Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. november 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 30S/174/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5021200471
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Brniaková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5021200471.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny

Brniakovej a členov senátu Mgr. Silvie Tisovej a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: T. Q., nar.
XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. XXXX/X, XXX XX D., do 26.08.2017 podnikajúci ako podnikateľ fyzická
osoba T. Q., s miestom podnikania XXX XX D., C. XXXX/X, IČO: 35 057 432, právne zastúpeného
JUDr. Ivom Babjakom, advokátom, so sídlom P. W. XXX/XX, XXX XX P., proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 100480796/2021 zo dňa 23.03.2021, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky Číslo:

100480796/2021 vydané dňa 23.03.2021 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca má voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozhodnutím o vyrubení rozdielu dane Číslo: 101109302/2020 zo dňa 01.07.2020 (ďalej ako
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa alebo rozhodnutie správcu dane) Daňový úrad Žilina,
pobočka Ružomberok (ďalej ako správny orgán prvého stupňa alebo správca dane) vyrubil daňovému
subjektu T. Q., nar. XX.XX.XXXX, IČO: 35 057 432, C. XXXX/X, XXX XX D. rozdiel dane v sume
9.249,26 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2015. Správca dane poukázal

na skutočnosť realizácie daňovej kontroly u daňového subjektu T. Q. na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacieobdobieaugust2015nazákladeOznámeniaodaňovejkontrolezodňa13.06.2016,vzmysle
ktorého bola kontrola vykonaná za zdaňovacie obdobia január až december 2013, január až október
2014, máj 2015, júl až november 2015. Daňová kontrola bola ukončená dňa 07.09.2017 dňom doručenia
Protokolu č. 101805694/2017 zo dňa 21.08.2017.
Podľa preukázaných kontrolných zistení a vyhodnotenia dôkazov správca dane daňovou kontrolou
zistil, že daňový subjekt si v kontrolovanom zdaňovacom období august 2015 uplatnil odpočítanie

dane z faktúr od dodávateľa ZOTTO s.r.o., so sídlom Stretávka 34, 072 13 Palín, IČO: 48 098 175,
DIČ: 2120049613, IČ DPH: SK2120049613 (ďalej len ZOTTO s.r.o.), ktoré sú špecifikované na strane
3 a 4 odôvodnenia rozhodnutia správcu dane. U daňového subjektu T. Q. správca dane vykonával
kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie jún 2015, ktorá bola ukončená. V čase vykonávania kontroly je v
štádiu vyrubovacieho konania. V rámci daňovej kontroly správca dane spochybnil zdaniteľné obchody,
ktoré podľa predložených faktúr mal uskutočniť dodávateľ ZOTTO s.r.o. Pochybnosti správcu dane
o deklarovanom dodávateľovi mäsa, teda o spoločnosti ZOTTO s.r.o. kontrolovaný daňový subjekt v

priebehu kontroly nevyvrátil.
Vo vzťahu ku subjektu ZOTTO s.r.o., ktorý je deklarovaný ako dodávateľ mäsa správca dane z
Obchodného registra zistil, že bol do Obchodného registra zapísaný dňa 20.03.2015 s adresou sídla
Generála M. R. Štefánika 373/11, Trenčín. Od svojho vzniku opakovane menil adresu sídla. Takistosa opakovane menili i konatelia tohto subjektu. Podľa výpisu z Obchodného registra bola spoločnosť
ZOTTO s.r.o. na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. 5Cbr/51/2016-31 zo dňa 12.12.2016
zrušená bez likvidácie a podľa § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka z Obchodného registra dňa

13.01.2017 vymazaná. V čase deklarovaných zdaniteľných plnení bol konateľom subjektu ZOTTO s.r.o.
Q. P. s pobytom G. XXX/XXX, A. U. W..
Za účelom preverenia zdaniteľných obchodov dodávateľa ZOTTO s.r.o. vykonal správca dane na adrese
sídla tejto spoločnosti Dolné Rudiny 1, Žilina miestne zisťovanie, z ktorého vyplýva, že daňový subjekt
na tejto adrese sídla nebol zastihnutý. Zásielka správcu dane adresovaná subjektu ZOTTO s.r.o. s

predvolaním na ústne pojednávanie sa správcovi dane vrátila s poznámkou „zásielka neprevzatá v
odbernej lehote“. S rovnakým výsledkom bolo i opakované predvolanie na ústne pojednávanie zaslané
subjektu ZOTTO s.r.o. Správca dane cestou Daňového úradu Košice, ako dožiadaného správcu dane
zaslal predvolanie na ústne pojednávanie konateľovi subjektu ZOTTO s.r.o. v čase deklarovaných
zdaniteľných obchodov, pánovi Q. P., ktorý bol dožiadaným správcom dane predvolaný opakovane,
zásielku prevzal, ale na ústne pojednávanie sa nedostavil. O uvedenom postupe dožiadaný správca

dane upovedomil i daňový subjekt, ktorý zásielku prevzal, ale tiež sa na ústne pojednávanie neustanovil.
SvedokpánQ.P.sasosprávcomdaneskontaktovaltelefonickyauviedol,žesazozdravotnýchdôvodov
naústnepojednávanienedostavíazaslalsprávcovidanepotvrdenieodočasnejpracovnejneschopnosti.
Dostavil sa až na ústne pojednávanie dňa 25.05.2016, ktorého sa sám daňový subjekt nezúčastnil.
Z tohto ústneho pojednávania bola spísaná zápisnica číslo 103215028/2016 zo dňa 25.05.2016. Na

položené otázky svedok uviedol, že spoločnosť ZOTTO s.r.o. obchodovala s mäsom a že toto mäso
dodávala i daňovému subjektu. ZOTTO s.r.o. tento tovar nakupovala od spoločnosti Cleve s.r.o., ktorej
konateľom bol pán Q. a následne tento svoj podiel predal pánovi G. do Maďarska, takže svedok potom
obchodoval od augusta 2014 už len s pánom G.. Uviedol, že spoločnosť Cleve s.r.o. prevážala tovar
a vykladala ho rovno na prevádzku pána Q.. Na otázky, kde sa nachádza účtovníctvo, doklady a

písomnosti spoločnosti, ktorá osoba ich má, kde a kedy ich odovzdal, ako prebiehalo odovzdanie a či má
o tom písomné potvrdenie svedok uviedol, že to všetko odovzdal pánovi N., teda konateľovi spoločnosti
ZOTTO s.r.o. od 10.12.2015. Doklady odovzdal u právničky v Košiciach, jej meno ani adresu nevedel.
Odovzdal cca 6 šanónov a odišiel. Meno právničky ani adresu kde sa odovzdanie uskutočnilo nevedel.
Na otázku, či spoločnosť ZOTTO s.r.o. dodávala mäso tak, ako je uvedené na faktúrach uviedol, že áno.

Nepopísal priebeh nákupu mäsa od spoločnosti CLEVE s.r.o., hoci to správca dane od neho požadoval
a uviedol, že to už hovoril.
K súvislosti s vykonávanou kontrolou správca dane vykonal dňa 01.02.2016 s kontrolovaným daňovým
subjektom T. Q. ústne pojednávanie. Kontrolovaný daňový subjekt uviedol, že dodávky mäsa boli
uskutočnené tak, ako je uvedené na faktúrach. Zo spoločnosťou ZOTTO s.r.o. už neobchoduje, našiel

si druhého slovenského dodávateľa, lebo táto spoločnosť už neexistuje.
Dňa 12.07.2016 sa daňový subjekt ustanovil k správcovi dane a požiadal, aby mohol doplniť svoje
vyjadrenie k oboznámeniu s výsledkom kontroly o čom správca dane spísal zápisnicu o ústnom
pojednávaní z 12.07.2016. Daňový subjekt uviedol, že konateľa spoločnosti ZOTTO s.r.o. Q. P. v živote
nevidel, faktúry mu boli zasielané poštou a nie mailom ako sa uvádza vo výpovedi pána Q. P.. Mäso bolo

dodané tak, ako to bolo uvedené na faktúrach v požadovanom množstve. S kvalitou mäsa bol spokojný,
dodávateľom tovaru bola spoločnosť ZOTTO s.r.o.
Na základe všetkých zistených a uvedených skutočností správca dane skonštatoval, že nebolo
preukázané, že sa zdaniteľné obchody uskutočnili tak, ako je deklarované na hore uvedených faktúrach:
a) kontrolovaný daňový subjekt okrem tvrdenia, že mäso bolo dodané, čo správca dane nespochybňuje

a faktúry za dodanie boli vystavené, nemal žiadne ďalšie informácie o tom, či skutočným dodávateľom
bola spoločnosť ZOTTO s.r.o., nepovažoval za potrebné to preverovať, v čase dodania bol stotožnený
s tým, že dodávateľom mäsa bola táto spoločnosť, hoci o nej nemal ďalšie informácie, b) spoločnosť
ZOTTO v priebehu kontroly zmenila konateľa spoločnosti a novým konateľom od 10.12.2015 bol U.
N., občan Maďarskej republiky, c) spoločnosť ZOTTO bola na základe uznesenia Okresného súdu

Žilina č. k. 5Cbr/51/2016-34 zo dňa 12.12.2016 zrušená bez likvidácie podľa § 68 ods. 9 Obchodného
zákonníka a dňa 13.01.2017 bola vymazaná z Obchodného registra, d) doklady spoločnosti ZOTTO
s.r.o. za kontrolované obdobia, v ktorých boli deklarované zdaniteľné obchody, ktoré by potvrdili tvrdenie
dodávateľa o zaúčtovaní a evidencii deklarovaných plnení nie sú k dispozícii, pričom posledné daňové
priznanie na DPH daňový subjekt podal za zdaňovacie obdobie december 2015 a e) deklarovaný

poddodávateľspoločnostiZOTTOs.r.o.,tedaspoločnosťCLEVEs.r.o.sosprávcomdanenekomunikuje,
povinnosti voči správcovi dane si neplní. Od 11.09.2015 tento daňový subjekt zmenil spoločníka, do
OR bol zapísaný konateľ T. G. občan Maďarskej republiky. Daňový subjekt na adrese sídla nebol
zastihnutý a miestnym zisťovaním bolo zistené, že daňový subjekt na uvedenej adrese nemá prenajatéžiadne priestory, na uvedenej adrese je len prenajatá poštová schránka. Po využití všetkých zákonných
možnostízostranysprávcudanetentoskonštatoval,žedaňovýsubjektnevykonávaekonomickúčinnosť
a registráciu na DPH mu zrušil.

Následne správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na ustanovenia podľa § 49 až 55
zákona o DPH a zdôraznil, že právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH je možné iba
v prípade, keď pri tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Správca dane pri vedenom dokazovaní
a na základe svojich zistení spochybnil skutočný obsah právneho úkonu vyplývajúci z platiteľom
predložených faktúr. V zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH vzniká daňová povinnosť dňom dodania tovaru

a týmto je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Platiteľom deklarované
dodanie tovaru od spoločnosti ZOTTO s.r.o. a s ním spojené právo nakladať s tovarom ako vlastník
vznik daňovej povinnosti na strane dodávateľa podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH boli zisteniami správcu
dane spochybnené. Daňový subjekt dostatočne nepreukázal, že zdaniteľné obchody mu boli skutočne
dodané dodávateľom uvedeným na predložených faktúrach a že tomuto dodávateľovi ich uskutočnením
vznikla daňová povinnosť.

V priebehu kontroly bol daňový subjekt oboznámený s dožiadaniami, ktoré správca dane zaslal v
priebehu kontroly za účelom preverenia zdaniteľných plnení iným správcom dane a zároveň bol vyzvaný
na predloženie dokladov a dôkazov ku zisteným plneniam, o ktorých má správca dane pochybnosti. Na
ústnom pojednávaní zo dňa 26.04.2017 bola okrem oboznámenia s dožiadaniami daňovému subjektu
položená otázka, či doložil k deklarovaným zdaniteľným plneniam, ktoré boli uvedené v zápisnici všetky

doklady a písomnosti a či má k dispozícii ešte nejaké doklady a dôkazy, ktoré by preukázali ich plnenie
a vylúčili pochybnosti správcu dane o ich uskutočnení. T. Q. uviedol, že je v domnení, že ku uvedeným
plneniam odovzdal všetky doklady. Uviedol, že po oboznámení sa s výsledkami dožiadaní a po vyjadrení
pochybností o zdaniteľných plneniach zo strany správcu dane sa k uvedenej veci opäť vráti a bude
hľadať všetky jemu dostupné možnosti o vyvrátení týchto pochybností zo strany správcu dane. Ďalej

rozhodnutie správcu dane identifikuje, následne doložené doklady zo strany daňového subjektu dňa
11.05.2017. Správca dane predložené písomnosti vyhodnotil a skonštatoval, že ich predloženie nemalo
dopad na to, či správca dane uznal, že zdaniteľné plnenie bolo uskutočnené dodávateľmi uvedenými
na faktúrach, správca dane znovu podotkol, že nespochybňuje dodanie mäsa, ale dodávateľov, ktorí sú
uvedení na faktúrach.

