideálnej 1 - ice spoločného dvora (pkn par. č. 37) a
druhá polovica mala patriť právnym predchodcom žalovaného - T.ovcom (v bode 34 a 35 rozhodnutia).

23. Podľa odvolateľov otázka nadobudnutia vlastníckeho práva na základe vydržania právnymi
predchodcami žalovaného (konštatovaná v ods. 33 rozsudku) nie je riadne odôvodnená, rozhodnutie

neobsahuje ktorý/ktorí právny predchodca/právni predchodcovia a najmä kedy mal/ mali nadobudnúť
vlastnícke právo na základe vydržania. Súd uvádza, že ženy T.ové bez bližšej špecifikácie o aké ženy
sa má v tomto prípade jednať, mali vykonávať vlastnícke právo k spoločnému dvoru minimálne od
12.8.1946, neuvádza však ďalej, kedy malo dôjsť k ním konštatovanému vydržaniu (či ešte v režime
obyčajového práva, či v režime Stredného OZ) a najmä, podľa akého konkrétneho ustanovenia zákona

malo k tomuto vydržaniu dôjsť. Navyše, v konštatačnom závere o vydržaní vlastníckeho práva právnymi
predchodcami žalovaného, dospel súd prvej inštancie z vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam.

24. Tvrdeniu okresného súdu, že pôvodní pozemnoknižní vlastníci tento stav ohľadne spoločného

dvora akceptovali, tak vlastnícke právo k spoločnému dvoru právnym predchodcom žalovaného
vzniklo vydržaním, keďže minimálne od 12.8.1946 ho ženy T.ové vykonávali (ešte predtým ich právny
predchodca U. T. od 3.3.1939 v súvislosti s vlastníctvom domu č. XX postaveného na PKP č. 36/2),
- nezodpovedajú zápisy jednak v pozemkovej knihe a napokon aj v pozemnostnom hárku č. XXX
predloženom žalobcami spolu s ich vyjadrením z 13.3.2020. Svoje hodnotenie súd opiera o zápis

Poznámky o vlastníctve spoločného dvora uvedený tak v PK vložke č. XXX a predtým v PK vložke
č. XX v k.ú. F., ich právny zástupca ale na pojednávaní dňa 25.3.2021 predložil súdu výňatok z
odbornej literatúry pojednávajúcej o pozemnoknižnom práve platnom na území SR do roku 1950,
z ktorého vyplynulo, že pozemnoknižné poznámky nemali právotvorný charakter, ich účelom bolo
iba informovať o určitej skutočnosti. Pozemnoknižné poznámky neboli právnym titulom nadobudnutia

určitého vecného práva, preto ak súd existenciu samotnej Poznámky považoval za potvrdenie
(akceptáciu) právneho stavu, na základe ktorého právni predchodcovia žalovaného (pozemnoknižné
vlastníčky z pozemnoknižnej vložky č. XXX) mali byť vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi spoločnéhodvora,- vychádzal z nesprávnych skutkových zistení, následne v tejto časti vec nesprávne právne
posúdil aj čo do právnych účinkov pozemnoknižných poznámok.

25. Žalobcovia namietajú aj nesprávne vyhodnotenie nimi predloženého dôkazu súdom - kópie
pozemnostného hárku - č XXX (evidujúci držiteľov) - v ňom evidovaná parc.č.. 37 s označením spoločný
dvor, miestna trať s odkazom na PK vl.XXX. Na prvej strane tohto hárku sú uvedení držitelia tejto
parcele a to držitelia parc. č. 34/2,35/2,35/3 vo vl. č. XXX a 5/8 parc.č. 34/1 vo vl. č. XXX spolu
v podiele 5/8-ín a ďalej držitelia parc.č. 35/1, 35/4 vo vložke č. XXX a 3/8 parc.č. 34/1 vo vl. XXX

spolu v podiele 3/8-iny. Držiteľmi spoločného dvora boli vlastníci PK parc.č. 34/2,35/2,35/3,35/1,35/4
a 34/1 spolu v 1/1-ine. Vlastníci pkn parciel č. 36/1 a 36/2 z vložky č. XXX (s uvedením spornej
poznámky) preukázateľne držiteľmi spoločného dvora neboli. Preto im nie je zrejmé, z čoho súd prvej
inštancie vychádzal keď konštatoval, že pôvodní pozemnoknižní vlastníci stav ohľadne spoločného
dvora akceptovali. Práve opak je podľa odvolateľov pravdou, z vykonaných dôkazov podľa nich vyplýva,
že vlastníci pozemnoknižných parciel č. 36/1 a 36/2 t.j. právni predchodcovia žalovaného toto právo k

