Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. november 2022

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/50/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216205038
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8216205038.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Marianny Hirkovej v spore žalobcu: X. H. - I. &. N.., s miestom
podnikania G., H. 2, F.: XX XXX XXX, zastúpeného splnomocneným zástupcom: Z.. O. J., nar.:
XX.XX.XXXX, bytom H., P. pažiť XXX/XX, proti žalovanému 1/: A. arcibiskupstvo K., so sídlom K., E.
1, F.: XX XXX XXX, právne zastúpenému: Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom
Dolný Kubín, Radlinského 1735/29, IČO: 50 120 000 a žalovanému 2/: Y., s.r.o., so sídlom G., Z. XX, F.:
XX XXX XXX, právne zastúpenému: JUDr. Iveta Rajtáková - advokátka, sídlo AK Košice, Štúrova 20, o
určenie neplatnosti právneho úkonu a iné, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov

č. k. 16C/116/2016 - 371 zo dňa 09.07.2021 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti okrem výroku I.

II. Odmieta odvolanie žalobcu proti výroku I. o zastavení konania v časti o určenie, že nájomná zmluva
o užívaní poľnohospodárskej pôdy medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ je neplatná a neúčinná.

III. Priznáva žalovaným 1./ a 2./ rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom

rozsahu s tým, že o ich výške i o výške trov konania na súde prvej inštancie rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I) Súd konanie v časti o určenie, že nájomná zmluva o užívaní poľnohospodárskej pôdy
medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ je neplatná a neúčinná, týkajúca sa poľnohospodárskej pôdy
nachádzajúcej sa v kat.úz. J. Y., zapísaná na LV č. XXX pre toto kat.úz., parcely registra E, č. parciel XX/
X, XXX, XXX, XXX/X, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX, XXX/

X, XXX/X, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/X a poľnohospodárskej
pôdy nachádzajúcej sa v kat.úz. I. Y., zapísaná na LV č. XXX pre toto kat.úz., parcely registra E, č. parciel
XXX, XXX, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX, XXX, zastavuje.

II) Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III)Súdžalovanému1/ažalovanému2/priznávavočižalobcoviprávonanáhradutrovkonaniavrozsahu

100%.“.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil súd prvej inštancie podľa ust. § 13 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z.z.
o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov, § 40a, §140, § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 13, § 15 ods. 1, § 42, § 137, § 145 ods. 2, § 146 ods. 1,
§ 153 ods. 1 a 2, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“).

3. V odôvodnení konštatoval, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že nájomná zmluva
o užívaní poľnohospodárskej pôdy uzavretá medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ je neplatná a
neúčinná, týkajúca sa poľnohospodárskej pôdy nachádzajúcej sa v kat.úz. J. Y. a I. Y.. Ďalej sa žalobca
domáhal, aby súd svojim rozhodnutím nahradil prejav vôle žalovaného 1/ o uzavretí zmluvy o nájme

poľnohospodárskych pozemkov pri prevádzkovaní podniku so žalobcom v presne formulovanom znení
a náhrady trov konania. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný
1/ sa po rokoch prenajímania popísaných nehnuteľností žalovanému 1/ rozhodol, prenajať tieto zmluvou
dňa 28.10.2014 žalovanému 2/ po tom, ako dve nájomné zmluvy uzavreté so žalovaným 1/ dňa
01.01.2005 vypovedal. Žalobca odkazujúc na § 13 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z.z. žiadal, aby bolo
zachované jeho prednostné právo na uzavretie novej nájomnej zmluvy, keď riadne a včas plnil svoje

záväzky zo zmluvy a bol ochotný zaplatiť aj vyššiu cenu nájmu než obvyklú. Ako nástroj ochrany a
presadenia svojho práva zvolil žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu a žalobu o nahradenie
prejavu vôle majúc za to, že žalovaný 1/ svojim konaním zároveň porušil prednostné právo žalobcu,
ktoré je ekvivalentné porušeniu predkupného práva. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca zvolil
nesprávny druh žaloby, čo bez ďalšieho zakladalo možnosť zamietnuť žalobu. Výhrady voči zvolenému