Následne je v rozhodnutí správcu dane uvedený záver správcu dane k námietkam č. 4 a 5 daňového
subjektu voči zisteniam v Protokole č. 101805694/2017 zo dňa 21.08.2017. Pokiaľ daňový subjekt
namieta, že správca dane nevykonal navrhnuté dôkazy resp. v protokole sa s navrhnutými dôkazmi
nevysporiadal, poukázal správca dane na § 24 daňového poriadku, podľa ktorého správca dane vedie
dokazovanie, pričom dbá na to, aby skutočnosti nevyhnutné pre účely správy daní boli zistené čo

najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Daňový subjekt navrhol vo
svojom vyjadrení zo dňa 23.05.2017 správcovi dane vykonať dôkazy, ktoré v čase prerušenia daňovej
kontroly daňový poriadok správcovi dane neumožňuje vykonať. Keďže z dôvodu časovej náročnosti
navrhovaných procesných úkonov - piatich svedeckých výpovedí v daňovej kontrole by správca dane
nedodržal zákonnú lehotu na vykonanie daňovej kontroly, pristúpil správca dane k oboznámeniu

daňového subjektu s výsledkom daňovej kontroly dňa 17.08.2017 a následne vypracoval protokol zo
dňa 18.08.2017 a vydal protokol dňa 21.08.2017, ktorý spolu s výzvou doručil daňovému subjektu dňa
07.09.2017. Správca dane nedisponoval osobnými údajmi ďalších navrhovaných svedkov: T. U., L.
F. a L. P., potrebnými k ich predvolaniu, takéto údaje neposkytol správcovi dane daňový subjekt. V
dôsledku uvedeného správca dane takéto dôkazy neuskutočnil. Správca dane uznal odpočítanie dane

od dodávateľov LZLK s.r.o. a MALKO Slovakia s.r.o. ako aj Mozy Group, s.r.o. Vypočutie účtovníkov
takýchto dodávateľov vyhodnotil ako úkon vzhľadom na výsledok hodnotenia. Správca dane neuznal
odpočítanie dane z prijatých faktúr od dodávateľov MAOP s.r.o. a ZOTTO s.r.o. tak, ako je uvedené v
protokole z daňovej kontroly z 21.08.2017. V tejto časti správca dane poukázal na svedeckú výpoveď
svedka pána Q. P. podľa zápisnice zo dňa 25.05.2016, ktorý svedok nevedel identifikovať osobu,

ktorá viedla účtovníctvo spoločnosti v Bratislave, dokladmi nedisponoval, v zmysle zistení správcu
bol jedinou oprávnenou osobou, ktorá uskutočňovala ekonomické podania finančnej správe. Správca
dane vynaložil zákonné možnosti na získanie účtovných a daňových dokladov spoločnosti. Keďže nie
je správcovi dane známe, ktoré osoby spracovávali účtovníctvo za uvedených dodávateľov, takéto
svedecké výpovede nemohol uskutočniť. Ak takýmito informáciami nedisponoval, daňový subjekt mohol

poskytnúť identifikačné údaje správcovi dane potrebné k ich predvolaniu. Daňový subjekt nevyužil svoje
právo klásť svedkom otázky v zmysle § 25 ods. 4 daňového poriadku.
Pokiaľ ide o vyjadrenie správcu dane k námietke č. 5 správca dane poukázal na protokol zo dňa
21.08.2017, a to na stranu 14 štvrtý odsek, kde je uvedené, že v súvislosti s vykonávanom kontrolousprávca dane vykonal dňa 01.02.2016 s kontrolovaným daňovým subjektom T. Q. ústne pojednávanie,
z ktorého je spísaná zápisnica č. 102467707/2016 zo dňa 01.02.2016. Daňový subjekt neodstránil
pochybnosti správcu dane ohľadom deklarovaných plnení od dodávateľa ZOTTO s.r.o., preto aj dňa

17.08.2017vzápisnicizústnehopojednávaniač.101777858/2017,ktorejpredmetombolooboznámenie
s výsledkom daňovej kontroly je uvádzaná spoločnosť ZOTTO s.r.o. Vzhľadom k tomu, že v súvislosti
s dodávateľom ZOTTO s.r.o. správca dane už vykonával zistenia, ktoré boli predmetom inej kontroly
(NO DPH za zdaňovacie obdobie jún 2015), ale vykonávanej tiež u daňového subjektu T. Q. správca
dane z nich vychádzal aj v tejto kontrole. V rámci uvedenej kontroly správca dane spochybnil zdaniteľné

obchody, ktoré podľa predložených faktúr mal uskutočniť dodávateľ ZOTTO s.r.o. Pochybnosti správcu
dane o deklarovanom dodávateľovi mäsa - ZOTTO s.r.o. kontrolovaný daňový subjekt v priebehu
kontroly nevyvrátil. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam správca dane v rámci vykonávanej kontroly
v plnom rozsahu využil zistenia a závery, ku ktorým dospel vo vzťahu k deklarovanému dodávateľovi -
ZOTTO s.r.o. v priebehu už vykonanej kontroly a doplnil ich o nové zistenia, ktoré sú podrobne popísané
v protokole č. 101805694/17 zo dňa 21.08.2017 na strane 13 až 15. Na základe všetkých zistených

a uvedených skutočností správca dane konštatuje, že nebolo preukázané, že zdaniteľné obchody sa
uskutočnilitak,akojedeklarovanénafaktúrach:a)kontrolovanýdaňovýsubjektokremtvrdenia,žemäso
bolo dodané, čo správca dane nespochybňuje a faktúry za dodanie boli vystavené, nemal žiadne bližšie
informácie o tom, či skutočným dodávateľom bola spoločnosť ZOTTO s.r.o., nepovažoval za potrebné
to preverovať, v čase dodania bol stotožnený s tým, že dodávateľom mäsa bola práve táto spoločnosť,

hoci o nej nemal bližšie informácie, b) spoločnosť ZOTTO v priebehu kontroly na adrese sídla bola a
je nekontaktná a novým konateľom spoločnosti bol od 10.12.2015 U. N., občan Maďarskej republiky,
c) spoločnosť ZOTTO bola na základe uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. 5Cbr 51/2016-34 zo dňa
12.12.2016 zrušená bez likvidácie a v zmysle § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka bola dňa 13.01.2017
vymazaná z Obchodného registra, d) doklady spoločnosti ZOTTO s.r.o. za kontrolované obdobia, v

ktorých boli deklarované zdaniteľné obchody, ktoré by potvrdili tvrdenie dodávateľa o zaúčtovaní a
evidencii deklarovaných plnení nie sú k dispozícii, posledné daňové priznanie na DPH daňový subjekt
podal za zdaňovacie obdobie december 2015, e) deklarovaný poddodávateľ spoločnosti ZOTTO s.r.o.,
teda spoločnosť CLEVE s.r.o. so správcom dane nekomunikuje a povinnosti voči správcovi dane si
neplní. Od 11.09.2015 zmenila spoločníka a do OR bol zapísaný ako konateľ T. G. občan Maďarskej

republiky. Subjekt Cleve s.r.o. na adrese sídla nebol zastihnutý, miestnym zisťovaným bolo zistené,
že daňový subjekt na uvedenej adrese nemá prenajaté žiadne priestory, na uvedenej adrese je len
prenajatá poštová schránka.
Výsledky zistení správcu dane vo vyrubovacom konaní nemali vplyv na výsledok kontroly za
kontrolované zdaňovacie obdobie august 2015.

V rámci záverov vo vyrubovacom konaní po odvolacom konaní poukázal správca dane na to, že z
označených rozhodnutí druhostupňového orgánu vo veci zo dňa 08.10.2019 vyplýva, že tento vrátil vec
správcovi dane na ďalšie konanie za účelom odstránenia procesného pochybenia formou opätovného
vypočutia svedka konateľa dodávateľa tovaru pána Q. P., pričom v súlade s § 25 ods. 4 daňového
poriadku o výsluchu svedka má správca dane včas a riadne vyrozumieť splnomocneného zástupcu

daňového subjektu tak, aby nemal upreté právo byť prítomný, vyjadrovať sa ku všetkým skutočnostiam
a klásť svedkovi otázky. Svedok bol vypočutý vo veci preverovania zdaniteľných obchodov medzi
spoločnosťou ZOTTO s.r.o. a daňovým subjektom, ktoré mali byť uskutočnené v roku 2015. Z obsahu
výpovede svedka je zrejmé, že prevažujúcim predmetom podnikateľskej činnosti spoločnosti ZOTTO
bolo obchodovanie s mäsom. Faktúry spoločnosti ZOTTO, ktoré mu správca dane predložil pri

pojednávaní k nahliadnutiu vystavil a podpísal osobne. Podľa vyjadrenia svedka spoločnosť ZOTTO
s.r.o. účtovala, pričom účtovníctvo svedok k dispozícii nemá, pretože bolo odovzdané pri prevode
obchodného podielu. Svedok nevedel uviesť kto v roku 2015 viedol účtovníctvo ZOTTO s.r.o. a kto
podával daňové priznania, nepamätal si. Objednávky pre predmetné dodávky boli uskutočňované
telefonicky, nepamätá si, kto tovar objednával a tiež si nepamätá kto zabezpečoval prepravu, nepamätal

si ani kde bola uskutočnená nakládka, akými vozidlami bola preprava uskutočnená. Miesto vykládky
bližšie nešpecifikoval, pretože si nepamätal, úhrada faktúr bola cez účet. Akým spôsobom prebiehala
dodávka tovaru od Cleve s.r.o. pre ZOTTO s.r.o. sa nepamätal. Daňový subjekt cestou splnomocneného
zástupcu položil svedkovi dve otázky, a to či si spoločnosť ZOTTO s.r.o. za obdobie, kedy bol svedok
jej konateľom splnila povinnosť voči správcovi dane, na čo svedok odpovedal áno, a či v prípade, že

výsledkom daňového priznania DPH bola vlastná daňová povinnosť k úhrade, bola táto uhradená, na
čo svedok odpovedal, že áno bola. Nakoľko výsledkom výpovede svedka pána Q. P. neboli žiadne nové
zásadné a iné zistenia ako v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní po daňovej kontrole, správca
dane tieto vyhodnotil tak, že za zdaňovacie obdobia máj 2015 a júl až november 2015 prijal rovnakýzáver ako v predošlom vyrubovacom konaní. Daňový subjekt dostatočne nepreukázal, že zdaniteľné
obchody mu boli skutočne dodané dodávateľom ZOTTO s.r.o. uvedeným na predložených dokladoch,
a že tomuto dodávateľovi ich uskutočnením vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH,

čo je jedna zo základných podmienok potrebných k tomu, aby bolo možné naplniť právo na odpočítanie
dane. Správca dane preto zotrval na závere o vyčíslení celkového rozdielu dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie august 2015 v sume 9.249,26 Eur.

2. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej ako správny orgán druhého stupňa alebo odvolací

správny orgán alebo žalovaný) rozhodnutím Číslo: 100480796/2021 zo dňa 23.03.2021 potvrdilo
rozhodnutie správcu dane po podanom odvolaní žalobcu. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia
zosumarizoval argumenty žalobcu v podanom odvolaní s poukazom na bod I. až XV. odvolania, ako aj
zistenia správcu dane a závery správcu dane vo vzťahu ku skonštatovaným zisteniam. Ku konkrétnym
odvolacím námietkam uviedol, že podľa neho správca dane pri výkone daňovej kontroly ako aj vo
vyrubovacích konaniach všetky dôkazy a zistené skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane

hodnotil v ich vzájomnej súvislosti a prihliadal na všetko čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Samotné
faktúry sú pri dokazovaní pri uplatňovaní práv v zmysle hmotnoprávneho zákona (zákona o dani z
pridanej hodnoty) nepostačujúce. Poukázal na úpravu podľa § 19 ods. 1, § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a)
a § 51 ods. 1 písm. a) všetko zákona o DPH. Platiteľom deklarované dodania tovaru od spoločnosti
ZOTTO s.r.o. a s ním spojené právo nakladať s tovarom ako vlastník, vznik daňovej povinnosti zo

zdaniteľného plnenia na strane dodávateľa podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, boli zisteniami správcu
spochybnené. Odvolací orgán v predmetom prípade mal za preukázané, že rozhodujúcimi dôkazmi, z
ktorých správca dane vychádzal pri vylúčení faktúr z nároku na odpočítanie dane od dodávateľa ZOTTO
s.r.o. bolo zistenie, že priamy dodávateľ tovaru (mäsa) žiadnymi dôkazmi nepreukázal nadobudnutie
tovaru, jeho pôvod od koho predmetný tovar bol zakúpený, doklady spoločnosti ZOTTO s.r.o. za

kontrolované obdobia, v ktorých boli deklarované zdaniteľné obchody neboli predložené a správcom
dane bolo zistené, že tieto nie sú k dispozícii. Posledné daňové priznanie na DPH bolo podané
za zdaňovacie obdobie december 2015, spoločnosť ZOTTO s.r.o. bola dňa 12.12.2016 zrušená bez
likvidácie a 13.01.2017 bola vymazaná z Obchodného registra. Spoločnosť ZOTTO s.r.o. v priebehu
kontroly zmenila konateľa spoločnosti, na adrese je nekontaktná a novým konateľom spoločnosti bol

od 10.12.2015 U. N., občan Maďarskej republiky. Nebolo preukázané kto prepravu tovaru vykonal,
odvolávajúci sa aj ako dodávateľ tovaru nevedeli uviesť akými vozidlami bol tovar prepravovaný,
nevedeli uviesť mená vodičov, ktorí prepravu mali realizovať. V predmetnej veci bol na podklade
vykonaného dokazovania správcom dane spochybnený reálny základ zdaniteľných plnení priamo medzi
deklarovanýmdodávateľomaodvolávajúcimsa,atoajvrámcisubdodávateľskýchstupňovzdaniteľných