spoločnémudvorunevykonávali,nedržaliho.Pojmovýmiznakmidržbyakotakejsúexistenciafaktického
stavu, teda, že držiteľ (presvedčený o existencii svojho práva z objektívneho hľadiska) svoju držbu aj
fakticky vykonáva, teda, že má vec vo svojej moci. Právni predchodcovia žalovaného túto faktickú moc
nad vecou (spoločným dvorom) nevykonávali. Navyše, dobrú vieru právnych predchodcov žalovaného
(ako PK vlastníkov) jednoznačne narušujú zápisy v samotnej pozemkovej knihe. Je pravdou, že v ich

pozemnoknižnej vložke č. XXX bol zápis poznámky o spojení vlastníctva s vlastníctvom spoločného
dvora (a táto poznámka bola aj v predchádzajúcej PK vložke č. XX) avšak zdôrazňujú opakovane, že
pozemnoknižná poznámka nemala právotvorný charakter a napokon nahliadnutím do PK vložky č. 618,
ktorá bola „ hlavnou vložkou „ v ktorej tento spoločný dvor bol pozemnoknižne evidovaný, muselo byť
právnym predchodcom žalovaného objektívne zrejmé, že s vlastníctvom ich PK parciel (č. 36/1 a 36/2)

vlastníctvo spoločného dvora PK parc.č. 37 spojené nie je.

26. Ďalší dôvod zamietnutia žaloby - hypotéza o správnom zápise k spoločnému dvoru v ideálnej 1-
ici pre právneho predchodcu žalobcov S. R. (ako vlastníka domov č. XX a XX ) a v druhej polovici
pre právnych predchodcov žalovaného (ako vlastníkov domu č. XX) - podľa odvolateľov nevyplynulo

zo žiadneho listinného dôkazu produkovaného v tomto spore, navyše nezodpovedá ani zápisom v
pozemkovej knihe - v pozemnoknižnej vložke č. XXX a nezodpovedá ani zápisom v pozemnostnom
hárku č. XXX.

27. Zotrvávajú na svojom žalobnom tvrdení (v žalobnom návrhu), že vlastníctvo

spoločného dvora bolo podľa stavu zápisu v pozemkovej knihe spojené s vlastníctvom viacerých
pozemkovoknižných parciel, a to :
- s vlastníctvom pkn parciel zapísaných v PK vložke č. XXX v k.ú F. pod AI r.č.1-3 ako pkn parc.č.
34/2,35/2 a 35/3 v 1/1- ine a 5/8-ín v pkn parc.č. 34/1 evidovanej v PK vložke č. XXX sa spájal ideálny
podiel 5/8-ín v spoločnom dvore ku ktorým vlastnícke právo svedčilo v prospech právneho predchodcu

žalobcov S. R. zapísaného v 1/1- ine pod B3 v oboch pkn vložkách č. XXX a XXX.
- s vlastníctvom pkn parciel zapísaných v PK vložke č. XXX k.ú. F. pod AI r.č. 1-2 ako pkn parc.č.
35/1, 35/4 v 1/1-ine a 3/8-iny v spoločnom dvore s tým, že ako výlučná vlastníčka v PK vložke č. XXX
bola pod B1 evidovaná E. R. rod. Q. v 1/1-ine a ako výlučný vlastník bol v PK vložke č. XXX evidovaný
pod B3 S. R. v 1/1-ine.