druhu žaloby vzniesla aj strana žalovaných. Žalobca na výhrady reagoval zmenou žaloby a čiastočným
späťvzatím v časti určenia neplatnosti nájomnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/,
s ktorým späťvzatím strana žalovaných vyslovila súhlas. Súd prvej inštancie preto konanie v časti o
určenie, že nájomná zmluva o užívaní poľnohospodárskej pôdy medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ je
neplatná a neúčinná, zastavil. Predmetom konania po následne ďalšej zmene žaloby, ktorú súd prvej

inštancie pripustil, zostala žaloba o nahradenie prejavu vôle žalovaného 1/ tak, že ako prenajímateľ
uzatvára so žalobcom ako nájomcom nájomnú zmluvu v presne uvedenom znení. Súd prvej inštancie
mal za to, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že na veci (predmete nájmu) viaznu iné
práva, a to nájomné právo žalovaného 2/, pretože tento uzavrel so žalovaným 1/ nájomnú zmluvu, ktorej
platnosťnebolapreukázateľnespochybnená.Čosatýkasamotnejžalobyvznenípopripusteníjejzmeny

a čiastočnom späťvzatí, na jej podklade súd prvej inštancie ustálil, že vec nemohol prejednať, pretože
smerovala k rozhodnutiu o nahradení prejavu vôle žalovaného 1/ (prenajímateľa) pozemky prenajať, a
to vo vzťahu k žalobcovi, avšak prenajímateľ - žalovaný 1/ nemôže pozemky prenajať, ani s nahradením
prejavuvôle,keďtietoužsúprenajaté.Napozemkochviaznuprávainejosoby-žalovaného2/.Malzato,
že rozsudok súdu by tak nebol vykonateľný, ak by nahrádzal prejav vôle u osoby, ktorá už takýto prejav

vôle nemôže učiniť ani dobrovoľne. V zmysle vyššie uvedeného súd prvej inštancie žalobu zamietol.
Súd prvej inštancie sa vysporiadal aj so vznesenou námietkou miestnej nepríslušnosti, ktorú posúdil
ako nedôvodnú. Výrok o trovách konania odôvodnil tak, že žalovaným, ktorí boli v konaní plne úspešní,
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobcovi.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že súd
prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ďalej, že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalobcu
mal súd prvej inštancie rozhodnúť o tom, že nahradí prejav vôle žalovaného, v dôsledku čoho by bola

nájomná zmluva platne uzatvorená. Je toho názoru, že má právo na prednostné uzatvorenie nájomnej
zmluvy so žalovaným, v dôsledku čoho považuje nájomnú zmluvu, uzatvorenú medzi žalovaným 1
a žalovaným 2 za absolútne neplatný právny úkon. Konštatovanie súdu prvej inštancie, že žalobca
sa nemôže domáhať neplatnosti nájomnej zmluvy, je podľa neho nesprávne. Žalobca nesúhlasil s
konštatovaním súdu prvej inštancie, že analogická aplikácia ustanoveni o predkupnom práve pri kúpnej

zmluve nie je na daný právny stav aplikovateľná. Mal za to, že v tomto prípade je možné analogicky toto
ustanovenie aplikovať. Žalobca tiež namietal, že súd prvej inštancie nevykonal výsluch svedkov p. H..
S.. A.. S.. I., v dôsledku čoho bol naplnený odvolací dôvod. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť.