obchodov. Odvolávajúci sa teda žiadnymi relevantnými dôkazmi nevyvrátil správcom dane zistené
skutočnosti, na základe ktorých bola spochybnená realizácia zdaniteľných obchodov. Správca dane
preveroval predložené doklady zo strany žalobcu v nadväznosti na dodávateľa ZOTTO s.r.o. a následne
na jeho subdodávateľa - Cleve s.r.o.
Žalovaný zdôraznil, že zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane

vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnenia prijatá od platiteľa, ktorý
fakturoval zdaniteľné plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje
pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená. Potreba skúmania ekonomického
dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho
obsahu. Žalovaný zdôraznil, že pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní dôkaznú povinnosť má

prioritne daňový subjekt. Na tomto mieste odôvodnenia žalovaný poukázal i na úpravu podľa § 265
Obchodného zákonníka a zdôraznil, že základnou zásadou obchodného práva je zásada poctivého
obchodného styku, čo znamená, že základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej
spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť o subjektoch, v
spolupráci s ktorými podniká. Je povinný viesť evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si

svojich obchodných partnerov tak, aby v každej situácii mal dostatočné podklady pre to, aby riadne
preukázal existenciu resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov.
Konkrétne k námietke v bode 1 odvolania poukázal na úpravu podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku,
podľaktorejsprávcadanezdaňovejkontrolyvyhotovíprotokol,ktorýobsahujevýsledokdaňovejkontroly
vrátane vyhodnotenia dôkazov. Protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa § 46

ods. 9 písm. a) a c) daňového poriadku. Spolu s protokolom doručí správca dane daňovému subjektu
výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole ak zákon neustanovuje inak, pričom vo výzve
určí lehotu nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný subjekt
vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol vpriebehu daňovej kontroly predložiť. V predmetnej daňovej kontrole boli vyhotovené dva protokoly jeden
pre kontrolované zdaňovacie obdobia, kde bol zistený rozdiel dane (január až december 2013, január až
október 2014, máj 2015 a júl až november 2015) a druhý, kde rozdiel dane zistený nebol, teda protokol

bez nálezu za zdaňovacie obdobie november až december 2014, január až apríl 2015 a december 2015.
V súvislosti s námietkou podľa bodu II. odvolania poukázal žalovaný na úpravu podľa § 60 ods. 1
daňového poriadku a skonštatoval, že z podania žalobcu zo dňa 18.08.2017 nevyplynuli informácie
odôvodňujúce zaujatosť zamestnancov, ktorí vykonávali daňovú kontrolu a následné vyrubovacie
konanie voči daňovému subjektu. Uviedol, že protokoly z daňovej kontroly boli vypracované a odoslané

na schválenie dňa 18.08.2017, teda pred doručením námietky zaujatosti voči zamestnancom správcu
dane.
Vo vzťahu k námietke podľa bodu III. odvolania poukázal na úpravu podľa § 46 ods. 10, § 61 ods. 1
písm. b), ods. 3 a ods. 5 všetko daňového poriadku. Uviedol, že v danom prípade správca dane prerušil
vykonávanú daňovú kontrolu rozhodnutím č. 100905586/2017 zo dňa 16.05.2017 odo dňa 18.05.2017
do dňa získania informácií potrebných pre správne určenie dane. Uvedené rozhodnutie bolo odovzdané

na poštovú prepravu dňa 17.05.2017 a oznámením zo dňa 14.07.2017 oznámil daňovému subjektu, že
pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila a pokračuje vo výkone daňovej kontroly.
K námietke podľa bodu IV. odvolania poukázal žalovaný na úpravu podľa § 24 daňového poriadku,
podľa ktorej správca dane vedie dokazovanie pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné pre účely správy
daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Pokiaľ žalobca

namietal, že správca dane vykonal niektoré dôkazy až vo vyrubovacom konaní a nie v daňovej kontrole,
žalovaný uviedol, že daňový subjekt takéto návrhy nenavrhol vo svojom vyjadrení k protokolu, ale
namietal ich nevykonanie v rámci daňovej kontroly, čím správca dane svojim postupom znemožnil
odvolávajúcemu sa uplatniť si svoje práva tak, ako mu prináležia počas daňovej kontroly. Žalovaný
skonštatoval, že správca dane postupoval v súlade s daňovým poriadkom a daňovú kontrolu ukončil

podľa dôkazov vykonaných ku dňu vyhotovenia protokolu z daňovej kontroly a tento postup bol zvolený
z dôvodu zachovania ročnej lehoty na výkon daňovej kontroly. V rámci následného vyrubovacieho
konania správca dane vykonal dokazovanie na návrh odvolávajúceho t.j. vypočutie navrhovaných
svedkov, pričom správca dane nedisponoval osobnými údajmi navrhnutých svedkov, tieto neposkytol ani
odvolávajúci sa. Počas vyrubovacieho konania mal daňový subjekt možnosť predkladať ďalšie dôkazy

a navrhovať doplnenie dokazovania. Správca dane pri ukončení daňovej kontroly postupoval v súlade
s ustanoveniami § 46 daňového poriadku a vo vyrubovacom konaní v súlade s ustanovením § 68 ods.
3 daňového poriadku, preto vznesenú námietku považuje za irelevantnú.
Pokiaľ ide o bod V. odvolania žalovaný uviedol, že tvrdenie odvolávajúceho sa je nepravdivé, pretože z
Protokolu č. 101805694/2017 zo dňa 21.08.2017, a to zo strany 14 vyplýva, že dňa 01.02.2016 správca

dane vykonal ústne pojednávanie v súvislosti s výkonom daňovej kontroly o čom vyhotovil zápisnicu o
ústnom pojednávaní č. 10246777/2016, v ktorej odvolávajúceho informoval o zistených skutočnostiach,
medzi ktorými boli aj pochybnosti zistené vo vzťahu k dodávateľovi ZOTTO, preto aj dňa 17.08.2017 v
zápisnici z ústneho pojednávania č. 101777858/2017, ktorej predmetom bolo oboznámenie s výsledkom
daňovej kontroly je uvádzaná spoločnosť ZOTTO s.r.o. Odvolávajúci sa pochybnosti zistené vo vzťahu

k uvedenému dodávateľovi nijakým spôsobom nevyvrátil, predmetnú námietku preto odvolací orgán
považuje za neopodstatnenú.
Pokiaľ ide o námietky v bodoch VI. až VII. odvolania poukázal žalovaný na postup správcu dane
a skonštatoval, že mal za preukázané, že správca dane vo veci vykonal rozsiahle preverenie a
dokazovanie, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa základných zásad správy daní v súlade s ustanovením

§ 3 daňového poriadku. Uviedol preukázané kontrolné zistenia do protokolu, voľne hodnotil svoje
zistenia, dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach (§ 3 ods. 3 daňového poriadku), ktoré
vyhodnotil predovšetkým na stranách 9 až 11 a 15 až 17 protokolu a dospel k záveru, že odvolávajúcim
sa došlo k porušeniu hmotnoprávnych predpisov zákona o DPH. Dôsledkom porušenia § 49 ods. 1
zákona o DPH neuznal odpočítanie dane v jednotlivých zdaňovacích obdobiach. Žalovaný považuje

postup vyhodnotenia dôkazov správcom dane za zákonný.
Pokiaľ ide o námietky obsiahnuté v bode VIII. a IX. odvolania, poukázal žalovaný na podmienky na
odpočítanie dane z nákupu tovaru alebo služby, ktoré sú zadefinované v § 49 až 55 zákona o DPH,
pričom jednou z nich je vznik daňovej povinnosti u dodávateľa (§ 49 ods. 1 zákona o DPH). Vykonaným
preverovaním sa nepreukázalo, že sa zdaniteľné obchody deklarované na predmetných preverovaných

faktúrach uskutočnili tak, ako je na nich uvedené a že dodávateľovi uvedenému na faktúrach vznikla
daňová povinnosť. V tejto časti opätovne poukázal na zásadu poctivého obchodného styku, v zmysle
ktorej si odvolávajúci sa mohol a mal preveriť svojich dodávateľov. Vo vyrubovacom konaní správcadane uskutočnil dôkazy, ktoré boli navrhované odvolávajúcim sa, avšak týmito svedeckými výpoveďami
neboli zistené skutočnosti, ktoré by mali vplyv na zmenu výroku rozhodnutia.
Pokiaľ ide o námietky v bode X. odvolania, žalovaný uviedol, že aktualizovaný zoznam platiteľov dane

z pridanej hodnoty, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie pre DPH zverejňuje Finančné
riaditeľstvo SR na svojej internetovej stránke v zmysle § 52 ods. 6 daňového poriadku. V zozname je
uvedené meno a priezvisko fyzickej osoby, jej trvalý pobyt alebo miesto podnikania ak je odlišné od
trvalého pobytu alebo obchodné meno alebo názov právnickej osoby a jej sídlo, identifikačné číslo
organizácie, identifikačné číslo pre daň platiteľa dane z pridanej hodnoty, dátum zverejnenia v zozname,

ktorý je generovaný automaticky systémom v deň zverejnenia, kalendárny rok, v ktorom nastali dôvody a
zrušenie registrácie. Podľa § 52 ods. 7 daňového poriadku platiteľa DPH, ktorý je zverejnený v zozname
podľa ods. 6 finančné riaditeľstvo vymaže z tohto zoznamu, ak odpadli dôvody, na základe ktorých bol v
tomto zozname zverejnený a súčasne v období šiestich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov
platiteľdaneneporušilpovinnostipridaňovejkontrole,neporušilpovinnosťpodaťdaňovépriznaniealebo
kontrolný výkaz ani povinnosť zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť a bol zastihnuteľný na adrese sídla,

miesta podnikania alebo na adrese prevádzkarne alebo ak mu bola zrušená registrácia k dani z pridanej
hodnoty.
K námietke v bode XI. odvolania žalovaný skonštatoval, že namietané pochybenie zo strany správcu
dane nevzhliadol. Zároveň poukázal na úpravu podľa § 71 daňového poriadku, podľa ktorej v prípade,
ak by k namietanej situácii došlo mal odvolávajúci sa možnosť podať námietku.

Pokiaľ ide o námietku v bode XII. odvolania žalovaný skonštatoval, že správca dane neporušil namietanú
trojmesačnú lehotu na vydanie rozhodnutia tak, ako to uvádza odvolávajúci sa.
Pokiaľ ide o námietku v bode XIII. odvolania žalovaný poukázal na skutočnosť, že rozhodnutia
boli vydané za zdaňovacie obdobia uvedené v oznámení o daňovej kontrole zo dňa 13.06.2016, u
ktorých prebehlo vyrubovacie konanie podľa § 68 daňového poriadku. Postup správcu dane pri vydaní

rozhodnutí bol zákonný a v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 68 (§ 68 daňového poriadku).
Pokiaľ ide o námietky v bode XIV. a XV. odvolania k týmto sa žalovaný nevyjadril, nakoľko sa jedná o
námietky týkajúce sa výsledkov daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie jún 2015.

3.Podanímzodňa07.06.2021podalžalobcavčasvšeobecnúsprávnužalobu,ktorounavrholpreskúmať

zákonnosť viacerých rozhodnutí žalovaného a tieto rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť daňovému úradu na
ďalšie konanie. Samostatným uznesením sp. zn. 30S/106/2021 zo dňa 13.10.2021, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 19.10.2021, vylúčil správny súd na základe aplikácie § 66 zákona č. 162/2015 Z. z.
Správny súdny poriadok - ďalej len SSP, na samostatné konanie konanie o správnej žalobe o prieskum
zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Žalobca na odôvodnenie predloženej správnej žaloby uviedol,

že napadnuté rozhodnutie je nezákonné pre nedostatočné zistenie skutkového stavu, nesprávne
právne posúdenie veci a pre podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy,
ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, v nadväznosti na čo je žalobca
ukrátený na svojich právach. Žalobca poukázal na článok 59 ods. 2 Ústavy SR, v zmysle ktorej
úpravy dane a poplatky možno ukladať len zákonom a na základe zákona. V nadväznosti na to, ak

daňový úrad nepostupuje podľa zákona a poruší niektorú zo svojich zákonom ustanovených povinností,
neumožní daňovému subjektu realizáciu niektorého z jeho zákonných práv, je rozhodnutie daňového
úradu završujúce daňovú kontrolu nezákonné. V tejto časti žalobca poukázal na závery podľa nálezu
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18.09.2008, nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 314/2015
zo dňa 16.12.2015, nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 238/06 zo dňa 16.12.2008 a závery podľa

rozsudku NS SR sp. zn. M-Sž do V1/00.
Žalobca uviedol, že pokiaľ formálny úkon správcu dane, ktorý zákon upravuje pri daňovej kontrole
nie je vykonaný v súlade so zákonom, potom ani rozhodnutie správcu dane nemožno považovať za
zákonné. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu, v ktorej časti žalobca poukázal
na závery podľa rozsudkov NS SR sp. zn. 6Sžf/32/2011, 8Sžf/18/2013, 6Sžf/13/2014, 5Sžf/1/2016

a 3Sžfk/64/2017. Pri ukladaní daní nemožno rozlišovať väčšiu alebo menšiu nezákonnosť, väčšiu
alebo menšiu závažnosť procesného pochybenia. Žalobca s poukazom na článok 1 ods. 1 Ústavy
SR zdôraznil, že Slovenská republika je právny štát a zdôraznil princíp právnej istoty. Tiež poukázal
na závery podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 36/95. Uviedol, že ak článok 59
ods. 2 Ústavy SR uvádza, že dane možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, je legitímnym

očakávaním daňového subjektu, že správca dane a žalovaný budú od začatia daňového konania až
do skončenia odvolacieho konania postupovať striktne podľa zákona. Ak tak nepostupujú alebo zákon
vykladajú extenzívne (I. ÚS 238/06) nemožno ich rozhodnutie považovať za zákonné. V tejto časti
žalobca poukázal na závery podľa rozsudkov NS SR sp. zn. 6Sžf/32/11, 8Sžf/18/2013, 6Sžf/13/2014,5Sžf/1/2016 a 3Sžf/64/2017. Ukladanie daní je de facto odnímaním časti nadobudnutého vlastníctva,
čo predstavuje zásah do základných práv a slobôd daňového subjektu, konkrétne do jeho práva vlastniť
majetok a pokojne ho užívať.