- S. R. bol jednak ideálnym spoluvlastníkom pkn parcely č. 37 v podiele 5/8-ín z titulu vlastníctva pkn
parciel 34/2,35/2 a 35/3 v 1/1-ine a z titulu, že bol aj vlastníkom podielu 5/8-ín v pkn, parc.č. 34/1 - S.
R. bol evidovaný ako výlučný vlastník.
- na základe uznesenia Štátneho notárstva Dolný Kubín sp.zn. D 483/61 zo dňa 25.11.1961 po
poručiteľke E. R., rod. Q. nadobudla jej výlučné vlastnícke právo v 1/1-ine v pkn. parcelách č. 35/1 a

35/4 evidovaných v pkn. vložke č. XXX U. Q., rod. R..
- vlastníkmi zvyšných 3/8-ín v spoločnom dvore boli jednak U. Q., rod R. z titulu vlastníctva pkn parciel
č. 35/1 a 35/4 v 1/1-ine a S. R. , z titulu vlastníctva podielu 3/8-iny v pkn parcele č. 34/1 - S. R. bol
evidovaný ako výlučný vlastník . Pri zodpovedaní otázky v akom podiele sa U. Q. a S. R. sa podieľali na
tomto spoluvlastníckom podiele 3/8-iny v spoločnom dvore, odvolatelia vychádzajú zo základnej zásady,

podľa ktorej ak spoluvlastnícke podiely neboli v pozemkovej knihe určené, platilo, že boli rovnaké.
- ak ideálne spoluvlastníctvo v spoločnom dvore v podiele 3/8-iny sa spájalo s vlastníctvom 3 pkn.parciel
( parcely č. 35/1, 35/4,č 34/1) tak na každú z týchto parciel pripadal ideálny podiel 1/8-ina.- po zhrnutí U. Q., rod. R. sa podieľa na spoločnom dvore v podiele 2/8-iny ( je vlastníčkou 2 pkn parciel
- 35/1 a 35/4 v 1/1-ine ) a S. R. v podiele 1/8-ina ( je vlastníkom 1 pkn parcely - 34/1 v 3/8-inách).

28. Odvolatelia zotrvali na tom, že ich právny predchodca S. R. vlastnil v spoločnom dvore - podiel 5/8-
ín a 1/8-ina, a keďže po ňom nadobudli dedením v konaní č. 7 D 104/2017 - 74 podiel 5/8-ín, žalovaný
podiel 1/8-ina patrí do dedičstva po ich právnom predchodcovi. Zdôraznili tiež, že žalovaný sa nemohol
stať aj spoluvlastníkom spoločného dvora z titulu kúpnej zmluvy V 1488/03, ktorej vklad do katastra
katastrálnym úradom bol povolený dňa 9.1.2004 a to z dôvodu, že predmetom tejto zmluvy prevod

spoluvlastníckeho podielu v spoločnom dvore (parc.č. 37) nebol. Podľa textácie zmluvy prevádzali sa
KN parc.č. 36/1, trvalý trávny porast o výmere 164 m2 a č. 36/2, iná plocha o výmere 369 m2 v podiele
2/6-iny, uvedenému napokon zodpovedá aj následný čl. II. tejto kúpnej zmluvy, ktorý uvádza, že jej
predmetom sú pozemky TTP o výmere 54,7 m2, iná plocha o výmere 123m2 (výmery z KN parciel
pripadajúce na prevádzaný podiel 2/6-iny).

29. Na základe súhrnu všetkých odvolacích argumentácií sa žalobcovia domáhajú zrušenia rozsudku
s následným vrátením veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

30. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu sa stotožnil s rozhodnutím okresného súdu, považuje
ho za vecne správne, podľa neho súd sa v konaní dostatočne vyporiadal so všetkými skutkovými

okolnosťami a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Hodnotí žalobcami
uvádzané odvolacie dôvody za neopodstatnené, navyše, argumentujú v odvolaní totožnými tvrdeniami
ako v žalobe, resp. v konaní pred súdom prvej inštancie. Vlastníctvo spoločného dvora, ktorý teraz aj
v minulosti predstavuje parc.č. 37 bolo evidované v príslušnom podiele aj v pkn vložke č. XXX k.ú. F.,
zápis v tejto pkn vložke nie je dôvod spochybňovať ako to napádajú žalobcovia. Zápis v pkn vložke