5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v 1./ rade. Uviedol, že sa stotožňuje so závermi súdu

prvej inštancie, že žalobca neuniesol pri predmete sporu ani povinnosť tvrdenia ani povinnosť dôkazu,
ktorá v konaní zaťažuje žalobcu a nie žalovaného. Zotrval na svojom vyjadrení, že samotný návrh
je nezrozumiteľný, neurčitý a nejasný. Mal za to, že z dôkazov predložených žalobcom ani jeden
nepreukazuje nárok žalobcu, navyše ako žalovaný v 1. rade viackrát namietal neplatnosť právnehoúkonu. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu voči žalobcovi nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

6. K vyjadreniu žalovaného v 1./ rade zaslal repliku žalobca. Uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením
žalovaného v 1./ rade, že ako žalobca neuniesol pri predmete sporu ani povinnosť tvrdenia ani povinnosť
dôkazu, nakoľko konajúci súd vo veci nevykonal všetky navrhované dôkazy, čím je podstatne naplnený
odvolací dôvod v zmysle § 365 ods.1 písm. e) Civilného sporového poriadku, a to bez náležitého
odôvodnenia. Zotrval na všetkých svojich predchádzajúcich vyjadreniach a odvolacom návrhu.

7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v 2./ rade. Uviedol, že aj keď žalobca v odvolaní formálne
uplatnil zákonom predpokladané prípustné odvolacie dôvody, jeho argumentácia v čom konkrétne boli
naplnené uplatnené dôvody, teda akým konkrétnym postupom, či akými skutkovými závermi, alebo
právnym posúdením veci ich súd prvej inštancie naplnil, žalobca uvádza veľmi stroho a do určitej
miery aj nezrozumiteľne. Z uvedeného dôvodu mal za to, že ani nie je možné reagovať na odvolanie

žalobcu v takom zmysle, žeby žalovaný v 2./ rade mohol predložiť k tomuto odvolaniu protiargumenty.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uviedol, že z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca
podal žalobu dňa 20. 09. 2016, pričom od 01. 07. 2016 je účinný Civilný sporový poriadok, z ktorého
vyplýva, že žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z
osobitného predpisu. Súd prvej inštancie podľa žalovaného v 2./ rade teda v žiadnom prípade nemohol

žalobe v tejto časti vyhovieť. Aj keď podľa názoru žalovaného v 2./ rade bolo vecne správne skôr žalobu
v časti týkajúcej sa neplatnosti a neúčinnosti zmluvy medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade,
zamietnuť, nič to nemení na skutočnosti, že žalobca nemohol byť v tejto časti žaloby, úspešný. Pokiaľ
ide o výrok II. odvolaním napadnutého rozhodnutia, z obsahu spisu podľa žalovaného v 2./ rade vyplýva,
že zmluva, z ktorej vyvodzoval žalobca svoj nárok, aby súd nahradil prejav vôle žalovaného o uzavretí

zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov pri prevádzkovaní podniku, bola uzatvorená dňa 01. 01.
2005, pričom jej platnosť mala uplynúť dňa 31. 12. 2014. Keďže sa však v prípade, na aký sa odvoláva
žalobca, mala za určitých podmienok obnovovať zmluva na určitý čas podľa § 8 (zákon č. 504/2003
Z. z v znení účinnom do 30. 4. 2018), teda na 5 rokov, ak by aj žalobcova žaloba bola opodstatnená
(čo žalovaný v 1./ rade popiera), takto obnovený nájom by mohol trvať 5 rokov, teda do 31. 12. 2019.

Vzhľadom na uvedené mal za to, že súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 09. 07. 2021 nemohol
žalobe vyhovieť, keďže aj pri opodstatnenosti žaloby už čas, na ktorý sa mal nájom obnoviť, uplynul.
Navyše, od 01. 05. 2018 už zákon č. 504/2003 Z. z. ustanovenie o prednostnom práve pôvodného
nájomcu, neobsahuje. Za týchto skutkových okolností, a riadiac sa platným a účinným právom, odvolateľ
podľa žalovaného v 2./ rade nevysvetlil na akom skutkovom a právnom základe by malo byť založené

vyhovujúce rozhodnutie v časti, v ktorej sa žalobca domáha nahradenia prejavu vôle. Navrhol napadnutý
rozsudok potvrdiť a priznať žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