Žalobca vzniesol následne tieto konkrétne námietky, ktoré uplatnil už aj v rámci odvolacieho konania v
administratívnom konaní:
- žalobca tvrdí, že rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly č. 100905586/2017 zo dňa 16.05.2017
nebolo vyhotovené v súlade so zákonom, pretože bolo vydané skôr ako príslušný orgán zaslal žiadosť
o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej len MVI) príslušnému orgánu iného členského štátu,

- žalobca tvrdí, že protokol bol vyhotovený v čase, kedy bola žalobcom podaná námietka zaujatosti proti
kontrolným pracovníčkam správcu dane, čo predstavuje porušenie úpravy podľa § 60 ods. 5 daňového
poriadku,
- žalobca tvrdí porušenie úpravy podľa § 45 ods. 6 daňového poriadku zo strany správcu dane a
- žalobca tvrdí, že boli splnené všetky zákonné podmienky na uplatnenie nároku na odpočítanie dane
žalobcom pri nákupe tovaru od dodávateľa uvedeného na faktúre s poukazom na judikatúru Najvyššieho

súdu SR a Súdneho dvora EÚ.
Vo vzťahu k prvej námietke ďalej žalobca uviedol, že žalovaný poukázal pri vysporiadaní sa s ňou
ako s odvolacou námietkou na úpravu podľa § 61 daňového poriadku. Žalobca v správnej žalobe
tvrdí, že sa žalovaný nevysporiadal s námietkou, podľa ktorej rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly
nemôžebyťvydanéskôr,akopríslušnýorgán-Finančnériaditeľstvo,zašležiadosťoMVI(medzinárodná

výmena informácií - poznámka správneho súdu) príslušnému orgánu členského štátu. Rozhodnutie
žalovanéhoneobsahujenáležitosťpodľa§63ods.5daňovéhoporiadku,atokonkrétnevysporiadaniesa
s námietkou žalobcu v nadväznosti na úpravu podľa § 74 ods. 2 daňového poriadku. MVI sa uskutočňuje
mimo právny rámec daňového poriadku, v ktorej časti poukázal žalobca v správnej žalobe na závery
podľa rozsudku NSS ČR sp. zn. 9Aps 5/2010 zo dňa 16.11.2010 a uviedol, že MVI je na daňovom konaní

nezávislým procesom z čoho vyplýva, že pokiaľ sa správca dane rozhodne prerušiť daňovú kontrolu
už v deň vyhotovenia rozhodnutia o prerušení, musia byť splnené podmienky uvedené v osobitnom
predpise. Orgánom, ktorý rozhoduje, že je potrebné získať informácie podľa osobitného predpisu je
Finančné riaditeľstvo SR. Ku prerušeniu daňovej kontroly teda nemôže dôjsť už zaslaním e-mailu
Finančnému riaditeľstvu SR správcom dane, ale až keď Finančné riaditeľstvo SR pošle žiadosť o MVI

príslušnému orgánu členského štátu, a to spôsobom podľa článku 8 nariadenia Rady (EU) č. 904/2010,
teda formulárom prijatým Európskou komisiou. Ak by tento spôsob nebol dodržaný, neboli by podmienky
pre prerušenie daňovej kontroly podľa § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku splnené. Z toho vyplýva,
že na prerušenie daňovej kontroly podľa § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku musia byť splnené
dve podmienky: 1. Finančné riaditeľstvo SR musí zaslať žiadosť o MVI príslušnému orgánu členského

štátu a 2. musí tak učiniť vzorovým formulárom prijatým Európskou komisiou. V tejto časti žalobca
poukázal na závery podľa rozsudkov NS SR sp. zn. 5Sžfk/3/2018 zo dňa 21.02.2019 konkrétne bod 48.,
sp. zn. 6Sžfk/62/2017 zo dňa 27.02.2019 konkrétne bod 74., sp. zn. 2Sžfk/54/2018 zo dňa 26.06.2019
konkrétne bod 46. a sp. zn. 4Sžfk/72/2018 zo dňa 10.09.2019 konkrétne bod 48. V nadväznosti na
tieto rozhodnutia uviedol, že daňovú kontrolu by mal správca dane prerušiť dňom odoslania žiadosti

príslušnému orgánu cudzieho štátu a pokračovať v nej dňom doručenia odpovede. V prejednávanej veci
bola daňová kontrola prerušená rozhodnutím správcu dane zo dňa 16.05.2017, a to odo dňa 18.05.2027,
avšak žiadosť o MVI bola odoslaná až 23.05.2017, z čoho vyplýva, že rozhodnutie o prerušení daňovej
kontroly je v rozpore s úpravou podľa § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku. Lehota na výkon daňovej
kontroly plynula ďalej, teda i počas nezákonného prerušenia daňovej kontroly a nebola dodržaná lehota

na vykonanie daňovej kontroly.
K druhej námietke žalobca v správnej žalobe uviedol, že poukazuje na úpravu podľa § 60 ods. 5
daňovéhoporiadku,pričomskonštatoval,ževyhotovenieprotokoluniejenevyhnutnýmúkonomvzmysle
úpravy § 60 ods. 5 daňového poriadku. Žalobca tvrdí, že odôvodnenie žalovaného v jeho rozhodnutí
je zavádzajúce a nepravdivé. Žalobca poukázal na úpravu podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku.

Uviedol, že protokol vyhotovujú v praxi pracovníci správcu dane, ktorí sú poverení výkonom daňovej
kontroly. Tu to boli I.. R. P. a I.. L. P. L.. Právna úprava, konkrétne daňový poriadok, neumožňuje zasielať
vypracovaný protokol na schválenie ani priamemu ani nepriamemu nadriadenému a zasahovať tým do
obsahu protokolu vyhotoveného zamestnancami správcu dane. Správca dane nepredložil žiaden dôkaz
o vyhovení protokolu už dňa 18.08.2017 I.. P. a I.. P. L. okrem poznámky uvedenej v závere protokolu.

Dátum vloženia protokolu do informačného systému Finančnej správy SR poverenými pracovníkmi,
ktorým momentom bolo protokolu pridelené číslo 101805694/2017, teda deň 21.08.2017 je podľa
tvrdenia žalobcu potrebné považovať za deň vypracovania protokolu.K tretej námietke žalobca v správnej žalobe uviedol, že správca dane poukázal na zápisnicu o ústnom
pojednávaní číslo 10246777/2016 vo vzťahu ku spochybneniu dodávateľa ZOTTO, s.r.o. Žalobca
zdôraznil obsah zápisnice o ústnom pojednávaní č. 102467707/2017 zo dňa 01.02.2017, v ktorej podľa

jeho tvrdenia nie sú uvedené žiadne pochybnosti vo vzťahu k dodávateľovi ZOTTO, s.r.o. Až v zápisnici
č. 101777858/2017 zo dňa 17.08.2017 sa prvýkrát v priebehu daňovej kontroly objavujú pochybnosti
o dodaní tovaru žalobcu dodávateľom ZOTTO, s.r.o., pričom splnomocnený zástupca žalobcu chcel
využiť právo nazrieť do spisu podľa § 23 daňového poriadku, avšak mu toto bolo pracovníčkami
správcu dane upreté. Žalobca v tejto časti zdôraznil predmet ústneho pojednávania, ktoré sa uskutočnilo

dňa 17.08.2017 a o ktorom bola spísaná zápisnica č. 101777858/2017, ktorým bolo oboznámenie
s výsledkami kontroly DPH, pričom táto zápisnica mala slúžiť pre uplatnenie práva žalobcu podľa §
45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku a na to bolo potrebné, aby bol so zistenými skutočnosťami
oboznámený. Žalobca zdôraznil odlišnosť právnej úpravy inštitútov podľa § 45 ods. 1 písm. f) a podľa
§ 46 ods. 5 daňového poriadku. Aj keď v zápisnici z ústneho pojednávania č. 101777858/2017 zo dňa
17.08.2017 už sú vyjadrené pochybnosti správcu dane vo vzťahu k jeho dodávateľom, úplne absentuje

výzva na odstránenie pochybností. Správca dane nevytvoril časový priestor, aby sa daňový subjekt
mohol so zisteniami a pochybnosťami oboznámiť a po nazretí do spisu sa k nim vyjadriť. Takýmto
postupom správca dane uprel žalobcovi práva podľa § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku a tiež
týmto postupom došlo k porušeniu povinnosti správcu dane podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, čo
spôsobuje nezákonnosť daňovej kontroly a vyrubovacieho konania.

Vo vzťahu ku štvrtej námietke žalobca v správnej žalobe uviedol, že namieta záver správcu dane a
žalovaného, podľa ktorého priamy dodávateľ žalobcu, teda subjekt ZOTTO s.r.o. nepreukázal žiadnymi
dôkazmi nadobudnutie tovaru, ktorý bol následne odpredaný žalobcovi. Žalobca poukazuje na mnohé
rozhodnutia Súdneho dvora EU, v ktorých sa zdôrazňuje, že dôsledné skúmanie reálnosti obchodov
pre odpočet DPH v súvislosti s bojom proti daňovým podvodom nie je možné založiť na systéme

zodpovednosti bez zavinenia, ktorý prekračuje rozsah nevyhnutný na ochranu verejných financií.
V tejto časti žalobca poukazuje na ním tvrdené závery vyplývajúce z rozhodnutí NS SR sp. zn.
3Sžf/1/2011, 6Sžfk/40/2018, 8Sžfk/1/2018, 6Sžf/81/2013, 3Sžfk/49/2017 a 1Sžf/117/2015, NSS ČR sp.
zn. 5Afs/131/2004 a SD EU sp. zn. C-80/11, C-142/11, C-439/04 a C-354/03. Žalobca tvrdí, že vzhľadom
na nespochybniteľnú existenciu materiálneho plnenia nemal vedomosť a ani nemohol vedieť, že sa

svojou účasťou na obchodoch s dodávateľom ZOTTO s.r.o. zúčastňuje na nejakom podvodnom konaní
resp. na zneužití práva.
Oproti námietkam uplatneným v odvolaní a rozvinutým v podanej správnej žalobe tak, ako vyplýva
z vyššie uvedeného žalobca v správnej žalobe vymedzil ďalšiu piatu námietku v odvolacom konaní,
v rámci administratívneho konania neuplatnenú, avšak spôsobilú uplatnenia v nadväznosti na

žalobcom označené závery vyplývajúce z uznesenia NS SR sp. zn. 5Sžf 69/2011, podľa ktorých
v správnej žalobe možno uplatniť aj námietky, ktoré neboli vznesené v odvolacom konaní v rámci
administratívneho konania. Takto žalobca uplatnil námietku, v obsahu ktorej zdôraznil dôvod prvého
rozhodnutia žalovaného o zrušení prvého rozhodnutia správcu dane v tejto veci pre neupovedomenie
splnomocneného zástupcu žalobcu o zmene termínu výsluchu svedka a pre iné procesné pochybenia.

Žalobca v tejto časti zdôraznil, že účelom vyrubovacieho konania nie je opakovanie vykonávania
dôkazov vykonaných už v daňovej kontrole. Vyrubovacie konanie ovláda prejednacia a nie vyhľadávacia
(vyšetrovacia) zásada. Dokazovanie vo vyrubovacom konaní je možné uskutočniť len podľa § 68 ods. 3
daňového poriadku, teda ak to daňový subjekt navrhuje vo vyjadrení k protokolu, pričom žalobca takýto
návrh neučinil.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 31.03.2022. Uviedol, že daňovou kontrolou bolo
zistené, že si žalobca uplatnil odpočet z dodávateľských faktúr za dodávky mäsa od dodávateľa ZOTTO
s.r.o. Odpočet nebol priznaný pre porušenie úpravy podľa § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona o
DPH. Priamy dodávateľ ZOTTO s.r.o. nepreukázal nadobudnutie tovaru, jeho pôvod, od koho bol tovar

nakúpený. Žalovaný uviedol, že neboli vyvrátené pochybnosti správcu dane a zdôraznil posudzovanie
právneho úkonu podľa obsahu. Taktiež zdôraznil dôkaznú povinnosť daňového subjektu, pričom uviedol,
že správca dane požadoval po daňovom subjekte štandardné dôkazy. Zdôraznil zásadu poctivého
obchodnéhostykuvnadväznostinaúpravu§265Obchodnéhozákonníka.Pochybnostisprávcudanesa
týkali dodávky mäsa deklarovaným dodávateľom ZOTTO s.r.o. a boli jasne a logicky sformulované, boli

odôvodnené a žalobca bol s nimi oboznámený. Sporné faktúry od deklarovaného dodávateľa ZOTTO
s.r.o. nemajú ekonomické opodstatnenie, boli vystavené bez riadneho podnikateľského dôvodu. Vo
vzťahu ku konkrétnym žalobným námietkam žalovaný uviedol, že judikatúra uvádzaná žalobcom vo
vzťahu zásade zákonnosti je bez aplikácie na konkrétny prípad. Z porušeniami v súvislosti s prerušenímdaňovej kontroly s úpravou podľa § 45 ods. 6 daňového poriadku a námietkou zaujatosti sa žalovaný
v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal. Prerušenie bolo zákonné, v ktorej časti poukázal na
úpravu podľa § 61 ods. 1 písm. b) ods. 3, § 46 ods. 10 všetko daňového poriadku. Uviedol, že pokiaľ

je daňová kontrola prerušená, lehoty neplynú v zmysle úpravy § 61 ods. 5 daňového poriadku. Závery
podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 8Sžfk/47/2020 podľa tvrdenia žalovaného na vec nedopadajú. Zistenia
vo vzťahu k subjektom Mozy Group, s.r.o. a Malko Slovakia s.r.o. na základe medzinárodnej výmeny
informácií nemali dopad na deklarované zdaniteľné plnenie a ani na vyrubený rozdiel dane, čo je
uvedené v protokole z daňovej kontroly a z tohto dôvodu to nebolo uvádzané v rozhodnutí žalovaného.