XXX k.ú. F. je datovaný najneskôr v roku 1939, kedy bol vykonaný prvý zápis, a ani potvrdenie
okresného meračského strediska Námestovo z 8.8.1954 nie je spôsobilé meniť zápisy vlastníckych
vzťahov k nehnuteľnostiam. Zdôrazňuje tiež, že poznámka spoločného dvora z pkn vložky č. XXX
nebola vymazaná. KN C parcela č. 37 ako spoločný dvor je priľahlou parcelou ku KN C parc. .č 40/1,
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1 419 m2 evidovanej na LV č. XXX v k.ú. F. na žalovaného

v 1/1 a žalovaný je evidovaný ako vlastník aj k parc.č. 36/1 (čo vyplýva aj z katastrálnej mapy).
Napokon považuje žalovaný za nepochybné z terénu, že parc.č. 37 ako spoločný dvor prislúcha aj
ku parc.č. 36/1 a 40/1. On sporný spoluvlastnícky podiel nadobudol kúpnou zmluvou ktorej vklad bol
povolenývroku2003.Jehoprávnipredchodcoviakúpnouzmluvouktorejvkladbolpovolenývroku1999.
On viac ako desať rokov dobromyseľne a na základe kúpnej zmluvy so započítaním držby právnych

predchodcov sporného spoluvlastníckeho podielu tento užíva ako vlastník a vlastnícke právo nadobudol
aj vydržaním. Nič na tom nemení ani vyhlásenie pripojené žalobcami zo dňa 13.7.2010 podpísané pod
nátlakom za účelom dania súhlasu k stavebnému povoleniu, čo však odporuje samotnému žalobnému
návrhu. Vlastníctvo spoločného dvora vždy užívali aj jeho právni predchodcovia a v tejto veci nikdy
neboli medzi vlastníkmi priľahlých nehnuteľností ani spoluvlastníkov spoločného dvora spory, teda

vždy bola realizovaná skutočná držba spoločného dvora aj jeho právnymi predchodcami a aj ním
samotným. Z vykonaného dokazovania preto považuje za nesporné, že vlastníctvom PK parc.č. 36/1
a 36/2 evidovaných v PK vložke č. XXX. k.ú. F., je aj vlastníctvo spoločného dvora pkn parc.č. 37 vo
vložke č. XXX k.p. F.. Tento zápis v pozemkovej knihe nebol vymazaný a je pre účastníkov právnych
vzťahov k sporným nehnuteľnostiam záväzný a v minulosti nikdy nebol spochybňovaný a spoluvlastníci

spoločného dvora, všetci pôvodní pozemnoknižní vlastníci tento stav akceptovali. V konaní nebol
preukázaný opak. V ostatnom sa pridržiava svojich písomných podaní a prednesov na súde prvej
inštancie.

31. V ďalšom štádiu odvolacieho konania strany sporu už písomne nezareagovali.

32. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej iba „CSP“) po
zistení, že odvolanie uplatnila v zákonnej lehote na to oprávnená strana sporu, proti rozsudku ktorému
je odvolanie prípustné, odvolací súd viazaný v sporovej veci rozsahom a dôvodmi odvolania, bez

nariadenia odvolacieho pojednávania postupujúc procesne podľa § 378 ods. l CSP v spojení s § 219
ods. 3 CSP, rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.33. Zistil z obsahu spisu, že okresný súd vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, podrobne sa oboznámil
s listinnými dôkazmi produkovanými stranami sporu v priebehu konania, všetky dôkazy podstatné
pre spor vyhodnotil jednotlivo aj v ich vzájomnej súvislosti a v písomnom vyhotovení rozhodnutia aj

komplexne ozrejmil svoje skutkové a právne úvahy podľa ktorých sa riadil. Po obsahovej stránke
rozhodnutie súdu spĺňa kritériá riadne vyargumentovaného rozhodnutia súdu. Napokon aj odvolatelia
v odvolaní rozviedli obšírne svoje odvolacie námietky a argumenty aj s označením tých konkrétnych
častí rozhodnutia súdu s ktorými nesúhlasili. Odvolatelia opodstatnenosť svojho žalobou uplatneného
nároku aj v odvolaní opreli vo svojej podstate o rovnaké skutočnosti ako v žalobe a v konaní pred súdom

prvej inštancie.

34. Žalobcovia podanou žalobou sa domáhajú určenia spoluvlastníckeho podielu v rozsahu 1/8 v žalobe
konkrétne vymedzenom pozemku do dedičstva po svojom právnom predchodcovi, neb. poručiteľovi
S. .R., ktorý zomrel XX.X.XXXX. Ďalšou nepochybnou skutočnosťou je, že k predmetu sporu -
žalovanému spoluvlastníckemu podielu v pozemku - aktuálne v stave podľa katastra nehnuteľností parc.