8. K vyjadreniu žalovaného v 2./ rade zaslal repliku žalobca. Uviedol, že došlo k porušeniu čl. 17 CSP,

keďže z obsahu spisu vyplýva, že zmluva, z ktorej žalobca vyvodzoval svoj nárok sa mala obnovovať
na 5 rokov, teda do 31.12.2019, čo je pre neho ako žalobcu irelevantné, keďže sa jedná o obdobie 2
rokov ku dňu vydania rozsudku vo veci samej, čo by pre žalobcu neprinieslo žiadny právny účinok. Aj
naďalej zotrval na všetkých svojich predchádzajúcich vyjadreniach a odvolacom návrhu.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ,ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej

stránkeKrajskéhosúduvPrešovedňa9.1.2022a dospelk záveru,žeodvolaniežalobcuniejedôvodné.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov žalobcu v
kontexte s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením veci, teda
to,čisúdprvejinštancienazistenýskutkovýstavsprávne,vúplnosti,aplikovalpríslušnéprávnepredpisy,

či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia
nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie,
ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).11. Žalobca dôvodnosť odvolania zdôvodnil tromi odvolacími dôvodmi, a to odvolacím dôvodom
uvedeným v ust. § 365 ods. 1 písm. e) CSP (súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností), ďalej odvolacím dôvodom uvedeným v ust. § 365 ods. 1 písm. f)
CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam)
a v ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci).

12. K námietke nevykonania navrhnutých dôkazov zo strany žalobcu odvolací súd uvádza, že
navrhovanie dôkazov predstavuje jedno z práv, ale zároveň i povinností strany sporového konania,
pričom navrhnutie dôkazu automaticky nezakladá povinnosť súdu takýto dôkaz aj vykonať. Len súd
rozhoduje, ktorý z navrhnutých dôkazov vykoná, a to z dôvodu aby sa tak predišlo vykonávaniu

tých dôkazov, ktoré sú pre prejednanie a rozhodnutie veci irelevantné. Vykonávaním všetkých (aj
nepodstatných dôkazov) by zároveň dochádzalo aj k mareniu rýchlosti a hospodárnosti konania.
V prípade, ak súd nevykoná navrhnuté dôkazy, musí v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo ich
nevykonal. V takomto prípade samotné neakceptovanie vykonania navrhnutých dôkazov samo o
sebe nemôže znamenať porušenie práva strany sporu. Zásah do základného práva na súdnu

ochranu či do práva na spravodlivé súdne konanie by mohol nastať len vtedy, ak by takýto záver
súdu o nevykonaní navrhnutého dôkazu bol zjavne nedôvodný alebo by takémuto záveru chýbala
predchádzajúca racionálna úvaha súdu vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania v jeho
rámci, či vtedy, ak by bola strana sporu nevykonaním navrhnutého dôkazu postavená do podstatne
nevýhodnejšej pozície ako druhá strana sporu v konaní. Odvolací súd má za to, že táto odvolacia

námietka naplnená nebola. Z obsahu spisu a ani z odvolania nevyplýva, že by sa žalobca dostal
do nevýhodnejšieho postavenia z dôvodu nevykonania navrhnutých dôkazov. Výsluch osôb, ktoré
žalobca navrhoval, by podľa odvolacieho súdu nebol spôsobilý privodiť zmenu rozhodnutia súdu. Bez
ohľadu na to, čo by tieto osoby vypovedali, či bez ohľadu na to, koho všetkého by súd v rámci
tohto konania vypočul, žalobe nebolo možné vyhovieť, nakoľko žalobca si nezvolil správny prostriedok

ochrany svojich práv, keďže sa ochrany svojich práv domáhal nesprávnym druhom žaloby, tak ako to
správne uviedol súdu prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia, konkrétne bod 22, na ktoré odvolací
súd v plnom rozsahu odkazuje. Odvolací súd zastáva názor, že zrušenie rozhodnutia napadnutého
odvolaním nikdy nemôže byť samoúčelné a vždy musí viesť k vytvoreniu stavu, v ktorom bude možné
odstrániť nesprávnosť procesného alebo hmotnoprávneho charakteru, ktorá bola dôvodom pre kasačné