Rozporsúpravou§63ods.5daňovéhoporiadkutedaniejemožnéskonštatovať.Vovzťahukuostatným
námietkam v správnej žalobe žalovaný v rámci svojho vyjadrenia k žalobe uviedol, že sú totožné s
odvolacími námietkami a vyjadril sa k nim už vo svojom rozhodnutí. Správca dane neskonštatoval
podozrenie na daňový podvod, ale vychádzal pri svojom rozhodnutí z neuznania odpočítania pre
porušenie - nesplnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu podľa § 49 zákona o DPH. Žalovaný
postupoval pri rozhodnutí o odvolaní v súlade s úpravou § 74 ods. 4 daňového poriadku.

5. Podaním zo dňa 28.05.2022 učinil žalobca repliku po nastúpení účinkov koncentrácie rozsahu a
dôvodov správnej žaloby v zmysle úpravy podľa § 183 SSP. Žalobca v obsahu repliky uviedol, že nebola
dodržaná lehota na vykonanie daňovej kontroly z dôvodu nezákonnosti prerušenia daňovej kontroly
a v tejto časti poukázal na závery podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Sžk/3/2018 konkrétne bod 48.,

6Sžfk/62/2017 konkrétne bod 74., 2Sžfk/54/2018 konkrétne bod 46. a 4Sžfk/72/2018 konkrétne bod 48.
K záverom podľa rozsudku NS SR sp. zn. 8Sžfk/47/2020 žalobca skonštatoval, že žalovaný nepochopil
podstatu námietky žalobcu, ktorý tvrdí, že keďže daňová kontrola má na vykonanie stanovenú zákonnú
lehotu je potrebné, aby bola daňová kontrola prerušená len z účelných dôvodov a ak správca dane
neuvedie zistenia MVI, pre realizáciu ktorých bola daňová kontrola prerušená v odôvodnení svojho

rozhodnutia, nie je možné posúdiť vplyv zistení MVI na konečné rozhodnutie, a tým účelnosť prerušenia
a rozhodnutie správcu dane nie je čo do náležitostí bez uvedenia týchto skutočností, teda konkrétnych
zistení vyplývajúcich z MVI v súlade s úpravou § 63 ods. 5 daňového poriadku.
Žalobca podľa repliky trvá na eurokonformnom výklade zákona o DPH, tvrdí, že nedošlo k daňovému
úniku ani k daňovému podvodu, o ktorom by žalobca vedel alebo mohol vedieť. Úprava podľa § 49 ods.

1 daňového poriadku nič neprikazuje, nezakazuje, ide o oprávňujúcu normu. Pre uplatnenie odpočtu pri
tuzemskom nadobudnutí tovaru stanovuje úprava § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH podmienku, aby
daňový subjekt použil nadobudnutý tovar alebo prijatú službu pre účely svojej podnikateľskej činnosti a
daň voči nemu uplatnil iný platiteľ dane, pričom zároveň v zmysle § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH je
potrebné, aby mal faktúru od platiteľa vystavenú podľa § 71 zákona o DPH. Všetko v zmysle uvedeného

žalobca splnil. V tejto časti žalobca poukázal na závery podľa rozsudku SD EU sp. zn. C-154/20 zo
dňa 09.12.2021 vo veci Kemwater ProChemie s.r.o., z ktorého vyplýva, že ak správca dane a žalovaný
tvrdia, že tovar nedodal dodávateľ uvedený na faktúrach je ich zákonnou povinnosťou preukázať, že
sa jedná o daňový podvod resp. žalobca mal vedieť alebo vedel, že sa nákupom tovaru zúčastňuje
daňovéhopodvodualebozneužitiapráva.Žalobcavzmyslereplikytrvánanámietkeoporušení§25ods.

4 daňového poriadku, ktorým žalovaný zaviazal správcu dane v priebehu daňovej kontroly odstrániť po
vrátení veci v súvislosti s rozhodnutím o zrušení prvého rozhodnutia správcu dane v tejto veci vytknuté
nedostatky. Žalobca tvrdí, že vec sa vrátila po zrušení do vyrubovacieho konania, kde už nemožno
odstraňovať nedostatky daňovej kontroly, pretože tá je ukončená doručením protokolu. Žalobca v tejto
časti zdôraznil, že úprava § 74 ods. 2 daňového poriadku (nie § 74 ods. 4 daňového poriadku ako sa

mylne domnieva žalovaný), sa viaže k odvolaciemu konaniu.

6. Z pripojeného administratívneho spisu mal správny súd preukázanú skutočnosť vydania rozhodnutia
správcu dane a žalovaného, tak ako sú v podstatnom obsahu vymedzené vo vyššie uvedenom
odôvodnení tohto rozsudku. Súčasťou pripojeného administratívneho spisu je písomné vyhotovenie

Oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 13.06.2016, ktorým boli výkonom daňovej kontroly v predmetnej
veci i vo vzťahu k preverovanému zdaňovaciemu obdobiu poverené pracovníčky správcu dane I..
R. P. a L. L.. Súčasťou pripojeného administratívneho spisu je Zápisnica o ústnom pojednávaní
č. 101777858/2017 zo dňa 17.08.2017 s vymedzením hlavného predmetu ústneho pojednávania:
Oboznámenie s výsledkami kontroly DPH za zdaňovacie obdobia január - december 2013, január

- december 2014, január - máj, júl - december 2015, ktorého sa za daňový subjekt T. Q. zúčastnil
splnomocnený zástupca daňového subjektu I.. L. Q. a za správcu dane I.. R. P. a I.. L. P. L.. Podľa strany
3 písomného vyhotovenia tejto zápisnice u správcu dane v priebehu kontroly nastali pochybnosti o tom,
či deklarované plnenia vykonala spoločnosť MAOP s.r.o. tak, ako je uvedené na faktúrach, v nadväznostina čo správca dane v priebehu kontroly vykonal preverovanie. Podľa strany 10 označenej zápisnice
z ústneho pojednávania kontrolou bolo ďalej zistené, že daňový subjekt si uplatnil odpočítanie dane z
faktúr, na ktorých bol deklarovaný dodávateľ ZOTTO s.r.o. Stretávka 34, 072 13 Palín, IČO: 48 098 175.

Na strane 45 a 46 uvedenej zápisnice je zachytené vyjadrenie splnomocneného zástupcu daňového
subjektu na otázku správcu dane, či má byť v protokole uvedené vyjadrenie k zisteným skutočnostiam,
podľa obsahu ktorého: Daňový subjekt považuje prezentované zistenia správcu dane za účelové a
neodzrkadľujúce stav ako predmetné zdaniteľné plnenia prebiehali. Daňový subjekt na tomto mieste
deklaruje svoj eminentný záujem vyjadriť sa k obsahu zápisnice, najmä k jednotlivým dôkazom, spôsobu

ich zistenia a aj k ich hodnoteniu. Daňový subjekt už vo svojom vyjadrení zo dňa 23.05.2017 (č. p.
606663195/2017) navrhol správcovi dane vykonať dôkazy, ktoré jemu samotnému nie sú dostupné a
platná legislatíva mu ich neumožňuje získať. Všetky navrhované dôkazy sú však v právomoci správcu
dane. Zároveň v tomto vyjadrení žiadal správcu dane o umožnenie nazretia do spisového materiálu,
nakoľko pri analýze zápisníc o výsluchu svedkov (ktorých sa zúčastnil) a ich interpretácii uvedenej
v Zápisnici č. 100703962/2017 zistil nezrovnalosti, resp. nepresnosti v interpretáciách svedeckých

výpovedí. Do dnešného dňa (teda cca 3 mesiace) mu správca dane na predmetnú žiadosť neodpovedal
a neumožnil nazretie do spisu. V priebehu dnešného pojednávania mu správca dane oznámil, že po
skončení pojednávania bude predmetný spis poskytnutý daňovému subjektu k nahliadnutiu. Daňový
subjekt na tomto mieste zároveň vyjadruje počudovanie nad skutočnosťou, že v doterajšom priebehu
tejto daňovej kontroly mu neboli oznámené pochybnosti ohľadom dodávateľa „ZOTTO“. Prvýkrát počas

tejto kontroly zazneli tieto pochybnosti až pri dnešnom oboznámení s preukázanými kontrolnými
zisteniami. Kedy teda mal daňový subjekt odstrániť pochybnosti správcu dane, keď tento si nedal
námahu ho s ich vznikom oboznámiť. Na tomto mieste daňový subjekt zároveň upozorňuje správcu dane
na skutočnosť, že akýkoľvek protokol z inej daňovej kontroly je použiteľný ako dôkaz až po právoplatnom
rozhodnutí v predmetnej daňovej kontrole. Podľa vedomostí daňového subjektu a aj vyjadrení správcu

dane v tejto zápisnici prebieha v „inej“ daňovej kontrole vyrubovacie konanie, a teda predmetný protokol
je zatiaľ nepoužiteľný ako dôkaz v rámci tejto daňovej kontroly. Vzhľadom na skutočnosť, že zistenia
prezentované správcom dane sú mimoriadne obsiahle (cca 40 strán) a k relevantnému sa je nevyhnutne
potrebné nazrieť do spisu a posúdiť, či interpretácia zistení korešponduje so skutočným obsahom
vykonaných dôkazov ako aj preveriť spôsob zistenia jednotlivých dôkazov, žiada daňový subjekt správcu

dane o určenie lehoty na písomné vyjadrenie sa k obsahu tejto zápisnice. Daňový subjekt zároveň
upozorňujesprávcudane,žemuprisudzujedôkaznúpovinnosťkuskutočnostiam,ktorésamotnýdaňový
subjektniejepovinnýdokazovať,aniichdokazovanímzjehostranyniejepodmienenývznikauplatnenie
práva na odpočet. Konkrétne rozsudky NS SR a ESD s uvedením ich podobností, resp. skutkovej zhody
s touto kontrolou, daňový subjekt uvedie v písomnom vyjadrení sa k tejto zápisnici.

Zároveň je v uvedenej zápisnici zaznamenané vyjadrenie správcu dane, podľa ktorého: Správca dane
podotýka, že uvedená zápisnica je oboznámením s výsledkom kontroly, ktorá predchádza spracovaniu
protokolu. Z uvedeného dôvodu požiadavka daňového subjektu bude riešená v procese vyrubovacieho
konania.
Na to podľa obsahu zápisnice opätovne reagoval daňový subjekt, ktorý uviedol: Daňový subjekt

opätovne žiada správcu dane, aby postupoval v súlade s daňovým poriadkom a umožnil mu ešte
pred definitívnym sa vyjadrením k zisteniam uvedeným v tejto zápisnici nazrieť do spisu, následne si
spis preštudovať a právne relevantne sa vyjadriť k interpretáciám správcu dane. Správca dane mal
od 23.05.2017 vedomosť o tom, že daňový subjekt má záujem nazrieť do spisu a zistiť skutočný
obsah vykonaných dôkazov ako aj overiť, či je spôsob ich získania v súlade s platnou legislatívou.

Skutočnosť, že správca dane do dnešného dňa jeho žiadosť ignoroval, považuje daňový subjekt za
úmyselnú obštrukciu a zneužitie jeho postavenia v rámci správy daní. Daňový subjekt má za to, že
správca dane v súlade so základnými zásadami správy daní ako aj Etickým kódexom správy daní je
povinnýpostupovaťvsúladesplatnoulegislatívouavrámcivýkonudaňovejkontrolyumožniťdaňovému
subjektu uplatňovať si jeho práva a právom chránené záujmy nielen formálne, tak ako sa to teraz

správca dane snaží urobiť, ale aj vecne a účinne. Zároveň subjekt žiada správcu dane o vyjadrenie sa,
prečo odignoroval všetky otázky, ktoré mu daňový subjekt položil vo svojom vyjadrení z 23.05.2017,
prečo mu nekonkretizoval, čoho konkrétne sa jeho pochybnosti týkajú (či je to osoba dodávateľa alebo
reálna existencia materiálneho plnenia) a čo bolo dôvodom, že do dnešného dňa nemal daňový subjekt
možnosť nazrieť do spisu.