č. 37 je na LV č. XXX v k.ú. F. evidovaný žalovaný, právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva
- kúpnej zmluvy zavkladovanej pod V 1488/03.

35.Nietpolemikyotom,žezpohľaduust.§137písm.c)Civilnéhosporovéhoporiadkuexistujenaliehavý
právny záujem žalobcov na požadovanom určení a ich určovacia žaloba je prípustným prostriedkom

uplatnenia ich práva.

36. Žalovanému R. F. svedčí zápis vlastníctva pod B 5 na liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. F. v podiele 1/8
v pozemku parc. reg. „C“ č. 37 - 503 m2 - zastavaná plocha a nádvorie právnym titulom nadobudnutia -
kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 17.9.2003 zavkladovanej pod č. V 1488/03 dňa 9.1.2004. Predmetnou

kúpnou zmluvou (odvolací súd odkazuje na listinný dôkaz nachádzajúci sa na č.l. 96-97 spisu) žalovaný
kupoval od predávajúcich - Y. T., rod. T.ovej (pôvodný zápis v pkn prot. XXX svedčil menovanej ešte
ako maloletej a A. U., rod. T.ovej (pôvodný zápis pkn prot. XXX svedčil menovanej ešte ako maloletej)
„spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnosti zapísanej v pozemnoknižnom protokole č. XXX k.ú. F., pod
A r.č. 1,2 parc. č. 36/1 - záhrada o výmere 164 m2 ktorej podľa identifikácie parciel zodpovedá KN

parc.č. 36/1 ttp o výmere 164 m2, parc.č. 36/2 dom o výmere 369 m2, ktorej podľa identifikácie parciel
zodpovedá KN parc. č. 36/2 iná plocha o výmere 369 m2, pod B 4b na predávajúcu v 2.rade v 1/6
úč, pod B4d na predávajúcu v 2. rade v 1/6 úč.“. Podľa poslednej vety zmluvného dojednania v čl.
I. kúpnej zmluvy „s vlastníctvom týchto parciel je spojené vlastníctvo spoločného dvora zapísané v
pkn. prot. č. XXX pod A. I parc č. 37“. Obidve predávajúce boli v pkn.prot. č. XXX pod B 4b) a B

4d) evidované ako podielové spoluvlastníčky pozemnoknižných parc. č. 36/, 36/2 podľa zápisu zo
17. augusta 1946 titulom vkladu vlastníckeho práva na základe súdneho rozhodnutia - uznesenia o
odovzdaní pozostalosti zo dňa 22. januára 1946. Hoc v „Poznámke“ v pkn.prot. č. XXX sa k týmto
pozemnoknižným parceliam je zaznamenané, že „vlastníctvo týchto parciel spojené je vlastníctvo
spoločného dvora, parc.č. 37 vo vložke čís. XXX tejto knihy ideálnou polovicou - odvolací súd dáva za

pravdu argumentácii žalobcov vznesenej ich splnomocneným právnym zástupcom, že „Poznámka“ nie
je zápis vlastnícky“ a vo vzťahu k právnym predchodcom žalovaného nemôže založiť vlastnícky titul,
preukázateľne totiž právnym predchodcom žalovaného nikdy v minulosti nesvedčil zápis vlastníctva ku
pkn parc.č. 37 - evidovanej v pkn vl. č. XXX - ako spoločný dvor, pretože vlastníctvo k spoločnému dvoru
bolo deklarované pod B 1) vlastníkom pkn parc.č. 34/2, 35/2, 35/3 - v o vložke čís. 615 a 5/8-ín parc.