rozhodnutie odvolacieho súdu a nahradiť zrušené, a to buď nesprávne alebo nezákonné rozhodnutie
novým zodpovedajúcim zákonu. Pokiaľ však je už pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia zrejme,
že súd prvej inštancie rozhodne rovnako ako v zrušovanom rozhodnutí, lebo iné rozhodnutie mu
platný právny stav neumožňuje, nemalo by kasačné rozhodnutie odvolacieho súdu opodstatnenie tak,
ako odvolací súd konštatoval vyššie. Súčasne odvolací súd považuje za potrebné dodať, že terajšia

právna úprava vyplývajúca z Civilného sporového poriadku, konkrétne z ust. § 387 ods. 3, umožňuje
odvolaciemu súdu zaoberať sa vo vlastnom odôvodnení rozhodnutia aj podstatnými vyjadreniami strán
prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia
súd prvej inštancie, z čoho vyplýva, že zákonodarca čiastočnú neodôvodnenosť rozhodnutia nepovažuje
za takú vadu konania, ktorá by strane konania odnímala možnosť konať na súde. Z dôvodov uvedených

vyššie mal odvolací súd za to, že táto odvolacia námietka nebola naplnená.

13. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že v konaní pred
súdom prvej inštancie bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie
predmetnej sporovej veci. Z uvedeného vychádzal aj odvolací súd v zmysle ust. § 383 CSP. Odvolací

súd na tomto mieste zdôrazňuje, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní
jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda
spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej
veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne
normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z

najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre
rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti
tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť
v sporovom konaní (pozri rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to,že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj
strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy,
procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky

uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať
v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom
strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, a to v každom štádia civilného
procesu. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že táto odvolacia námietka naplnená nebola.

14. K námietke o nesprávnom právnom posúdení vecí odvolací súd poznamenáva, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7 Cdo

7/2010). Ani táto odvolacia námietka nebola naplnená.

15. Je nevyhnutné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne

a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo strany na spravodlivý proces.

16. Podľa záveru odvolacieho súdu odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu obsahuje náležité
vysvetlenie dôvodov, na ktorých prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie a jeho postup bol v súlade

s ust. § 220 ods. 2 CSP.

17. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že
súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne
právne posúdil. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o

skutočnostiprávnerozhodnépreposúdeniežalobcomtvrdenýchskutočností,pričomipodľaodvolacieho
súdu dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa
i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie § 387
ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného rozsudku.

18. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť,
a preto nemôže dať za pravdu žalobcovi, ktorý v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti,
ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Odvolací súd výslovne zdôrazňuje, že
všetky námietky žalobcu a skutočnosti, na ktoré sa žalobca odvolával v odvolacom konaní, boli zo strany

žalobcu predostreté už súdu prvej inštancie, pričom tento sa s nimi riadne a náležite vysporiadal v
odôvodnení napadnutého rozsudku. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom
žiada dodať už len nasledovné:

19. Žalobca sa najskôr ochrany svojich práv domáhal prostredníctvom žaloby na určenie, že nájomná

zmluva o užívaní poľnohospodárskej pôdy uzavretá medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ je neplatná
a neúčinná, týkajúca sa poľnohospodárskej pôdy nachádzajúcej sa v kat.úz. J. Y. a I. Y.. V priebehu
konania žalobca túto časť svojej žaloby zobral späť, a preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď
so súhlasom žalovovaných konanie v časti o určenie, že nájomná zmluva o užívaní poľnohospodárskej
pôdy medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ je neplatná a neúčinná, zastavil.