Následnezápisnicauvádzavyjadreniesprávcudane,podľaktoréhosprávcadanepodotýka,žeuvedená
zápisnica je oboznámením s výsledkom kontroly, ktorá predchádza spracovaniu protokolu. Z uvedeného
dôvodu požiadavka daňového subjektu bude riešená v procese vyrubovacieho konania.Podľa časti návrhy alebo námietky smerujúce proti obsahu zápisnice je v zápisnici uvedené, že daňový
subjekt na znak nesúhlasu s postupom správcu dane a s obsahom tejto zápisnice, túto zápisnicu
nepodpíše. Tomuto zodpovedá i obsah písomného vyhotovenia zápisnice, kde v kolónke za daňový

subjekt pri údaji I.. L. Q. - splnomocnenec v daňovom konaní nie je zápisnica opatrená podpisom.
Úradný záznam zo dňa 18.08.2017 je spísaný o nazretí do spisu daňového subjektu T. Q. vedeného ku
kontroleNODPHzazdaňovacieobdobiajanuár-december2013,január-december2014ajanuár-máj
a júl - december 2015. Podľa obsahu tohto úradného záznamu splnomocnenému zástupcovi daňového
subjektu I.. L. Q. bolo zo strany správcu dane umožnené nazrieť do spisu daňového subjektu v zmysle

§ 23 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého daňový subjekt
alebo jeho zástupca je oprávnený nazerať do spisu daňového subjektu týkajúceho sa jeho daňových
povinností,okremlistínobsahujúcichutajovanéskutočnostiadokumentov,sprístupnenímktorýchbyboli
dotknuté právom chránené záujmy iných osôb. Zástupcovi daňového subjektu boli predložené k nazretiu
všetky dokumenty súvisiace s hore uvedenou kontrolou v zmysle § 23 citovaného zákona a v zmysle čl.
8 ods. 19, čl. 9 ods. 23 Registratúrneho poriadku a Registratúrneho plánu finančnej správy č. 6/2016.

Súčasťou pripojeného administratívneho spisu je písomné vyhotovenie podania námietky zaujatosti
žalobcom v zastúpení splnomocneným zástupcom I.. L. Q. zo dňa 18.08.2017 v súlade s § 60 ods. 4
daňového poriadku voči zamestnancom správcu dane vykonávajúcim daňovú kontrolu dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobia január - december 2013, január - december 2014, január - máj 2015
a júl - december 2015. O tejto námietke rozhodoval I.. F. Q., vedúci oddelenia správcu dane podľa

§ 60 ods. 6 daňového poriadku, a to rozhodnutím č. 101959741/2017 zo dňa 13.09.2017, pokiaľ
ide o námietku smerujúcu voči zamestnancovi správcu dane I.. L. P. L., ktorú týmto rozhodnutím
nevylúčil z daňového konania - vyrubovacieho konania na dani z pridanej hodnoty za označené
zdaňovacie obdobie a ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a aj vykonateľnosť dňom 03.10.2017.
Súčasťou pripojeného administratívneho spisu je aj uznesenie I.. F. Q., vedúceho oddelenia vydané

menovaným podľa § 60 ods. 6 daňového poriadku dňa 13.09.2017 pod č. 101959558/2017, ktorým
nebola vylúčená zamestnankyňa správcu dane I.. R. P. z daňového konania - vyrubovacieho konania na
dani z pridanej hodnoty za označené zdaňovacie obdobia a ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
a aj vykonateľnosť dňa 03.10.2017.
Súčasťou pripojeného administratívneho spisu je písomné vyhotovenie Protokolu z daňovej kontroly

Daňového úradu Žilina, pobočka Ružomberok Číslo: 101805694/2017 zo dňa 21.08.2017, ktoré
písomné vyhotovenie protokolu uvádza na strane 48 dátum vypracovania protokolu deň 18.08.2017.

7. Na pojednávaní dňa 30.11.2022, ktoré sa podľa § 114 SSP (Zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok - ďalej len SSP) uskutočnilo v neprítomnosti žalovaného, ktorý mal doručenie predvolania na

uvedený termín pojednávania včas a riadne vykázané a z dôvodu svojej ospravedlnenej neprítomnosti
nenavrhol pojednávanie odročiť, žalobca zotrval na argumentácii uvedenej v žalobe.

8. Podľa § 177 ods. 1 SSP: Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 61 ods. 1 písm. b), ods. 3 Zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o
zmeneadoplneníniektorýchzákonov,vzneníplatnomaúčinnomkmomentuprávoplatnostirozhodnutia
žalovaného-ďalejlendaňovýporiadok:Správcadanedaňovékonanie pob)môžeprerušiť,aksazačalo
konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie

spôsobom podľa osobitného predpisu. 21a)
Konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť
skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými
prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť
skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

Podľa§63ods.5daňovéhoporiadku:Rozhodnutieobsahujeodôvodnenie,aktentozákonneustanovuje
inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s
návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych
predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

Podľa § 74 ods. 2, 4 daňového poriadku: Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu
požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom
konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne prirozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť
odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací
orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo

odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.
Odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté
rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú
na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca
dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku: Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti
dokladovpredloženýchkontrolovanýmdaňovýmsubjektomaleboopravdivostiúdajovvnichuvedených,
oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim
vyjadril,najmäabyneúplnéúdajedoplnil,nejasnostivysvetlilanepravdivéúdajeopravilalebopravdivosť
údajov riadne preukázal.

Podľa § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku: Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola
(ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo po f)
vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo
navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.

Podľa § 6 ods. 1, písm. b), ods. 4, ods. 5 Zákona č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci
pri správe daní, v znení platnom a účinnom k momentu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného - ďalej
len zákon č. 442/2012 Z.z.: Príslušný orgán Slovenskej republiky informáciu týkajúcu sa daní podľa § 3
po b) požaduje od príslušného orgánu členského štátu na základe žiadosti o poskytnutie informácie.

Na žiadosť príslušného orgánu členského štátu príslušný orgán Slovenskej republiky zašle originály
dokumentovsúvisiacespožadovanouinformáciou,akjetovsúladesosobitnýmpredpisom.1)Príslušný
orgán Slovenskej republiky môže od príslušného orgánu členského štátu na základe žiadosti požadovať
originály dokumentov súvisiace s požadovanou informáciou.
Príslušný orgán Slovenskej republiky poskytne požadovanú informáciu príslušnému orgánu členského

štátu bez zbytočného odkladu najneskôr do troch mesiacov odo dňa prijatia žiadosti o poskytnutie
informácie. Príslušný orgán Slovenskej republiky poskytne dostupnú informáciu príslušnému orgánu
členského štátu najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa prijatia žiadosti o poskytnutie informácie.

Podľa § 2 písm. c), písm. d) zákona č. 442/2012: Na účely tohto zákona je po c) príslušným orgánom

Slovenskej republiky Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") alebo ním
určený iný orgán štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, 4), po d) príslušným orgánom
členského štátu orgán, ktorý podľa právne záväzných aktov Európskej únie je oprávnený medzinárodnú
pomoc a spoluprácu pri správe daní poskytovať, požadovať alebo prijímať.

Podľa Kapitoly I, Článok 2, ods. 1, písm. a), d), e) Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej
spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty zo dňa 7.októbra 2010 - ďalej len
nariadenie: Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:
po a) „ústredný kontaktný úrad“ je úrad, ktorý bol na základe článku 4 ods. 1 určený ako najvyšší úrad
zodpovedný za kontakty s ostatnými členskými štátmi v oblasti administratívnej spolupráce,

po d) „žiadajúci orgán“ je ústredný kontaktný orgán, kontaktné oddelenie alebo každý príslušník
členského štátu, ktorý žiada o pomoc za príslušný orgán,
poe)„žiadanýorgán“jeústrednýkontaktnýorgán,kontaktnéoddeleniealebokaždýpríslušníkčlenského
štátu, ktorý prijíma žiadosť o pomoc za príslušný orgán.

Podľa kapitoly II, Článok 7, ods. 3., ods. 4. nariadenia: Do 31.decembra 2014 môže žiadosť uvedená
v odseku 1 obsahovať odôvodnenú žiadosť o administratívne vyšetrovanie. Ak žiadaný orgán dospeje
k záveru, že administratívne vyšetrovanie nie je potrebné, bezodkladne o svojich dôvodoch informuje
žiadajúci orgán.
Od 1. januára 2015 môže byť súčasťou žiadosti uvedenej v odseku 1 odôvodnená žiadosť o

konkrétne administratívne vyšetrovanie. Ak žiadaný orgán dospeje k záveru, že žiadne administratívne
vyšetrovanie nie je potrebné, bezodkladne o svojich dôvodoch informuje žiadajúci orgán.9. Pokiaľ žalobca správnou žalobou namietal absenciu vysporiadania sa žalovaného s odvolacou
námietkou týkajúcou sa prerušenia konania rozhodnutím č. 100905586/2017 zo dňa 16.05.2017 tvrdiac,
že správca dane daňovú kontrolu prerušil za účelom MVI (medzinárodnej výmeny informácií - poznámka

správneho súdu) odo dňa 18.05.2017, teda skôr ako bola odoslaná samotná žiadosť o MVI (žiadosť o
MVI bola odoslaná dňa 23.05.2017) a zdôrazňoval vyňatie postupu pri MVI z úpravy daňového poriadku,
poukazoval na článok 8 Nariadenia Rady EU č. 904/2010 a tiež zdôrazňoval právomoc Finančného
riaditeľstva SR po obdržaní odoslanej žiadosti správcu dane o MVI vyhodnotiť splnenie podmienok pre
samotnú realizáciu MVI, teda pre prijatie/neprijatie záveru o potrebe získania informácií cestou MVI,

správny súd konštatuje nasledovné závery: Z úpravy § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku vyplýva,
že správca dane môže prerušiť konanie okrem iného aj v prípade, ak je potrebné získať informácie
spôsobom podľa osobitného predpisu, v ktorej časti uvedená právna úprava daňového poriadku cez
poznámku 21a) odkazuje jednak práve na žalobcom v správnej žalobe označené Nariadenie Rady EU
č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty zo
dňa 07.10.2010 (ďalej aj len ako nariadenie) a aj na zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a

spolupráci pri správe daní (ďalej aj len ako zákon č. 442/2012 Z.z.). Z uvedenej špeciálnej právnej úpravy
vyplýva, a to konkrétne z § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 442/2012 Z. z., že príslušný orgán SR informáciu
týkajúcu sa daní podľa § 3 požaduje od príslušného orgánu členského štátu na základe žiadosti o
poskytnutie informácie príslušného orgánu členského štátu. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 442/2012 Z. z.
je na účely zákona č. 442/2012 Z.z. príslušným orgánom SR Ministerstvo financií SR alebo ním určený

iný orgán štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, kde právna úprava odkazuje cez poznámku
4) na § 2 zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblastí daní, poplatkov a colníctva. Podľa
§ 2 zákona č. 333/2011 Z. z. je orgánom štátnej správy v oblasti daní i Finančné riaditeľstvo SR.
Podľa § 6 ods. 5 zákona č. 442/2012 Z. z. sú na moment prijatia žiadosti o poskytnutie informácie
príslušným orgánom SR viazané zákonné lehoty na poskytnutie požadovaných informácií. V zmysle

úpravy podľa § 15 ods. 1 písm. a) zákona č. 442/2012 Z. z. príslušný orgán SR odmietne poskytnúť
informáciu na žiadosť príslušného orgánu členského štátu podľa § 6, ak príslušný orgán členského štátu
(§ 2 písm. d) zákona č. 442/2012 Z. z.) nevyčerpal jemu dostupné zdroje údajov, ktoré mohol použiť na
získanie požadovanej informácie bez toho, aby tým bolo ohrozené dosiahnutie očakávaného výsledku.
Z tejto právnej úpravy vyplýva subsidiarita postupu orgánu príslušného členského štátu obrátením sa

na príslušný orgán SR so žiadosťou o MVI, predstavovaná vyčerpaním dostupných zdrojov údajov pred
podaním žiadosti o MVI.
Z úpravy nariadenia, Kapitola II, Oddiel 1, Článok 7, ods. 3., 4. vyplýva, že do 31. decembra 2014
môže žiadosť uvedená v odseku 1 obsahovať odôvodnenú žiadosť o administratívne vyšetrovanie. Ak
žiadaný orgán dospeje k záveru, že administratívne vyšetrovanie nie je potrebné, bezodkladne o svojich

dôvodoch informuje žiadajúci orgán. Od 1. januára 2015 môže byť súčasťou žiadosti uvedenej v odseku
1 odôvodnená žiadosť o konkrétne administratívne vyšetrovanie. Ak žiadaný orgán dospeje k záveru,
že žiadne administratívne vyšetrovanie nie je potrebné, bezodkladne o svojich dôvodoch informuje
žiadajúci orgán. Táto právna úprava je základom pre kompetenciu ústredného kontaktného úradu
každého členského štátu (Článok 2, ods. 1, písm. a), Článok 4, ods. 1 nariadenia), čo je v danom prípade

totožný orgán verejnej moci ako príslušný orgán SR podľa § 2 písm. c) zákona č. 442/2012 Z. z., a ktorým
je pre Slovenskú republiku Finančné riaditeľstvo SR a ktorý orgán je zároveň i „žiadaným orgánom“
podľa Článku 2, ods. 1, písm. e) nariadenia, vyhodnocovať potrebu administratívneho vyšetrovania
(administratívnym vyšetrovaním sa podľa Článku 2, ods. 1 písm. k) nariadenia rozumejú všetky úkony
kontroly, overovania a ostatné kroky prijaté členskými štátmi pri vykonávaní svojich povinností s cieľom

zabezpečenia náležitého uplatňovania právnych predpisov v oblasti DPH), teda vyhodnocovať samotnú
potrebu získavania informácií cestou MVI.