č. 34/1 vo vl. č. XXX v piatich osminách a pod B2 vlastníkom pkn.parc.č. 35/1,35/4 v pozemnoknižnej
vložke XXX a 3/8 parc.č, 34/1 vo vl. XXX v troch osminách všetci, podľa skutočného rozdelenia/22
januára 1937 č. 148. Právni predchodcovia žalovaného (Y. T., rod. T. a A. U., rod. T.) nikdy neboli
zapísané k pozemnoknižným parceliam - vymenovaným v pkn.vl. 618 na základe nejakého vlastníckeho
titul. Odvolací súd v súhrne uzatvára, že titul vlastnícky k podielu v pkn.vl. XX - spoločný dvor - po

identifikácii v stave podľa kat. nehnut. KN - C č. 37 podľa iba Poznámky v prot. XXX nemožno
konštatovať. Odvolací súd si osvojuje aj argumentáciu žalobcov aký účel spĺňal - zápis v Poznámke,
mal výslovne informatívny charakter. Okolnosť, že význam poznámky informatívneho charakteru bol
nesprávne pochopený a vyhodnotený v minulosti, ešte neznamená vyvodenie aj vlastníckeho práva k
majetku ku ktorému sa táto poznámka informatívnej povahy vzťahovala.

37. Napriek uvedenému odvolaniu žalobcov nebolo možné vyhovieť, pretože jedným z vecných dôvodov
zamietnutia žaloby žalobcov bolo nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetu sporu žalovaným
právnym dôvodom vydržania, čo aj žalovaný vo svojej obrane voči žalobe tvrdil. Vychádzajúc zoskutkových zistení vyplývajúcich z vykonaných dôkazov túto obranu žalovaného ako preukázanú musel
odvolací súd uznať, nadväzne konštatovať vydržanie žalovaného spoluvlastníckeho podielu samotným
žalovaným v dôsledku splnenia zákonných podmienok vyžadovaných podľa súčasnej hmotno-právnej

úpravy (ust. § 134 ods.l Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.1992).

38. Vydržanie predstavuje originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, ktoré je úzko späté
s oprávnenou držbou. Podľa názoru odvolacieho súdu žalovanému svedčí právny titul vstupu do
oprávnenej držby - na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17.9.2003 zavkladovanej pod V 1488/03 dňa

9.1.2004 - keďže obsah poslednej vety zmluvného dojednania v čl. I. zmluvy mohlo vyvolať u žalovaného
presvedčenie a dobrú vieru v tom, že predmetnou kúpnou zmluvou nadobudol aj podiel v žalovanom
pozemku. V súdenej veci žalobcovia uplatnili určovaciu žalobu u súdu až 31.7.2019, teda vo vzťahu ku
žalovanému už po uplynutí desaťročnej vydržacej doby, teda v dobe uplatnenia žaloby u súdu už v
dôsledku nadobudnutia vlastníckeho práva (v zmysle § 132 ods. l Občianskeho zákonníka) žalovaný
bol v právnej pozícii vlastníka žalovaného podielu. Dobrú vieru žalovaného nevyvrátil ani obsah listiny

- tzv. čestné prehlásenie (zo dňa 13.7.2010) - v ňom totiž žalovaný sa vyjadroval k spôsobu užívania
parc.č. 37 pre E. V. (pre účely stavebného konania), že táto predmetnú nehnuteľnosť užíva od roku
1992 nerušene, dobromyseľne bez zásahu tretích osôb - o čom on ako „vlastník“ má vedomosť, - takéto
prehlásenie nepotvrdzuje, že by mal žalovaný uznať jej právo, prípadne právo jej právnych predchodcov
právektomuspoluvlastníckemupodielu/kuktorémuvtomčase užbolevidovanývkatastrinehnuteľnosti

na príslušnom list vlastníctva titulom kúpnej zmluvy ako vlastník.

39. Súhrn úvah vymedzených v predchádzajúcom odstavci tohto rozhodnutia, vyplývajúcich z obsahu
skutkových zistení súdom prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania, viedol odvolací súd k
záveru, že v merite veci nie je možné odvolaniu žalobcov vyhovieť.

40. V bezprostredne súvisiacom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania rozhodovanie
okresného súdu správne sa opiera o zásadu úspechu/neúspechu strán v spore pretavenú do
aplikovaného ust. § 255 ods. 1 CSP.

41. Podľa § 396 ods. l CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP krajský súd priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania žalovanému /úspešnému voči žalobcom / neúspešným v odvolacom konaní
v rozsahu 100 %. Poznamenáva, že o výške náhrady týchto trov rozhodne tiež súd prvej inštancie
postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

42. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z

uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde
(§ 427 ods. 2 CSP).Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených
v § 429 ods. 2 CSP.