20. V ďalšom sa súd prvej inštancie zaoberal žalobným návrhom žalobcu, ktorým sa tento domáhal,
aby súd svojim rozhodnutím nahradil prejav vôle žalovaného 1/ o uzavretí zmluvy o nájme
poľnohospodárskych pozemkov pri prevádzkovaní podniku so žalobcom v presne formulovanom znení.
Súd prvej inštancie návrh žalobcu posúdil o. i. cez prizmu ustanovenia § 13 ods. 2 zákona č. 504/2003

Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a
ustanovenia § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nakoľko vychádzal z predpokladu, že pri čiastočnom
späťvzatí žaloby a zmene žaloby bolo zámerom žalobcu, aby súd vo veci aplikoval analogicky
ustanovenia o predkupnom práve podľa § 603 Občianskeho zákonníka.21. Podľa ust. § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka: „Ak sa predkupné právo porušilo, môže sa
oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné

právo zachované.“.

22. Ustanovenie § 603 Občianskeho zákonníka upravuje tri samostatné skutkové podstaty. Prvý odsek
identifikuje nositeľa povinnosti, ktoré vyplýva z predkupného práva. Druhý odsek je právnym základom
na dojednanie predkupného práva aj ako vecného práva, ktoré pôsobí nielen medzi stranami, ale aj

voči nástupcom kupujúceho (ako osoby povinnej ponúknuť vec predávajúcemu ako oprávnenému). Tretí
odsek upravuje právne následky pre prípad porušenia predkupného práva.

23. Ako súd prvej inštancie správne ustálil, v prípade porušenia predkupného práva má oprávnený
spoluvlastník právo
a. dovolať sa tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a Občianskeho zákonníka,

b. domáhať sa od nadobúdateľa, aby mu spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu podľa § 603 ods. 3
Občianskeho zákonníka za rovnakých podmienok, za ktorých kúpil podiel od povinnej osoby alebo
c. si predkupné právo ponechať voči budúcemu nadobúdateľovi podielu.

24.Vovzťahukmožnostiuvedenejpodpísm.a)bodu23,atedadovolávaniesatzv.relatívnejneplatnosti

právneho úkonu podľa § 40a Občianskeho zákonníka, je nutné uviesť, že žalobca svoju žalobcu v časti
o určenie neplatnosti nájomnej zmluvy zobral späť, a preto súdu prvej inštancie neostávalo iné ako
konanie v tejto časti zastaviť bez toho, aby vec meritórne posúdil.

25. Vo vzťahu k možnosti uvedenej pod písm. b) bodu 23, a teda domáhanie sa od nadobúdateľa, aby

mu spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka za rovnakých
podmienok, za ktorých kúpil podiel od povinnej osoby. Z uvedeného vyplýva, že oprávnená osoba
z predkupného práva mala vyzvať nadobúdateľa, aby jej ponúkol nadobudnutý podiel na kúpu za
rovnakých podmienok, za akých mu mal podiel ponúknuť povinný spoluvlastník. A až následne, v
prípade, že nadobúdateľ si túto povinnosť nesplní, môže sa oprávnený spoluvlastník na súde domáhať,

aby bol prejav vôle nadobúdateľa nahradený rozhodnutím súdu podľa § 161 ods. 3 Občianskeho
zákoníka. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že nadobúdateľom v tomto prípade je žalovaný
v 2./ rade. Pokiaľ sa žalobca zmenou žaloby domáhal, aby súd na danú vec aplikoval analogicky
ustanovenia o predkupnom práve podľa § 603 Občianskeho zákonníka, požiadavka o nahradenie
prejavu vôle sa mala týkať nového nájomcu, teda žalovaného v 2./ rade. Žalobca však žiadal, aby