10. Správny súd zvýrazňuje, že pokiaľ ide o kompetenciu žiadaného orgánu, resp. ústredného
kontaktného úradu v zmysle nariadenia alebo príslušného orgánu SR v zmysle zákona č. 442/2012

Z. z., prijať záver o potrebe získania informácie cestou MVI, ide o odlišnú kompetenciu vo vzťahu ku
kompetencii prináležiacej správcovi dane na základe úpravy podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku
a ktorá kompetencia správcu dane je základom postupu správcu dane pri vedení dokazovania v
daňovej kontrole, kedy správca dane dokazovanie vedie, nie súc viazaný návrhmi účastníkov konania.
Ustanovenie § 24 ods. 2 daňového poriadku je právnym základom postupu správcu dane na to, aby

sa mohol obrátiť na orgán príslušný podľa uvedenej špeciálnej úpravy, v danom prípade na Finančné
riaditeľstvo SR a žiadať o realizáciu MVI. Či k realizácii MVI po vyhodnotení takejto žiadosti správcu dane
aj skutočne dôjde, je výsledkom posúdenia takéhoto postupu príslušným orgánom, ktorým je Finančné
riaditeľstvo SR.Z pripojeného administratívneho spisu vyplýva konkrétny obsah žiadosti správcu dane o MVI, podľa
ktorého správca dane u daňového subjektu T. Q. vykonáva daňovú kontrolu na dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobia rokov 2013, 2014 a 2015. Pri kontrole bolo zistené, že daňový

subjekt v kontrolovaných obdobiach deklaroval nadobudnutie tovaru od dodávateľa Mozy Group s.r.o.,
Pekárska 11, Trnava a od dodávateľa MALKO Slovakia s.r.o., Betliarska 12, Bratislava, deklarované
zdaniteľné obchody od uvedených dodávateľov mal podľa vyjadrenia konateľov spoločnosti uskutočniť
ich zamestnanec, občan Poľskej republiky U. J. S. a v súvislosti s preverovaním skutočnosti, či došlo
k uskutočneniu zdaniteľných obchodov od vyššie uvedených spoločností Mozy Group s.r.o. a MALKO

Slovakia s.r.o. pre odberateľa - žalobcu, je žiadané o vypočutie svedka U. J. S., zamestnanca hore
uvedených slovenských spoločností, v rámci ktorého výsluchu je žiadané o to, aby mu boli položené
otázky sformulované v bodoch 1 - 13 žiadosti. Z rozhodnutia o prerušení konania č. 100905586/2017 zo
dňa 16.05.2017, ktoré je súčasťou pripojeného administratívneho spisu, vyplýva rozhodnutie správcu
dane o prerušení daňovej kontroly podľa § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku aj pokiaľ ide o daňovú
kontrolu za máj 2015, práve v súvislosti so žiadosťou o MVI za účelom získania informácií pre správne

určenie dane v nadväznosti na článok 7 nariadenia.
Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nevyplývajú konkrétne dôvody, na základe ktorých sa žalovaný
v súlade s požiadavkou kladenou na odôvodnenie jeho rozhodnutia podľa úpravy § 63 ods. 5
daňového poriadku v spojení s § 74 ods. 2 veta prvá daňového poriadku vysporiadal práve s vyššie
uvedenou odvolacou námietkou žalobcu, ktorú žalobca zopakoval i v rámci námietok v správnej

žalobe, vymedzenou tvrdením žalobcu o nezákonnosti rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly č.
100905586/2017 zo dňa 16.05.2017 na základe skutočnosti, podľa ktorej toto rozhodnutie bolo
vydané skôr ako príslušný orgán, teda Finančné riaditeľstvo SR uznal potrebu získania informácií
prostredníctvom MVI a zaslal žiadosť o MVI príslušnému orgánu členského štátu. Žalovaný na túto
odvolaciu námietku žalobcu reagoval nedostatočne, len prostredníctvom všeobecného odkazu na

aplikáciuúpravy§61daňovéhoporiadku,opomenúcvysloviťkonkrétnyzáverktejtokonkrétnejnámietke
žalobcu o nezákonnosti rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly a dôvodoch tejto nezákonnosti.
Na uvedenom závere nič nemení skutočnosť, podľa ktorej z hľadiska vnútroštátnej právnej úpravy
vyplývajúcej z daňového poriadku, a to konkrétne z § 61 ods. 3 veta druhá daňového poriadku, postup
správcu dane pri doručovaní rozhodnutia o prerušení konania tejto zákonnej úprave zodpovedá, ako aj

vyplýva z pripojeného administratívneho spisu, nakoľko tu už ide o následný postup správcu dane po
vydaní rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly.
Je potrebné si uvedomiť, že už v obsahu uvedenej odvolacej námietky (odvolacia námietka č. 3) v rámci
administratívneho konania a rovnako i v spojení s námietkami podľa prvého žalobného bodu, ktoré
žalobca rozvinul v predloženej replike, a teda od žalobcom tvrdenej nezákonnosti prerušenia daňovej

kontroly z dôvodov rozporu postupu správcu dane, keď tento rozhodol o prerušení daňovej kontroly
skôr, ako príslušný orgán SR uznal potrebu získať informácie prostredníctvom MVI ako oprávnenú,
vyvodzoval žalobca a zopakoval to i s konkretizáciou špeciálnej právnej úpravy v správnej žalobe,
prekročenie lehoty na výkon daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku tvrdiac, že z dôvodu
nezákonného prerušenia daňovej kontroly lehota na vykonanie daňovej kontroly plynúť neprestala.

V nadväznosti na uvedené bolo preto potrebné, aby žalovaný pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu k
uvedenej odvolacej námietke vymedzil v odôvodnení svojho rozhodnutia i konkrétne východiská a prijaté
závery pri posúdení tejto odvolacej námietky práve vo väzbe na úpravu vyplývajúcu zo špeciálnej
právnej úpravy, na ktorú prostredníctvom demonštratívneho výpočtu odkazuje poznámka 21a) v § 61
ods. 1 písm. b) daňového poriadku a v spojení s konkrétnymi skutočnosťami vyplývajúcimi z obsahu

administratívneho spisu pokiaľ ide o vymedzenie dňa odoslania žiadosti o poskytnutie informácie,
čo správny súd zdôrazňuje, nakoľko tento deň je i v zmysle judikatúry potrebné považovať za deň,
ktorým mala byť daňová kontrola prerušená (napríklad rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžfk/54/2018 zo dňa
26.06.2019, sp. zn. 6Sžfk/62/2017 zo dňa 27.02.2019). Uvedené v odôvodnení rozhodnutia žalovaného
úplne absentuje, nakoľko v ňom nie je obsiahnutý ani nesúhlasný prípadne odmietavý záver k tejto

odvolacej argumentácii žalobcu. Táto absencia dostatočného odôvodnenia rozhodnutia žalovaného
predstavuje svojou intenzitou naplnenie dôvodu zrušenia rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1
písm. d) SSP, teda pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Správny súd poznamenáva,
že absencia vyjadrenia záverov žalovaného pri tejto odvolacej námietke neumožňuje správnemu súdu
ani vecné hodnotenie súvisiacej námietky nedodržania lehoty pre výkon daňovej kontroly.

11. Na tomto mieste odôvodnenia správny súd vo všeobecnej rovine zdôrazňuje, že rozhodnutie
žalovaného je rozhodnutím odvolacieho správneho orgánu, ktoré pokiaľ ide o kvalitu a rozsah jeho
odôvodnenia, musí spĺňať kvalitu a rozsah daný úpravou podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku, čov prípade rozhodnutia o odvolaní zahŕňa dostatočné odôvodnenie vysporiadania sa s relevantnými
odvolacími námietkami. Uvedené zahŕňa vysporiadanie sa s odvolacími námietkami týkajúcimi sa
procesných rozhodnutí predchádzajúcich rozhodnutiu vo veci, ktoré nemajú povahu samostatne

spôsobilých predmetov prieskumu zákonnosti a pre prieskum ich zákonnosti je daný priestor až
v súvislosti s prieskumom zákonnosti meritórneho rozhodnutia, všetko v nadväznosti na námietky
obsiahnuté v žalobných bodoch. Odvolací správny orgán má podľa úpravy § 74 ods. 2 vetá prvá
daňového poriadku zákonnú povinnosť preskúmať napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v
odvolaní a z obsahu odôvodnenia rozhodnutia žalovaného náležité splnenie tejto povinnosti odvolacieho

orgánu nevyplýva.
Podľa ustálenej rozhodovacej praxe je pri hodnotení preskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu
potrebnéaplikovaťvzásaderovnaképrincípyakopriposudzovanípreskúmateľnostisúdnychrozhodnutí
a vychádzať z princípu právneho štátu (článok 1 ods. 1 Ústavy SR) a zo zohľadnenia práva na súdnu
a inú právnu ochranu (článok 46 Ústavy SR). Právo na uvedenie dostatočných dôvodov je súčasťou
práva na spravodlivý proces a v nadväznosti na to poukazuje správny súd i na judikatúru Európskeho

súdu pre ľudské práva (konkrétne napríklad vo veci Ruiz Torija c. Španielsko alebo Hiro Balani c.
Španielsko) ako aj na závery rozhodnutí Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn. III. ÚS 119/03 alebo
IV. ÚS 115/03. V zmysle uvedenej judikatúry správny súd zdôrazňuje, že nie je nevyhnutné, aby na
každú námietku bola daná podrobná odpoveď a rozsah povinnosti odôvodniť rozhodnutie sa môže
meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolnosti každého prípadu.

Ak však žalovaný v odôvodnení nereaguje na zásadnú relevantnú námietku prednesenú žalobcom
je potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti - svojvoľnosti postupu a rozhodovacej
činnosti žalovaného. Za relevantný pritom možno podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva považovať taký argument, ktorý ak bol by vyhodnotený ako relevantný v zmysle jeho
vecnej opodstatnenosti - „opodstatnený“ (vecne správny), mal by vplyv na výsledok rozhodnutia (napr.

vec Hiro Balani v. Španielsko, vec Bochan v. Ukrajina). S námietkami takéhoto charakteru je orgán
verejnej moci v nadväznosti na citovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva povinný sa
vysporiadať. Správny súd zároveň zdôrazňuje, že relevantnosť námietky a jej konkrétnosť nesvedčí
automaticky a bez ďalšieho o jej vecnej opodstatnenosti (well-founded), pretože posúdenie samotnej
vecnej opodstatnenosti inak relevantnej a konkrétnej námietky musí byť ešte predmetom úvah orgánu

verejnej moci alebo súdu.

12. Pokiaľ žalobca ďalej namietal, že pochybnosti vo vzťahu k subjektu dodávateľa ZOTTO, s.r.o.
boli správcom dane uvedené až v zápisnici z ústneho pojednávania č. 101777858/2017 zo dňa
17.08.2017, pričom splnomocnený zástupca žalobcu chcel využiť právo nahliadnuť do spisu podľa § 23

daňového poriadku čo mu pracovníčkami správcu dane nebolo umožnené a zdôraznil, že práve závery
správcu dane obsiahnuté v zápisnici z ústneho pojednávania zo dňa 17.08.2017 č. 101777858/2017 o
Oboznámení s výsledkami kontroly DPH za zdaňovacie obdobia január až december 2013, január až
december 2014 a január až máj, júl až december 2015, mali byť základom pre uplatnenie jeho práva
podľa § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku, teda jeho práva vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly

k zisteným skutočnostiam, ku spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho
vyjadrenia a že aj keď v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 101777858/2017 zo dňa 17.08.2017 už sú
uvedené pochybnosti správcu dane vo vzťahu k jeho dodávateľom, úplne v nej však absentuje výzva
na odstránenie týchto pochybností, správny súd uvádza nasledovné závery:
Povinnosť správcu dane podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku oznámiť daňovému subjektu svoje

pochybnosti je v procese daňovej kontroly realizovaná ústnym oznámením správcu dane počas ústneho
pojednávania alebo v písomnej forme. Správca dane musí svoju povinnosť podľa § 46 ods. 5 daňového
poriadku splniť do momentu skončenia daňovej kontroly. Na náležité a včasné splnenie uvedenej
povinnosti správcu dane podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku je viazaný prenos dôkazného bremena
zo správcu dane na kontrolovaný daňový subjekt. O náležitom splnení povinnosti správcu dane podľa

tohto zákonného ustanovenia (teda o takom splnení tejto povinnosti správcu dane oznámiť daňovému
subjektu pochybnosti, ktoré napĺňa účel tejto právnej úpravy a viaže na seba s ňou spojené zákonné
právne dôsledky) je možné však hovoriť len v prípade, pokiaľ ide o administratívne konanie týkajúce sa
odpočtu DPH, ak vyjadrenie pochybností správcu dane vymedzuje tieto pochybnosti jasne, zrozumiteľne
a určito, s jednoznačným rozlíšením, či ide o pochybnosti ohľadom samotnej existencie materiálneho

plnenia teda samotného uskutočnenia materiálneho plnenia alebo o pochybnosti ohľadom subjektu
deklarovaného dodávateľa.
Pokiaľ sa žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia k bodu V. odvolania proti rozhodnutiu správcu
dane čo do vyjadrenia pochybností vo vzťahu k subjektu ZOTTO s.r.o. odvoláva na zápisnicu o ústnompojednávaní č. 10246777/2016 zo dňa 01.02.2016, v ktorej mali byť pochybnosti správcu dane vo vzťahu
k dodávateľovi ZOTTO s.r.o. vyjadrené, poukazuje správny súd na obsah pripojeného administratívneho
spisu, súčasťou ktorého táto zápisnica z ústneho pojednávania nie je. V dôsledku toho nie je možné

tvrdenie žalovaného o oznámení pochybností o dodávateľovi ZOTTO s.r.o. daňovému subjektu podľa
zápisnice o ústnom pojednávaní č. 10246777/2016 zo dňa 01.02.2016 hodnotiť ako preukázané. Na
uvedený záver nemá vplyv ani koncipovanie námietky žalobcu v tejto časti v správnom súdnom konaní,
z ktorej vyplýva vedomosť žalobcu o zápisnici č. 102467707/2017 zo dňa 01.02.2017, ktorú dal žalobca
správnemu súdu do pozornosti s tým, že v nej absentuje ako vyjadrenie pochybností správcu dane vo

vzťahukdodávateľoviZOTTOs.r.o.takivýzvasprávcudanepredaňovýsubjektnavyjadreniesaktýmto
pochybnostiam. Správny súd dopĺňa, že súčasťou pripojeného administratívneho spisu nie ani zápisnica
č. 102467707/2017 zo dňa 01.02.2017. Vyjadrenie pochybností správcu dane o dodávateľovi ZOTTO
s.r.o.niejeobsiahnutéanivzápisniciachzústnehopojednávaniač. 100703962/2017zodňa26.04.2017
a č. 101777845/2017 zo dňa 17.08.2017, na ktoré správca dane v uvedenom smere poukazuje na strane
16 zápisnice z ústneho pojednávania č. 101777858/2017 zo dňa 17.08.2017. Pokiaľ ide o zápisnicu

z ústneho pojednávania č. 10246777/2016 má na túto odkazovať podľa odôvodnenia rozhodnutia
žalovaného i strana 14 Protokolu č. 101805694/2017, čo však v takomto znení čísla zápisnice z
označenej časti uvedeného protokolu nevyplýva. Pre úplnosť v tejto časti správny súd poznamenáva,
že súčasťou pripojeného administratívneho spisu nie ani úradný záznam o nahliadaní do spisu č.
101776054/2017, na ktorý sa odvoláva zápisnica z ústneho pojednávania č. 101777858/2017 zo dňa

17.08.2017 na strane 10.
Za náležité splnenie povinnosti správcu dane podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku vyzvať daňový
subjekt po vyjadrení pochybností, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti
vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal, nie je možné považovať
položenie otázky správcu dane v závere zápisnice z ústneho pojednávania č. 101777858/2017 zo

dňa 17.08.2017, podľa ktorej správca dane dopytoval splnomocneného zástupcu žalobcu, či má byť v
protokole uvedené vyjadrenie k zisteným skutočnostiam. Takýto postup správcu dane nenapĺňa účel
náležitého splnenia procesnej povinnosti správcu dane podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku. Jedná sa
v nadväznosti na to o postup správcu dane zakladajúci vadu konania s takou intenzitou, ktorá mohla mať
za následok nezákonné rozhodnutie vo veci, a teda napĺňa dôvod pre zrušenie rozhodnutia žalovaného

i podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP. Správny súd ďalej uvádza, že náležité splnenie povinnosti správcu
dane podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku zahŕňa i realizáciu takého postupu správcu dane pri plnení
tejto povinnosti, v rámci ktorého správca dane umožní daňovému subjektu reálne jeho právo podľa § 45
ods. 1 písm. f) daňového poriadku uskutočniť, čo v prejednávanej veci naplnené nebolo. Správny súd
považuje v nadväznosti na uvedené závery za dôležité zvýrazniť, že neumožnenie reálneho naplnenia

oprávnenia žalobcu podľa § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku je možné vyhodnotiť taktiež ako
naplnenie dôvodu pre zrušenie rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1, písm. g) SSP a tiež i s
dôsledkom porušenia práva žalobcu na spravodlivý administratívny proces. To v konečnom dôsledku
súvisíszákladnýmiprincípmi,naktorýchjezaloženýprávnyštátaktorémusiabyťvčinnostiaprocesoch
pred orgánmi verejnej správy nevyhnutne rešpektované.

13. Vzhľadom na vyššie skonštatované dôvody zrušenia rozhodnutia žalovaného správny súd k
ostatným námietkam obsiahnutým v žalobných bodoch predloženej správnej žaloby zaujíma stanoviská
práve pri zohľadnení skutočnosti zrušenia rozhodnutia žalovaného pre jeho nepreskúmateľnosť pre
nedostatok dôvodov a pre podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy,

ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej (§ 191 ods.1, písm. d),
g) SSP). Tieto dôvody zrušenia rozhodnutia žalovaného stanovujú medze - referenčný rámec, v rámci
ktorého sa správny súd môže pohybovať pri vyhodnocovaní ostatných námietok tak, že môže zaujať
stanovisko predovšetkým k námietkam procesnej povahy.

14. Pokiaľ žalobca v rámci druhého žalobného bodu namietal, že protokol z daňovej kontroly, ktorý
nie je nevyhnutným úkonom podľa § 60 ods. 5 daňového poriadku bol vypracovaný až vložením tohto
protokolu do informačného systému finančnej správy, kedy mu bolo pridelené číslo 101805694/2017,
teda dňom 21.08.2017, kedy už bola žalobcom uplatnená námietka zaujatosti voči zamestnankyniam
správcu dane vykonávajúcim daňovú kontrolu a nie už dňom 18.08.2017, pričom pracovníci správcu

dane vykonávajúci daňovú kontrolu žalobcu na základe poverenia na výkon daňovej kontroly (konkrétne
I.. R. P. a I.. L. P. L.) nemajú právny základ na zasielanie vypracovaného protokolu na jeho schválenie
priamemu alebo nepriamemu nadriadenému a poukázal v tejto námietke na úpravu podľa § 60 ods. 5
daňového poriadku, správny súd uvádza nasledovné závery:Z obsahu administratívneho spisu v predmetnej veci vyplýva existencia Protokolu z daňovej kontroly č.
101805694/2017 zo dňa 21.08.2017 s údajom o jeho vypracovaní uvedeným v závere tohto protokolu
dňa 18.08.2017. Protokol je opatrený podpisom oboch vyššie uvedených zamestnankýň správcu dane a

bol žalobcovi doručený cestou splnomocneného zástupcu dňa 07.09.2017. Súčasťou administratívneho
spisu na č. l. 30 je údaj o podaní námietky zaujatosti žalobcom voči zamestnankyniam správcu dane
vykonávajúcim kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia 1 až 12/2013, 1 až 12/2014, 1
až/2015 a 7 až 12/2015 podľa § 60 ods. 4 daňového poriadku, podaním zo dňa 18.08.2017 podaným
dňa 18.08.2017 o 11:06:55 správcovi dane. O tejto námietke rozhodoval v súlade s úpravou podľa § 60

ods. 6 daňového poriadku I.. F. Q., vedúci oddelenia rozhodnutiami č. 101959558/2017 z 13.09.2017
a č. 101959741/2017 z 13.09.2017, ktorými I.. L. P. L. a I.. R. P. nevylúčil ako zamestnanca správcu
dane z daňového konania - vyrubovacieho konania na dani z pridanej hodnoty za uvedené zdaňovacie
obdobia. Z uvedeného obsahu administratívneho spisu vyplýva, že protokol z daňovej kontroly bol
vypracovaný v rovnaký deň, kedy bola vznesená námietka zaujatosti voči zamestnankyniam správcu
dane vykonávajúcim predmetnú daňovú kontrolu. Z administratívneho spisu vyplýva konkrétny čas len

vo vzťahu k podanej námietke zaujatosti zo strany žalobcu. Na základe obsahu administratívneho
spisu a v ňom zadokumentovaného postupu správcu dane, a to konkrétne zamestnankýň správcu
dane I.. R. P. a I.. L. P. L. nie je možné skonštatovať, že by tieto vykonávali úkony v daňovej
kontrole v súvislosti s vypracovaním protokolu i po vznesení námietky žalobcu podľa podania zo
dňa 18.08.2017. Vychádzajúc z uvedeného je táto námietka žalobcu hodnotená ako nedôvodná. Nad

rámec uvedeného správny súd dodáva, že pokiaľ aj po vypracovaní protokolu z daňovej kontroly
označenými zamestnankyňami dňa 18.08.2017 vykonávali v súvislosti s predmetným protokolom na
základe interných úprav a postupov úkony iní zamestnanci správcu dane, alebo bol protokol jednoducho
len vložený do systému finančnej správy až dňom 21.08.2017, teda s časovým odstupom od jeho
vypracovania označenými zamestnankyňami, nie je v týchto súvislostiach vznesená námietka dôvodná,

nakoľko nie je preukázané, že uvedený časový úsek od 18.08.2017 do 21.08.2017 je časovým úsekom,
počas ktorého by v daňovej kontrole akékoľvek úkony vykonávali zamestnankyne správcu dane, voči
ktorým žalobca vzniesol námietku zaujatosti.

15. Pokiaľžalobcaprípustne,zhľadiskamožnostiuplatneniatakejtoargumentácievsprávnomsúdnom

konaní pri absencii jej uplatnenia v odvolaní v rámci administratívneho konania, v správnej žalobe
namietal, že účelom vyrubovacieho konania nie je opakovanie vykonávania dôkazov, zdôraznil, že prvé
rozhodnutie správcu dane žalovaný zrušil pre neupovedomenie žalobcu resp. jeho splnomocneného
zástupcu o zmene termínu výsluchu svedkov a iné procesné pochybenia, ktoré nemožno naprávať
vo vyrubovacom konaní, ktoré je naviac ovládané prejednacou zásadou a nie vyhľadávacou zásadou,

pričom žalobca v súlade s úpravou § 68 ods. 3 daňového poriadku nenavrhol vo vyrubovacom konaní
vykonať žiadne dôkazy, uvádza správny súd nasledovné závery: V prípade rozhodnutia odvolacieho
orgánu o zrušení odvolaním napadnutého rozhodnutia podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku z dôvodu
konkrétnych procesných pochybení (ako tomu bolo v tejto veci) je správca dane podľa § 74 ods. 4 veta
tretia daňového poriadku viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu. Pri náhľade navodzovanom

žalobcom v tejto námietke by správca dane bez dôkaznej iniciatívy daňového subjektu nemohol pri
napĺňaní uloženia v rámci záväzného právneho názoru vysloveného odvolacím správnym orgánom
vytknuté pochybenia odstrániť. Preto je v plnej kompetencii správcu dane postupovať po vrátení veci po
zrušení odvolacím orgánom tak, aby vytknuté pochybenia odstránil realizujúc pri tom procesný postup
prináležiaci úkonom, ktoré je v rámci uvedeného potrebné vykonať. Samotná skutočnosť ukončenia

daňovej kontroly doručením protokolu z daňovej kontroly daňovému subjektu uvedený záver správneho
súdu nevylučuje. Z pohľadu tohto záveru správneho súdu nie je uvedená námietka žalobcu hodnotená
ako dôvodná, vrátane argumentu žalobcu, podľa ktorého nedostatok na strane správcu dane zistený
žalovaným mal viesť k zastaveniu konania, pretože daňová kontrola bola postihnutá vadou, ktorá sa
nedá odstrániť v daňovom konaní s poukazom na skutočnosť ukončenia daňovej kontroly.

16. Pokiaľ ide o štvrtý žalobný bod, správny súd s ohľadom na vyššie konštatované dôvody zrušenia
napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d), g) SSP nemá priestor pre zaujatie
vecného stanoviska k námietkam, ktoré sú jeho obsahom, pretože tieto sa už týkajú posudzovania
splnenia hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH. Závery správneho súdu vo vzťahu k námietkam

podľa štvrtého žalobného bodu by boli predčasné.

17. Na základe skonštatovania dôvodu pre zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm.
d), g) SSP tak, ako vyplýva z vyššie uvedeného odôvodnenia tohto rozsudku rozhodol správny súdpodľa § 191 ods. 1 písm. d), g), ods. 4 veta prvá SSP o zrušení rozhodnutia žalovaného a o vrátení
veci žalovanému na ďalšie konanie všetko pri zohľadnení skutočnosti, podľa ktorej konanie správcu
dane a žalovaného tvorí jeden celok. Úlohou žalovaného bude vydať vo veci rozhodnutie o odvolaní

žalovaného, ktoré bude výsledkom postupu, v rámci ktorého budú zachované práva žalobcu a v súlade
so záväznými právnymi názormi správneho súdu vyplývajúcimi z tohto rozsudku bude spĺňať atribút
preskúmateľnosti vymedzením dostatočných dôvodov a bude vysporiadavať všetky odvolacie námietky
žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane.

18. Podľa § 167 ods. 1 SSP: Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

19. Žalobe bolo vyhovené a účastníkom úspešným v tomto konaní v celom rozsahu je žalobca, ktorému
správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom

rozsahu.

20. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v

lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom
súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí
podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.