bol nahradený prejav vôle žalovaného v 1./ rade, a preto súdu prvej inštancie neostávalo iné ako
žalobu zamietnuť. Na základe takto formulovaného petitu, ktorý smeroval voči žalovanému v 1./ rade,
súd prvej inštancie a ani odvolací súd nemôže žalobe vyhovieť, nakoľko smeruje k rozhodnutiu o
nahradení prejavu vôle žalovaného v 1/ (prenajímateľa) pozemky prenajať, a to vo vzťahu k žalobcovi. Z
vykonaného dokazovania však jednoznačne vyplynulo, že žalovaný v 1./ rade pozemky platne prenajal

tretej osobe, t. j. žalovanému v 2./ rade, a teda žalovaný v 1./ rade nemôže prenajať žalobcovi a ani
žiadnej inej osobe tie isté pozemky, ktoré už sú prenajaté, a to ani s nahradením prejavu vôle, nakoľko
na nich viaznu práva tretej osoby, t. j. práva žalovaného v 2./ rade. S ohľadom na uvedené súd prvej
inštancie správne uzavrel, že v prípade, že by žalobe s takto formulovaným petitom vyhovel, jeho
rozsudok by bol nevykonateľný, keďže by nahrádzal prejav vôle u osoby, ktorá už takýto prejav vôle

nemôže urobiť ani dobrovoľne.

26. Vo vzťahu k možnosti uvedenej pod písm. c) bodu 23, a teda ponechanie si predkupného práva
voči budúcemu nadobúdateľovi podielu, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne ustálil, že
na predmetný právny vzťah táto možnosť použiteľná nie je, keďže v tomto prípade sa jedná o nájom

pozemkov a nie predaj. Aj keď žalobca v odvolaní namietal nesprávnosť uvedených záverov, v odvolaní
a ani v replikách neuviedol žiaden konkrétny dôvod, z ktorého by vyplýval opak.

27. So zreteľom na všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako
aj súd prvej inštancie, a to, že žalobu v prevyšujúcej časti, teda v časti o nahradenie prejavu vôle

žalovaného v 1./ rade o uzavretí zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov pri prevádzkovaní
podniku so žalobcom, je potrebné zamietnuť. Ako účinný prostriedok ochrany práv žalobcu sa aj
odvolaciemu súdu javí žaloba podľa § 137 písm. c) CSP, a to o určenie, či tu právo je alebo nie je.28. Podľa ust. § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Aj keď sa formálne môže javiť, že rozhodnutie o zastavení konania vo vzťahu k žalobcovi nebolo v jeho

prospech, žalobca zobral žalobu v tejto časti späť so súhlasom žalovaného, preto súdu prvej inštancie
neostávalo iné iba konanie zastaviť. Preto žalobca nie je stranou, ktorá môže vo veci podať odvolanie.

29. Podľa ust. § 386 písm. b/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie ak bolo podané neoprávnenou
osobou.

30. Keďže odvolanie žalobcu proti výroku I. o zastavení konania v časti o určenie, že nájomná zmluva o
užívanípoľnohospodárskejpôdymedzižalovaným1/ažalovaným2/jeneplatnáaneúčinnábolopodané
neoprávnenou osobou, odvolací súd toto odvolanie žalobcu podľa ust. § 386 písm. b/ CSP odmietol.

31. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná

odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porovnaj rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.05.1997, sťažnosť
č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997 - III.). Odvolací súd preto so zreteľom na vyššie
uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa aj ďalšími odvolacími námietkami, ktoré neboli spôsobilé
privodiť zmenu rozhodnutia vo vzťahu k odvolateľovi.

32. Z dôvodov, ktoré odvolací súd popísal podrobne vyššie považoval odvolanie žalobcu za nedôvodné,
a preto napadnutý rozsudok spolu so súvisiacim výrok o trovách konania v napadnutej časti okrem
výroku I. ako vecne správny potvrdil postupom podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP.

33. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1

CSP tak, že odvolací súd žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu voči neúspešnému žalobcovi, nakoľko títo boli v konaní úspešní v celom rozsahu s tým, že o
ich výške i o výške trov konania na súde prvej inštancie rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením (§ 262 CSP v spojení s § 224 CSP).

34. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).